Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/358/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa: O. H., nar. XX.X.XXXX, bytom V. nad Y. B. XXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o. so sídlom Žilina, Vojtecha Spanyola 1726/13, IČO: 47 245 841, proti odporcovi: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD, advokátkou so sídlom v L., H. XX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 28. októbra 2014 č.k. -36 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-2116 z 29.4.2014, ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov pred rozhodcom Mgr. Adriánom Beskydom, z dôvodov podľa o rozhodcovskom konaní, v znení platnom do 31.12.2014. Zároveň vo výroku určil, že po právoplatnosti rozsudku budú nároky odporcov v rozsahu uvedenom v žalobe prejednané podľa Okresným súdom v Žiline. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal podľa , keďže žiadne trovy si neuplatnil. V predmetnom rozhodcovskom rozsudku bol žalobca ako žalovaný povinný zaplatiť žalovanému ako žalobcovi sumu 1.295,19 eur spolu s úrokom vo výške 12,90% ročne odo dňa 2.8.2013 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania špecifikovanom vo výroku rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 12.5.2014. Navrhovateľ podal žalobu na okresnom súde dňa 23.5.2014, t.j. v lehote podľa zák. Oboznámil sa so Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru z 23.7.2008, uzavretou medzi Všeobecnou úverovou bankou (ďalej „“) a Františkom H. (ďalej len „dlžníkom“). Ďalej sa oboznámil s článkom II bod 5 predmetnej zmluvy, podľa ktorej „banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadený v zmysle o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešenie sporov Stálym rozhodcovským súdom“. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že predmetná rozhodcovská doložka bola obsiahnutá len vo Všeobecných obchodných podmienkach, nie je pravdivá. Aj napriek tomu, že rozhodcovská doložka bola zahrnutá do zmluvy o úvere, nebola nijako osobitne začlenená tak, aby bolo možné takémuto ustanoveniu venovať zvýšenú pozornosť a nepôsobilo prekvapivo a neočakávane. Vzhľadom na osobitný charakter rozhodcovského konania, veriteľ môže navrhnúť spôsob riešenia sporov, avšak musí dlžníka informovať o základných prvkoch a podmienkach tohto konania a dlžník musí slobodne a vážne prejaviť vôľu prijať takýto návrh a takéto riešenie sporov. V danej veci vyvodil, že nemal

preukázanú skutočnosť, že voľba rozhodnutia v rozhodcovskom konaní bola v prospech navrhovateľa ako dlžníka a spotrebiteľa, teda že konanie pred rozhodcovským súdom zriadeným podľa je výhodnejšie ako konanie pred súdom, najmä čo do ochrany a zachovania práv spotrebiteľa. Navrhovateľ musel mať ako dlžník nielen možnosť odmietnuť uzavretie rozhodcovskej doložky, ale dokonca pre zvolenie možnosti rozhodovania sporu v rozhodcovskom konaní musel byť aktívny, teda musel si takúto možnosť zvoliť. Formulácia rozhodcovskej doložky predložená však predstavovala imperatív banky formulovaný v návrhu, ktorý musel dlžník prijať, ak mal záujem zmluvu uzavrieť. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v článku II. ods. 5 je neplatným právnym úkonom z dôvodu jej neprijateľnosti podľa Obč. zák. a Obč. zák. a takéto neplatné dojednanie nemohlo založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Keďže rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodov uvedených v , súd bude pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Namietal, že postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, keďže okresný súd mu nedoručil predvolanie na pojednávanie. Namietal ďalej nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom pri výklade podmienok o rozhodcovskom konaní, pričom v zmysle cit. zákona možno rozhodcovský rozsudok zrušiť len z taxatívne vymenovaných dôvodov. Poukázal ďalej na znenie dôvodovej správy k zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá dvoma spôsobmi, ako samostatná zmluva alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve, ktoré musia spĺňať náležitosti podľa a . Podľa jeho názoru zmluva o úvere obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá bola uvedená v bode 5 článku II Zmluvy. Obsahom zmluvy (nie Všeobecných obchodných podmienok) okrem iného, bol aj súhlas navrhovateľa s návrhom VÚB a.s., aby prípadné spory vzniknuté z tejto zmluvy boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona o platobnom styku. Navrhovateľ svoj súhlas vyjadril podpisom zmluvy. Rozhodcovská doložka bola uzavretá medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v zmysle podmienok uvedených v a Postup VÚB, a.s. bol aj v súlade s ustanovením o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Právny vzťah medzi navrhovateľom a VÚB, a.s. bol uzatvorený podľa ustanovenia , pričom podľa ust. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Uzatváranie zmluvy o úvere je proces, v ktorom podáva klient banky (navrhovateľ) návrh na uzavretie zmluvy, následne banka vyhodnotí, či návrh na uzavretie zmluvy o úvere príjme alebo odmietne. Podľa článku I bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok „spotrebné úvery banka poskytuje po predchádzajúcom schválení žiadosti klienta o poskytnutie úveru (ďalej len „žiadosť“) na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru ako bezúčelové úvery alebo ako účelové úvery. V tomto medziobdobí má klient priestor na preštudovanie si všetkých podmienok spojených s bankovým produktom a slobodne sa rozhodnúť, či danú zmluvu o úvere bez výhrad uzatvorí. Navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v žalobe a mal možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov slúžiacich v jeho prospech a tým ovplyvniť rozhodnutie rozhodcovského súdu. Avšak na výzvu rozhodcovského súdu, ktorú si prevzal, neodpovedal a ani inak v rozhodcovskom konaní nereagoval, nemožno konštatovať, že rozhodcovské konanie prebehlo bez účasti navrhovateľa. Rozhodcovský súd vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril k návrhu odporcu a túto výzvu rozhodcu navrhovateľ ignoroval. Aj podľa rozhodovacej činnosti súdov, inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená jeho absolútno v tom zmysle, že by sa mohol ex post dovolávať neplatnosti svojich právnych úkonov, ktoré učinil dobrovoľne. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvárania zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Navrhovateľ uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zák. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky. Navrhovateľ v návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku neudal žiadne relevantné dôvody, ktoré predkladá ustanovenie až j/ o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2014-2116 zo dňa 29.4.2014 bol vydaný v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, keďže navrhovateľ ako dlžník si nesplnil svoje povinnosti voči odporcovi ako právnemu nástupcovi veriteľa. Tento nárok je po formálnej a materiálnej stránke vykonateľný. Žiadal

rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako nedôvodný zamietnuť, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (, ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom podľa , ktorý podľa / ako vecne správny potvrdil.

Zo zreteľom na odporcom tvrdené dôvody odvolania sa krajský súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať z dôvodu, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie.

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb ( ).

Podľa , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“, porovnaj napr. sp.zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že uvedená odvolacia námietka odporcu, že postupom okresného súdu tým, že mu nebolo doručené predvolanie na súdne pojednávanie, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nie je za nedôvodná. Zo spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že okresný súd dňa 19.8.2014 vytýčil termín pojednávania na deň 28.10.2014 o 9.00 hod. v miestnosti č. 104 s tým, že na predmetné pojednávanie predvolal navrhovateľa a odporcu. Predvolanie na pojednávanie navrhovateľ prevzal dňa 22.8.2014 a odporca (podľa odtlačku razítka - splnomocnenec) zrejme taktiež dňa 22.8.2014 (odtlačok dňa prevzatia zásielky z dôvodu posunutia odtlačku razítka je nečitateľný - pozn. odvolacieho súdu). Z uvedeného je zrejmé, že 5 dňová lehota na prípravu pojednávania na strane odporcu ako i navrhovateľa bola dodržaná. Preto ak okresný súd na pojednávaní konanom dňa 28.10.2014 vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom- listinnými dôkazmi (keďže navrhovateľ a odporca prítomní na pojednávaní neboli, svoju neúčasť neospravedlnili a súd v zmysle pojednával v ich neprítomnosti), a pokiaľ vo veci rozhodol rozsudkom, neporušil právo účastníkov byť prítomný na pojednávaní a realizovať procesné práva, ktoré im priznáva ( až 131 ). Z uvedených dôvodov preto krajský súd odvolaciu námietku odporcu, že procesným postupom súdu mu bola odňatá možnosť pred konať pred súdom, nepovažoval za dôvodnú.

Odporca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci okresným súdom, ktorý návrhu navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.zn. z 29.4.2014 vyhovel napriek tomu, že neboli splnené podmienky uvedené v o rozhodcovskom konaní, pretože postup veriteľa - VÚB, a.s. v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, koncipovanie rozhodcovskej doložky v článku II. bod 5 zmluvy bolo v súlade s ustanovením , zák. o platobnom styku, ako aj v súlade s ustanovením , o bankách, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

V ustanovení v znení účinnom od 1.1.2002 na základe novely vykonanej , je vyjadrený princíp neúplnej apelácie. Odvolací súd naďalej zostáva súdom apelačným (t.j. súdom, ktorý nie je viazaný skutkovými zisteniami a skutkovými závermi súdu prvého stupňa a ktorý môže vykonať dokazovanie k zisteniu skutkového stavu), nesmie však pritom zásadne - na rozdiel od systému úplnej apelácie - prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. S prihliadnutím k novým skutočnostiam a dôkazom je možné rozhodnutie vo veci samej preskúmať iba v prípadoch uvedených v Okrem nedostatkov týkajúcich sa

podmienok konania, možno nové skutočnosti a dôkazy použiť k spochybneniu vierohodnosti dôkazných prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvého stupňa. V sa ukladá súdu, aby pred vyhlásením rozhodnutia poučil účastníkov o dôsledkoch uplatnenia systému neúplnej apelácie v odvolacom konaní; ak súd túto povinnosť nesplní, nie je opodstatnené, aby bol účastník z uplatnenia nových skutočností a dôkazov vylúčený. Poslednú výnimku z neúplnej apelácie predstavujú skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Aj keď ide o dôvody obnovy konania, ide o také skutočnosti a dôkazy, ktorých novosť možno zistiť bez prieťahov; je preto možné pripustiť, aby k nim bolo v odvolacom konaní prihliadnuté.

Skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ustanovení a sú také skutočnosti a dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie veci, teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník realizuje svoju povinnosť podľa (prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti a označí dôkazné prostriedky). Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo (nárok) nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie (napr. prekluzia, ktorá spôsobuje nežalovateľnosť a podobne).

V prejednávanej veci navrhovateľ v návrhu na začatie konania pri opisovaní rozhodujúcich skutočností ( ) uvádzal, že „namietal neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky), nakoľko táto je súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok, pri uzatvorení úverovej zmluvy nemal na výber, zmluvu mu predložila banka a nemal žiadnu možnosť rozhodnúť sa pre inú formu riešenia prípadných sporov, ale iba formou rozhodcovského súdu“. Okresný súd na základe uvádzaného skutkového tvrdenia návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v článku II ods. 5 úverovej zmluvy z 23.7.2008, keďže nemal preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ ako dlžník mal možnosť odmietnuť uzavretie rozhodcovskej doložky, pričom formulácia rozhodcovskej doložky predložená predstavovala imperatív banky formulovaný v návrhu, ktorý musel dlžník prijať, ak mal záujem zmluvu uzavrieť. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol na základe skutkového tvrdenia o neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedeného navrhovateľom v návrhu na začatie konania, ktorému odporcom v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nebolo odporované. Z obsahu spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že odporcovi bol doručený návrh na začatie konania dňa 5.6.2014, ku ktorému sa písomne nevyjadril. Spolu s návrhom na začatie konania bolo odporcovi doručené poučenie z 2.6.2014 (č.l. 15 spisu), v ktorom bol okrem iného súdom poučený o možnosti vykonania dokazovania bez prítomnosti účastníkov konania s prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy ( ), o možnosti navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( ), ako aj o povinnosti predkladať všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa s možnosťou predkladať skutočnosti a dôkazy v odvolacom konaní len za podmienok uvedených v ( ). Následne, pokiaľ bol odporca riadne a včas predvolaný na pojednávanie ( ) vzhľadom k tomu, že bol riadne súdom prvého stupňa predvolaný a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, okresný súd vykonal dokazovanie na pojednávaní v jeho neprítomnosti v zmysle Odporca do dňa rozhodnutia súdu prvého stupňa nenamietal skutkové tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu na začatie konania, na základe ktorých okresný súd o návrhu navrhovateľa rozhodol tak, že tomuto návrhu vyhovel. Odporca preto v odvolacom konaní mohol namietať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa len z dôvodov, ktoré sú uvedené v až d/ Krajský súd preto nemohol už prihliadať na procesnú aktivitu odporcu na základe podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu a na námietku o nesprávnom právnom posúdení veci na základe neúplne zisteného skutkového stavu, keďže odporca v priebehu prvostupňového konania pri preukazovaní (svojho) tvrdenia o nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, zostal nečinný. Odporca v priebehu prvostupňového konania, ak chcel byť v spore úspešný, mal povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré znamenajú, že právo (nárok) navrhovateľa nevzniklo a že rozhodcovská doložka v článku II bod 5 zmluvy o úvere z 23.7.2008, bola dojednaná neplatne. Ak odporca uvedené skutočnosti tvrdil až po rozhodnutí súdu prvého stupňa a po poučení podľa , krajský súd na uvedené tvrdenia prihliadať už v odvolacom konaní nemohol. Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa v spojení s Úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v zmysle si žiadne trovy v odvolacom konaní neuplatnil.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .