Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/89/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Márie Prikrylovej v právnej veci žalobcu: Mesto Trenčín, Mierové námestie č. 2, 916 64 Trenčín, IČO: 00 312 037 proti žalovanému: K. B., bytom E. - M. XXX, miesto podnikania: D. 3, C., J.: XX XXX 599 o zaplatenie 8.023,79 Eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -121 zo dňa 14. septembra 2011 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.023,79 € s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.458,87 € od 01.02.2007 do zaplatenia, zo sumy 243,14 € od 01.04.2009 do zaplatenia, 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.458,87 € od 01.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.458,87 € od 01.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.458,87 € od 01.08.2008 do zaplatenia, 10% ročným úrokom z omeškania zo sumy 729,44 € od 01.02.2009 do zaplatenia, 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 243,14 € od 01.05.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 243,14 € od 01.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 243,14 € od 01.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 243,14 € od 01.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 243,14 € od 01.09.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 481,- €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 25.05.2004 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca nájomnú zmluvu č. 4/2004. Žalovaný sa predmetnou zmluvou v znení dodatku č. 1 zaviazal platiť dohodnuté nájomné v sume 2.917,74 € (87 900,- Sk) ročne. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané doručenie výpovede predmetnej zmluvy zo dňa 01.10.2006 zo strany žalovaného žalobcovi, v dôsledku čoho nenastali účinky výpovede zmluvy žalovaným v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák. V konaní tiež nebol preukázaný omyl žalovaného pri uzatváraní nájomnej zmluvy tak, ako je uvedené vyššie, a v dôsledku toho dôvodnosť a platnosť tejto výpovede. Vzhľadom k tomu zanikol zmluvný vzťah účastníkov konania, založený nájomnou zmluvou č. 4/2004 v znení jej dodatku č. 1, až na základe výpovede zmluvy zo dňa 03.12.2008, doručenej žalovanému 23.12.2008, pričom výpovedná doba uplynula dňom 31.03.2009. Túto skutočnosť potvrdil žalovaný i v odpore proti platobnému rozkazu, kde výslovne uviedol, že od 31.03.2009 nemá so žalobcom uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu. Žalovaný nepoprel, že žalobcovi doteraz neuhradil nájomné za rok 2007 v sume 2.917,74 €, za rok 2008 v sume 2.917,74 € a za obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2009 v sume 729,44 €, spolu v sume 6.564,92 €, a preto súd v zmysle § 671 ods. 1 Obč. zák. a čl. III ods. 1, 3 predmetnej nájomnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1 zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného v sume 6.564,92 €. Z predloženej kúpnej zmluvy, vyjadrení a písomnej korešpondencie účastníkov konania mal súd prvého

stupňa zato, že žalovaný v uvedenom období predmet nájmu riadne užíval, čo je zrejmé i z toho, že na predmetných pozemkoch žalobcu sa nachádza stavba žalovaného, vrátane parkoviska a príjazdovej cesty. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie, súd prvého stupňa konštatoval, že jeho námietka je nedôvodná. Uviedol, že z označenia K. B. v záhlaví zmluvy uvedením IČO: XX XXX XXX a z vyjadrení účastníkov konania je zrejmé, že žalovaný v čase uzavretia tejto nájomnej zmluvy podnikal na území SR ako zahraničná osoba v zmysle § 21 ods. 1, 2 Obch. zák., kvôli čomu bol zapísaný i v obchodnom registri. Po získaní bydliska na území SR žalovaný stratil štatút zahraničnej osoby v zmysle § 21 ods. 2 Obch. zák. a pokračoval v podnikaní na území SR ako slovenská osoba. Z výpisov žalovaného zo živnostenského a obchodného registra, z vyjadrení účastníkov konania a ostatných predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný pokračoval v podnikaní v rámci toho istého podniku (§ 5 ods. 1 Obch. zák.), ktorý si vybudoval na území SR ako zahraničná osoba, i pod tým istým obchodným menom. Z toho vyplýva, že pridelením nového IČO nedošlo k zmene fyzickej osoby - podnikateľa, a teda ani k zmene nájomcu ako zmluvnej strany predmetnej nájomnej zmluvy. K námietke žalovaného o zániku žalobcovej pohľadávky na základe jednostranného započítacieho prejavu zo strany žalovaného na základe faktúr č. 01/12/2008 a č. 01/03/2009 súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný nepredložil dôkaz o doručení týchto faktúr žalobcovi, na základe čoho neboli v konaní preukázané účinky započítania. Okrem toho, žalovaný v konaní v zmysle § 580 Obč. zák. nepreukázal spôsobilosť jeho pohľadávky na započítanie a jej existenciu. Žalovaný si započítal voči žalobcovi pohľadávku vyfakturovanú faktúrou č. 01/10/2008 v sume 1.000.000,- Sk titulom náhrady škody, ktorú mu mal spôsobiť svojim konaním žalobca. Žalovaný však v konaní nepreukázal v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, medzi ktoré patrí porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Nie je zrejmé ani to, na základe čoho žalovaný ustálil výšku škody práve v sume 1.000.000,- Sk. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nedošlo v zmysle § 580 Obč. zák. k zániku žalovanej pohľadávky jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného. V súvislosti s námietkou neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy podľa § 49a Obč. zák. súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný v konaní nepreukázal akýkoľvek nátlak zo strany žalobcu k uzavretiu predmetnej nájomnej zmluvy. Z písomného vyhotovenia zmluvy je zrejmý účel zmluvy - užívanie predmetu nájmu, teda pozemkov, za účelom zriadenia bufetu s terasou s možnosťou vybudovania detského ihriska. Okrem toho, z predloženej kúpnej zmluvy i z výpovedí účastníkov konania je zrejmé, že na pozemkoch žalobcu, ktoré tvorili predmet nájmu, sa nachádza stavba žalovaného, vrátane parkoviska a príjazdovej cesty. Z uvedeného je zrejmé, že nie je v rozpore so zákonom ak účastníci konania riešili svoje práva, vyplývajúce im z vlastníctva uvedených nehnuteľností, práve nájomnou zmluvou a v tomto prípade, vo vzťahu k nájomnej zmluve, je právne irelevantné, či je stavba trvalá alebo dočasná. Zákon nevylučuje uzavretie predmetnej nájomnej zmluvy ani v jednom z uvedených prípadov. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebol v konaní preukázaný omyl žalovaného vo vôli, ktorý by vychádzal zo skutočnosti, ktorá by bola pre neho pri uzavretí predmetnej zmluvy rozhodujúca. Keďže žalovaný je so zaplatením dlžného nájomného vo výške 6.564,92 Eur v omeškaní, je v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. povinný zaplatiť žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania. Nakoľko predmet nájmu žalovaný užíval aj v období od 01.04.2009 do 30.09.2009, ktoré je predmetom žaloby, a to i napriek tomu, že zmluvný vzťah účastníkov konania zanikol, prvostupňový súd v zmysle § 456, § 451 ods. 1 Obč. zák. zaviazal žalovaného i na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.458,84 €, ktoré vzniklo na strane žalovaného na úkor žalobcu užívaním predmetných pozemkov bez právneho dôvodu, keďže zmluvný vzťah účastníkov konania zanikol. Žalovaný výšku bezdôvodného obohatenia nenamietal, a túto mal súd prvého stupňa za preukázanú i z predmetnej nájomnej zmluvy a všeobecne záväzných nariadení žalobcu. Zároveň v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák. zaviazal žalovaného i na zaplatenie úrokov z omeškania 9,5% ročne zo sumy 243,14 € od 01.04.2009 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 243,14 € od 01.05.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 243,14 € od 01.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 243,14 € od 01.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 243,14 € od 01.08.2009 do zaplatenia a zo sumy 243,14 € od 01.09.2009 do zaplatenia, nakoľko s ohľadom na písomné vyjadrenia žalovaného i jeho postup pri vznášaní námietok proti žalovanej pohľadávke (najmä dlhý časový odstup pri ich uplatnení a ich neopodstatnenosť), žalovaný nebol pri neplatení dohodnutého nájomného a užívaní predmetných pozemkov žalobcu bez právneho dôvodu dobromyseľný. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Opätovne namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie v konaní, keďže predmetnú nájomnú zmluvu uzatváral ako osoba zapísaná v obchodnom registri s prideleným IČO: 37 915 045 a žalobca ho žaloval ako osobu s prideleným IČO: 43 875 599. Bol názoru, že IČO slúži na identifikáciu, rozlíšenie a rozoznanie jednotlivých podnikateľských

subjektov a aj v danom prípade sa jedná o dva rôzne podnikateľské subjekty. Taktiež trval na tvrdení, že predmetnú nájomnú zmluvu dňa 01.10.2006 žalobcovi vypovedal z dôvodu, že žalobca ho pred podpísaním zmluvy uviedol do omylu, keď mu povedal, že jeho stavba má len dočasný charakter. V roku 2005 totiž bolo predmetnej stavbe pridelené súpisné číslo, čím táto získala štatút trvalej stavby a nájomná zmluva sa stala bezpredmetnou a protiprávnou. Od mesta sa domáha zriadenia vecného bremena a odmieta jeho pokusy o nezákonné sa obohacovanie uplatňovaním žalovaných nárokov. Bol názoru, že sa nedá prenajať pozemok na dočasné užívanie pod trvalú stavbu. Za doposiaľ platnú považoval hospodársku zmluvu uzatvorenú medzi Československým štátom a štátnym podnikom ERPO Bratislava. Hospodárska zmluva bola totiž nevyhnutná na užívanie predmetnej parcely, bez nej by nemohla byť stavba skolaudovaná, pričom číslo parcely muselo byť uvedené na kolaudačnej listine. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Námietku žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie označil za bezpredmetnú, lebo v prípade žalovaného ide stále o tú istú fyzickú osobu, u ktorej sa len zmenilo IČO v súvislosti so získaním trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Uviedol, že žalovaný užíval pozemky v jeho vlastníctve na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú od 01.04.2004 a za roky 2004, 2005 a 2006 riadne hradil nájomné. Snaha žalovaného započítať nájomné za ďalšie obdobie užívania pozemkov s jeho údajným nárokom na náhradu škody bola neúspešná ( Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. zamietol žalobu podanú žalovaným o náhradu škody 33.193,90 Eur) a pokiaľ sa žalovaný stále odvoláva na to, že ohľadne dočasného charakteru stavby stojacej na parceliach vo vlastníctve žalobcu bol žalobcom uvedený do omylu, a že nakoľko táto stavba má trvalý charakter, nebolo možné pozemky, na ktorej stojí, prenajať na dočasné užívanie, jeho tvrdenia sú irelevantné. Žalobca zdôraznil, že nie je podstatné, či je stavba trvalá alebo dočasná, podstatné je to, že stavba patriaca žalovanému sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Žalovanému bola rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. uložená povinnosť predmetný pozemok vypratať, čo doposiaľ neurobil, ale naďalej tieto nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu užíva bez právneho titulu, a za ich užívanie neplatí.

Odvolací súd sa prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že žalovaný je v predmetnom spore pasívne vecne legitimovaný, lebo za obdobie roku 2007, 2008 a za obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2009 si nesplnil ako nájomca svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 671 ods. 1 Obč. zák. a z čl.III. ods. 1, 3 nájomnej zmluvy, a neuhradil žalobcovi ako prenajímateľovi za uvedené obdobie nájomné spolu vo výške 6.564,92 Eur. Správne tiež konštatoval, že vzhľadom na užívanie predmetu nájmu i v období od 01.04.2009 do 30.09.2009 bez právneho titulu ( vzhľadom na zánik nájomného vzťahu výpoveďou zo strany žalobcu k 31.03.2009) je žalovaný povinný žalobcovi vydať v zmysle § 451 ods. 1 a § 456 Obč. zák. aj bezdôvodné obohatenie vo výške 1.458,84 Eur. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal tvrdeniami žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie, o odstúpení od zmluvy, ( ktorého doručenie žalovaný žalobcovi nepreukázal) o údajnom započítaní pohľadávky žalovaného i jeho námietkami o neplatnosti nájomnej zmluvy v zmysle ust. § 49a Obč. zák. a § 37 ods. 2 Obč. zák., totožnými s tými, ktoré žalovaný opätovne uviedol vo svojom odvolaní a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť, preto ho odvolací súd potvrdil ako vecne právny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.).

Úspešnému žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, hoci podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila; žalobca si však náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú (§ 151 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.