Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/108/2014

Potvrdené rozhodnutím 9CoP/20/2015
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: W. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., V. XX/XX, zast. Mgr. Jozefom Vidom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, a Q. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., R. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. novembra 2014 č. k. 12P/108/2014-105, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o mal. dieťa H. L., nar. X.X.XXXX v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno , dieťa rodičov: W. L., nar. X.XX.XXXX, bytom V.C., V. XX/XX, v konaní zast. advokátom Mgr. Jozefom Vidom, so sídlom Nové Zámky, Turecká 36 a Q. L.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., R. XXX o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči mal. H. L., nar. X.X.XXXX z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa sa svojim písomne podaným návrhom domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. dieťaťu zo sumy 300,- eur na 60,- eur mesačne a to odo dňa podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že súd naposledy o výživnom rozhodol rozsudkom dňa 6.2.2012 a to vo výške 300,- eur. Rozsudkom OS KN zo dňa 30.4.2013 v spojitosti s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 31.7.2013 bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý a rozhodnutie súdu I. stupňa potvrdené odvolacím súdom . V návrhu uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov na jeho strane a to tým, že sa zmenili jeho majetkové pomery a tiež má zdravotné problémy. Uviedol, že t. č. vypomáha v jednej firme 2 hod denne na základe dohody. Jedná sa o firmu C. H., L.. C..I.. Všetky výdavky, ktoré má, hradí za neho jeho matka prípadne jeho rodina. V súčasnosti platí výživné vo výške 60,- eur . Dieťa naposledy videl minulý rok na Vianoce.

Matka uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Poukázala na to, že aj u nej sa zmenili pomery od posledného rozhodnutia. Uzatvorila prac. zmluvu dňa 27.5.2014 v zmysle ktorej má dohodnutú tarifnú mzdu 176,- eur. Poukázala na výdavky mal. dieťaťa .

Kolízna opatrovníčka navrhla návrh otca v plnom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že otec mal. dieťaťa sa svojvoľne vzdal svojho majetku, ktorý prepísal na J. T.. Sám uviedol, že to urobil z dôvodu, aby pre prípad , že sa mu niečo stane nededila po ňom dcéra a jej matka. Ďalej poukázala na to, že tento majetok mohol dať do prenájmu, alebo predať.

Právny zástupca otca uviedol, že v konaní mal za preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane otca mal. dieťaťa , ktorá je odôvodnená objektívnymi skutočnosťami , ktoré otec nemal a ani nemá možnosť ovplyvniť. Poukázal na lekársku správu zo dňa 4.4.2014 a uviedol, že vzhľadom na zdrav. stav otca nemôže vykonávať činnosť v obchode s potrebami pre domáce zvieratá a preto bol nútený svoju živnosť ukončiť. Tiež poukázal na to, že z tejto živnosti nemal taký príjem z ktorého by bol schopný platiť výživné v sume 300- eur mesačne. Poukázal na to, že výživné by malo mať spotrebný charakter ,

pričom matka vyčíslila výdavky na mal. dieťa , ktoré nepresahujú 120,- eur mesačne. Matka o žiadnych ďalších nákladoch nehovorila. Bol toho názoru, že novozaložená L.. C. H., L.. C.. I.. nie je právnym nástupcom živnosti otca a ani nemôže byť, nakoľko ju otec prerušil. Vykázaný príjem matky v sume 176,- eur považoval v rozpore so samotným vyjadrením matky pri výsluchu kedy uviedla, že zarába 300,- eur mesačne. Mal za to, že k zmene pomerov na strane matky nedošlo a ňou predložený listinný dôkaz považoval za nehodnoverný. Potvrdil, že otec mal. vlastníkom nehnuteľností, ktoré následne previedol na J.W. T., avšak mal za to, že pokiaľ sa prihliadne na jeho terajšiu životnú úroveň tak sa dospeje k záveru, že nemá ani schopnosť ani možnosť platiť takéto výživné, ba dokonca výživné vo výške 60,- eur za neho platí matka, preto žiadal návrh zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovania a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkýň R. L. a J.Í. T., oboznámením sa s nasledovnými dokladmi: spis , daňové priznanie otca za rok 2013, výkaz o majetku a záväzkoch za rok 2013, výkaz o príjmoch a výdavkoch za rok 2013, potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti, výpis z OR , dohoda o prac. činnosti zo dňa 28.8.2013, lekárska správa zo dňa 27.3.2014 a 4.4.2014, vyjadrenie R. L. k predmetnému konaniu, LV č. XX, námietky proti exekúcii, vyúčtovanie exekučného konania, upovedomenie o začatí exekúcie, výzva exekútora úradný záznam zo dňa 4.11.2013, vklad na účet , rozhodnutie soc. poisťovne, potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2011, výplatné pásky otca čl. 42 až 46, výkaz o príjmoch a výdavkoch za rok 2013, a výkaz o majetku a záväzkoch za rok 2013 W. L. C. H., poštové poukážky čl. 50 a doklady o platbách čl. 57,58,59 , 60, rozhodnutie o výške príspevku , doklady o platbách pohonných hmôt čl. 62,63, potvrdenie Obce Z., rozhodnutie Obce Z., rozhodnutie soc. poisťovne o dôchodku Z. Q., doklad o preddavkoch na elektriku, prac. zmluva matky, správa Orange Slovensko, a. s. zo dňa 23.7.2014 a 6.8.2014, správa zo šetrenia pomerov u matky zo dňa 19.8.2014, správa zo šetrenia pomerov u otca zo dňa 17.10.2014 na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 6.2.2012 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené . Rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorá bola súdom schválená a v zmysle ktorej bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné vo výške 300,- eur. V čase tohto rozhodnutia bol otec mal. dieťaťa súkromný podnikateľ s čistým príjmom 2500,- eur. Matka mal. dieťaťa bola nezamestnaná. Rozsudkom OS KN zo dňa 30.4.2013 súd návrh otca na zníženie výživného zamietol . Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec mal. dieťaťa a odvolací súd napadnutý rozsudkom súdu I. stupňa rozsudkom zo dňa 31.7.2013 potvrdil. V predmetnom konaní súd zistil, že matka mal. dieťaťa pracovala na dohodu o vykonaní práce v spol. C. XXXX +, L.. C..I.. a uviedla, že jej čistý mesačný príjem predstavuje 300,- eur . Otec mal. dieťaťa bol v čase rozhodovania živnostníkom a z daňového priznania za rok 2012 vyplynulo, že bol stratový o 2693,27 eur. Súd skonštatoval, že množstvo výdavkov hradených otcom nasvedčovali tomu, že má utajené príjmy , ktoré vykonaným dokazovaním preukázané neboli. Odvolací súd tvrdenia otca o jeho ťaživej fin. situácii považoval za nevieryhodné . Mal za to, že reálne príjmové pomery otca neboli v súlade s príjmami vykazovanými v jeho daňových priznaniach a argumentácia otca považoval za nenáležitú a účelovú. Súd v predmetnom konaní zistil, že otec mal. dieťaťa je v súčasnej dobe konateľom L.. C. H., L.. C..I.. , jeho čistý mesačný príjem predstavuje 90,- eur pričom je zamestnaný na dohodu a pracuje dve hodiny denne. Súd z výplatných listov za obdobie od 1/2014 zistil, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje 108,10 eur. Vedľajší príjem nemá. Konateľstvo v spoločnosti vykonáva zadarmo na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa zo dňa 28.8.2013. Otec predložil súdu dohodu o prac. činnosti zo dňa 31.1.2014 z ktorej zistil odmenu za vykonanú prácu brutto 2,50 eur za každú odpracovanú hodinu a rozsahu prac. času max. 10 hod týždenne. Z výpisu z OR súd zistil, že J. T. je od 26.9.2013 jedinou spoločníčkou firmy C. H. , L.. C.. I.. Otec v konaní predložil potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti od 15.1.2014 do 15.1.2017. Z vyjadrenia otca vyplynulo, že uvedená firma patrí matke jeho krstného syna J. T.. Firma C. H. sa zaoberá predajom stravy pre zvieratá a rôznymi potrebami pre zvieratá. Tento obchod je otvorený od 9,00 hod do 17,00 hod . V obchode nepracuje sám, je tam aj majiteľka obchodu . Teda T. J.. Otec uviedol, že sa pokúša nájsť si prácu, avšak dostáva negatívne odpovede. Písomne sa nikde o prácu neuchádzal. Prácu , ktorú robil vykonával aj v minulosti . Uviedol, že býva v spol. domácnosti u svojej matky . Nehnuteľnosť, ktorá patrí majiteľke s.r.o je nehnuteľnosť, v ktorej je prevádzkovaná firma , je to rodinný dom a je tam aj bytová jednotka, ktoré pred darovaním patrili otcovi mal. dieťaťa a kde predtým aj býval. A to od roku 1986 až do konca minulého roka. Firme sa prestalo dariť . Vtedy mu J. T. povedala, že ona mu pomôže a celú firmu prepísal na ňu. Predtým bol

otec vlastníkom tejto firmy. Najprv ako živnostník prevádzkoval C. H. a až neskôr sa táto stala s.r.o a vlastníkom sa stala už vyššie uvedená osoba. Uviedol, že s majiteľkou spoločnosti nemá príbuzenský vzťah . Sú len kamaráti. Za čas kým býval v byte, ktorý je v nehnuteľnosti, kde je prevádzkovaná podnikateľská činnosť nájomné neplatil. Nehnuteľnosť previedol na pani T. z dôvodu, že keby sa mu niečo stalo, a dedičkou by bola mal. H. nehnuteľnosť by nadobudla matka mal. dieťaťa ako zákonná zástupkyňa, ktorá by spravovala túto nehnuteľnosť. Otec uviedol, že nehnuteľnosť aj spoločnosť daroval práve vyššie uvedenej osobe z dôvodu, že jej najviac dôveruje. Otec ďalej uviedol, že výživné platí po 60,- eur aj to neplatí on , ale jeho matka. Prebieha exekúcia pre nedoplatky na výživnom. Uviedol, že nemá žiaden majetok , používa mob. telefón ktorý platí firma . Nevedel sa vyjadriť ako hospodári spoločnosť . Uviedol, že účtovníctvo robí jeho ekonómka, následne opravil svoju výpoveď a uviedol, že ekonómka spoločnosti. Tiež uviedol, že iný zamestnanec u firmy nie je. Naposledy dcéru videl minulý rok v období Vianoc, vtedy bola u neho. Otec používa mot. vozidlo mercedes, ktoré patrí firme a ktoré parkuje v garáži firmy. Po rozvode manželstva si zobral pôžičku od Tatra banky, ktorú však nevie splácať a rodina to uhrádza za neho . Mesačná splátka tejto pôžičky je 250,- eur. Otec nevedel uviesť, kto z rodiny spláca túto pôžičku , nakoľko to zariadila jeho matka. Súd dotazom na Orange Slovensko, a. s. BA zistil, že W. L. nemá od marca 2006 aktívne tel. číslo , avšak fyzická osoba - podnikateľ L. W. - C. H. V. má v spol. Orange, a. s. uzatvorenú zmluvu o poskytovaní verejných služieb - status zákazníka aktívny. Otec mal. dieťaťa predložil súdu lekárske potvrdenie zo dňa 27.3.2014 z ktorých vyplýva, že klinický stav pacienta je stabilizovaný a že t. č. NCH intervenciu nepovažuje za nevyhnutnú. Zo správy zo dňa 4.4.2014 súd zistil, že prac. schopnosť pacienta je vzhľadom na zdrav. stav znížená. Súd v konaní zistil, že otec mal. dieťaťa mal nedoplatky na výživnom a z uvedeného dôvodu prebiehala exekúcia . Jeho matka z našetrených peňazí uhradila zaostalé výživné . Jeho matka je dôchodkyňa . Súd zistil, že matka otca mal. dieťaťa R. L. je dôchodkyňa s dôchodkom 358,- eur . Matka mal. dieťaťa je t. č. zamestnaná v Relax 2000 na dohodu . Predložila súdu prac. zmluvu zo dňa 27.5.2014 z ktorej súd zistil, že zamestnanec má tarifnú mzdu vo výške 176,- eur a prac. zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Žije v spol. domácnosti s mal. dieťaťom a so svojou matkou Z. Q. , ktorá je dôchodkyňa s dôchodkom 373,90 eur. Rodinný dom v ktorom bývajú je jej matky. Matka uviedla, že inú vyživovaciu povinnosť nemá a ani iný príjem nemá. Ročne platí daň z nehnuteľnosti vo výške 32,66 eur , výdavky spojené s nehnuteľnosťou platí s matkou napolovicu, mesačne 10,- eur za vodu . Mal. navštevuje 3. ročník ZŠ. Je výborná žiačka. Navštevuje tanec, flautu, jazyky za čo sa neplatí. Dieťa je zdravé. Mimoriadne výdavky s dieťaťom nemá. Za družinu platí 10,- eur , za obedy 18,- eur , za uskladnenie pupočnej krvi vo výške 20,90 eur ročne. Otec ani stará matka sa ohľadne dieťaťa neinformujú. Matka ďalej uviedla, že výdavky ktoré sú na dieťa sa týkajú stravovania, oblečenia , jednorázových výdavkov na školu čo podľa nej predstavuje 120,- eur . Poukázala však na to, že dieťa bolo v Tatrách pred krátkym časom a platila za to 165,- eur.

Súd vo veci vypočul svedkyňu R. L., ktorá uviedla, že je matkou otca mal. dieťaťa . K narušeniu vzťahu s matkou mal. dieťaťa došlo potom ako bola mal. pokrstená a na oslave matka prítomná nebola. Uviedla, že jej syn býva v spol. domácnosti . Zopár hodín pracuje v s.r.o. , v ktorej bol predtým konateľom, kde má príjem 100-120,- eur. Tejto firmy sa vzdal z dôvodu, že mal veľa dlžôb . Jej syn bezodplatne previedol firmu na J. T.. Uviedla, že firma zhorela pri požiari avšak poisťovňa neuskutočnila poistné plnenie , pretože požiar vznikol zapálením cudzej osoby . Všetko nanovo bolo treba zrekonštruovať. Táto rekonštrukcia stála okolo 3 mil. Sk a ešte synovi poskytla 40.000,- eur , ktoré tiež zainvestoval do rekonštrukcie. Pri prevode firmy J.Í. T. neprevzala aj dlžoby. Tieto dlžoby sú stále na svedkyni. Uviedla, že si požičala od svojich rodinných príslušníkov. Syn v jej domácnosti sa nepodieľa na žiadnych výdavkoch. Nestravuje sa doma. Nákupy do domácnosti zabezpečuje svedkyňa a z toho sa podľa jej slov môže samozrejme stravovať aj jej syn. Zálohy za plyn a elektriku platila 180,- eur a tiež platila aj výživné na mal. dieťa. Trvala na tom, že všetky jej úspory boli zainvestované do rekonštrukcie tejto nehnuteľnosti. Na upresnenie uviedla, že v nehnuteľnosti , ktorá je rekonštruovaná je prevádzkovaná aj firma C. H.. Svedkyňa prevod nehnuteľnosti na J. T. odôvodnila tým, že už neboli fin. prostriedky na prevádzkovanie a že ona už nemá fin. prostriedky na podporovanie syna. S podnikateľskými aktivitami sa nezaoberá. Pred nástupom do dôchodku pracovala v a potom ešte 20 rokov podnikala v oblasti projektovania a rozhodovania v stavebníctve.

Súd vo veci vypočul svedkyňu J. T. , ktorá uviedla, že s otcom mal. dieťaťa je v dobrom priateľskom vzťahu, pričom on je krstným otcom jej synom a ona krstnou matkou jeho dcéry. S matkou mal. dieťaťa nie je v priateľskom vzťahu. Pred časom keď žili v manželských zväzkoch mali vzťahy priateľské. S.r.o. od otca mal. dieťaťa prevzala v 9/2013 a to aj z dôvodu, že vtedy nemala prácu . Spol. prevzala až vtedy

keď bola po požiari daná do poriadku. V oblasti predmetu podnikania nemala žiadne skúsenosti a preto požiadala o pomoc otca mal. dieťaťa, ktorý pracuje denne dve hodiny. Byt , ktorý patrí s.r.o. a t. č. je jej vlastníctvom stojí prázdny. Niekedy keď je unavená v ňom zostáva. Predtým kým bol byt výlučným vlastníctvom otca mal. dieťaťa tento byt on užíval. svedkyňa vlastní mot. vozidlo hyundai a mot. vozidlo mercedes ktoré používa na podnikateľské účely a niekedy ich používa aj otec mal. dieťaťa. Svedkyňa vložila do firmy základné imanie vo výške 5000,- eur. Podľa jej názoru firmu otec mal. dieťaťa prepísal na ňu z dôvodu svojho zdrav. stavu a z dôvodu, že našiel v nej blízkeho dôverného priateľa. Taktiež z dôvodu, že došlo k vážnemu narušeniu vzťahu medzi ním a jeho bývalou manželkou a nechcel, aby pre prípad, že by sa jemu niečo stalo jeho majetok spravovala matka mal. dieťaťa. K prepisu tohto majetku došlo darovacou zmluvou, čiže to bolo rozhodnutie otca mal. dieťaťa. Uviedla, že t. č. firma neprosperuje a jej čistý príjem predstavuje 350,- eur.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnení potreby oprávneného ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy (aj po dosiahnutí plnoletosti) kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času pokiaľ nie sú deti sami schopné sa živiť. Nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí, tieto nároky nediferencuje. Podľa Zákona o rodine sú podmienky nároky maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú sami schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho. Do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu, kým po dovŕšení plnoletosti bude začaté, len na návrh oprávneného. Rozhodnutie súdu , ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného ak podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti ďalej trvajú. V tejto súvislosti sa treba zaoberať otázkou zmeny v tom do rúk koho sa bude výživné plniť. Zatiaľ čo počas maloletosti sa spravidla vyslovuje povinnosť plniť výživné do rúk jedného rodičov, dosiahnutím plnoletosti dôvod takej úpravy odpadá a plnenie jednotlivých dávok treba stanoviť priamo voči dieťaťu.

V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný . Súd mal za to, že v konaní nepreukázal takú závažnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca. V konaní nebola preukázaná zmena pomerov ani na strane matky , avšak je potrebné poznamenať, že k zmene pomerov dochádza priamoúmerne nárastom veku mal. dieťaťa. I keď matka uviedla, že výdavky mal. dieťaťa predstavujú len 120, eur súd bol toho názoru, že v súvislosti s dieťaťom vznikajú výdavky nielen so stravovaním, oblečením , používaním telefónu, používaním internetu, výdavkami na školu , ale aj v súvislosti s voľnočasovými záľubami , v súvislosti s réžiou za užívanie bytu, ako aj v súvislosti s rôznymi jednorázovými aktivitami . Matkou uvedená suma 120,- eur by podľa úvahy súdu mohla pokryť približne výdavky so stravovaním mal. dieťaťa. Súd bol toho názoru, že otec mal. dieťaťa sa bez dôležitého dôvodu vzdal možnosti pravidelného príjmu a svojho majetku , ktorý predstavoval zdroj jeho príjmu doposiaľ. Živnostenskú činnosť pozastavil a to od 15.1.2014 do 15.1.2017. Odôvodnil to tým, že jeho zdrav. stav ovplyvňuje jeho schopnosť pracovať. Súd však poznamenáva, že až z vyšetrenia dňa 4.4.2014 vyplynulo, že otec má zníženú prac. schopnosť , z uvedenej správy však nie je zrejmé, že v akom rozsahu. Spoločnosť a majetok spoločnosti previedol na J. T. ešte v 9/2013 kedy však nemal vedomosti o zníženej prac. schopnosti a tiež dohodu o prac. činnosti s C. H., L..C. .I.. podpísal 31.1.2014. Uvedená skutočnosť svedčí tomu, že konanie otca bolo účelové . Týmto konaním otec mal. dieťaťa zdeklaroval , že v súčasnej dobe je schopný zarobiť len cca 100,- eur , že finančne ho podporuje jeho matka - dôchodkyňa a prípadne celá rodina. Prehľad však o platbách tzv. pôžičiek nemal. Stojí bezpochyby za úvahu, že ak do spoločnosti na rekonštrukciu bolo investovaných toľko fin. prostriedkov ako to uviedla jeho matka svedkyňa R. L. aký dôvod bol na prevod nehnuteľnosti a spoločnosti darovaním na osobu , ktorá nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu s otcom mal. dieťaťa. Logická úvaha svedčí tomu, že ak po požiari bola firma plnohodnotne obnovená bola pripravená na prevádzkovanie tak ako tomu bolo aj v minulosti , nakoľko tejto činnosti sa otec venoval množstvo rokov ako to sám vo výpovedi uviedol. Súd poznamenáva, že účelovosť tvrdení otca podporuje aj vyjadrenie kolíznej opatrovníčky , ktorá mala záujem vykonať šetrenie pomerov u otca a nezastihla ho na adrese, preto ho navštívila v obchode , kde pracoval a povedal jej , že šetrenie pomerov majú vykonať vo večerných hodinách , lebo dovtedy je v obchode. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že otec mal. dieťaťa je zaneprázdnený ak v záujme vykonania šetrenia pomerov sa z pracoviska , kde by mal pracovať dve hodiny nevie uvoľniť. Súd zistené skutočnosti na základe vykonaného dokazovania posúdil vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že otec mal. dieťaťa nepreukázal hodnoverným spôsobom závažnú zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala, preto súd návrh zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch

vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.