Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/13/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal odporcu na splnenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi titulom majetkovej škody sumu 175 € a titulom nemajetkovej ujmy sumu 276,60 €, a to z dôvodu, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV bola navrhovateľovi spôsobená škoda tým, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX navrhol písomným podaním spísaným podľa a nasl. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka, a to pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom H., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX XXX/XXXX a predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Bratislava IV. ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č. : XXXX*XXXXXX. Návrhom zo dňa 10.08.2009 navrhovateľ v zmysle Exekučného poriadku požiadal o zmenu súdneho exekútora. Navrhovateľ uvádza, že podľa Exekučného poriadku platného od 01.12.2006 môže oprávnený kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Citované ustanovenie Exekučného poriadku vyhodnotil ako zákonnú povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala známky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv

na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Navrhovateľ si preto z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody v celkovej výške 175 €, predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynuli medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50 €, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhodnotením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 €.

Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nepokladal za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu považoval za dôsledok nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa, ktoré exekučný súd vystavil nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na ochranu podľa SR a Dohovoru je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. z 12.5.2010). Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk, t.j. cca 663,88 €. V prejednávanej veci uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, teda za dvanásť mesiacov nečinnosti si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv navrhovateľa, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pričom podľa názoru navrhovateľa bol exekučný súd nečinný viac ako 159 dní, v zmysle petitu návrhu si ako náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil sumu 276,60 €.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 2.4.2015, žiadal aby súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z.

V procesných námietkach poukázal na zmätočnosť podania, ktorú videl v tom, že v žalobe napr. nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ síce uviedol

časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca zdôraznil, že tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného konania sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pretože sám uvádza, že mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o zmene súdneho exekútora, pričom toto uznesenia muselo byť v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi náležitosti súdnych rozhodnutí označené spisovými značkami dotknutých exekučných konaní. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Podľa odporcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, nakoľko navrhovateľ namieta „nezákonné konanie" v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Nie je teda zrejmé, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje náhradu škody, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a navrhovateľ jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. K uvádzaným prieťahom poznamenal, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. využil možnosť ústavnej sťažnosti.

K splneniu podmienok uplatnenia nároku na súde odporca poukázal na skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom žalobný návrh bol podaný dňa 27.09.2012 pred uplynutím šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, teda mal za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň informoval súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, adresovaným navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporcovi bola doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti a nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť, kedy sa dozvedel o škode, nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie" práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: l/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu odporca pripustil, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia takéhoto návrhu, no navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bolo podanie sťažnosti predsedovi súdu proti porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň odporca poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo

dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

K navrhovateľom tvrdenej existencii prieťahov v konaní uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporca má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v SR, je pritom kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ), k záveru o tom, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR (t.j. nie civilný súd v konaní o náhrade škody), dospel napr. Krajský súd v Nitre (sp. zn. ).

K vyčíslenej výške materiálnej škody odporca uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v žalobe neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na preukázanie vzniku škody by navrhovateľ musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke, požadovať paušálne sumy za všeobecne uvádzané činnosti, je nesprávne a účelové. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku, odporca má za to, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

V časti navrhovateľovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odporca poukázal na dve skutočnosti, a to že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu súdu, a že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Navrhovateľ zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva, odporca teda nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázal na povahu a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou je vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov, práve uplatňovanie pohľadávok z titulu týchto úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval. Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, bol predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca vyjadril názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj konštatovanie porušenia práva.

V otázke príčinnej súvislosti odporca uvádza, že úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného

rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť' pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Podľa ustanovenia (ďalej len „“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože ide o drobný spor. Podľa , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 16.06.2015.

Súd pripojil spis Okresného súdu Malacky ( pôvodná spisová značka Okresného súdu Bratislava IV., pracovisko Malacky ), nakoľko lustráciou zistil, že na tunajšom súde prebiehalo konanie medzi navrhovateľom ako oprávneným a H., nar. XX.XX.XXXX, ako povinným vo veci vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 462,06 € (13.920 Sk) s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise ( in fine ), a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v tomto spise, keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Zo súdneho spisu Okresného súdu Malacky ( pôvodná spisová značka Okresného súdu Bratislava IV., pracovisko Malacky ), súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05.08.2006 doručeným U. súdnemu exekútorovi, si navrhovateľ ako oprávnený uplatnil nárok na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 462,06 € (13.920 Sk) s príslušenstvom voči povinnému H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola navrhovateľovi ako oprávnenému priznaná Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn.: SR 0932/06 zo dňa 7.4.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.04.2006 a vykonateľnosť 27.04.2006. Súdny exekútor U. požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaním zo dňa 22.08.2006 doručeným súdu dňa 23.08.2006. Súd o žiadosti rozhodol vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX zo dňa 14.03.2007. Návrhom na zmenu exekútora zo dňa 08.10.2009 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora tak, že žiadal, aby súd poveril vykonaním vyššie špecifikovanej exekúcie súdneho exekútora U.. Návrh na zmenu exekútora bol doručený Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 14.10.2009 a postúpený Okresnému súdu Malacky 26.10.2009. Následne súd 04.11.2009 vyzval pôvodného exekútora, aby sa k žiadosti oprávneného vyjadril, špecifikoval trovy exekučného konania a doručil súdu exekučný spis EX 266/06. U. špecifikoval trovy exekučného konania a doručil súdu exekučný spis EX 266/06 podaním doručeným súdu 10.12.2009. Uznesením Okresného súdu Malacky spis. zn. -19 zo dňa 16.03.2010 súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie U.. Z uvedeného súdu zistil, že súd rozhodol o zmene exekútora rozhodol po 136 dní odo dňa podania návrhu, pričom zo súdneho spisu nevyplýva, že bol súd nečinný viac ako 159 dní, ako uvádza navrhovateľ, nakoľko v medziobdobí vykonal úkony smerujúce k príprave rozhodnutia, vyzval pôvodného súdneho exekútora súdu zo dňa 04.11.2009 k špecifikácii trov exekúcie a doručeniu spisu, keď pôvodný exekútor doručil svoje podanie súdu 10.12.2009, potom navrhovateľom tvrdená nečinnosť mohla trvať 96 dní.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa (v znení účinnom do 31.12.2012), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,

d/ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku ( § 15, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa (v znení účinnom do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa (v znení účinnom do 31.12.2012), právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa (v znení účinnom od 1.1.2013), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa ) SR.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2013 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa .

Podľa ako bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa (v znení účinnom od 01.01.2013), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najneskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa účinného do 31.12.2012 každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa účinného do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa účinného do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa účinného do 31.12.2012 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje najmä s prihliadnutím na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2013 výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa ak neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovaní nároku podľa tohto zákona sa spravujú .

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa Súd v prejednávanej veci nevyhovel návrhu navrhovateľa, nakoľko mal za to, že vo veci nie je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia a je možné rozhodnúť o celom predmete sporu čo do základu nároku ako aj jeho výšky, nakoľko v merite veci dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 175 € titulom majetkovej škody sumu a sumy 276,60 € titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV. bola navrhovateľovi spôsobená škoda tým, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, nie je možné vyhovieť.

Súd síce po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že ktorý nevydal rozhodnutie o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, avšak dospel k záveru, že nebola splnená žiadna ďalšia podmienka pre uplatnenie a priznanie žalobou uplatneného nároku.

Návrh na zmenu súdneho exekútora podal navrhovateľ dňa 14.10.2009 na Okresný súd Bratislava IV., vec bola postúpená Okresnému súdu Malacky 26.09.2009, pričom až 10.12.2009 bolo súdu doručené vyčíslenie trov exekúcie súdnym exekútorom U., súd rozhodol o zmene exekútora uznesením spis. zn. -19 zo dňa 16.03.2010. Súd nezistil navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v trvaní 159 dní a nezistil ani ďalšie skutkové okolnosti z ktorých by vyplývalo, že nečinnosť súdu je možné posúdiť ako taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah a rovnako súd nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by mohlo vyplynúť, že navrhovateľovi vznikla škoda, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s oneskoreným vydaním rozhodnutia o zmene súdneho exekútora a že by prišlo k tak významnému zásahu do práva navrhovateľa, ktorý by odôvodňoval priznanie odškodnenia z titulu nemajetkovej ujmy.

Na zodpovednostný právny vzťah súd primárne aplikoval o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu a prieťahom v konaní malo dôjsť po účinnosti uvedeného zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je osobitným druhom zodpovednosti a je zodpovednosťou objektívnou, vzniká za splnenia všetkých zákonných podmienok vzniku tejto zodpovednosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne, pri splnení všetkých podmienok súčasne sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Navrhovateľ sa domáha nároku na náhradu škody poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu, ktorým mu mala byť spôsobená škoda, vzniknutá v čase účinnosti v znení , teda do 31.12.2012, rovnako nárok na náhradu škody u odporcu, ako aj na súde, si uplatnil v čase účinnosti znenia zákona do 31.12.2012, súd preto na prejednávanú vec aplikoval ustanovenie do 31.12.2012, teda ustanovenie platné v čase vzniku nároku, resp. v čase uplatnenia nároku poškodeného súdnou cestou. Ustanovenie, podľa ktorého otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, bolo vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou od 01.01.2013, preto súd aplikoval hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku škody, nároku, resp. v čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom a na súde. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nároku navrhovateľa v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného žalobou dňa 27.09.2012 podľa hmotnoprávnych ustanovení v znení platnom do 31.12.2012.

Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu v zmysle ustanovení na súde je predchádzajúce prerokovanie nároku na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku, až v prípade neuspokojenia nároku alebo jeho časti týmto orgánom v lehote šiestich mesiacov od doručenia žiadosti, sa môže poškodený domáhať svojho nároku na náhradu škody súdnou cestou. Právna úprava teda umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp. neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty podľa V prípade podania návrhu na predbežné prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).

V prejednávanej veci súd nemal za preukázané, že navrhovateľ skutočne podal na príslušný orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV. Z vyjadrenia odporcu súd zistil len skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak obdržanie žiadosti týkajúcej sa práve prejednávanej veci v konaní pred Okresným súdom Malacky odporca nepotvrdil a navrhovateľ súdu nepreukázal.

V žalobnom návrhu síce označil ako dôkaz Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak toto potvrdenie súdu nepredložil, uviedol že Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody sa nachádza v spise vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV. v konaní, kde ako žalobca vystupuje navrhovateľ a žalovaný odporca, predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom pri výkone exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom, ktorým je P., nar. XX.XX.XXXX, avšak pohľadávka uplatnená v prejednávanej veci sa týka exekučného konania voči povinnému H., nar.: XX.X.XXXX. Navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že konkrétna žiadosť na náhradu škody uplatnenú v konaní č.k. pred Okresným súdom Malacky ním bola odporcovi doručená a zaevidovaná. Možno len vychádzať z predpokladu, že v množstve žiadostí sa nachádzala aj predmetná žiadosť, relevantný doklad o podaní však nebol súdu predložený, preto súd dospel k záveru, že podmienka na súdne konanie nebola splnená. Vzhľadom na uvedené nemal súd za preukázaný titul ani rozsah nároku, ktorý mal byť údajne predbežne prerokovaný, rovnako ani stanovisko ministerstva k žiadosti poškodeného. Pokiaľ súd vychádza z vyjadrenia odporcu, že prvé žiadosti o prerokovanie odporca prevzal 23.04.2012 a návrhom navrhovateľ uplatnil identické právo na súde 27.09.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty, počas ktorej zo zákona ministerstvo malo uspokojiť nárok poškodeného na náhradu škody, žaloba aj v prípade preukázania podania žiadosti, bola podaná predčasne.

Navrhovateľ na výzvu súdu, aby súdu preukázal podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v prejednávanej veci, pričom podaním zo dňa 27.05.2015 oznámil, že sa potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti má nachádzať v konaní o žalobách POHOTOVOSŤ s.r.o. c/a SR v jej mene MS SR, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu v ex. konaní proti povinnému P. L., nar. XX.XX.XXXX, sp. zn. , POHOTOVOSŤ s.r.o. c/a SR v jej mene MS SR, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu v ex. konaní proti povinnému F. nar. XX.XX.XXXX, sp. zn. , POHOTOVOSŤ s.r.o. c/a SR v jej mene MS SR, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu v ex. konaní proti povinnému Y., nar. XX.XX.XXXX, sp.zn. , v žiadnom z uvedených konaní sa potvrdenie o podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nenachádza. Pokiaľ sa teda navrhovateľ v prejednávanej veci dovoláva, že nie je potrebné dokazovať skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti, tak Okresnému súdu Malacky je práve známa skutočnosť, že navrhovateľ v žiadnom z konaní takéto potvrdenie nepredložil.

Pre súdne rozhodnutie je však rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu, teda po uplynutí zákonnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, a zo obsahu spisu je nesporné, že odporca nároku navrhovateľa v rámci predbežného prejednania nároku na náhradu škody nevyhovel, a to ani čiastočne, preto súd vec prejednal a o uplatnenom nároku navrhovateľa rozhodol týmto rozsudkom.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je 1/ porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť, prieťahy ( ,b, , , , ), 2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (, ,,,, a všeobecné ustanovenia ) a 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla, pričom uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Navrhovateľ ďalej v konaní nepreukázal splnenie predpokladov podľa § 9 ods. 1 zákona, teda existenciu nesprávneho úradného postupu súdu, ktorým mu bola spôsobená škoda. Navrhovateľ nešpecifikoval, či namietaný postup súdu považuje za porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote alebo zbytočné prieťahy v konaní a pokiaľ mala škoda vzniknúť z dôvodu prieťahov v konaní, nepreukázal, že išlo o taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah.

Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená viacerými faktormi, ako charakterom, právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, správaním účastníkov konania, tiež činnosťou a súčinnosťou štátnych a iných orgánov zúčastnených na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa navrhovateľ obrátil na súd so o jeho rozhodnutie. Nesprávny úradný postup má značný vplyv pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní. Z pripojeného súdneho spisu spis. zn. je nepochybné, že súd o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora rozhodol po zákonom stanovenej lehote 30 dní. Súd sa ale nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v nečinnosti, resp. prieťahoch v konaní tým, že o zmene exekútora rozhodol po 30 dňovej lehote, nakoľko nie každý prieťah v konaní je možné vyhodnotiť ako prieťah zbytočný (čl.48 ods. 2 prvá veta SR). Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pri posudzovaní, či prieťah v konaní bol alebo nebol zbytočný, sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Na priznanie oprávnenosti nároku poškodeného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nečinnosťou súdu, musí ísť o taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah. Rozhodujúcimi faktormi pre takého posúdenie sú nielen obtiažnosť prejednávanej veci a súčinnosť účastníkov, ale v neposlednom rade aj stav konkrétneho súdneho oddelenia, ako počet vecí a preťaženosť sudcu, ktorý nepochybne má vplyv na rýchlosť konania súdu. Navrhovateľ ako poškodený mal postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo), mal možnosť už v exekučnom konaní poukázať na nečinnosť súdu formou sťažnosti adresovanej predsedovi súdu, ktorý po prešetrení sťažnosti mohol konštatovať, že sťažnosť je oprávnená a došlo k zbytočnému prieťahu v danom exekučnom konaní. Keďže sa tak nestalo a k posúdeniu, či v danom prípade existovali faktory, pre ktoré súd v exekučnom konaní nerozhodol v zákonnej lehote, nemožno nesplnenie zákonnej lehoty vyhlásiť za zbytočný prieťah spôsobilý porušenie ústavného práva navrhovateľa, v dôsledku ktorého mala navrhovateľovi vzniknúť škoda.

Napokon navrhovateľ v konaní nepreukázal ani splnenie podmienky vyžadovanej zákonom pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to vznik samotnej škody ako majetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

V prípade majetkovej ujmy uplatnené režijné náklady navrhovateľa nemôžu byť považované za reálnu škodu, nakoľko sa jedná o náklady vynaložené na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa v súvislosti s realizovaním predmetu jeho obchodnej činnosti, ktorým je ako sám uvádza v prevažujúcej miere poskytovanie krátkodobých úverov. Navrhovateľ ničím nepreukázal vznik škody, nepreukázal vznik a vynaloženie nákladov na administráciu súvisiacich s jeho činnosti uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím, nepreukázal, že išlo o náklady, ktoré by mu v prípade rozhodnutia súdu o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu neboli vznikli, a to v žiadnej z ním špecifikovaných položiek (uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa 70 € z titulu pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, 40 € náklady na udržiavanie a správu informačného systému, 50 € administrácia nešpecifikovaných listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom, 15 € administratívne spracovanie nešpecifikovaných textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s údajným vyhodnotením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde), okrem nepreukázania samotného vzniku a vynaloženia nákladov tiež nepreukázal, že išlo o náklady vzniknuté práve v príčinnej súvislosti s rozhodnutím súdu o zmene exekútora po 30 dňovej lehote (kauzálny nexus).

Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt

aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Súd neprijal tvrdenie navrhovateľa týkajúce sa výšky takejto majetkovej ujmy, samotné tvrdenie navrhovateľa bez relevantného dôkazného preukázania, nie je postačujúce.

Keďže nebol preukázaný vznik škody, nemohla byť rovnako preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Procesnou povinnosťou navrhovateľa v konaní je svoje tvrdenia preukázať. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ).

Účastník konania má povinnosť označiť dôkazy, povinnosť dôkaz aj zabezpečiť prináleží súdu len vtedy, ak to nie je v silách účastníka konania, dôkazné bremeno si v takom prípade účastník splní tým, že tento dôkaz označí, a je potom úlohou súdu, aby tento označený a stranou nezabezpečený dôkaz zaobstaral a zaistil. V prejednávanej veci nie je možné dospieť k záveru, že nie je v silách navrhovateľa zabezpečiť listinné dôkazy, ktorými on sám disponuje, pretože ich sám vypracoval a doručil protistrane, teda nie je možné dospieť k záveru, že navrhovateľ nedisponuje potvrdením o podaní žiadosti o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, pokiaľ bola skutočne ním podaná ( čo odporca nepotvrdil), ani listinnými dôkazmi preukazujúcimi vznik a výšku ním tvrdenej škody. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť súdu predkladať dôkazy za toho - ktorého účastníka, ktorý ich existenciu tvrdí. Navrhovateľ označil v návrhu ako dôkaz preukazujúci splnenie podmienky predbežného prerokovania nároku Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré má byť podľa návrhu založené v súdnom spise vedenom Okresným súdom Bratislava IV. v konaní, kde ako žalobca vystupuje navrhovateľ a žalovaný odporca, predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom pri výkone exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom, ktorým je P., nar. XX.XX.XXXX., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EXXXXX/XXXX. Je nutné konštatovať, že povinnosť tvrdenia a povinnosť dokazovania (dôkazné bremeno) zaťažuje účastníka, nie je možné prenášať povinnosť predkladať dôkazy preukazujúce tvrdenia účastníka na súd. Navrhovateľom označený súdny spis napriek totožnosti navrhovateľom uplatnenej právnej kvalifikácie a účastníkov zjavne nesúvisí s prejednávanou vecou, preto súd nepostupoval podľa in fine , keďže pripojenie spisu iného súdu týkajúce sa inej právnej veci nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Rovnako uvedené platí pre ďalšie navrhovateľom označené konania.

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno v časti žalobného návrhu ohľadom uplatnenej majetkovej škody vo výške 175 €, ktorá nevyplýva z ním predložených listinných dôkazov.

Navrhovateľ si ďalej v konaní uplatňoval nemajetkovú ujmu vyčíslenú v sume 276,60 €, uplatnený nárok v tejto časti odôvodňuje tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nie je dostatočným zadosťučinením.

obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu definuje pojem škody v ust. a upravuje rozsah jej náhrady v ust. . V zmysle zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto . Spôsob a rozsah náhrady škody v rovnakom znení ako ) upravuje ) . Okrem náhrady škody, tak ako ju upravuje , neobsahuje v znení do 31.12.2012, ani žiadny iný právny predpis Slovenskej republiky, žiadny zvláštny spôsob odškodnenia za prípadný nesprávny úradný postup spočívajúci v neodôvodnených prieťahoch konania a ani iný platný predpis právneho poriadku SR nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nemajetkovú ujmu navrhovateľ uplatnil ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv navrhovateľa a stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR za každý mesiac omeškania požadoval priznať sumu 55,32 € za každý mesiac omeškania, pričom v návrhu uplatnil titulom nemajetkovej ujmy sumu 276,60 €.

Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň je aj jedným z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia kvalifikovanej závažnej ujmy. Za závažnú ujmu považovať ujmu, ktorú osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná osoba. Nemajetková ujma je adekvátna, keď sa jedná o stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti konania poškodeného subjektu, vrátane podnikateľských aktivít. Na rozdiel od škody, ktorá sa musí preukázať, ujma sa zdôvodňuje čo ale neznamená, že rozhodnutie súdu o priznaní nemajetkovej ujmy môže mať výlučne teoretický základ bez splnenia reálnych predpokladov pre jej priznanie. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadňovať závažnosť a intenzitu konania, dosah a motívy konania, úmysel konania a dĺžku protiprávneho konania, pričom všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť nielen z hľadiska konania súdu, ale aj z hľadiska navrhovateľa a jeho právneho postavenia ako právnickej osoby.

Navrhovateľ nijako nešpecifikoval ani nekonkretizoval, ako skutočnosť, že exekučný súd vydal rozhodnutie o zmene exekútora po zákonom stanovenej lehote, ohrozila jeho subjektívne práva, nepreukázal, že by daná situácia konkrétnym negatívnym spôsobom ovplyvnila jeho podnikateľskú činnosť, ktorú preukázateľne naďalej vykonáva, opísal len subjektívne pocity v teoretickej rovine, ktorých objektívna existencia však nebola preukázaná a ani nevyplýva z obsahu samotného návrhu : navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne vnútorné zásahy do spoločnosti, ku ktorým malo údajne prísť v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o zmene exekútora po lehote 30 dní, nešpecifikoval konkrétne ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania a nakoľko navrhovateľ vystupuje v konaniach pred tunajším súdom opakovane, súdu ani z rozhodovacej činnosti súdu žiadne takéto zmeny nie sú známe. Subjektívny pocit straty legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci nemá oporu v existencii žiadnej v konaní objektívne preukázanej skutkovej okolnosti. Rovnako postup súdu nebol spôsobilý vyvolať riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, takéto riziko vyplýva podľa názoru z charakteru činnosti samotného navrhovateľa a orientáciou jeho podnikania na cieľovú skupinu nesolventných spotrebiteľov. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré navrhovateľ ako nebankový subjekt poskytuje aj dohodnuté zmluvné podmienky, často majúce vlastnosti neprijateľných zmluvných podmienok. Finančné profitovanie z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika, nemôže mať zásadný ekonomický dopad na podnikateľskú

existenciu navrhovateľa. Súd vyhodnotil argumentáciu navrhovateľa ako ničím nepodloženú, bez potrebnej konkretizácie a zdokladovania údajnej nemajetkovej ujmy.

Súd vyhodnotil za dostačujúce konštatovanie, že v exekučnom konaní nebolo vydané rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, že došlo postupom súdu k porušeniu práva a vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom, s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľov, samotné konštatovanie súd považuje za dostatočné zadosťučinenie a žalovaný nárok na priznanie nemajetkovej ujmy zamietol ako nedôvodný.

Súd poukazuje na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorých vyplýva, že súd zároveň v rozhodnutí o zmene exekútora poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Až do doručenia exekučného spisu ostáva v platnosti a účinnosti pôvodné poverenie a exekučné konanie nie je prerušené ani zastavené, teda je zachovaná jeho kontinuita, účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. V súvislosti s nerozhodnutím o zmene exekútora v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej ani nemateriálnej škody. Keďže z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal v konaní základ uplatneného nároku, potom sa nezaoberal výškou uplatneného nároku predstavujúceho uplatnenú majetkovú škodu ani výškou uplatnenej nemajetkovej ujmy.

O trovách konania súd rozhodol podľa , odporcovi ako úspešnému účastníkovi v konaní patrí právo na náhradu trov konania, odporca si uplatnil náhradu trov konania podaním zo dňa 21.07.2014, avšak trovy konania nevyčíslil a súd na jeho strane vznik trov nezistil, preto odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa o súdnych poplatkoch, v platnom znení, od poplatku je oslobodené konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave ( prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )