Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Ž.K. Z., Q..: XX.XX.XXXX, U. R. XXX, XXX XX Y., v zast.: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., IČO: 36 857 769, so sídlom Trnavská 11, 831 04 Bratislava, proti žalovanému 1/: Z.. Ľ. A. Y.Á., Q..: XX.XX.XXXX, U. D. XXX, XXX XX Y., v zast.: JUDr. Alena Kaplanová, advokát so sídlom 1. mája 14, 921 01 Piešťany, a proti žalovanému 2/: T. Š.X., Q..: XX.XX.XXXX, U. F. XXX, D., Č. N., v zast.: Advokátska kancelária Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, so sídlom Hollého 20, 920 01 Hlohovec, o neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu zamieta.

II. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

III. Žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100,00 %.

IV. Žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100,00 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 13.01.2022 domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva podielového spoluvlastníka podľa , 140 a 137 písm. c) .

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, trvá na tom, aby bol obnovený pôvodný stav pred vkladom vlastníckeho práva žalovaného 1/ do katastra nehnuteľností. Žalovaný 1/ nikdy nebol pred tým podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, avšak podielovým spoluvlastníkom je blízky príbuzný žalovaného 1/ a to jeho rodičia H. Y. a J. Y., ktorí ako bezpodieloví spoluvlastníci sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností zapísaných na LV XXXX a LV XXXX v podieloch X/XXX a XX/XXX na LV XXXX a v podieloch 38/50 na LV 1348 a títo samostatne a prostredníctvom žalovanej 1/ a obchádzaním predkupného práva ostatných podielových spoluvlastníkov nezákonne nadobúdajú podiely na nehnuteľnostiach. Ich snahou je nadobudnutie väčšinového podielu na nehnuteľnostiach a potom vytláčať ostatných podielových spoluvlastníkov.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení priložil informatívny výpis z LV XXXX a XXXX a kúpnu zmluvu medzi T. T. a Ing. W. A. Y. zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Následne Okresný súd Piešťany vyzval žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na vyjadrenie sa k žalobe žalobcu. Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu svoje písomné vyjadrenie, v rámci ktorého uviedol, že žalobca podal žalobu podľa

a tvrdí, že má na tom naliehavý právny záujem. Zo samotného textu žaloby nevyplýva, o akom práve má súd rozhodnúť, keďže sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Zo žaloby vyplýva, že má súd určiť právnu skutočnosť. Od účinnosti je určenie neplatnosti právneho úkonu podľa , pokiaľ to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa žalobného návrhu ide o žalobu podľa a preto je preukazovanie naliehavého právneho záujmu irelevantné. Ak má záujem sa žalobca dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu ako podielový spoluvlastník, môže to urobiť len vo vzťahu k časti prevodu pripadajúceho na jeho podiel. Žalobca sa však domáha vyslovenia neplatnosti právneho úkonu ako celku. Súčasne nedošlo k porušeniu predkupného práva, pretože žalovaný 2/ je blízkou osobou žalovaného 1/ v zmysle . Z uvedeného dôvodu navrhol súdu žalobu odmietnuť, resp. následne zamietnuť.

5. Žalovaný 2/ zaslal súdu jeho písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca podal žalobu podľa a tvrdí, že má na tom naliehavý právny záujem. Zo samotného textu žaloby nevyplýva, o akom práve má súd rozhodnúť, keďže sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Zo žaloby vyplýva, že má súd určiť právnu skutočnosť. Od účinnosti je určenie neplatnosti právneho úkonu podľa , pokiaľ to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa žalobného návrhu ide o žalobu podľa a preto je preukazovanie naliehavého právneho záujmu irelevantné. Ak má záujem sa žalobca dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu ako podielový spoluvlastník, môže to urobiť len vo vzťahu k časti prevodu pripadajúceho na jeho podiel (čiastočná neplatnosť). Žalovaná 1/: je jeho blízkou osobou podľa . Z uvedeného dôvodu navrhol súdu žalobu odmietnuť, resp. následne zamietnuť.

6. Následne žalobca doručil súdu svoje písomné vyjadrenie, v rámci ktorého svoju žalobu v celom rozsahu zobral voči žalovaného 2/ späť. Súčasne navrhol zmenu žalobného návrhu tak, že aby súd po vykonanom dokazovaní určil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný 2/. Svoju žalobu oprel o ustanovenie . Žalobca zotrval na tom, že existuje naliehavý právny záujem pri podaní takéhoto typu žaloby. Súčasne žalobkyňa uviedla, že žalovaná nijako nepreukázala, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú osoby navzájom blízke v zmysle .

7. Žalovaný 2/ zaslal Okresnému súdu Piešťany súhlas so späťvzatím žaloby voči jeho osobe a súčasne nesúhlasil so zmenou žaloby žalobcu. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom podaní uviedol, že sám žalobca svojím konaním uznal, že podal neprípustnú žalobu a v snahe nebyť procesne neúspešný zobral žalobu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu späť a snaží sa teraz zmeniť podanú pôvodnú žalobu na úplne inú žalobu podľa . Pôvodná žaloba bola podaná podľa a žalobca navrhuje zmeniť svoju žalobu na žalobu podľa . Súčasne poukázal na to, že žaloba smeruje voči určeniu vlastníckeho práva tretej osoby a nie samotnej žalobkyne, čo je neprípustné bez preukázania naliehavého právneho záujmu tretej osoby, ktorá sa má stať vlastníkom nehnuteľností.

8. Následne žalobca svojím písomným podaním zo dňa 30.06.2024 opätovne zmenil okruh žalovaných a uviedol, aby súd konal s pôvodne vymedzeným okruhom žalovaných v jeho žalobe, teda aj so žalovaným 1/ a so žalovaným 2/.

9. Okresný súd Piešťany vydal uznesenie sp. zn.: XC/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, v rámci ktorého rozhodol, že menu žaloby sa nepripúšťa, konanie proti žalovanému 2/ sa zastavuje a súčasne, že vstup žalovaného 2/ sa do konania pripúšťa. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného uznesenia v ďalšej časti konania platil právny stav, že konanie sa viedlo na podklade pôvodnej žaloby a súčasne so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ ako stranami sporu.

10. Podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

11. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 03. júla 2003 a z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces.“

12. Podľa platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“

13. Podľa a platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.“

14. Podľa 191 ods. 1 : „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

15. Podľa : „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

16. Podľa článku 2 ods. 2 platí, že: „ právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

17. Na základe vyššie uvedeného súd pristúpil k objasneniu skutkového a právneho základu, na základe ktorého súd rozhodol tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostredníctvom vyššie citovaných listinných dôkazov postupom podľa , ktoré boli do konania predložené žalobcom spolu s jeho vyjadrením a vyjadreniami žalovaného 1/ a žalovaného 2/, pričom si ustálil nasledovný skutkový stav: Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva podielového spoluvlastníka podľa , 140 a 137 písm. c) . Žalovaný 2/ bol pôvodný predávajúci predmetných pozemkov a žalovaný 1/ ako kupujúci sa stal novým podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Uvedené mal súd za preukázané z predloženej kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Žalobca sa ako podielový spoluvlastník z dôvodu porušenia predkupného práva domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy medzi T. T. a Ing. W. A. Y. zo dňa XX.XX.XXXX.

18. Po vykonanom skutkovom a právnom rozbore súd pristúpil k identifikácii hlavných skutkových a právnych skutočností, ktoré boli medzi stranami sporu navzájom sporné a spochybňované. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu boli sporné nasledovné skutkové a právne skutočnosti. Prvou spornou skutočnosťou bolo, či bola žaloba žalobcu podaná v súlade s platným právnym poriadkom, druhou skutočnosťou bol navrhovaný petit pôvodnej žaloby žalobcu a treťou spornou skutočnosťou bolo, či žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú navzájom blízke osoby podľa . Na úvod sa súd zameral prípustnosťou podanej žaloby žalobcu.

19. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“) platí, že: „ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.“

20. Podľa platí, že: „ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“

21. Podľa platí, že: „ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.“

22. Podľa platí, že: „ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.“

23. Zákonné predkupné právo je upravené , podľa ktorého majú spoluvlastníci predkupné právo, ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel. To neplatí, ak ide o spoluvlastnícky podiel blízkej osoby. Uvedené ustanovenie predstavuje obmedzenie zmluvnej voľnosti spoluvlastníka. Zákonné predkupné právo sa vzťahuje na spoluvlastníctvo k predmetu a zaťažuje každého spoluvlastníka, ktorý sa v budúcnosti rozhodne previesť svoj podiel a vzniká momentom vzniku spoluvlastníctva k hnuteľnému alebo nehnuteľnému predmetu. V prípade prevodu tohto podielu predkupné právo pôsobí naďalej aj voči ďalším právnym nástupcom kupujúceho. Oprávnenými zo zákonného predkupného práva sú ďalší spoluvlastníci. Ak sa spoluvlastník rozhodne predať alebo inak previesť svoj podiel, je povinný ho najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. U spoluvlastníkov v tom prípade hovoríme o ich oprávnení na odkúpenie podielu. Pre formu ponuky pri prevode podielu na nehnuteľnosti platí písomná forma. V prípade, ak spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a previedol podiel na inú osobu, okrem blízkej osoby, je tento právny úkon relatívne neplatný v zmysle . Oprávnená osoba z predkupného práva sa môže tejto neplatnosti dovolať na súde a následne sa úkon spoluvlastníka bude ponímať akoby nevznikol a dôjde k navráteniu vlastníckych práv do pôvodnej podoby. Oprávnená osoba z predkupného práva sa môže domáhať aj toho, aby mu kupujúci vec ponúkol na predaj. Nesplnenie povinnosti kupujúcim môže mať za následok, že oprávnený z predkupného práva sa môže domáhať svojho práva súdnou cestou, to znamená, aby bol prejav vôle kupujúceho ako povinného z predkupného práva nahradený rozhodnutím súdu. V zmysle judikatúry sa však nemožno domáhať relatívnej neplatnosti úkonu a zároveň aj vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd nahradil vôľu pôvodného spoluvlastníka.

24. Podľa platí, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. Žaloba žalobcu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva mala svoj právny základ v v spojení s a súčasne bola podaná podľa . Súd na úvod konštatuje, že právny základ takto napísanej žaloby žalobcu je zmätočný a nesprávny. Odhliadnuc od skutočnosti, že od roku 2015 je platnosti a pravdepodobne z dôvodu preklepu je v žalobe žalobcu uvedený namiesto , žalobca nemal správne uvedené ani ustanovenia hmotného práva zakladajúce jeho žalobný nárok. Takýmto ustanovením je namiesto . Druhou skutočnosťou je, že žaloba žalobcu obsahuje výslovne ustanovenie pravdepodobne , ktorou sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy ako celku.

26. K žalobám o neplatnosť právneho úkonu súd uvádza, že s účinnosťou od právna úprava v zásade nepozná žaloby, ktorými sa môže žalobca domáhať neplatnosti právneho úkonu. Výnimkou je ustanovenie , pričom sa jedná o žaloby o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Takouto žalobou môže napríklad byť žaloba o neplatné skončenie pracovného pomeru v zmysle alebo žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. V ostatných prípadoch žalovať samotnú neplatnosť právneho úkonu za účinnosti nie je možné. Platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu si súd posúdi v danom spore prejudiciálne a rozhodne v merite veci o uplatnenom práve žalobcu. Dôvodom je to, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu.

27. Z ustanovenia v spojení s vyplýva, že sa jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia , sa považuje za platný so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi, pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný).

28. Z unesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: X O./XX/XXXX zo dňa XX. mája XXXX vyplýva, že: „nemožno súhlasiť s argumentom, že ak dôjde k porušeniu predkupného práva oprávnená už nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle . Takýto názor totiž nemožno odvodiť ani výkladom z ustanovenia v spojení s ale ani z inej právnej úpravy. Vo všeobecnosti treba prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva ( ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa O.s.p (poznámka súdu: ) i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva.“

29. Vzhľadom na tieto vyššie uvedené právne skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu ako typ žaloby v zmysle bola podaná správne, okruh pasívne vecne legitimovaných účastníkov na strane žalovaných bol určený správne, žalobca mal v konaní naliehavý právny záujem, avšak žaloba žalobcu obsahuje absolútne nesprávny petit. Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti súd nemôže vysloviť, že predmetná kúpna zmluva je neplatná. Je to z toho dôvodu, že otázka relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa v civilnom sporovom konaní rieši ako otázka predbežná. Súd si sám predbežne vyhodnotí, či právny úkon je alebo nie je relatívne neplatný a vzhľadom na charakter určovacej žaloby následne určí, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Pri takto formulovanom petite žalobcu by vlastne uvedené súdne rozhodnutie nebolo spôsobilé žiadneho zápisu v katastri nehnuteľností. Z navrhovaného rozhodnutia súdu by vlastne vyplývalo, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, ale kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti by vo výroku súdu absentovalo. Žalobca vo svojej žalobe zmiešal text žaloby v zmysle s petitom žaloby v zmysle . O tom, že je určitý právny úkon neplatný, musí vyplývať z osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu je výrok žaloby žalobcu po právnej stránke nesprávny a keďže je súd v zmysle viazaný žalobným návrhom žalobcu, uvedené malo za následok zamietnutie žaloby žalobcu.

30. Podľa platí, že: „ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.“

31. Podľa platí, že: „súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.“

32. Podľa platí, že: „ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.“

33. Súčasne bolo v priebehu konania viackrát zistené, že žalobca už nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, od ktorých odvodzuje pre seba porušené predkupné právo podielového spoluvlastníka. Prvý krát mal konajúci súd vedomosť o tom, že žalobca už nie je viac podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností na základe písomného podania žalobcu zo dňa 02.05.2024, pričom právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že novým vlastníkom nehnuteľností je pán R. Z., rod. Z., nar.: XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, 922 31 Y.. Súhlas tejto osoby však nebol s týmto podaním doručený. Súhlas pána R.a Z.a, rod. Z.a, nar.: XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, 922 31 Y. so vstupom do konania ako žalobcu bol súdu doručený až dňa 31.05.2024. Plná moc na zastupovanie bola súdu doručená až dňa 24.06.2024.

34. Na pojednávaní konanom dňa 01.07.2024 právny zástupca žalovaného 1/ a žalovaného 2/ opätovne poukázali na skutočnosť, že už ani pán R. Z., rod. Z., nar.: XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, 922 31 Y. nie je v súčasnosti vlastníkom predmetných nehnuteľností. Novým vlastníkom predmetných nehnuteľností je pán J. Z., rod. Z., nar.: XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XXX, XXX XX Y.. Súd vykonal v rámci na tomto pojednávaní dokazovanie lustráciu súčasného vlastníka predmetných nehnuteľností a zistil, že aktuálne zapísaný vlastníkom predmetných nehnuteľností je pán J. Z., rod. Z., nar.: XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/ XXX, XXX XX Y..

35. Z unesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 3 Cdo/XXX/XXXX zo dňa XX. augusta 2015 vyplýva, že: „ak po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň aj osobou oprávnenou z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel. V dôsledku toho prechádzajú na neho aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z nerešpektovania jeho predkupného práva. R. tom nie je právne významné, či prevodca v čase, keď bol ešte podielovým spoluvlastníkom, svoje oprávnenia vyplývajúce z porušenia predkupného práva uplatnil alebo neuplatnil.“

36. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že práva z porušeného predkupného práva podielového spoluvlastníka prechádzajú na nového podielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností a z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozhodnúť o zmene strany sporu na strane žalobcu. Súd však ku dňu vyhlásenia rozsudku nemal k dispozícií návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu, nemal súhlas nového žalobcu so vstupom do konania a nemal ani súhlas nového žalobcu s pokračovaním v civilnom sporovom konaní. Súčasne platí, kde niet žalobcu, niet ani súdneho sporu. Nový žalobca by nemusel vôbec súhlasiť s civilným sporovým konaním alebo by mohol požiadal o zmenu uplatneného práva z potencionálne porušeného predkupného práva. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozhodnúť o zmene subjektu na strane žalobcu.

37. Súd však v čase rozhodovania o zmene subjektu na strane žalobcu na pojednávaní dňa 01.07.2024 nemohol návrhu právneho zástupcu žalobcu vyhovieť a pripustiť zmenu strany sporu na strane žalobcu na navrhovaného R.a Z.a, rod. Z.a, nar.: XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, 922 31 Y., pretože v tom čase už nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Novým vlastníkom predmetných nehnuteľností bol v tom čase už pán J. Z., rod. Z., nar.: XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XXX, XXX XX Y.. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu zamietol ako nedôvodný, pretože v

tom čase už nebol navrhovaný subjekt podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku č. I tohto rozsudku.

38. Právnym následok tejto skutočnosti je, že súčasný žalobca bol v čase podania žaloby žalobcu aktívne vecne legitimovaný na podanie svojej žaloby. Počas konania však nastali právne skutočnosti, s ktorou sa spája prevod práv, o ktorých sa konalo, t.j. uplatnené právo z porušeného predkupného práva podielového spoluvlastníka. Nakoľko však žalobca nenavrhol v čase do vydania rozsudku návrh na zmenu subjektu na nový subjekt na strane žalobcu, procesne uplatňované právo na strane pôvodného žalobcu neprešlo na nového žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd nemohol žalobe žalobcu ako pôvodného podielového spoluvlastníka vyhovieť, pretože z procesného hľadiska ním uplatňované právo neprešlo v civilnom sporovom konaní na nového žalobcu, ktorého by súd do konania uznesením pripustil.

39. Poslednou dôležitou spornou skutočnosťou bolo, či žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú navzájom sebe blízke osoby v zmysle .

40. Podľa platí, že: „blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“

41. Žalovaní 1/ a žalovaný 2/ vo svojich písomných podaniach uviedli, že seba navzájom považujú za sebe blízke osoby v zmysle a teda že v zmysle sa prevod predmetných nehnuteľností uskutočnil medzi blízkymi osobami a predkupné právo žalobcu nemohlo vzniknúť. Žalobca tento argument žalovaných v ich písomných podaniach spochybnil. Vyhodnotenie tejto skutočnosti zo strany súdu malo svoj právny základ najmä v normách procesného práva a v aktuálnej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v otázke bremena tvrdenia a dôkazného bremena.

42. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 22.09.2010 platí, že: „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“

43. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa z 24.02.2010 vyplýva, že: „základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je prvá veta (v súčasnosti článok 8 v spojení s ), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto ustanovenie ustanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka

nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.“

44. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena. Subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

45. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol to práve žalobca, ktorý musel preukazovať súdu, že mu vzniklo zákonné predkupné právo v zmysle . Pokiaľ žalovaný 1/ a žalovaný 2/ chceli súdu preukázať, že žalobcovi nevzniklo zákonné predkupné právo v zmysle , boli povinní túto skutočnosť spochybniť (cez ) a túto skutočnosť súdu preukázať. Túto skutočnosť si v rámci bremena tvrdenia aj splnili a konajúcemu súdu preukázali tým, že vo svojich písomných podaniach sami seba navzájom označili za blízke osoby v zmysle . Z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uniesli dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že sú navzájom blízke osoby. Z uvedeného dôvodu bolo minimálne v rovine písomných podaní potrebné, aby žalobca ako hlavný nositeľ dôkazného bremena súdu preukázal alebo aspoň navrhol vykonanie dôkazov, ktoré by túto skutočnosť spochybnili. Žalobca však súdu v rámci ďalších písomných podaní nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie skutočnosti, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nie sú navzájom sebe blízke osoby v zmysle .

46. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania dňa 13.05.2024 nezúčastnili, pričom v dôsledku nesplnenia procesných podmienok pre vedenie konania na strane žalobcu nemohol byť k tejto veci vypočutý ani svedok p. H. Y., bytom D. XXX/XX, Y., ktorý sa osobne zúčastnil pojednávania dňa XX.XX.XXXX. Žalobca sa opätovne nezúčastnil ani nariadeného pojednávania dňa 01.07.2024, aj jeho neúčasť bola ospravedlnená, kde by v tomto smere predložil súdu dôkazy preukazujúce opak, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú navzájom sebe blízke osoby. Pri hodnotení dôkazov mal súd teda za preukázané z dvoch nezávislých písomných podaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/, že sú navzájom blízkymi osobami v zmysle . Spochybnenie tohto tvrdenia jednoduchým tvrdením žalobcu v tomto smere nestačí, pretože je to práve žalobca, ktorý nesie dôkazné bremeno v tomto konaní, že mu vzniklo predkupné právo v zmysle . Právnym následkom takto vyhodnotenej dôkaznej situácie je, že žalobca v civilnom sporovom konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, že mu vôbec vzniklo zákonné predkupné právo v zmysle , v dôsledku čoho súd žalobu žalobcu zamietol.

47. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu ešte písomné vyjadrenie dňa 23.06.2024, v rámci ktorého poukázal na judikatúru ohľadom účelu civilného procesu, podľa ktorej je účelom civilného

procesu prinášať spravodlivosť a nie riešiť procesné rituály. Potom poukázal na judikatúru ohľadom sudcovského formalizmu. Dal do pozornosti Radbruchovu formulu a zopakoval navrhovaný petit, že kúpna zmluva je neplatná.

48. K týmto argumentom súd súhrnne uvádza, že ich považoval za právne irelevantné vzhľadom na predmet sporu. Súd uvádza, že súčasťou civilného procesného konania neboli žiadne procesné rituály, ktoré by mali za následok nespravodlivé rozhodnutie súdu. Civilné sporové konanie sa viedlo na základe zákonných ustanovení . Súd si nie je vedomý toho, kde mal uplatňovať prílišný formalizmus. Aj napriek nesprávne označenej žalobe žalobcu v zmysle a namiesto preskúmal žalobu žalobcu podľa jej obsahu rešpektujúc princíp causa petendi. Na základe vyššie uvedených a odôvodnených skutočností súd dospel k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Uvedené rozhodnutie všeobecného súdu nie je výsledkom aplikácie prílišného formalizmu. Radbruchova formula so sporom vo veci samej vôbec skutkovo ani právne nesúvisí. Súd konštatuje, že uvedené argumenty žalobcu vyhodnotil ako právne irelevantné k predmetu sporu a ktoré nemohli priniesť pre žalobcu pozitívny procesný výsledok v súdnom spore.

49. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, o čom konajúci súd rozhodol výrokom č. II tohto rozsudku tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako právne nedôvodnú. Následne sa súd zameral na verifikáciu náhrady trov konania.

50. Podľa : „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

51. Podľa a : „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

52. Podľa platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

53. Podľa platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

54. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v tak, že ich náhradu priznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100,00 % voči žalobcovi, pretože žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. II. tohto rozsudku žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. V predmetnom spore mali žalovaný 1/ a žalovaný 2/ každý samostatne hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalobcu bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalovaného 1/ 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %) a žalovaného 2/ 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného 1/ a žalovaného 2/ voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku III. a IV. tohto rozsudku.

55. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).