Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-44-2022.pdf
PDF · 110.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/44/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: J. N. nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX D., A. republika proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o zvýšenie invalidného dôchodku, na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2022 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) zo dňa 10.12.2021, vo veci zvýšenia invalidného dôchodku a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. V rozhodnutí, ktoré právne odôvodnil ust. § 218 ods. 1, § 82 a § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), odkázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.12.2021, ktorým žalobcovi podľa ust. § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. od 01.01.2022 zvýšila invalidný dôchodok o 3,50 eur na sumu 272,70 eur, t.j. o 1,3 % mesačnej sumy dôchodku.
2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na odvolanie žalobcu, v ktorom namietal sumu zvýšenia invalidného dôchodku od 01.01.2022, spôsob valorizácie a zvýšenia invalidného dôchodku označil za nespravodlivý, poškodzujúci dôchodcov s nižšími príjmami, keďže ich dôchodky sú zvyšované pomalšie a o nižšie čiastky ako u dôchodcov s vyššími príjmami. Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že výška jeho invalidného dôchodku nepokrýva ani náklady na bývanie, liečbu a ostatné náklady a postup Sociálnej poisťovne pri valorizácií dôchodkov označil za diskrimináciu, a teda porušenie Medzinárodného a európskeho dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, a žiadal o prešetrenie valorizácie od 1. januára 2012 do 1. januára 2022. K odvolaniu pripojil fotokópie napadnutého rozhodnutia zo dňa 10.12.2022, zo dňa 11.12.2020 a zo dňa 16.12.2011.
3. V odôvodnení rozhodnutia Generálny riaditeľ poukázal na zákonný postup zvyšovania invalidného dôchodku, výšku, percento jeho zvýšenia a zákonné ustanovenie, ktoré má kogentný charakter a preto námietky vznesené žalobcom v odvolaní sú nedôvodné, nakoľko zvýšenie invalidného dôchodku bolo správne. Konštatoval, že žalobca v odvolacích dôvodoch neuviedol žiadne nové skutočnosti vedúce k zmene sumy invalidného dôchodku a k spochybneniu správnosti napadnutého rozhodnutia. Poukazy
na nepriaznivú životnú a finančnú situáciu zohľadniť nemôže práve pre viazanosť platnou právnou úpravou. K námietke diskriminácie poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných hodnôt bez diskriminácie porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu námietku, ktorou by preukázal odlišné zaobchádzanie než s inými poistencami s rovnakými alebo podobnými skutkovými okolnosťami. Žalovaná teda pri zvýšení (valorizácii) jeho invalidného dôchodku nepostupovala účelovo ani diskriminačne, neporušila Medzinárodný a európsky dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a odvolaním napadnuté rozhodnutie označila za správne a v súlade s platnou právnou úpravou.
II.
Žaloba
4. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.06.2022 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenia žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu nespravodlivej valorizácie, nerešpektujúcej skutočný stav inflácie, zdražovania základných potravín, nákladov na bývanie a iných potrieb a hrubé porušovanie Medzinárodného a európskeho dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Uviedol, že ako občan Českej republiky kde trvalo žije, je poberateľom tzv. „poleného“ invalidného dôchodku, teda dôchodku zo Slovenskej a Českej republiky, čo považuje za veľké znevýhodnenie a problém, pre nerovnocenný prístup s príjemcami invalidného dôchodku v každom z týchto štátov. Aj keď sa valorizácia riadi zákonnými pravidlami, nereaguje na skutočnú mieru inflácie, kedy nedochádza k zvýšeniu pevnej sumy z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2021. Za nelogickú označil mieru valorizácie za rok 2021 vo výške 1,3 %, keď v rokoch 2020 a 2021 bola vo výške 7,80 %. Zvýšenie jeho invalidného dôchodku označil za nespravodlivé, nemravné, v rozpore s verejným záujmom a teda nesprávne. Zvýšenie dôchodku má podľa jeho názoru reagovať na skutočný vývoj spotrebiteľských cien, výška valorizácie 1,3 % je minimálna a nemôže pokryť ani základné náklady na život. 5. Je osobou plne invalidnou, žije sám, trpí viacerými chronickými chorobami s ktorými sa lieči u viacerých odborných lekárov špecialistov, v rôznych zdravotníckych zariadeniach, má predpísané trvalé diétne stravovanie a prostriedky naň mu vinou dlhodobej, nespravodlivej valorizácie Sociálnej poisťovne chýbajú a preto nemôže súhlasiť s jej tvrdením v rozhodnutí, že jeho životnú a finančnú situáciu nie je možné zohľadniť, pretože do tejto situácie ho dostala práve Sociálna poisťovňa a ČSSZ dlhodobo nespravodlivými valorizáciami a nerešpektovaním článku 28 ods. 1 a 2, písm. b/ a c/ Medzinárodného a európskeho dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý jasne stanovuje právo týchto osôb na sociálnu ochranu a zníženie chudoby, na pomoc v podmienkach chudoby od štátu a finančnú pomoc, čo Sociálna poisťovňa absolútne nerešpektuje, neplní a hrubo porušuje tento dohovor. K správnej žalobe žalobca pripojil fotokópie napadnutého rozhodnutia zo dňa 29.03.2022, rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2020, 10.12.2021, 11.12.2019, lekárskej správy z reumatologickej ambulancie, Praha zo dňa 18.05.2022, potvrdenia Úradu práce Českej republiky zo dňa 20.09.2019 a 22.05.2012 o nutnosti diétneho stravovania a rozhodnutia Úradu práce Českej republiky, Krajská pobočka Ústí nad Labem zo dňa 20.04.2022.
III.
Vyjadrenia
6. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila vyjadrením zo dňa 24.06.2022, v ktorom vyslovila nesúhlas s námietkami žalobcu, označila ich za nedôvodné a zdôraznila, že jej postup pri zvýšení sumy invalidného dôchodku žalobcu bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo o nároku rozhodnuté. Suma invalidného dôchodku žalobcu bola od 01.01.2022 zvýšená podľa ust. § 82 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka 2021, teda o 1,3 % mesačnej sumy dôchodku. 7. Zákonné ustanovenia aplikované v súvislosti s nárokom žalobcu na zvýšenie invalidného dôchodku od 01.01.2022 a v súvislosti s určením jeho sumy, sú kogentného charakteru, neposkytujú teda priestor
na možnosť ich nerešpektovať a nie je možné sa od nich odchýliť. Žiadne iné skutočnosti a žiaden iný spôsob, na základe ktorých by bolo možné ďalej zvýšiť sumu invalidného dôchodku žalobcu, nebol ani v odvolacom konaní preukázaný. Námietku žalobcu, ktorou poukazuje na nespravodlivosť spôsobu zvýšenia (valorizácie) invalidného dôchodku od 01.01.2022 oproti predchádzajúcim rokom označila za nedôvodnú, nakoľko dôchodkové dávky sa každoročne zvyšujú (valorizujú) podľa presne vymedzených zákonných ustanovení, žalovaná nemôže zohľadniť jeho námietky poukazujúce na nepriaznivú životnú a finančnú situáciu, pretože nezakladajú nároky v oblasti dôchodkového poistenia a neodôvodňujú postup, ktorý by bol v rozpore s platným zákonom o sociálnom poistení. Je viazaná platnou právnou úpravou a zákon neumožňuje žiadnu inú alternatívu rozhodovania, než rozhodnúť v intenciách zákona. Žalobca nepreukázal ani odlišné zaobchádzanie ako s inými poistencami s rovnakými alebo podobnými skutkovými okolnosťami, resp. ktorí sa ocitli v podobnej situácii, a teda nepostupovala účelovo ani diskriminačne, neporušila Medzinárodný a európsky dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, preto nie je dôvodná jeho námietka, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore s týmto dohovorom. Zotrvala na správnosti napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2022, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím ústredia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.12.2021 a správnu žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Na nariadení pojednávania netrvala.
8. Žalobca k vyjadreniu žalovanej repliku nepodal.
IV.
Právne posúdenie veci
9. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia správneho orgánu sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto žalobu v súlade s ust. § 190 SSP pre jej nedôvodnosť zamietol. Vo veci rozhodol v súlade s ust. § 107 ods. 1 SSP bez nariadenia pojednávania , nakoľko účastníci konania nežiadali vec prejednať na nariadenom pojednávaní.. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 16.11.2022 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.
10. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
12. Podľa § 199 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne.
13. Podľa § 5 ods. 2 zák.č. 162/2015 Z.z., konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany právo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
14. Podľa ods. 3 ust. § 5 zák.č. 162/2015 Z.z., pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
15. Podľa ods. 4 cit. ust. zák.č. 162/2015 Z.z., súd postupuje a rozhodujúce v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 16. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).
17. Predmetom preskúmavanej veci je správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. marca 2022 vo veci zákonného zvýšenia dávky sociálneho zabezpečenia, invalidného dôchodku žalobcu. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zvýšila žalobcovi dávku invalidného dôchodku v súlade s ust. § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o 3,50 eur na sumu 272,70 eur, t.j. o 1,3 % mesačnej sumy jeho dôchodku.
18. Podľa § 82 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
19. Podľa § 82 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.
20. Konanie v správnom súdnictve sa začína vždy na návrh (podaním žaloby, opravného prostriedku, návrhu), pretože konanie vo verejnom súdnictve pojmovo nemožno začať inak ako podaním návrhu (žaloby) oprávnenou osobou. V danej veci krajský súd koná v rámci svojej rozhodovacej právomoci a preskúmava rozhodnutie žalovanej zo dňa 29.03.2022, na základe žaloby podanej v rámci dispozičného oprávnenia žalobcu. Predmet správneho súdneho konania je vymedzený predmetom rozhodnutia napadnutého žalobou. Inými nárokmi, ako tými, ktoré boli predmetom výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, sa súd zaoberať nemôže, nakoľko takým postupom by došlo k porušeniu princípu iudicis est iudicare secundum allegata et probata partium (sudca má rozhodovať na základe toho, čo mu strany predložili a dokázali).
21. Špecifickosť správneho súdnictva spočíva v tom, že preskúmavané sú veci, ktorými sa už zaoberal, resp. mal sa zaoberať orgán verejnej správy s výsledkom vydania správneho aktu. Správny súd preskúmava v správnom konaní zákonnosť vydaného rozhodnutia a postupu konajúceho orgánu verejnej správy alebo skúma dôvody jeho nečinnosti, resp. či jeho zásah je takej intenzity, že ho možno označiť za nezákonný.
22. Predmetom preskúmavanej veci je správnosť výšky zákonného zvýšenia invalidného dôchodku žalobcu.
23. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že ku dňu 31.12.2021 sa žalobcovi vyplácal invalidný dôchodok v sume 269,2X eur mesačne, ktorý mu bol rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.12.2021 zvýšený od 1. januára 2022 o 1,3 % mesačnej sumy dôchodku, čo v žalobcovom prípade predstavuje sumu 3,50 eur. Dôchodok mu bol teda zvýšený na sumu 272,70 eur mesačne. Žalovaná postupovala podľa ust. § 82 ZSP, v zmysle ktorého sa k 1. januáru príslušného kalendárneho roka dôchodková dávka zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov bolo za rok 2021 vo výške 1,3 %.
24. Právna teória definuje kogentné zákonné ustanovenie ako také, ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu ani vylúčenie jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku dohodou zmluvných strán. Inak povedané, Sociálna poisťovňa je týmto ustanovením viazaná, a obmedzená v akýchkoľvek kompetenciách na jeho modifikáciu, či prispôsobenie individuálnej situácii jednotlivých poistencov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa pri zvyšovaní invalidného dôchodku žalobcu nemohla správať ani diskriminačne, pretože jej postup bol založený výlučne na kogentných ustanoveniach zákona. Žalobcu nemohla v rámci jej kompetencií žiadnym spôsobom znevýhodniť, ani diskriminovať. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaná k iným poistencom v rovnakej situácii správala odlišne.
25. „Súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty, a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07)....... Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. rozhodnutie č. III. ÚS 192/06).
26. Princíp právnej istoty v danom prípade zabezpečuje striktné znenie ust. § 82 ods. 1 ZSP, ktoré zabezpečuje jednotnú úpravu zvýšenia dôchodku u každého poistenca, a to odvodenú od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
27. V súvislosti s námietkami žalobcu, správny súd odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 02.07.2008, podľa ktorého „v zmysle článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. V tomto prípade je to práve primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti (zdravotnej) na prácu prostredníctvom systému dôchodkového zabezpečenia, v ktorom kľúčovú pozíciu má sociálne poistenie. Sociálne poistenie ako systém založený na poistnom princípe, osobnej participácii premietajúcej sa do zohľadňovania „zásluhovosti“ pri výpočte dôchodkovej dávky, na sociálnej solidarite a na garancii štátu je založený na princípoch, ktoré sa premietajú nielen do výpočtu dôchodkovej dávky, ale premietajú sa aj do systému jej zvyšovania, ktoré
sa podľa všeobecného mechanizmu zákona č. 461/2003 Z.z. má realizovať každý kalendárny rok, s ohľadom na medziročný rast spotrebiteľských cien a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tento mechanizmus podlieha vopred presne ustanoveným pravidlám a s takto založenou valorizáciou sociálny systém počíta tak, aby dôchodkový systém bol funkčný a spoľahlivý. Tým, že integrálnou súčasťou systému sociálneho poistenia sú tak dôchodkové dávky, ako aj ich valorizácia pravidelne uskutočňovaná každoročne v určitom čase a podľa určitých kritérií, možno ju považovať za súčasť základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 listiny a z tohto pohľadu ju treba aj posudzovať.“
28. Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o tom, o aké dôkazné prostriedky žalovaná oprela svoje rozhodnutie a správny súd zhodne s názorom Generálneho riaditeľa žalovanej dospel k záveru, že prvostupňový orgán riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzala pri svojom rozhodovaní. Ani správny súd nezistil v rozsahu podanej žaloby také pochybenia napadnutých rozhodnutí žalovanej, resp. konania, ktoré im predchádzalo, ktoré by odôvodňovali ich zrušenie.
29. Predmetom napadnutého rozhodnutia a následného konania v danej veci bolo výlučne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2022, ktorým rozhodla o zvýšení invalidného dôchodku žalobcu od 01.01.2022 o 1,3 % mesačného dôchodku žalobcu, čo je 3,50 eur mesačne.
30. Súd opätovne zdôrazňuje, že v danom preskúmavacom konaní sa mohol zaoberať len spôsobom uplatnenia metodiky zvýšenia už priznanej dávky žalobcu, teda výlučne tým, čo bolo predmetom samotného rozhodnutia žalovanej, t.j. zistením, či jeho invalidný dôchodok bol za obdobie od 01. januára 2022 zvýšený v súlade s ustanovením § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Súd sa v preskúmavacom konaní nemohol zaoberať inými námietkami žalobcu, jeho finančnou a sociálnou situáciou, rozporom s Medzinárodným a európskym dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a pod. a ani preskúmavať spätne rozhodnutia o každoročných zákonných zvýšeniach jeho invalidného dôchodku od roku 2012. Tieto otázky neboli predmetom rozhodovania odporkyne v napadnutom rozhodnutí číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2022 a nemohli sa tak stať ani predmetom súdneho prieskumu v konaní o žalobe podanej proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom mu bol zvýšený invalidný dôchodok v súlade s ust. § 82 ZSP.
31. Náležité odôvodnenie rozhodnutia je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Táto povinnosť vyplýva i z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie podstatný, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
32. Závery správneho orgánu v preskúmavanej veci plne korešpondujú s obsahom administratívneho spisu, napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, je v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z., obsahuje všetky náležitosti príslušnými ustanoveniami tohto zákona vyžadované, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaná pri hodnotení dôkazov riadila a z akých skutkových okolností vychádzala. Súd nezistil ani pochybenie žalovanej v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú, postupom podľa ust. § 190 SSP zamietol. 33. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
34. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).