Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/9/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, proti odporcovi: H. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX P. č. XXX, o zaplatenie 918,72 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 192,32 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 9 % ročne zo sumy 23,83 eura od 4.1.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 18,05 eura od 4.2.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 82,52 eura od 4.3.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 16,98 eura od 19.5.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 16,98 eura od 19.6.2012 do zaplatenia,

- 8,75 % ročne zo sumy 16,98 eura od 19.7.2012 do zaplatenia,

- 8,75 % ročne zo sumy 16,98 eura od 18.8.2012 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Súd určuje, že zmluvná podmienka dohodnutá v Zmluve o poskytovaní služby a nájme KZ číslo XXXXXXXXXX uvedená v článku B - Základné benefity, tabuľka č. 3 v znení : "Zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri zániku zmluvy o pripojení zo strany / z dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24 mesačnej doby viazanosti užívať Službu Magio Sat : 199,00 eur (DPH sa neuplatňuje); splatnosť : jednorazovo." je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.12.2014 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 918,72 eura spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., s odporcom uzavrel dňa 8.4.2011 Zmluvu o pripojení spolu s dodatkom (ďalej len „Zmluva 1“) podľa zákona číslo o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Podľa seba 1N, poskytnutie zľavy na mobilný telefón značky Nokia 7230 a to v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že odporca faktúry do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na to je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Za poskytnuté služby právny predchodca navrhovateľa vystavil tieto faktúry:

- XXXXXXXXXX, splatná 3.1.2012, na sumu 23,83 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 3.2.2012, na sumu 18,05 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 3.3.2012, na sumu 125,62 eura.

Na zmluvnú pokutu vystavil právny predchodca navrhovateľa faktúru číslo 7212869831, splatná 3.1.2013, na sumu 248,95 eura.

Ďalej právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., s odporcom uzavrel dňa 19.5.2011 Zmluvu o pripojení (ďalej len „Zmluva 2“) podľa zákona číslo o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej televízie, program MAGIO TV KLASIK a to v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že odporca faktúry do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na to je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Za poskytnuté služby právny predchodca navrhovateľa vystavil tieto faktúry:

- XXXXXXXXXX, splatná 18.5.2012, na sumu 28,93 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 18.6.2012, na sumu 20,48 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 18.7.2012, na sumu 16,98 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 17.8.2012, na sumu 16,98 eura.

Na zmluvnú pokutu vystavil právny predchodca navrhovateľa faktúru číslo XXXXXXXXXX, splatná 18.9.2012, na sumu 418,90 eura.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a navrhovateľ uzavreli dňa 20.11.2013 medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom navrhovateľa. Na základe tejto zmluvy došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi, čo odporcovi bolo oznámené.

Odporca nezaplatil navrhovateľovi vyfakturované služby a zmluvnú pokutu, z tohto dôvodu si preto navrhovateľ uplatnil v súlade s aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády číslo

Súd vo veci rozhodol postupom podľa

Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvami o pripojení, Dodatkom k Zmluve 1, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-mobile Slovensko, a.s. a Slovak Telekom, a.s. a spoločnosť Slovak Telekom sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla (uvedená skutočnosť je súdu známa z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti).

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvy tak, ako to popísal v návrhu. V dodatku k Zmluve 1 si účastníci zmluvného vzťahu dohodli zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eura (pokuta bola dohodnutá v tabuľke č. 1 dodatku v spojení s bodom 2 dodatku). V Zmluve 2 si účastníci zmluvného vzťahu dohodli zmluvnú pokutu vo výške 199,- eur.

Za poskytnuté služby na základe Zmluvy 1 právny predchodca navrhovateľa vystavil tieto faktúry:

- XXXXXXXXXX, splatná 3.1.2012, na sumu 23,83 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 3.2.2012, na sumu 18,05 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 3.3.2012, na sumu 125,62 eura (mimo služieb boli fakturované aj iné služby a poplatky? za 33,- eur + DPH, t.j. 39,60 eura).

Na zmluvnú pokutu vystavil právny predchodca navrhovateľa faktúru číslo XXXXXXXXXX, splatná 3.1.2013, na sumu 248,95 eura.

Za poskytnuté služby na základe Zmluvy 2 právny predchodca navrhovateľa vystavil tieto faktúry:

- XXXXXXXXXX, splatná 18.5.2012, na sumu 28,93 eura (mimo zmluvne dohodnutých služieb boli fakturované aj ostatné služby? za 11,62 eur + DPH, t.j. 13,95 eura),

- XXXXXXXXXX, splatná 18.6.2012, na sumu 20,48 eura (mimo zmluvne dohodnutých služieb boli fakturované aj ostatné služby? za 5,16 eura + DPH, t.j. 6,19 eura),

- XXXXXXXXXX, splatná 18.7.2012, na sumu 16,98 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 17.8.2012, na sumu 16,98 eura.

Na zmluvnú pokutu vystavil právny predchodca navrhovateľa faktúru číslo XXXXXXXXXX, splatná 18.9.2012, na sumu 418,90 eura (zmluvná pokuta 199,- eura, jednorazové zmluvné pokuty za Magio box, diaľkový ovládač, kartu a ostatné príslušenstvo celkovo 219,90 eura).

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky uplatnenej týmto návrhom. Tým je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní. Postúpenie pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy 1 bolo odporcovi oznámené postupcom listom zo dňa 29.11.2013 (č.l. 5). Postúpenie pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy 2 bolo odporcovi oznámené postupcom listom zo dňa 25.11.2013 (č.l. 9).

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb, zo zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, akú zmluvnú povinnosť mal odporca porušiť a kedy sa tak malo stať. Ani z predloženej faktúry nevyplýva, za aké porušenie povinností zo strany odporcu bola táto zmluvná pokuta vystavená a uplatnená.

Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú

zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na , a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Podľa a , účinného k 8.4.2011 (dátum uzatvorenia Zmluvy 1), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , , , , a , (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(9) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa , Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa a , (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný čiastočne dôvodne. Zmluva 1 a 2 je zmluvou spotrebiteľskou podľa . Právny predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle . Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa .

Podľa o elektronických komunikáciách, účinného k 8.4.2011 aj k 19.5.2011, Tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu elektronických komunikácií (ďalej len ""), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zák., Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a/ cit. zák., Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Zo Zmluvy 1 a jej dodatku vyplýva, že odporca si zvolil program služieb s mesačným poplatkom vo výške 9,99 eura (bod 1 písm. d/ dodatku). Po preskúmaní predložených faktúr súd potom priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie faktúr číslo XXXXXXXXXX na sumu 23,83 eura a XXXXXXXXXX na sumu 18,05 eura v plnej výške; pri faktúre číslo XXXXXXXXXX na sumu 125,62 eura, keď mimo služieb boli fakturované aj iné služby a poplatky za 33,- eur + DPH (?), t.j. 39,60 eura súd nemal možnosť preskúmať oprávnenosť tejto fakturovanej sumy (39,60 eura), nakoľko nie je zrejmé, o aké poplatky a služby sa jedná a taktiež súd nepriznal ani poplatok za upomienku vo výške 3,50 eura, pretože ani o tejto upomienke súdu nebol predložený žiadny dôkaz. Preto z tejto faktúry súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 82,52 eura (mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby). Spolu súd priznal právo na zaplatenie sumy 124,40 eura.

Zo Zmluvy 2 vyplýva, že odporca si zvolil program služieb s mesačným poplatkom vo výške 11,99 eura (tabuľka č. 1), mesačným nájomným 1,99 eura (nájom koncového zariadenia) a prémiový balíček HBO + Cinemax 6,98 eura mesačne (tabuľka č. 4). Po preskúmaní predložených faktúr súd potom priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie faktúr číslo XXXXXXXXXX na sumu 16,98 eura a 6741933540 na sumu 16,98 eura v plnej výške; pri faktúre číslo XXXXXXXXXX na sumu 28,93 eura (mimo zmluvne dohodnutých služieb boli fakturované aj ostatné služby za 11,62 eur + DPH (?), t.j. 13,95 eura) a číslo XXXXXXXXXX na sumu 20,48 eura (mimo zmluvne dohodnutých služieb boli fakturované aj ostatné služby za 5,16 eura + DPH (?), t.j. 6,19 eura) súd priznal len sumy po 16,98 eura ako pri prvých dvoch uvedených faktúrach, nakoľko tu boli fakturované služby, ktoré navrhovateľ nijako neozrejmil a zo strany súdu sú tým nepreskúmateľné (či boli poskytnuté, v akej miere, či boli fakturované oprávnene). Spolu súd priznal právo na zaplatenie sumy 67,92 eura.

Za poskytnuté služby z titulu oboch uzatvorených zmlúv potom súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 192,32 eura.

Navrhovateľ si uplatnil návrhom aj príslušenstvo - úrok z omeškania podľa .

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 192,32 eura a úrokov z omeškania.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.

Nárok na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená takto:

Od výška úrokovej sadzby

14.12.2011 1,00 % p.a.

11.7.2012 0,75 % p.a.

Podľa nar. vlády č. v aktuálnom znení, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Vzhľadom na uvedené popri priznanej istine z titulu neuhradených služieb potom súd priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, zo súm a odo dňa tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku (výrok prvý).

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je aj zaplatenie zmluvnej pokuty zo Zmluvy 1 a zo Zmluvy 2; súd však nemal za preukázané, že zmluvná pokuta, ktorú si navrhovateľ uplatnil svojím návrhom, bola vystavená oprávnene v dôsledku neplnenia si povinností zo strany odporcu. Ako je uvedené vyššie, súd nemohol preskúmať, na základe akého porušenia zmluvných povinností bola vystavená zmluvná pokuta a následne aj uplatnená žalobným návrhom. Rovnako zo žiadnych dôkazov nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti. V dôsledku toho potom súd nemal možnosť preskúmať dôvodnosť uloženej pokuty vo svetle citovaného .

Podľa a , (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Súd preto považuje za nedôvodný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty v celkovej sume 248,95 eura zo Zmluvy 1 ako aj vo výške 418,90 eura zo Zmluvy 2.

Členské štáty EÚ majú povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do .

Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje (resp. vôbec neovplyvňuje okrem zvoleného účastníckeho programu). Nejedná sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ služby zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách (táto skutočnosť je známa aj z rozhodovacej činnosti súdov, napr. aj z konania tunajšieho súdu pod sp. zn. , ale aj z mnohých ďalších). Zmluva o pripojení v zmysle v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia pred novelou č. , ako aj po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1.2008). Vzťah medzi má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (, ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k Zmluve 1 týkajúce sa zmluvnej pokuty ako tunajší súd, tak aj ďalšie súdy SR už vyhlásili túto zmluvnú podmienku za neprijateľné zmluvné dojednanie (a tým neplatné dojednanie podľa §-u 53 ods. 5 ), ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy - spotrebiteľa. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah

zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako nemôže ovplyvniť, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. Takto dojednaná zmluvná pokuta je zneužitím postavenia navrhovateľa na trhu. Nerovnováha v tomto zmluvnom vzťahu je daná už aj tým, že pri mesačnom platení programu vo výške 9,99 eura po dobu 24 mesiacov viazanosti bol odporca povinný celkovo zaplatiť služby vo výške 239,76 eura, pričom zmluvná pokuta bola určená (nie dohodnutá) vo výške 248,95 eura.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku/kreditu, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 248,95 eura. Takáto výška zmluvnej pokuty, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v a to v a nasl. a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v . Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam a nasl. ide o všeobecnejšiu úpravu (pozri systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov).

Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd musí taký návrh zamietnuť.

Súd upriamuje pozornosť na to, že táto podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú, ako mnohými rozsudkami tunajšieho súdu, tak aj ďalšími súdmi v celej Slovenskej republike a preto ju už súd opakovane nevyhlásil za neprijateľnú a neplatnú, pretože podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Súd poukazuje na to, že v tejto časti sa nemôže jednať o prekvapujúce rozhodnutie, nakoľko tunajší súd vo viacerých konaniach vyhlásil túto podmienku za neprijateľnú (napr. aj v konaní pod sp. zn. , rozsudok zo dňa 5.12.2013). O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už tunajší súd rozhodol m.i. aj rozsudkom pod sp. zn. , ktorý potvrdil aj Krajský súd v Trnave ako odvolací súd, preto navrhovateľ je viazaný takýmto rozhodnutím a nemal by si v ďalšom uplatňovať nároky zo zmluvnej pokuty.

S poukazom na uvedené však súd vyhlásil (výrok štvrtý) za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku

- zmluvnú pokutu dohodnutú v Zmluve 2, t.j. v Zmluve o poskytovaní služby a nájme KZ číslo XXXXXXXXXX uvedenú v článku B - Základné benefity, tabuľka č. 3 v znení : "Zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri zániku zmluvy o pripojení zo strany / z dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24 mesačnej doby viazanosti užívať Službu Magio Sat : 199,00 eur (DPH sa neuplatňuje); splatnosť : jednorazovo."

Aj pre dojednanie tejto zmluvnej pokuty platí vyššie uvedené, čo v prípade predchádzajúcej dohodnutej zmluvnej pokuty. Aj v tomto prípade zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku (v danom prípade sa jedná o nezaplatené služby po roku od uzatvorenia zmluvy). Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania v prípade zániku zmluvy z dôvodov na strane odporcu, pričom je výlučne len na úvahe navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, či zmluvu ukončí alebo nie, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také má „v moci“ len poskytovateľ služby. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 199,- eur. Takáto výška zmluvnej pokuty, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.

Okrem zmluvnej pokuty 199,- eur právny predchodca navrhovateľa fakturoval aj pokutu za Magio box 150,- eur, za diaľkový ovládač 20,- eur, za kartu 19,95 eura a za ostatné príslušenstvo 29,95 eura. Je pravdou, že v Zmluve 2 (nájom koncového zariadenia) je uvedená zmluvná pokuta za Magio box 150,- eur a za diaľkový ovládač 20,- eur, súd však v zmluve nenašiel ustanovenie o dohode o zmluvnej pokute za kartu 19,95 eura a za ostatné príslušenstvo 29,95 eura.

Ako vyplýva z citovaného , zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne. Keďže zmluvná pokutu za kartu 19,95 eura a za ostatné príslušenstvo 29,95 eura nebola dojednaná písomne, nemožno ju ani priznať. Čo sa týka zmluvnej pokuty za Magio box 150,- eur a za diaľkový ovládač 20,- eur, t.j. spolu 170,- eur, súd považujej toto zmluvné dojendnaie za absolútne neplatné podľa .

Podľa , Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V tomto ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.

Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný.

S poukazom na súd poukazuje na to, že takto dojednané zmluvné pokuty spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať takéto ustanovenia, neboli individuálne dojednané, nakoľko sa jedná o typové zmluvy, predtlačené, spotrebiteľ má možnosť vybrať si len služby, ktoré mu budú poskytované. Vzhľadom k tomu potom možno konštatovať, že spotrebiteľ len zdanlivo prejavu vôľu uzatvoriť takéto zmluvné dojednanie (nakoľko ak zmluvu s takto predtlačenou zmluvnou pokutou nepodpíše, služba mu poskytnutá nebude). Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou.

Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie prostriedky.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

V danom prípade má súd za to, že zmluvná pokuta za Magio box a za diaľkový ovládač je neurčitým prejavom vôle. Zmluva 2 bola uzatvorená na dobu viazanosti 24 mesiacov, avšak nájom avšak nájom Magio Sat boxu (pravdepodobne aj s ovládačom, ktorý slúži na jeho ovládanie) je dohodnutý na dobu neurčitú. Dôsledky zmluvy uzavretej na neurčitú dobu sú úplne iné, než dôsledky zmluvy uzavretej na určitú dobu. Nie je potom jasné, kedy má vrátiť odporca Magio box a diaľkový ovládač (v prípade, že nevráti, kedy tak došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti), kedy je pokuta splatná a navyše, ak dôjde k odcudzeniu Magio boxu a diaľkového ovládača, čo sa môže stať aj mimo vôle odporcu (napr. v prípade vykradnutia bytu/domu) je vylúčené, aby v takomto prípade odporca niesol zodpovednosť za odcudzenie a následne by bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu.

Z dôvodu neurčitosti tohto dojednania je nutné skonštatovať, že toto dojednanie je absolútne neplatné a nie je preto možné priznať nároky z takéhoto dojednania. Uvedené závery o nedostatku vážnosti vôle je možné aplikovať aj na ustanovenia o zmluvnej pokute dohodnutej v tabuľke č. 3 Zmluvy 2.

Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické , že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť, sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady, inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon môže byť iusta causa possesionis, zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

Vzhľadom na to potom súd nemohol priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 667,85 eura (výrok druhý).

Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný čiastočne dôvodne (čo do neuhradených služieb a jeho príslušenstva (výrok prvý) vyjmúc služby (výrok druhý), ktoré súd nemal možnosť preskúmať a nebolo jasné, o aké služby sa jedná), a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol (v treťom výroku) v súlade s ustanovením , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Odporca bol v konaní úspešnejší, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli (neplatil súdny poplatok, nebol právne zastúpený), preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.