Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cob-3-2020.pdf
PDF · 132.84 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/3/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu Mesto Trenčín, Mierové námestie 2, 911 64 Trenčín, IČO 00 312 037, proti žalovanému G. Z., miesto podnikania R. 3, XXX XX H., L. XX XXX XXX, o žalobe žalovaného na obnovu konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/252/2017-32 zo dňa 14. augusta 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu žalovaného na obnovu konania odmietol a vo výroku II. žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania o žalobe na obnovu konania.
2. V pôvodnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 36Cb/63/2011 sa žalobca Mesto Trenčín domáhal proti žalovanému G. Z. zaplatenia sumy 7 572,26 eur s príslušenstvom. V konaní o žalobe na obnovu konania platí pre procesné označenie strán rovnaké označenie a postavenie, ktoré mali v pôvodnom súdnom spore. Žalobu na obnovu konania podala strana pôvodného sporu v procesnom označení a postavení žalovaného a toto označenie sa zachováva aj v tomto konaní.
3. Podanou žalobou na obnovu konania sa žalovaný domáhal obnovy konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/63/2011 v spore žalobcu Mesto Trenčín, Mierové námestie 2, 916 64 Trenčín, IČO 00 312 037, proti žalovanému G. Z., miesto podnikania R. 3, H., L. XX XXX XXX, o zaplatenie 7 572,26 eur. V žalobe na obnovu konania uviedol, že počas označeného sporu nemohol predložiť dôkaz - Hospodársku zmluvu zo dňa 21.8.1981, uzavretú medzi P. Z. podnikom H., š.p. a I., š.p. na trvalé a bezodplatné užívanie pozemku, za ktoré Mesto Trenčín od neho žiadalo nájomné. Pôvodná Hospodárska zmluva nebola nikdy vypovedaná, o čom je dôkaz v súdnom spise a Mesto Trenčín túto skutočnosť nikdy nespochybnilo. Užívateľské práva k predmetným pozemkom, uvedeným v Hospodárskej zmluve, previedol žalovaný na seba pri kúpe nehnuteľností. Táto kúpna zmluva je založená v súdnom spise. Predmetnú Hospodársku zmluvu v minulosti jeho matka omylom zobrala so sebou počas návratu na Ukrajinu z návštevy u žalovaného a ako starý človek na to zabudla. V septembri boli u nich v rodinnom dome na Ukrajine stavebné opravy, počas ktorých sa predmetná zmluva objavila. Dňa 25.10.2017 ju bol žalovaný zobrať a na základe jej objavenia žiadal o obnovu predmetného súdneho konania. K žalobe na obnovu konania žalovaný predložil listiny : fotokópia pasu žalovaného, Hospodárska zmluva zo dňa 21.08.1981 uzatvorená medzi P. Z. A. Trenčín a I., reklamný podnik N..
4. Žalobca žiadal žalobu na obnovu konania zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 21.2.2018 uviedol, že v konaní sp. zn. 36Cb/63/2011 Mesto Trenčín ako žalobca žiadalo od žalovaného G. Z. nájomné, keďže G. Z. užíval pozemky vo vlastníctve Mesta Trenčín a za ich užívanie neplatil Mestu Trenčín žiadnu odplatu. Mesto Trenčín bolo v uvedenom konaní úspešné, pričom proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/63/2011 podal G. Z. odvolanie a tento rozsudok bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/89/2013. Zo žaloby na obnovu konania nie je zrejmé, v akom rozsahu žalovaný pôvodné rozhodnutie napáda. Zároveň žalovaný podal žalobu na obnovu konania len proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, hoci vo veci vydal rozsudok aj Krajský súd v Trenčíne. Podľa názoru žalobcu, nebola splnená subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania, t.j. tri mesiace odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žalovaný poukazoval na dôkaz, listinu - Hospodársku zmluvu zo dňa 21.08.1981, o ktorej tvrdil, že ju v minulosti jeho matka omylom zobrala so sebou počas návratu na Ukrajinu z návštevy u žalovaného a ako starý človek na to zabudla, a že sa v septembri (žalobca predpokladal, že žalovaný myslel september 2017) počas stavebných úprav v rodinnom dome zmluva objavila. Ďalej žalovaný uviedol, že zmluvu bol dňa 25.10.2017 zobrať, o čom doložil záznam v pase a na základe tejto zmluvy podal žalobu na obnovu konania. Žalobca podotkol, že žalovaný na Hospodársku zmluvu, ktorej predmetom je trvalé užívanie pozemkov, poukazoval už v konaní 36Cb/63/2011. Na pojednávaní dňa 13.07.2011 predložil súdu písomné stanovisko k platobnému rozkazu, kde uviedol : „Podľa platných zákonov v roku 1980 ku kolaudácii stavby zo zákona staviteľ musel preukázať vlastnícke alebo užívateľské práva k pozemku. Staviteľom bol štátny podnik preto zo zákona medzi štátnym podnikom a štátom musela byť uzatvorená hospodárska zmluva na trvalé a bezodplatné užívanie parcely, číslo ktorej malo byť zapísané na kolaudačnej listine.“. Rovnako aj v odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/63/2011 G. Z. uviedol: „Ďalej v nasledovnom odvolaní naďalej tvrdím, že hospodárska zmluva uzavretá medzi T. štátom a štátnym podnikom I., N. je platná do dnešného dňa, tak ako je uvedené v mojom vyjadrení zo dňa 11.7.2011, ktoré je založené v súdnom spise ...“. V uvedenom konaní však žalovaný predmetnú zmluvu nepredložil, a ani nenavrhol iným spôsobom vykonať tento dôkaz. V žalobe na obnovu konania žalovaný uviedol, že dôkaz nemohol predložiť bez svojej viny, majúc na mysli pravdepodobne matku, ktorá hospodársku zmluvu zobrala so sebou z návštevy u žalovaného. Žalovaný odvíja svoju nemožnosť predložiť dôkaz zavinením jeho matky. Uvedené tvrdenie žalobca považoval za absolútne účelové. Ak žalovaný tvrdil, že Hospodársku zmluvu (údajne) zobrala v minulosti žalobcova matka z návštevy u neho (žalobca predpokladal, že v mieste bydliska žalovaného - Y.-S.), tak to znamená, že žalovaný mal predmetnú zmluvu k dispozícii už v minulosti, o ktorej žalobca predpokladal, že ide o dlhšie časovú obdobie ako 3 mesiace pred podaním žaloby na obnovu konania. To, že žalovaný nemohol uplatniť dôkaz z dôvodu, že ho odniesla jeho matka, nemôže pred súdom obstáť, nakoľko pri prijatí takejto argumentácie by mohol každý pri žalobe na obnovu konania tvrdiť, že dôkaz odniesol bez jeho vedomia jeho rodinný príslušník, a preto dôkaz nemohol uplatniť. Žalobca sa domnieval, že žalovaný mohol predmetný dôkaz
- Hospodársku zmluvu uplatniť už v pôvodnom konaní, ktorého obnovu žiada. Ak by aj žalovaný preukázal, že v pôvodnom konaní nemohol z objektívnych dôvodov tento dôkaz predložiť, žalobca mal zato, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, týkajúce sa dodržania 3 mesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania po tom, ako tento dôkaz prvý krát získal. Žalovaný „dokladoval“, že Hospodárska zmluva „sa našla“ v septembri (žalobca predpokladal, že žalovaný mal na mysli september 2017) a následne ju bol 25.10.2017 zobrať na Ukrajine a dňa 30.10.2017 podal žalobu. Avšak trojmesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania plynula žalovanému odo dňa, keď prvýkrát získal Hospodársku zmluvu.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami (odsek 4. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie). Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/63/2011-121 zo dňa 14.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.9.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/89/2013-163 zo dňa 10.6.2015, bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 8 023,79 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 458,87 eur od 1.2.2007 do zaplatenia, zo sumy 243,14 eur od 1.4.2009 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 458,87 eur od 1.8.2007 do zaplatenia, zo sumy 1 458,87 eur od 1.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 1 458,87 eur od 1.8.2008 do zaplatenia, 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 729,44 eur od 1.2.2009 do zaplatenia, 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 243,14 eur od 1.5.2009 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 243,14 eur od 1.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 243,14 eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 243,14 eur od 1.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 243,14 eur od 1.9.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 481 eur. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku
prvoinštančného súdu je zrejmé, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 25.5.2004 uzavrel žalobca ako prenajímateľ a G. Z. ako nájomca v zmysle § 663 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomnú zmluvu č. 4/2004, ku ktorej uzavreli uvedené zmluvné strany dňa 21.10.2004 dodatok č. 1. Z označenia G. Z. v záhlaví zmluvy uvedením IČO XX XXX XXX a z vyjadrení účastníkov konania je zrejmé, že žalovaný v čase uzavretia tejto nájomnej zmluvy podnikal na území Slovenskej republiky ako zahraničná osoba v zmysle § 21 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a z tohto dôvodu bol zapísaný v obchodnom registri. Po získaní bydliska na území Slovenskej republiky žalovaný stratil štatút zahraničnej osoby a pokračoval v podnikaní na území Slovenskej republiky ako slovenská osoba v rámci toho istého podniku (§ 5 ods. 1 Obchodného zákonníka) a pod tým istým obchodným menom. Pridelením nového IČO nedošlo k zmene fyzickej osoby - podnikateľa, a teda ani k zmene nájomcu ako zmluvnej strany predmetnej nájomnej zmluvy. Z odôvodnenia predmetného rozsudku ďalej vyplynulo, že žalobca bol ako vlastník predmetu nájmu zapísaný v katastri nehnuteľností, a teda bol oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorej predmetom boli sporné nehnuteľnosti. Žalovaný v konaní nepredložil zmluvu, na základe ktorej by bol v čase uzavretia predmetnej zmluvy oprávnený nakladať s predmetom nájmu I., š.p., resp. I. a.s. Z predloženej hospodárskej zmluvy zo dňa 15.6.1976 bolo zrejmé, že táto bola uzavretá na dobu určitú, a to na dobu do ukončenia investičnej výstavby závodu I. v H.. Bolo nesporné, že k ukončeniu tejto výstavby došlo už pred uzavretím nájomnej zmluvy č. 4/2004. Žalovaný sa zmluvou o nájme č. 4/2004 v znení jej dodatku č. 1 zaviazal platiť dohodnuté nájomné v sume 2 917,74 eur (87 900 Sk) ročne. V konaní nebolo preukázané doručenie výpovede predmetnej zmluvy zo dňa 1.10.2006 zo strany žalovaného žalobcovi, v dôsledku čoho nenastali účinky výpovede zmluvy žalovaným v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní tiež nebol preukázaný omyl žalovaného pri uzatváraní nájomnej zmluvy, a v dôsledku toho dôvodnosť a platnosť tejto výpovede. Vzhľadom k tomu zanikol zmluvný vzťah účastníkov konania, založený nájomnou zmluvou č. 4/2004 v znení jej dodatku č. 1, až na základe výpovede zmluvy zo dňa 3.12.2008 žalobcom doručenej žalovanému 23.12.2008, pričom výpovedná doba uplynula dňom 31.3.2009. Túto skutočnosť potvrdil žalovaný i v odpore proti platobnému rozkazu, kde výslovne uviedol, že od 31.3.2009 nemá so žalobcom uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu. Žalovaný nepoprel, že žalobcovi neuhradil nájomné za rok 2007 v sume 2 917,74 eur, za rok 2008 v sume 2 917,74 eur a za obdobie od 1.1.2009 do 31.3.2009 v sume 729,44 eur, spolu v sume 6 564,92 eur, a preto súd v zmysle § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. III ods. 1, 3 predmetnej nájomnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1 zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného v sume 6 564,92 eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania. Žalovaný predmet nájmu užíval i v období od 1.4.2009 do 30.9.2009, ktoré je predmetom žaloby, a to i napriek tomu, že zmluvný vzťah účastníkov konania zanikol, a preto súd v zmysle § 456, § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného i na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 458,84 eur, ktoré vzniklo na strane žalovaného na úkor žalobcu užívaním predmetných pozemkov bez právneho dôvodu, keďže zmluvný vzťah účastníkov konania zanikol. Žalovaný výšku bezdôvodného obohatenia nenamietal, a túto mal súd za preukázanú i z predmetnej nájomnej zmluvy a všeobecne záväzných nariadení žalobcu.
6. Za použitia § 397 písm. a/, b/, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 413 ods. 1 písm. a/ a § 413 ods. 1 písm. e/ CSP súd prvej inštancie žalobu žalovaného na obnovu konania odmietol. Zdôraznil, že žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby mohol byť znovu prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie o veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť. Obnova konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré Civilný sporový poriadok na podanie návrhu na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu subjektívnej lehoty, t. j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť, a lehoty objektívnej, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Tieto lehoty boli ustanovené Občianskym súdnym poriadkom účinným do 30. júna 2016 zhodne s Civilným sporovým poriadkom účinným od 1. júla 2016. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29.9.2016 sp.zn. 9Co/177/2016, v ktorom tento súd uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu dospel zhodne so súdom prvej inštancie k totožnému záveru, že v súdnej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal splnenie objektívnej podmienky prípustnosti návrhu na obnovu konania, t. j. zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na
podanie návrhu. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinná preukázať strana sporu, ktorá sa obnovy konania domáha a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný neúspech tejto strany. Subjektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať žalobu na obnovu konania, upravuje ustanovenie § 403 ods. 1 CSP. Je trojmesačná a subjektu oprávnenému na podanie žaloby na obnovu konania plynie odo dňa, keď sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol dôvod obnovy uplatniť. Žalovaný zachovanie subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 403 ods. 1 CSP nepreukázal. O Hospodárskej zmluve zo dňa 21.8.1981 vedel už počas pôvodného súdneho konania vedeného pod sp. zn. 36Cb/63/2011, čo vyplýva z jeho tvrdenia, že ju jeho matka omylom vzala od neho so sebou, keď bola u neho na návšteve; pričom predmetná zmluva mala byť uzavretá už v roku 1981. Žalovaný tiež neuviedol, ani nepreukázal, kedy uvedenú Hospodársku zmluvu od neho matka vzala, teda nepreukázal, že by ju v pôvodnom konaní nemohol použiť. Taktiež nepreukázal, že by bol dňa 25.10.2017 po uvedenú zmluvu na Ukrajine, nakoľko príslušná pečiatka v jeho pase síce potvrdzuje návštevu Ukrajiny, ale nie účel uvedenej cesty, ktorým malo byť prevzatie Hospodárskej zmluvy zo dňa 21.8.1981. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalovaný nepreukázal splnenie objektívnej podmienky prípustnosti návrhu na obnovu konania stanovenej § 403 ods. 1 CSP, t. j. zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Žalovaný tiež, v zmysle § 397 písm. a/ CSP, nepreukázal, že by predmetnú Hospodársku zmluvu nemohol použiť v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 36Cb/63/2011. Z dátumu jej vyhotovenia, uvedeného na zmluve, vyplýva, že táto existovala už v čase pôvodného konania. V spore nebolo preukázané, že ju jeho matka odniesla na Ukrajinu. Žalovaný ani neuviedol, kedy tak mala urobiť, teda nie je vylúčené, že sa tak mohlo stať až po skončení pôvodného konania. Napriek námietkam žalobcu, vzneseným v písomnom vyjadrení zo dňa 21.2.2018, žalovaný sa k uvedeným skutočnostiam nevyjadril, ani nenavrhol na ich preukázanie žiadne dôkazy. Taktiež neuviedol, ani nepreukázal, či a na základe čoho by takáto zmluva mala pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci; nie je zrejmé, ktoré skutkové tvrdenia v pôvodnom konaní mali byť takýmto dôkazom pravdepodobne preukázané, resp. popreté. S prihliadnutím na to, že žalovaný nepreukázal ani zachovanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania; neuviedol a nepreukázal obdobie, v ktorom v predmetnou zmluvou nedisponoval, mal súd prvej inštancie zato, že žaloba na obnovu konania, podaná žalovaným, je zjavne nedôvodná, nakoľko zo skutkových tvrdení žalovaného je nepochybné, že jej nemôže byť vyhovené, a to aj s ohľadom na písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.2.2018. Žalovaný nezaujal k uvedenému písomnému vyjadreniu žalobcu stanovisko, ani sa, bez uvedenia dôvodu, nedostavil na pojednávanie dňa 14.8.2019, na ktorom boli skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť zjavnú nedôvodnosť žaloby na obnovu konania, oboznámené.
7. Súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy v písomnom vyjadrení zo dňa 21.2.2018, nakoľko dôkazné bremeno preukázať zachovanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania podľa § 403 ods. 1 CSP a uviesť skutkové tvrdenia odôvodňujúce prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. a/ CSP (najmä, ustálenie obdobia, v ktorom žalovaný bez svojej viny nemohol predmetnú Hospodársku zmluvu použiť v pôvodnom konaní, resp. po jeho skončení, a tiež že takáto zmluva môže privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci) znáša v tomto konaní žalovaný, ktorý však takéto dôkazy neoznačil.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému náhradu 100 % trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Tieto odvolacie dôvody oprel žalovaný o tvrdenia, že súdu prvej inštancie doložil hospodársku zmluvu a čestné vyhlásenie svojej matky o tom, že ona nie úmyselne zobrala so sebou na Ukrajinu predmetnú hospodársku zmluvu, ktorú nemohol žalovaný použiť v súdnom konaní pred okresným súdom a odvolacím súdom. Žalovaný nevedel o tom, že hospodárska zmluva sa nachádza na Ukrajine, v opačnom prípade by si predmetnú zmluvu zadovážil na súdne konane. Z procesného hľadiska poukázal žalovaný na skutočnosť, že na súdne pojednávanie sa nemohol dostaviť z dôvodu liečenia na Ukrajine. Práceneschopnosť a žiadosť, aby sa pojednávanie nekonalo v jeho
neprítomnosti, zaslal žalovaný okresnému súdu. Kópiu práceneschopnosti a kópiu podacieho lístka si žalovaný vyžiada a predloží okresnému súdu. Za týmto účelom musí žalovaný vycestovať na Ukrajinu. Navrhol, aby bolo uznesenie súdu prvej inštancie zrušené a aby bolo nariadené riadne súdne konanie v predmetnej veci.
10. Postupom podľa § 373 ods. 3 CSP podal žalobca k odvolaniu žalovaného vyjadrenie zo dňa 4.12.2019. K odvolacím tvrdeniam žalovaného uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by bola súdu doručená žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania pred jeho uskutočnením, pričom dôkazné bremeno o tejto skutočnosti spočíva výlučne na žalovanom. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie a zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa názoru žalobcu, žalovaný predovšetkým nepreukázal zachovanie subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 403 ods. 1 CSP, a teda splnenie objektívnej prípustnosti tejto žaloby. Samotná žaloba na obnovu konania bola zjavne nedôvodná a zo všetkých skutkových tvrdení žalovaného bolo nepochybné, že jej nemôže byť vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
11. Žalovaný postupom podľa § 374 ods. 1 CSP nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 4.12.2019, ktoré mu bolo doručené dňa 16.12.2019.
12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý výrok I. a výrok II. čo do nároku na náhradu trov konania uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
14. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, postup podľa § 167 ods. 2, 3 CSP v spojení s § 409 CSP, o predvolávaní na nariadené pojednávanie za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Dňa 3.8.2018 nariadil súd prvej inštancie na prejednanie veci pojednávanie na deň 15.2.2019 o 10,00 hod. v budove Okresného súdu Trenčín v miestnosti č. dv. 109 a na pojednávanie predvolal žalobcu a žalovaného, ktorému predvolanie doručoval elektronicky a poštou. Žalobca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 5.9.2018 a žalovaný prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 28.9.2018. Spolu s predvolaním na pojednávanie bolo žalobcovi a žalovanému doručené písomné poučenie strany sporu (č.l. 19-20 súdneho spisu). Dňa 13.2.2019 bolo doručené súdu prvej inštancie podanie žalovaného, ktorým oznámil, že je od 11.2.2019 práceneschopný a z tohto dôvodu žiada o odročenie pojednávania a určenie iného termínu pojednávania s tým, že žiada, aby súd nekonal v jeho neprítomnosti. Spolu s týmto podaním doručil žalovaný súdu prvej inštancie potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej dňa 11.2.2019 s uvedením, že je neschopný práce od 11.2.2019. Z následného postupu súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie akceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania na iný termín z dôvodov, ktoré uviedol a preukázal. Súd prvej inštancie oznámením zo dňa 14.2.2019 (č.l. 24 súdneho spisu) oznámil stranám sporu, že pojednávanie určené na deň 15.2.2019 o 10,00 hod. sa odročuje na deň 14.8.2019
o 9,00 hod. na Okresnom súde Trenčín v pojednávacej miestnosti č. dv. 109, I. poschodie. Žalobca prevzal oznámenie o zmene termínu pojednávania dňa 14.2.2019 a žalovaný prevzal oznámenie o zmene termínu pojednávania dňa 8.3.2019. Na pojednávanie dňa 14.8.2019 sa žalovaný nedostavil. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní dňa 14.8.2019 neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré vyhlásil na pojednávaní dňa 14.8.2019, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti žalovaného (č.l. 30 p.v. zápisnica o pojednávaní), zodpovedá postupu a splneniu podmienok podľa § 180 CSP. Žalovaný až v odvolaní uviedol dôvod, pre ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie nariadené na deň 14.8.2019. Tvrdenie o tom, že pred pojednávaním a v čase pojednávania sa nachádzal na Ukrajine za účelom liečenia v odvolacom konaní nepreukázal žiadnym označeným ani predloženým pravdivým dôkazom. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
15. Odvolací súd, nadväzujúc na názory súdu prvej inštancie uvedené v odsekoch 8. a 9. odôvodnenia uznesenia, a rovnako ako súd prvej inštancie uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom a na jej uplatnenie musia byť dané osobitné dôvody. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami jej prípustnosti. Právoplatné rozhodnutie súdu možno napadnúť len z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Žalobou na obnovu konania možno napadnúť ktorýkoľvek právoplatný rozsudok (prvoinštančného alebo odvolacieho súdu, rozsudok čiastočný alebo medzitýmny, rozsudok pre zmeškanie alebo rozsudok pre uznanie). Taxatívne dôvody žaloby na obnovu konania upravuje § 397 písm. a/ - f/ CSP. Pri mimoriadnom opravnom prostriedku akým je aj žaloba na obnovu konania (spolu s dovolaním) rozoznávame subjektívne a objektívne podmienky prípustnosti. Subjektívnu podmienku prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku predstavuje subjekt legitimovaný na jeho uplatnenie v zmysle § 400 - § 402 CSP. Vo vzťahu k stranám sporu je žalobu na obnovu konania oprávnená podať výlučne tá strana sporu, v neprospech (i čiastočný) ktorej bolo rozhodnutie vydané. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt. Ide o kombináciu zachovania dvoch druhov lehôt, a to lehoty subjektívnej a lehoty objektívnej, ktorej zachovanie je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje. Zmeškanie zákonných lehôt na uplatnenie žaloby na obnovu konania nemožno podľa § 405 CSP odpustiť. Subjektívnu lehotu a začiatok jej plynutia upravuje § 403 ods. 1 CSP. Objektívnu lehotu a začiatok jej plynutia upravuje § 403 ods. 2 CSP.
16. Súd prvej inštancie venoval v odôvodnení uznesenia dostatočnú pozornosť posúdeniu, či pre prípustnosť žaloby na obnovu konania, splnil žalovaný ako subjekt, v neprospech ktorého bol rozsudok č.k. 36Cb/63/2011-121 zo dňa 14.9.2011 vydaný Okresným súdom Trenčín, aj objektívnu podmienku prípustnosti tejto žaloby z hľadiska zachovania subjektívnej a objektívnej lehoty na uplatnenie tejto žaloby na obnovu konania.
17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, čím realizoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP, jeho hodnotenia zohľadňujú aj hodnotenia dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
18. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie o žalobe na obnovu konania tvrdil, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 36Cb/63/2011 nemohol predložiť dôkaz - listinu hospodársku zmluvu zo dňa 21.8.1981 uzatvorenú medzi P. Z. A. v Trenčíne, š.p. a I..p. na trvalé a bezodplatné užívanie pozemku, za užívanie ktorého žiadal žalobca, Mesto Trenčín, od žalovaného nájomné. Táto hospodárska zmluva nebola nikdy vypovedaná, o čom je dôkaz v súdnom spise, a žalobca túto skutočnosť nespochybnil. Užívateľské práva k pozemkom, ktoré sú uvedené v hospodárskej zmluve, žalovaný previedol na seba kúpou týchto pozemkov. Kúpna zmluva bola založená do súdneho spisu. Predmetnú hospodársku zmluvu v minulosti jeho matka omylom zobrala so sebou počas návratu na Ukrajinu z návštevy u žalovaného a ako starý človek na to zabudla. V septembri boli v rodinnom dome na Ukrajine u nich stavebné opravy, počas ktorých sa predmetná zmluva objavila. Dňa 25.10.2017 bol žalovaný túto hospodársku zmluvu zobrať a na základe jej objavenia podal žalobu na
obnovu súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 36Cb/63/2011. V odvolacom konaní zotrval žalovaný na rovnakých tvrdeniach s tým, že k žalobe na obnovu konania priložil ako dôkaz hospodársku zmluvu zo dňa 21.8.1981 uzatvorenú medzi Okresným stavebným podnikom H. a I., reklamný podnik N.. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že okrem pasu žalovaného s dátumom Vyšné Nemecké dňa 25.10.2017 a predmetnej hospodárskej zmluvy neboli k žalobe na obnovu konania priložené žiadne iné listiny. K odvolaniu nepriložil žalovaný žiadne listiny.
19. Za tohto stavu žalovaným opísaných rozhodujúcich skutočností v žalobe na obnovu konania a tvrdení žalovaného v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 36Cb/63/2011, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odseku 5. odôvodnenia uznesenia, vyhodnotil odvolací súd závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní splnenia objektívnych podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. a/ CSP a § 403 ods. 1 CSP žalovaným ako správne. Tieto závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v tvrdeniach a preukázaných skutočnostiach v predmetnom súdnom konaní, ktorého obnovy sa žalovaný domáha. Predovšetkým žalovaný z vecného a časového hľadiska neuvádza vôbec kedy a za akých konkrétnych okolností sa mala hospodárska zmluva zo dňa 21.8.1981, uzatvorená medzi Okresným stavebným podnikom H. a I., reklamný podnik N., nájsť pri oprave rodinného domu na Ukrajine, kedy, od koho a za akých konkrétnych okolností sa žalovaný o tomto náleze predmetnej hospodárskej zmluvy dozvedel. Žalovaný v žalobe na obnovu konania vôbec netvrdil rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzájomného vzťahu jeho vedomosti o existencii hospodárskej zmluvy zo dňa 21.8.1981, hospodárskej zmluvy zo dňa 15.6.1976, uzatvorenej medzi Okresným stavebným podnikom H. a I., reklamným podnikom, N. o dočasnom užívaní národného majetku na dobu určitú do ukončenia investičnej výstavby závodu I. v H. (ods. I. a ods. VI. tejto zmluvy - č.l. 72 spisu sp.zn. 36Cb/ 63/2011), pričom na užívanie prevádzkovej budovy I. bolo vydané dňa 17.10.1980 kolaudačné rozhodnutie (č.l. 73 spisu sp.zn. 36Cb/ 63/2011), a kúpnej zmluvy zo dňa 22.9.2010, ktorou sa I. reklamný a vydavateľský podnik, a.s. H. zaviazal previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam - stavbe súp.č. XXXX na parc. G. č. XXX k.ú. R. (N. a prislúchajúce inžinierske siete - parkovisko a príjazdová cesta) spolu s dohodou o právach a povinnostiach zo dňa 2.11.2010 uzatvorenou medzi I. reklamný a vydavateľský podnik a.s. a žalovaným a jeho manželkou, keď zápis vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností v prospech žalovaného a jeho manželky do katastra nehnuteľností bol vykonaný pod V 4835/10. Žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť opísaniu rozhodujúcich skutočností v žalobe na obnovu konania, keď vôbec netvrdil, od kedy a za akých okolností získal do svojej dispozície hospodársku zmluvu o trvalom užívaní národného majetku uzatvorenú medzi Okresným stavebným podnikom H. a I., reklamný podnik Bratislava dňa 21.8.1981 ešte pred tým, ako jeho matka mala túto zmluvu omylom zobrať so sebou na Ukrajinu.
20. V konaní sp.zn. 36Cb/63/2011 žalovaný na pojednávaní dňa 13.7.2011 uviedol: „A..č. XXX/ X sa nachádza na časti parcely pôvodne označenej č. XXX/XX. Z výpisu z evidencie nehnuteľností, ktorý som predložil, je zrejmé, že táto parcela patrila a bola vo vlastníctve štátu. Z predloženého kolaudačného rozhodnutia je zrejmé, že sa tu uvádza, že stavba je postavená na parc.č. XXX/XX. Za vtedajšej právnej situácie a práv. stavu z tohto je zrejmé, že medzi štátom a I. š.p. musela existovať hospodárska zmluva, ktorou štát dal túto parcelu č. XXX/XX do užívania I. š.p., nakoľko inak by I. š.p. nemohol na tejto parcele postaviť stavbu. V rámci veľkej privatizácie bol majetok I. š.p. privatizovaný do I. a.s. D. v r. XXXX na základe zákona o prevode majetku štátu na obce a mestá získal parcelu č. XXX/XX žalobca. Hospodárska zmluva medzi štátom a I. š.p. však týmto nebola zrušená ani vypovedaná a táto trvá doteraz. Túto hospodársku zmluvu síce nemôžem predložiť, lebo ju nemám, ale dôkazom existencie tejto zmluvy je kolaudačné rozhodnutie, ktoré by bez tejto zmluvy nemohlo byť vydané. V zmysle § 763 Obchodného zákonníka táto hospodárska zmluva platí doteraz, takže Mesto Trenčín, teda žalobca, mi nemohol prenajať parcelu, ktorú má v užívaní I. a.s.“
21. Na pojednávaní dňa 13.7.2011 žalovaný taktiež uviedol : „ I keď poverená zástupkyňa žalobcu predložila súdu hospodársku zmluvu na dočasné užívanie pozemkov, treba vziať zreteľ na to, že bola postavená trvalá stavba a tým pádom musela byť uzavretá ďalšia hospodárska zmluva, ktorou štát prenajal I. š.p. pozemok na ďalšie užívanie po kolaudácii stavby.“
22. Na pojednávaní dňa 13.7.2011 bol žalovaný poučený súdom o tom, že v prípade, ak tvrdí existenciu hospodárskej zmluvy, je jeho dôkaznou povinnosťou takúto zmluvu preukázať v konaní. Na to žalovaný uviedol : „Túto druhú hospodársku zmluvu predložiť nemôžem, nakoľko archívy boli zrušené a I. býv. zahraničný podnik bolo presťahované do garáže, trvám však na tom, že dôkazom jej existencie je to, že
takúto zmluvu si vyžadoval v tom čase existujúci právny stav, nakoľko bez takejto zmluvy nemohla byť stavba skolaudovaná ani pridelené súpisné číslo. Súpisné číslo bolo stavbe pridelené v kolaudačnom rozhodnutí a takisto túto stavbu evidoval aj kataster pod týmto súpisným číslom.“ 23. Na pojednávaní dňa 13.7.2011 žalovaný tiež uviedol, že overenú kópiu kolaudačného rozhodnutia dostal z mestského archívu. Po oboznámení listín prečítaním žalovaný na výzvu súdu uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania a k veci nemá viac čo dodať.
24. Predmetom konania sp.zn. 36Cb/63/2011, ktoré začalo dňa 26.10.2009 podaním žaloby žalobcu Mesto Trenčín proti žalovanému G. Z., bolo zaplatenie sumy 7 572,26 eur s príslušenstvom titulom nájomného za obdobie r. 2007 v sume 2 917,74 eur, r. 2008 v sume 2 917,74 eur a od 1.1.2009 do 31.3.2009 v sume 729,44 eur na základe nájomnej zmluvy č. 4/2004 zo dňa 25.5.2004 a dodatku č. 1 zo dňa 21.10.2004 k tejto zmluve v celkovej sume 6 564,92 eur a titulom bezdôvodného obohatenia od 1.4.2009 do 30.9.2009 v sume 1 458,84 eur. S tvrdeniami žalovaného (odsek 20. - 21. odôvodnenia tohto uznesenia) sa okresný súd vysporiadal v odôvodnení rozsudku č.k. 36Cb/63/2011-121 zo dňa 14.9.2011 a uviedol, že v konaní nebol preukázaný ani dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v konaní nepredložil zmluvu, na základe ktorej by bol v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy oprávnený nakladať s predmetom nájmu I., š.p., resp. I. a.s. Z predloženej hospodárskej zmluvy zo dňa 15.6.1976 je zrejmé, že táto bola uzavretá na dobu určitú, a to na dobu do ukončenia investičnej výstavby závodu I. v H.. Je nesporné, že k ukončeniu tejto výstavby došlo už pred uzavretím nájomnej zmluvy č. 4/2004, a teda i k ukončeniu predloženej hospodárskej zmluvy.
25. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný odvolanie (zo dňa 10.10.2011), v ktorom okrem iného tvrdil: „ ... že hospodárska zmluva uzatvorená medzi T. štátom a štátnym podnikom I., N. je platná do dnešného dňa, tak ako je uvedené v mojom vyjadrení z 11.7.2011, ktoré je založené v súdnom spise. Hospodárska zmluva na užívanie predmetnej parcely bola zo zákona nevyhnutná. Bez nasledovnej zmluvy nebola možná kolaudácia stavby, tak ako nasledovnou zmluvou staviteľ preukazoval právo k pozemku, na ktorom je postavená stavba. A číslo parcely poskytnuté staviteľovi do užívania zo zákona muselo byť uvedené v kolaudačnej listine.“
26. Z odsekov 20. - 25. tohto odôvodnenia vyplýva, že žalovaný existenciu hospodárskej zmluvy, ktorú priložil ako dôkaz k žalobe na obnovu konania, tvrdil, túto však dňa 13.7.2011 nemal k dispozícii. Na jej existenciu a prípadné predloženie žalobcom alebo treťou osobou mimo súdneho konania dokazovanie nenavrhol.
27. V rozsahu tvrdených rozhodujúcich skutočností a v rozsahu skutočností a okolností, ktoré vyplývajú z obsahu konania a súdneho spisu vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 36Cb/63/2011, súd prvej inštancie správne posudzoval a hodnotil splnenie podmienok prípustnosti obnovy právoplatne skončeného konania podľa § 397 písm. a/ CSP, najmä či žalovaný ako účastník konania nemohol v pôvodnom konaní bez svojej viny použiť hospodársku zmluvu o trvalom užívaní národného majetku uzatvorenú medzi Okresným stavebným podnikom Trenčíne a I., reklamný podnik Bratislava dňa 21.8.1981 ako dôkaz. V čase prebiehajúceho pôvodného konania mal žalovaný na svoju obranu nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť v rozsahu označenia dôkazov (prípadne i spôsobu získania označeného dôkazu a iných rozhodujúcich skutočností) podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako v tom čase platného procesného predpisu na preukázanie svojich tvrdení. Dôkaznú povinnosť žalovaný nesplnil. Nakoľko nebola splnená podmienka, že predmetný dôkaz nemohol žalovaný použiť v pôvodom konaní bez svojej viny, nevznikol v konaní pred súdom prvej inštancie dôvod na skúmanie a posudzovanie následnej podmienky podľa § 397 písm. a/ CSP, ktorá spočíva v tom, že tento dôkaz mohol privodiť žalovanému pre neho priaznivejšie rozhodnutie.
28. Po posúdení a vyhodnotení rozhodujúcich okolností a skutočností odvolací súd konštatuje, rovnako ako súd prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. a/ CSP a podľa § 403 ods. 1 CSP. Preskúmanie uplatnenej žaloby na obnovu konania z hľadiska prípustnosti tejto žaloby podľa citovaných zákonných ustanovení predstavuje postup súdu prvej inštancie, ktorý je súladný so zákonom, pretože splnenie subjektívnych a objektívnych podmienok je právnym základom pre zákonnú následnú možnosť opätovného prejednania a rozhodnutia predmetu pôvodnej právoplatne skončenej veci v prípade, ak súd žalobe na obnovu konania vyhovie a obnovu pôvodného konania rozsudkom povolí.
29. V súlade s vyššie uvedenými názormi dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správne a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolacie tvrdenia žalovaného neboli za daného procesného stavu spôsobilé opodstatniť záver, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP zakladajú dôvod zmeny alebo zrušenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
30. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o náhrade trov konania vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Súd prvej inštancie pri posudzovaní miery úspechu strán v spore rozhodol o náhrade trov konania správne podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnou stranou sporu bol žalobca, ktorému z tohto dôvodu vznikol proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu by patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu súdneho spisu v časti týkajúcej sa odvolacieho konania odvolací súd zistil, že žalobcovi nevznikli v odvolacom konaní žiadne trovy a preto žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).