Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-407-2014.pdf
PDF · 148.81 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/407/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Pavel Hedvigi J P H, s miestom podnikania SNP 210/158, 962 01 Zvolenská Slatina, IČO: 33 291 012, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátom, so sídlom V.P. H. XXXX/XX, XXX XX R., proti žalovanému: Juraj Šedaj, s miestom podnikania 038 42 Príbovce 25, IČO: 41 661 583, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jánom Repáňom, advokátom, so sídlom M.R. S. XX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 2.475,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/46/2013-327 zo dňa 24.9.2014 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/46/2013-361 zo dňa 9.10.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/46/2013-327 zo dňa 24.9.2014 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/46/2013-361 zo dňa 9.10.2014 p o t v r d z u j e.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 131,15 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jána Repáňa, advokáta, so sídlom v O..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením (opravným) okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.239,76 Eur a iné trovy konania vo výške 150 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 665,99 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého mal zhodnými vyjadreniami účastníkov konania preukázané, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili v ústnej forme zmluvu o dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy o dielo bolo vykonanie dohodnutej opravy automatickej prevodovky vozidla Opel Frontera vo vlastníctve žalobcu (oprava určitej veci, § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka). Predmet zmluvy o dielo v rozsahu opravy prevodovky bol preukázaný aj vyjadrením žalobcu na pojednávaní dňa 29.5.2013, keď uviedol na otázku právneho zástupcu žalobcu, v akom rozsahu mala byť oprava vykonaná: „Povedal som, že má opraviť prevodovku.“ Výslovne uviedol, že iné časti vozidla opraviť nežiadal. Oprava prevodovky mala byť vykonaná v termíne do 24.12.2011. Cena diela bola dohodnutá 1.910 Eur. Cena bola vyúčtovaná vo faktúre č. 1101016 vo výške 2.093 Eur. V uvedenom rozsahu žalobca cenu diela žalovanému zaplatil. Cena diela medzi účastníkmi nebola sporná.
Okresný súd uviedol, že listinným dôkazom označeným ako záruka, bolo preukázané, že žalovaný v zmysle ust. § 563 Obchodného zákonníka poskytol na predmet diela záruku na čas šesť mesiacov, ktorá v súlade s ust. § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka začala plynúť odovzdaním diela, t.j. 24.12.2011, ako to vyplýva z obsahu žaloby. Žalobca uviedol v žalobe, že pri preberaní auta z opravy dňa 24.12.2011 žalovaný vystavil písomný záručný list opatrený dátumom 23.12.2011, ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na § 563 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, sa uplatnia ustanovenia zákonnej zodpovednosti za vady tovaru podľa § 429 - 431 Obchodného zákonníka, a tiež primerane § 436 - § 441 Obchodného zákonníka aj pri zmluve o dielo cez ust. § 563 ods. 2 Obchodného zákonníka a cez ust. § 564 Obchodného zákonníka.
Zhodnými vyjadreniami účastníkov bolo preukázané, že žalobca uplatnil u žalovaného právo zo zodpovednosti za vady, keď dňa 3.1.2012 reklamoval vykonanie opravy automatickej prevodovky z dôvodu, že auto po tom, čo toto prevzal z opravy od žalovaného dňa 24.12.2011, zostalo nepojazdné a v súlade s pokynmi žalovaného a v zmysle záruky zo dňa 23.12.2011 (č.l. 9) dal vykonať výmaz v Opel servise; faktúra č. 4313261 (č.l. 12) a doklad o úhrade predmetnej faktúry (č.l. 13) preukázali vykonanie činnosti - vymazanie kódov v riadiacej jednotke automatickej prevodovky, odstránenie ostatných závad pre zachovanie záruky preukázané nebolo. Žalobca dňa 3.1.2012 uplatnil u žalovaného právo zo zodpovednosti za vady v zmysle ust. § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, požadoval odstránenie vád opravou, za tým účelom pristavil vozidlo dňa 2.2.2012 u žalovaného. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 15.3.2012 (č.l. 15 + č.l. 17) oznámil žalovanému, že jeho reklamácia je neopodstatnená. Toto oznámenie okresný súd vyhodnotil v súlade s ust. § 436 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka ako oznámenie žalovaného žalobcovi, že vadu neodstráni. Žalobca z uvedeného dôvodu vozidlo od žalovaného prevzal dňa 23.5.2012 (obsah žaloby č.l. 3). Prevzatie preukazuje listinný dôkaz (č.l. 16). Žalovaný z uvedeného dôvodu uplatnil u žalovaného nárok na primeranú zľavu z ceny diela v súlade s ust. § 436 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka v rozsahu 100 %, t.j. vo výške vyúčtovanej sumy vo faktúre č. 1101016, 2.093 Eur. Ďalej si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 382,03 Eur, ktorý pozostáva z nákladov na zaplatenie odťahovej služby v dňoch 2.2.2012 vo výške 108 Eur a 23.5.2012 vo výške 108 Eur, zo zaplatenej ceny za vymazanie kódov v riadiacej jednotke od spol. KOVA, s.r.o. vo výške 60,35 Eur, vyúčtovanej vo fa č. 4313261. Okresný súd odkázal na ust. § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka podľa ktorého, nároky z vád tovaru sa netýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu.
Prvostupňový súd uviedol, že žalovaný počas celého konania trval na tom, že opravu vykonal v súlade so zmluvou o dielo, t.j. riadne a poukazoval na záruku zo dňa 23.12.2011 a na tam uvedené závady, ktoré diagnostikoval a ktoré pre zachovanie záruky a pre riadne fungovanie opravenej prevodovky bolo potrebné na strane žalobcu dať odstrániť.
Pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku - zľavu z ceny a náhradu škody - bolo, podľa okresného súdu podstatné posúdiť, či žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo splnil v súlade s ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda či dielo vykonal jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela žalobcovi ako objednávateľovi, alebo či dielo má vady. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Nesporne medzi účastníkmi bola dohodnutá oprava prevodovky predmetného vozidla, ktorá nezahŕňala opravu ostatných diagnostikovaných vád vozidla uvedených v záruke zo dňa 23.12.2011, majúcich podľa žalovaného vplyv na funkčnosť prevodovky, čo však žalobca rozporoval. Predmet zmluvy o dielo v rozsahu - oprava prevodovky, potvrdil žalobca na pojednávaní dňa 29.5.2013. Bolo rozhodné vyriešiť odbornú otázku, či vady vozidla uvedené v záruke zo dňa 23.12.2011 spôsobujú vady na predmete diela po jeho oprave; táto skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná.
Okresný súd poukázal na to, že zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté aj po odovzdaní diela, ak ide o vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť alebo ide o vady spôsobené porušením jeho povinnosti. Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, či vady na predmete zmluvy o dielo po odovzdaní diela žalobcovi vznikli porušením povinnosti žalovaného, zaťažuje žalobcu ako
objednávateľa diela. Objednávateľ porušenie povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa musí preukázať, že vada vznikla v dôsledku toho, že žalovaný ako zhotoviteľ nedodržal podmienky dohodnuté v zmluve o dielo, že neplnil riadne. Žalovaný v dohode o záručnej dobe uviedol podmienky, za ktorých sa na predmet zmluvy o dielo vzťahuje záruka za akosť. V zmysle ust. § 560 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka žalovaný zodpovedá za vady diela v rozsahu tejto záruky. Okresný súd pri vyhodnotení tejto zodpovednosti žalovaného vychádzal zo Znaleckého posudku č. 12/2014, ktorý vypracoval súdom ustanovený znalec uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 46/2013-173 zo dňa 8.11.2013, právoplatným dňa 7.12.2013, na otázky posúdenia, či oprava bola žalovaným vykonaná, ak áno, či bola vykonaná riadne, či nefunkčnosť prevodovky spôsobujú práve tie závady, ktoré uviedol v záruke žalovaný, aby bolo možné posúdiť zodpovednosť žalovaného za vady diela, t. j. nefunkčnosť prevodovky, a to v rozsahu záruky. Pretože išlo o posúdenie takých skutočností, na ktoré je treba odborné znalosti, bol dôvodný postup okresného súdu v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p.. Vo vzťahu k posúdeniu tejto skutočnosti nebolo dôvodné vykonať dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu, či oprava bola vykonaná v Poľsku. Žalobca síce v konaní uvádzal, že keby vedel, že žalovaný dá prevodovku opraviť 3-tiemu subjektu, tak by si opravu u neho neobjednal, uvedené však nepreukázalo, že poverenie zhotoviteľa vykonať dielo pomocou inej osoby bolo žalovanému samotnou zmluvou zakázané s odkazom na ust. § 538 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
Okresný súd poukázal, že znalec v Znaleckom posudku č. 12/2014 jednoznačne uviedol, že chyby, ktoré sa vyskytujú na prevodovke po jej oprave žalovaným a spôsobujú jej nefunkčnosť, sú spôsobené jej nesprávnym používaním pri jazde v núdzovom režime. Uviedol, že prevodovka po oprave žalovaným bola žalobcovi odovzdaná vo funkčnom stave s upozornením na chybové hlásenie z riadiacich jednotiek motora a vozidla. Aj keď nemohol zodpovedať otázku, či opravu vykonal priamo žalovaný, nesporne tak v znaleckom posudku, ako aj na pojednávaní dňa 3.9.2014, trval na tom, že oprava prevodovky vykonaná bola a bola vykonaná riadne. Súčasne potvrdil, že nesprávny chod motora má vplyv na správne radenie prevodovky. Na pojednávaní dňa 3.9.2014 znalec opakovane vypovedal o tom, že vady, ktoré uvádza žalobca a z ktorých sú uplatnené v tomto konaní nároky z vád, súvisia s tým, že majiteľ vozidla neodstránil chyby, ktoré sa vyskytovali na riadiacej jednotke motora a iných častiach vozidla. Výslovne uviedol: „Oprava bola vykonaná riadne.“
Pokiaľ boli vznesené zo strany žalobcu námietky k súdom ustanovenému znalcovi a jeho znaleckému posudku, okresný súd po preskúmaní celého obsahu znaleckého posudku dospel k záveru, že podaný posudok zodpovedá kritériám stanoveným pre tento úkon znaleckej činnosti podľa Zákona č. 382/2004 Z.z. (predovšetkým ust. § 2 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1-6 ). Znalec v posudku dostatočne vysvetlil svoje zistenia a dostatočne ich aj dokumentoval fotografiami, na ktoré potom poukazoval pri svojej argumentácii. Okresný súd v súlade s § 127 ods. 1 O.s.p. vychádzal z tohto znaleckého posudku pri posúdení tých skutočností, na ktoré bolo potrebné odborné znalosti. Prvostupňový súd vyslovil, že hodnoteniu súdom nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, zásadám logického myslenia a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi a v rámci tohto hodnotenia okresným súdom bol znalecký posudok dostatočne presvedčivý a úplný. Okresný súd napriek tej skutočnosti, že v rámci dokazovania bol predložený znalecký posudok vypracovaný znalcom mimo konania, ktorý bol vykonaný ako dôkaz listinou a závery tohto znaleckého posudku boli v rozpore so závermi znalca ustanoveného súdom v konaní, z uvedených dôvodov nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie, majúc na zreteli aj hospodárnosť konania. Navrhované znalecké dokazovanie v tomto štádiu konania by podľa názoru okresného súdu nebolo dostatočne objektívne s ohľadom na okolnosti, ktoré uviedol na pojednávaní dňa 3.9.2014 právny zástupca žalovaného k návrhu žalobcu na dokazovanie kontrolným znaleckým dôkazom, t.j. že žalobca vykonával zásahy do prevodovky. Z uvedeného dôvodu, podľa názoru okresného súdu, by ďalšie znalecké dokazovanie nebolo vo vzťahu k predmetu sporu objektívne, a teda právne relevantné. Na pojednávaní dňa 3.9.2014 znalec v súlade s § 17 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z.z. potvrdil závery svojho znaleckého posudku a bližšie svoje závery vysvetlil aj vo vzťahu k výhradám, ktoré k záverom znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca uviedol v Znaleckom posudku č. 13/2014 znalec Ing. Ján Závodný; súdom ustanovený znalec jednoznačne trval na svojich záveroch, teda že oprava prevodovky žalovaným bola vykonaná riadne.
Pre úplnosť okresný súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ bol predložený znalecký posudok žalobcom, a tento bol vypracovaný mimo konania, znalec nemal pri skúmaní k dispozícii spisový materiál a mohol vychádzať len z informácií, ktoré poskytol žalobca, oproti znaleckému posudku znalca, ktorý bol ustanovený súdom v tomto konaní, ktorý vychádzal tak z informácií vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu, ako aj z informácií oboch účastníkov konania, nakoľko nesporne, podľa vypracovaného znaleckého posudku ako aj vyjadrenia žalobcu k tomuto znaleckému posudku, sa obhliadky predmetu znaleckého dokazovania zúčastnili obaja účastníci konania a ich právni zástupcovia. Pokiaľ potom v písomnom vyjadrení žalobcu boli výhrady k osobe znalca, tak okresný súd uviedol, že tieto boli veľmi všeobecné, žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, pre ktoré možno mať pochybnosti o nezaujatosti znalca, a tým neboli naplnené dôvody vylúčenia znalca postupom podľa § 17 ods. 1 O.s.p. z dôvodov v zmysle ust. § 14 O.s.p.. V neposlednom rade, žalobca, ak mal tieto pochybnosti vyplývajúce zo stretnutia so znalcom pri ohliadke, ako vyplynulo z jeho vyjadrenia k znaleckému posudku, mohol tieto pochybnosti oznámiť súdu bezprostredne po tom, čo tieto pochybnosti získal. Stalo sa tak až potom, keď bol vypracovaný znalecký posudok predložený okresnému súdu a po jeho doručení žalobcovi.
Okresný súd konštatoval, že Znaleckým posudkom č. 12/2014 bolo preukázané, že dielo vykonal žalovaný riadne, vykonané dielo zodpovedá výsledku určenému v zmluve, a preto žalovaný nezodpovedá za to, že prevodovka - predmet zmluvy o dielo je po oprave nefunkčná, teda nezodpovedá za vady, z ktorých si žalobca v konaní uplatnil nároky z vád, zľavu z ceny diela a nárok na náhradu škody, pretože nejde o vady spôsobené porušením povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa. Žalovaný v dohode o záručnej dobe uviedol podmienky, za ktorých sa na predmet zmluvy o dielo vzťahuje záruka za akosť a v zmysle ust. § 560 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka žalovaný zodpovedá za vady diela len v rozsahu tejto záruky. Žalobcovi preto nevznikol nárok na zaplatenie zľavy z ceny diela v rozsahu 100 %, z ktorého záveru okresný súd nárok žalobcu na vrátenie zaplatenej ceny diela zamietol ako nedôvodný. Žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody, nakoľko škoda, ktorú si žalobca v konaní uplatnil, mu nevznikla porušením povinnosti žalovaného.
Okresný súd zvýraznil, že pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, sa uplatnia ustanovenia zákonnej zodpovednosti za vady tovaru podľa § 429-431 Obchodného zákonníka a tiež primerane § 436-441 Obchodného zákonníka aj pri zmluve o dielo cez ust. § 563 ods. 2 Obchodného zákonníka a cez ust. § 564 Obchodného zákonníka. Nároky z vád nemusia v celom rozsahu vyporiadať majetkovú ujmu, z ktorého dôvodu potom zostáva zachované právo na náhradu škody. Ak došlo ku vzniku škody v súvislosti s vadným plnením, kupujúci má zachovaný nárok na náhradu škody podľa ust. § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka. V konaní nebol preukázaný vznik škody v súvislosti s vadným plnením, t.j. porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného vo vzťahu ku škode, ktorú si žalobca uplatnil, a preto nárok na náhradu škody zamietol.
Okresný súd dodal, že k porušeniu povinnosti žalovaného a k vzniku škode v súvislosti s vadným plnením by došlo v prípade, ak by bolo preukázané, že prevodovka je nefunkčná z dôvodu, že žalobca dohodnutú opravu nevykonal vôbec alebo že túto vykonal s vadami, čo sa však nestalo.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania spolu vo výške 1.389,76 Eur, z toho 150 Eur titulom zálohy na znalečné zloženej na účet okresného súdu žalovaným dňa 3.12.2013 vo výške 150 Eur (teda trovy konania vyplývajúce zo spisu) a sumu 1.239,76 Eur titulom trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
O trovách štátu okresný súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 prvá veta O.s.p.. Žalobca podľa uvedeného zákonného ustanovenia je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli štátu spolu vo výške 665,99 Eur, podľa uznesenia OS Martin č.k. 18Cb/46/2013-199 zo dňa 19.3.2014 vo výške 502,19 Eur a uznesenia OS Martin č.k. 18Cb/46/2013-318 zo dňa 10.9.2014 vo výške 163,80 Eur titulom znaleckej odmeny vyplatenej súdom ustanovenému znalcovi Ing. Jozefovi Mercellovi. Trovy štátu je žalobca povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Martin, č. účtu: SK81 8180 XXXX XXXX XXXX XXXX Z., variabilný symbol: XXXXXXXXXX, špecifický symbol: XXXXXXXXXX.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, z dôvodov podľa § 205 ods. 1, 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p.. Žalobca namietal, že okresný súd vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom doposiaľ vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti nesprávne vyhodnotil, dospel k nesprávnym právnym záverom, a to v rozpore s ust. § 132 O.s.p.. Z týchto dôvodov nemôže mať jeho rozhodnutie dostatočnú oporu vo výsledkoch dokazovania. Naviac, je v zásadnom rozpore so zásadami konania uvedenými v § 1 - § 3 Občianskeho zákonníka aj s prihliadnutím na samotné pojednávanie, ktoré bolo narušované nevecnou a nelogickou argumentáciou, odporujúcou zisteniam obsiahnutým v pripojenom trestnom spise, s ktorou sa okresný súd nedostatočne, resp. vôbec neoboznámil. Podľa odvolateľa, pokiaľ by tomu bolo inak, nemohol by si okresný súd osvojiť tvrdenia žalobcu (pravdepodobne malo byť správne uvedené žalovaného) produkované na pojednávaní, ktoré boli v rozpore s tvrdeniami uvedenými v trestnom konaní. Takto si okresný súd osvojil aj závery súdneho znalca Ing. Jozefa Mercella v Znaleckom posudku č. 12/2014, ktorými v podstate len potvrdil účelové a nelogické tvrdenia žalovaného. Z tohto dôvodu žalobca znalecký posudok namietal, pretože ho považuje za krajne nehodnoverný a nepravdivý, o čom ho presvedčilo stanovisko pracovníkov autorizovaného servisu motorových vozidiel značky OPEL, ktorí konštatovali, že znalecký posudok Ing. Mercella možno považovať za nehodnoverný, nesprávny a tendenčný. Žalobca mal za to, že buď tento znalec nemal predpoklady, resp. nemal odbornú spôsobilosť vypracovať takýto posudok. Žalobca rozhodne tvrdil, že Znalecký posudok č. 13/2014 vypracovaný znalcom Ing. Jánom Závodným, PhD., možno považovať jednoznačne za hodnovernejší, a tento musí na rozdiel od Ing. Mercella obstáť i u širokej odbornej verejnosti. Závery znaleckého posudku Ing. Jána Závodného, PhD. sú dostatočne technicky zdôvodnené, čo postráda znalecký posudok Ing. Mercella. Zadaním vypracovania znaleckého posudku Ing. Závodným, PhD., žalobca pristúpil len preto, že vopred predpokladal, že okresný súd návrhu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku nevyhovie. Podľa jeho názoru mal okresný súd nariadiť vo veci vypracovanie kontrolného znaleckého posudku po tom, čo vypočuje vo veci súdneho znalca Ing. Jána Závodného, PhD., iným znalcom, poprípade Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, pretože bolo jeho povinnosťou zistiť bez akýchkoľvek pochybností náležite skutkový stav, ako mu to ukladá Občiansky súdny poriadok. V tomto ho utvrdzuje i odborné vyjadrenie Ing. Závodného, PhD., ktorý sa mal možnosť vyjadriť k napadnutému rozhodnutiu, ako aj tvrdeniam Ing. Jozefa Mercella, učineným na pojednávaní konanom 3.9.2014, pričom znalec v tomto vyjadrení opakovane upozorňoval na nesprávne závery tohto súdneho znalca. Pokiaľ ide o konštatovanie okresného súdu, že žalobca mal súhlasiť s tým, aby jeho prevodovka bola opravená v Poľsku, tak tento záver sa nezakladá na pravde a ani o ňom nesvedčia žiadne dôkazy. Žalobca opravu prevodovky zadal žalovanému, ktorý sa verejne prezentoval ako autorizovaný servis, a ktorý túto skutočnosť, na rozdiel od tohto konania, potvrdil i v pripojenom trestnom spise. Tvrdenia žalovaného tak z pohľadu znaleckých posudkov, ako aj ústnych prednesov v tomto i trestnom konaní považoval žalobca za účelové. Záver okresného súdu, že znalecký posudok Ing. Jozefa Mercella zodpovedá kritériám stanoveným pre tento úkon znaleckej činnosti podľa zákona č. 382/2004 Z.z., nesvedčí o tom, že je pravdivý a presvedčivý. Ak to okresný súd skonštatoval, mal v odôvodnení rozhodnutia uviesť, v čom konkrétne vidí jeho presvedčivosť a úplnosť. Žalobca zopakoval, že pre prijatie záveru vychádzajúceho zo znaleckého posudku Ing. Mercella a jeho vyjadrenia zo dňa 3.9.2004, bolo povinnosťou okresného súdu vypočuť i súdneho znalca Ing. Závodného, PhD.. Samotné konštatovanie, že Ing. Závodný, PhD. nemal k dispozícii súdny spis a vychádzal len z informácií, sa nezakladá na pravde, pretože obsah súdneho spisu tvoria zápisnice z pojednávania, ktorých opisy mu boli doručené a listinné dôkazy, ktoré v tomto konaní doručil súdu aj vyšetrovacím orgánom len žalobca. Z tohto pohľadu nie je podstatná účasť Ing. Závodného, PhD. na úkonoch znaleckého dokazovania, pretože prevodovka sa u žalobcu nachádza ako neopravená a ide o totožnú prevodovku. Vyjadrenie žalovaného, v ktorom sa opakovane snaží spochybňovať identitu prevodovky, považoval za krajne absurdné. K výčitke okresného súdu, že námietku zaujatosti mal proti súdnemu znalcovi Ing. Mercellovi vzniesť po tom, čo bol ustanovený okresným súdom, uviedol, že k týmto záverom dospel až po tom, čo zostal „šokovaný“ zo záverov, ku ktorým dospel a následne potom, čo si začal súvislosti preverovať. Zotrval na tom, že súdny znalec Ing. Jozef Mercell sa so žalovaným pozná viac rokov a z tohto titulu je zo znaleckého dokazovania vylúčený. Žalobcovi ide o vyriešenie principiálnej otázky a rešpektovanie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň pripojil Odborné vyjadrenie Ing. Jána Závodného, PhD. vo veci technického posúdenia rozsudku - Znalecký úkon č. 25/2014.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa žalovaného prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie vo veci, nakoľko v rámci dokazovania boli vypočutí nielen účastníci konania a k spisu pripojené listinné dôkazy, ale i vykonané znalecké dokazovanie, ktoré preukázalo nedôvodnosť podaného návrhu žalobcom. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie je vypracované po zrelej právnej úvahe okresného súdu, s dôrazom na starostlivé zdokumentovanie a oboznámenie sa so skutkovým stavom. Čo sa týka znaleckého dokazovania, ktoré nariadil okresný súd a znalca, ktorého do konania pribral zákonným postupom - p. Ing. Mercella, nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že sa s týmto dlhé roky žalovaný pozná a znalecký posudok týmto znalcom bol vypracovaný účelovo. Žalovaný nevie, prečo sa žalobca uchyľuje k takýmto mylným záverom a úsudkom, keď bolo jednoznačne preukázané, že prevodovka na jeho osobnom motorovom vozidle opravená bola a bola opravená riadne. Z uvedeného nechápe, prečo žalobca spochybňuje prácu nezávislého znalca. Žalovaný taktiež nedehonestuje prácu Ing. Závodného, ktorého posudky boli vypracované na základe zadania žalobcu, a teda je o to viac možné polemizovať o zaujatosti, či nesprávnosti posudku alebo odborného vyjadrenia vypracovaného týmto znalcom. Ako už vo vyjadrení k znaleckému posudku Ing. Závodného žalovaný uviedol, je toho názoru, že tento bol vyhotovený jednoznačne v prospech žalobcu a žalovaný má za to, že prvostupňový súd bol toho istého názoru, nakoľko žalobu žalobcu zamietol. K úplnosti žalovaný uviedol, že Ing. Závodný sa ani nezúčastnil posledného uskutočneného pojednávania, kde ho chcel konfrontovať ohľadom jeho vypracovaného znaleckého posudku a záverov, ku ktorým dospel. Odvolaciemu súdu dal žalovaný do pozornosti skutočnosť, že nebolo úlohou žalovaného opraviť pomaly celé motorové vozidlo žalobcu, ale opraviť automatickú prevodovku, ktorá opravená jednoznačne bola. Fakt, že diagnostika vozidla vyhadzovala chyby na predmetnom vozidle, nebol zapríčinený vinou žalovaného, ale technickým stavom vozidla žalobcu, za ktorý žalovaný v nijakom prípade nemôže niesť zodpovednosť. Žalovaný dokonca zistil iné chyby mimo vadnej automatickej prevodovky, na ktoré žalobcu viackrát opakovane upozornil a jasne mu povedal, čo treba odstrániť, aby opravená prevodovka išla v normálnom režime. Vyššie uvedenú skutočnosť, o opakovanom upozornení žalovaného, že ostatné vady na vozidle treba odstrániť, znalec tiež potvrdil a uviedol, že prevodovka z jeho strany bola odovzdaná žalobcovi vo funkčnom stave. V tejto súvislosti žalovaný zvýraznil, že zákazník, v tomto prípade žalobca, absolútne nerešpektoval viacnásobné dobromyseľné odporúčania. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a účelové. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/407/2014-374 zo dňa 18.05.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne verejného vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.06.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p., posudzoval rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 2.10.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Krajský súd uvádza, že v dôkazoch, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, platí režim ust. § 205a ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého bolo možné nový dôkaz vykonať v odvolacom konaní len za splnenia podmienok taxatívne vymenovaných v písmenách a) až d) citovaného zákonného
ustanovenia, ktoré dôvody vo vzťahu k doloženému odbornému vyjadreniu Ing. Jána Závodného, PhD. s označením Odborné vyjadrenie vo veci technického posúdenia rozsudku, Znalecký úkon č. 25/2014 zo dňa 2.10.2014, žalovaný netvrdil a ani nepreukázal. Za konštatovania splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ktorá bola súčasťou predvolaní na nariadené pojednávania a napokon obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 3.9.2014, konkrétne na č.l. 309 spisu, nebolo možné na predmetné odborné vyjadrenie doplnené v odvolacom konaní ako novooznačeným dôkazom sa zaoberať a tento vyhodnocovať. Bolo tak vychádzané z dôkazného a skutkového stavu, ako ho uzavrel okresný súd v prvostupňovom konaní.
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania, je zásadný daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p., nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a právneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovane správnosti dôvodu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho, je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, ale vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ust. § 219 ods. 2 O.s.p., čo je aj v zhode s judikatúrou Ústavného súdu SR.
Krajský súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné.
Z podanej žaloby žalobcu zo dňa 22.02.2013 (č.l. 1 - 4 spisu) v spojení s následnými podaniami a vyjadreniami do zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom bolo zrejmé, že žalobca podanou
žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 2.457,03 Eur s príslušenstvom, ktorý zdôvodnil tým, že medzi účastníkmi sporu bola uzavretá zmluva o dielo v rozsahu opravy prevodovky, keď žalobca tvrdil, že žalovaný dielo nevykonal riadne, z ktorého dôvodu uplatnil u žalovaného právo zo zodpovednosti za vady vykonaním opravy automatickej prevodovky, ktorú reklamáciu žalovaný neuznal. Uplatneným návrhom sa žalobca domáhal zľavy zo zaplatenej ceny diela a spôsobenej ďalšej škody spojenej s opravou motorového vozidla, vynaložených nákladov na zaplatenie odťahovej služby, vymazania kódov v jednotke automatickej prevodovky cestovných náhrad, odmeny súdnemu znalcovi.
Z vykonaného dokazovania medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva v ústnej forme, predmetom ktorej bolo vykonanie dohodnutej opravy automatickej prevodovky vozidla Opel Frontera vo vlastníctve žalobcu. Predmet opravy bol zadefinovaný ako oprava automatickej prevodovky, čo potvrdil sám žalobca do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.5.2013, konkrétne na č.l. 70 rub spisu, kde uviedol ...„Predmetom opravy mala byť oprava automatickej prevodovky...“ a ďalej na č.l. 71 spisu ...„V telefonickom rozhovore so žalovaným som povedal, že auto je nepojazdné, že je chybná prevodovka...“, ako aj „... povedal som, že má opraviť prevodovku...“ (č.l. 71 spisu). Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či žiadal opraviť i iné časti vozidla, žalobca uviedol „Nie.“. Oprava prevodovky mala byť vykonaná v termíne do 24.12.2011 s dohodnutou predpokladanou cenou 1.910 Eur. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný, pri preberaní auta žalobcom, vystavil písomný záručný list s dátumom 23.12.2011, ktorá skutočnosť rovnako medzi účastníkmi nebola sporná, cenu opravy vyúčtoval faktúrou č. 1101016 vo výške 2.093 Eur, ktorá bola žalobcom uhradená. Zo znenia záruky na č.l. 9 spisu bolo zrejmé, že žalovaný potvrdil záruku na čas šesť mesiacov, oprava vykonaná na vozidle: Opel Frontera, pričom v spodnej časti predmetnej listiny boli žalovaným uvedené pokyny, ktoré je potrebné pre zachovanie záruky dodržať. V prvostupňovom konaní medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca dňa 3.1.2012 reklamoval vykonanie opravy automatickej prevodovky z dôvodu, že auto po tom, čo toto prevzal z opravy od žalovaného dňa 24.12.2011, zostalo nepojazdné, požadoval odstránenie vád opravou. Žalovaný listom zo dňa 15.3.2012 oznámil žalovanému, že jeho reklamácia je neopodstatnená. Žalovaný uviedol, že nezistil žiadne závady, ktoré by robili prevodovku nefunkčnou alebo nefugujúcou v potrebnou rozsahu. Zároveň poukázal na iné nedostatky motora, bez odstránenia ktorých prevodovka nemôže riadne fungovať.
Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca mal súhlasiť s tým, aby jeho prevodovka bola opravená v Poľsku, tak krajský súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu takýto záver nevyplýva. Okresný súd z vykonaného dokazovania uzavrel, s čím súhlasí odvolací súd, že žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že poverenie zhotoviteľa vykonať dielo pomocou inej osoby bolo žalovanému samotnou zmluvou zakázané, v ktorej súvislosti poukázal i na právnu úpravu v ust. § 538 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť ako by dielo vykonával sám.
Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné posúdiť pre zhodnotenie (ne)dôvodnosti uplatnených nárokov žalobcu bolo, či žalovaným vykonané dielo malo vady, v dôsledku ktorých došlo k vzniku zodpovednostného nároku žalobcu, a s tým súvisiacemu vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej vadným plnením, ktoré nároky žalobca preukazoval Odborným vyjadrením č. 57/2012 Dipl. Ing. Igora Haracha (č.l. 25 - 27 spisu), ktorého závery žalovaný namietal.
Posúdenie predmetnej sporovej veci si tak vyžadovalo odborné znalosti, preto okresným súdom bolo správne nariadené znalecké dokazovanie, výsledkom čoho bol vypracovaný Znalecký posudok č. 12/2004 (č.l. 187 - 193 spisu) znalcom Ing. Jozefom Mercellom.
K žalobcom vznesenej námietke zaujatosti voči súdnemu znalcovi Ing. Jozefovi Mercellovi, uvádzanej i v podanom odvolaní, sa krajský súd primárne zaoberal, či v konaní pred prvostupňovým súdom nedošlo k vade konania, t.j. že by znalecký posudok v predmetnej veci vypracoval znalec, ktorý by bol vylúčený z takéhoto úkonu. Za účelom zhodnotenia tohto odvolacieho dôvodu sa krajský súd oboznámil v celom znení s obsahom vyjadrenia žalobcu k Znaleckému posudku č. 12/2014 v podaní zo dňa 26.3.2014 a
konštatuje, že jeho obsahom bola všeobecná námietka týkajúca sa správania sa znalca k žalovanému a ďalším osobám bez bližšej konkretizácie a zdôvodnenia. Ak v podanom odvolaní žalobca uviedol, že zostal šokovaný zo záverov, ku ktorým dospel znalec, a preto následne začal súvislosti preverovať a zotrval na tom, že sa znalec Ing. Jozef Mercell so žalovaným pozná viacej rokov a z tohto dôvodu je vylúčený, tak k tomuto tvrdeniu neuviedol žiadnu relevantnú a konkrétnu okolnosť, ktorá by mala preukázať pomer znalca k žalovanému, a to v kvalifikovanej rovine, tak ako vyžaduje ust. § 14 ods. 1 O.s.p., ktoré je aplikovateľné cez úpravu v § 17 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Z obsahu odvolania žalobcu bolo zrejmé, že primárnym dôvodom námietky zaujatosti je jeho nesúhlas so závermi znalca, v ktorej súvislosti odvolací súd poukazuje primerane cez úpravu v ust. § 17 ods. 1 O.s.p na ust. § 14 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach v spojení s ust. § 15a ods. 5 O.s.p., podľa ktorého ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods.3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdi nepredkladá. Z uvedených ustanovení aplikovaných primerane cez úpravu v ust. § 17 ods. 1 O.s.p. potom nebolo možné na žalobcom vznesenú námietku ako relevantnú prihliadať. Krajský súd v súvislosti s dôvodom námietky zaujatosti primerane poukazuje i na záver vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súd Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010 sp.zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd konštatuje, že samotnú okolnosť, že znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Mercellom nenaplnil predstavy žalobcu, ale naopak, vyjadril odlišné závery od presvedčenia žalobcu, nebolo možné hodnotiť ako zaujatosť vo veci ustanoveného znalca.
Nestotožňuje sa krajský súd so záverom odvolateľa, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, v čom konkrétne vidí presvedčivosť a úplnosť znaleckého posudku Ing. Jozefa Mercella. Krajský súd poukazuje na str. 12, 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa okresný súd síce stručným, ale jasným spôsobom vyjadroval k záverom Znaleckého posudku č. 13/2014 Ing. Jána Závodného PhD., ako i Znaleckého posudku Ing. Jozefa Mercella č. 12/2014 a zrozumiteľne uviedol, z akého dôvodu Znaleckému posudku č. 13/2014 predloženému žalobcom, nepriložil pri hodnotení dôkazov takú dôkaznú silu a hodnovernosť, ako znaleckému posudku vypracovanému Ing. Jozefom Mercellom. Čo sa týka hodnotenia znaleckého posudku, je potrebné uviesť, že znalecký posudok je potrebné hodnotiť ako každý iný dôkaz. Hodnotenie spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom zistení, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo potrebné vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Súd však nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože k tomu sudcovia nemajú odborné znalosti, resp. nemajú v takej miere, aby mohli toto preskúmanie zodpovedne vykonať (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23 Cdo 411/2009, 25Cdp 583/2001). Vada znaleckého posudku by bola právne relevantná len v prípade, ak by hodnotenie znaleckého posudku obsahovalo logický rozpor. V danom prípade zo strany okresného súdu nebol zistený žiadny logický rozpor súdnoznaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Mercella. Znalec v znaleckom posudku dostatočne zodpovedal na okresným súdom položené otázky, ktoré svoje závery znalec Ing. Mercell vo svojej výpovedi jasne vysvetlil a vyjadril a i k žalobcom predloženému znaleckému posudku Ing. Jána Závodného, PhD.. Vypracovaný Znalecký posudok č. 12/2004 (č.l. 187 - 193 spisu) znalcom Ing. Jozefom Mercellom, v spojení s jeho výpoveďou na pojednávaní pred okresným zo dňa 3.9.2014 (č.l. 304 - 310 spisu), v ktorej na otázku, či poškodenia súviseli s odporúčaniami, ktoré v záruke na č.l. 9 žalovaný odporučil odstrániť, uviedol: „Súviseli s tým, že majiteľ vozidla neodstránil chyby, ktoré sa vyskytovali na riadiacej jednotke motora a iných častiach tohto vozidla a nesúviseli s tým, že by žalovaný opravu nevykonal...“ potvrdil obranu žalovaného, že oprava prevodovky bola vykonaná kvalitne a nefunkčnosť prevodovky spôsobovali iné diagnostikované závady, a žalobcom nerešpektované odporúčania žalovaného špecifikované v záruke. Ak aj žalobca vzhľadom na nespokojnosť so závermi vypracovanými súdnoznaleckým posudkom, disponoval so svojim znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. Jánom Závodným, PhD., ktorý obsahoval odlišné závery, tak k týmto sa rovnako súdom ustanovený znalec jasne vyjadril. Tento odborný posudok bol rovnako hodnotený ako listinný dôkaz a posudzovaný komplexne s inými vykonanými dôkazmi.
Výsledky vykonaného dokazovania v spojení s poskytnutím odborných stanovísk vyjadrených v súdnoznaleckom posudku č. 12/2014, preukázali nedôvodnosť žalobcovho nároku v rovine uplatňovaného zodpovednostného nároku a nároku na náhradu škody. Závery súdnoznaleckého posudku č. 12/2014 neboli relevantným spôsobom vyvrátené, preto tieto dali spoľahlivý základ pre zistenie skutkového stavu a konštatovanie nepreukázania dôvodnosti žalobného nároku.
Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalobcu, že vzhľadom na rozpornosť záverov znaleckých posudkov, mal okresný súd nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, súhlasí krajský súd so záverom prvostupňového súdu, ktorý pri argumentácii žalovaného o spornosti totožnosti predmetnej prevodovky žalovaným, a vzhľadom na vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na č.l. 308 spisu, ktorý na jednej strane uviedol, že ...„ vozidlo je používané...“ a na strane druhej, že ...„ je odstavené u žalobcu na záhrade...“, a následne ...„nevie v akom stave sa nachádza prevodovka“, ako aj, že ...„vozidlo bolo opravované“..., zhodnotil, že nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania by nebolo dostatočne objektívne. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo namieste nariadiť tento kontrolný znalecký posudok, práve z dôvodu nemožnosti stotožnenia predmetnej prevodovky, okolností tvrdených zásahov do predmetnej prevodovky, ako i vzhľadom na odstup času. Krajský súd v súvislosti s týmto konštatovaním primerane poukazuje i na to, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania.
K odvolaciemu dôvodu, že okresný súd vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie a vykonané dôkazy nezhodnotil postupom podľa ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku, krajský súd považuje vo všeobecnosti potrebné uviesť, že navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, avšak len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania, a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak okresný súd a následne ani krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania nariadením kontrolného znaleckého posudku, tak sama o sebe táto skutočnosť nemohla viesť k záveru o porušení práv žalobcu. Skutkové závery a právne posúdenie okresného súdu, vychádzali z jeho predchádzajúcej racionálnej úvahy, ktorá mala základ v priebehu konania a stave dokazovania, ani z tohto dôvodu preto nebolo potrebné doplňovať dokazovanie (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08).
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, dôsledne aplikoval ustanovenia § 132 O.s.p., keď vykonané dôkazy hodnotil tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetky okolnosti, ktoré z priebehu konania vyšli najavo. Zákon, a to Občiansky súdny poriadok vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si súd urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického, myšlienkového postupu toho - ktorého sudcu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska ich pravdivosti, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, akú dôkaznú silu, hodnotu má súd priradiť tomu - ktorému vykonávanému dôkazu, a preto k pripísaniu výpovednej lehoty vykonávaného dôkazu súd pristupuje na základe hodnotenia takéhoto dôkazu vo vzájomnej súvislosti aj k ostatným vykonaným dôkazom. Ani v tomto smere krajský súd nezistil relevantný odvolací dôvod žalobcu, pretože okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre posúdenie sporovej právnej veci.
Krajský súd nezistil ako relevantný ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu vymedzených v podanom odvolaní, preto rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené ako vecne správne. Dodáva krajský súd, že závery okresného súdu boli riadnym spôsobom odôvodnené a vychádzali z logických zhodnotení, ktorým predchádzalo riadne zistenie skutkového stavu a následne aj správne vyhodnotenie, posúdenie,
pretože okresným súdom citované zákonné ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku boli aj správne interpretované, z ktorého dôvodu nebolo možné konštatovať nesprávne právne posúdenie veci.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bola priznaná náhrada uplatnených trov, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za úkon písomného vyjadrenia k odvolaniu 1x 101,25 Eur, režijný paušál 1x 8,04 Eur + 20 % DPH = 21,86 Eur, súčtom dôvodné a odvolacím súdom priznané trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 131,15 Eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť na účet právneho zástupcu žalovaného podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.