Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17C-298-2015.pdf
PDF · 105.06 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/298/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi: D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. č. XX t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Y. O., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 438,69 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 424,69 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške :
- 9,5 % ročne zo sumy 113,63 eura od 10.8.2011 do zaplatenia,
- 9,5 % ročne zo sumy 152,31 eura od 10.9.2011 do zaplatenia,
- 9,5 % ročne zo sumy 158,75 eura od 10.10.2011 do zaplatenia,
a na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX, náhradu trov konania vo výške 26,- eur titulom súdneho poplatku a 94,99 eura titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.8.2014 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 438,69 eura spolu s úrokom z omeškania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telekom, a.s., s odporcom uzavrel Zmluvu o pripojení aj s Dodatkom. Na základe predmetnej zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil odporcovi uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval odporcovi servisné služby a ďalšie služby v zmysle zmluvy a všeobecných podmienok. Odporca neplnil svoju povinnosť a cenu riadne poskytnutých služieb navrhovateľovi nezaplatil tieto služby navrhovateľ vyfakturoval nasledovne:
- faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 3,50 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.11.2011,
- faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 162,25 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.10.2011,
- faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 155,81 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.9.2011,
- faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 117,13 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.8.2011.
Súd ustanovil odporcovi opatrovníka postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p., nakoľko nebolo možné zistiť, kde sa odporca zdržiava.
Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, faktúrami a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-mobile Slovensko, a.s. a Slovak Telekom, a.s. a spoločnosť Slovak Telekom sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla.
Dňa 24.6.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky uplatnenej týmto návrhom. Tým je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní.
Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvoril dňa 26.5.2010 s odporcom, v postavení fyzickej osoby nepodnikateľa, Zmluvu o pripojení s dodatkom tak, ako je to podrobne popísané v návrhu.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil a doručil odporcovi faktúry (uvedené vyššie), ktoré odporca neuhradil.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k 26.5.2010, Tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.
Podľa § 43 ods. 1 cit. zák., Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 3 písm. a/ cit. zák., Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Navrhovateľ si uplatnil návrhom aj príslušenstvo - úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.
Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 438,69 eura a úrokov z omeškania.
Právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi neuhradené služby faktúrami číslo:
- XXXXXXXXXX na sumu 3,50 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.11.2011,
- XXXXXXXXXX na sumu 162,25 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.10.2011,
- XXXXXXXXXX na sumu 155,81 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.9.2011,
- XXXXXXXXXX na sumu 117,13 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.8.2011.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 26.5.2010, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne. Zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci právny predchodca navrhovateľa svoje záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Právnemu predchodcovi navrhovateľa (po postúpení navrhovateľovi) tak vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ.
Navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinného ku dňu omeškania s úhradou faktúr, preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške. Nárok na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr stanovená vo výške 1,5 % p.a.).
Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr mal súd za preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb na základe vstavených faktúr uvedených vyššie. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná.
Oboznámením sa s faktúrami doloženými k návrhu súd zistil, že faktúra č. 7110585215 bola vystavená len za upomienku a rovnako aj ostané faktúry v sebe zahrňovali poplatky za upomienky vo výške 3,50 eura. Nárok na zaplatenie týchto poplatkov (4 x 3,50 eura, spolu 14,- eur) súd navrhovateľovi nepriznal s poukazom na § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. rovnako súd nepriznal potom ani príslušenstvo k týmto sumám, keďže nevznikol samotný nárok a preto ho odporca nebol povinný zaplatiť a teda nemohol sa ani dostať do omeškania.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu.
Poplatok za upomienku nemôže byť požadovaný v prípade, ak nie je zahrnutý v zmluve. Tieto poplatky rieši len cenník právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý k návrhu nebol priložený, preto súd ani
nemohol posúdiť neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky. Jednostranne určené poplatky nie sú individuálne dohodnuté, spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť takéto poplatky. Navyše navrhovateľ nepreukázal, že upomienky boli odporcovi doručené.
Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v celkovej výške 424,69 eura, ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva z § 42 ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z.
V zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy aj úrok z omeškania vo výške určenej a odôvodnenej vyššie.
S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
V závere dáva súd navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p., v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Nepatrný neúspech predstavuje suma 14,- eur, ktorú súd navrhovateľovi nepriznal.
Zákon priznáva odmenu za zastupovanie zástupcovi len vtedy, ak ide o advokáta. Podrobnosti ustanovuje vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. V zmysle citovanej vyhlášky advokátovi patrí za zastupovanie odmena, náhrada hotových výdavkov, ktorými sú najmä súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a ďalej mu patrí i náhrada za stratu času.
Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy konania a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 26,- eur a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava; podanie návrhu) po á 31,54 eura a 2x režijný paušál po á 8,04 eura, spolu 49,28 eura + 20 % DPH, t.j. spolu 94,99 eura.
Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, Ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura, nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., Vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.