Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-20-2015.pdf
PDF · 107.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/20/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: W. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., V. XX/XX, zast. Mgr. Jozefom Vidom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, a Q. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., R. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. novembra 2014 č. k. 12P/108/2014-105, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej H. L., nar. XX. XX. XXXX zamietol a o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a vykonaným dokazovaním, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný. Mal za to, že otec v konaní nepreukázal takú závažnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti. V konaní nebola preukázaná zmena pomerov ani na strane matky, avšak bolo potrebné poznamenať, že k zmene pomerov dochádza priamoúmerne nárastom veku maloletého dieťaťa. I keď matka uviedla, že výdavky maloletého dieťaťa predstavujú len 120 eur, súd prvého stupňa bol toho názoru, že v súvislosti s dieťaťom vznikajú výdavky nielen so stravovaním, oblečením, používaním telefónu, používaním internetu, výdavkami na školu, ale aj v súvislosti s voľnočasovými záľubami, v súvislosti s réžiou za užívanie bytu, ako aj v súvislosti s rôznymi jednorazovými aktivitami. Matkou uvedená suma 120 eur by podľa úvahy súdu mohla pokryť približne výdavky so stravovaním maloletého dieťaťa. Okrem toho bol toho názoru, že otec maloletého dieťaťa sa bez dôležitého dôvodu vzdal možnosti pravidelného príjmu a svojho majetku, ktorý predstavoval zdroj jeho príjmu doposiaľ. Živnostenskú činnosť pozastavil a to od 15. 01. 2014 do 15. 01. 2017. Odôvodnil to tým, že jeho zdravotný stav ovplyvňuje jeho schopnosť pracovať. Súd však poznamenal, že až z vyšetrenia dňa 04. 04. 2014 vyplynulo, že otec má zníženú pracovnú schopnosť, z uvedenej správy však nebolo zrejmé, v akom rozsahu. Spoločnosť a majetok spoločnosti previedol na J. T. ešte v septembri 2013, kedy však nemal vedomosti o zníženej pracovnej schopnosti a tiež dohodu o pracovnej činnosti s Royal Dog, s. r. o. podpísal dňa 31. 01. 2014. Uvedená skutočnosť svedčila tomu, že konanie otca bolo účelové. Týmto konaním otec maloletého dieťaťa zdeklaroval, že v súčasnej dobe je schopný zarobiť len cca 100 eur, že finančne ho podporuje jeho matka - dôchodkyňa a prípadne celá rodina. Prehľad však o platbách tzv. pôžičiek nemal. Stálo bezpochyby za úvahu, že ak do
spoločnosti na rekonštrukciu bolo investovaných toľko finančných prostriedkov, ako to uviedla jeho matka
- svedkyňa R. L., aký dôvod bol na prevod nehnuteľnosti a spoločnosti darovaním na osobu, ktorá nebola v žiadnom príbuzenskom vzťahu s otcom maloletého dieťaťa. Logická úvaha svedčila tomu, že ak po požiari bola firma plnohodnotne obnovená, bola pripravená na prevádzkovanie tak, ako tomu bolo aj v minulosti, nakoľko tejto činnosti sa otec venoval množstvo rokov, ako to sám vo výpovedi uviedol. Súd ďalej poznamenal, že účelovosť tvrdení otca podporovalo aj vyjadrenie kolíznej opatrovníčky, ktorá mala záujem vykonať šetrenie pomerov u otca a nezastihla ho na adrese, preto ho navštívila v obchode, kde pracoval a povedal jej, že šetrenie pomerov majú vykonať vo večerných hodinách, lebo dovtedy je v obchode. Z tohto vyjadrenia vyplývalo, že otec maloletého dieťaťa je zaneprázdnený, ak v záujme vykonania šetrenia pomerov sa z pracoviska, kde by mal pracovať dve hodiny, nevedel uvoľniť. Súd prvého stupňa zistené skutočnosti na základe vykonaného dokazovania posúdil vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že otec maloletého dieťaťa nepreukázal hodnoverným spôsobom závažnú zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala, preto návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ustanovení § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 220 OSP zmenil a to tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú H. L. zo sumy 300 eur na sumu 60 eur mesačne, počnúc dňom podania návrh na súd a to z dôvodu, že vykonaným dokazovaním podľa neho bola preukázaná zmena pomerov na jeho strane. V tejto súvislosti poukázal na lekárske správy, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne potvrdili a preukázali podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, ktorá spočívala v zhoršení zdravotného stavu. Názor súdu, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal možnosti pravidelného príjmu, bol práve s poukazom na uvedené lekárske správy nepodložený a právne neobstál a to i napriek tomu, že súd tento svoj názor oprel o argument, že až z vyšetrenia zo dňa 04. 04. 2014 vyplynulo, že má zníženú pracovnú schopnosť. Skutočnosť, že lekárska správa bola datovaná na deň 04. 04. 2014, podľa neho ešte neznamenalo, že k zníženiu pracovnej schopnosti došlo až týmto dňom. Práve naopak, snažil sa pracovať čo najdlhšie, i keď zdravotné problémy pociťoval už v roku 2013 a na lekára sa obrátiť až vtedy, keď problémy s chrbticou a s tým spojené zdravotné ťažkosti prerástli do takých rozmerov, ktoré už boli pre neho neúnosné. Zastal názor, že o zníženej pracovnej schopnosti mal už vedomosť oveľa skôr. Taktiež poukázal na samotné vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že celkové výdavky na dieťa predstavujú sumu 120 eur. Úvahu súdu, že tieto môžu pokryť iba výdavky so stravovaním maloletého dieťaťa, považoval za nepodložený názor, ktorý bol navyše v priamom rozpore so samotným vyjadrením matky, ktorá bola podrobne vypočutá aj ohľadne výdavkov na maloleté dieťaťa. Mal za to, že matka má zrejme najlepší prehľad o výdavkoch na dieťa, čo v žiadnom prípade nebolo možné prehodnotiť voľnou úvahou súdu. Čo sa týkalo tvrdenia súdu, že sa vzdal svojho majetku, poukázal na to, že on nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ale vlastníkom polyfunkčného objektu bola jeho matka, ktorá ho previedla na J. T.. Vzhľadom na uvedené považoval za zrejmé, že sa nemohol vzdať majetku, ktorý mu vlastnícky nepatril. Okrem toho súhlasil s tým, že bol vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX, ktorý bol spojený s polyfunkčným objektom, a preto mal za to, že tento bol prakticky nepredajný, ako aj zaťažený, a teda možnosť speňaženia nehnuteľnosti považoval za nereálnu. Zdôraznil, že J. T. neprevádzkuje podnik ROYAL DOG, ale je spoločníčkou obchodnej spoločnosti ROYAL DOG, s. r. o., pričom on sa jej ponúkol, že jej bude pomáhať, no hospodárske výsledky sú nepriaznivé, čo iba potvrdzuje správnosť jeho rozhodnutia pozastaviť živnosť. Pre úplnosť poznamenal, že podľa jeho názoru, súd neskúmal pomery na strane matky, ktorá žije minimálne na rovnakej úrovni ako on, a to aj vzhľadom na to, že pri rozvode manželstva si zobrala veľkú časť ich spoločných hnuteľných vecí do rodinného domu jej rodičov. Vzhľadom na uvedené mal za to, že napadnutý rozsudok možno považovať za nesprávny a nezákonný, a preto navrhol jeho zmenu. Následne otec svoje odvolanie doplnil, namietajúc určenie jeho čistého príjmu, ako aj poukazujúc na pomery matky, dôvody jej odchodu zo spoločnej domácnosti a nemožnosť stretávania sa s maloletým dieťaťom.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, považujúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za plne správny a spravodlivý. Bola toho názoru, že súd správne vyhodnotil dôkazy a účelové tvrdenia svedkov navrhnutých otcom, preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Okrem toho sa vyjadrila aj k skutočnostiam uvedeným v doplnení odvolania, namietajúc, že podstatnú časť dlžných faktúr dodnes spláca zo svojho minimálneho zárobku. Rovnako považovala za nepravdivé tvrdenie, že z domu odišla kvôli tomu, že nemienila prispievať na pôžičky, ale z dôvodu, že manžel nadviazal mimomanželskú známosť s J. T.. Poprela, že by maloletú H. odmietala otcovi vydávať
na styk, pretože práve naopak, otec neprejavuje záujem o stretnutia, ako ani sa o dieťa nezaujíma. Čo sa týkalo vzájomného vzťahu otca s J. T., poprela, že by boli len v priateľskom vzťahu, ako aj dodala, že manipulácia s majetkom zo strany otca, resp. jeho matky, je vyslovene účelová, v snahe zmenšiť masu BSM. Pokiaľ išlo o spoločnosť ROYAL DOG, s. r. o., zdôraznila, že v skutočnosti ju naďalej prevádzkuje otec, ktorý predáva, preberá a chodí pre tovar. Nebolo pravdou tvrdenie J. T., že vložila do spoločnosti ROYAL DOG, s. r. o. základné imanie, keďže toto už bolo pred jej účasťou dávno splatené. Ak by bolo pravdou to, že spoločnosť neprosperuje, potom mohli navrhnúť jej zrušenie, čo však neurobili, preto mala za to, že súd správne vyhodnotil, že otec účelovo zmenšil svoj majetok a vzdal sa svojho zamestnania, čo potvrdilo aj to, že previedol spoločnosť bezodplatne na J. T., ktorá neprevzala ani dlžoby firmy a tiež jej daroval nehnuteľnosti, pričom toto všetko mohol riadne speňažiť a zadovážiť si tak potrebné financie pre seba, prípadne maloleté dieťa.
Kolízny opatrovník v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu otca uviedol, že doporučuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného, podaný na súde prvého stupňa dňa 09. 04. 2014. Podaným návrhom otec žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú H. L., nar. XX. XX. XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 06. 02. 2012 č. k. 10P/110/2011-31 vo výške 300 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne dňom podania návrhu na súd.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd vždy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov súd vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane, či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V takomto prípade súd pri hodnotení zmeny pomerov takéhoto rodiča vychádza z príjmu dosahovaného pred vzdaním sa výhodnejšieho zamestnania, prípadne v čase pôvodného určenia výživného. Naviac, súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
V preskúmavanej veci, po jej prejednaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní, odvolací súd dodáva, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 06. 02. 2012 č. k. 10P/110/2011-31. Týmto rozsudkom došlo zároveň aj k schváleniu dohody účastníkov konania o ich právach a povinnostiach k maloletej H. L., nar. XX. XX. XXXX, na základe ktorej bola maloletá H. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť platiť na ňu výživné 300 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že je splatné vždy do 15-ho dňa bežného mesiaca vopred do rúk matky. Okrem toho sa dohodli, že matka bude zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok a otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou H. neobmedzene. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 02. 2012 s tým, že prvá splátka výživného sa stala vykonateľnou dňa 16. 03. 2012. V čase určenia vyživovacej povinnosti bol otec živnostníkom a to od septembra 2011, dovtedy pracoval u matky na krátený 4-hodinový úväzok a zo živnosti mali čistý príjem okolo 2.500 eur, v ktorej následne pokračoval sám pod vlastným menom. Okrem toho v tom čase uvádzal, že rodinný dom, v ktorom býva, tvorí jeho výlučné vlastníctvo a má v ňom aj nebytový priestor - obchod. Matka bola v tom čase nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako uchádzačka o zamestnanie. Následne Okresný súd Komárno rozsudkom zo dňa 30. 04. 2013 č. k. 10P/166/2012-421 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 07. 2013 č. k. 25CoP/42/2013-444, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 09. 2013, zamietol návrh otca na zníženie výživného, nakoľko nezistil
závažnú zmenu pomerov na strane otca, ktorý bol i naďalej živnostníkom a v roku 2011 mal základ dane 1.286,65 eura a v roku 2012 bol stratový o 2.693,27 eura. Na uvedené však neprihliadol a to s poukazom na množstvo výdavkov hradených otcom, čo nasvedčovalo tomu, že má utajené príjmy, ktoré vykonaným dokazovaním preukázané neboli. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa aj na podnikateľský peňažný denník z roku 2012, z ktorého vyplývalo, že viackrát vložil do pokladne osobný vklad od 5.000 eur do 9.000 eur, spolu 35.000 eur. Okrem toho bol výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré darovacou zmluvou zo dňa 20. 10. 2011 previedol na svoju matku R. L.. Následne sa otec podaným návrhom z 08. 04. 2014 opätovne domáhal zníženia určeného výživného zo sumy 300 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne s odôvodnením, že bol dňa 15. 01. 2014 nútený ukončiť svoju živnosť, nakoľko v roku 2013 bol opätovne v strate. Okrem toho uviedol, že je síce konateľom obchodnej spoločnosti, avšak pracuje na dohodu iba niekoľko hodín týždenne a za túto prácu dostáva mesačne odmenu v sume 140 eur. Za dôvod pozastavenia živnosti označil aj zdravotné problémy s chrbticou, a preto mal za to, že na jeho strane došlo k zmene pomerov. Záverom poznamenal, že výživné platí za neho jeho matka R. L., u ktorej v súčasnosti býva.
Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím návrh otca na zníženie výživného zamietol, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď pri posudzovaní možností, schopností a majetkových pomerov otca, s ohľadom na posudzovanú zmenu pomerov, vychádzal zo skutočnosti, že pomery na strane otca sa od uvedenej úpravy výživného podstatne nezmenili, nakoľko otec stále pracuje v obchode ROYAL DOG a to počas celého týždňa, a nie iba niekoľko hodín týždenne, ako sa to snažil otec odprezentovať v rámci svojich vyjadrení. O opaku svedčila najmä skutočnosť, že kolízna opatrovníčka otca nezastihla doma, ale práve v spomínanom obchode, kde pracoval a povedal jej, že šetrenie pomerov má vykonať vo večerných hodinách, lebo dovtedy je v obchode. Uvedené rovnako vyvracia aj otcom tvrdené zdravotné ťažkosti, neumožňujúce mu vykonávať zárobkovú činnosť. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že v súčasnosti ide o obchodnú spoločnosť ROYAL DOG, s. r. o., ktorej vlastníčkou je J. T., avšak otec i naďalej zostal konateľom predmetnej spoločnosti a z vykonaného dokazovania vyplýva, že i naďalej pracuje v obchode. Čo sa týkalo skutočnosti, že v čase prevodu nehnuteľností na J. T. nebol ich vlastníkom, odvolací súd poukazuje na to, že tieto nehnuteľnosti v čase rozvodu boli v jeho výlučnom vlastníctve a až následne boli bezodplatne prevedené na jeho matku R. L., ktorá ich následne darovala J. T., ako aj on jej daroval ďalšiu nehnuteľnosť a to rodinný dom súp. č. XXX. Námietka týkajúca sa toho, že predmetná nehnuteľnosť bola nepredajná, neobstojí, pretože otec ju mohol prenajať, a tak získať potrebné finančné prostriedky. Naviac, účelovo pôsobí aj skutočnosť, že k bezodplatnému prevodu nehnuteľností došlo až po ich rekonštrukcii, ktorá si vyžiadala nemalé finančné prostriedky cca 3.000.000 Sk, teda v čase, kedy si nehnuteľnosti mohli zarobiť na svoju rekonštrukciu, a to napríklad ich predajom. S poukazom na uvedené odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal nielen možnosti pravidelného príjmu, ale aj svojho majetku, ktorý predstavoval zdroj jeho príjmu. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V takomto prípade súd pri hodnotení zmeny pomerov takéhoto rodiča vychádza z príjmu dosahovaného pred vzdaním sa výhodnejšieho zamestnania, prípadne v čase pôvodného určenia výživného, ako tomu bolo aj v danom prípade, kde otec sám pri rozvode uviedol, že zo živnostenského podnikania s manželkou dosahovali čistý príjem 2.500 eur. Naviac, súd prvého stupňa správne vyjadril pochybnosti ohľadom úhrady výdavkov otca, ako aj bolo potrebné prihliadnuť na životnú úroveň otca, ktorý sa pravidelne stravuje v reštaurácii a to i napriek tomu, že by sa mohol stravovať u matky, čo nasvedčuje tomu, že príjmy otca sú vyššie ako ich prezentuje. Rovnako tak je nepochopiteľné, že by jeho matka, dôchodkyňa s výškou dôchodku cca 360 eur mesačne, bola schopná zabezpečovať riadny chod domácnosti, ako aj uhrádzať výživné na maloletú H. namiesto otca a popritom sa zúčastňovať dovoleniek. S ohľadom na uvedené, posudzujúc možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, je potom potrebné konštatovať, že na strane otca od poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti nenastala taká zmena pomerov, ktorá by mala mať za následok zníženie výživného na maloletú H.. Taktiež nebolo možné prihliadnuť na skutočnosť, že matka uviedla, že celkové výdavky na dieťa predstavujú sumu 120 eur, pretože následne dodala, že tieto výdavky nikdy nespočítavala, ako aj uviedla ďalšie jednorazové výdavky. Okrem toho za odôvodnené potreby dieťaťa bolo potrebné považovať aj tvorbu úspor a to v prípade, ak to odôvodňujú možnosti a schopnosti povinného rodiča, ktoré treba hodnotiť z objektívneho hľadiska. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). S ohľadom na skutočnosti udávané otcom v podanom odvolaní súd záverom dodáva, že plnenie si vyživovacej povinnosti je primárnou povinnosťou rodiča, t.j. otec si v prvom rade musí plniť túto povinnosť a až následne regulovať ďalšie svoje výdavky, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, majúc pritom za to, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.