Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/229/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským v právnej veci navrhovateľa: V.. W. B., N.. XX.XX.XXXX, A. F. XX/XX, Ž., proti odporcovi: Základná škola s materskou školou Orešie, so sídlom Orešie 3, Pezinok, IČO: 36 063 924, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 02.08.2013 žiadal navrhovateľ, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 601,92 €, ktorá mu bola spôsobená zaplatením súdnych poplatkov v sume 601,92 € v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok za porušenie antidiskriminačného zákona. Uznesením č. k. -50 z 28.10.2014 súd pripustil zmenu návrh tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 601,92 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podaním doručeným súdu dňa 11.09.2014 navrhovateľ zmenil pôvodne podaný návrh na začatie konania, keď žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 601,92 € ako náhradu nemajetkovej ujmy a to na základe uvádzania do omylu a podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Navrhovateľ tvrdil, že odporca v uznesení Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality pod ČVS: ORP-219/OVK-PK-2011 z 20.07.2011 (ďalej len „uznesenie“) uviedol, že 1. navrhovateľ v čase skončenia pracovného pomeru nebol kvalifikovaný na angličtinu, 2. pani Emília Nagyová, ktorá nemá vysokoškolské vzdelanie, má však certifikát z Cambridge University z anglického jazyka, na vyučovanie anglického jazyka je teda plne kvalifikovaná a zákon mu to umožňuje, 3. navrhovateľ nemal žiadne výsledky, 4. navrhovateľ nemal žiadnu disciplínu. Týmito tvrdeniami odporca závažným spôsobom zasiahol do života navrhovateľa, jeho osobnosti, znížil jeho možnosť spoločenského a pracovného uplatnenia a dôstojnosť. Navrhovateľ uviedol, že podľa vyhlášky Ministerstva školstva č. 437/2009 Z. z. je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa len na vyučovanie cudzích jazykov aj vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore učiteľstvo všeobecno - vzdelávacích predmetov a štúdium cudzieho jazyka formou rozširujúceho štúdia. Podľa stanoviska Ministerstva školstva SR z 18.06.2009 a 04.11.2013, ak bol študentom rozširujúceho štúdia v danom akademickom roku, tak bol kvalifikovaný aj na angličtinu. Nevyžadovalo sa absolvovaná štúdium podľa vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 437/2009 Z. z. Ďalej uviedol, že v § 7 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. sa uvádza, že požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa podľa § 13 písm. b/ , c/, d/, f/, g/ a pre odborného zamestnanca je najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu dochádzky zamestnancov, on sa každý pracovný deň zapisoval pri príchode a odchode, nemal žiadne absencie, nechodil do práce opitý. Kolegyňa Nagyová ovládala angličtinu na stredoškolskej úrovni, didaktiku angličtiny neovládala

vôbec. Táto osoba bola v angličtine amatér, v porovnaní s ním nebola lepšia v angličtine a ani didaktike angličtiny. V školskom roku 2010/2011 nemohla vôbec vykonávať prácu učiteľky angličtiny, nemala na to vzdelanie a prax. Odporca uprednostnil pani Emíliu Nagyovú, na základe subjektívnych dôkazov ju považuje za angličtinárku, ktorú preferoval pred ním, ale objektívne dôkazy evidentne dokazujú, že nebola odborne spôsobilá, porušovala zákon o kvalifikačných predpokladoch a navyše je dôvodne podozrivá, že sa bezdôvodne obohatila tým, že ako nekvalifikovaná robila angličtinárku, čiže v rozpore so zákonom a prišla skoro za dva roky ku peniazom z tejto činnosti, ktoré jej ale nepatrili.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ nebol doposiaľ úspešný v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. o priznanie nemajetkovej ujmy za porušenie antidiskriminačného zákona a jeho návrh bol zamietnutý. Rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil krajský súd a dovolanie Najvyšší súdu SR odmietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením návrhu na začatia konania, spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality pod ČVS: ORP-219/OVK-PK-2011, diplomu navrhovateľa, potvrdenia katolíckej univerzity z 28.09.2010 a 07.11.2013, listu Ministerstva školstva SR z 18.06.2009 a 04.11.2013, zoznamu známok, kópií žiackych písomných prác, hospitačného záznamu, ostatného obsahu spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a doplnil, že do práva na ochranu jeho osobnosti bolo zo strany odporcu zasiahnuté vyjadreniami riaditeľa školy, ktoré sú súčasťou uznesenia ORPZ v Pezinku ČVS: ORP-219/OVK-PK-2011 z 20.07.2011 a to v tom, že 1/ bol nekvalifikovaný na výučbu anglického jazyka u odporcu, 2/ na výučbu anglického jazyka bola prijatá Emília Nagyová, ktorá podľa jeho názoru bola na výučbu nekvalifikovaná, 3/ nemal žiadnu disciplínu, 4/ nemal žiadne výsledky. K bodu 1/ uviedol, že jeho kvalifikácia na výučbu anglického jazyka vyplývala z vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 437/2009 a potvrdenia Katolíckej univerzity v Ružomberku z 28.09.2010, že pokračuje v rozširujúcom štúdiu angličtiny. Vyhláška v jeho prípade nepredpisovala ukončené vzdelanie, ale postačovalo ku kvalifikácii štúdium anglického jazyka, tým že odporca túto moju kvalifikáciu neakceptoval, zasiahol do mojich práv na ochranu osobnosti. K bodu 2/ uviedol, že súčasným zamestnávaním Emílie Nagyovej za stavu, keď odporca neuznal jeho kvalifikáciu a zároveň uznal kvalifikáciu tejto zamestnankyne k výučbe anglického jazyka odporca zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti, pretože týmto svojím konaním porušil zákon č. 317/2009 Z. z. a to v § 7 ods. 2 a § 13. Nemohol sa zmieriť s tým, že bola v jeho neprospech preferovaná osoba so žiadnym vysokoškolským vzdelaním, keď on mal v tom čase za sebou viac ako 10 rokov vysokoškolských štúdií. K bodu 3/ uviedol, že netvrdí, že bol v disciplíne úplne v poriadku, ale nemal problémy s dochádzkou, nebol opitý, nikoho fyzicky ani psychicky nenapádal. V prípade, ak mal na mysli odporca nedostatky v disciplíne žiakov, tak v takom prípade za to nemohol niesť následky, tieto nedostatky mal riešiť s konkrétnymi žiakmi. Takéto konanie považoval za zaujaté v rozpore so zákonom. K bodu 4/ uviedol, že tvrdenie, že nemal žiadne výsledky sa nezakladá na pravde, nakoľko sám odporca potvrdil autentickosť zoznamu známok mojich žiakov založených na č. l. 31, z ktorých vyplýva, že ak by žiaci nemali mať žiadne výsledky, tak by museli mať samé päťky alebo štvorky. K tvrdeniu, že výsledky mal predložil písomky žiakov na č. l. 55 až 83, z ktorých vychádza priemer 2,5.

Odporca na pojednávaní k bodu 1/ uviedol, že doslovne to nemyslel tak ako je to v uznesení vyšetrovateľa, že navrhovateľ v čase skončenia pracovného pomeru nebol z predmetu angličtina kvalifikovaný. Vedel v tom čase, že absolvuje vysokoškolské štúdium angličtiny ako aj vedel, že podľa vyhlášky stačilo ku kvalifikácii potvrdenie o začatí štúdia. Toto vyjadrenie ale myslel tak, že aj v porovnaní s Emíliou Nagyovou nemal v tom čase navrhovateľ toto vzdelanie ukončené, teda nemal diplom. Pre neho toto vyhodnotenie kvalifikácie k výučbe angličtiny nebolo podstatné, lebo s navrhovateľom bol skončený pracovný pomer pre nedostatky pri výučbe matematiky. K bodu 2/ uviedol, že v čase prijatia navrhovateľa, bolo to v auguste 2010, prijal aj Emíliu Nagyovú, keďže potreboval zabezpečiť vyučovanie anglického jazyka. V tom čase bol problém zohnať angličtinára, preto sa rozhodol, že vyskúša túto zamestnankyňu počas skúšobnej doby. S jej prácou bol spokojný, vedel, že nemala vysokú školy pre výučbu anglického jazyka, ale predložila mi certifikát, na čo si ja overil na Ministerstve školstva, či to postačuje ku kvalifikácii zamestnankyne. Dostal kladnú odpoveď. K bodu 3/ uviedol, že jednoznačne to bolo hrozné. Bez toho, aby sa chcel dotknúť osobnosti navrhovateľa, konštatoval, že keď deti videli silného a pomalého človeka v triede, tak boli voči nemu kruté a túto situáciu vedeli zneužiť. Navrhovateľ

si nevedel zjednať disciplínu v triede. Osobne dohliadal na poriadok v triede, opakovane počas dňa vstupoval do vzdelávacieho procesu navrhovateľa v triede a to z dôvodu, že na chodbe bolo počuť krik. V prípade, keď do triedy prišiel, tak si vedel zjednať poriadok a nastal pokoj. Deti boli disciplinované aj v prípade, ak vykonával na hodine navrhovateľa hospitáciu. Na nedostatky v spôsobilosti navrhovateľa zabezpečiť disciplínu v triede bol opakovane upozornený zo strany detí, ich rodičov, kolegov. Nemohol ustúpiť zo záveru, že z disciplíny žiakov v triede nesie priamu zodpovednosť učiteľ zabezpečujúci výučbu. Túto povinnosť si navrhovateľ nevedel splniť, nezvládol ju. K bodu 4/ uviedol, že tvrdenie, že povedal, že navrhovateľ nemal žiadne výsledky je veľmi skresľujúca. Navrhovateľa ako pedagóga matematiky považuje po odbornej stránke za veľmi dobrého. Vyjadrením, že nemal žiadne výsledky myslel len toľko, že nemal čiastkové výsledky počas výchovnovzdelávacieho procesu, čím mal na mysli, že deti sa počas jeho hodín bavili, nerešpektovali jeho pokyny, robili si posmešky, tým boli od tohto vyučovacieho procesu odpútaní. V žiadnom prípade týmto tvrdením nemal na mysli výsledky žiakov, ktoré navrhovateľ súdu predkladá vo forme písomných prác a ich hodnoteniu. Výsledky žiakov na začiatku školského roka neboli v dôsledku jeho práce, ale tieto výsledky prevzal po predchádzajúcom pedagógovi. Navrhovateľa prijal po tom, čo náhle stratil matematikára, musel situáciu okamžite riešiť. Pri osobnom pohovore s navrhovateľom mal určitú vnútornú pochybnosť, avšak je človek, ktorý dá inému šancu, preto keď mal chuť učiť, tak mu šancu poskytol. Zabezpečil mu aj bývanie.

Svedkyňa Mgr. Alžbeta Molnárová na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ je bývalý kolega, odporca je jej zamestnávateľ. Tvrdenie, že navrhovateľ nemal disciplínu, je pravdivé, nemal autoritu u žiakov, keď boli deti na chodbe, tak si pokrikovali. Počas vyučovacích hodín bolo počuť ruch, ale nie pracovný, ale ruch, ktorý nemal nič spoločné s danou témou hodiny. Bola prítomná na jednej vyučovacej hodine, ktorú viedol navrhovateľ, za účasti aj zástupcu školy Mgr. Vladimíra Chríbika, pričom na základe tejto jednej hodiny vedela, že navrhovateľ u detí nemal disciplínu. Počas účasti na vyučovacej hodine navrhovateľa bolo badať nedisciplinovanosť detí iba z časti, čo si vysvetľovala jej osobnou účasťou ako aj zástupcu školy. K výsledkom navrhovateľa sa vyjadriť nevedela, k tomu by bolo potrebné porovnať zápisnice zo štvrťročných pedagogických porád. Keď suplovala v triede, v ktorej navrhovateľ vyučoval matematiku, tak sa jej deti zvykli pýtať aj na veci týkajúce sa matematiky, keď niečomu nerozumeli. Urobili by tak aj mimo tejto hodiny, ale mala dojem, že za ňou hanbili prísť. Deti si robili srandu z vonkajšieho zjavu navrhovateľa, ako si češe vlasy, z fyzickej stránky navrhovateľa, ale aj z pachovej stopy, ktorú zanechával. Deti v tomto vedia byť kruté. Navrhovateľ dodržal odbornú stránku hospitačnej hodiny, ale nemal ľudský prístup k žiakom. Navrhovateľ mal nalinkovaný postup tejto hodiny, tak sa aj k deťom správal v tom zmysle, že keď sa ho nejaký žiak na niečo opýtal, tak sa k tomu už nevrátil. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či z hodiny odchádzala s pocitom, že navrhovateľ deti aj niečo naučil. V čase výpovede navrhovateľovi bola predsedom odborov, keď si ju riaditeľ školy zavolal ako aj zástupcu školy, v našej prítomnosti oznámil navrhovateľovi skončenie jeho pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Svedok Mgr. Vladimír Chríbik na pojednávaní uviedol, že odporca je jeho bývalý zamestnávateľ. Očakával, že navrhovateľ bude mať lepšie výsledky, predsa, bol v stredných rokoch. Mal tým na mysli, že očakával, že bude lepší v jeho danej aprobácii. U navrhovateľa vykonal jednu alebo dve hospitácie, kde priebeh hodiny nebol naplnený disciplínou, nepracovalo sa metodicko-didaktickým spôsobom, primeranou metodickou formou. Kde nie je disciplína, nemôžu byť ani výsledky. Počas hospitácie badal nedostatky v riadiacej činnosti učiteľa, bola to slabota, mal na mysli konkrétne, že navrhovateľ nemal zvládnutú štruktúru hodiny. Ďalšie poznatky ohľadom výsledkov navrhovateľa získal aj od žiakov, keď mimo vyučovacej hodiny mu otvorenejšie v samotnom rozhovore povedali, že nepochopili výučbu navrhovateľa, dané učivo, že navrhovateľ tichšie hovoril na hodinách. Aj napriek tomu, že nebol priamym svedkom toho, že si navrhovateľ nevedel zjednať disciplínu, túto skutočnosť nadobudol od žiakov, ale aj od kolegov, ktorí o tom hovorili v zborovni. Nepamätal si na sťažnosti rodičov a učiteľov, ale zo strany učiteľov si pamätal kritiku na jeho hygienu. Riaditeľ školy mal vždy voči navrhovateľovi férový prístup, najmä čo sa týka adaptácie navrhovateľa v škole, ale táto adaptácia šla veľmi pomaly. Riaditeľ školy čo mal osobnú skúsenosť, mal vždy korektný prístup k navrhovateľovi.

Zo spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality pod ČVS: ORP-219/OVK-PK-2011 vyplýva, že dňa 10.06.2011 podal navrhovateľ na Okresnú prokuratúru Pezinok žiadosť o prešetrenie porušenia zákona, ktorého sa mal dopustiť jeho zamestnávateľ ZŠ a MŠ Orešie v Pezinku tým, že v dobe skončenia jeho pracovného pomeru mala byť v uvedenej škole zamestnaná učiteľka, ktorá mala podľa jeho indícií stredoškolské vzdelanie a jej zamestnávateľ porušil zákon č. 317/2009 Z. z. a neho ako plne kvalifikovaného chcel prepustiť, čím

mu vznikla škoda (zdravotná, finančná ...). Zamestnávateľ zamestnával nekvalifikovanú osobu na úkor kvalifikovanej. Išlo o predmet angličtina.

Vo vyššie uvedenom trestnom konaní vypovedal dňa 19.07.2011 riaditeľ ZŠ a MŠ Orešie v Pezinku Mgr. Ondrej Koreň, ktorý okrem iného uviedol, že dňa 31.08.2010 prijal navrhovateľa na dobu určitú do 30.06.2011 ako učiteľa ZŠ v predmete „Matematika - Hudobná výchova“. V žiadosti navrhovateľ uviedol, že má aprobáciu z predmetov angličtina, matematika a hudobná výchova. Už v tomto navrhovateľ určitým spôsobom zavádzal, nakoľko z predmetu angličtina kvalifikovaný nebol. V tom čase stále študoval na Katolíckej univerzite v Ružomberku, podstatné ale je, že v čase podania žiadosti toto štúdium nemal a nemal ho skončené ani v čase skončenia jeho pracovného pomeru. Zobral ho na matematiku a hudobnú výchovu. Napriek tomu, že nebol kvalifikovaný, dal mu na skúšku jednu triedu anglického jazyka. Navrhovateľ bol ako pedagóg vyslovene slabý, nezvládal tú prácu od začiatku, opakovane sa stalo, že keď šiel okolo jeho triedy, zistil, že v triede je hluk, opakovane musel osobne robiť poriadky na jeho hodinách, čo nevedel zvládnuť deti, nemal žiadnu disciplínu, žiadne výsledky. Na hospitácii dňa 13.10.2010 mu uložil konkrétne opatrenia a to dodržiavať štruktúru vyučovacej hodiny, využívať cvičenia pre praktické zdokonaľovanie matematických návykov a robiť si prípravy na vyučovanie písomne. Tieto opatrenia boli dané, pretože jeho hodina nespĺňala kritériá vyučovania matematiky, prípravy musel predkladať každý deň zástupcovi riaditeľa. Nebolo to prvýkrát, čo bol na jeho hodinách, problémy boli stále, iné učiteľky ho upozorňovali na hluk a neporiadok v triede. Jeho pochybnosti čo mal o navrhovateľovi sa časom len potvrdili, robí túto prácu 40 rokov a dokáže odhadnúť človeka, učiteľa, aj po tej osobnostnej stránke, aj napriek tomu mu chcel dať šancu. Ďalšia spolupráca s ním však nebola možná, na túto prácu navrhovateľ jednoducho nemá. Preto s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 31.10.2010. Skončenie pracovného pomeru mu bolo oznámené za prítomnosti jeho zástupcu Mgr. Chríbika a zástupkyne odborov Mgr. Pečimúthovej. Navrhovateľ odmietol skončenie pracovného pomeru podpísať a prevziať, nepodpísal ani záznam z pohovoru k výpovedi zo dňa 28.10.2010. Pracovný pomer bol skončený bez udania dôvodu v skúšobnej dobe, v zmysle zákona. Dôvodov mal však viacero, ako už uviedol, nechcel mu však vlastne ublížiť alebo nejako uškodiť. Dňa 12.10.2010 ako angličtinárku prijal pani Emíliu Nagyovú, ktorá síce nemá vysokoškolské vzdelanie, má však certifikát z Cambridgskej univerzity, z anglického jazyka, na vyučovanie anglického jazyka je teda plne kvalifikovaná a zákon mu to umožňuje.

Listom z 12.07.2010 si navrhovateľ podal na ZŠ s MŠ Orešie v Pezinku žiadosť o prijatie do zamestnania, v ktorej uviedol, že má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odbor učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov, aprobácia angličtina, matematika, hudobná výchova.

Základná škola s materskou školou Orešie 3, Pezinok ako zamestnávateľ uzavrela s navrhovateľom ako zamestnancom dňa 31.08.2010 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.06.2011 so skúšobnou dobou tri mesiace. Dohodnutá práca bola učiteľ ZŠ.

Podľa diplomu Žilinskej univerzity v Žiline z 19.06.2003 ukončil navrhovateľ vysokoškolské štúdium vykonaním štátnej skúšky v študijnom odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov v predmetoch „Matematika - Hudobná výchova“.

Podľa hospitačného záznamu z 13.10.2010 boli záver pre vyučujúceho 1. Dodržiavať štruktúru vyučovacej hodiny, 2. Využívať cvičenia pre praktické zdokonaľovanie matematických návykov, 3. Robiť si prípravu na vyučovanie - písomne.

Základná škola s materskou školou Orešie 3, Pezinok ako zamestnávateľ uzavrela s Emíliou Nagyovou ako zamestnancom dňa 11.10.2010 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2010. Dohodnutá práca bola učiteľka anglického jazyka.

V konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. si navrhovateľ uplatňoval voči odporcovi nemajetkovú ujmu za porušenie antidiskriminačného zákona vo výške 5.016,- € z dôvodu uprednostnenia nekvalifikovanej učiteľky Emílie Nagyovej pred navrhovateľom ako plne kvalifikovaným učiteľom anglického jazyka. Súd rozsudkom z 13.09.2012 návrh zamietol ako nedôvodný, keď z navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu nevyplývalo porušenie antidiskriminačného zákona. Krajský súd rozsudkom z 17.09.2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správy. Najvyšší súd dovolanie navrhovateľa uznesením z 29.04.2014 odmietol ako neprípustné.

Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. rozsudkom z 17.01.2013 zamietol žalobu navrhovateľa o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru ku dňu 31.10.2010 a v odôvodnení rozsudku uviedol, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa došlo platne a účinky skončenia pracovného pomeru nastali dňa 28.10.2010.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 . Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa článku 26 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podľa článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácii alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. Navrhovateľ sa v konaní domáhal poskytnutia primeraného zadosťučinenia v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z citovaných ustanovení § 11 a § 13 je zrejmé, že pokiaľ dôjde k zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby, môže sa táto domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov a ďalej sa dotknutá osoba môže domáhať, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie, a v prípade, ak by bol zistený zásah najmä v podobe zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti a sú splnené aj všetky ďalšie zákonom stanovené predpoklady (§ 13 ods. 2 , aby bola tejto osobe priznaná za účelom účinného zmiernenia následkov zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vzhľadom na odlišné zákonné predpoklady pre priznanie primeraného zadosťučinenia a pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch sa týmito otázkami treba zaoberať samostatne. Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie primeraného zadosťučinenia, resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami, avšak aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne. K zásahu do osobnostných práv môže napokon dôjsť aj prezentovaním neoprávnenej kritiky určitého správania tejto osoby. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem relevantných zásahov, stanovuje ale znaky správania zasahujúceho do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo

najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (pozri § 13 ods. 1 . Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že navrhovateľ je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že odporca sa dopustil toho konania, ktoré navrhovateľ v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom - ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Subjektom zásahu môže byť tak občan (fyzická osoba), ako aj organizácia (právnická osoba) a tiež odbornou právnickou literatúrou (pozri napríklad Československé občianske právo, I. zväzok, Obzor Bratislava 1973, str. 167 a 168, resp. Občanský zákoník, Komentář, Praha - Panorama, 1987, str. 100). Aj súčasnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 114/1999, R 38/1996, R 36/2009, R 53/2010, R 38/2012) je jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba. Pokiaľ by bol správny názor, že za zásah do osobnosti zodpovedá vždy (len) tá fyzická osoba, konkrétnym konaním ktorej bolo zasiahnuté do osobnostných práv, bola by úplne vylúčená možnosť, že za takýto zásah nesie zodpovednosť právnická osoba. V konaní bolo skutkovo ustálené, že zásahom do práva na ochranu osobnosti malo zo strany odporcu

- právnickej osoby dôjsť konaním jej riaditeľa tým, že vypovedal pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR v Pezinku v konaní pod ČVS: ORP-219/OVK-PK-2011 z 20.07.2011 na tom skutkovom základe, že uviedol do zápisnice, že navrhovateľ bol nekvalifikovaný na výučbu anglického jazyka u odporcu, že na výučbu anglického jazyka bola prijatá Emília Nagyová, ktorá podľa jeho názoru bola na výučbu nekvalifikovaná, že navrhovateľ nemal žiadnu disciplínu a nemal žiadne výsledky. Tieto tvrdenia riaditeľa školy boli potom prenesené do odôvodnenia uznesenia o odmietnutí oznámenia z 20.07.2011. Hodnotenie akéhokoľvek tvrdenia je nevyhnutné vykonať s ohľadom na súvislosti, ktoré mu predchádzali a ktoré po ňom nasledovali, teda komplexne. Takto je nevyhnutné hodnotiť aj vyjadrenie riaditeľa školy o tom, že navrhovateľ bol nekvalifikovaný na výučbu anglického jazyka, keď takéto tvrdenie nebolo tvrdením o navrhovateľovej zákonnej (právnej) nespôsobilosti vykonávať výučbu anglického jazyka, ale tvrdením, že pre vnútorné potreby výučby anglického jazyka na škole bol ukončený stav vzdelania Emílie Nagyovej v anglickom jazyku lepším predpokladom pre zabezpečenie tejto výučby. Tento výklad potvrdzujú slová riaditeľa školy o tom, že napriek tomu, že navrhovateľ nebol „kvalifikovaný“, dal mu na skúšku jednu triedu anglického jazyka. Ak by bol teda formálny výklad navrhovateľa o jeho nekvalifikovanosti skutočným a pravdivým, vedome by tým riaditeľ školy šiel do rozporu so zákonom, čo je nanajvýš nepravdepodobné. Rozhodnutie o zabezpečení výučby anglického jazyka Emíliou Nagyovou bolo nepochybne rozhodnutím, ktoré bolo podmienené aj ďalšími zistenými nedostatkami na strane navrhovateľa. Tvrdenie o nekvalifikovanosti navrhovateľa je preto potrebné v súhrne vnímať ako hodnotenie vtedajšej nevhodnosti zabezpečenia výučby anglického jazyka navrhovateľom, ktorá skutočnosť bola plne v právomoci riaditeľa školy. Opäť ani tvrdenie o tom, že navrhovateľ nemal žiadnu disciplínu a výsledky nie je tvrdením, ktoré by malo za cieľ znížiť česť a povesť navrhovateľa tým, že by tvrdenia boli nepravdivé alebo že spôsob ich prezentácie by bol krajne nevhodný. Ako vyplýva z výpovede riaditeľa školy, počiatočné pochybnosti o spôsobilosti navrhovateľa k výučbe sa relatívne rýchlo naplnili (prijatie do pracovného pomeru 02.09.2010 a skončenie pracovného pomeru k 31.10.2010) a vyplývali z konkrétnych poznatkov počas vzdelávacieho a pracovného procesu. Tieto nedostatky boli oficiálne konštatované v zázname z hospitácie z 13.10.2010, kedy boli navrhovateľovi vytknuté konkrétne nedostatky a určené spôsoby ich nápravy. Ostatné nedostatky boli riešené priebežne, neoficiálne, operatívne a spočívali v nezabezpečení nevyhnutnej disciplíny žiakov v triede, v ktorej navrhovateľ vyučoval. Opäť aj tieto tvrdenia o žiadnych výsledkoch a disciplíne navrhovateľa treba vnímať s ostatnými nedostatkami navrhovateľa. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že týmito tvrdeniami odporcu nemohlo byť zasiahnuté do života navrhovateľa, jeho osobnosti, nemohlo dôjsť k zníženiu jeho možnosti spoločenského a pracovného uplatnenia a jeho dôstojnosti. Z celkového prednesu navrhovateľa, odporcu ako aj vykonaných dôkazov je potrebné uzavrieť, že navrhovateľ opakovane a vytrvalo hľadá prostredníctvom ústavou garantovanej súdnej ochrany spôsob ako určiť bývalého zamestnávateľa - odporcu za vinníka toho, že s ním ukončil pracovný pomer. Doposiaľ neúspešný navrhovateľ v konaní o tvrdenom porušení pracovnoprávnych predpisov pri skončení

pracovného pomeru alebo porušení ustanovení antidiskriminačného zákona nebol úspešný ani v spore o ochranu ním tvrdeného porušeného práva na ochranu osobnosti. Záverom preto súd zdôrazňuje, že z doteraz uplatnených nárokov navrhovateľa na Okresnom súde Pezinok, ktoré majú takmer jednotný skutkový základ, sa zvyšuje pravdepodobnosť toho, že ďalší postup navrhovateľa môže byť neskôr hodnotený aj z pohľadu možného zneužitia práva, ktoré vo všeobecnosti možno definovať ako konanie, kedy niekto vykonáva svoje subjektívne právo k neodôvodnenej ujme iného alebo spoločnosti, pričom takéto konanie, ktorým sa má dosiahnuť nedovolený výsledok je iba zdanlivo dovolené. Zákaz zneužitia práva vyplýva z povahy Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu založeného na hodnotách, vedľa ktorých popri úcte k slobode jednotlivca a ochrane ľudskej dôstojnosti patrí aj úcta k harmonickému sociálnemu poriadku vytvoreného právom a odopretie ochrany konaniu, ktoré právo vedome a zámerne zneužíva v rozpore s jeho zmyslom a účelom. Zákaz zneužitia práva je v určitom zmysle ultima ratio a preto musí byť uplatňovaný reštriktívne a pri dôkladnom vyhodnotení s ostatnými dôležitými princípmi právneho štátu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, ktorú si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, na Krajský súd v Bratislave v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.