Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-189-2015.pdf
PDF · 119.8 KB
Case nature
Subarea
13Cob/189/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: FV power plant 5 s.r.o., so sídlom Lazovná 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 643 075, zastúpeného zástupcom a/k/z/a/ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o určenie, že žalobca má nárok na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. v štádiu o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/162/2015-69 zo dňa 21. apríla 2015
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/162/2015-69 zo dňa 21. apríla 2015 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na okresný súd dňa 23.03.2015 domáhal, aby okresný súd určil, že v roku 2015 má právo na poskytnutie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a § 4 ods. 1 b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“), na elektrinu vyrobenú v zariadení žalobcu, názov zdroja Fotovoltaická elektráreň 0,99 MW Ráztoka - Vápenica, nachádzajúceho sa v Obci T., Okres Brezno, k.ú. T. na parc. CKN č. 412/8, 412/10 a 412/12 s celkovým inštalovaným výkonom 0,99 MW, a toto právo na kalendárny rok 2015 podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. nezaniklo. Na odôvodnenie svojej žaloby uviedol, že je výrobcom elektrickej energie, ktorú získava zo slnečnej energie prostredníctvom obnoviteľného zdroja energie v zariadení. V zariadení žalobca vyrába elektrickú energiu s právom na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., ktorá podpora spočíva v práve na odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie žalobcu pripojené, za cenu elektriny na straty, v práve na doplatok a v prevzatí zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Úrad“) rozhodnutím č. 0673/2014/E-OZ č. spisu 7024-2013-BA zo dňa 17.10.2013 schválil žalobcovi právo na podporu na roky 2014-2026 a určil pevnú výšku ceny elektriny pre stanovenie doplatku v sume 382,61 Eur/MWh. Z tohto rozhodnutia vyplynulo aj predpokladané množstvo elektrickej energie, na ktoré sa uplatní doplatok 981 MWh/rok pri predpokladanej ročnej výrobe 988 MWh/rok a technologickej vlastnej spotrebe 7 MWh/rok. Žalobca e-mailom poslal Úradu požadovanú a podpísanú tabuľku ORKA, čím si voči Úradu splnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Dňa 27.05.2014 žalobca osobne doručil žalovanému oznámenie o uplatnení práva na podporu pre rok 2015, čím aj voči žalovanému si splnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný žalobcovi listom zo dňa 17.12.2014 oznámil, že žalobca nemá nárok na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., pretože porušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalovaný však v oznámení nekonkretizoval, aké povinnosti mali byť žalobcom porušené a kedy, ani tieto skutočnosti nepreukázal. Žalobca sa žalobou domáha ochrany ohrozených práv konaním žalovaného, ktorý bez právneho dôvodu, svojvoľne a bez akéhokoľvek oprávnenia oznámil žalobcovi, že nemá nárok na podporu na rok 2015, keďže si údajne nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Súčasne žalobca uviedol, že sankcia straty na podporu podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 sa na žalobcu nevzťahuje, pretože vzhľadom na prechodné ust. § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. k úpravám účinným od 01.01.2014, zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014.
Žalobca súčasne s návrhom vo veci samej podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby sa žalovanému uložilo do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a § 4 ods. 1 b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z., a to odberom všetkej elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu za cenu elektriny na straty uvedenú v rozhodnutí Úradu a poskytnutím doplatku na základe účtovného dokladu vystaveného žalobcom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva žalobcu na podporu znemožniť alebo obmedziť. V súvislosti s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia ako aj samotnej žaloby vo veci samej žalobca doložil listinné dôkazy, ktoré vykonal okresný súd v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže žalobca mal za to, že bez poskytnutia podpory žalovaným práve nenariadením predbežného opatrenia by došlo na strane žalobcu k výrazným finančným stratám, ktoré by sa premietli do ohrozenia fungovania žalobcu, fungovania obnoviteľného zdroja, nemožnosti splácania úveru, a teda zániku žalobcu, pretože ide o jediný zdroj príjmov na strane žalobcu. Žalobca vyslovil presvedčenie, že nariadením predbežného opatrenia sa neohrozí postavenie žalovaného.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v jednotlivosti poukázal na dôkazy doložené žalobcom, a to listiny, ktoré vyhodnocoval v spojení aj s vyjadrením žalovaného zo dňa 8.4.2015, ktoré bolo doložené do spisového materiálu z titulu vedomosti žalovaného, že sa vedú súdne konania, v ktorých sa žalobcovia domáhajú nariadenia predbežného opatrenia. Prílohu, ktorú žalovaný doručil k vyjadreniu, tvorilo stanovisko Úradu zverejnené na webovej stránke, č.l. 58 spisu, časť zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili oznamovacie povinnosti, zverejnený na webovej stránke Úradu, č.l. 59, 60 spisu a vyjadrenie Stredoslovenskej energetiky, a.s. zo dňa 17.02.2015, č.l. 61 spisu, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný poveril s účinnosťou od 01.01.2015 až do odvolania Stredoslovenskú energetiku, a.s. zabezpečením odberu elektriny podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z., na základe čoho Stredoslovenská energetika, a.s. uzavrie zmluvy o dodávky elektriny s výrobcami elektriny, ktorí spĺňajú podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z. a sú pripojení do distribučnej sústavy žalovaného. Stredoslovenská energetika, a.s. v predmetnom vyjadrení tiež vyhlásila, že je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z., uzavrieť zmluvu, ktorou za trhovú cenu 34,61 Eur/MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny.
Okresný súd za aplikácie ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. oboznámením sa aj s výpisom z obchodného registra žalobcu zistil, že tento má v predmete činnosti zapísané kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov a prenájom hnuteľných vecí. Okresný súd primárne poukázal na charakter predbežného opatrenia ako procesno-právneho inštitútu, ktorým sa má zabezpečiť rýchla, dočasná úprava právnych pomerov medzi účastníkmi konania, prípadne zabezpečiť výkon existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Práve za účelom naplnenia charakteru predbežného opatrenia ako procesno-právneho inštitútu sa vykonáva dokazovanie len v rovine osvedčenosti zákonných podmienok potrebných pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd zistil, že žalobca je prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľného zdroja energie a má postavenie výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie s právom na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. a v súlade s rozhodnutím Úradu zo dňa 17.10.2013 č. 0673/2014/E-OZ, ktorým Úrad schválil pre žalobcu na roky 2014 - 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku s tým, že právo na podporu doplatkom pre zariadenie žalobcu sa končí dňa 27. júna 2026 a doplatok si žalobca uplatňuje u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ktorým je žalovaný. Okresný súd poukázal na oznámenie žalovaného ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy zo dňa 17.12.2014, č.l. 13 spisu, z ktorého vyplýva, že zariadenie prevádzkované žalobcom malo stratiť právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., konkrétne právo podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), resp. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. z dôvodu nesplnenia povinnosti výrobcu elektriny podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z.z.. Okresný súd nahliadnutím na internetovú stránku www.urso.gov.sk <http://www.urso.gov.sk> zistil, že na internetovej stránke Úradu je zverejnený zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorým podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. zaniklo právo na podporu na rok 2015, pričom v zozname týchto výrobcov je pod poradovým číslom 118 uvedený aj výrobca elektriny FV power plant 5, s.r.o., názov zariadenia Fotovoltaická elektráreň 0,99 MW Ráztoka - Vápenica, ktorý si podľa údajov v tomto zozname nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. voči žalovanému a voči Úradu si túto povinnosť splnil.
Spornou ostala otázka splnenia alebo nesplnenia oznamovacej povinnosti žalobcu ako výrobcu elektriny s právom na podporu tak, ako to vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Splnenie tejto oznamovacej povinnosti žalobca osvedčoval fotokópiou písomného oznámenia o uplatnení podpory na rok 2015 z 26.05.2014 (č.l. 12), ktorým mal subjekt Solid Project, s.r.o., Uľanská cesta 64A, 974 01 Banská Bystrica z poverenia v oznámení označených výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vrátane žalobcu oznámiť žalovanému, že označení výrobcovia elektriny vrátane žalobcu si uplatňujú nárok na podporu na rok 2015 spolu s údajom o predpokladanom množstve dodanej elektriny v roku 2015. Na predloženom oznámení sa nachádza pečiatka Stredoslovenskej energetiky - Distribúcie, a.s. s dátumom 27.05.2014, pričom žalovaný v písomnej korešpondencii so žalobcom označuje tento listinný dôkaz za účelový, keďže predmetné podanie v evidencii došlej pošty na podateľni neeviduje. Vzhľadom k uvedenému stavu okresný súd uzavrel, že tieto sporné okolnosti budú mať priestor v rovine dokazovania a konania o veci samej. Preto okresný súd posudzoval, či bola osvedčená druhá kumulatívna podmienka potrebná k nariadeniu predbežného opatrenia, a to či žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania navrhovaným predbežným opatrením, tvrdiac nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Ujma, ktorú žalobca uvádzal, že môže utrpieť, spočíva predovšetkým vo finančnej strate spôsobenej neposkytnutím podpory výroby elektriny z obnoviteľného zdroja energie v priebehu roka 2015 formou výkupu elektriny za cenu elektriny na straty podľa § 3 ods. 1 písm. b) a formou doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalobca len všeobecne uvádzal, že nedosiahne očakávané výnosy, že bude v strate, keďže výroba a predaj elektrickej energie je jediným zdrojom jeho príjmov a jediným predmetom jeho činnosti, preto neposkytnutie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. v zmysle tvrdení žalobcu môže viesť k jeho hospodárskej likvidácii. Okresný súd oproti tomuto tvrdeniu žalobcu sa oboznámil s výpisom z obchodného registra žalobcu a v rámci neho zistil, že žalobca má zapísané aj iné predmety činnosti, výkonom ktorých môže získať príjmy. Okresnému súdu nebola známa ekonomická a majetková situácia žalobcu, ktorá by osvedčovala záver, že neposkytnutie podpory vo forme výkupy elektriny za cenu elektriny na straty a vo forme doplatku v kalendárnom roku 2015 môže viesť k hospodárskej likvidácii žalobcu. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a nedosiahnutie očakávaných výnosov a strata v určitom období podnikateľskej činnosti je súčasťou podnikateľského rizika, ktorú znáša sám podnikateľ. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že jeho majetkové pomery mu neumožňujú súčasnú stratu v podnikateľskej činnosti kompenzovať.
Súčasne okresný súd poukázal aj na možnosť, ktorú má žalobca v zmysle oznámenia žalovaného listom zo dňa 17.12.2015, kedy práve prostredníctvom subjektu Stredoslovenskej energetiky, a.s. má žalobca možnosť zabezpečiť odber elektriny vyrobenej v jeho zariadení za trhovú cenu, to znamená žalobca má možnosť zmluvným vzťahom so Stredoslovenskou energetikou, a.s. zabezpečiť kontinuitu prevádzky svojho zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a kontinuitu výroby elektriny v tomto zariadení v kalendárnom roku 2015. Podľa názoru okresného súdu na strane žalobcu nie je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v ohrození prevádzky jeho zariadenia, v prípade, že by nemal zabezpečený odber vyrobenej elektrickej energie. Ujma, ktorá žalobcovi hrozí a ktorá spočíva v ušlom zisku vo výške rozdielu medzi trhovou cenou elektriny a cenou elektriny na straty, je podľa názoru okresného súdu súčasťou podnikateľského rizika žalobcu. Súčasne okresný súd mal za to, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nebol správne formulovaný žalobcom, pretože cena elektriny na straty nevyplýva z rozhodnutia Úradu č. 0673/2014/E-OZ zo dňa 17.10.2013. Cenou elektriny na straty sa podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. rozumie aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav s tým, že ceny elektriny na účely pokrytia strát pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav sú schválené alebo určené Úradom. Okresnému súdu bola z jeho činnosti známa okolnosť, že cena elektriny na straty v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. je každoročne stanovená v rozhodnutí Úradu a pre rok 2015 je stanovená rozhodnutím Úradu č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014 vydaným pre žalovaného na sumu 44,0150 Eur/MWh. Okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty a vo forme doplatku. Pokiaľ Úrad žalobcu, resp. skupinu ďalších 500 subjektov do systému podpory na rok 2015 s odkazom na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. nezahrnul, tak vo vzťahu k týmto subjektom neboli pre žalovaného prostredníctvom osobitnej tarify za prevádzkovanie systému určovanej Úradom vytvorené finančné zdroje na poskytovanie podpory. Ak by aj bolo vyhovené návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, dosiahol by sa stav, akoby jeho nárok na podporu v kalendárnom roku 2015 nebol sporný. Na druhej strane by došlo k neprimeranému zásahu do postavenia žalovaného, ktorý nemá zabezpečené finančné prostriedky na realizáciu štátom garantovanej podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vo vzťahu k subjektom, ktoré Úrad pri určení tarify za prevádzkovanie systému na kalendárny rok 2015 nezohľadnil. Okresný súd mal za to, že navrhované predbežné opatrenie v prípade nariadenia by znamenalo vo vzťahu k žalovanému porušenie zásady proporcionality a primeranosti, keďže by neprimerane zasiahlo do právneho postavenia a majetkovej sféry žalovaného. Z týchto dôvodov preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a pre jeho rozhodnutie nebolo potrebné vypočuť účastníkov konania, resp. požiadať o stanovisko Úrad.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p.. Žalobca poukázal na to, že svoju oznamovaciu povinnosť splnil, o čom svedčia aj ním doložené listiny. Súčasne stratu podpory nie je možné ako sankčný dôsledok aplikovať u žalobcu s ohľadom na ust. § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. a skutočnosť dátumovaného uvedenia prevádzky zdroja žalobcu. Vo vzťahu k naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobca poukázal na záväzky vo vzťahu k bankám, keď celkovo je žalobca povinný ročne zaplatiť sumu vo výške 153.200 Eur. Ďalej v ekonomickom dopade žalobca poukázal aj na spôsob výpočtu trhovej ceny elektriny a ceny elektriny na straty priznanej rozhodnutím Úradu, keď by pri trhovej cene 34,61 Eur/MWh žalobca dosiahol tržby na úrovni 33.952,41 Eur, ktoré však nepokrývajú ani splátky za vybudovanie zdroja bankovým inštitúciám, ktoré sú vo výške 153.200 Eur/rok. Okrem toho je nevyhnutné ešte pokryť mzdové náklady, daň z nehnuteľnosti, náklady na údržbu a opravy a iné. V prípade predaja elektrickej energie za trhovú cenu vo výške 34,61 Eur/MWh bez doplatku predstavuje strata žalobcu sumu 348 Eur za MWh. Pri ročnej produkcii 981 MWh/rok predstavuje toto sumu v čiastke 341.388 Eur. Predaj elektrickej energie za trhovú cenu je nedostatočným príjmom na vygenerovanie dostatočných zdrojov na splácanie nákladov za vybudovanie obnoviteľného zdroja elektrickej energie. Pokiaľ by žalobca akceptoval postup, ktorý prezentuje žalovaný vo svojom vyjadrení a okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, a to uzavretím zmluvy na výkup elektriny so Stredoslovenskou energetikou, a.s., tak týmto spôsobom žalobca by nebol schopný zmierniť negatívne dôsledky v jeho sfére a súčasne by týmto spôsobom akceptoval neoprávnené vylúčenie z podpory a jeho príjem za 1 MWh elektrickej energie by predstavoval menej ako desatinu ceny oproti prípadu, ak by ho žalovaný z podpory neoprávnene nevylúčil. V súvislosti s listom zo dňa 17.2.2015 žalobca zdôraznil, že ide o internú korešpondenciu medzi Stredoslovenskou energetikou, a.s. a žalovaným, ktorá nemôže byť považovaná za záväzný právny úkon vo vzťahu k výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ani voči iným tretím subjektom. Vzhľadom k uvedenému preto nie je možné naň brať taký zreteľ, ako to došlo zo strany okresného súdu. Žalobca poukázal na správanie sa žalovaného, ktorý aj naďalej bez prerušenia od žalobcu odoberá ním vyrobenú elektrinu, za ktorú mu však nič neuhrádza, ani len trhovú cenu. Žalovaný tak bez akejkoľvek odplaty odoberá a berie úžitok z elektriny vyrobenej žalobcom. Žalovanému tak vzniká povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v hodnote odobranej elektriny. Okresný súd sa nijako nezaoberal skutočnosťou, že trhová cena elektriny je cca 10 násobne nižšia, ako cena stanovená cenovým rozhodnutím Úradu. Žalobca poukázal na rozhodnutia Úradu 0109/2014/E, 0328/2014/E, č. 0047/2015/E, z ktorých vyplýva, že sadzba tarify za prevádzkovanie systému, ktorá slúži na financovanie doplatkov za prevádzku obnoviteľných zdrojov, sa v auguste 2014 zvýšila z hodnoty 19,82 MWh (rok 2014) na hodnotu 21,82 Eur/MWh, ktorá zostala zachovaná aj na rok 2015. Poskytnutím podpory, ktorej sa žalobca domáha na rok 2015, by tak žalovaný neutrpel žiadnu škodu, pretože poskytnutie podpory má v plnom rozsahu hradené z poplatku za prevádzkovanie systému, ktorý bol pre rok 2015 zachovaný v pôvodnej výške ako v druhej polovici roku 2014 v čase, keď bola vyplácaná podpora všetkým subjektom uvedeným v zozname. Žalovaný preto disponuje finančnými prostriedkami na vyplácanie podpory a v ekonomickom vyjadrení sa ho poskytovanie podpory nedotkne. Žalobca preto nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu, keďže mal za to, že na strane žalobcu je odôvodnená obava, resp. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v prípade nenariadenia predbežného opatrenia a súčasne u žalovaného v prípade jeho nariadenia by nedošlo k zásahu do jeho majetkových pomerov, pretože je zabezpečené finančné krytie pre poskytovanie podpory; v ekonomickom vyjadrení sa ho poskytovanie podpory nedotkne. Žalobca súčasne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesenie zo dňa 5.8.2010 sp. zn. 3 Cdo 149/2010, z 8.7.2010 sp. zn. 5 Cdo 65/2010, zo dňa 29.7.2010 sp. zn. 2 M Cdo 3/2010, z 13.12.2012 sp. zn. 5 Obdo 33/2012 a navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že bude nariadené predbežné opatrenie v celom rozsahu.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu zo dňa 07.05.2015 krajský súd uvádza, že posudzoval napadnuté uznesenie okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p.. Pre vyhodnotenie odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23. marca 2015 v spojení so žalobou vo veci samej, ktorou sa domáha určenia, že žalobca má v roku 2015 právo na poskytnutie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. na elektrinu vyrobenú v zariadení žalobcu, názov zdroja: „Fotovoltaická elektráreň 0,99 MW Ráztoka-Vápenica“ nachádzajúceho sa v Obci T., Okres Brezno, k.ú. T., na parc. č. KN-C 412/8, 412/10 a 412/12, s celkovým inštalovaným výkonom 0,99 MW, a toto právo na kalendárny rok 2015 podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. nezaniklo spolu s náhradou trov súdneho konania. V danej veci išlo o nariadenie predbežného opatrenia v začatom súdnom konaní, vo vzťahu ku ktorému okresný súd správnym spôsobom v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že bolo nevyhnutné podľa názoru krajského súdu aplikovať zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia vyplývajúce z ust. § 75 ods. 2 O.s.p., ktoré vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má nariadením predbežného opatrenia poskytnúť dočasná ochrana, resp. potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a 2/ osvedčenie odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ niektorá z týchto zákonných podmienok nie je splnená, nemožno nariadiť predbežné opatrenie.
K zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd z poskytnutých tvrdení žalobcom zistil, že žalobca je výrobcom elektrickej energie, ktorú získava zo slnečnej energie prostredníctvom obnoviteľného zdroja energie. Ďalej žalobca uviedol, že v uvedenom obnoviteľnom zdroji vyrába elektrickú energiu s právom na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z.. Podľa rozhodnutia Úradu č. 0673/2014/E-OZ zo dňa 17.10.2013 bolo žalobcovi schválené právo na podporu na roky 2014 až 2026 a určená pevná výška ceny elektriny pre stanovenie doplatku v sume 382,61 Eur/MWh. Žalobca poskytol tvrdenia, k tomu doložil listinné dôkazy, z ktorých má za to, že má právo na podporu v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z., poskytnutie ktorej mu upiera žalovaný, v dôsledku ktorého postupu žalovaného mu hrozí bezprostredná ujma, ak nedôjde k poskytnutiu podpory výroby elektriny v zariadení žalobcu v priebehu roka 2015. Žalobca návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa na žalovanom až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej domáhal uloženia mu povinnosti zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu podľa rozhodnutia Úradu č. 0673/2014/E-OZ zo dňa 17.10.2013, zákona č. 309/2009 Z.z., a to odberom všetkej elektriny vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a poskytnutia doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. podľa účtovného dokladu vystaveného žalobcom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu na výrobu elektriny a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva žalobcu na podporu znemožniť alebo obmedziť. Práve s uvedeným návrhom žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia a osvedčovaním nároku zo strany žalobcu, t.j. že má právo na poskytovanie uvedenej podpory, došlo k spornosti argumentácie medzi žalobcom a žalovaným. Túto spornosť skonštatoval aj okresný súd a táto má základ v argumentácii žalobcu, že si splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 309/2009 Z.z. na poskytovanie predmetnej podpory oproti čomu je tvrdenie, argumentácia žalovaného, že žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., čo znamená stratu práva žalobcu na podporu. Práve pre uvedenú spornosť tvrdení medzi žalobcom a žalovaným, ktorá sa premieta do roviny osvedčenia alebo neosvedčenia nároku, ktorému sa má nariadením predbežného opatrenia poskytnúť súdna ochrana, okresný súd správne tento stav vyhodnotil, keď uvedené rozpory medzi žalobcom a žalovaným si vyžadujú vykonanie riadneho dokazovania. Pre túto skutočnosť okresný súd v ďalšom štádiu posudzoval či navrhované predbežné opatrenie môže alebo nemôže zabezpečiť účel, ktorý ním žalobca sleduje v rovine osvedčenia druhej kumulatívnej podmienky nevyhnutnej k nariadeniu predbežného opatrenia, a to osvedčenia odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti pre nariadenie takéhoto predbežného opatrenia, ktorým žalobca uplatňoval dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi sporového konania.
Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, ktoré smerovali k osvedčovaniu druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v prípade jeho nenariadenia, žalobca poukazoval na straty z dôvodu neposkytovania podpory, keďže jediným zdrojom jeho príjmu a jediným predmetom jeho činnosti je výroba a predaj elektrickej energie. Ďalej žalobca k uvedenej druhej kumulatívnej podmienke pre nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že bez poskytovania podpory nebudú dosahované výnosy v rozsahu, ktorý by zabezpečoval schopnosť žalobcu plniť si záväzky voči bankám, zamestnancom, prípadne tretím subjektom. Žalobca v odvolacom konaní poukázal na finančný rozdiel medzi trhovou cenou a cenou, ktorá bola schválená rozhodnutím Úradu v rámci cenovej regulácie ako aj na jeho ročné výdavky cca 153.200 Eur voči bankám, pri ktorom stave vyplatenia trhovej ceny, ktorá je 34,61 Eur/MWh by žalobca dosahoval ročné tržby na úrovni 33.952,41 Eur, čo však nepokryje ani splátky za vybudovanie zdroja bankovým inštitúciám, ktoré sú vo výške 153.200 Eur za rok.
K uvedeným tvrdeniam okresný súd správne poukázal na výpis z obchodného registra žalobcu a predmet jeho činnosti, keď k rozsahu výkonu predmetu podnikania žalobca podľa názoru krajského súdu má možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky aj naplnením (výkonom) predmetu činnosti, ktorý má zapísaný v obchodnom registri ako predmet podnikania, pretože výroba a predaj elektrickej energie nie je jediným predmetom činnosti žalobcu.
Vzhľadom k uvedenému popísanému stavu, resp. tvrdeniam žalobcu, ktoré sa viazali k druhej kumulatívnej podmienke pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenia naliehavosti, resp. osvedčenia odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, krajský súd uvádza, že k tvrdeným možným finančným stratám žalobcu je nevyhnutné poukázať na list žalovaného zo dňa 17.12.2014, ktorým žalovaný odporučil žalobcovi, aby od 1.1.2015 si zabezpečil odber ním vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom. Žalovaný zároveň v podaní zo dňa 07.04.2015 predložil vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. zo dňa 17.02.2015, č.l. 61 spisu, ktorá vyhlásila, že je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu, t.j. za cenu 34,61 Eur/MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny. S poukazom k uvedenému a k osvedčovaniu druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia žalobcom, ktorá v podstate spočívala v tvrdení finančných strát a neschopnosti žalobcu plniť si peňažné záväzky, sa poukazuje na to, že žalobcovi bola vytvorená možnosť eliminovať tieto finančné straty z titulu neposkytnutia podpory žalovaným pre kalendárny rok 2015 práve uzavretím zmluvy na odber elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu za trhovú cenu. Túto možnosť má žalobca reálne vytvorenú a jej využitím by nepochybne došlo k zníženiu, zmierneniu finančných dopadov na žalobcu.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je súd povinný v každom jednotlivom prípade skúmať, či predbežné opatrenie neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov. V prípade, ak by bolo požadovanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, žalobca by pre rok 2015 dosiahol stav, že by mu aj bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná plná podpora vo forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie doplatku splnil, je medzi účastníkmi sporná. Nariadením predbežného opatrenia a vyplácaním doplatku zo strany žalovaného by pritom došlo k značnému zásahu do postavenia žalovaného, ktorý v dôsledku nezaradenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory nemá zabezpečené krytie doplatku, ktorý by podľa predbežného opatrenia musel žalobcovi vyplácať.
Žalobcom požadované predbežné opatrenie je podľa názoru krajského súdu v rozpore so zásadou proporcionality a primeranosti, nakoľko neprimeraným spôsobom zasahuje do právneho postavenia žalovaného. Zásah do práv dotknutej osoby v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia by bol celkom zjavne neprimeraný vo vzťahu k právu, ktorého ochrana sa má vydaním predbežného opatrenia dosiahnuť. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že predbežné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosti, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma druhému účastníkovi, to znamená, že ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia dočasne získa žalobca. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na judikát č. 49/1995, podľa ktorého ...„predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený“. Z tohto rozhodnutia vyplýva nevyhnutnosť skúmania podmienky primeranosti nariadeného predbežného opatrenia vo vzťahu k právu, ktoré má nariadené predbežné opatrenie ochraňovať.
Na základe uvedeného potom krajský súd konštatuje nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to neosvedčenie potreby naliehavej úpravy pomerov účastníkov. Listinnými dôkazmi predloženými žalovaným bolo preukázané, že žalobcovi bola vytvorená možnosť, aby uzatvoril zmluvu s odberateľom SSE, a.s., na dodávku vyrobenej elektrickej energie za trhovú cenu. Táto trhová cena je výrazne nižšia ako cena určená rozhodnutím Úradu vo forme doplatku, avšak povinnosť doplácať túto cenu, ktorú žalobca žiadal uložiť predbežným opatrením žalovanému, považuje krajský súd za neprimeraný zásah do právneho postavenia žalovaného. V prípade prijatia návrhu žalovaného na uzatvorenie zmluvy o dodávke vyrobenej elektrickej energie za bežnú trhovú cenu, má žalobca možnosť čiastočne predísť vzniku škody, ktorá podľa jeho tvrdení vzniká výrobou elektrickej energie v jeho zariadení bez poskytovania doplatku. Krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na charakter účastníkov právneho vzťahu. Napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o osobitný vzťah, do ktorého formou regulácie zasahuje štát prostredníctvom zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalobca, ako aj žalovaný sú podnikateľmi a jedná sa o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti. Pri týchto vzťahoch sú si v zásade tak žalobca, ako aj žalovaný rovní vo svojich právach a povinnostiach, a preto prípadné obmedzenie, ktoré by bolo uložené jednému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom zjavne neprimerané tvrdenej miere porušenia alebo ohrozenia práva druhej strany. Z tohto dôvodu potom nemôže obstáť argumentácia žalobcu v tom smere, že v dôsledku nevyplácania podpory nie je schopný plniť svoje zmluvné záväzky, či už voči svojim zamestnancom, dodávateľom alebo úverujúcim subjektom, a to najmä za situácie, kedy žalovaný nemá finančne pokryté vyplácanie doplatku žalobcovi. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné podporne a primerane poukázať i na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III. ÚS 394/2001, podľa ktorého základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje.
Za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosti na dočasnú úpravu pomerov účastníkov, nedošlo nenariadením predbežného opatrenia k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to jednak osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a jednak osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ niektorá z týchto podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Občiansky súdny poriadok pritom v súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ukladá súdu povinnosť skúmať kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Aj zo znenia čl. 46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že „podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje § 74 a nasl. O.s.p., a preto bolo nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní potrebné posudzovať, či sú zákonom stanovené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia splnené. Ak tomu tak nebolo, teda ak nebola splnená aspoň jedna z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené.
Za stavu nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosti resp. neosvedčenia nebezpečenstva bezprostredne, reálne a priamo hroziacej ujmy na strane žalobcu, za rešpektovania aj zásady proporcionality pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a zhodnotenia pomerov žalobcu a žalovaného, bol vecne správny postup okresného súdu, ktorý návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Pokiaľ neboli kumulatívne osvedčené obidve zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, tak potom ani nemohlo dôjsť k jeho nariadeniu, t.j. v uložení povinnosti žalovanému zabezpečovať podporu žalobcovi do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a to vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty a poskytovania doplatku podľa zákona č. 309/2009 Z.z. v spojení s rozhodnutím Úradu. Je nepochybné, že tak ako poukazoval žalobca je finančný rozdiel medzi trhovou cenou a medzi cenou regulovanou žalobcovi podľa rozhodnutia Úradu č. 0673/2014/E- OZ zo dňa 17.10.2013, keď bol žalobcovi schválený doplatok vo výške 382,61 Eur/MWh oproti trhovej cene 34,61 Eur/MWh. Za stavu možnosti žalobcu uzavrieť zmluvu na odber elektriny za trhovú cenu so Stredoslovenskou energetikou, a.s. je nevyhnutné konštatovať legitímne vytvorenie možnosti žalobcovi, aby sa aj sám využitím tejto náhradnej možnosti pričinil o zníženie finančných strát na jeho strane. Pokiaľ aj dochádza k finančným stratám tak krajský súd uvádza, že uvedené nastáva a je spojené s výkonom podnikateľskej činnosti, keď tak žalobca ako aj žalovaný sú obchodnými spoločnosťami, preto samotný dôsledok finančných strát nemôže byť bez ďalšieho dôvodom osvedčenia odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keďže prípadné finančné straty sa spájajú s výkonom podnikateľskej činnosti. Krajský súd nezistil kumulatívne splnenie základných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, preto v zmysle návrhu žalobcu nemohlo dôjsť k zmene napadnutého uznesenia okresného súdu.
Podľa ust. § 145 O.s.p., krajský súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v zhode s okresným súdom nerozhodoval o trovách spojených s týmto odvolacím konaním. O trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rámci rozhodnutia o veci samej, v závislosti od výsledku sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.