Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/338/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému T. za účasti vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 492,27 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 5. 11. 2012 domáhala na žalovanom zaplatenia 492,27 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % a 9,25 % ročne tak, ako ich špecifikovala v písomnom vyhotovení žaloby, a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnila tvrdeniami, že žalovaný uzavrel s jej právnou predchodkyňou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, zmluvu o pripojení v zmysle o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej zmluva o pripojení). Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby spoločnosťou ako podnikom podľa uvedeného zákona žalovanému ako účastníkovi podľa tohto zákona. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami.

Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá spoločnosti vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou. V predmetnom prípade je žalovaný sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení, resp. dodatku k zmluve o pripojení a všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čím došlo k prerušeniu poskytovania služieb. Keby žalovaný splnil svoju povinnosť včas a riadne uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil svoj

záväzok, ktorému zodpovedal záväzok spoločnosti zabezpečiť mu mobilný telefón, prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu.

Jej právna predchodkyňa vystavila žalovanému faktúry č. 7002337064, č. 7003370014, č. 7004384870, č. 7000539314 a č. 7103451598. Žalovaný s poukazom na tieto faktúry jej dlhuje sumu 492, 27 eur. Žalobou si s poukazom na uplatňuje aj úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa predpisov občianskeho práva tak, ako ich špecifikovala v žalobe.

Pohľadávku jej právna predchodkyňa spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok z 6. 12. 2011 registrovanou na tunajšom súde pod 1Spr0/119/2012.

Spolu so žalobou žalobkyňa predložila súdu listinné dôkazy, a to „Dodatok k Zmluve o pripojení, č. MT GSM XXXXXXXXX, SIM karta č. 8942102280000134221“ z 9. 9. 2006, „Dodatok k zmluve o pripojení, t. č. XXXXXXXXX, SIM karta č. 8942102280000134221“ z 20. 10. 2008, „Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s.“ platné od 1. 2. 2009 a faktúry č. 7002337064, č. 7003370014, č. 7004384870, č. 7000539314 a č. 7103451598.

V rámci prípravy pojednávania súd doručil rovnopis žaloby a príloh 4. 3. 2015 žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Písomným podaním doručeným súdu 9. 9. 2014 vstup do konania do procesného postavenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962.

Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s v spojení s (drobné spory) bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov v spise.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa konanie začína na návrh. Návrh má (okrem iného) obsahovať aj pravdivé opísanie skutočnosti a označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o elektronických komunikáciách) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena jej služby. Ak nie je v zmluve o pripojení

určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za služby možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy žalobca v sporovom konaní, ktoré začína podaním žaloby, má procesnú povinnosť tvrdenia a procesnú povinnosť dôkaznú. Tzn., že žalobca má povinnosť opísať skutkové tvrdenia tak, aby z nich súd mohol vyvodiť, o čom má rozhodovať, a povinnosť označiť dôkazy tak, aby z nich jeho skutkové tvrdenia logickým spôsobom vyplývali. Sankciou za nesplnenie týchto povinnosti je neunesenie dôkazného bremena, čoho dôsledkom je nepriaznivý výsledok sporu pre žalobcu.

V danej veci súd prijal záver, že žalobkyňa neuniesla svoje procesné povinnosti, a to ako povinnosť tvrdenia, tak aj dôkaznú povinnosť.

Žalobkyňa predovšetkým nepreukázala svoje tvrdenie, že jej právna predchodkyňa spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, uzavrela so žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona o elektronických komunikáciách, v ktorej by mali svoj základ nároky uplatnené v žalobe.

V žalobe absentujú tvrdenia, ktoré by túto zmluvu bližšie špecifikovali. Nie je zrejmé, kedy takáto zmluva mala byť uzavretá, kto ju uzavrel (či žalovaný konal alebo nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), na akú dobu, ani čo malo byť jej konkrétnym obsahom. Žalobkyňa aj napriek označeniu zmluvy o pripojení ako listinného dôkazu v žalobe takúto zmluvu v písomnej podobe v priebehu celého konania nepredložila. Spolu so žalobou predložila iba 2 dodatky k zmluvám o pripojení, jeden datovaný 9. 9. 2006, druhý 20. 10. 2008, a faktúry č. 7002337064, č. 7003370014, č. 7004384870, č. 7000539314 a č. 7103451598. Oboznámením týchto listinných dôkazov bez ďalšieho súd nemohol prijať záver o uzavretí zmluvy o pripojení právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným, z ktorej by bolo možné vyvodiť základ nárokov uplatnených žalobou. Oboznámením dodatkov súd mohol prijať iba záver, že možno považovať za pravdepodobné, že právna predchodkyňa so žalovaným mohla uzavrieť niekoľko zmlúv o pripojení bez tohto, aby bolo vôbec zrejmé, kedy boli uzavreté, na akú dobu a čo bolo ich obsahom. Oboznámením faktúr (len s označením č. t. XXXX XXX XXX) súd ani v kontexte s ostatnými listinnými dôkazmi nemohol zistiť, cenu akých služieb (služby poskytnuté na základe akej konkrétnej zmluvy o pripojení) právna predchodkyňa žalobkyne týmito faktúrami vyfakturovala.

V žalobe absentujú aj tvrdenia, na akom základe sa žalobkyňa domáha na žalovanom zaplatenia žalovanej istiny vo výške 492,27 eur. Z priložených faktúr možno iba predpokladať (súd pritom dáva do pozornosti, že nie je procesne prípustné, aby súd absentujúce tvrdenia v žalobe vyvodzoval z listinných dôkazov pripojených k žalobe), že žalovanú istinu si žalobkyňa pravdepodobne uplatňuje jednak z titulu nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (tzv. hovorného), a jednak z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty (faktúra č. 7103451598 znejúca na sumu 331,94 eur). Súd vzhľadom na absenciu tvrdení a dôkazov ohľadne zmluvy o pripojení, z ktorej majú uplatnené nároky vyplývať, nemal možnosť posúdiť, či dojednanie o zmluvnej pokute je povinný podrobiť povinnej súdnej kontrole prijateľnosti zmluvných podmienok z hľadiska ochrany žalovaného ako spotrebiteľa. V prejednávanej veci nie je zrejmé, či tvrdenou zmluvou o pripojení mal alebo nemal byť medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným založený spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa v plnom rozsahu vzťahujú právna úprava ochrany spotrebiteľa. Obligatórnosť súdnej kontroly zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vyplýva z čl. 6 smernice Rady č.93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

Vzhľadom na uvedené závery súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súd dodáva, že v prípade záveru, že v prejednávanej veci by sa medzi účastníkmi jednalo o spotrebiteľský právny vzťah (teda, ak by žalovaný by mal postavenie spotrebiteľa, tzn. ak by pri uzatváraní zmluvy o pripojení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), súd vychádzajúc z obsahu dojednania v predložených dodatkov k zmluvám o pripojení z 9. 9. 2006 a 20. 10. 2008 za ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval záver o neprijateľnosti zmluvných podmienok, z ktorých si žalobkyňa tento nárok uplatňuje.

Podľa a ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa až 3 ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Zo žiadneho ustanovenia a ani z ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v zásade nemožno vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Súd tiež nepopiera význam zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorého účelom je viesť dlžníka (vrátane spotrebiteľa) k riadnemu splneniu zmluvných povinností. Pokiaľ sa však jedná o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky okolnosti právneho úkonu a so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, vrátane povinnosti vyplývajúcich zo sankcionovania neplnenia zmluvných povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy.

Žaloba (v prípade spotrebiteľského vzťahu) v časti nároku na zmluvnú pokutu zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. , čo samo o sebe zakladá dôvod na jej zamietnutie, nakoľko žalobkyňa si v žalobou uplatňuje nároky zo zmluvných podmienok, ktoré už boli súdmi právoplatne judikované ako neprijateľné.

Podľa ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Predmetné ustanovenie je dôsledkom transpozície čl. 7 ods. 1 smernice Rady č.93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do právneho poriadku SR, ktorý ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách so spotrebiteľmi so strany predajcov alebo dodávateľov. Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa neplatná a

priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Priznaním by súd iba toleroval vytváranie pokračujúceho protiprávneho stavu zo dodávateľom.

V súvislosti s týmto dôvodom zamietnutia žaloby v časti zmluvnej pokuty súd dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 23. 5. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 15. 3. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 24. 2. 2012, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. z 23. 10. 2014, rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. z 23. 6. 2014 a pod.

K ďalším dôvodom zamietnutia žaloby (v prípade spotrebiteľského právneho vzťahu) v časti zmluvnej pokuty súd dodáva, že tak, ako už súdy v obdobných veciach judikovali, aj v prejednávanej veci súd považuje dodávateľom vopred pripravené ustanovenia o zmluvných pokutách za neplatné z dôvodu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto za neprijateľné zmluvné podmienky.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa a spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej neprijateľná podmienka). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vychádzajúc z obsahu dodatkov zmlúv o pripojení z 9. 9. 2006 a 20. 10. 2008, ktoré obsahujú aj dojednania o zmluvných pokutách, dojednania o jednotlivých zmluvných pokutách neboli účastníkmi zmlúv vyjednané individuálne. Ide o typické štandardné formulárové zmluvy, známe súdu opakovane z mnohých obdobných vecí. Vo formulároch sú texty dojednaní o všetkých zmluvných pokutách vopred naformulované. Žalovaný tak nemal reálnu možnosť žiadnym spôsobom obsah dojednaní o zmluvných pokutách ovplyvniť. Nemal možnosť reálne vyjednávať. Jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie dodatkov ako celkov. Dodávateľ tak zneužíva svoje postavenie na to, aby diktoval spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme alebo zmluvu neuzavrie. Naviac, dodatky sú písané drobným písmom. Je na dodávateľovi, ktorý obsah zmluvy pripravil tak, aby spotrebiteľ ako slabšia strana bola dostatočne jasne informovaná o následkoch porušenia zmluvných povinností.

Vychádzajúc z vyššie citovaných dojednaní v dodatkoch zmluvné pokuty mali plniť hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nesplatenie poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu v dôsledku nesplnenia doby viazanosti 26 resp. 28 mesiacov a podľa tvrdení žalobkyne za ušlý zisk vzhľadom na nevyužívania dojednaných služieb - programov po túto dobu viazanosti. Dojednania pritom zaväzujú žalovaného zaplatiť zmluvné pokuty v rovnakej výške bez ohľadu na dĺžku využívania služieb, teda ako pre prípad, kedy bude využívať dojednané služby po dobu napr. 25 mesiacov, počas ktorej splatí podstatnú časť poskytnutých zliav a zabezpečí dosiahnutie podstatnej časti zisku, tak aj pre prípad, kedy služby bude využívať napr. iba 2 mesiace. Takáto zmluvná pokuta je neprimeranou sankciou, ktorá je objektívne spôsobilá spotrebiteľa poškodiť. Preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nemôže založiť právo na plnenie.

Aj tu súd poukazuje na už rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach, v ktorých bola ako neprijateľná považovaná takáto zmluvná podmienka, a to rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9. 5. 2011 sp. zn. a mnoho ďalších.

Súd už len dodáva, že dojednania o zmluvných pokutách v dodatkoch nespĺňajú ani podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, nakoľko z dojednaní o zmluvnej pokute „... v prípade porušenia zmluvných povinnosti zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo článok 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku...“ bez ďalšieho nie je zrejmé, o porušenie akých konkrétnych zmluvných povinností žalovaným sa má jednať. Zmluvné pokuty boli dohodnuté pre okruh porušení zmluvných povinností, ktoré v dojednaní nie sú presne špecifikované. Už samotná táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute. Dojednanie o zmluvnej pokute týmto spôsobom podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Obsahuje odkazy na množstvo povinností rôznej povahy a závažnosti, čím neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti je sankcionované zmluvnou pokutou, a tým ani posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty k zabezpečovanej povinnosti. Preto súd dojednanie o zmluvnej pokute v prejednávanej veci považoval za neplatné (porovnaj napr. rozsudok NS ČR sp. zn. z 24. 6. 2009, rozsudok NS ČR sp. zn. z 24. 1. 2007, rozsudok NS SR sp. zn. M Obdo 4/2003, tiež rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a sp. zn. a pod.).

O trovách konania súd rozhodol podľa (zásada úspechu v konaní). Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Preto mu prislúcha právo na náhradu trov, ktorú účelne vynaložil na bránenie svojho práva. Keďže predpokladom priznania nároku je riadne uplatnenie nároku a žalovaný si nárok na náhradu trov v tomto konaní neuplatnil, súd mu náhradu nepriznal. Súd náhradu trov nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý si náhradu trov rovnako neuplatnil , a ktorému žiadne trovy v konaní nevyplývajú ani zo spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).