Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/83/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M., bytom Ţ.,

zastúpeným JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom, so sídlom Ţilina, Hodţova č. 13, proti

odporcovi Základná škola s materskou školou Orešie, so sídlom Pezinok, Orešie č. 3,

o náhradu nemajetkovej ujmy vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8 C

238/2011, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17.

septembra 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok rozsudkom z 13. septembra 2012, č. k. – 213

zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal priznania nemajetkovej ujmy za porušenie

antidiskriminačného zákona. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Nestotoţnil

sa s tvrdeniami navrhovateľa, ţe je moţné povaţovať za diskrimináciu prijať do pracovného

pomeru učiteľku angličtiny s certifikátom bez vysokoškolského vzdelania II. stupňa

a tým jej uprednostnenie pred navrhovateľom ako kvalifikovaným učiteľom. Navrhovateľ

bol prijatý do pracovného pomeru ako učiteľ matematiky a hudobnej výchovy a nie ako učiteľ

angličtiny. Navrhovateľ podľa odporcu nesplnil podmienky ako učiteľ matematiky a hudobnej

výchovy a nemal ani u neho dôveru pokračovať vo vyučovaní angličtiny na plný úväzok.

V čase zamestnania u odporcu navrhovateľ ešte študoval, takţe nemal ukončenú kvalifikáciu

v anglickom jazyku. Nezistil naplnenie podmienok pre diskrimináciu navrhovateľa.

Skutočnosť, ţe došlo k prijatiu učiteľky angličtiny, ktorá nemala vysokoškolské vzdelanie

II. stupňa a navrhovateľovi nebolo umoţnené u odporcu vyučovať anglický jazyk a súčasne

s ním bol ukončený pomer v skúšobnej dobe, nezakladá bez ďalšieho diskrimináciu jeho

2

osoby. O trovách konania rozhodol podľa Odporca si náhradu trov konania

napriek úspechu v spore neuplatnil.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 17. septembra

2013, sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odporcovi nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého

stupňa náleţite zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne po právnej stránke, svoje

rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil a s uvedeným odôvodnením napadnutého

rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil ( ). Poukázal na to,

ţe pracovný pomer je záväzkový právny vzťah, ktorý je na rozdiel od obchodnoprávnych

vzťahov, či občianskoprávnych vzťahov zaloţený na princípe podriadenosti a nadriadenosti.

Bolo preto slobodným rozhodnutím odporcu skončiť pracovný pomer s navrhovateľom

v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu. Prijatie inej učiteľky na výuku angličtiny nemôţe

v ţiadnom prípade zakladať dôvod antidiskriminácie navrhovateľa a to ani v tom prípade,

ak by mal pracovnú zmluvu uzavretú ako učiteľ anglického jazyka. Odvolací súd mal

z ďalšieho rozhodnutia Okresného súdu Pezinok, týkajúceho sa rovnakých účastníkov

preukázané, ţe súd zamietol návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti rozviazania

pracovného pomeru (z ktorého vychádzal navrhovateľ aj v tomto konaní), ktorý rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 5. marca 2013. Z rozsudku vyplýva, ţe pracovný pomer

uzavretý medzi účastníkmi na dobu určitú počnúc dňom 2. septembra 2010 do 30. júna 2011

bol uzavretý s dohodnutou skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov. O trovách konania

rozhodol podľa v spojení s Odporca si náhradu trov

odvolacieho konania neuplatnil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, navrhol, aby dovolací

súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Dovolateľ namietal s poukazom na ustanovenie ,

Namieta, ţe v rozhodnutí odvolacieho súdu zásadne absentuje náleţité právne

posúdenie veci najmä náleţité zákonom stanovené a vyţadované právne odôvodnenie

rozhodnutia, ktoré vychádza z nesprávneho posúdenia veci podľa § 241 ods. 2

písmeno b/ a c/ Rozsudok súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnený. Rozhodujúcim

argumentom pre zamietnutie návrhu navrhovateľa bola hlavne výpoveď odporcu. Konajúcimi

súdmi neboli zohľadnené dôkazy a tvrdenia navrhovateľa. Krajský súd sa v napadnutom

rozhodnutí nezaoberal dôkazmi a tvrdeniami predloţenými navrhovateľom a obmedzil

3

sa na konštatovanie, ţe prvostupňový súd na základe vyhodnotenia dôkazov dospel k záveru,

ţe podaný návrh nie je dôvodný. Odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia náleţitým spôsobom

nevyporiadal s dôvodmi odvolania navrhovateľa.

Odporca vo svojom stručnom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa ţiadal, aby dovolací

súd dovolanie navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený v zmysle

ods. 1 , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ),

alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky niektorého z vyššie uvedených rozhodnutí. Prípustnosť dovolania preto z § 238

nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ V zmysle

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku

aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237

písm. f/ Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe vyššie uvedené

skutočnosti, z ktorých ţalobca vyvodzuje, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom, nie sú opodstatnené.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý

je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Riuz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12,

§ 29, Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis

c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyjadril k povinnosti

súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález -30). Ústavný súd

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho

sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náleţitosti uvedené v (

). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí

byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.

Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v ,

je nepreskúmateľný.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vymedzil nárok, citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný nárok a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Zdôraznil, ţe diskriminácia je v moderných

demokratických spoločnostiach povaţovaná za neprípustnú a minimálne jej vyššie vymedzené

formy sú v súčasnosti zakazované zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia,

manţelského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácia, rasy, farby pleti, jazyka, veku,

nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery,

náboţenstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo

sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo

iného postavenie. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí

byť v súlade s dobrými mravmi. Navrhovateľ v konaní tvrdil, ţe odporca uprednostnil osobu

– učiteľku, ktorá nemá ţiadne vysokoškolské vzdelanie, teda nekvalifikovanú osobu

pred osobou kvalifikovanou, pred ním. Odporca okrem antidiskriminačného zákona porušil

aj jeho ústavné právo na prácu, ústavné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na ţivot

z dôvodu, ţe bol svojvoľne prepustený zo zamestnania. Súd prvého stupňa vyslovil názor,

ţe postup odporcu tým, ţe do pracovného pomeru prijal učiteľku angličtiny s certifikátom

bez vysokoškolského vzdelania II. stupňa pred navrhovateľom kvalifikovaným učiteľom nie

6

je moţné povaţovať za diskrimináciu. Navrhovateľ bol prijatý do pracovného pomeru

ako učiteľ matematiky a hudobnej výchovy. Pracovný pomer bol s ním ukončený v skúšobnej

dobe. Základným kritériom pre diskrimináciu je skutočnosť, ţe dôjde k takému konaniu,

keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom inak neţ s iným človekom

na základe jeho odlišností (vek, rasový alebo etnický pôvod, vierovyznanie ...).

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom

uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľ v odvolaní

namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci tým, ţe súd nedospel k záveru,

ţe navrhovateľ bol kvalifikovaným učiteľom angličtiny prepustený v skúšobnej dobe

a odporca uprednostnil nekvalifikovanú učiteľku, čím porušil antidiskriminačný zákon,

zásadu rovnakého zaobchádzania s právami fyzických osôb v oblasti prístupu k zamestnaniu,

povolaniu a inej zárobkovej činnosti alebo funkcii vrátane poţiadaviek pri prijímaní

do zamestnania.Za nesprávne skutkové zistene povaţoval tvrdenie, ţe v čase trvania

pracovného pomeru ešte len študoval anglický jazyk a preto jeho výuku nemal poskytovať.

Mal ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, učiteľstvo matematiky a hudobnej

výchovy za prebiehajúceho štúdia učiteľstva angličtiny. Bol teda kvalifikovaným učiteľom

pre druhý stupeň základných škôl. Odvolací súd konštatoval, ţe s prihliadnutím na dojednanú

skúšobnú dobu v pracovnej zmluve odporca mal oprávnenie skončiť pracovný pomer

s navrhovateľom v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu. Zo zistením skutkového stavu

a správnej aplikácie zákonných ustanovení súdom prvého stupňa sa odvolací súd plne

stotoţnil.

Navrhovateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

ďalej súdu prvého stupňa vytýka, ţe nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy. K tejto

námietke treba uviesť, ţe súdna prax je jednotná v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz

nevykoná, môţe to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom

dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti konať

pred súdom v zmysle ustanovenia (viď R 37/1993, R 125/1999

a R 6/2000). Pre úplnosť je vhodné zdôrazniť, ţe k procesným právam účastníka nepatrí,

aby bol súdom vykonaný kaţdý ním navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vţdy výlučne súdu ( ,

ods. 4 ). Ak súd prípadne aj rozhodne, ţe navrhnuté dôkazy nevykoná, nemôţe

to byť povaţované za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa v tejto súvislosti spochybňujúcu nesprávnosť

skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia dôvodom

dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie

je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu

len výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych

( ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie

skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi

vykonaného dokazovania.

Pokiaľ navrhovateľ v dovolaní naznačuje, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd k tejto námietke uvádza, ţe právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný

dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní

(viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť

dovolania nezakladá (viď tieţ R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v ,

ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie navrhovateľa v súlade s v spojení

s ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie

je prípustné, odmietol.

V dovolacom konaní navrhovateľ nemal úspech a nevzniklo mu právo na náhradu trov

dovolacieho konania ( v spojení s a

). Odporcovi, ktorý bol v dovolacom konaní procesne úspešný, nepriznal dovolací súd

náhradu trov tohto konania, lebo nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2014

JUDr. Ľubor Š e b o , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová