Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-238-2011.pdf
PDF · 116.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/238/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou, v právnej veci navrhovateľa: Q.. V. W., bytom: P. XX/XX, Ž., proti odporcovi: G. Š. W. Q. Š. R., so sídlom: R. Č.. X, V., o náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 12.08.2011 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by mu súd priznal nemajetkovú ujmu za porušenie antidiskriminačného zákona v celkovej výške 11.016,- EUR. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 20.08.2012 upravil svoj návrh na začatie konania tak, že od odporcu požaduje nemajetkovú ujmu za porušenie antidiskriminačného zákona avšak už iba vo výške 5.016,- EUR. Uvedené podanie súd posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania a súčasne návrh na zmenu petitu. Na základe uvedeného súd na pojednávaní konanom dňa 13.09.2012 konanie v časti o zaplatenie sumy 6.000,- EUR zastavil a súčasne súd pripustil navrhovanú zmenu petitu.
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že od 02.09.2010 bol zamestnaný u odporcu ako kvalifikovaný učiteľ angličtiny, matematiky a hudobnej výchovy a tiež fyziky. Navrhovateľ uviedol, že dňa 12.10.2010 prijal odporca A. K., ktorá podľa jeho indícií a zistení nemá vysokoškolské vzdelanie a teda je podľa zák. č. 317/209 Z.z. nekvalifikovaná na výuku angličtiny, ktorú učila. Tým, že odporca uprednostnil nekvalifikovanú učiteľku, pred ním ako plne kvalifikovaným učiteľom angličtiny, matematiky a hudobnej výchovy porušil právnu povinnosť v zmysle zák.č. 317/2009 Z.z. a taktiež porušil antidiskriminačný zákon. Navrhovateľ v rámci svojho doplnenia k návrhu na začatie konania uviedol, že z § 6 antidiskriminačného zákona plynie, že zamestnávateľ má zakázané diskriminovať zamestnanca aj s ohľadom na podmienky pri prijímaní do zamestnania, medzi ktoré patria aj kvalifikačné podmienky a keďže v tomto prípade dokázateľne došlo k porušeniu tohto paragrafu Antidiskriminačného zákona je tu podozrenie, že odporca klame úmyselne za účelom vyhnúť sa postihom za porušenie Antidiskriminačného zákona. Navrhovateľ má za to, že on ako kvalifikovaný mal právo byť v pracovnom pomere u odporcu. Odporca mal povinnosť zamestnávať na angličtinu toho, kto je kvalifikovaný, teda jeho. Pani A.. K. nemala podľa názoru navrhovateľa a podľa zákona č.317/2009 Z.z. žiadne právo byť zamestnaná u odporcu. Odporca teda nemal žiadne právo a ani povinnosť ju zamestnávať. Predstavy odporcu o tom, že pani A.. K. je vhodnejší kandidát na pozíciu učiteľky angličtiny sú nedokázané a navrhovateľ ich považuje ich za neakceptovateľné. Navrhovateľ má za to, že osoba ktorá je nekvalifikovaná, nevie angličtinu na vysokoškolskej úrovni, nevie didaktiku angličtiny, nevie pedagogiku, ani psychológiu, a nemá prax v učení, že táto osoba by bola lepší kandidát na učenie angličtiny ako on, ktorý je kvalifikovaný učiteľ .
Navrhovateľ ďalej uviedol, že žiaci ktorých učil, mali veľmi dobré výsledky(sám odporca to popieral, pritom sám podpísal a potvrdil tento fakt). Svojvoľné tvrdenia a presvedčenia odporcu o tom, že pani A.. K. bola lepšia na výuku angličtiny ako on, sú nedokázané. Navrhovateľ má za to, že nemal žiadne absencie, nebol pod vplyvom alkoholu na pracovisku, žiaci nemali nedostatočné výsledky. Odporca nepredložil jediný exaktný dôkaz o tom, že by navrhovateľ porušil zákon, že klame, že jeho práca učiteľa u neho by bola nevyhovujúca (napr. kópie písomiek žiakov). Navrhovateľ uviedol, že predložil a stále predkladá exaktné dôkazy o tom, že odporca porušuje zákony, a klame. Po prepustení zo zamestnania u odporcu sa mu výrazne zhoršil zdravotný stav a to ako psychicky tak aj fyzicky. Dôkazy o tom sú v priložených lekárskych správach ako prílohy. Aj preto požaduje odškodné v už spomenutej výške 5.016 Eur.
Navrhovateľ poukázal na to, že podľa pracovnej náplne medzi ním a odporcom on nemal špecifikované, ako má vykonávať dozor nad žiakmi, a ako sa žiaci majú správať. Taktiež riaditeľ školy nemá žiadne právo postihovať zamestnanca za nedisciplinovanosť žiakov. Ak niektorí žiaci porušili disciplínu, zrejme porušili aj niektorý bod alebo nariadenie školského poriadku /vydaného vedením školy a teda vlastne nerešpektovali nariadenie vedenia školy, pravdepodobne nariadenie riaditeľa školy, ktorý ho asi vydal. Čiže, riaditeľ školy vydal nariadenie v školskom poriadku, o disciplíne, niektorí žiaci ho údajne porušili a nevinný učiteľ, ktorý tu nič nevydal ani neporušil, má byť postihovaný riaditeľom školy? V tomto prípade on je tým nevinným učiteľom. Toto považuje navrhovateľ za perzekúciu. Absolútne odmieta tvrdenia, že nemal žiadnu disciplínu a tiež odmieta, ak odporca toto chce použiť ako jeden z dôvodov na jeho prepustenie. Žiaden zákon toto odporcovi neumožňuje. Navrhovateľ uviedol, že požaduje finančné odškodné a náhradu škody za porušenie právnych predpisov zo strany odporcu. Požadované odškodné by chcel použiť na aspoň čiastočné zlepšenie jeho zdravotného stavu, a to na liposukciu, kúpeľnú liečbu, na lieky a liečivá a podobne. Okrem zdravotnej škody je zhoršená možnosť jeho ďalšieho spoločenského uplatnenia, nakoľko má za to, že odporca pošliapal jeho občianske a pracovné a iné práva. Na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v V. mal odporca vypovedať pravdivo a to tak, že on ako navrhovateľ je kvalifikovaný na angličtinu, matematiku, hudobnú výchovu. Navrhovateľ má za to, že odporca vypovedal klamstvo, a to konkrétne, že je nekvalifikovaný na angličtinu. Navrhovateľ má taktiež za to, že odporca na polícií klamal, že navrhovateľ ako učiteľ nemal žiadne výsledky. Ďalej mal odporca vypovedať o zamestnankyni A. K., učiteľke angličtiny, že je nekvalifikovaná, vzhľadom ku tomu, že nemá vysokoškolské vzdelanie a má len nejaké certifikáty z angličtiny. Navrhovateľ uviedol, že zákon č.317/2009 Z.z. striktne stanovuje požiadavku, že učiteľ základnej školy musí byť po celú dobu trvania pracovného pomeru kvalifikovaný, čo znamená musí mať vysokoškolské vzdelanie najmenej 2.stupňa. Keďže pani A.. K. ho nemala, odporca musel vedieť ,že je nekvalifikovaná a napriek tomu na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v V. vypovedal, že A. K. je plne kvalifikovaná na angličtinu, čo je nehorázne klamstvo. Navrhovateľ v rámci svojho doplneného návrhu uviedol, ak hovorí o svojich psychických problémoch je to aj preto, že bol prepustený zo zamestnania, čím sa mu zhoršil zdravotný stav, pretože bol existenčne ohrozený a navyše študoval, čiže bolo ohrozené aj jeho štúdium, pretože je spoplatňované a prepustením zo zamestnania sa mu znížil príjem a tak bolo otázne, či bude štúdium vládať financovať. Navyše bezdôvodným prepustením zo zamestnania u odporcu odporca pošliapal jeho občianske, pracovné a ďalšie práva. Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že jeho návrh na začatie konania je dôvodný.
Odporca sa k návrhu a k prílohám vyjadril a vo svojom vyjadrení navrhol predmetnú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť avšak náhradu trov konania nežiadal priznať. Odporca v rámci vyjadrenia uviedol, že navrhovateľ bol zamestnancom Základnej školy s materskou školou R. ako učiteľ matematiky a hudobnej výchovy v dobe od 2.9.2010 do 31.10.2010, kedy sním bol skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. Na Okresnom súde v V. pod spisovou značkou XC XXX/XXXX prebieha súdne konanie na návrh navrhovateľa Q.. V. W. proti Základnej škole s materskou školou R. o neplatné skončenie pracovného pomeru. V tomto konaní prebehlo súdne pojednávanie dňa 24. mája 2012, kedy do zápisnice vypovedali navrhovateľ aj odporca a pojednávanie bolo odročené na 13. septembra 2012. Odporca má za to, že ide o zmätočné podanie, z ktorého nie je jednoznačne jasné, aká finančná a zdravotná škoda vznikla odporcovi a z akého titulu. Čo sa týka vyjadrenia navrhovateľa o prijatí A. K. na vyučovanie anglického jazyka, odporca má za to, že je plne v kompetencii riaditeľa školy, akého zamestnanca príjme, toto nie je a nebolo vecou Q.. V. W. a je irelevantné, aby sa k tomuto akokoľvek vyjadroval. Q.. V. W. - navrhovateľ bol prijatý ako učiteľ matematiky a hudobnej výchovy a pani A.
K. bola prijatá ako učiteľka anglického jazyka, preto tvrdenia navrhovateľa o uprednostňovaní iného zamestnanca na jeho úkor sú neopodstatnené. Navrhovateľ žiada ako náhradu škody rozdiel medzi priemernou mzdou a nemocenskými dávkami vo výške 127,- EUR krát osem, pretože podľa neho mal pracovný pomer trvať do 30.6.2011. Pracovný pomer však skončil 31.10.2010, a aj preto žiadosť navrhovateľa v celom rozsahu odmieta. Čo sa týka porušenia antidiskriminačného zákona, odporca uviedol, že si nie je vedomý žiadneho porušenia tohto zákona a nie je mu ani zrejmé na akú diskrimináciu navrhovateľ poukazuje. Navrhovateľom vyčíslenú sumu 10.000 EUR ako aj následne upravenú sumu vo výške 5.016 Eur v celom rozsahu odmieta. Vo zvyšnej časti návrhu mu nie je zrejmé, čoho sa odporca domáha. Výroky o trestných oznámeniach, resp. trestných činoch, ktorých sa mal voči nemu dopustiť v plnom rozsahu odmieta a uvádza, že celé toto súdne konanie považuje za neodôvodnený právno-administratívny krok, dokazujúci nevyrovnaný psychický stav navrhovateľa, na ktorý vo svojich podaniach sám upozorňuje.
Pokiaľ ide o dodatok k žalobe navrhovateľa zo dňa 18.8.2011 v časti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe - toto nie je výpoveďou ani okamžitým skončením pracovného pomeru. V skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. V ďalších troch stranách rukopisu navrhovateľa prezentuje iba svoj subjektívny názor na vyučovací proces, zaoberá sa osobou riaditeľa Základnej školy s materskou školou R., resp. ďalších pedagógov, a preto toto jeho doplnenie pôvodnej žaloby nijakým spôsobom nedefinuje presný popis škody, ktorá mu mala byť spôsobená a ktorú žiada nahradiť, pretože mal byť totálne poškodený so zdravotnou, finančnou a inou škodou. Na základe vyššie uvedeného má odporca za to, že žaloba nie je dôvodná, a preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol pričom nepožaduje náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - návrhom vo veci samej, výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ v konaní pred súdom na návrhu zotrval a žiadal mu vyhovieť s tým, že je presvedčený že odporca porušil antidiskriminačný zákon a to v tom, že zákon zakazuje diskriminovať zamestnancov aj čo sa týka podmienok pri prijímaní do zamestnania medzi ktoré patria aj kvalifikačné podmienky, ktorými v tomto prípade sú, aby učiteľ základnej školy okrem iného mal minimálne vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, keďže z dokladov ktoré predložil jednoznačne v súlade so zákonom č. 317/2009 vyplýva, že bol kvalifikovaný v predmetoch matematika a hudobná výchova, a podľa vyhlášky ministerstva školstva Slovenskej republiky bol kvalifikovaný aj na angličtinu pretože okrem vysokoškolského vzdelania II. stupňa študoval aj rozširujúce štúdium anglického jazyka na vysokej škole, a bol preto kvalifikovaný aj na angličtinu, potvrdilo mu to písomne aj Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Napriek tomu odporca tvrdil na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v V., že je nekvalifikovaný na predmet angličtina a napriek jeho sťažnostiam, kde predkladal aj potvrdenie Ministerstva školstva, že je kvalifikovaný na angličtinu. Predložil o tom na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v V. doklady a jeho sťažnosť bola zamietnutá zo strany Okresného riaditeľstva policajného zboru v V.. Navrhovateľ v konaní pred súdom uviedol, že celú sumu si uplatňuje v zmysle porušenia antidiskriminačného zákona ako nemajetkovú ujmu. Má za to, že odporca uprednostnil osobu, o ktorej na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v V. tvrdil, že nemá žiadne vysokoškolské vzdelanie, čo znamená podľa platnej legislatívy, že je absolútne nekvalifikovaná na to, aby učila na základnej škole a napriek tomu odporca na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v V. vypovedal, že táto osoba je nielen kvalifikovaná, ale dokonca plne kvalifikovaná, pričom táto osoba je úplne nespôsobilá a nekvalifikovaná. Vzhľadom k tomu, že nemá žiadne vysokoškolské vzdelanie a jej vzdelanie odbor angličtina je nepostačujúce k tomu, aby učila na základnej škole. Navrhovateľ uviedol, že odporca okrem porušenia antidiskriminačného zákona, porušil jeho ústavné právo na prácu, ústavné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na život, vzhľadom k tomu, že podľa jeho názoru bol svojvoľne prepustený zo zamestnania. Od uvedeného času sa výrazne zhoršil jeho zdravotný stav a to tak fyzicky, máva dosť časté úzkosti, depresie, ktoré často krát rieši prejedaním sa, čím sa môže zvyšovať jeho hmotnosť a zhoršuje sa aj jeho fyzický stav. Konaním odporcu sa mu výrazne zhoršila možnosť spoločenského uplatnenia a to vzhľadom k tomu, že počas zamestnania u odporcu sa cítil ako človek, ktorý má nejaké spoločenské uplatnenie a cítil sa v zamestnaní u odporcu zdravotne oveľa lepšie. V tej dobe sa snažil aj schudnúť,
ale po prepustení zo zamestnania sa tieto podmienky zmenili ku opaku, čo znamená, že sa zhoršil jeho fyzický a psychický stav a tiež možnosť spoločenského uplatnenia. Pridržiava sa návrhu na začatie konania a žiada, aby bol odporca zaviazaný titulom nemajetkovej ujmy vo výške 5.016,-EUR.
Odporca v konaní pred súdom uviedol, že celé toto považuje za absolútny nezmysel, nakoľko ako zamestnávateľ má právo vyberať si zamestnanca podľa jeho kvalifikovanosti a kvality práce. Odmieta akúkoľvek diskrimináciu. Prijal navrhovateľa ako učiteľa matematiky a hudobnej výchovy, nakoľko nespĺňal jeho požiadavky ktoré od neho požadoval, bol v skúšobnej dobe riadne prepustený. Navrhovateľ mal aj jednu skupinu žiakov s angličtinou, ale nepamätá si presne koľko to bolo hodín. Prijal ho však ako učiteľa matematiky a hudobnej výchovy, nakoľko sa neprejavil ako pedagóg, ktorý by spĺňal kvalitatívne požiadavky pre fungovanie základnej školy, je samozrejmé, že mu neponúkol učiť anglický jazyk. Mal problémy s disciplínou žiakov. Často musel do triedy vojsť a zasiahnuť, spraviť poriadok. Deti ho nerešpektovali a ani kvalita výuky nezodpovedali kritériám, ktoré na neho kládol. Po hospitácii dostal za úlohu pravidelne sa písomne na hodinu pripravovať. Čo aj splnil, predkladal im pravidelne prípravy, avšak zlepšenie ani napriek tomu nenastalo. Z toho dôvodu sa odporca rozhodol, že došlo k rozviazaniu pracovného pomeru s navrhovateľom. Odporca uviedol, že absolútne odmieta, že by došlo z jeho strany k porušenia jeho ľudských práv. Má za to, že vždy sa k nemu správal slušne, neurážal ho, upozornil ho na nedostatky, ale slušným spôsobom. Vybavoval mu aj ubytovanie, snažil sa mu vychádzať v ústrety. V konaní pred súdom odporca zdôraznil, že k rozviazaniu pracovného pomeru s navrhovateľom došlo výlučne preto, že nesplnil požiadavky a kritéria ktoré na neho ako na učiteľa kládol. Žiadne iné dôvody neuvádza. Čo sa týka kvalifikovania kolegyne, uviedol, že kolegyňa mala z Írska certifikát, ktorý jej bol uznaný, a hoci nemala vysokoškolské vzdelanie, túto možnosť pripúšťa aj zákon. Odporca uviedol, že keď je riaditeľ v situácii, že nemá inú možnosť, môže zvoliť aj túto alternatívu. Keďže navrhovateľ nesplnil podmienky ako učiteľ matematiky a hudobnej výchovy, nemal u neho ani dôveru pokračovania vyučovania angličtiny na plný úväzok. V čase, keď bol u nich zamestnaný ešte študoval, takže nemal ukončenú kvalifikáciu v anglickom jazyku, pričom navrhovateľ odporcu požiadal o podpísanie možností ďalšieho vzdelávania anglického jazyka na vysokej škole, ale nakoľko odporca s ním plánoval rozviazať pracovný pomer, uvedenú dohodu nepodpísal. Žalobu považuje ako neopodstatnenú a navrhuje žalobu zamietnuť, pričom náhradu trov konania nežiada.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol zamestnancom Základnej školy s materskou školou R. ako učiteľ matematiky a hudobnej výchovy v dobe od 2.9.2010 do 31.10.2010. V skúšobnej dobe bol skončený pracovný pomer zo strany zamestnávateľa. Na Okresnom súde v V. pod spisovou značkou XC XXX/XXXX prebieha súdne konanie na návrh navrhovateľa proti odporcovi o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Konanie nie je zatiaľ skončené. Medzi účastníkmi zostalo sporné, či zo strany zamestnávateľa došlo k diskriminácii zamestnanca
- navrhovateľa, respektíve či došlo k porušeniu zásad rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Odporcovi bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Podľa § 13 ods. 2 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. Podľa § 13 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2 a nedodržaním podmienok podľa odseku 3; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. Podľa § 13 ods. 5 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“) dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Podľa § 2 ods. 2 antidiskriminačného zákona pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.
Podľa § 2 ods. 3 antidiskriminačného zákona Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou. Diskriminácia je také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti napr. rasového <http://sk.wikipedia.org/wiki/Rasa> alebo etnického <http://sk.wikipedia.org/wiki/Etnikum> pôvodu, vierovyznania <http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vierovyznanie&action=edit&redlink=1>, veku <http://sk.wikipedia.org/wiki/Vek>, rodu <http://sk.wikipedia.org/wiki/Gender_%28rod%29>, pohlavia <http://sk.wikipedia.org/wiki/Pohlavie> alebo sexuálnej orientácie <http://sk.wikipedia.org/wiki/Sexu %C3%A1lna_orient%C3%A1cia>, pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie. Diskriminácia je v moderných demokratických spoločnostiach považovaná za neprípustnú a minimálne jej vyššie vymedzené formy sú v súčasnosti zakazované zákonmi a medzinárodnými zmluvami. V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa predchádzajúcich odsekov; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej antidiskriminačným zákonom <http://portal.gov.sk/Portal/sk/ Default.aspx?CatID=39&aid=881>. Navrhovateľ v konaní pred súdom tvrdil, že odporca uprednostnil osobu - učiteľku, o ktorej na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v V. tvrdil, že nemá žiadne vysokoškolské vzdelanie, teda osobu nekvalifikovanú pred osobou kvalifikovanou t.j. pred ním. Navrhovateľ uviedol, že odporca okrem porušenia antidiskriminačného zákona, porušil jeho ústavné právo na prácu, ústavné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na život, vzhľadom k tomu, že podľa jeho názoru bol svojvoľne prepustený zo zamestnania.
Od uvedeného času sa výrazne zhoršil jeho zdravotný stav a to tak fyzicky, máva dosť časté úzkosti, depresie, ktoré často krát rieši prejedaním sa, čím sa môže zvyšovať jeho hmotnosť a zhoršuje sa aj jeho fyzický stav. Podľa názoru navrhovateľa odporca mu výrazne zhoršil možnosť spoločenského uplatnenia a to vzhľadom k tomu, že počas zamestnania u odporcu sa navrhovateľ cítil ako človek, ktorý má nejaké spoločenské uplatnenie a cítil sa v zamestnaní u odporcu zdravotne oveľa lepšie. V tej dobe sa snažil aj schudnúť, ale po prepustení zo zamestnania sa tieto podmienky zmenili ku opaku, čo znamená, že sa zhoršil jeho fyzický a psychický stav a tiež možnosť spoločenského uplatnenia.
Súd má v uvedenom prípade za to, že samotné tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporca prijal do pracovného učiteľku angličtiny s certifikátom bez vysokoškolského vzdelania II stupňa a de facto ju uprednostnil pred ním ako kvalifikovaným učiteľom nie je možné považovať za diskrimináciu. V danom prípade súd poukazuje na vyjadrenie odporcu, ktorý uviedol, že navrhovateľa prijali do pracovného pomeru ako učiteľa matematiky a hudobnej výchovy, teda nie ako učiteľa angličtiny. Pričom ako s učiteľom matematiky a hudobnej výchovy s ním aj ukončili pracovný pomer v skúšobnej dobe. Z uvedeného je teda zrejmé, že pri prijímaní do pracovného pomeru u navrhovateľa zohrali úlohu iné predpoklady ako pri prijatí do zamestnania u učiteľky angličtiny. Súd v danom prípade taktiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v čase trvania pracovného pomeru, ešte len študoval študijný predmet „anglický jazyk“ , a preto v rámci trvalého pracovného pomeru túto výuku nemal ani poskytovať. Je pravdou, že zo strany odporcu došlo k ukončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom v skúšobnej dobe. Či došlo k platnému, alebo neplatnému skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe bude súd riešiť v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn XC XXX/XXXX. Súd však v danom prípade musí skonštatovať, že v prípade akéhokoľvek výsledku v spore vedenom na tunajšom súde pod sp.zn XC XXX/XXXX nie je možné bez ďalšieho konštatovať diskrimináciu, ktorá má spočívať v tom, že zo strany zamestnávateľa došlo k ukončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Zaujatie opačného stanoviska by v podstate znamenalo, že každé jedno skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, či už platné alebo neplatné, v podstate znamená zavedenie diskriminácie a umožnenie nárokov z toho plynúcich. Podľa názoru súdu základné kritérium pre diskrimináciu je, že dôjde k takému konaniu, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom inak než s iným človekom na základe jeho odlišnosti napr. rasového <http://sk.wikipedia.org/wiki/Rasa> alebo etnického <http://sk.wikipedia.org/wiki/Etnikum> pôvodu, vierovyznania <http://sk.wikipedia.org/w/index.php? title=Vierovyznanie&action=edit&redlink=1>, veku <http://sk.wikipedia.org/wiki/Vek>, rodu <http:// sk.wikipedia.org/wiki/Gender_%28rod%29>, pohlavia <http://sk.wikipedia.org/wiki/Pohlavie> alebo sexuálnej orientácie <http://sk.wikipedia.org/wiki/Sexu%C3%A1lna_orient%C3%A1cia> ... V danom prípade, súd nemal za to, že by boli naplnené podmienky pre diskrimináciu navrhovateľa, pričom samotná skutočnosť, že došlo k prijatiu učiteľky angličtiny, ktorá nemala vysokoškolské vzdelanie II stupňa, a navrhovateľovi nebolo zo strany odporcu umožnené u odporcu vyučovať anglický jazyk a súčasne s ním bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe, nezakladá bez ďalšieho diskrimináciu. Súd má za to, že uvedený postup je v kompetencii riaditeľa školy, ktorý zvolil pre danú situáciu uvedené riešenie. Na základe uvedeného súd nezistil, že by došlo v čase pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom k diskriminácii, a preto súd ďalšie predpoklady vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ani neskúmal, a žalobný návrh ako celok zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., vychádzajúc zo zásady úspešnosti účastníkov v konaní. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich napriek úspechu v spore nepriznal.
Diskriminácia je také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti napr. rasového <http://sk.wikipedia.org/wiki/Rasa> alebo etnického <http://sk.wikipedia.org/wiki/Etnikum> pôvodu, vierovyznania <http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vierovyznanie&action=edit&redlink=1>, veku <http://sk.wikipedia.org/wiki/Vek>, rodu <http://sk.wikipedia.org/wiki/Gender_%28rod%29>, pohlavia <http://sk.wikipedia.org/wiki/Pohlavie> alebo sexuálnej orientácie <http://sk.wikipedia.org/wiki/Sexu %C3%A1lna_orient%C3%A1cia>, pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.