Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sžfk-4-2021.pdf
PDF · 204.04 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sžfk/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci sťažovateľa (žalobcu): SMS Dubovec, s.r.o., Turie č. 454, 013 12 Turie, IČO: 43 879 985, právne zastúpený: AK ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100593940/2019 zo dňa 8. marca 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/123/2019 zo dňa 11. júna 2020, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .
Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. 24S/123/2019 zo dňa 11. júna 2020 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100593940/2019 z 08. marca 2019, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane za zdaňovacie obdobie september 2015. Správca dane rozhodnutím č. 102115797/2018 zo dňa 24. októbra 2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 58.539,48 € na DPH za zdaňovacie obdobie september 2015. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným 26. októbra 2015 6.311,45 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 64.850,93 €, rozdiel dane v sume 58.539,48 € (ďalej len rozhodnutie správcu dane „september 2015“). Žalobcovi náhradu trov konania postupom podľa § 167 ods. 1 SSP nepriznal.
2. Správny súd uznesením č.k. 24S/123/2019-102 z 29. apríla 2020 spojil na spoločné konanie veci vedené na správnom súde vo veci žalobcu SMS Dubovec s.r.o. Turie proti žalovanému Finančnému riaditeľstvo SR Banská Bystrica pod sp. zn. 24S/123/2019, 24S/126/2019, 24S/128/2019, 24S/129/2019, a 24S/133/2019 s tým, že tieto sa ďalej vedú pod sp. zn. 24S/123/2019 a to s poukazom na § 65 ods. 1 SSP.
3. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie
obdobia september 2015. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách (§ 134 ods. 1 SSP). V preskúmavaných veciach nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedený v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.
4. Správny súd uviedol, že žalobca v bodoch 9. až 11. jednotlivých žalôb týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia september 2015 vo vzťahu k spoločnosti RKI s.r.o., predostrel vlastné hodnotenie dôkazov, výpovedí bývalých konateľov (J. E. a H. D.) a fotodokumentácie s CD nosičom ako dôkazov preukazujúcich odvysielanie reklamných spotov na území SR. Takto uplatnené žalobné námietky opäť predstavujú len vyjadrenie nesúhlasu s tým, ako predmetné dôkazy vyhodnotil správca dane a žalovaný. Z obsahu rozhodnutí správcu dane i žalovaného vyplýva, že v ich odôvodneniach orgány verejnej správy dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotili a na základe ktorých dospeli k záveru, že tieto dôkazy nepreukazujú, že boli splnené podmienky na odpočet DPH. Žalobca v žalobách neuviedol, v čom by tieto úvahy mali byť nesprávne, resp. rozporné s obsahom dôkazov, alebo chybné pre rozpor so zásadami logického uvažovania. Vyslovenie nesúhlasu s hodnotením dôkazov správcom dane i žalovaným nestačí na to, aby bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, a preto tieto námietky podľa správneho súdu nemôžu obstáť.
5. Správny súd podotkol, že možno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobách, že nekontaktnosť dodávateľov deklarovaného plnenia žalobcovi resp. skutočnosť, že spoločnosť RKI s.r.o. prestala reálne vykonávať podnikateľskú činnosť, resp., že spoločnosť R&S DESIGN s.r.o. zanikla, ako aj s tým, že dodávateľ (či už v súlade alebo v rozpore s uzatvorenou zmluvou) dodal službu prostredníctvom subdodávateľa, nemôže byť dôvodom na nepriznanie práva na odpočet DPH. Žalovaný (ani správca dane) však na týchto skutočnostiach, resp. dôvodoch napadnuté rozhodnutia ani nezaložili.
6. Ďalej správny súd uviedol, že žalobca v bodoch 15. až 21. žaloby týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia september 2015 vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi žalobcu STAVBYT Košice s.r.o. v podstate forsíroval vlastné hodnotenie dôkazov - výpovede U. P., bývalého konateľa STAVBYT Košice s.r.o., výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu a predložených faktúr, o ktorých dôkazoch tvrdil, že nimi bolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Takto uplatnené žalobné námietky sú len vyjadrením nesúhlasu s tým, ako predmetné dôkazy vyhodnotili správca dane i žalovaný. V odôvodnení rozhodnutí správcu dane i žalovaného za uvedené zdaňovacie obdobia sú uvedené úvahy, ktorými orgány verejnej správy vykonané dôkazy vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi finančných služieb a stavebných prác (STAVBYT Košice s.r.o.) vyhodnotili, a na základe ktorých dospeli k záveru, že nepreukazujú splnenie podmienok na odpočet DPH. Žalobca v žalobe neuviedol, v čom by tieto úvahy mali byť nesprávne, nelogické alebo rozporné s obsahom dôkazov. Nesúhlas s hodnotením dôkazov orgánom verejnej správy nestačí na vyslovenie nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Tvrdenie žalobcu, že správca dane preniesol zodpovednosť dodávateľského subjektu v dôsledku jeho správania na žalobcu, nemá oporu v odôvodnení vydaných rozhodnutí a správca dane ani žalovaný nedostatky na strane jeho dodávateľa nepripočítali žalobcovi. Obdobne žalobca v bodoch 22. až 28. žalôb týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia september 2015 prezentoval vlastné hodnotenie dôkazov - výpovede konateľa žalobcu, bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa stavebno-zemných prác spoločnosti ELCOM-KE s.r.o. U. H. a predložených faktúr, o ktorých dôkazoch tvrdil, že nimi bola preukázaná realizácia prác a služieb. Takto uplatnené žalobné námietky sú vo svojej podstate opäť len vyjadrením nesúhlasu s tým, ako predmetné dôkazy vyhodnotili správca dane i žalovaný. Ako vyplýva z obsahu prvostupňových rozhodnutí i rozhodnutí žalovaného za uvedené zdaňovacie obdobie september 2015, v odôvodneniach sú uvedené úvahy, ktorými orgány verejnej správy vykonané dôkazy vyhodnotili so záverom, že nepreukazujú, že boli splnené podmienky na odpočet DPH. Tak, ako v prípade žalobných bodov týkajúcich sa deklarovaných dodávateľov RKI s.r.o. a STAVBYT Košice s.r.o., ani vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ELCOM-KE s.r.o. žalobca neuviedol, v čom by mali byť úvahy správcu dane i žalovaného nesprávne, nelogické alebo rozporné s obsahom dôkazov. Ani v tomto prípade nesúhlas žalobcu nepostačuje na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd pripomenul, že pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane preniesol zodpovednosť z dodávateľského subjektu na žalobcu v dôsledku toho, že bývalý konateľ dodávateľa nedisponuje žiadnymi dokladmi a so správcom dane nespolupracuje, takéto tvrdenie nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože toto rozhodnutie bolo založené na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH.
7. Žalobca v bodoch 29. až 33. žaloby týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia september 2015 vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi H.. C. F., DUNA-Stav prezentoval vlastné hodnotenie dôkazov - výpovedí svedkov H.. F., U.. P. a C.. H., o ktorých dôkazoch tvrdil, že nimi bolo preukázané deklarované poskytnutie odbornej pracovnej sily, resp. prenájom odbornej pracovnej sily. Takto uplatnené námietky sú v podstate len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s tým, ako predmetné dôkazy vyhodnotili správca dane i žalovaný. Ako vyplýva z obsahu prvostupňového rozhodnutia správcu dane i žalovaného za uvedené zdaňovacie obdobie september 2015 v odôvodneniach sú uvedené úvahy, ktorými orgánmi verejnej správy vykonané dôkazy vyhodnotili so záverom, že nepreukazujú, že boli splnené podmienky na odpočet DPH tak, ako v prípade žalobných bodov týkajúcich sa deklarovaných dodávateľov RKI s.r.o., R&S DESIGN s.r.o., STAVBYT Košice s.r.o., ELCOM-KE s.r.o. Žalobca neuviedol, v čom by mali byť úvahy správcu dane i žalovaného nesprávne, nelogické alebo rozporné s obsahom dôkazov. Ani v tomto prípade nesúhlas žalobcu nepostačuje na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane preniesol zodpovednosť dodávateľského subjektu na žalobcu a žiadal predložiť ako dôkaz zaúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve u svojich dodávateľov v roku 2015, tieto tvrdenia nemajú oporu v napadnutom rozhodnutí správcu dane i žalovaného ani v obsahu administratívneho spisu týkajúceho sa tohto zdaňovacieho obdobia. Rozhodnutie za zdaňovacie obdobie september 2015 bolo založené na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH. Pokiaľ žalobca poukázal Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/10/2008 z 26.02.2009 správny súd uvádza, že tento sa týka otázky daňových výdavkov pre daň z príjmov, resp. ich charakteru, a nie preukazovania splnenia podmienok podľa § 49 Zákona o DPH.
8. Žalobca žalobnými námietkami uplatnenými v časti III. jednotlivých žalôb označenej ako „Nesprávne hodnotenie dôkazov“ namietal, že žalobca pri daňovej kontrole predložil na preukázanie svojich tvrdení rôzne dôkazy, najmä účtovné doklady a súvisiacu dokumentáciu, fotodokumentáciu a CD nosič, a teda, že predloženými dôkazmi preukázal splnenie podmienok na odpočet DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, avšak žalovaný sa týmito dôkazmi nezaoberal, len ich odmietol a keď sa žalovaný dostal do dôkaznej núdze, presunul nesprávne svoje dôkazné bremeno na žalobcu, pričom žalobcovi pričítal na príťaž skutočnosti zistené na strane dodávateľov a subdodávateľov. Takéto žalobné námietky nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení vyplývajúcim z obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného (ako i rozhodnutí správcu dane). Žalovaný vyhodnotil žalobcom predkladané dôkazy tak, že nie je postačujúce, ak kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) disponuje faktúrami od dodávateľa, pričom však nie je schopný preukázať, že dodanie služieb bolo uskutočnené deklarovaným dodávateľom/dodávateľmi. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi reklamných služieb RKI s.r.o. a R&S DESIGN s.r.o. uviedol, že predložená fotodokumentácia a CD s 15 sek. reklamným spotom nepreukazujú, že služby boli poskytnuté v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a že služba bola poskytnutá (spot bol odvysielaný) na deklarovaných miestach. Ten istý materiál ako dôkaz bol predložený pre zdaňovacie obdobie r. 2016, kedy dodávateľom mala byť spoločnosť R & S DESIGN s.r.o., aj za r. 2015, kedy dodávateľom mala byť spoločnosť RKI s.r.o. Reklamný spot na predloženom CD nosiči tvorila prezentácia statických fotografií pracovných strojov a daná prezentácia obsahovala kontaktné údaje daňového subjektu. Z fotodokumentácie však nie je možné určiť, na akých miestach boli reklamné spoty umiestnené, aký bol čas a dátum ich odvysielania. Žalobca predložil len súbor fotografií bez bližšej špecifikácie, ktoré nemôžu preukazovať skutočnosť, že deklarované služby na faktúrach boli skutočne dodané daňovým subjektom RKI s.r.o., resp. R&S DESIGN s.r.o. a že boli dodané na miestach, v čase a v počte opakovaní deklarovaných na faktúrach, t.j. že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Neobstojí ani poukázanie žalobcu na rozhodnutie NS SR č. k. 3Sžf/1/2011, pretože toto obsahuje výklad k § 24 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovník zvládol dôkazné bremeno za takej skutkovej situácie, kedy daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, čo však v preskúmavaných prípadoch nebolo naplnené. Žalobca nepreukázal, že reklamné spoty boli odvysielané práve v zdaňovacích obdobiach, za ktoré boli fakturované a práve na miestach (LED obrazovkách umiestnených podľa špecifikácie uvedenej v prílohách faktúr) a v časoch, za ktoré boli fakturované. Správca dane tvrdenie žalobcu, že sa tak stalo, verifikoval u dodávateľov, avšak bezúspešne. Dôkazy predkladané samotným žalobcom žalovaný vyhodnotil v súlade s ich obsahom, pričom uvedené hodnotenie bolo výsledkom logického uvažovania. Žalobca v žalobách s hodnotením žalovaného nesúhlasil, avšak neuviedol, v čom bolo takéto hodnotenie nesprávne, resp. chybné. Samotný nesúhlas žalobcu nestačí na prijatie záveru o nezákonnosti rozhodnutí. Žalobca namietal v žalobách aj nesprávne hodnotenie výpovedí konateľov dodávateľa/dodávateľov a subdodávateľa s tým, že títo potvrdili dodanie deklarovaného plnenia. Žalovaný potvrdenia dodania týmito osobami nepovažoval za dôkaz o dodaní fakturovaných
služieb, pretože ich výpovede vyhodnotil ako všeobecné, keďže si konkrétne veci nepamätali, svoje tvrdenia nevedeli preukázať a ani jedna z týchto spoločností podľa výpovedí ich konateľov, resp. bývalých konateľov reklamnú službu vo forme odvysielania spotu na veľkoplošnej LED obrazovke nevykonala, t.j. nebola tým subjektom, ktorý mal reklamu na LED obrazovkách umiestniť (vysielať), ale túto službu mali poskytovať prostredníctvom subdodávateľa. Takéto hodnotenie dôkazov žalovaným nemá žiadnu chybu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že bývalí konatelia dodávateľa/ dodávateľov a subdodávateľa boli vypočutí ako svedkovia, avšak vypovedali o vlastnej činnosti, t.j. o činnosti dodávateľa a subdodávateľa, teda nie o skutočnostiach, ktoré sa v objektívnej realite diali mimo nich a ktoré by vnímali len svojimi zmyslami. Vypovedali len o vlastnom konaní. Preto nemožno nič vytknúť takému vyhodnoteniu výpovedí, ako vykonal žalovaný (i správca dane), keď tieto boli vyhodnotené len ako tvrdenie dodávateľa o dodaní služby, ktoré by bolo potrebné podložiť (preukázať) ďalšími dôkazmi.
9. Žalobcom predložené dôkazy k jeho tvrdeniu o poskytnutí, resp. dodaní stavebných prác dodávateľom uvedeným na faktúrach v zdaňovacom období september 2015 (STAVBYT Košice s.r.o.) správca dane i žalovaný vyhodnotili tak, že žalobca k faktúram od dodávateľa nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a to dodávateľom uvedeným na faktúrach, ani dôkazy o správnosti a pravdivosti faktúr, nepreukázal vierohodne, že deklarované služby boli žalobcovi skutočne dodané a to napriek výzve na predloženie objednávok, súpisu prác, zmlúv o vykonaní prác, stavebného denníka na stavbách INA Kysucké Nové Mesto, Lom Lietavská Lúčka, žalobca neuviedol, kto konkrétne vykonal práce, kto ich vykonanie kontroloval, nepredložil napr. zoznam pracovníkov a pod. Správca dane tvrdenie žalobcu o dodaní stavebných prác spoločnosťou STAVBYT Košice s.r.o. verifikoval na strane deklarovaného dodávateľa, avšak neúspešne. Dôkazy predkladané žalobcom správca dane i žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom, keďže tieto doklady neobsahujú verifikovateľné údaje (napr. kto konkrétne práce vykonal, kedy, aké motorové vozidlá boli použité a pod.). Správny súd ďalej uviedol, že nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dôkazov (navyše bez konkretizácie, ktoré konkrétne dôkazy boli nesprávne vyhodnotené) nepostačuje na záver o nezákonnosti rozhodnutí. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne hodnotenie výpovede bývalého konateľa dodávateľa, ktorý mal podľa žalobcu potvrdiť dodanie prác, správny súd uvádza, že bývalý konateľ U.. P. bol síce vypočutý ako svedok, avšak vypovedal o vlastnej činnosti (t.j. o činnosti dodávateľa) a pokiaľ táto výpoveď bola vyhodnotená len ako tvrdenie dodávateľa o dodaní prác, ktoré by bolo potrebné doložiť ďalšími dôkazmi, k čomu však nedošlo, takémuto vyhodnoteniu výpovede nemožno nič vytknúť. K tvrdeniu žalobcu, že požiadavka správcu dane na svedka o podrobné špecifikovanie poskytovaného plnenia je nedôvodná, správny súd uviedol, že správca dane je oprávnený preverovať, resp. verifikovať tvrdenie žalobcu, že deklarované služby (stavebné práce) boli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach. Žalovaný správne poukázal na to, že na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania DPH nestačí len formálna deklarácia (predloženie dokladov s predpísaným obsahom), ale doklady musia mať aj povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť musia byť preukázané. Rovnako žalobcom predložené dôkazy k tvrdeniu o vykonaní stavebných prác na stavbách INA Kysucké Nové Mesto, DÚHA, SALINI deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach za zdaňovacie obdobie september 2015 (ELCOM-KE s.r.o.) správca dane i žalovaný vyhodnotili tak, že z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že vykonané stavebné práce boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúrach, nebolo preukázané dodanie služieb žiadnymi relevantnými a správcom dane overiteľnými dokladmi a dôkazmi, pričom žalobca nepredložil žiadne dôkazy o správnosti a pravdivosti faktúr. Správca dane tvrdenia žalobcu o realizovaní deklarovaných plnení verifikoval na strane deklarovaného dodávateľa bez úspechu. Dôkazy predložené žalobcom správca dane i žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom, pričom toto hodnotenie bolo výsledkom logického uvažovania. Nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dôkazov nepostačuje na záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
10. Obdobne žalobcom predložené dôkazy k tvrdeniu o poskytnutí odbornej pracovnej sily deklarovaným dodávateľom H.. C. F., DUNA-Stav správca dane aj žalovaný vyhodnotili tak, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a to práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, že nepredložil žiadne dôkazy o správnosti a pravdivosti faktúr, nepreukázal dostatočne a vierohodne, že deklarované služby boli platiteľovi skutočne dodané, nepreukázal deklarované vzťahy a skutočnosti. Pokiaľ žalobca predložil ako dôkaz faktúru, objednávku, smenovnicu - menný zoznam pracovníkov a fotografiu znázorňujúcu časť upravenej komunikácie do Lomu v Lietavskej Lúčke, správca
dane predloženú smenovnicu (menný zoznam pracovníkov), ktorí mali uvedené práce vykonávať, vyhodnotil so záverom, že tento dôkaz neobsahuje verifikovateľné údaje, napr. neobsahuje dátum. Ďalej vyhodnotil výpoveď H.. C. F., ktorý uviedol, že nedisponuje zoznamom prenajatej odbornej pracovnej sily, nakoľko práce sa vykonávali subdodávateľsky a ďalej uviedol, že ním nebol vyhotovený zoznam prenajatej odbornej pracovnej sily (predložený k faktúre), nevedel konkretizovať mená pracovníkov, ktorých mali dodať jeho dodávatelia STAVBYT Košice s.r.o. a AM BUILD s.r.o., nevedel však uviesť, od ktorého z jeho dodávateľov bol uvedený zoznam pracovníkov poskytutý, nevedel kto mu ho predložil, nevedel uviesť mená a priezviská pracovníkov, ani to kde a aké práce mali byť touto prenajatou odbornou pracovnou silou vykonané. Správca dane vyhodnotil výpoveď bývalého konateľa spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o., ktorý uviedol, že mu nie je známy zoznam pracovníkov, ktorý mu bol predložený k nahliadnutiu a obdobne sa vyjadril aj C. H., bývalý konateľ spoločnosti AM BUILD s.r.o. Na základe uvedeného správca dane uzavrel, že žalobca nepreukázal, kto bol skutočne prenajatý ako odborná pracovná sila. Ďalej správca dane vyhodnotil výpoveď konateľa žalobcu vo vzťahu ku vyjadreniam jeho dodávateľa H.. C. F., ktorý nevedel, aké práce sa vykonávali prenajatou pracovnou silou a nevedel ani presné miesto výkonu prác, predložená bola len faktúra od spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o., avšak bez súpisu prác. Obdobne ani C. H., bývalý konateľ spoločnosti AM BUILD s.r.o. nevedel uviesť, aké práce vykonávala prenajatá odborná sila, ani kde ich vykonávala, a ani kto bol konečným odberateľom prác prenajatej odbornej pracovnej sily. Na základe uvedených skutočností správca dane vyvodil, že ani kontrolnými zisteniami správcu dane nebolo preukázané, že deklarované dodávky služieb boli uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá je na faktúrach označená ako „dodávateľ“.
11. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na to, že predloženie fotografií upravenej časti komunikácie nie sú dôkazom o tom, že tieto práce boli vykonané práve deklarovanou prenajatou odbornou pracovnou silou. Správca dane tvrdenia žalobcu o dodaní odbornej pracovnej sily verifikoval, avšak neúspešne. Dôkazy predkladané žalobcom správca dane i žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom, keďže tieto doklady neobsahujú verifikovateľné údaje. Nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dôkazov (navyše bez konkretizácie, ktoré konkrétne dôkazy boli nesprávne vyhodnotené) nepostačuje na záver o nezákonnosti rozhodnutí. Pokiaľ chcel žalobca namietať nesprávne hodnotenie výpovede H.. C. F. a bývalých konateľov spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. a AM BUILD s.r.o., ktorí mali podľa žalobcu potvrdiť zdaniteľné plnenie, správny súd uviedol, že bývalí konatelia U.. P. a C. H., ako aj deklarovaný dodávateľ H.. C. F. boli síce vypočutí ako svedkovia, avšak vypovedali o vlastnej činnosti (t.j. o činnosti dodávateľa) a pokiaľ tieto výpovede boli vyhodnotené ako tvrdenie dodávateľov, ktoré by bolo potrebné doložiť ďalšími dôkazmi, k čomu však nedošlo, takému hodnoteniu výpovedí nemožno nič vytknúť. K tvrdeniu žalobcu, že požiadavku správcu dane na žalobcu, aby preukázal ako dôkaz zaúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve u svojich dodávateľov v roku 2015 a následne i v účtovníctve nástupníckych spoločností nemá oporu v administratívnom spise. Dôkazy predložené žalobcom správca dane i žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom, pričom toto hodnotenie bolo výsledkom logického uvažovania. Nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dôkazov nepostačuje na záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
12. Pokiaľ žalobca v žalobách poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, v ktorých bol podaný výklad Smernice o spoločnom systéme DPH č. 2006/112/ES, za takých skutkových okolností, keď nebolo sporné, že vecná a materiálna stránka práva na odpočet DPH bola naplnená, správny súd uviedol, že takéto rozhodnutia je možné aplikovať len na rovnaké skutkové prípady, resp. situácie. Predmetné rozhodnutia však nie sú relevantné pre preskúmavacie konania, v ktorých sa o takúto skutkovú situáciu nejedná. V preskúmavaných prípadoch nebolo preukázané naplnenie vecnej a materiálnej stránky práva žalobcu na odpočet DPH z faktúr dodávateľov uvedených na faktúrach. Napadnuté rozhodnutia boli v preskúmavaných prípadoch založené na tom, že žalobca nepreukázal, že od dodávateľov uvedených na faktúrach, prijal deklarované zdaniteľné plnenia, resp. že deklarované služby boli dodané dodávateľmi a týmto vznikla daňová povinnosť.
13. Správny súd ďalej uviedol, že žalobcom uplatnené námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného nemohli obstáť pre svoju všeobecnosť. Žalobca v žalobách namietal, že žalovaný sa uspokojivo nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a jeho vlastným rozhodnutiam vo viacerých súvislostiach absentuje riadne odôvodnenie, pričom poukázal, resp. odcitoval z rozhodnutí NS SR a Ústavného súdu SR týkajúcich sa nepreskúmateľných rozhodnutí s tým, že napadnuté rozhodnutia sú nezrozumiteľné v tom, že žalovaný opiera dôvody rozhodnutia o skutočnosti, ktoré neboli v konaní dokazované, resp. na ktorých overenie nevykonal žalovaný
žiadne dôkazy, resp. že žalovaný presunul dôkazné bremeno nad rámec právnych predpisov na žalobcu. Žalobca však neuviedol, s ktorou konkrétnou námietkou sa žalovaný nevyrovnal. Tvrdenie, že vyrovnanie sa s námietkami žalovaným nebolo uspokojivé alebo dostatočné, nepostačuje na vyvodenie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. Z obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí i rozhodnutí správcu dane vyplýva, že preskúmavané rozhodnutia obsahujú zákonom stanovené náležitosti. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov. Zhodne so žalobcom uvedenou citáciou z rozhodnutí NS SR, ktoré sa zaoberajú otázkou nezrozumiteľnosti, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, možno zhrnúť a to s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa NS SR zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie však na dielčích nedostatkoch odôvodnenia. Musí ísť pritom o vady skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Napadnuté rozhodnutia vyššie uvedenými chybami netrpia. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou správcu dane uvedenou v prvostupňových rozhodnutiach, pričom rozhodnutia správcu dane vyhodnotil ako vecne správne. Napadnuté rozhodnutia obsahujú vo svojich odôvodneniach všetky skutkové zistenia, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Boli opísané a vyhodnotené dôkazy vykonané počas daňovej kontroly s tým, že nepostačuje, ak kontrolovaný daňový subjekt disponuje faktúrami od dodávateľa, pričom nie je schopný preukázať, že uskutočnenie dodania zdaniteľného plnenia (služieb) bolo vykonané deklarovanými dodávateľmi (uvedenými na faktúrach). Ďalej boli vyhodnotené dôkazy predkladané žalobcom, z vyhodnotenia ktorých žalovaný vyvodil skutkový záver, že žalobcom predloženými dôkazmi nebolo preukázané dodanie služby dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Tento skutkový záver bol právne posúdený tak, že žalobca si neoprávnene odpočítal DPH, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Rozhodnutia správcu dane, i rozhodnutia žalovaného obsahujú podstatné námietky žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Správca dane sa s námietkami uvedenými vo vyjadrení žalobcu k Protokolu vysporiadal tak, že žalobca v týchto námietkach neuviedol žiadne nové skutočnosti, a preto zotrval na svojej argumentácii a odôvodnení uvedenom v Protokole z daňovej kontroly. Zároveň uviedol argumentáciu k jednotlivým námietkam tak, ako je uvedené v bode 6 tohto rozsudku správneho súdu. Žalovaný sa odvolacími námietkami zaoberal tak, ako to vyplýva z napadnutých rozhodnutí (viď body 8, 9 a 10 tohto rozsudku). Žalobca v žalobách napokon ani neuviedol, ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný nezaoberal, alebo na ktorú námietku nedostal odpoveď. Správny súd preto takto všeobecne uplatnené námietky vyhodnotil ako neodôvodnené. Pokiaľ zástupkyňa žalobcu až na pojednávaní upresnila, resp. konkretizovala, že rozhodnutia žalovaného považuje za nespreskúmateľné, pretože žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so žalobcom v odvolaniach uvedenou rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k jeho odvolacej námietke o prenose dôkazného bremena na žalobcu, správny súd predovšetkým uvádza, že dopĺňať žalobu o ďalšie žalobné body možno len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (§ 183 SSP), a preto k uvedenej námietke nemohol prihliadnuť. Predmetná námietka navyše nemala oporu v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí žalovaného, z ktorých vyplýva, že žalovaný sa s odvolacími námietkami v súvislosti s rozložením, unesením a pripísaním dôkazného bremena na ťarchu daňového subjektu vysporiadal (aj s poukazom na relevantnú judikatúru) a vyhodnotil tieto námietky ako nedôvodné, pričom poukázanie žalobcu na slovenskú i európsku judikatúru k tejto veci považoval za neopodstatnenú. Takéto odôvodnenie rozhodnutí spĺňa náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. V tejto súvislosti správny súd súčasne poukazuje na bod 58. tohto rozsudku.
14. Správny súd poukázal na to, že žalobca žalobné námietky nezákonnosti založil v podstate na tom, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno predložením účtovných dokladov, faktúr a ich príloh a CD nosičom s fotodokumentáciou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správca dane a žalovaný správne argumentujú, že účtovné doklady - faktúra s prílohami sú dôkazom o splnení podmienok na odpočet
DPH len vtedy, keď odrážajú reálnu skutočnosť. Je tomu tak vtedy, keď obsahujú konkrétne skutočnosti, resp. údaje, ktoré je možné overiť, resp. verifikovať. V danom prípade také dôkazy predložené žalobcom neboli, a preto existencia fakturovaných služieb zostala sporná a sporné zostalo aj ich prijatie od dodávateľov uvedených na faktúrach. Je možné súhlasiť so žalobcom, že žalobca nezodpovedá za svojich dodávateľov, ani za ich nekontaktnosť, ani za nedostatky v ich evidencii a ani za to, že v čase výkonu daňovej kontroly zanikli. Správca dane a ani žalovaný však takúto zodpovednosť nepričítali žalobcovi a ani napadnuté rozhodnutia nezaložili na tom, že dodávateľ, resp. subdodávateľ nepreukázali dodanie služby žalobcovi. Napadnuté rozhodnutia boli založené na tom, že žalobca nepreukázal, že dodávateľ (uvedený na faktúrach) fakturované služby dodal v rozsahu a v čase uvedenom na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období september 2015. Daňovník má právo si uplatniť odpočet DPH v prípade, ak sú splnené podmienky pre odpočet stanovené v Zákone o DPH. Splnenie týchto podmienok musí vedieť preukázať, pretože ide o skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. Dôkazy, ktoré žalobca predkladal, správca dane i žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom a úvahami, ktoré nemali žiadnu chybu v logickom uvažovaní, pričom z týchto dôkazov dospeli k záveru, že nimi nebolo preukázané, že žalobcovi dodávatelia uvedení na faktúrach dodali fakturované služby, t.j. že žalobca od týchto dodávateľov prijal služby uvedené na jeho faktúrach v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.
15. Pokiaľ žalobca v žalobách namietal, že správca dane založil svoj záver na skutočnostiach na strane dodávateľa a subdodávateľa, ktoré netvorili dôkazné bremeno žalobcu, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a/, b/, c/, pričom správca dane nie je povinný označiť dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého (vo vzťahu k riešeniu problematiky dôkazného bremena v spojení s § 49 a § 51 Zákona o DPH) vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Zo znenia ust. § 24 Daňového poriadku však nevyplýva to, na čom žalobca založil svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena, konkrétne, že predložením povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavenie je predpísané zákonom, je dôkazné bremeno daňového subjektu vyčerpané. Pokiaľ si daňovník uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a že právo na odpočet DPH vzniklo. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný dvojstranných obchodných vzťahov so svojimi tvrdenými dodávateľmi, ktorých dostatočné preukázanie bol spôsobilý zaistiť, keďže ako podnikateľský subjekt, ktorý bol platiteľom DPH, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik nároku na odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH preukázať. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenia od dodávateľa/ dodávateľov uvedeného/uvedených na faktúre/faktúrach, a teda ak nie je sporná existencia plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH (alebo právo na oslobodenie od DPH). Aj judikatúra Súdneho dvora EÚ je založená na tom, resp. podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky boli splnené. Len v takomto prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Ide pritom o prípady, kedy bolo daňovým subjektom preukázané, a nie je žiadny spor o to, že daňovníkovi vzniklo právo na odpočet DPH, t.j. že hmotno-právne podmienky na odpočet DPH boli naplnené, avšak správca dane toto právo daňovníkovi odoprie. Môže tak urobiť len vtedy, ak preukáže, že dodávateľsko-odberateľský reťazec vo veci bol zaťažený podvodom vo vzťahu k DPH, o ktorom daňovník vedel alebo musel vedieť, alebo že zo strany daňovníka išlo o zneužitie práva na odpočet DPH. Žalovaný však napadnuté rozhodnutia nezaložil na tom, ako nesprávne uvádza žalobca, že dodávateľ/dodávatelia žalobcu si nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce mu/im zo zákona, resp. že nebol kontaktný alebo zanikol (výmazom z OR), resp. že vyvodzoval závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia dodávateľa, resp. subdodávateľa. Rozhodnutia sú založené na
tom, že v daňovej kontrole (a ani počas vyrubovacieho konania) nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane, pričom dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok znášal žalobca. Pre vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane, nebola podstatná skutočnosť, že správca dane požadoval od žalobcu preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Pravdivé nebolo ani žalobcove tvrdenie, že správca dane žalobcu žiadal o preukázanie zaúčtovania faktúr u dodávateľa, resp. subdodávateľa. Uvedená požiadavka z obsahu výziev správcu dane nevyplýva. Správca dane sa šetrením na strane dodávateľov, resp. subdodávateľov pokúsil verifikovať žalobcom tvrdené skutočnosti, čo sa však nepodarilo. Uvedené nemení nič na tom, že dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodujúcich pre určenie dane spočíva na daňovníkovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebola dôvodná žalobná námietka neoprávneného presunu dôkazného bremena a nesprávneho právneho posúdenia.
16. Záverom správny súd uviedol, že pokiaľ zástupkyňa žalobcu až na pojednávaní namietala, že správca dane ani žalovaný nezistili dostatočne skutočný stav veci, keď sa nezaoberali kontrolnými výkazmi k DPH jednotlivých dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, predmetná námietka bola uplatnená po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP, a preto k nej správny súd nemohol prihliadať. Pre úplnosť správny súd uvádza, že z obsahu administratívnych spisov nezistil, že by žalobca počas daňovej kontroly alebo počas daňového konania vykonanie takéhoto dôkazu navrhol a uvedený dôkaz by navyše nebol ani relevantný pre rozhodnutie v preskúmavaných veciach, keďže tieto rozhodnutia neboli založené na tom, ako sa mylne domnieva žalobca, že správca dane i žalovaný založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach na strane dodávateľov žalobcu (viď bod 61. tohto rozsudku). Rovnako správny súd nemohol prihliadnuť na námietku právnej zástupkyne žalobcu, ktorá na pojednávaní namietala, že žalovaný i správca dane opomenuli prihliadnuť na ustanovenie § 9 ods. 4 Zákona o DPH, t.j. namietala právne posúdenie veci, keďže predmetná námietka nebola žalobcom uplatnená v lehote podľa § 183 SSP.
II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
17. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Sťažovateľ považoval rozsudok za nesprávny a nezákonný a navrhol, aby ho kasačný súd zmenil tak, že zruší rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia a zároveň zaviaže žalovaného uhradiť žalobcovi trovy súdneho konania v plnom rozsahu.
18. Sťažovateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces. Mal za to, že správny súd sa obmedzil len na súhlasné stanovisko k záverom žalovaného, keďže v žiadnom z bodov napadnutého rozsudku nevenoval náležitú pozornosť zdôvodneniu konkrétnych dôvodov prečo nebolo, s ohľadom na uvedené skutočnosti, prenesené dôkazné bremeno na žalovaného. Podľa sťažovateľa nie je sporná existencia plnenia a preukázal, že splnil hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Mal za to, že predložené dôkazy súd nevyhodnotil jednotlivo a ani v celku, čím urobil rozhodnutie nepreskúmateľným.
19. Ďalej sťažovateľ namietal, že jeho dodávatelia v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení v preverovanom období riadne fungovali a povinnosti voči daňovému úradu si plnili riadne. Na pojednávaní sťažovateľ poukázal na to, že sa žalovaný, ani správca dane nezaoberali kontrolnými výkazmi k DPH jednotlivých dodávateľov, čo správny súd vyhodnotil ako námietku uplatnenú po lehote podľa § 183 SSP. Takýto postup považuje sťažovateľ za nesprávny, nakoľko už v žalobách uplatnil námietku, ktorou napádal nedostatočne zistený skutočný stav veci žalovaným a správcom dane, pričom poukaz žalobcu na nepreverenie a nezaoberanie sa kontrolnými výkazmi bol len spresnením a podporením argumentácie sťažovateľa.
20. Sťažovateľ namietal, že na pojednávaní poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď počas daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní nevyhodnotil ust. § 9 ods. 4 zákona a DPH. Uvedené správny súd vyhodnotil ako námietku uplatnenú po lehote podľa § 183 SSP. Takýto postup považuje sťažovateľ za nesprávny, nakoľko už v žalobách uplatnil námietku, ktorou napádal nesprávne právne posúdenie veci a poukazom na predmetné ustanovenie zákona bolo len spresnením a
podporením argumentácie sťažovateľa. K správnym súdom vyhodnoteným námietkam, ako uplatneným po lehote, uviedol sťažovateľ, že správny súd svojím nesprávnym postupom a prílišným formalistickým prístupom k obsahu žalobných bodov porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.
21. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom videl sťažovateľ v tom, že okrem faktúr priložil aj fotodokumentáciu preukazujúcu zachytenie odvysielaných spotov na miestach uvedených vo faktúrach a počas rôznych ročných období. Mal za to, že žiadnym dôkazom predloženým žalovaným nebolo odvysielanie reklám nijako vyvrátené, ale iba spochybnené, čo však nemôže postačovať na prijatie záveru správcu dane a krajského súdu o preukázaní hmotno-právnych podmienok na odpočet DPH. Správny súd úplne opomenul ust. § 9 ods. 4 zákona o DPH, zostal len na tvrdeniach, že predloženými dôkazmi nebolo preukázané, že sťažovateľ prijal od tohto dodávateľa služby uvedené na faktúrach. Správny súd však neuviedol, ktorý iný dodávateľ by predmetné služby dodať mal, resp. či tento dodávateľ bol účastný reťazca daňového podvodu.
22. Záverom poukázal sťažovateľ na to, že Súdny dvor Európskej únie jednoznačne vyslovil vo veciach Mahagében Kft C-80/2011 a Péter Dávid C-142/2011, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar alebo služby z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že zdaniteľný osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Sťažovateľ poukázal na to, že správy súd ani žalovaný nezisťovali, či došlo k podvodu, resp. zneužívajúcemu konaniu. Skutočnosť, že o podvode resp. zneužívajúcom konaní mal vedomosť nebola v tomto konaní preukázaná, pritom uvedené je dôkazným bremenom správcu dane.
23. Napriek výzve správneho súdu (č.l. 187) sa žalovaný ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III.
Konanie na kasačnom súde
24. Prejednávaná vec bola 28. októbra 2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Sžfk/63/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
25. Uznesením z 11. novembra 2020 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky o vylúčení konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100593940/2019 z 08. marca 2019, na správnom súde vedenom pod spisovou značkou 24S/126/2016 a Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou 4Sžfk/63/2020 na samostatné konanie. Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia, pod spisovou značkou 4Sžfk/4/2021.
26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
27. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/123/2019 zo dňa 11. júna 2020, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania a
následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100593940/2019 zo dňa 8. marca 2019 potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
28. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Správca dane svoje rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacieho obdobia september 2015 odôvodnil zhodne s tým, že žalobca si odpočítal DPH z dodávateľských faktúr dodávateľa RKI s.r.o., ktorými bolo fakturované na základe žalobcovej objednávky a v zmysle Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru podľa priložených Playlistov za odvysielané reklamné spoty „SMS Dubovec“ správca dane preveroval, či došlo k zdaniteľným plneniam fakturovaným dodávateľom RKI s.r.o. a či skutočne boli služby na základe Zmluvy o poskytnutí reklamných služieb zo dňa 16.01.2015 dodané. Aby si platiteľ dane mohol uplatniť prostredníctvom daňového priznania právo na odpočítanie dane z prijatého tovaru alebo služby podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodávateľovi musí vzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca podľa správcu dane svojím konaním porušil cit. ustanovenia zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie september 2015, pričom nepreukázal splnenie podmienok hmotno-právnej povahy, a teda nepreukázal, že fakturované plnenia boli skutočne dodané práve dodávateľom RKI s.r.o. a že mu z titulu dodania vznikla daňová povinnosť. Správca dane počas daňovej kontroly vypočul ako svedka konateľa deklarovaného dodávateľa RKI s.r.o. J. E., ktorý túto funkciu vykonával v období od 07.11.2013 do 26.06.2015 a H. D., bývalého konateľa spoločnosti MG Media s.r.o. Žalobca na základe výzvy správcu dane predložil ako dôkaz dve CD, na ktorých sa nachádzal 15 sek. reklamný spot, ktorý bol vytvorený z fotiek strojov a dopravných prostriedkov a obsahoval kontaktné údaje na spoločnosť SMS Dubovec s.r.o., ďalej fotodokumentáciu označenú ako „RKI Media“ a „R & S DESIGN s.r.o.“, ktorá obsahovala fotky LED obrazoviek, na ktorých bola premietaná reklama spoločnosti SMS Dubovec s.r.o., z ktorých však nie je možné určiť, kde sa jednotlivé LED panely nachádzajú, v akom období bola fotodokumentácia vyhotovená. Fotodokumentácia a predložené CD podľa správcu dane nepreukazujú, že služby boli poskytnuté v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a že služba bola poskytnutá na deklarovaných miestach. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol, že preveroval nielen žalobcu, ale aj jeho dodávateľov, na čo mal z dôvodu pochybností ohľadne dodávok legitímne právo s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012, v ktorom sa uvádza, že v prípade pochybností je správca dane oprávnený preveriť celý obchodný reťazec. Jednalo sa o nasledovný reťazec: LASER media s.r.o. - MG Media s.r.o. - RKI s.r.o. - SMS Dubovec s.r.o. Daňový subjekt LASER media s.r.o., ktorý sa nachádza na začiatku reťazca a ktorý mal podľa tvrdenia svedka H. D. zodpovedať za odvysielanie reklamných spotov, nevedel vierohodne doložiť odvysielanie predmetných reklamných spotov v preverovaných zdaňovacích obdobiach, keďže nezaslal správcovi dane žiadne relevantné písomnosti, listiny, vysvetlenia, dokumentácie, ani nahrávky, ktoré by potvrdili existenciu dodávateľsko- odberateľských vzťahov medzi LASER media s.r.o. a odberateľom MG Media s.r.o. Z vypočutia svedka J. E., bývalého konateľa spoločnosti RKI s.r.o. vyplýva, že tento potvrdil, že spoločnosť RKI s.r.o. ako dodávateľ vykonávala pre žalobcu reklamné služby, tieto však nezabezpečovala spoločnosť RKI s.r.o., ale odvysielanie bolo zabezpečené subdodávateľsky spoločnosťou MG Media s.r.o. Uviedol, že umiestnenie reklamných spotov zabezpečoval subdodávateľ, pričom dôkazom o odvysielaní reklamných spotov už nedisponuje, keďže účtovníctvo odovzdal novému konateľovi V. R.. Ďalej uviedol, že spoločnosť RKI s.r.o. nebola v čase jeho konateľstva vlastníkom LED veľkoplošnej obrazovky a spoločnosť nemala technické vybavenie na vyhotovenie predmetných reklamných spotov. Nepredložil žiadne doklady preukazujúce, že reklamné služby boli spoločnosťou RKI s.r.o. dodané v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach žalobcovi. Z výpovede svedka H. D., bývalého konateľa spoločnosti MG Media s.r.o. vyplýva, že tento si nepamätal, odkedy s daňovým subjektom RKI s.r.o. spolupracoval, výrobu reklamných spotov zabezpečoval prostredníctvom externých firiem a grafikov, pričom názvy firiem a grafikov si z odstupom času nepamätal, uviedol, že nevlastní účtovné, ani iné dokumenty spoločnosti MG Media s.r.o. a tieto odovzdal novému konateľovi (podľa zistení správcu dane spoločnosť MG Media s.r.o. je od 06.02.2018 bez konateľa a jediným spoločníkom je občan Thajského kráľovstva). H. D. si nepamätal, na aký účel slúžila reklama, ktorá bola v roku 2015 dodaná odberateľovi RKI s.r.o., nepamätal si, o čo sa v konkrétnych spotoch jednalo, uviedol, že dokumentáciu nemá k dispozícii, pretože túto po odvysielaní reklám vrátil objednávateľovi. Ďalej uviedol, že za odvysielanie spotov bola zodpovedná spoločnosť LASER media s.r.o. Žalobcom predložená fotodokumentácia a CD s 15 sek. reklamným spotom nepreukazujú, že služby boli poskytnuté v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a že služba bola poskytnutá (spot bol odvysielaný) na deklarovaných miestach. Zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a jeho dodávateľom (RKI s.r.o.) nevyplýva, že dodávateľ tieto služby dodal
prostredníctvom ďalších spoločností, keďže spoločnosť RKI s.r.o. vystupovala ako poskytovateľ služby a zároveň zhotoviteľ reklamného spotu. Správca dane uzavrel, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že daň uvedená na faktúrach, ktoré mali byť vystavené dodávateľom RKI s.r.o. žalobcovi, neboli vo faktúre uvedené z riadneho podnikateľského alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu. Správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal, že služby uvedené na faktúrach, boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach, a to v miestach, v čase a v počte opakovaní uvedených na faktúrach. Správca dane z uvedených dôvodov neuznal odpočítanie dane z predmetných faktúr.
29. V rozhodnutí týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia september 2015 správca dane uviedol, že žalobca si odpočítal DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa STAVBYT Košice s.r.o., ktorými boli fakturované stavebné práce - vykonané práce na stavbe INA Kysucké Nové Mesto a drvenie kameniva v lome Lietavská Lúčka (september 2015) (ďalej len „stavebné práce“). Správca dane preveroval, či boli deklarované služby (stavebné práce) skutočne žalobcovi poskytnuté, resp. dodané deklarovaným dodávateľom STAVBYT Košice s.r.o., a teda či si žalobca oprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH. Prostredníctvom dožiadaného správcu dane bol vypočutý svedok U. P., ktorý bol od 15.05.2012 do 01.02.2016 konateľom spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. Z jeho výpovede vyplynulo, že už nie je konateľom spoločnosti, nedisponuje žiadnymi dokladmi, pretože svoj podiel previedol na inú osobu (thajského štátneho príslušníka). Hlavným predmetom činnosti spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. bola stavebná činnosť, prevádzku nemali, sídlo spoločnosti bolo na adrese jeho trvalého bydliska, spoločnosť mala zamestnancov, ale nepamätal si koľko, nemali nehnuteľný majetok, vlastnili jednu dodávku. Spoločnosť žalobcu poznal, spolupracoval s ňou, práce pre žalobcu boli dodané, avšak v subdodávkach, spoločnosť STAVBYT Košice s.r.o. zabezpečila firmu, ktorá konkrétne práce vykonala v roku 2015 podľa potreby, pričom obchodné meno uvedenej firmy neuviedol. Nevedel sa vyjadriť, či bola uzavretá zmluva, potvrdil však, že vystavil faktúry na základe objednávok a súpisu prác, nevedel však uviesť podrobnosti, keďže nemá k dispozícii účtovníctvo. Nepamätal si svojich subdodávateľov, skutočnú realizáciu fakturovaných zemných prác a služieb finančného poradenstva nevedel preukázať žiadnymi dokladmi. Správca dane nahliadol do spisovej zložky daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za rok 2015 vykonanej u žalobcu, z ktorej zistil, že žalobca bol vyzvaný na predloženie dôkazov o skutočnom vykonaní deklarovaných služieb finančného poradenstva a dodávok stavebných prác fakturovaných žalobcovi dodávateľom STAVBYT Košice s.r.o., avšak žalobca nepredložil žiadny dôkaz. K finančnému poradenstvu nepodal žiadne vyjadrenie, ani dôkazy, predložil len Zmluvu o poskytovaní poradenských a konzultačných služieb z 01.01.2015 uzatvorenú medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou STAVBYT Košice s.r.o. ako poradcom, pričom zo zmluvy nevyplýva, že STAVBYT Košice s.r.o. bude vystupovať ako sprostredkovateľ, ani že predmetné služby zabezpečí prostredníctvom ďalších spoločností. Správca dane konštatoval, že daň uvedená na faktúrach vystavených spoločnosťou STAVBYT Košice s.r.o. za finančné poradenstvo nebola vo faktúrach uvedená z riadneho podnikateľského alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu. Žalobca nepredložil na výzvu žiadny dôkaz ani k faktúram za stavebné práce (napr. požadované objednávky, súpis prác, zmluvy, stavebné denníky na jednotlivých stavbách, zoznam pracovníkov a pod.), uviedol len, že účtovné doklady zodpovedajú zmluvným dokladom, objednávky sa realizovali telefonicky, stavebné denníky vedie hlavný objednávateľ. Správca dane uzavrel, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v zmysle § 24 a § 45 ods. 2 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) a nepreukázal dostatočne relevantnými dôkazmi svoj nárok na odpočítanie DPH z faktúr prijatých od dodávateľa STAVBYT Košice s.r.o. Správca dane mu preto neuznal odpočítanie dane z predmetných faktúr. Správca dane ďalej uviedol, že zákonodarca pre odpočet DPH požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si nárok na odpočet dane preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou uvedenou na faktúre. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu zmluvou, faktúrou a dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného dodania fakturovaného tovaru alebo služby nepostačujúce. Vystavenie faktúry samo o sebe nepreukazuje, že sa obchod zrealizoval. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určitý zdaniteľný obchod bez ohľadu na to, či bol tento obchod skutočne zrealizovaný. Ani skutočnosť, že doklad je riadne zaúčtovaný, nerobí z neho dôkaz, že platiteľovi vzniklo právo na odpočítanie dane. Takýmto dokladom je faktúra len vtedy, ak bola vystavená na základe skutočnej realizácie zdaniteľného obchodu. Účtovný doklad je dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré však musí daňový subjekt preukázať.
30. V rozhodnutí za zdaňovacie obdobie september 2015 správca dane uviedol, že žalobca si odpočítal DPH z dodávateľských faktúr za stavebné práce vystavených dodávateľom ELCOM - KE
s.r.o. Košice za pomocné zemné práce na stavbe INA Kysucké Nové Mesto (september 2015). Správca dane za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľného obchodu nazrel do spisovej zložky daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za rok 2015 vykonanej u žalobcu zistil, že v čase vystavenia faktúr bol konateľom deklarovaného dodávateľa ELCOM - KE s.r.o. U. H., pričom právnym nástupcom sa od 20.05.2016 stal daňový subjekt NEDOS s.r.o. Rožňava, ktorý bol vymazaný z Obchodného registra 01.06.2016 a jeho právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia sa stala spoločnosť TASMANIA s.r.o. Trenčín, pričom konateľom od 21.01. do 31.05.2016 bol H. R., Rožňava, avšak daňový subjekt TASMANIA s.r.o. bol 09.06.2016 vymazaný ex offo z Obchodného registra. Správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že daňový subjekt ELCOM - KE s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2015 nepodal daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015, daňový subjekt NEDOS s.r.o. daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 nepodal a daňové priznanie na DPH nepodal ani subjekt TASMANIA s.r.o. v roku 2015. Správca dane ďalej zo Zápisnice o ústnom pojednávaní z 13.03.2017 spísanej na Daňovom úrade Košice so svedkom U. H., Košice, konateľom spoločnosti ELCOM - KE s.r.o. v čase vystavenia faktúr zistil, že svedok nedisponuje dokladmi tejto spoločnosti, nakoľko ich odovzdal H. R., konateľovi spoločnosti NEDOS s.r.o., o čom svedok následne 14.03.2017 predložil Preberací protokol, svedok si nepamätal meno účtovníčky spoločnosti, ani mená žiadnych dodávateľov, resp. živnostníkov. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní z 20.12.2017 spísanej na Daňovom úrade Košice s A.. J. N., konateľom spoločnosti TASMANIA s.r.o. Trenčín, bolo zistené, že svedok bol konateľom spoločnosti TASMANIA s.r.o. v skutočnosti len niekoľko hodín, nakoľko na obchodnom súde zistil, že spoločnosť už 17.05.2016 zanikla a on mal nastúpiť do funkcie od 18.05.2016. U splnomocneného zástupcu majiteľa spoločnosti TASMANIA s.r.o. požadoval uvedenie veci do pôvodného stavu, pretože videl v tom podvod. Zistil, že spoločníkom je spoločnosť v republike Marschallové ostrovy. Uviedol, že nikdy fyzicky nedisponoval dokladmi spoločnosti TASMANIA s.r.o., neboli mu fyzicky odovzdané. Správca dane následne bývalého konateľa spoločnosti ELCOM
- KE s.r.o. Košice U. H. vyzval na predloženie dokladov týkajúcich sa obchodných transakcií medzi spoločnosťou ELCOM - KE s.r.o. Košice ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, avšak tento nepredložil žiadny dôkaz. Správca dane konštatoval, že z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že vykonané stavebné práce boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach a ani deklarovaný dodávateľ ELCOM - KE s.r.o. nepreukázal dodanie služieb žiadnymi relevantnými dôkazmi, nepreukázal, že v podaných daňových priznaniach za kontrolované zdaňovacie obdobia priznal a odviedol daň z uvedených faktúr. Dodávateľ nespolupracoval so správcom dane, je nedôveryhodný. Na základe vyhodnotenia všetkých dokladov dostupných informácií z informačného systému finančnej správy správca dane konštatoval, že daň uvedená na faktúrach vystavených spoločnosťou ELCOM - KE s.r.o. žalobcovi nebola vo faktúrach uvedená z riadneho podnikateľského alebo iného účelu, ktorý odráža ekonomickú realitu. Správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa ELCOM - KE s.r.o., pretože žalobca nepreukázal v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu, a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre, nepredložil žiadne dôkazy o správnosti a pravdivosti faktúr, nepreukázal dostatočne a vierohodne, že deklarované služby boli platiteľovi skutočne dodané, resp. uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá je na faktúrach označená ako dodávateľ.
31. V rozhodnutí za zdaňovacie obdobie september 2015 správca dane ďalej uviedol, že žalobca si odpočítal DPH z dodávateľskej faktúry za prenájom odbornej pracovnej sily podľa objednávky za mesiac september 2015 vystavenej dodávateľom H.. C. F. DUNA-Stav, Stará Ľubovňa. Správca dane za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných plnení nazrel do spisovej zložky daňovej kontroly dane z príjmu právnických osôb za rok 2015 vykonanej u žalobcu a zo Zápisnice o miestnom zisťovaní z 11.12.2017 zistil, že H.. F. k preverovanej faktúre uviedol, že predmetom bolo cca 20-25 ľudí podľa potrieb objednávateľa, menný zoznam nepredložil, predložil dve dodávateľské faktúry a to faktúru od spoločnosti AM BUILD s.r.o. Košice za prenájom odbornej pracovnej sily na základe objednávky za mesiac september 2015 (objednávka 2015/144) a jednu faktúru od spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. za stavené práce na základe objednávky a súpisu prevedených prác za mesiac september 2015 (objednávka 2015/143) na stavebné práce: cesty Kremnica, Krupina, Šóšár: pokládka žľabov, osadenie dopravného značenia, čistenie komunikácie Žilina - SMS Dubovec: prenájom odbornej pracovnej sily celkom 17.972,- €. H.. C. F. DUNA-Stav nevedel, aké práce konkrétne boli vykonané, nakoľko zákazka bola dodaná subdodávateľským spôsobom, vzhľadom na rozsah zákazky nemal odovzdávacie protokoly, ani súpis vykonaných prác, nakoľko boli vykonané subdodávateľmi. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a objasnenie, aké práce boli konkrétne vykonané prenajatou odbornou pracovnou silou, kde boli práce vykonané, na akých stavbách, zákazkách, diele a kým konkrétne
boli vykonané, kto zabezpečoval kontrolu pracovnej sily a vykonania prác, kto práce prevzal. Žalobca k výzve nepredložil dôkazy, štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že pracovníci vykonávali práce na oprave prístupovej cesty do lomu v Lietavskej Lúčke (úprava terénu, podkladových vrstiev pre ukladanie betónových podpier a zakladanie zvodidiel), smenovnica sa má nachádzať na daňovom úrade a má z nej vyplývať počet a množstvo odpracovaných hodín. Uviedol, že kontrolu prác vykonával osobne p. G.. K požiadavke na predloženie súpisu vykonávaných prác a preberacích a odovzdávacích protokolov uviedol, že predmetom zmluvy bolo dodanie pracovníkov, nie zmluva o dielo. Uvedené práce mali byť vykonávané v súvislosti so zabezpečením prevádzky nákladných motorových vozidiel žalobcu po tejto ceste, pričom tieto vozidlá v lome aj parkovali. Z uvedeného mala vyplynúť aj opodstatnenosť vykonaných prác. Správca dane z výpovede svedka U.. P., bývalého konateľa spoločnosti STAVBYT Košice s.r.o. zistil, že tento nedisponuje účtovníctvom a nepamätal si, či spoločnosť STAVBYT Košice s.r.o. v r. 2015 vykonala pre spoločnosť H.. C. F. DUNA-Stav práce alebo služby. Potvrdil, že vystavil pre H.. C.. F. faktúru v septembri 2015 za stavebné práce na základe objednávky a súpisu prevedených prác, avšak nevedel, kým konkrétne boli práce vykonané, neuviedol, akými strojmi, ani kto bol konečným odberateľom stavebných prác uvedených na faktúre zo septembra 2015. Uviedol, že mu nie je známy zoznam pracovníkov priložený k faktúre 2015/35 od dodávateľa H.. C.. F. vystavenej pre žalobcu. Správca dane zo svedeckej výpovede H.. C.. F. (z 03.05.2018) zistil, že v r. 2015 vykonával stavebnú činnosť v mieste trvalého bydliska, nemal prevádzku, nemal žiadnych zamestnancov, podnikateľskú činnosť vykonával v subdodávkach prostredníctvom SZČO. Potvrdil spoluprácu v r. 2015 so žalobcom, obchod mal prebehnúť subdodávateľsky. Žalobca mu zavolal a A.. F. kontaktoval STAVBYT Košice s.r.o. a AM BUILD s.r.o., ktoré poskytli na danú akciu pracovníkov, následne vystavil faktúru za prenájom odbornej sily podľa objednávky za september 2015 s odbornosťou murár a tesár. Nevedel predložiť menný zoznam prenajatej pracovnej sily. Uviedol, že on nevyhotovil zoznam prenajatej odbornej pracovnej sily, nevedel preto konkretizovať žiadne mená, nevedel uviesť, aké práce boli vykonávané, ani na akom mieste. K faktúre pre STAVBYT Košice s.r.o. uviedol, že nemá súpis prác. K zoznamu pracovníkov pripojenému k dodávateľskej faktúre vystavenej H.. F. pre žalobcu (2015/35 za september 2015) uviedol, že podpis na zozname je jeho, ale tento mu bol predložený, nevedel však uviesť kým a nevedel, od ktorého z jeho dodávateľov je uvedený zoznam pracovníkov. Žalobcom predložený dôkaz - smenovnica (menný zoznam pracovníkov) správca dane vyhodnotil s tým, že v zozname sú uvedené údaje: meno a priezvisko pracovníkov (v počte 20), pracovisko - Turie, prevádzkový režim, odpracované dni a hodiny, zoznam je podpísaný žalobcom i H.. F., avšak neobsahuje dátum, ani mesiac, ani rok. Správca dane poukázal na obsah výpovedí H.. F. a U.. P., ktorí nevedeli uviesť žiadne konkrétne údaje, nepamätali si žiadne mená, nevedeli uviesť, aké práce boli vykonávané prenajatou pracovnou silou, súpisy prác neboli k dispozícii, nevedeli uviesť, kto bol konečným odberateľom prác. Správca dane uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal dostatočne relevantnými dôkazmi svoj nárok na odpočet DPH z prijatej faktúry vyhotovenej dodávateľom H.. F., nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a to dodávateľom uvedeným na faktúre, nepreukázal, že deklarované služby boli žalobcovi skutočne dodané deklarovaným dodávateľom, ani že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Poukázal na to, že formálne doloženie obchodného príkazu zmluvou, faktúrou, dokladmi o úhrade a pod. nestačí, ak sa nepreukáže skutočné dodanie fakturovaného tovaru/služby. Správca dane mal za to, že neboli splnené podmienky na odpočet DPH z predmetnej faktúry od dodávateľa H.. F..
32. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutí za zdaňovacie obdobia september 2015 uviedol, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že podstatou zistení správcu dane bolo, že reklamné, či iné dodávateľské služby a stavebné práce mali byť realizované subdodávateľským spôsobom, čo sa však nepodarilo preukázať. Preto na zdaniteľné obchody a daň uvedenú na faktúrach správca dane neprihliadol. K námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k Protokolu k jednotlivým spoločnostiam, v ktorých bola vykonaná správcom dane kontrola a to na DPH ako i na daň z príjmu (Protokol č. 101244654/2018 zo dňa 28.06.2018), k vyhodnoteniu skutkového stavu a následne ku konštatovaniu spochybniteľného zdaniteľného plnenia a to vo vzťahu k spoločnostiam RKI s.r.o., STAVBYT Košice s.r.o., ELCOM - KE s.r.o., H.. C. F., DUNA - Stav, AM BUILD s.r.o., R & S DESIGN s.r.o. správca dane uviedol, že vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobia február až december 2015 a január až august 2016 vykonanej u žalobcu nevyšli najavo žiadne podstatné skutočnosti a žalobcom neboli predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na preukázané kontrolné zistenia správcu dane. Žalobca nenavrhol žiadne úkony, ktoré by mal správca dane vo vyrubovacom konaní realizovať. Z uvedeného dôvodu správca dane zotrval na preukázaných kontrolných zisteniach
uvedených a zdôvodnených v Protokole z daňovej kontroly. Správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil správcovi dane dôkazy, ktoré by preukazovali, že deklarované skutočnosti sú v súlade so skutkovým stavom veci.
IV.
Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
33. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 31.12.2015 (ďalej len „Zákon o DPH“) predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
34. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
35. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
36. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
37. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
39. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
40. Podľa § 24 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
41. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
42. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
43. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
44. Kasačný súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu, preto naň odkazuje, a aby zbytočne neopakoval detaily skutkového stavu a argumentáciu správneho súdu, obmedzí sa iba na rozvinutie niektorých jej častí a uvedie svoje doplňujúce závery.
45. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnych, ako aj formálnych podmienok, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.
46. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správnym súdom z dôvodu, že sťažovateľ okrem faktúr priložil aj fotodokumentáciu preukazujúcu zachytenie odvysielaných spotov na miestach uvedených vo faktúrach a počas rôznych ročných období kasačný súd uvádza, že mal za preukázané, že spot existoval, ako aj skutočnosť, že vysielaný bol, avšak v zhode so správnym súdom uvádza, že sťažovateľ nepreukázal dodanie služby v konkrétnom zdaňovacom období. Z existujúceho spotu, ako ani z priloženej fotodokumentácie totiž nie je možné zistiť obdobie, v ktorom sa spot vysielal, taktiež nie je možné bližšie identifikovať miesta, na ktorých mali byť spoty odvysielané. V súvislosti s vyššie uvedeným nemožno opomenúť skutočnosť, že ten istý materiál bol ako dôkaz predložený aj pre zdaňovacie obdobie rok 2015 (spoločnosťou RKI spol. s r.o.), ako aj za rok 2016 (spoločnosťou R & S DESIGN, s.r.o.), čo vyplýva aj z obsahu rozhodnutia žalovaného. Ako uviedol iný konajúci senát kasačného súdu v nedávnom rozhodnutí sp. zn. 4Sžfk/36/2020 z 28. septembra 2022 týkajúcom sa zhodných účastníkov, len iného zdaňovacieho obdobia: „Kasačný súd v tejto súvislosti opäť zdôrazňuje, že vyvoláva výraznú pochybnosť, pokiaľ tie isté dôkazy (spot a fotodokumentácia) sú predložené počas dvoch rokov dvomi rozdielnymi spoločnosťami. Rovnako kasačný súd považoval za významné, že spoločnosť, ktorá mala ako subdodávateľ odvysielať jednotlivé spoty (LASER media s.r.o.) nevedela vierohodne preukázať ich odvysielanie.“ Zhodne s názorom správneho súdu má kasačný súd za to, že bez ohľadu na spôsob dodania služby, je potrebné reálne dodanie služby preukázať, čo sa však nestalo.
47. Kasačný súd považoval z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že sťažovateľ nepredložil od dodávateľov ELCOM - KE s.r.o. Košice, STAVBYT Košice s.r.o. obdobne aj dodávateľa Mgr. Adriána Kmeča, DUNA-Stav žiaden taký dôkaz, ktorým by preukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnene v deklarovanom rozsahu a to dodávateľom uvedeným na faktúrach, ani dôkazy o správnosti a pravdivosti obsahu faktúr.
48. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správny súd zostal len na tvrdeniach, že predloženými dôkazmi nebolo preukázané, že sťažovateľ prijal od tohto dodávateľa služby uvedené na faktúrach, avšak neuviedol, ktorý iný dodávateľ by predmetné služby dodať mal, resp. či tento dodávateľ bol účastný reťazca daňového podvodu, kasačný súd zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20, Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20). Čo však nie je predmetom tohto konania.
49. V súvislosti s vyššie uvedeným pritom platí, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, body 45 - 49). V tomto smere kasačný súd nemá najmenšie pochybnosti o správnosti záverov žalovaného, ako aj správneho súdu.
50. Kasačný súd zdôrazňuje, že existencia fakturovaných služieb zostala sporná a sporné zostalo aj ich prijatie od dodávateľov uvedených na faktúrach. V preskúmavaných veciach boli vyhodnotené všetky dôkazy a správca dane ani žalovaný svoje rozhodnutia nezaložili na pochybnostiach vo výpovediach dodávateľov, resp. bývalých konateľov dodávateľov, ale práve na tom, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že prijal zdaniteľné plnenie, resp. plnenia od na faktúrach uvedených dodávateľov, resp. že týmto dodávateľom vznikla daňová povinnosť . Navyše preverovaním na strane dodávateľov, resp. celého obchodného reťazca sa dodanie nepotvrdilo. Je nepochybné, že sťažovateľ si neoprávnene odpočítal DPH, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH.
51. K námietke presunu dôkazného bremena správny súd uviedol, že zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo, (rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20), tak ako tomu je aj v preskúmavanom prípade, tak naopak v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok. Napriek sťažovateľom namietanému, to nie je tento prípad.
52. Kasačný súd pripomína, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I.ÚS 377/2018-53).
53. Sťažovateľ namietal, že postup, kedy správny súd vyhodnotil námietky ako uplatnené po lehote podľa § 183 SSP považuje za nesprávny, nakoľko už v žalobách uplatnil námietku, ktorou napádal nedostatočne zistený skutočný stav veci žalovaným a správcom dane, pričom poukaz žalobcu na nepreverenie a nezaoberanie sa kontrolnými výkazmi bol len spresnením a podporením argumentácie sťažovateľa. Kasačný súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu je zrejmé, že správny súd sa s každou námietkou, či už uvedenou v replikách, alebo prezentovanou na pojednávaní, aj keď už na ne prihliadať nemohol, pre úplnosť vysporiadal. Uvedené platí aj pre v kasačnej sťažnosti namietané nedostatočné zistenie skutočného stavu veci žalovaným, keď sa podľa sťažovateľa nezaoberal kontrolnými výkazmi.
54. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako správny súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, ktorý aj samotný správny súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami sťažovateľa.
55. K poslednému bodu kasačnej sťažnosti týkajúceho sa odkazu na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, kasačný súd uvádza, že sťažovateľovi nebol uznaný nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. Rozsudky, na ktoré odkazoval sťažovateľ sa primárne týkajú problematiky daňového podvodu. Je treba podotknúť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti
pri týchto rozhodnutiach neuviedol, v čom konkrétne sa mal správny súd odchýliť od záverov, ku ktorým Súdny dvor Európskej únie v tých rozhodnutiach dospel.
56. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetný rozsudok boli totožné s námietkami, ktoré už namietal v konaní pred správnym súdom, ako aj pred žalovaným správnym orgánov, a s ktorými sa tak správny súd, ako aj žalovaný, náležite vysporiadali. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.
57. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd sa s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne.
58. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
59. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.