Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/137/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - A.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 3, I., zast. Mgr. Petrom Kupkom, advokát so sídlom Hlavná 23, Trnava a otec - Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. I. XX, S. M., zast. Staník LEGAL s.r.o., so sídlom Šancová 11A, Bratislava, IČO: 53 586 389, v konaní na návrh matky o rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov, takto

rozhodol:

I. Súd zamieta návrh matky.

II. Súd priznáva otcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 16.08.2022 domáhala, aby súd určil, že mal. S. bude absolvovať predprimárne vzdelávanie v A. škole P., P. XX, XXX XX I. (ďalej len „MŠ“) celodennou výchovou a vzdelávaním. Matka návrh odôvodnila tým, že maloletá je zverená do jej starostlivosti až do skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. , maloletá má trvalé bydlisko na tej istej adrese ako ona (v I. - Z. I., D. XXXX/X) a podala žiadosť do MŠ o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie od XX.XX.XXXX, keďže MŠ je od bydliska matky vzdialené cca XXX m. Otec dieťaťa nesúhlasí, aby maloletá navštevovala MŠ a to matka považuje za rozpor so záujmom dieťaťa, lebo nie je dôvod, prečo by maloletá nemohla chodiť do MŠ. Podporne sa matka odvolala na ustanovenia čl. 5 zákona o rodine, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, , v znení neskorších predpisov.

2. Otec s návrhom nesúhlasil, žiadal zamietnuť návrh matky alebo alternatívne konanie zastaviť pre nedostatok právomoci súdu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn: , , , , písomným vyjadrením otca, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

4. Mal. S. L. je dieťa narodené z pomeru svojich rodičov. Z obsahu spisu sp. zn. vyplynulo, že rodičia maloletej nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá žila najprv od novembra 2021 v domácnosti otca na adrese G. 2, I.. Z vyjadrení rodičov vyplynulo, že v súdnych konaniach týkajúcich sa maloletej majú obaja záujem vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú s umožnením čo najväčšieho rozsahu styku druhého rodiča s maloletou, pričom otec má po vykonaní širšieho dokazovania alternatívne záujem aj o striedavú osobnú starostlivosť o maloletú. Matka maloletú navštevovala podľa dohody s otcom v jeho domácnosti, otec v styku nebránil, trval na dodržiavaní

odporúčaní lekárov počas liečebného režimu maloletej. Do novembra 2021 sa o maloletú starali obaja rodičia s prihliadnutím na ich pracovnú vyťaženosť. KS v Bratislave uznesením č. k. - 182 zo dňa 25.1.2022 zmenil prvostupňové rozhodnutie (uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. -81 zo dňa 15.11.2021) a bol otcovi nariadené odovzdať mal. S. do jej starostlivosti až do skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. ( v tejto časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04.02.2022). Predmetným druhostupňovým rozhodnutím bol otcovi upravený styk s maloletou, ako miesto odovzdávania dieťaťa bolo určené bydlisko matky, prípadne predškolské zariadenie, ktoré dieťa navštevuje. Aktuálne je maloletá v starostlivosti matky, s otcom sa maloletá stretáva. KS v Bratislave uznesením č. k. - 68 zo dňa 14. septembra 2022 potvrdil uznesenie OS Bratislava V č. k. -17 zo dňa 22.08.2022, ktorým: zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenie, ktorým žiadala určiť, že maloletá bude absolvovať predprimárne vzdelávanie v A. škole P., P. XX, XXX XX I. s celodennou výchovou a vzdelávaním.

5. Otec k návrhu matky uviedol, že matka žiada súd rozhodnúť o veci, o ktorej nie je oprávnený. Taktiež poukázal na fakt, že ku dňu podania matky nie je podaná žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v A. škole. V mesiaci júl 2022 mu bolo doručené rozhodnutie riaditeľa MŠ zo dňa 22.06.2022 o prijatí maloletej na predprimárne vzdelávanie od 05.09.2022, voči ktorému podal odvolanie, žiadal ho zrušiť pre jeho nezákonnosť (absencia písomného súhlasu otca). Následne riaditeľka MŠ dňa 31.08.2022 zmenila pôvodné rozhodnutie a maloletú na predprimárne vzdelávanie neprijala, žiadosť matky zamietla. Ak by aj v konaní matka požadovala nahradiť súhlas otca v zmysle § 35 Zákona o rodine, neexistuje tu titul, ku ktorému by mohlo byť nahradenie súhlasu otca viazané. Otec nesúhlasil s MŠ, kde matka podala žiadosť z dôvodu všeobecne známej skutočnosti, že v danej lokalite sa zdržiavajú a stretávajú drogovo závislé osoby a díleri drog, na ihriskách a verejnom priestranstve sa povaľujú injekčné striekačky. Otec sa snažil matke predostrieť alternatívu firemnej materskej školy v S. A. v I. alebo vyžiadať od matky inú vhodnú alternatívu, inú materskú školu medzi Z. I. a S. M.. Matka to odmietala. Konanie matky považuje za zrejmý rozpor so záujmom maloletej, ktorá potrebuje pre svoj zdravý vývin kolektív a vhodné prostredie.

6. Kolízny opatrovník súhlasil s predbežným posúdením veci zo strany súdu.

7. Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. , ďalej len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

8. Podľa čl. 12 bod 1. a bod 2. Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

9. Podľa čl. 14 bod. 1, bod 2. Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú práva a povinnosti rodičov, a v zodpovedajúcich prípadoch zákonných zástupcov, usmerňovať dieťa pri výkone jeho práva spôsobom, ktorý zodpovedá jeho rozvíjajúcim sa schopnostiam.

10. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému

pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 28 ods. 1,2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

13. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

14. Podľa o výchove a vzdelávaní (školský zákon), pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.

15. Podľa § 59 ods. 1 a 2 školského zákona na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku (1). Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené (2).

16. Podľa § 59 ods. 4 školského zákona, dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ktorú podáva riaditeľovi materskej školy spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast; potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. mája.

17. Podľa § 59a ods. 1 a 2 školského zákona, povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v spádovej materskej škole, ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia pre dieťa nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie aj v inej ako spádovej materskej škole, ak ho riaditeľ tejto materskej školy prijme na predprimárne vzdelávanie (1). Riaditeľ spádovej materskej školy je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci a deti umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.

18. Predmetom konania je nezhoda medzi rodičmi ohľadom otázky či má dieťa vôbec navštevovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole a ak, áno tak v ktorej konkrétnej škôlke, čo matka považuje za podstatnú vec pri výkone rodičovských práv a povinností v zmysle § 35 Zákona o rodine.

19. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov. V priebehu konania súd vyzval právneho zástupcu matky, či trvá na návrhu tak ( v znení obsahu petitu), ako ich špecifikoval vo svojom navrhnutom petite, keďže v tomto konkrétnom prípade ide o konanie, ktoré nemožno začať bez návrhu a teda súd nemôže zasahovať ex offo do obsahu petitu.

20. Súd konštatuje, že otázku predprimárneho vzdelávania dieťaťa možno subsumovať pod § 35 Zákona o rodine ako podstatnú vec. Citované ustanovenie § 35 zákona o rodine, umožňuje rodičom obrátiť sa na súd v prípade, že sa nedohodnú o tzv. podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Pojem „nedohodnú“ si treba z logického hľadiska vykladať tak, že rodičia nevedia dať „súhlas“ na tú istú vec ohľadom dieťaťa. Zákon uvádza iba demonštratívne, čo sa ex lege považuje za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. Ako prvú skutočnosť pred meritórnym rozhodovaním si súd ustálil existenciu hmotnoprávnej podmienky na to, aby o veci vôbec mohol rozhodovať, t.j. či predmet nezhody rodičov predstavuje podstatnú otázku výkonu rodičovských práv a povinností..

21. V tomto konkrétnom prípade sa matka domáha samostatným návrhom, aby súd „na miesto rodičov a na miesto zriaďovateľa predškolského zariadenia“ určil konkrétne predprimárne vzdelávanie, ktoré bude maloletá navštevovať. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že aj keď bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, tak obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať, okrem iného podieľať sa na jeho výchove, všestrannom vývine. Vo všeobecnosti platí, že pri podstatných veciach maloletého dieťaťa je potrebný „súhlas“ oboch rodičov. Keďže takouto podstatnou vecou je voľba konkrétnej materskej škôlky, tak aj v tomto prípade je potrebný „súhlas“ oboch rodičov. Pokiaľ jeden z rodičov odmieta dať súhlas na konkrétny výkon rodičovského práva druhému rodičovi, je tu na mieste domáhať sa súdnou cestou nahradenia takéhoto súhlasu. Čiže musí sa domáhať, aby súd nahradil súhlas konkrétneho rodiča. Treba si uvedomiť, že konanie o nezhode rodičov je konaním výlučne „návrhovým“, kde súd nemôže zasiahnuť v podobe prekročenia obsahu návrhu toho ktorého rodiča. Pri uvedenom treba vychádzať z toho, že predmet konania a to, čoho sa rodič domáha, je výlučne v jeho rukách. Napriek vyššie uvedenému konajúci súd vyzval matku ( jej právneho zástupcu) na pojednávaní, či trvá na návrhu tak ako ho súdu predložila, tá na návrhu zotrvala. Súd tu poukazuje ešte aj na to, že právny zástupca matky prevzal dňa 8.11.2022 písomné vyjadrenie právneho zástupcu otca, v ktorom argumentačne podložil svoju žiadosť o zamietnutie návrhu či zastavenie konania pre nedostatok právomoci súdu. Pojednávanie sa konalo dňa 22.11.2022, čiže právny zástupca mal dostatok času oboznámiť sa s vyjadrením otca, prípadne tak učiniť. Nakoľko tak neurobil, a až na pojednávaní a to až po tom, ako súd uviedol, ako sa mu javí veci, žiadal odročiť pojednávanie za účelom úpravy petitu, súd nepripustil odročenie pojednávania z dôvodu, že by to bolo nehospodárne a neúčelné, len zbytočne predlžujúce konanie. Pokiaľ chce matka riešiť otázku predškolského zariadenia maloletej a s otcom sa nedohodne, je potrebné podať nový riadny návrh s jasným určením, čoho sa domáha.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v takomto prípade pri riešení nezhody rodičov podľa § 35 Zákona o rodine nemôže rozhodnúť v zmysle návrhu matky, lebo sa domáhala určovacím výrokom určiť, akú konkrétnu škôlku má maloletá navštevovať. Súd je toho názoru, že súhlas dáva rodič a pokiaľ jeden z rodičov súhlas odmieta dať, tak je druhý rodič oprávnený domáhať sa súdnou cestou nahradenia súhlasu rodiča. Čiže v tomto konkrétnom prípade sa mala matka domáhať, aby súd nahradil súhlas otca. Nakoľko matka takto svoj nárok nešpecifikovala a nejde o konanie, ktoré by mohol súd začať aj bez návrhu, nemohol súd ani zasahovať do matkou navrhnutého výroku. Z tohto dôvodu súdu neostávalo iné, než zamietnuť návrh matky a ďalej sa preto už ani nezaoberal vykonaným dokazovaním a vyjadreniami účastníkov konania.

23. Právny zástupca otca na pojednávaní požiadal priznať mu nárok na náhradu trov konania, lebo tu vidí dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko už v rámci písomného vyjadrenia poukázal na nesprávny návrh a matka na návrhu trvala.

24. Podľa o (ďalej len „“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa , ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. 26. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

27. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. však pripúšťa výnimky zo zásady uvedenej generálnej klauzule , ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé ( ), aj keď nejde o konanie vymedzené v . Takouto výnimkou je aj toto konkrétne konanie, kde nebol správne formulovaný petit návrhu zo strany matky, matka trvala na návrhu v zmysle jej navrhnutého petitu a to aj po tom, čo sa v predstihu pred pojednávaním oboznámila s vyjadrením právneho zástupcu otca ( že súd dáva len súhlas za rodiča, ale nerozhoduje o prijatí dieťaťa do konkrétnej materskej škôlky). Súd aplikoval moderačné právo, lebo sa musel na návrh otca vyporiadať aj s jeho návrhom priznať mu náhradu trov konania ako účastníkovi konania, ktorý svojím správaním nedal príčinu k podaniu návrhu v takom obsahu petitu ako bol podaný. Súd v tomto konkrétnom prípade a v tomto type mimosporového konania vychádzal z materiálneho korektívu spravodlivého požadovania náhrady trov konania, pritom

pre aplikáciu nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Vzhľadom na nie správne formulovaný petit návrhu, pre ktorý súd aj návrh matky zamietol, pritom otec sa v konaní dal zastúpiť advokátom si súd ustálil ako dôvod rozhodnúť o trovách konania v zmysle . Tu súd podporne odkazuje aj na závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.

- 68 zo dňa 14. septembra 2022 potvrdzujúceho uznesenie OS Bratislava V č. k. -17 zo dňa 22.08.2022 ( viď bod 4 odôvodnenia tohto rozsudku), ktorý už v auguste 2022 zaujal stanovisko, že „rozhodnutie, či maloleté dieťa bude navštevovať to ktoré predškolské zariadenie, patrí zriaďovateľovi (resp. riaditeľovi) predškolského zariadenia a súdy nerozhodujú o uložení povinnosti školským zariadeniam prijať maloleté dieťa na predprimárne či iné vzdelávanie. V právomoci súdu je rozhodovať výlučne o nahradení súhlasu jedného z rodičov pri nezhode o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností“. Tieto všetky myšlienkové pochody viedli súd k tmu, aby otcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s z dôvodu, lebo vzhľadom na vyššie opísané okolnosti prípadu to vyhodnotil ako spravodlivé. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. 29. Záverom už len súd dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania týkajúce sa predmetu konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.