Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ek-2803-2021.pdf
PDF · 80.22 KB
Case nature
Subarea
4Ek/2803/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., so sídlom Pribylinská 2/A, 831 04 Bratislava, IČO: 34 142 941, práv. zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, proti povinnému 1/ Lekáreň sv. Juraja, s.r.o., so sídlom Tomášikova 10/E, 821 03 Bratislava, IČO: 46 204 865, a povinnému 2/ I. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX H., o vymoženie 30 840,16 EUR s príslušenstvom, vedenú súdnym exekútorom: JUDr. Bohumil Kubát, so sídlom exekútorského úradu Šafárikovo nám. 4, 811 02 Bratislava, IČO: 42 185 084, pod sp. zn. 360EX 598/21, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/2803/2021 zo dňa 30. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/2803/2021 zo dňa 30. marca 2022 z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/2803/2021 zo dňa 30. marca 2022 n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.03.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 4Ek/269/2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorým zamietol návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie.
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3, § 46 ods. 1, § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „dňa 09.03.2022 bolo súdu doručené podanie z Okresného súdu Bratislava II, ku ktorému boli pripojené exekučným súdom požadované potvrdenia o doručení. Z predložených doručeniek mal exekučný súd za preukázané, že exekučné tituly boli právnemu zástupcovi žalovaného č. 2 (v exekučnom konaní ako povinný č. 2) Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., so sídlom Nevädzova 6C, Bratislava doručované do elektronicky schránky. Keďže si právny zástupca žalovaného č. 2 (v exekučnom konaní ako povinný č. 2) Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., so sídlom Nevädzova 6C, Bratislava exekučné tituly v elektronickej schránke neprevzal, uplatnila sa fikcia doručenia. Súd konštatuje, že pri doručovaní exekučných titulov a následnom uplatnení fikcie doručenia sa postupovalo v súlade ustanoveniami zákona č. 305/2013 Z. z. zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Exekučný súd nad rámec uvádza, že povinný č. 2 mal o vydaní rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 51Cb/213/2018 zo dňa 04.12.2019 vedomosť, keďže voči nemu podal odvolanie. Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výrokoch exekučných tituloch nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný č.2 vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.“
3. Proti tomuto uzneseniu podala povinná 2/ v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej opakovane uviedla že jej exekučné tituly neboli nikdy doručené do jej vlastných rúk. Súd uvedené nedostatočne zistil a následne vec nesprávne právne posúdil. Ďalej uviedla že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a preto ho treba zrušiť.
4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 110 ods. 1, veta prvá CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.
13. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto sa sudca v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 404/2021 zo dňa 13.10.2021 „ústavný súd v súvislosti s prvou sťažnostnou námietkou dodáva, že pokiaľ sa súd rozhodne odkázať na odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie, je taký postup prípustný za podmienky, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu je možné považovať za dostatočne odôvodnené /rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Boldea proti Rumunsku z 15.2.2007, sťažnosť č. 19997/02, bod 33, rozhodnutie vo veci Albert proti Rumunsku z 16.2.2010, sťažnosť č. 31911/03, bod 40/. Európsky súd pre ľudské práva považuje odkaz na odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie za postačujúci aj vtedy, pokiaľ sťažovateľ vo svojom opravnom prostriedku uplatňuje v zásade rovnaký argument ako v predchádzajúcej fáze konania alebo žiadne špecifické výhrady voči napadnutému rozhodnutiu neuplatňuje (Meltex Lud. a Mesrop Movsesyan proti Arménsku, rozsudok zo 17.6.2008, sťažnosť č. 32283/04, bod 88“).
14. Nad rámec uvedeného sťažnostný súd uvádza, že vyšší súdny úradník skutkový stav zistil dostatočne. Pred tým než vydal vo veci rozhodnutie požiadal exekučný súd konajúc vyšším súdnym úradníkom Okresný súd Bratislava II o zaslanie listiny preukazujúcej doručenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 51Cb/213/2018 zo dňa 04.12.2019 žalovanému č. 2 (I. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/X, H. - M.) zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., so sídlom Nevädzova 6C, Bratislava, zaslanie listiny preukazujúcej doručenie uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 51Cb/213/2018 zo dňa 22.06.2021 žalovanému č. 2 (I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, H. - M.) zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., so sídlom Nevädzova 6C, Bratislava a zaslanie listiny preukazujúcej doručenie rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/56/2020 zo dňa 14.04.2021 žalovanému č. 2 (I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ X, H. - M.) zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., so sídlom Nevädzova 6C, Bratislava.
15. Ako vyplynulo z informácií súdu konajúceho v základnom konaní, povinná v 2/ rade bola v základnom konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorému sa všetky uvádzané exekučné tituly doručovali a prostredníctvom fikcie doručenia aj boli riadne doručené.
16. Tak ako už bolo uvedené vyššie, ust. § 110 CSP ukladá súdu povinnosť doručovať písomnosti zástupcovi strany (t.j. právnemu zástupcovi) a to vrátane rozsudkov a uznesení. Vzhľadom k tomu, že povinná 2/ rade bola v základnom konaní zastúpená právnym zástupcom - JUDr. Matúš Meheš s.r.o., povinnosťou súdu nebolo preto doručovať exekučné tituly priamo povinnej 2/ a tieto jej ani nemohli byť doručené do jej vlastných rúk, nakoľko boli podľa § 110 CSP doručené jej právnemu zástupcovi.
17. Nad rámec veci považuje súd za potrebné dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré boli v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie (ako aj v sťažnosti) nastolené. Vyšší súdny úradník neponechal bez povšimnutia žiadne argumenty strán, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.
18. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
19. V súvislosti s vyššie uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
20. Za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zrušený ani inak zmenený a je naďalej právoplatný a vykonateľný, tak exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva, pričom je na rozhodnutí oprávneného či toto právo bude aj realizovať. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
21. Na základe vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemohol inak ako sťažnosť povinnej 2/ podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/2803/2021 zo dňa 30. marca 2022 zamietnuť v celom rozsahu, keď povinná 2/ neuviedla a nepreukázala v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.
22. Keďže povinná 2/ iniciovala návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
23. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinnej 2/ zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko si však oprávnený žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti neuplatnil, súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).