Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-82-2021.pdf
PDF · 126.18 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/82/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Hrašnovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iránska islamská republika, bytom C. D. XXX/XX, E. – F. F. G., zastúpeného spoločnosťou GH LEGAL, s.r.o., Kazanská 12152/3, Bratislava, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA2-2021/036685-004 zo dňa 02.06.2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 02.06.2021, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-21-012/2021-PC zo dňa 18.03.2021 o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov z dôvodu existencie podozrenia, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
2.
Podľa obsahu žaloby žalobca rozhodnutie a postup správneho orgánu považuje za nezákonný nakoľko rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu veci, z ktorého rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisov a v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
3.
Žalobca prioritne namietal porušenie ústavou a dohovorom (Európsky dohovor o ľudských právach) zaručované práva účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, s tým, že správny orgán by účastníkovi a jeho právnemu zástupcovi mal sprístupniť stanovisko Slovenskej informačnej služby (SIS) zo dňa 04.02.2021, z ktorého rozhodnutie vychádza a podľa ktorého SIS nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu nakoľko existuje predpoklad, že účastník konania ohrozí bezpečnosť štátu.
4.
Podľa žalobcu, pokiaľ mal byť prístup k spisu obmedzený z dôvodu ochrany utajovaných skutočností, je v rozpore s cieľom tohto obmedzenia, ako aj so zásadou proporcionality, aby takýto prístup bol obmedzený úplne, a to aj osobe, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá, je oprávnená na oboznamovanie sa s takýmito skutočnosťami, či dokonca advokátovi, ktorý navyše rovnako spĺňa tieto podmienky (a pri ktorom Zákon aj bez osobitnej bezpečnostnej previerky umožňuje ad hoc oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami postupom podľa § 35). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je v Iránskej islamskej republike a správny orgán vyžaduje overený podpis, žalobca dostal termín na slovenskej ambasáde v Teheráne až 12 05.2021. Následne zaslal plnomocenstvá do advokátskej kancelárie poštou. Právny zástupca žalobcu sa telefonicky informoval na Úrade hraničnej a cudzineckej polície Dunajská Streda Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, kde mu bolo uvedené, že nedisponujú správou SIS s.: SIS-69/76-V-69-3/2020-S zo dňa 04.02.2021 iba jej záznamom, kde nie je uvedené z akého dôvodu nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu, nakoľko existuje predpoklad, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu. Následne žalobca kontaktoval Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, ktorý ho informoval, že s uvedenou správou SIS nie sú oboznámení a je potrebné zaslať žiadosť o nahliadnutie do spisu požiadavku pre nahliadnutie priamo do správy SIS a požiadavka bude zaslaná Slovenskej informačnej službe ako tvorcovi dokumentu na schválenie. Uvedená Žiadosť o jednorazové oboznámenie sa so správou SIS č. p.: SIS-69/76-V-69-3/2020-S bola zaslaná dňa 21.6.2021 a doručená správnemu orgánu 22.06.2021.
5.
Žalobca doposiaľ na žiadosť nedostal žiadnu odpoveď a má za to, že využil všetky právne prostriedky na nahliadnutie do správy SIS.
6.
Žalobca súčasne má za to, že nemožnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli kritické pre rozhodnutie správneho orgánu, spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a inú vadu rozhodnutia správneho orgánu.
7.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
8.
Uvádzal, že z administratívneho spisu a vydaného rozhodnutia správneho orgánu bolo zistené, že žalobcovi bol správnym orgánom udelený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky dňa 17.08.2015 s dobou platnosti do 31.03.2017. Dňa 04.05.2017 bol žalobcovi obnovený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s dobou platnosti do 04.05.2019. Dňa 17.04.2019 bol žalobcovi obnovený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s dobou platnosti do 30.04.2021. Žalobca podal dňa 18.11.2020 na správnom orgáne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.
9.
Dňa 10.02.2021 bol správny orgán oboznámený s obsahom utajovanej písomnosti č. p.: SIS-69/76- V-69-3/2020-S zo dňa 04.02.2021 so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba (ďalej len „SIS“). Písomnosť obsahuje dôvod na postup podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z.. Dňa 11.02.2021 bola podľa zákona č. 71/1967 Zb. zaslaná výzva na vyjadrenie k podkladom pred vydaním rozhodnutia pre žalobcu, kde svoje právo na vyjadrenie k podkladom žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu využil a vyjadril sa.
Správny orgán skúmal žiadosť žalobcu aj podľa ustanovenia čl. 8 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a podľa protokolov nadväzujúcich na tento Dohovor. Žalobca podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Toto právo správny orgán žalobcovi neupiera a plne ho rešpektuje. Správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z čl. 8 ods. 2 Dohovoru, podľa ktorého štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. V danom prípade predmetné ustanovenie uplatnil správny orgán práve z dôvodu, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý napĺňa skutkovú podstatu odôvodňujúcu zamietnuť žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. V intenciách vyššie uvedeného správny orgán konštatoval, že je dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Z vyššie uvedených dôvodov má správny orgán za dôvodné zamietnutie žiadosti žalobcu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z.. Správny orgán na základe jednotlivých zistení a z administratívneho spisu žalobcu preskúmal dôkazovú situáciu a dospel k záveru, že sú naplnené podmienky podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z..
10.
K žalobnej argumentácii žalobcu žalovaný uvádzal, že zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam v správnom konaní, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Získavania podkladov pre rozhodnutie sa aktívne zúčastňuje aj žalobca, ktorý v procese dokazovania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti môže byť spojené s rôznymi následkami, kedy jedným z nich môže byť vydanie rozhodnutia, ktorým sa žiadosť žalobcu zamietne. Správny orgán je povinný vykonať dôkaz, aj keď si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému útvaru na účely vydania administratívnoprávneho rozhodnutia SIS sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou, by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe. Je potrebné uviesť, že správne orgány nemôžu v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že udelenie dlhodobého pobytu by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. V podstate sa jedná o snahu zabrániť zverejňovaniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých konkrétna osoba predstavuje nebezpečie pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Ak by sa v odôvodnení uviedol opis zisteného stavu, mohlo by dôjsť k odkrytiu zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa mohlo zmariť konanie príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti by mohlo dôjsť, aj k zverejneniu postupov používaných na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky.
11.
Podľa žalovaného Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých rozhodnutiach uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; čl. 6 ods. 1 Dohovoru nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad, aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Rui Toria proti Španielsku zo dňa 09.12.1994). Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že pokiaľ správny orgán pri posudzovaní žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu vychádzal z obsahu informácie SIS, majúc za to, že sú naplnené podmienky pre rozhodnutie podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. a v rozhodnutí uviedol iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu žalobcovi by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, postupoval v súlade so zákonom, a v tomto postupe žalovaný nevidí žiadne pochybenie.
Dňa 25.05.2021 sa žalovaný oboznámil s vyjadrením SIS k osobe žalobcu, ktoré je evidované ako utajovaná písomnosť so stupňom utajenia „Vyhradené“ pod č. p.: SIS-69/76-V-69-3/2020-S zo dňa 31.12.2020. Z uvedenej písomnosti vyplýva, že v prípade žalobcu SIS nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko je dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. V rámci konania na správnom orgáne, ako aj konaní u žalovaného boli preverované informácie k osobe žalobcu, týkajúce sa skutočnosti miery ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku zo strany žalobcu. Správny orgán po tomto preverovaní disponuje informáciami k osobe žalobcu utajovaného charakteru, pri ktorých neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočnosti. Informácie, ktoré boli poskytnuté správnemu orgánu, ako aj žalovanému na účely vydania rozhodnutia žalobcovi sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe. Žalovaný preskúmaním predmetnej informácie zistil, že je daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. V prípade žalobcu vydala SIS stanovisko, že nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, a z uvedeného dôvodu správny orgán, ako aj žalovaný postupovali v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v kontexte s ustanovením osobitného zákona a uviedli v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky žalobcovi by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Nakoľko v § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. je špeciálne (osobitne) upravený postup pri odôvodnení rozhodnutia policajného útvaru o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, má tento postup upravený v osobitnom zákone (zákon č. 404/2011 Z. z.) prednosť pred postupom podľa zákona č. 71/1967 Zb.
12.
Žalovaný poukazoval na to, že aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža/39-2010 zo dňa 13.07.2010 v prípade stretu záujmu súkromného so záujmom verejným (v prípade, že príslušný správny orgán v konaní o žiadosti cudzinca o pobyt na území Slovenskej republiky vykoná v priebehu konania úkon podľa § 80 ods. 11 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a bude zo SIS doručená utajovaná písomnosti z ktorej bude zrejmé, že účastník konania (žalobca) predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku) postačí, ak správny orgán uvedie v dôvodoch rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky (s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z.), za predpokladu, že policajt. ktorý koná v pobyte je s konkrétnymi zisteniami SIS dostatočne oboznámený. Vzhľadom na vyššie uvedené, nebudú skúmať a odôvodňovať v rozhodnutí, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, ako aj odôvodňovať, zásah do práv cudzinca s ohľadom na Dohovor o 1'udských právach, atď. Žalovaný uvádza, že príslušné ustanovenia zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov týkajúce sa predmetnej veci sú obsahovo totožné s ustanoveniami zákona č. 404/2011 Z. z., a to ustanovenie § 80 ods. 11 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov je totožné s ustanovením § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z.
13.
Podľa žalovaného aj napriek strate účinnosti ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. decembra 2019) nemal správny orgán inú možnosť, ako v rozhodnutí uviesť len tú skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu žalobcovi by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Žalovaný zdôrazňuje, že základom pre uvedené odôvodnenie je písomnosť, so stupňom utajenia „Vyhradené“, a táto písomnosť požíva ochranu, ktorú mu poskytuje zákon o ochrane utajovaných skutočností. Správny orgán tak obsah tejto písomnosti v predmetnom rozhodnutí nemohol prezradiť, čo však dostatočne odôvodnil v predmetnom rozhodnutí.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, alebo verejný poriadok. Citované ustanovenie je ustanovením kogentným. To znamená, že správny orgán nemá možnosť, správnej úvahy z dôvodu, že dôraz v ustanovení je položený na slove „zamietne.“ Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ policajný útvar zistí, že sú naplnené dôvody na zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt, nemá inú možnosť iba takúto žiadosť zamietnuť. Žalovaný považoval za potrebné vyžiadať si podklad obsahujúci utajovanú skutočnosť za účelom kontroly správnej úvahy správneho orgánu ohľadom posúdenia, či správny orgán pri rozhodovaní nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, a či v nadväznosti na toto vyhodnotenie urobil správny záver o nutnosti zamietnuť žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky žalobcovi. Žalovaný v rámci prieskumu odvolania žalobcu má možnosť a zároveň povinnosť oboznámiť sa s obsahom utajovanej skutočnosti, nakoľko sa jedná o utajované skutočnosti, ktoré podliehajú špeciálnemu režimu. Žalovaný má za to, že v danom prípade žalobcu je zrejmé, na základe čoho správny orgán rozhodoval, pričom v rámci preskúmavania odvolania sa s informáciou SIS oboznámil aj žalovaný. Skutočnosti uvedené v stanovisku SIS zo dňa 4.2.2021 so stupňom utajenia „Vyhradené“ aj podľa názoru žalovaného sú takého charakteru, ktoré odôvodňujú privodiť právny dôsledok - rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. Zákon o utajovaných skutočnostiach vymedzuje jednak utajované skutočnosti, ale tiež oprávnené osoby, ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, alebo ktorých oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona. Oprávnenou osobou s osobitným postavením v rozsahu svojej funkcie je aj sudca. Nahliadnutie do tejto časti administratívneho spisu podlieha režimu podľa ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností, z čoho vyplýva, že s predmetnými utajovanými skutočnosťami by sa mohol oboznámiť len advokát účastníka konania (žalobcu) a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. Z administratívneho spisu žalobcu nevyplýva, že by žalobca splnomocnil advokáta, ktorý by požiadal o jednorazové sprístupnenie tejto informácie. Túto skutočnosť žalobca v odvolaní namietal, avšak príslušné kroky podľa zistení žalovaného neuskutočnil. Žalobca mohol vo vyjadrení navrhnúť nový dôkaz, no neučinil tak, rovnako ako mohol v odvolacom konaní požiadať o udelenie súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou v rozsahu potrebnom na konania advokátovi, v súlade s § 35 ods. 3 zákona o utajovaných skutočnostiach, pričom ani tak neučinil, rovnako ako nepreukázal, že by bol v konaní zastúpený advokátom.
14.
Správny orgán úzko spolupracoval so žalobcom a jeho splnomocneným zástupcom, o čom svedčia doručenky založené v administratívnom spise žalobcu. Žalobca sa k predmetnej veci, ako aj ku skutočnostiam, ktoré boli podkladom pre vydanie predmetného rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP- BA8-21-012/2021-PC zo dňa 18.03.2021 vyjadril. Správny orgán v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky zo dňa 18.03.2021 uviedol informáciu o utajovanej skutočnosti so stupňom utajenia – „Vyhradené“, s ktorou sa oboznámil. Žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca nepožiadali počas konania správny orgán o odtajnenie stanoviska SIS, ako ani nepožiadali správny orgán o nahliadnutie do administratívneho spisu. Až dňa 24.06.2021 bola žalovanému doručená od splnomocneného zástupcu „Žiadosť o jednorazové oboznámenie sa so správou SIS č.p.: SIS-69/76-V-69-3/2020-S“, č.p.: PPZ-HCP- BA2-2021/036385-006. Žalovaný dňa 29.06.2021 zaslal uvedenú žiadosť o oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou na SIS. Dňa 09.08.2021 bola žalovanému zo SIS doručená odpoveď, že udeľuje splnomocnenému zástupcovi súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou.
15.
Žalovaný má za to, že SIS je kompetentným orgánom na posudzovanie a vyhodnocovanie miery ohrozenia bezpečnosti štátu, a je orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť žiadosť, správneho orgánu a žalovaného o vydanie stanoviska podľa ustanovenia 4 125 ods. 6 zákona ě. 404/2011 Z. z., pričom má oprávnenie a dostatočné prostriedky posudzovať, takúto žiadosť, a v prípade, ak je dôvodné
podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu, je plne kompetentným orgánom na vydanie takého stanoviska. Ak by bola utajovaná skutočnosť zverejnená, došlo by zo strany správneho orgánu a žalovaného k porušeniu predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému útvaru sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností. V prípade uvedenia týchto informácií vo výzve na vyjadrenie, resp. v odôvodnení rozhodnutia, ktoré sú neutajovanou písomnosťou, by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolenej osobe. V podstate sa jedná o snahu zabrániť zverejňovaniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých konkrétna osoba predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Ak by sa uviedol obsah utajovanej písomnosti, mohlo by dôjsť k odkrytiu zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa mohlo zmariť konanie príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti by mohlo dôjsť aj k zverejneniu postupov používaných na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, územnú celistvosť. zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky. Utajované informácie podliehajú špeciálnemu režimu utajenia podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. Tento zákon vymedzuje jednak utajované skutočnosti a tiež oprávnené osoby, ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, alebo ktorých oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona. Nahliadnutie do tejto časti administratívneho spisu podlieha režimu podľa zákona o ochrane utajovaných skutočnosti, z ktorého vyplýva, že s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznámiť len advokát žalobcu, a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. Správny orgán a žalovaný sú viazaní vyjadrením SIS a takéto vyjadrenie je pre správny orgán a žalovaného záväzné. Správny orgán a žalovaný koná podľa zákonných ustanovení zákona č. 404/2011 Z. z., ako aj zákona č. 71/1967 Zb. a nemôže podľa ľubovôle takéto vyjadrenie ignorovať.
16.
Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe.
17.
Potvrdil, že dňa 13.08.2021 mu bolo umožnené nahliadnuť do utajovanej správy SIS, avšak s tým, že správa neobsahovala žiadne odôvodnenie rozhodnutia a neuvádzala žiadne nové skutočnosti.
18.
Poukazoval na to, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.10.2005 sp. zn. 4 So/226/2004: „Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušil aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania...“
19.
V súvislosti s tvrdenou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia poukazovala tiež na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozhodnutiach sp. zn. 2 Sžo/81/2007, 2 Sžo/112/2015, 5 Sžo/11/2013 a 1 Sžd/10/2013 a právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozhodnutiach sp. zn. III.ÚS 107/07, IV.ÚS 14/07, I.ÚS 265/05, I. ÚS 33/2012 a v ďalších.
20.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
21.
Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP)
§ 2
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
§ 6 ods. 1
(1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
§ 134 ods. 1
(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
§ 182 ods. 1 písm. e)
(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"),
Podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov § 54 ods. 2 písm. b) (2) Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
§ 120 ods. 1
(1) Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise 13) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 37) Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, 91a) ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 35 zák. č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností (1) S utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené bez vykonania bezpečnostnej previerky je oprávnený oboznamovať sa v rozsahu potrebnom na vykonávanie svojej funkcie predseda vyššieho územného celku a starosta obce. Vedúci alebo bezpečnostný zamestnanec štátneho orgánu, ktorý postupuje utajovanú skutočnosť, oboznámi predsedu vyššieho územného celku alebo starostu obce s povinnosťami pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia a zabezpečí podpísanie vyhlásenia o mlčanlivosti. Ak sa má starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Dôverné až Prísne tajné, požiada úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky príslušného stupňa na svoju osobu.
(2) S utajovanými skutočnosťami sa môže v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie, bez splnenia podmienok podľa § 10, oboznámiť aj obvinený, jeho obhajca a ďalšie osoby podľa osobitného zákona, 16) ohrozený svedok a chránený svedok, 17) osoba konajúca v prospech orgánov podľa osobitných predpisov, 18) osoba na základe dohody podľa osobitného predpisu 18a) a agent 19) po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných
dôsledkoch ich porušenia. Poučenie tejto osoby vykoná ten, kto ju bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, o čom vyhotoví písomný záznam.
(3) Za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam.
(4) Štátny orgán, ktorý vo veci koná, je povinný neodkladne písomne informovať úrad a pôvodcu utajovanej skutočnosti o osobe uvedenej v odseku 3 a o rozsahu jej oboznámenia s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.
22.
Podľa obsahu žaloby žalobca v súvislosti s tvrdenou nezákonnosťou rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov argumentoval tým, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny orgán nezistil skutkový stav veci dostatočne pre posúdenie veci, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu veci, z ktorého rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisu, a že v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, teda naplnením dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a písm. g) SSP.
23.
Svoje tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci správnym orgánom však žalobca nedoplnil konkrétnou okolnosťou, z ktorej by podľa neho takýto záver bolo možné vyvodzovať, neuviedol, ktorý z aplikovaných právnych predpisov správny orgán aplikoval nesprávne a v čom by táto nesprávnosť mala podľa neho spočívať, prípadne ktorý právny predpis podľa neho nemal byť vôbec aplikovaný.
24.
Všeobecné tvrdenie o existencii dôvodu stanového zákonom (§ 191 ods. 1 SSP) pre zrušenie rozhodnutia nie je konkrétnym vymedzením skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné a ktoré pre stanovenie v danom prípade pre súd záväzných (§ 134 ods. 1 SSP) žalobných bodov vyžaduje ustanovenie § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Úlohou súdu pritom nie je nad rámec tvrdení účastníka konania dôvody nezákonnosti rozhodnutia vyhľadávať, či domýšľať si argumenty na podporu jeho tvrdení v tomto smere, čo by bolo v rozpore so zásadou rovnosti postavenia procesných strán v konaní.
25.
Súd preto tento žalobný bod považoval za nedôvodný, rovnako ako žalobné body týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a rozporu zistení skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádza, s obsahom spisov, na podporu ktorých žalobca taktiež neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia, neuviedol, ktorá skutková okolnosť s významom pre rozhodnutie podľa jeho názoru zostala neobjasnená, ktorý ním navrhnutý dôkaz nebol správnym orgánom vykonaný, prípadne ktorý dôkaz správny orgán nevykonal napriek tomu, že jeho vykonanie prichádzalo do úvahy aj bez návrhu účastníka, ani to, čo zo správnym orgánom konštatovaného skutkového stavu veci by malo byť v rozpore s ktorou časťou alebo dokladom administratívneho spisu.
26.
Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (?), takýto nedostatok spájal s jeho nemožnosťou vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli „kritické“ pre rozhodnutie správneho orgánu, v ktorej (nemožnosti vyjadriť sa) súd logickú súvislosť s obsahovou dostatočnosťou rozhodnutia nevidí.
27.
Rozhodnutie žalovaného, rovnako ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 47 ods. 1 až 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), vrátane náležitostí odôvodnenia rozhodnutia, zrozumiteľne vysvetľuje dôvod nevyhovenia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu ako z hľadiska na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, tak aj naplnenia podmienok ich aplikácie skutkovými okolnosťami prípadu a spôsobu ich zistenia.
28.
Nedostatok možnosti účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia možno všeobecne považovať za porušenie povinnosti správneho orgánu vyplývajúcej mu z ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, ktoré by napĺňalo dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
29.
V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, nie postup Slovenskej informačnej služby, správnosť a dôvody jeho nesúhlasného stanoviska zo dňa 04.02.2021, ktoré bolo podkladom negatívneho rozhodnutia o žiadosti žalobcu a podľa ktorého existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.
30.
Súčasne je potrebné konštatovať, že žalobca bol s obsahom správy Slovenskej informačnej služby správnym orgánom oboznámený v rozsahu podstatnom pre rozhodnutie, z hľadiska ktorého nie je významné, na základe akých čiastkových zistení či spôsobu ich vyhodnotenia informačná služba k svojmu nesúhlasnému stanovisku dospela.
31.
Správny orgán v súlade s ustanovením § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov vychádzal pri rozhodovaní zo stanoviska Slovenskej informačnej služby, do kompetencie ktorej táto písomnosť v stupni utajenia „Vyhradené“ patrí, pričom v neprospech zákonnosti jeho rozhodnutia nie je dôvodné posudzovať skutočnosť, že žalobca, resp. jeho právny zástupca žiadosť podľa § 35 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností o jednorazové oboznámenie sa so správou podal až 21.06.2021, t.j. v dobe po rozhodnutí odvolacieho orgánu vo veci (riaditeľ SIS súhlas na oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou právnemu zástupcovi žalobcu udelil dňa 30.07.2021), hoci žalobkyňou splnomocnená osoba, v tom čase H. F. D., výzvu správneho orgánu na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia identifikujúcu správu majúcu pre rozhodnutie zásadný význam, jej pôvodcu i stupeň utajenia prevzala dňa 11.02.2021.
32.
Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, súd v rozhodnutí žalovaného a jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov nezistil žalobcom namietané nedostatky odôvodňujúce prijatie záveru o nezákonnosti rozhodnutia a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
33.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.
34.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.