Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoP-28-2015.pdf
PDF · 101.73 KB
Case nature
Subarea
9CoP/28/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: otec T.. L. L., bytom B., Y. XX a matka Q. L., bytom Z. XXX, o návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 6. februára 2015 č. k. 13P/469/2014-26 a o námietke zaujatosti vznesenej otcom voči sudkyni Okresného súdu Nitra Mgr. Denise Mesárošovej vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 13P/469/2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Sudkyňa Okresného súdu Nitra Mgr. Denisa Mesárošová n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 13P/469/2014.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 6, 8 veta tretia, § 76 ods. 1 písm. b) OSP a na základe zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia nebol podaný dôvodne, nakoľko neboli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd mohol vo veci vydať otcom navrhnuté predbežné opatrenie. Súd prvého stupňa nevzhliadol dôvod, na základe ktorého by mal vydať predbežné opatrenie, ktorým by mal zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca. Okrem toho mal za to, že na tunajšom súde prebieha v súčasnej dobe viacero konaní ohľadom maloletého dieťaťa a to rozšírenie styku otca s dieťaťom, ako aj zákaz styku otca s dieťaťom, ktorý návrh podala matka a z dôvodu hospodárnosti konania, tieto boli spojené pod spisovú značku 26P/14/2012, pričom zatiaľ z vykonaného dokazovania bolo zistené, že vzťahy medzi rodičmi sú v súčasnej dobe veľmi problematické, vážne narušené, rodičia v súčasnej dobe nie sú schopní ani v záujme detí spolupracovať a uvedomiť si, že vzájomnou nenávisťou ubližujú maloletým deťom, maloleté deti zaťahujú do svojich vzájomných otvorených konfliktov, čo sa postupne začína odrážať aj na maloletom dieťati a jeho vzťahu k rodičom. Okrem toho dodal, že maloleté dieťa je čoraz častejšie zaťahované do konfliktu vznikajúceho medzi rodičmi, čoho dôsledkom boli aj zmarené styky otca s maloletým dieťaťom zo strany matky a takýto návrh podaný otcom v súčasnej dobe je len reakcia otca na správanie sa matky. Nakoľko, ako je vyššie uvedené, ide o vážne narušené vzťahy medzi rodičmi, ktoré sa postupne začínajú odrážať aj na samotnom maloletom dieťati, o čom svedčí rozsiahle dokazovanie vykonané v iných ešte stále trvajúcich konaniach (26P/14/2012), bolo potrebné, aby súd spoľahlivo zistil skutočnosti relevantné pre konečné rozhodnutie o podanom návrhu otca, kde treba zohľadniť všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na riadny vývoj a výchovu maloletého dieťaťa v budúcnosti, a preto súd prvého stupňa návrh otca na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Záverom dodal, že matka sa o maloleté dieťa riadne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne vážne nedostatky, a aj preto súd prvého stupňa nevzhliadol dôvod návrhu vyhovieť.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním otec, považujúc ho za nesprávne, nespravodlivé, neobjektívne, netransparentné, na základe čoho ho jednoznačne odmietol a v plnom
rozsahu spochybnil. Zároveň vyjadril podozrenie, že konanie nielen v tejto veci, ale aj vo všetkých konaniach jeho maloletých detí je vedené sudkyňou, ktorá je zaujatá a jej nečinnosťou sú vážnym spôsobom porušované práva jeho detí. Mal za to, že zákonná sudkyňa svojou nečinnosťou zvýhodňuje, preferuje a očividne aj priamo na súdnych pojednávaniach sa prikláňa na stranu matky, nakoľko má už niekoľko rokov vážne podozrenie a má za to, že zákonnú sudkyňu nezaujímajú už tri roky žiadni svedkovia, ktorých navrhol predvolať, ani žiadne dôkazy, ktoré žiadal uplatniť, a nakoľko mal už niekoľko rokov vážne podozrenie a mal za to, že sudkyňa koná protizákonne, nemohla z tohto dôvodu ani nestranne, objektívne a zákone rozhodovať o tak závažnej veci, ako bol ním podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia. S poukazom na uvedené namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci, ako aj doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie závažné skutočnosti a tiež dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a to konkrétne neboli predvolaní svedkovia za účelom výsluchu, svedeckej výpovede, ktorí sú priamymi svedkami a vedia o skutočnostiach, ako aj o tom, že jeho syn H. je v ohrození, nakoľko jeho matka na neho vyvíja v posledných mesiacoch a týždňoch abnormálny a chorý psychický nátlak a hrubo ho psychicky manipuluje proti otcovi a to i napriek tomu, že jeho syn sa v poslednej dobe na neho teší. Klamstvo, ku ktorému bol donútený, sa prejavilo aj dňa 28. 06. 2014 na psychologickom vyšetrení, kedy klamal o tom, že otec bil dcéru, búchal jej hlavu o zem, ako aj o tom, že otec syna dusil vankúšom, že ho bolí zátylok a podobne. Z uvedených dôvodov žiadal, aby mohol predvolať svedkov za účelom výsluchu, svedeckej výpovede a aby boli vzaté do úvahy listinné a úradné záznamy, závažné dôkazy vo forme fotografií a videonahrávok. Okrem toho vytkol aj ďalšie vady, konkrétne podozrenie, že zákonná sudkyňa v uznesení uviedla nepravdivé, zavádzajúce, prekrútené a skomolené slová, ktorými zavádza súd a vkladá mu do úst, čím ho znemožňuje a očierňuje ako úradná osoba pred ostatnými sudcami. Mal vážne podozrenie, že takýchto nepravdivých vyjadrení a výrokov zo strany zákonnej sudkyne voči nemu ako účastníkovi súdnych konaní a otcovi detí v uzneseniach a rozsudkoch bolo a je za niekoľko rokov veľmi veľa. V ďalšej časti vytkol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konkrétne sa zákonná sudkyňa odvolávala na znalecké posudzovanie PhDr. Martiny Bečkovej, avšak mal za to, že zámerne zatajila a zámerne opomenula viacero závažných skutočností a faktov, konkrétne závažnú skutočnosť, že matka detí robí v posledných mesiacoch na maloletého H. taký nenormálny psychický nátlak, že keď s matkou išiel na ktorýkoľvek úrad, musel klamať a počul a videl na vlastné oči ako mu matka prikazovala ako má klamať a počul aj ako mu matka pohrozila, že ak nebude klamať, tak ho vyhodí z domu a bude z neho bezdomovec. Zároveň dodal, že bol ním spochybnený znalecký posudok, ako aj boli podané trestné oznámenia voči PhDr. Martine Bečkovej. Okrem toho poukázal na existenciu znaleckého posudku zo dňa 30. 08. 2010, znalkyňou Doc. PhDr. Miladou Harinekovou, CSc., ktorý nikto doteraz nezrušil a stále je platný a priamo v tomto znaleckom posudku je uvedené, že jeho deti sú manipulované a ovplyvňované matkou voči otcovi. Mal za to, že existujú dôkazy o tom, že matka už niekoľko rokov vážne ubližuje deťom, ako aj chorobne a sústavne klame a zavádza súd, Oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately v Nitre, ako aj políciu. S poukazom na napadnuté uznesenie mal za to, že zákonná sudkyňa úplne bezdôvodne zamietla jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia, ako aj vyjadril podozrenie, že zavádza súd, klame, kryje nezákonné a trestuhodné konanie matky, a preto sa nezákonným, netransparentným a zaujatým spôsobom prikláňa na stranu matky a porušuje práva dieťaťa, a preto vyslovil svoju jednoznačnú nedôveru a zaujatosť, za ktorou si stojí a trvá na nej. Okrem toho vyjadril podozrenie zaujatosti kurátoriek a psychologičky, ako aj poukázal na zámerné marenie stretnutí zo strany matky so synom H.. Následne zhrnul opomenuté fakty do 11 bodov a dodal, že jednoznačne nechce a nesúhlasí, aby jeho syn vyrastal v nebezpečnom a chorom prostredí v rukách matky. Záverom sa bližšie vyjadril k námietke zaujatosti zákonnej sudkyne a žiadal o jej vylúčenie, pretože mal vážne podozrenie, že matka sudkyni diktuje svoje požiadavky a sudkyňa na základe jej nadiktovaných klamstiev, nepravdivých informácií, ktoré dáva zapisovať do zápisnice, sa očividne podraďuje a poslúcha ju. Poukázal tiež na to, že mu sudkyňa skáče do reči, prerušuje ho, nedovolí mu pred súdom predkladať ním zadovážené dôkazy, predvolávať svedkov, anuluje a degraduje na všetkých súdnych pojednávaniach aj jeho obhajobu. Takto doslova zmietla zo stola a zdegradovala aj jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý podal. Ďalej mal vážne podozrenie, že zákonná sudkyňa zrejme nemá preštudované spisy a tiež poukázal na konkrétnu udalosť, ktorá sa stala dňa 18. 02. 2013, keď žiadal zákonnú sudkyňu, aby vykonala zákonné kroky na zabezpečenie zákonnosti a poriadku na súdnom pojednávaní. Namietal, že zo strany zákonnej sudkyne došlo na pojednávaniach k zásadnému zlyhaniu pri elementárnom vnímaní a posudzovaní spravodlivosti. Na záver svojho odvolania sa domáhal zamietnutia napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a dožadoval sa, aby bol spravodlivo a objektívne posúdený celý jeho niekoľko ročný prípad, aby
boli brané do úvahy všetky závažné a dôležité dôkazy, jednotlivé fakty, ktoré v napadnutom uznesení chýbajú, ako aj sa dožadoval predvolania svedkov a navrhol doplniť dokazovanie.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu otca podané nebolo.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil a o námietke zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni rozhodol tak, že z prejednávania a rozhodovania veci nie je vylúčená.
Návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 29. 12. 2014, sa otec domáhal nariadenia predbežného opatrenia, týkajúceho sa dočasného zverenia maloletého H. L., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otcovi a určenia výživného matke vo výške 70 eur mesačne odo dňa podania návrhu. Okrem toho sa domáhal vydania rozsudku vo veci samej, v rámci ktorého rovnako žiadal zveriť maloletého H. L., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otcovi a matke určiť výživné vo výške 70 eur odo dňa podania tohto návrhu. Svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že maloletý H. je v ohrození, nakoľko matka naňho vyvíja v posledných mesiacoch a týždňoch abnormálny a chorý psychický nátlak a hrubo ho matka psychicky manipuluje proti otcovi a i napriek tomu, že sa syn teší na neho v poslednej dobe a videli a počuli to aj od neho samého, ho matka núti pod ťažkým psychickým nátlakom, aby klamal, čo sa prejavilo napríklad aj dňa 28. 06. 2014 na psychologickom vyšetrení v Banskej Bystrici.
Súd prvého stupňa o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol napadnutým uznesením tak, že jeho návrh zamietol.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Cieľom predbežného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Je to procesný inštitút, ktorý umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením predbežného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, pričom v právnych vzťahoch účastníkov sa ňou nevytvorí nenávratný stav a zároveň neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Naviac, predbežné opatrenie možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Predbežné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 OSP alebo v súlade s iným zákonom, napr. Zákonom o rodine. Dôkazná povinnosť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva výlučne na navrhovateľovi, pričom unesenie dôkazného bremena predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie svojho nároku.
V konaniach, ktoré môžu začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 OSP) a predovšetkým v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, súd na základe vlastných zistení starostlivo uváži, či záver o splnení všetkých zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia sa opiera o bezpečné skutkové zistenia.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhému rodičovi alebo do starostlivosti toho, koho označím súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Obsah tohto predbežného opatrenia úzko súvisí s otázkou výchovy maloletého dieťaťa. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom predbežného opatrenia je inštitútom procesného práva a nie je totožná s výchovou. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktoré určí súd je faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy. Odovzdanie
do starostlivosti druhého z rodičov trvá dovtedy, kým súd nerozhodne o výchove maloletého dieťaťa v rámci konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
V preskúmavanej veci ide o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 prvá veta OSP, t. j. po začatí konania o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému H. L., nar. XX. XX. XXXX.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že za daného stavu (kedy nie je ešte riadne zistený skutkový stav), otec ako navrhovateľ predbežného opatrenia neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, nakoľko v tomto prípade dôvody na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) OSP (odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča) neboli dané. Rovnako tak neobstojí tvrdenie otca o tom, že maloletý H. je v ohrození, nakoľko jeho matka na neho vyvíja v posledných mesiacoch a týždňoch abnormálny a chorý psychický nátlak a hrubo ho psychicky manipuluje proti otcovi a to i napriek tomu, že maloletý H. sa teší na otca a chce k nemu ísť, pretože z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú veľmi problematické, vážne narušené a rodičia nie sú schopní ani v záujme detí spolupracovať a komunikovať, v dôsledku čoho zaťahujú maloleté deti do svojich konfliktov. Naviac, na súde prvého stupňa prebieha viacero konaní ohľadom maloletého dieťaťa, v rámci ktorých sa vykonáva dokazovanie a bol do konania pribratý znalec, za účelom vypracovania znaleckého posudku. Okrem toho v konaní vedenom pod sp. zn. 26P/14/2012 došlo k pohovoru s maloletým H. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, z ktorého vyplýva, že nebolo možné objektívne posúdiť mieru ohrozenia dieťaťa, ani relevantnosť jeho vyjadrení. Naviac, z obsahu spisu nevyplýva, že by v starostlivosti matky boli tak závažné nedostatky, ktoré by si vyžadovali okamžité riešenie prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia. Predbežným opatrením podľa § 76 ods. 1 písm. b) OSP pritom možno rozhodnúť len o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča, a nie o zverení do osobnej starostlivosti, ako to navrhol otec. Odvolací súd mal na zreteli aj to, že rodičia sú si vo vzťahu k spoločnému dieťaťu podľa zákona rovní a bez ďalšieho žiaden z nich nemá prednostné právo na jeho výchovu; obidvaja majú k nemu rovnaké práva aj povinnosti. Preto potreba dočasnej úpravy pomerov v takom rozsahu, aby dieťa bolo urýchlene zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča a z takých dôvodov, aké uvádzal otec, nie sú dané. Bolo potrebné pritom prihliadnuť aj na skutočnosť, že cieľom predbežného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Je to procesný inštitút, ktorý umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj obsah pripojeného spisu, bol odvolací súd toho názoru, že na rozhodnutie o zverení maloletého H. do osobnej starostlivosti otca je potrebné vykonať riadne dokazovanie a iba na základe riadne zisteného skutkového stavu bude možné so znalosťou vo veci rozhodnúť, pričom je potrebné dodať, že k zdĺhavému rozhodovaniu súdu prispievajú aj rodičia svojimi neustálymi návrhmi na nariadenie predbežných opatrení a sťažnosťami na postup sudcov v konaní. Za danej situácie odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Keďže otec v rámci odvolania vzniesol aj námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni, odvolací súd sa zaoberal aj predmetnou námietkou zaujatosti, ktorú otec odôvodnil svojou jednoznačnou nedôverou voči zákonnej sudkyni, ako aj vážnym podozrením z jej zaujatosti, nespravodlivého, netransparentného a nezákonného konania a tiež pre vážne podozrenie z klientelizmu. Svoje podozrenie odôvodnil tým, že zákonná sudkyňa odmieta, zámerne neguje a niekoľko rokov znemožňuje, aby ako účastník konania mohol predvolať svedkov a uplatniť zadovážené dôkazy. Všetky jeho návrhy znegovala a zmietla zo stola. Okrem toho mal podozrenie, že matka diktuje sudkyni svoje požiadavky a sudkyňa sa jej na základe nadiktovaných klamstiev a nepravdivých informácií, ktorá dáva zapisovať do zápisnice, očividne podriaďuje a poslúcha ju. Mal podozrenie, že sa sudkyňa s matkou dohodli.
Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti, vznesenej otcom, v prvom rade poukázala na to, že otec opätovne vzniesol námietku zaujatosti voči jej osobe a podal aj návrh na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci, pričom opätovne uviedol skutočnosti, ktoré už boli predmetom rozhodovania o námietke, ako aj opätovne uvádzal, že má podozrenie z klientelizmu z jej strany, že je voči nemu abnormálne zaujatá a jej konanie je až prehľadne klientelistické. S poukazom na uvedené opätovne uviedla, že sa vo veci necíti byť zaujatá, účastníkov konania nepozná. Okrem toho dodala,
že predmetné konanie sa týka návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia, ako aj návrhu na zmenu umiestnenia. Mala za to, že medzi účastníkmi konania je veľmi ťažká komunikácia, navzájom sa svojimi vyjadreniami osočujú a podávajú trestné oznámenia. Vo veci sp. zn. 26P/14/2014 bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý sa aj zameral na povahy účastníkov konania, pričom na znalkyňu PhDr. Bečkovú bolo zo strany otca podané trestné oznámenie. Následne poukázala na rozhodnutie v predmetnej veci, nespokojnosť otca a chronológiu podaní účastníkov konania. K vyjadreniam otca uvedeným v jeho písomnej sťažnosti sa nevyjadrila, nakoľko mala za to, že ide o čisto subjektívny pocit otca, ktorý svoju nespokojnosť prezentuje týmto spôsobom. Záverom dodala, že rovnako nespokojnosť prejavuje aj matka a to sťažnosťami, ako aj poukázala na to, že rovnakým spôsobom otec prezentuje svoju nespokojnosť s inými kolegami a v rámci konania o výkon rozhodnutia aj voči vyšším súdnym úradníkom a sudcom.
Krajský súd v Nitre ako súd nadriadený Okresnému súdu Nitra (§ 16 ods. 1 OSP) následne posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to: l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo 2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo 3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l OSP predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno preto len celkom výnimočne a to zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a OSP), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 OSP). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 OSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 48 ods. 1 ústavy), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu. Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.
Pre vylúčenie sudcu, resp. sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, nie je postačujúca samotná domnienka účastníka o možnej neobjektívnosti sudcu, resp. sudcov. Tvrdenie otca o uprednostňovaní
matky v konaní a neumožnení mu vyjadriť sa a predložiť dôkazy vyjadruje iba jeho subjektívny názor. Z obsahu pripojených spisov, vrátane vyjadrenia zákonnej sudkyne, nemožno vyvodiť žiadne objektívne existujúce zákonné dôvody pre jej vylúčenie. Základom pre vylúčenie sudcu môže byť len objektívne existujúci zákonný dôvod, nie teda iba samotný údaj o uprednostňovaní matky a zamietaní návrhov otca. Pokiaľ otec za dôvod pre jej vylúčenie považuje porušenie povinnosti sudcu, je potrebné uviesť, že pri posudzovaní opodstatnenosti účastníkom vznesenej námietky zaujatosti z hľadiska existencie zákonných dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods.1 OSP), nie je právne relevantná vecná správnosť postupu namietaného sudcu, ani skutočnosť, do akej miery je dodržiavaná požiadavka rýchlosti konania, prípadne správnosti postupu sudcu v konaní. Iba keby vyšlo najavo, že jeho práva dôsledne nerešpektuje preto, že má k nemu alebo k veci vyššie uvedený vzťah, išlo by o dôvod vylučujúci sudcu z prejednávania a rozhodovania. Existenciu takýchto súvislostí nadriadený súd však nezistil. Len samotná všeobecná pochybnosť otca, že tento postup by mal mať pôvod v jeho vnímaní, že sudkyňa súdu ho úmyselne poškodzuje, nezakladá dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania danej veci. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú skutkové okolnosti spočívajúce v namietanom postupe v konaní o prejednávanej veci, resp. v iných veciach (§ 14 ods. 3 OSP) a súd na takúto námietku zaujatosti neprihliada.
Vychádzajúc z vyššie podaného výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 OSP, Krajský súd v Nitre nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o vylúčení sudkyne Okresného súdu Nitra Mgr. Denisy Mesárošovej z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, a preto rozhodol tak, že sudkyňa Okresného súdu Nitra Mgr. Denisa Mesárošová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 13P/469/2014.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.