Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/35/2022

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: J.F.INVEST, s.r.o., so sídlom: Mäsiarska 57/A, 040 01 Košice, v zastúpení advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom: Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: F., nar. XX.X.XXXX., bytom: K., H., o zrušenie neodkladného opatrenia

rozhodol:

I. Z r u š u j e neodkladné opatrenie (predbežné opatrenie) nariadené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. júna 2011, č. k. -58, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1. júla 2011, ktorým bol žalobcovi uložený zákaz nakladať s bytom č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu na K. Košiciach, súpisné č. XXX, umiestneného na pozemku, parcela registra „C“, parcelné č. XXX/X., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ku ktorému prináleží spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXXX k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu a na zastavanom pozemku, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie N. S., a to spôsobom: scudziť a zaťažiť.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.8.2022 sa žalobca domáhal zrušenia neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) nariadeného uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. júna 2011, č. k. -58, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1. júla 2011, ktorým bol žalobcovi uložený zákaz nakladať s bytom č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu na Pribinovej ulici č. 2 Košiciach, súpisné č. XXX, umiestneného na pozemku, parcela registra „C“, parcelné č. 152/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 629 m2, ku ktorému prináleží spoluvlastnícky podiel o veľkosti 87/10000 k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu a na zastavanom pozemku, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Stredné Mesto, a to spôsobom: scudziť a zaťažiť.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. júna 2011, č. k. -58, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1. júla 2011, bolo na základe návrhu tunajšieho žalovaného - F.. M. Y. (ďalej len „žalovaný“), nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd našej spoločnosti uložil zákaz nakladať s bytom č. XX nachádzajúcim sa v bytovom dome súpisné č. XXX na ulici K. v H. a so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 87/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku KN-C 152/1, zastavane plochy a nádvoria o výmere 629 m2, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie N. S., obec Košice - N. S., a to spôsobom: scudziť, zaťažiť a prenajať. Predbežné opatrenie bolo vydané na vopred neučený čas. Vyššie uvedeným uznesením Krajského súdu v Košiciach bola žalovanému zároveň uložená povinnosť podať žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 29. apríla 2013, č. k. -84, bolo predbežné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. júna 2011, č. k. -58, na náš návrh čiastočne zrušené, a to v

rozsahu, ktorým nám súd uložil zákaz prenajať byt špecifikovaný v bode č. 1 tohto návrhu. Výrok č. I, ktorým Okresný súd Košice I čiastočne zrušil nariadené predbežné opatrenie nadobudol právoplatnosť dňa 22. mája 2013. Na základe vyššie špecifikovaných súdnych rozhodnutí je na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre katastrálne územie N. S., k bytu č. XX zapísaná obmedzujúca poznámka, v znení: Predbežné opatrenie - zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, a to spôsobom: scudziť, zaťažiť a prenajať, na základe Uznesenia Krajského súdu v Košiciach, -58 zo dňa 16.06.2011, , pol. vz. 461/11, Nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2011 P-849/11-v.z. 535/11. Výlučným vlastníkom bytu č. 20, ku ktorému je obmedzujúca poznámka - predbežné opatrenie zapísané, je žalobca. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 27. septembra 2017, sp. zn. , bola žaloba žalovaného o určenie, že kúpna zmluva týkajúca sa prevodu predmetného bytu č. XX, je voči žalovanému neúčinná, v celom rozsahu zamietnutá. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28. novembra 2018, sp. zn. , tak, že rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 27. septembra 2017, sp. zn. , potvrdil. Žaloba žalovaného o určenie, že kúpna zmluva týkajúca sa prevodu predmetného bytu č. 20, je voči žalovanému neúčinná, tak bola právoplatne zamietnutá, a to ku dňu 8. február 2019, kedy nadobudol právoplatnosť že rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 27. septembra 2017, sp. zn. . Okresný súd Košice I v rozsudku zo dňa 27. septembra 2017, sp. zn. , už za účinnosti , nerozhodol o zrušení nariadeného predbežného opatrenia, napriek tomu, že tak postupovať mal.

3. Žalovaný sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.11.2022, kde uviedol, že súhlasí so zrušením citovaného neodkladného (predbežného) opatrenia sa navrhuje, aby súd rozhodol tak, že žiadnej sporovej strane neprizná náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitého zreteľa, pretože k opomenutiu zrušenia neodkladného opatrenia došlo zo strany súdu pri zamietnutí žaloby. Ak by sa tak stalo, žalobca by nemusel podávať svoj návrh. Navyše žalobca je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou s realitami s tržbami v roku 2021 vo výške 350.000,- EUR. Žalovaný je naproti tomu fyzickou osobou, ktorý nie je stotožnený s argumentáciou súdu, na základe ktorej bola jeho žaloba zamietnutá, rovnako nevlastní žiadny hodnotný majetok.

4. Podľa (ďalej len ), predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

5. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadli dôvody pre ktoré bolo nariadené.

6. Podľa , o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

7. Pokiaľ súd neobmedzí trvanie neodkladného opatrenia z hľadiska času, nie sú právne účinky tohto inštitútu a priori limitované a k zániku neodkladného opatrenia zo zákona nedochádza.

8. O zrušení neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov môže súd rozhodnúť výlučne na návrh. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia legitimovaným nie len žalovaný, resp. osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť, ale aj samotný navrhovateľ. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodné nariadené, nadväzuje na znenie . Toto ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch prípadoch a to z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery, alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Aj k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba k odpadnutiu toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje stranu, ktorá sa zrušením neodkladného opatrenia domáha. Odpadnutie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia môže spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektmi sa zmenila, alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomery, alebo obava z ohrozenia exekúcie.

9. O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie a to spravidla bez pojednávania ( ). Na rozhodnutie o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia neurčuje zákon osobitnú lehotu, ako je to v prípade nariadenia neodkladného opatrenia ( ).

10. Súd preskúmal návrh žalobcu a mal za to, že ak nedošlo k zrušeniu neodkladného opatrenia v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. a v tomto smere nebol žiadnou stranou sporu podaný návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku, ktorým by neodkladné opatrenie (predbežné opatrenie) nariadené Krajským súdom v Košiciach uznesením zo dňa 16.6.2011 č. k. -58 bolo zrušené, súd v tomto samostatnom konaní nemôže vstupovať do právoplatne skončeného konania a teda návrh na zrušenie neodkladného opatrenia posúdil ako návrh na zrušenie neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov podľa . Strany sporu zároveň ani netvrdili, že by v konaní sp. zn. oznámili konajúcemu súdu skutočnosť o nariadenom neodkladnom (predbežnom) opatrení pod inou spisovou značkou, pričom nie je zrejmé a ani preukázané, že uvedená skutočnosť mohla vyplývať z obsahu spisu a súd túto naozaj opomenul.

11. Krajský súd v Košiciach vo svojom odôvodnení uznesenia č. k. -58 zo dňa 16.6.2011 uviedol, že v tomto prípade má žalobca povinnosť osvedčiť vo vzťahu k žalovanému len obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia vedeného Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. proti dlžníkovi, pričom samotný charakter konania o vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy osvedčuje potrebu nariadenia predbežného opatrenia, pretože odporovateľná žaloba môže smerovať len proti prvému nadobúdateľovi. Nakoľko nariadené predbežné opatrenie má v nadväznosti na odporovaciu žalobu zabezpečiť výkon rozhodnutia ohľadne pohľadávky voči tretej osobe, ktorá sa odporovaným právnym úkonom zbavila svojho majetku, treba mať za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.

12. Uvedené odôvodnenie v súlade s uloženou povinnosťou žalobcu Aleša Turzáka podať žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu jednoznačne preukazuje, že nariadené neodkladné (predbežné) opatrenie malo trvať po dobu do právoplatného skončenia citovaného konania. Nakoľko toto konanie je momentálne právoplatne skončené, pričom o zrušení neodkladného (predbežného) opatrenia nebolo rozhodnuté v konaní vo veci samej, súd v samostatnom konaní môže už len skonštatovať odpadnutie dôvodov nariadeného neodkladného (opatrenia) a toto zrušiť v zmysle .

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, kedy mal súd za preukázané z návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. V citovanom ustanovení je (podobne ako predtým pri ) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa ), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu . A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť . K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu.

18. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva

na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , či ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

19. Súd o trovách konania rozhodol podľa a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia.

20. Súd sa zaoberal aj možnosťou nepriznania náhrady trov konania žalobcovi podľa , kedy sa žalovaný bránil, že začatie konania o zrušenie neodkladného opatrenia nezavinil, nakoľko k opomenutiu zrušenia neodkladného opatrenia došlo zo strany súdu pri zamietnutí žaloby.

21. V tomto prípade súd prihliadal na konkrétne okolnosti tohto prípadu a s poukazom na odôvodnenie uvedené v bode 9 až 11 tohto uznesenia má za to, že toto konanie nemôže suplovať rozhodnutie v konaní sp. zn. a je samostatným konaním o zrušenie neodkladného opatrenia podľa pre odpadnutie dôvodov. Súd v tomto prípade teda neposudzoval zavinenie resp. nezavinenie podania návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia žalovaným. Súd opätovne konštatuje, že tak zo strany žalobcu či žalovaného nebolo tvrdené ani preukázané, že by v konaní sp. zn. oznámili konajúcemu súdu existenciu uznesenia o nariadení neodkladného (predbežného) opatrenia pod inou spisovou značkou. Taktiež nie je zrejmé a ani preukázané, že uvedená skutočnosť mohla vyplývať z obsahu spisu a súd túto naozaj opomenul.

22. Ak žalovaný poukazoval na to, že tento je fyzickou osobou naproti žalobcovi právnickej osobe s vysokými ziskami, súd poznamenáva, že toto nie je automaticky bez ďalšieho dôvodom na aplikáciu ustanovenia , pričom žalovaný v konaní nežiadal aplikovať ustanovenie z dôvodu jeho výnimočne nepriaznivej osobnej, sociálnej či ekonomickej situácie, ktorú ani netvrdil, ani nepreukázal. Tvrdenie, že žalovaný nevlastní žiadny hodnotný majetok, nenaznačuje výnimočné okolnosti na strane žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).