Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/42/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., J. XX, zastúpený Mgr. Jozefom Vidom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Turecká 36 a I. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., B. XXX, zastúpená JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Komárno, Pohraničná 7, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30. 04. 2013 č. k. -421, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 22. 06. 2012 sa otec maloletej V. A., nar. XX. XX. XXXX domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti z dôvodu poklesu jeho príjmu z podnikateľskej činnosti a žiadal znížiť výživné na mal. V. zo sumy 300 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne, počnúc dňom 15. 06. 2012.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. -5. -3, a , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine ). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na mal. V. sa podstatným spôsobom nezmenili pomery, ktoré by v zmysle ust. Zákona o rodine odôvodňovali zníženie výživného. V tejto súvislosti poukázal, že na strane matky ani otca nedošlo k nárastu ich vyživovacích povinností a ani k zhoršeniu ich majetkových pomerov. Uviedol, že matka je od 20. 12. 2012 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od januára 2013 nemá žiadne príjmy. Otec je i naďalej živnostníkom, pričom v predmete jeho podnikateľskej činnosti žiadna zmena nenastala. Tvrdenie otca o jeho strate v podnikaní označil za nedôvodné, nakoľko podnikanie je činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku a ako taká nesie so sebou riziká, ktoré však otec pozná, keďže podniká v danej oblasti viac rokov a túto činnosť vykonával aj v čase, kedy bola naposledy určovaná jeho vyživovacia povinnosť. Vykonaním dokazovaním nemal za preukázané, že by otec poberal nájomné za nebytový priestor v tržnici tvoriaci jeho výlučné vlastníctvo. S poukazom na výdavky otca mal za to, že otec má utajené príjmy, nakoľko inak by nebol schopný znášať všetky jeho hradené výdavky. V tomto smere poukázal na peňažný denník otca z roku 2012, podľa ktorého otec viackrát vložil do pokladne osobný vklad od 5.000 eur do 9.000 eur, spolu v celkovej výške 35.000 eur. Za nedôvodné označil

tvrdenie otca o tom, že osobné motorové vozidlo zn. Hyundai bolo zakúpené jeho známou W. O. na jeho meno z dôvodu, že menovaná nemá vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo s rozvedeným manželom a menovaná mu dáva v hotovosti sumu 180 eur na platenie leasingu, nakoľko tomuto tvrdeniu protirečia záznamy medzi výdavkami v peňažnom denníku. Rovnako za nedôvodnú označil výpoveď svedkyne W. O. o tom, že predmetné auto leasinguje ona prostredníctvom otca maloletej, nakoľko podľa technického preukazu je od 29. 04. 2013 vedená ako držiteľka vozidla a rozvedený manžel svedkyne M.. Q. I. vypovedal, že od blízkych príbuzných otca má informácie, že predmetné auto dostala jeho bývalá manželka od otca maloletej, s ktorým udržiava bližšiu známosť. Na strane maloletej zmenu pomerov od predchádzajúcej úpravy výživného, t. j. od 06. 02. 2012 nevzhliadol. Mal za to, že otec bez ohrozenia vlastnej výživy alebo dotknutia životnej úrovne je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej v doterajšom rozsahu. Z dôvodu takto nezistenej podstatnej zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov konania návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zníženia výživného zo sumy 300 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne, počnúc dňom 22. 06. 2012. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď neprihliadol na zmenu pomerov na strane matky maloletej. V tejto súvislosti uviedol, že matka v posudzovanom období nastúpila do práce na základe dohody o vykonaní práce a jej zárobok podľa jej vyjadrenia predstavoval sumu 300 eur. Skutočnosť, že matka ukončila tento pracovný pomer dohodou nemôže podľa jeho názoru mať vplyv na posúdenie tejto skutočnosti, keďže matka na pojednávaní neuviedla žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý sa vzdala tohto zamestnania a zaevidovala sa radšej ako uchádzač o zamestnanie. Poprel, že by mal utajené príjmy. Mal za to, že povinnosťou súdu bolo zistiť všetky výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine. Zdôraznil, že všetky ním vydokladované výdavky sú prevádzkového charakteru, súvisia s prevádzkou jeho živnosti a sú riadne zahrnuté aj do daňového priznania. Poukázal, že spláca úver pre banku U. K. A., a.s., ktorý bol čerpaný za trvania manželstva a ďalší úver pre E. banku, a.s., ktorý bol použitý na rekonštrukciu požiarom zničenej nehnuteľnosti. Uviedol, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa zistil, že matka i naďalej vykonáva závislú činnosť. Naviac súd v rozvodovom konaní schválil rodičovskú dohodu ohľadne výživného bez bližšieho skúmania majetkových pomerov oboch rodičov, pričom v tomto konaní sa preukázalo, že maloleté dieťa v podstate nemá výdavky v sume 300 eur mesačne. V tom čase evidoval pohľadávku voči poisťovni Q.- A. poisťovňa, a.s. titulom poistného na základe poistnej udalosti- požiaru, pričom celú škodu v sume viac než 300.000 eur musí znášať výlučne sám. Ohľadne tvrdenia svedkyne o tom, že ona zakúpila a leasinguje motorové vozidlo zn. Hyundai uviedol, že ak by svedkyňa nepreukázala leasingovej spoločnosti svoju finančnú spôsobilosť, táto spoločnosť ako vlastník vozidla by sotva súhlasila s prepisom vozidla na svedkyňu ako držiteľku namiesto jeho osoby.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec zmenu pomerov nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi a napriek jeho údajným tvrdeniam o minimálnych príjmoch za rok 2012 podľa peňažného denníka vložil do svojho podnikania ako osobný vklad čiastku cca 35.000 eur. Naviac otec sám preukazoval, že má mesačné výdavky približne vo výške 1.800 eur, časť týchto výdavkov je sporná s vlastníctvom domových nehnuteľností, ktoré otec daroval svojej matke.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. , a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh otca, doručený súdu prvého stupňa dňa 22. 06. 2012 na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. V. A., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 300 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne, počnúc dňom 15. 06. 2012.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ako už uviedol súd prvého stupňa, vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie ( odôvodnený pokles ) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ( jedlo, ošatenie, obuv a pod. ), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. ). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V takomto prípade súd pri hodnotení zmeny pomerov takéhoto rodiča vychádza z príjmu dosahovaného pred vzdaním sa výhodnejšieho zamestnania, prípadne v čase pôvodného určenia výživného. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného na mal. V. A., nar. XX. XX. XXXX bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 06. 02. 2012 č. k. -31, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a na dobu po rozvode bola maloletá V., pochádzajúca z tohto manželstva, zverená na základe dohody rodičov do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na mal. V. sumou 300

eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že je oprávnený sa s maloletou stretávať neobmedzene. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27. 02. 2012. V tej dobe súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z mesačného príjmu otca vo výške 1.200 eur. Matka bola od 10. 12. 2011 nezamestnaná a od 20. 12. 2011 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k tomuto maloletému dieťaťu. V čase terajšieho rozhodovania o výživnom okruh vyživovacích povinností oboch rodičov zostal zachovaný, keď ani jednému z nich nová vyživovacia povinnosť nepribudla. Matka od 23. 03. 2012 pracovala na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti P. XXXX O. s.r.o., so sídlom C. na dobu určitú do 31. 12. 2012, kde jej čistý mesačný zárobok predstavoval 18,28 eura. Dňa 21. 12. 2012 ukončila pracovný pomer dohodou a od 20. 12. 2012 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pokiaľ ide o otca, tento i naďalej podniká na základe živnostenského oprávnenia a podľa daňového priznania za rok 2011 vykázal základ dane 1.286,65 eura pri daňovej strate z príjmov vo výške 20.028,35 eura a za rok 2011 vykázal nulový základ dane pri daňovej strate 2.693,27 eura. Pokiaľ však ide o zárobkové a majetkové pomery otca, týmito sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí obšírne a dôsledne zaoberal. Odvolací súd si jeho závery v tomto smere osvojuje, na tieto v podrobnostiach poukazuje a preto ich duplicitne opakovať nebude. Maloletá V. v čase posledného rozhodovania bola žiačkou II. ročníka Základnej školy v C. a v súčasnosti v školskom roku 2012/2013 ukončila jej tretí ročník.

S ohľadom na uvedené skutkové zistenia v preskúmavanej veci preto niet sporu o tom, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca na mal. V., zrejme i v súvislosti s tým, že otec návrh na zníženie výživného podal len necelé 4 mesiace po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola realizovaná ostatná úprava výživného. Na strane oboch rodičov zostal okruh vyživovacích povinností zachovaný, pričom zmena nenastala ani v majetkových pomeroch otca a ani matky, ktorá je od 20. 12. 2011 nezamestnaná a vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom iný príjem u nej v konaní preukázaný nebol. Maloletá V. je i naďalej žiačkou základnej školy a jej potreby, i s ohľadom na čas, ktorý uplynul od doby posledného rozhodovania o výživnom, sa prirodzene zvýšili, ktorý nárast však nie je prenikavého rázu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že reálne príjmové pomery otca nie sú súladné s príjmami vykazovanými v jeho daňových priznaniach a v tomto smere len poukazuje na dôvody uvádzané prvostupňovým súdom, ktoré zodpovedajú zásadám elementárnej logiky a vychádzajú zo zistení v konaní bezpečne preukázaných. Argumentáciu otca obsiahnutú v jeho odvolaní ohľadne jeho príjmových a majetkových pomerov preto považuje za nenáležitú a účelovú. Naviac samotný otec nepriamo potvrdil správnosť týchto záverov, keď pri vykazovanom nulovom príjme dokáže hradiť všetky ním deklarované výdavky. Naviac z podnikateľského peňažného denníka otca za rok 2012 vyplýva, že otec opakovane vložil do pokladne osobný vklad v rozsahu od 5.000 eur do 9.000 eur, spolu vo výške 35.000 eur. Zárobkové a majetkové pomery otca tak dávajú podklad pre záver, že je v jeho možnostiach a schopnostiach naďalej sa na výžive mal. V. podieľať výživným v doterajšom rozsahu bez ohrozenia jeho vlastnej výživy a potrieb. V tomto smere tvrdenia otca o jeho ťaživej finančnej situácii odvolací súd považoval za nevierohodné a v tejto súvislosti odkazuje i na dôvody ostatného súdneho rozhodnutia o výživnom, pretože už v rámci ostatného konania otec uplatnil totožné námietky (pôžičky, úvery, škodová udalosť), tieto boli súdom preskúmané a pri rozhodovaní i posúdené. Naviac tvrdenie otca, že v rozvodovom konaní súd schválil dohodu rodičov ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. V. na dobu po rozvode bez bližšieho skúmania majetkových pomerov rodičov, je právne irelevantné, keď v tomto konaní nie je možné revidovať už právoplatné súdne rozhodnutie. Ani na strane matky nebola preukázaná podstatná zmena pomerov, za čo nemožno považovať jej krátkodobé zamestnanie v P. XXXX O. s.r.o., C. v čase od 23. 03. 2012 do 31. 12. 2012 na základe Dohody o vykonaní práce z 20. 03. 2012. V tejto súvislosti je totiž významné, že matka tu dosiahla podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 18,28 eura, v evidencii uchádzačov je nepretržite vedená od 20. 12. 2011 doposiaľ a za situácie, keď dohoda o vykonaní práce bola dojednaná na dobu určitú do 31. 12. 2012 a táto bola skončená dohodou dňa 21. 12. 2012, nemožno konanie matky subsumovať pod ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, t.j. že zo strany matky došlo k vzdaniu sa zárobku. Keďže v konaní tak nebola preukázaná žiadna závažná zmena pomerov, z ktorej by bolo možné vyvodiť dôvodnosť návrhu otca, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.