Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/16/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinným: 1/ K. H., nar. XX X. XXXX, bytom I. O. XXX a 2/ mal. W. S. H., nar. XX. X. XXXX, bytom I. O. XXX, ako právni nástupcovi po pôvodnom povinnom: W. H., nar. X. X. XXXX, ktorý zomrel XX. X XXXX, naposledy bytom Banská Štiavnica, Farská 384/1, vedenej pod sp. zn. EX 39455/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie 1 447,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -28 zo dňa 06.09.2022, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -28 zo dňa 06.09.2022 vo výroku II. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej „exekučný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. vyslovil, že pokračuje v konaní s dedičmi povinného, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a to s K. H., nar. 1. 7. XXXX a mal. W. S. H., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom I. O. XXX a výrokom II. exekúciu zastavil. 1.1. V odôvodnení uznesenia exekučný súd konštatoval, že poveril dňa 14. 1. 2015 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie v zmysle exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 01587/13 zo dňa 7. 1. 2014 a na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. 1.2. Následne exekučný súd uviedol, že z lustrácie v Registri obyvateľov zistil, že povinný XX. XX. XXXX zomrel. Po poručiteľovi bolo vedené dedičské konanie č. k. -236. Dňa 29. 6. 2022 vydala notárka Mgr. Katarína Debnárová osvedčenie o dedičstve, ktorým bola schválená dohoda dedičov. S poukazom na ustanovenia , a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej „Exekučný poriadok“, alebo len „EP“) a ustanovenia a a (ďalej „“), exekučný súd zdôvodnil výrok I. uznesenia a vysporiadal sa s právnym nástupníctvom po zomrelom povinnom. Uviedol, že je zrejmé, že po vydaní exekučného titulu nastala právna skutočnosť, s ktorou hmotné právo spája prechod práv a povinností. Mal preukázané, že povinný zomrel XX. XX. XXXX a dedičské konanie bolo osvedčením o dedičstve č. k. -236 zo dňa 29. 6. 2022 právoplatne skončené a dedičmi po povinnom sa stali K. H., nar. XX. X. XXXX a mal. W. S. H., nar. XX. X. XXXX, preto exekučný súd v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení rozhodol o tom, že sa v konaní namiesto povinného pokračuje s jeho právnymi nástupcami - dedičmi, tak ako je uvedené vo výroku I. uznesenia. Odvolací súd konštatuje, že v tomto výroku je uznesenie právoplatné. 1.3. Následne exekučný súd konštatoval, že dňa 26. 2. 2016 postúpil súdny exekútor okresnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Oprávnený

v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený ďalej uviedol, že skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi a opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa Oprávnený navrhol, aby exekučný súd bez odkladu rozhodol o pokračovaní exekúcie. 1.4. Exekučný súd z predloženého rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky a poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou 11. 8. 2011, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 21. 10. 2012. Oprávnený vyplnil dňa 23. 11. 2012 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1 447,55 eur s dátumom začiatku úročenia 21. 10. 2012 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie 28. 11. 2012. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania rozhodcovský súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. 1.5. Exekučný súd konštatoval aj hmotnoprávny vzťah, z ktorého mal nárok vzniknúť. Zo zmluvy o úvere zo dňa 11. 8. 2011 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 500 eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 484 eur v 12 mesačných splátkach po 82 eur počnúc 12. 9. 2011. V zmluve je označený povinný svojim menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinného) v predmetnej úverovej zmluve z jej obsahu exekučný súd ustálil, že povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, pričom je potrebné uplatniť výklad v súlade s , podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania. Oprávnenému sa nepodarilo preukázať, že povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. 1.6. Exekučný súd následne konštatoval, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením Exekučného poriadku v spojení s ustanovením Exekučného poriadku v lehote do 22. 01. 2016, ale až 26. 02. 2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k.: -7 z 08. 11. 2016 a uznesenie č. k.: -11 z 13. 09. 2016, v zmysle ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. 1.7. Následne exekučný súd, aj napriek uvedenému jednoznačnému záveru, skúmal s poukazom na ustanovenia , , , , účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „“), v spojení s a o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase vystavenia zmenky (ďalej „Zákona o spotrebiteľských úveroch“, alebo „ZoSÚ“), uplatnený nárok aj podľa a Exekučného poriadku a konštatoval, že z predloženej kópie zmenky vyplýva, že neúplná zmenka (blankozmenka) bola vystavená dňa 11. 8. 2011, t. j. v čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. S ohľadom na vyššie uvedené ustanovenia zákonov exekučný súd dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp.

obmedzenie použitia zmenky. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie exekúciu podľa ustanovenia § 243f ods. 6 a podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

2. Proti výroku II. uznesenia exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení a , nakoľko je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený posudzovanie predchodcu povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Poukazuje na skutočnosť, že dňa 11.08.2011 uzavrel s predchodcom povinného zmluvu o úvere č. 601500106, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver na účel povolania. Predchodca povinného v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Oprávnený poukázal na znenie ZoSÚ (časová verzia predpisu účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) a podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení predchodcu povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. V prípade oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Vzhľadom na osobitosti právnej úpravy, pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený súčasne pripustil, že niet pochybností o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať. Z uvedeného vyplýva, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania a podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (obdobne NS SR sp. zn. ). V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia (ďalej „odvolací súd“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia zrušil a podľa mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V ustanovení sú citované vady, pre ktoré je možné, respektíve nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené SR a ostatnými právnymi normami. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a argumentačne presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, prípadne vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, ktorá spôsobuje zmätočnosť dôvodov obsiahnutých v rámci odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko sa tým stranám sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia

prípadných opravných prostriedkov a odníma sa im tým možnosť riadne konať pred súdom. Takouto vadou je postihnuté aj odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu.

6. Odvolací súd, oboznámiac sa s dôvodmi odvolania a s obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie konštatuje právnu nepresvedčivosť, zmätočnosť a vnútornú rozpornosť odôvodnenia uznesenia exekučného, najmä ohľadom právneho posúdenia danej veci a následne vyvodených právnych záverov, na podklade ktorých prvoinštančný súd rozhodol. Nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť odôvodnenia uznesenia vzhľadom na jeho vnútornú rozpornosť je z hľadiska vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie pritom zásadné.

7. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

8. Podľa ustanovenia § 243f ods. 3 EP exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

9. Podľa § 243f ods. 5 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

10. Podľa § 243f ods. 6 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

11. V nadväznosti na citované intertemporálne ustanovenie § 243f je oprávnený povinný podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie exekúcie vedenej na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na zmenkového a šekového v znení ) s povinným- fyzickou osobou. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 31.03.2017 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/ EP a v nadväznosti na intertemporálne ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti každému povinnému, ktorý je fyzickou osobou a má v kauzálnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi, poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol oprávnený tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015 (ako je tomu aj v tomto konkrétnom prípade) a to v zmysle prechodného ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a to v lehote 30 dní od účinnosti zákona, t.j. do 22.01.2016. Intertemporálne ustanovenie ustanovuje, že všetky tieto exekúcie boli ex lége odo dňa účinnosti tohto zákona odložené (§ 243f ods. 3 EP). Následný procesný postup exekučného súdu v odložených exekúciách bol podmienený splnením si povinnosti oprávneného, vyplývajúcej z predmetného prechodného ustanovenia ods. 1, pričom mohla nastať dvojaká situácia, a toho, že

exekučný súd, buď exekúciu zastavil z dôvodu nesplnenia si tejto povinnosti, alebo pokiaľ mal za to, že si oprávnený v zmysle zákonom vyžadovanej povinnosti riadne a najmä včas (v zmysle lehoty upravenej v odseku 1 tohto zákonného ustanovenia) splnil povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, následne potom exekučný súd mal povinnosť v zmysle ustanovenia § 243f ods. 6 preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučnom poriadku. Aj v tomto prípade prichádza do úvahy dvojaké rozhodnutie exekučného súdu a to buď exekúciu zastaviť, pokiaľ zistil dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 37 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, alebo rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, pokiaľ takýto dôvod v konkrétne veci nevzhliadol. Pokiaľ však oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil v lehote podľa § 243f odseku 1, súdu vyplývala jediná možná alternatíva vzhľadom na takýto záver a to povinnosť exekúciou z uvedeného dôvodu zastaviť s poukazom na § 243f ods. 5 EP. V prípade, že oprávnený si svoju povinnosť splní a návrh na vykonanie exekúcie zákonom predpísaným spôsobom doplní, exekučný súd je len v takomto prípade následne povinný v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmať, či existujú konkrétne dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

14. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že exekučným titulom v danej exekúcii bol oprávnenému priznaný nárok zo zmenky proti pôvodnému povinnému, ktorý bol fyzickou osobou. Oprávnenému preto vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie exekúcie a to v zákonom vymedzenej lehote do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Odvolací súd konštatuje, že v bode 17. odôvodnenia uznesenia exekučný súd vyhodnotil, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v lehote ustanovenej v § 243f ods. 1, čo bolo do 22. 1. 2016, ale až 26. 2. 2016. Exekučný súd na podporu svojho stanoviska, že oprávnený mal povinnosť doplnenie adresovať priamo exekučnému súdu a nepostačovalo len doručenie súdnemu exekútorovi, poukázal na pre všeobecné súdy záväzný právny názor vyslovený vo viacerých uzneseniach Ústavného súdu Slovenskej republiky ( napr. -111 zo dňa 13. 9. 2016, - 7 zo dňa 8. 11. 2016, taktiež ), pričom odvolací súd zdôrazňuje, že z takéhoto záveru exekučného súdu potom zo zákonnej úpravy vyplýval jediný správny procesný postup exekučného súdu a to následne exekúciu s poukazom na § 243f ods. 5 EP zastaviť. Zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia exekučného súdu potom odvolací súd konštatuje práve z tohto dôvodu, že exekučný súd pokiaľ konštatoval (odvolací súd s poukazom na vyslovené právne názory Ústavného súdu SR obsiahnuté vo viacerých rozhodnutiach súčasne poznamenáva, že vecne správne), že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie v zmysle zákonnej lehoty podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nedoplnil včas, mal procesne správne z uvedeného záveru vyvodiť nutnosť exekúciu zastaviť, avšak s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 5 Exekučného poriadku (a nie s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 6 Exekučného poriadku tak, ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie).

15. Obe zákonné ustanovenia § 243f ods. 5 a § 243f ods. 6 Exekučného poriadku pritom obsahujú odlišné hypotézy procesnej situácie, ktoré si vzájomne odporujú, pretože hypotéza ustanovenia § 243f ods. 5 upravuje procesnú situáciu, kedy oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1 tohto prechodného ustanovenia a hypotéza vymienená v ustanovení § 243f ods. 6 upravuje situáciu, kedy oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v lehote podľa odseku 1 prechodného ustanovenia. Podľa odseku 6 ak nastane hypotéza, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie riadne a včas doplní, až potom, ako to vyplýva z dispozície zákonného ustanovenia, exekučný súd za danej procesnej situácie mohol a mal následne preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 37 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a až v závislosti od tohto preskúmania mohol rozhodnúť tak, že buď exekúciu zastaví z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. m/, alebo rozhodne osobitným uznesením o pokračovaní v doposiaľ ex lege odloženej exekúcii.

16. Pokiaľ tak exekučný súd konštatoval v odseku 17. odôvodnenia svojho uznesenia, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v stanovenej lehote, mal exekúciu zastaviť z tohto dôvodu s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a nebol dôvod na to, aby následne v rámci odôvodnenia svojho uznesenia sa súd nadbytočne zaoberal skúmaním danosti dôvodu na zastavenie exekúcie aj podľa § 57 ods. 1 písm. m/ a po vyhodnotení, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu rozporu s ustanovením § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch následne exekúciu zastaviť, avšak z tohto dôvodu a s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Takýto procesný postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nemožno považovať za správny a zákonný vzhľadom na záver vyslovený v

odseku 17. odôvodnenia uznesenia a zákonom upravený procesný postup vyplývajúci z týchto záverov v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Je už potom bez právnej relevancie, že je nutné prisvedčiť odvolacím argumentom oprávneného, že v danej veci vzhľadom na deklarovaný účel poskytnutia úveru nebol súd oprávnený v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch kvalifikovať právny vzťah, ktorý bol zabezpečený zmenkou, ako spotrebiteľský úver, nakoľko na daný právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a pôvodným povinným ako dlžníkom nebol Zákon o spotrebiteľských úveroch aplikovateľný. Aj keď niet pochýb o tom, že išlo o spotrebiteľský vzťah v zmysle a zákona o ochrane spotrebiteľov a dlžník mal postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu s veriteľom, avšak vzhľadom na ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úverov nešlo o spotrebiteľský úver a exekučný súd potom ani nemohol zákonne exekúciu zastaviť (aj za predpokladu, že by oprávnený doplnil riadne a včas návrh na vykonanie exekúcie) z dôvodu rozporu s touto osobitnou právnou úpravou.

17. Je tak nevyhnutné konštatovať, že uznesenie exekučného súdu aj napriek správnosti právnych úvah a konštatovania obsiahnutého v bode 17. odôvodnenia uznesenia, je vzhľadom na ďalšie body odôvodnenia a právne posudzovanie a skúmanie naplnenia dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku vnútorne rozporné a zmätočné, z čoho je nutné vyvodiť nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého uznesenia ohľadom výroku II., ktorým súd exekúciu zastavil.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia zrušil a vrátil exekučnému súdu podľa na ďalšie konanie, v ktorom bude exekučný súd opätovne rozhodovať postupom podľa ust. Exekučného poriadku s riadnym a argumentačne jednoznačným odôvodnením svojho rozhodnutia.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci samej, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmena a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).