Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-13-2022.pdf
PDF · 128.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. XX, právne zastúpený: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. D. E., nar. X.X.XXXX, XXX XX C. XXX, 2. F. E., nar. X.X.XXXX, XXX XX C. XXX, v konaní o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec Chmeľnica, okres G. H., zapísanej na LV č. XXX, ako parcela registra „C“ evidovanej na mape určeného operátu pod parcelným číslom XXX, vo výmere 234 m2, orná pôda, stavbu - múr z betónových tvárnic o dĺžke zhruba 8,5 metrov a túto nehnuteľnosť vrátiť do prechádzajúceho stavu, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným 1., 2. povinnosť na vlastné náklady odstrániť z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. C., zapísanej na LV č. XXX ako KN-C parc. č. XXX, vo výmere 234 m2, stavbu – múr z betónových tvárnic o dĺžke cca 8,5 m, vypratať z uvedenej nehnuteľnosti tam umiestnené palivové drevo a túto nehnuteľnosť vrátiť do predchádzajúceho stavu.
Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. C., zapísanej na LV č. XXX ako KN-C parc. č. XXX, orná pôda, o výmere 234 m2. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susednej nehnuteľnosti KN-C parc. č. XXX/X vo výmere 798 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXX. Žalovaní v mesiacoch apríl – máj 2021 začali realizovať stavbu múra z betónových tvárnic s hrúbkou múru 25 cm. Tento múr zasahuje do pozemku žalobcu na dĺžke cca 8,5 m – v najužšom mieste to je 33 cm a v najširšom mieste 50 cm, pričom presný zásah do jeho pozemku vyplýva z geodetického zamerania. Uvedenú stavbu začali žalovaní stavať bez stavebného povolenia alebo ohlásenia a taktiež bez jeho súhlasu alebo vedomia. Po tom, čo zistil uvedený zásah do jeho vlastníckeho práva, obrátil sa na obec C. so žiadosťou o dosiahnutie nápravy. Stavebník bol vyzvaný, aby v stavbe nepokračoval a keďže k dohode medzi ním a žalovanými nedošlo, Obec C. ako stavebný úrad stavebné konanie prerušil a ich spor odkázal na súd. Po tom, čo Obec C. odkázala vec na súd, pokúsil sa ešte raz prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyriešiť spor mimosúdne, no bezúspešne. Je zrejmé, že žalovaní realizovali stavbu na jeho pozemku, bez akéhokoľvek právneho titulu, bez akéhokoľvek súhlasu a súčasne bez príslušného stavebného povolenia. Ide teda o neoprávnenú a nelegálnu stavbu. Rovnako je zrejmé, že žalovaní na jeho pozemku umiestnili taktiež hnuteľné veci, a to
palivové drevo, pričom ani na takéto umiestenie nemali jeho súhlas. Poukazujúc na uvedený skutkový a právny stav navrhol, aby súd začal vo veci konať a po vykonaní dokazovania jeho žalobe vyhovel.
Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 2.5.2022 uviedli, že v roku 1996 sa nasťahovali do ich novovybudovaného rodinného domu č. XXX. O rok na to prišla za nimi vtedajšia majiteľka susednej role, parc. č. XXX, dnes už nebohá I. J.. Navrhla im, aby od nej odkúpili prednú časť role o dĺžke 50 metrov, čo je dĺžka ich pozemku. Svoj návrh odôvodňovala tým, že dom žalovaných jej tieni túto časť role a ona tam nemôže pestovať zemiaky. Detaily tohto predaja role však majiteľka role I. J. dohodla s F. K., matkou F. E.. Tieto dve ženy sa dohodli, že predná časť role parc. č. XXX po dĺžke 50 metrov bude im predaná za 15.000,- Sk a I. J. si ponechá zadnú časť tejto role. S týmto návrhom oni súhlasili. O kúpe tejto časti role spísali dvojmo dohodu so synom vtedajšej majiteľky I. J.. Uvedenú sumu 15.000,- Sk osobne vyplatili dňa 11.10.1997 manželom I. a L. J., čo dnes nepopierajú. Nevedia presne kedy, ale asi v roku 1997 si začal vybavovať stavebný pozemok vedľa nich na parc. č. XXX/X A. B., o čom nevedeli. Neinformoval ich o tom ani I. J., vtedajší majiteľ role č. 509. Hovoria vtedajší preto, lebo hoci oni časť tejto role kúpili, do katastra nehnuteľnosti si túto časť role nedali zaevidovať. Roľa parc. č. XXX je teraz súčasťou stavebného pozemku parc. č. XXX/X. O tom, že si vedľajší stavebný pozemok vybavil A. B., sa dozvedeli až v roku 2021 po tom, keď medzi ich domom a garážou postavili betónový plot. Manželia I. a L. J. tak znova predali spornú časť role parc. č. XXX, tentokrát A. B.. K uvedeným skutočnostiam ešte dodali, že I. J. nebola v roku 1997 jediným vlastníkom celej role č. XXX, spoluvlastníkmi boli aj manželia D. a L. J.. F. J. žalovaní vymenili ich časť role za roľu na parc. č. XXX.
Ďalej sa žalovaní 1., 2. vyjadrili k spochybneniu hraníc ich pozemku. Uviedli, že ich stavebný pozemok bol zameraný 1.11.1990 geodetom F. M., o výmere 798 m2 a overený 12.11.1990 N. E., a k tomu bol vydaný aj geometrický plán. Šírka ich pozemku je 16 metrov, čo geodet F. M. spolu s navrhovateľom A. B. teraz spochybnili. Je pre nich nepochopiteľná tá skutočnosť, že susedný pozemok A. B. tiež vymeral ten istý geodet F. M.. A keďže raz stanovil novú hranicu pozemku, spochybnil tým svoje meranie z toku 1990. Ku vymeriavaniu hranice stavebného pozemku parc. č. XXX/X neboli prizvaní ani o tom informovaní. O tom, že hranica ich pozemku bola posunutá, sa dozvedeli až z informácie A. B.. Ten im ukázal novú hranicu ich pozemku, zúženú o 30 cm, čo znamená, že šírka ich pozemku je teraz 15 metrov a 70 centimetrov.
Ku spornému oploteniu betónovým plotom uviedli, že najprv musia odmietnuť klamstvo žalobcu A. B., že hrúbka betónového plota je 25 cm, nakoľko táto predstavuje 20 cm, čo je ľahko dokázateľné. Následným posunutím hranice ich pozemku o 30 cm ich plot zasahuje na parc. č. XXX až o 50 cm, čo vzniklo práve vytýčením novej hranice ich pozemku. Keďže oni neuznávajú novovytvorenú hranicu ich pozemku, tvrdia, že betónový plot zasahuje na parc. č. XXX v šírke 20 cm. Na záver zdôraznili, že roľu parc. č. XXX, ktorú kúpili ešte 11.10.1997, užívali plných 24 rokov. Pravidelne tento pozemok kosili a taktiež na tomto pozemku uskladňovali palivové drevo a to až do marca tohto roka. O tom, že tento pozemok užívali žalovaní, dobre vedeli aj rodičia žalobcu A. B., keďže oni užívali vedľajšiu roľu a nie raz sa tam stretli.
Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaných uviedol, že naďalej trvá na podanej žalobe, nakoľko je toho názoru, že jeho nárok je opodstatnený a žalovaní bez akéhokoľvek právneho titulu zasiahli do jeho vlastníckeho práva. Čo sa týka tvrdenia, že žalovaní odkúpili časť pozemku o dĺžke 50 metrov od I. J. z dôvodu, že ich stavba tienila predmetnú časť susedného pozemku, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Dôvodom uzavretia zmluvy s p. J. bola tá skutočnosť, že žalovaní rovnako ako v jeho prípade bezdôvodne postavili svoj rodinný dom tak, že zasahoval do susedného (im nepatriaceho) pozemku. A. J. im teda predala len tú časť pozemku, do ktorej stavba zasahovala. Pokiaľ by nedošlo k dohode s p. J., nemohli by si stavbu skolaudovať. Táto prikúpená časť nehnuteľnosti je viditeľná aj dnes, keďže tvorí akýsi odskok od pôvodnej línie pozemkov. Pokiaľ ide o dohodu uzavretú medzi p. E. a p. J., predloženú žalovanými, k tomu uviedol, že okrem toho, že predmet kúpy v tejto dohode nie je presne špecifikovaný, dohoda je uzavretá s p. J., ktorý v tom čase nebol výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Rovnako nie je možné overiť ani to, či bola skutočne podpísaná osobami, ktoré sú tam uvedené a nie je možné overiť ani dátum uzavretia dohody, keďže podpisy na nej nie sú úradne overené. Navyše táto dohoda nikdy nebola zaevidovaná na katastri, a teda nemohla vyvolať právne účinky nadobudnutia vlastníckeho práva. Predmetnú KN-C parc. č. XXX nadobudol v súlade s právnymi predpismi od svojho otca O. B.,
ktorý ju nadobudol od pôvodných vlastníkov. Je nepochybné, že žalovaní neoprávnene zasiahli do jeho výlučného vlastníctva, keďže aj oni to výslovne uvádzajú. Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaných ohľadom posunu hraníc a tvrdí, že zásah do jeho pozemku je v rozsahu 50 cm. Má za to, že žalovaní vo svojom vyjadrení nepopreli, že bez akéhokoľvek titulu zasiahli do jeho vlastníckeho práva, preto navrhuje, aby súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaní 1., 2. v duplike zo dňa 6.6.2022 uviedli, že ich rodinný dom na parc. č. XXX/X bol skolaudovaný a užívacie povolenie bolo právoplatne vykonateľné dňa 12.6.1996. Dohoda s I. J. a jej synom I. o odkúpení časti role parc. č. XXX bola podpísaná dňa11.10.1997, teda po jeden a pol roku po skolaudovaní ich rodinného domu. Takže tvrdenie právneho zástupcu žalobcu sa nezakladá na pravde. Na tvrdenie žalobcu, že predmet kúpy v dohode nie je špecifikovaný, argumentujú tým, že v dohode je uvedené: „Menovaní sa dohodli o odpredaji role č. 509 za domom D. E. až po koniec jeho záhrady“. A keďže šírka parcely č. XXX je uvedená v geometrickom pláne a dĺžka ich pozemku takisto, je z toho zrejmé, že o akú časť role išlo v tejto dohode. Tú skutočnosť, že v čase dohody nebol vlastníkom na parc. č. XXX I. J., nespochybňujú, k tomuto uvádzajú, že p. I. J. je synom neb. I. J., ktorú už predtým spomínali. Nebohá I. J. bola tetou p. F. K.. Tieto dve ženy medzi sebou dohodli odpredaj časti role parc. č. XXX ako už bolo skôr uvedené. Keďže p. I. J. je bratrancom p. F. K., je z toho zrejmé, že išlo o dohodu v rámci rodiny. Tvrdenie, že nie je možné overiť podpisy dohody, taktiež nie je pravdivé, dohodu podpísal D. E. ako kupujúci a p. I. J. ako predávajúci, čo túto skutočnosť nepopiera. Dôvodom, prečo túto dohodu spísali s p. I. J. a nie s nebohou I. J. bol ten, že nebohá I. J. darovala túto roľu svojmu synovi. Takisto p. I. J. nepopiera, že za prítomnosti svojej manželky p. L. J. prevzal od nich sumu 15.000,- Sk, za predanú polovicu role parc. č. XXX. Odvtedy užívali túto časť za ich domom a záhradou a rodina J. obhospodarovala druhú časť tejto role. Skutočnosť, že táto dohoda nebola zaevidovaná na katastri, vyplýva jednak z toho, že sa jednalo o dohodu v rámci rodiny a ďalším dôvodom bola tá skutočnosť, že dnes už nebohý D. J. ako spoluvlastník tejto role sa im odmietol vypísať zo svojho podielu, a to napriek tmu, že ako protihodnotu mu previedli do katastra parc. č. XXX, čo je doložené geometrickým plánom. Je teda nespochybniteľné, že takým spôsobom sa nemôžu určovať nové hranice pozemkov, a tým, že to bolo takto vykonané, tým pádom bolo neoprávnene zasiahnuté p. A. B. do ich vlastníckeho práva. Preto navrhujú, aby súd vzal do úvahy všetky ich dôkazy.
Súd nariadil pojednávanie na deň 15.11.2022. Na pojednávanie sa dostavili obidve sporové strany a právny zástupca žalobcu.
Žalobca a jeho právny zástupca na pojednávaní zotrvali na podanej žalobe a ich vyjadrení, nakoľko majú za to, že žalovaní zasiahli do vlastníckeho práva žalobcu, a to tým, že výstavbou múru z betónových tvárnic zasiahli do parcely č. XXX vo vlastníctve žalobcu. Preto sa žalobca domáha odstránenia tejto stavby.
Žalovaní 1., 2. v podstate zotrvali na svojich vyjadreniach podaných v predmetnej veci, uviedli, že spornú parcelu kupovali od I. J., avšak peniaze prevzal jej syn. Vedeli, že pani J. nebola výlučnou vlastníčkou tohto pozemku, spoluvlastníkom bol ešte D. J. s manželkou L., ktorému previedli zámennou zmluvou viac, ako on dal im. Zmluva nebola daná na kataster preto, že D. J. najprv požadoval, aby sa to všetko usporiadalo, aby bol vyhotovený geometrický plán, a keď to bolo všetko hotové, následne žiadal ďalší pozemok, čo žalovaní už omietli poskytnúť, preto ten pozemok ostal nevybavený.
Svedok D. A. B., zástupca starostu C., na pojednávaní uviedol, že Obci C. bola doručená písomná sťažnosť žalobcu s tým, že sa domáhal odstránenia stavby na parcele č. XXX. Bola vykonaná obhliadka za jeho účasti a účasti predsedu stavebnej komisie. Pri tejto obhliadke bolo zistené že je tam postavený objekt, na ktorý nebolo vydané povolenie a stavba nebola ani ohlásená. Následne stavebník požiadal o dodatočnú legalizáciu tejto stavby. Vo veci vydali záväzné stanovisko kladné, avšak týkalo sa to iba parcely, ktorá je vo vlastníctve žalovaných . Následne celý proces prebiehal na Meste Stará Ľubovňa, ktorá je ich úradovňou. Výsledok bol taký, že stavebný úrad konanie prerušil a odkázal účastníkov na
súd. Obec C. sa pokúšala vyriešiť tento spor mimosúdnou dohodou, stretli sa s jednou aj druhou stranou, avšak pokus nebol úspešný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1., 2., svedka D. A. B., oboznámením predložených listinných dôkazov, oboznámil listy vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX, LV č. XXX kat. úz. C., sťažnosť žalobcu zo dňa 24.5.2021 s pripojenou geometrickou mapou, list Obce C. – Výzvu na nápravu zo dňa 10.6.2021, Rozhodnutie obce C. zo dňa 14.10.2021, fotodokumentáciu, dohodu o odpredaji role č. 509 zo dňa 11.10.1997, čestné prehlásenie F. K., geometrický plán č. 10768394-60/91 vyhotovený geodetom M. dňa 16.9.1991, rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 21.3.1991, Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Starej Ľubovni - kolaudačné rozhodnutie zo dňa 17.5.1996, výpis z listu vlastníctva č. XXX, Projekt pre dodatočné povolenie stavby – oplotenie dvora – Júl 2021, záväzné stanovisko Obce C. – dodatočný súhlas zo dňa 27.7.2021, na základe čoho ustálil a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – parcely KN-C č. XXX, orná pôda, o výmere 234 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C.. Žalovaní 1., 2. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely KN-C č. XXX/X o výmere 798 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C.. Parcely č. XXX O. P. XXX/X sú susediacimi parcelami. Žalovaní 1., 2. v mesiacoch apríl – máj 2021 začali realizovať stavbu múra z betónových tvárnic medzi parcelami č. KN-C č. 509 a KN-C č. XXX/X.
Z geodetického zamerania je zrejmé, že múr postavený žalovanými 1., 2. zasahuje do pozemku žalobcu na dĺžke cca 8,5 m; v najužšom mieste 33 cm a v najširšom mieste 50 cm.
Z listu Obce C. zo dňa 10.6.2021, označeného ako „Výzva na nápravu“ vyplýva, že Obec Chmeľnica miestnym šetrením zistila, že na predmetnom pozemku sa realizuje výstavba oplotenia, ktorá stavba bola započatá bez príslušného povolenia resp. oznámenia. Obec vyzvala žalovaných 1., 2., aby žalovaní do vyriešenia danej veci sa zdržali akýchoľvek stavebných prác.
Obec C., ako príslušný stavebný úrad, rozhodnutím zo dňa 14.10.2021, odkázala na súd vlastníka parcely J. XXX, LV XXX, A. B., a dodatočné stavebné konanie prerušila do doby, kým rozhodnutie súdu vo veci nadobudne právoplatnosť.
Obec C. v liste zo dňa 27.7.2021 – Záväzné stanovisko obec – dodatočný súhlas konštatovala, že dňa 14.6.2021 žalovaní požiadali Obec C. o dodatočné povolenie stavby „oplotenia“, a to na pozemku parc. číslo C-KN XXX/X. Po oboznámení sa s projektovou dokumentáciou obec oznámila žalovaným, že s dodatočným povolením predmetnej stavy súhlasí a zároveň konštatovala, že predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania Obce Chmeľnica.
Z projektu pre dodatočné povolenie stavby vypracovaného Ing. Vladislavom Slosarčíkom, dátum spracovania júl 2021, vyplýva, že na pozemkoch CKN 506/2 a CKN 509 je navrhnuté oplotenie dvora v mieste medzi jestvujúcim rodinným domom a hospodárskou budovou. Plot začína na pozemku CKN 506/2 kolmo na SZ fasádu rodinného domu a hranicu pozemku v dĺžke 1,20 m, ďalej pokračuje po pozemku C-KN 509 rovnobežne s hranicou medzi pozemkami CKN 506/2 a CKN 509 v dĺžke 8,10 m a končí kolmo na fasádu hospodárskej budovy na pozemku CKN 506/2 v dĺžke 1,20 m. Oplotenie dvora je navrhnuté z nadzemného betónového múra hrúbky 0,20 m a výšky 2,00 m. Celková dĺžka oplotenia je 10,50 m.
Dňa 11.10.1997 V Chmeľnici bola spísaná dohoda medzi D. E. a I. J., že menovaní sa dohodli na odpredaji role č. 509 za domom D. E. až po koniec jeho záhrady s tým, že D. E. zaplatil I. J. za tento kus role 15.000,- Sk.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 119 ods. 2 Obč. zák. nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Podľa § 120 ods. 2 Obč. zák. stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
Podľa § 135c ods. 1 Obč. zák. ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
Podľa § 135c ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Podľa § 135c ods. 3 Obč. zák. súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe
Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Právne posúdenie vecí:
V prvom rade súd uvádza, že právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 5.4.2022 oznámil súdu, že pri obhliadke predmetného pozemku bolo zistené, že palivové drevo, ktoré bolo pôvodne na ňom uskladnené, už bolo odstránené. Z uvedeného dôvodu žalobca berie podanú žalobu v časti týkajúcej sa vypratania palivového dreva späť a navrhuje, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žaloba spolu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie bolo žalovaným v 1. a 2. rade doručená dňa 21.4.2022. Vzhľadom na to, že žalobca vzal sčasti žalobu späť predtým, než bola žaloba doručená žalovaným v 1. a 2. rade,
súd v zmysle § 145 CSP konal už len o zvyšku nároku, t. j. bez rozhodovania o zastavení konania v časti o nároku žalobcu na vypratanie palivového dreva z nehnuteľnosti parc. č. XXX, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C..
Predmetom konania tak ostal nárok žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovaným 1., 2. povinnosť odstrániť neoprávnený stavebný zásah, múr z betónových tvárnic, výstavbou ktorého žalovaní 1., 2. zasiahli do jeho vlastníckeho práva – nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako KN- C parcela č. XXX, kat. úz. C..
Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon (§ 123 Občianskeho zákonníka). Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Vlastnícke právo pôsobí voči všetkým, teda každý je všeobecne zaviazaný nerobiť nič, čo by oprávnený subjekt rušilo pri výkone jeho vlastníckeho práva.
Otázkou, ktorú ako prvú musel súd vyriešiť je otázka, či „stavebný zásah“, teda murovaný plot je stavbou v zmysle občianskeho práva. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa jedná o stavbu spojenú pevným základom so zemou (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a preto súd má za to, že ide o stavbu.
Keďže súd je toho názoru, že „stavebný zásah“ - múr z betónových tvárnic je stavbou, na daný právny vzťah, ďalej aplikoval ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 135c Obč. zák. upravuje osobitné prípady vlastníckych žalôb, ktorými sa rieši situácia, ak niekto - kto na to nie je oprávnený - postaví na cudzom pozemku stavbu. V takomto prípade môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (§ 135c ods. 2 OZ). Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods. 3 OZ).
V danom prípade nebolo sporné, že k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu zo strany žalovaných došlo, nebolo pochybnosti o tom, že ide o neoprávnený zásah. Skutočnosť, že múr postavený žalovanými v 1. a 2. rade zasahuje do nehnuteľnosti – parcely č. J. XXX, ktorá vlastnícky patrí žalobcovi, nesporne plynie nielen z geometrického zamerania predloženého žalobcom, ale aj z výpovede svedka D. B. a uvedenú skutočnosť v podstate nepopreli ani žalovaní v 1. a 2. rade.
Žalovaní v 1. a 2. rade však v rámci procesnej obrany tvrdili, že v čase výstavby múra mali za to, že parcela č. XXX, vlastnícky patrí im, a to z dôvodu, že v roku 1997 sa p. I. J., ktorá bola predchádzajúcou spoluvlastníčkou parcely č. XXX a matka žalovanej v 2. rade, dohodli na predaji časti role, parc. KN-C č. 509, nachádzajúcej sa za ich domom. Následne o tejto kúpe spísali dohodu, ktorú podpísal žalovaný v 1. rade a I. J., syn I. J., a žalovaní v 1. a 2. rade za túto časť role vyplatili manželom I. a L. J., sumu 15.000,- Sk, čo dnes nikto nepopiera. Žalovaní v 1. a 2. rade zároveň uviedli, že uvedená dohoda nebola predložená katastrálnemu úradu na evidenciu, keďže ďalší podielový spoluvlastník tejto nehnuteľnosti D. J. podmieňoval jeho súhlas s prevodom tejto nehnuteľnosti na žalovaných v 1. a 2. rade stále ďalšími požiadavkami, s čím už oni nesúhlasili.
Dôkazy a námietky vznesené žalovanými v 1. a 2. rade však nie sú relevantnými dôkazmi, z ktorých by vyplynul opak zápisu v katastri nehnuteľnosti, a to hneď z viacerých dôvodov.
V ustanovení § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. je vyjadrená zásada hodnovernosti zápisov v katastri nehnuteľnosti. V zmysle tejto zásady platí, že to, čo je zapísané v katastri nehnuteľnosti, sa považuje za správne a v súlade so skutočným stavom, aj keby tomu tak nebolo. Ide o právnu domnienku, ktorá chráni dôveru každého v správnosť údajov katastra. Táto domnienka je však vyvrátiteľná, t.j. údaje katastra prestanú byť hodnoverné a záväzné, ak sa preukáže opak, teda pokiaľ zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má právny stav prevahu (napriek prípadnej dobrej viere osoby zapísanej ako vlastník) nad evidovaným stavom.
Ak má dôjsť k prevodu nehnuteľnosti na základe zmluvy (darovacej, kúpnej), takáto zmluva musí mať písomnú formu a právny úkon musí spĺňať náležitosti § 37 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon musí byť slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný.
V zmysle § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti je nevyhnutné, aby vo všetkých prípadoch prevodov nehnuteľnosti zmluva alebo verejná listina obsahovala údaje o:
- účastníkoch práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, uvádza sa meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, ročné číslo a miesto trvalého pobytu;
- nehnuteľnosti; podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcelného registra „C“ alebo parcela registra „E“, druh pozemku a výmery pozemku; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku;
- mieste a čase jej spísania.
Je nepochybné, že dohoda zo dňa 11.10.1997 nemá vyššie uvedené náležitosti, teda presné a úplné označenie zmluvných strán a dôslednú špecifikáciu prevádzanej nehnuteľnosti Z dôvodu absencie nevyhnutných náležitosti zmluvy, ktoré predstavujú condicio sine qua non platného právneho úkonu, dohoda zo dňa 11.10.1997 je neplatným právnym úkonom, vzhľadom na jeho neurčitosť a nejednoznačnosť.
Navyše v zmysle právnej zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet“, t.j., že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má on sám, platí, že ak I. J., ktorý vystupoval v dohode zo dňa 11.10.1997 ako predávajúci, nebol výlučným vlastníkom parcely KN-C č. XXX zapísanej na LV č 653, nemohol ju ani platne previesť na žalovaného v 1. rade.
Žalovaných v 1. a 2. rade nie je možné považovať za oprávnených držiteľov spornej nehnuteľnosti ani napriek tomu, že túto od roku 1997 užívali a obhospodarovali. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť ale posudzovaná z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
V tejto súvislosti poukazuje súd na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 49/2010, v ktorom konštatoval, že „dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby
práva“. V ďalšom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 12/2010 Najvyšší súd SR nadviazal na vyššie uvedené konštatovaním, podľa ktorého „posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Sama skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva nerušene po dobu presahujúcu 10 rokov, nezakladá dobrú vieru o tom, že ide o výkon vlastníckeho práva.“
V prejednávanej veci žalovaní v 1. a 2. rade, nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi spornej parcely, nakoľko pri bežnej opatrnosti, poukazujúc aj na nimi uvádzané skutočnosti, museli mať dôvodné pochybnosti o tom, že im parcela č. XXX vlastnícky patrí, preto nemožno mať za to, že mohli nadobudnúť vlastnícke právo k spornej parcele vydržaním v zmysle § 132, § 134 Občianskeho zákonníka.
Rovnako je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľnosť na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľnosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka vkladom do katastra nehnuteľnosti je celkom jednoznačné zrozumiteľné ustanovenie právneho predpisu a jeho opomenutie tak predstavuje neospravedlniteľný právny omyl vylučujúci dobromyseľnú držbu vlastníckeho práva a z nej vychádzajúce vydržanie.
S poukazom na vyššie uvedené súd uzatvára, že žalovaní v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno ohľadom ich tvrdenia, že im svedčí vlastnícke právo k parcele č. KN-C č. 509, ich námietky ostali len v rovine tvrdení, bez podloženia relevantných dôkazov (dôkaz, ktorý predložili žalovaní v 1. a 2. rade v tomto súdnom konaní – dohoda zo dňa 11.10.1997, takýmto hodnoverným dôkazom nie je), spôsobilých vyvrátenie správnosť zápisov údajov k uvedenej parcele v katastri nehnuteľnosti, z ktorých plynie, že vlastníkom parcely č. XXX je žalobca A. B.. V predmetnom konaní tak nebola hodnoverným spôsobom spochybnená, a už vôbec nie vyvrátená materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností v súlade s § 70 katastrálneho zákona.
Len osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo (majetok) v súlade so zákonom (v súlade s platným právnom poriadkom) patrí ústavnoprávna ochrana podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy.
V danom prípade nebolo sporné, že žalovaní 1., 2. realizovali stavbu múra sčasti aj na pozemku KN-C parc. č. XXX, teda že z ich strany došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, nebolo pochybností o tom, že ide o neoprávnený zásah a ani o rozsahu neoprávneného zásahu.
S poukazom na uvedené skutočnosti musel súd konanie žalovaných 1., 2. vyhodnotiť ako konanie protiprávne, keďže títo postavili múr sčasti aj na pozemku žalobcu napriek tomu, že ich súhlas so stavbou múra na jeho pozemku nemali. Je potom nutné konštatovať, že v prípade realizácie predmetného ide o neoprávnenú stavbu. V zmysle konštantnej judikatúry pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či na stavbu bolo vydané stavebné povolenie. Žalovaným 1., 2. chýba občianskoprávny dôvod (titul), z ktorého by mu vyplývalo právo mať na cudzom pozemku stavbu múra. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom pozemku; stačí, keď je na tomto pozemku zriadená sčasti (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 6. 1. 2004, sp. zn. 22Cdo/268/2003).
V prípade, keď stavba múra bola zriadená na cudzom pozemku, v § 135c Občianskeho zákonníka sú stanovené spôsoby vyrovnania právnych vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Vlastník pozemku sa môže na súde domáhať, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil.
V zmysle ustálenej judikatúry súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/432/2002, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 880/2003 zo dňa 19.06.2003, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/178/2005 zo dňa 11.07.2005) účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať aj na to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Prihliada sa najmä na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k akému účelu bola stavba zriadená, aký je jej charakter, na čo slúži, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe býva, aký je rozsah zastavaného pozemku, k tomu, za akých okolností bola stavba zriadená, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, či naopak staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí, či vlastník pozemku proti stavbe zakročil. Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by vznikla odstránením stavby, so záujmom na ďalšom využití stavby.
Súd po zohľadnení okolností daného prípadu nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by nebolo odstránenie betónového múra účelné. Odstránenie múra by sa mohlo na prvý pohľad zdať ako nehospodárne a bez praktického významu, avšak v danom prípade je nutné vziať zreteľ na v konaní preukázanú podstatnú skutočnosť, a síce, že žalovaní 1., 2. realizovali stavbu múra sčasti na cudzom pozemku, napriek tomu, že im v tom čase bolo, resp. pri zachovaní primeranej opatrnosti im malo byť známe, že nehnuteľnosť, na ktorej realizujú spornú stavbu, nie je v ich vlastníctve.
Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III ÚS 455/03 zo dňa 25.1.2005 konštatoval, že pri posudzovaní prípadov neoprávnenej stavby, ku zriadeniu ktorej došlo úmyselným protiprávnym konaním stavebníka, musí byť ochrana vlastníckych práv majiteľa pozemku prioritná. Ak tento princíp rešpektovaný nebude, má to dopady nie len na samotného vlastníka, ale na celú spoločnosť, v ktorej sa tak vytvára povedomie o „výhodnosti“ nedodržiavania práv ostatných so všetkými nežiaducimi dôsledkami. Nemožno mať za to, že by v záujme spoločnosti bola ochrana takéhoto neoprávneného stavebníka. V záujme spoločnosti však je, aby vo vzťahu k stavebníkovi nedochádzalo k nadmerne tvrdým a všeobecne neakceptovateľným riešeniam. O odstránení stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka treba uvažovať vtedy, ak na strane tohto stavebníka neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
V danom prípade súd žiadne takéto dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil, pretože predmetná stavba múra neslúži verejnoprospešným účelom, nikto na nej nie je existenčne závislý, neslúži ani na bývanie stavebníka, prípadne iných osôb, a nejde ani o stavbu značnej ekonomickej hodnoty.
Na základe týchto dôvodov dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci je spravodlivé, v záujme ochrany vlastníckeho práva žalobcu, uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť odstrániť uvedenú stavbu – múr z betónových tvárnic z pozemku žalobcu, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Trovy konania
Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V prejednávanej veci bola súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1 a 2. rade
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.