Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-14-2022.pdf
PDF · 125.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/14/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkýň: X. V. Č., I.. XX.X.XXXX, Z. D. X, XXX XX B., X- Ľ. Z., I.. X.X.XXXX, Z. F. W. X, XXX XX B., obe právne zastúpené JUDr. Petrom Gabrikom , advokátom so sídlom kancelárie Jilemnického 14, 040 01 Košice, IČO: 52 701 352, proti žalovaným: 1. B. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. B. XXX, XXX XX B., X. W.. Y. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. B. XXX, XXX XX B., obaja právne zastúpení JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou so sídlom kancelárie Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31944779, o odstránenie stavby s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08.11.2021 č.k. 29C/59/2019 - 185, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.
M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že stranám nepriznáva náhradu trov prvoinštančného konania.
N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť odstrániť stavbu oplotenia nachádzajúceho sa na parcele H. XX, k.ú. B. vedenej na LV č. XXX, ktorá zodpovedá novovytvorenej parcele H. XX/X o výmere 67 m2 vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 17.10.2019 overeného Okresným úradom B. - katastrálny odbor pod č. Q -XXXX zo dňa 23.10.2019 v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyniam v 1. a 2. rade proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle predpokladov § 135c Občianskeho zákonníka a § 88 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Prvoinštančný súd zdôraznil, že pri rozhodovaní o odstránení stavby sa prihliada k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla. Potom na to, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe býva, aký je rozsah rozostaveného pozemku, a či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Je potrebné prihliadnuť aj k dôvodom, prečo vlastník pozemku nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie, a pokiaľ vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, tiež k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula. Zdôraznil, že v rámci predbežného právneho posúdenia veci uvažoval o usporiadaní pomerov medzi stranami postupom podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že k výstavbe murovaného oplotenia v spornom rozsahu došlo v čase, keď vlastníčkou pozemkov, toho času vo vlastníctve žalovaných, bola ich právna predchodkyňa I. W., ktorá vlastníctvo k nim nadobudla darovacou zmluvou, č. vkladu O Táto zároveň poprela existenciu sporov týkajúcich sa predmetného oplotenia s právnymi predchodcami žalobkýň. Aj keď žalobkyne tvrdili, že ich matka mala pochybnosti o tom, že murované oplotenie v namietanej časti susediacich pozemkov je umiestnené čiastočne na
pozemku v jej vlastníctve, nepreukázali, žeby táto realizovala akékoľvek faktické alebo právne kroky proti jeho výstavbe. Nebolo preukázané, žeby stavebník v čase výstavby sporného oplotenia vedel, že ho stavia na cudzom pozemku a súčasne nebolo preukázané, žeby právna predchodkyňa žalobkýň akýmkoľvek spôsobom proti jeho výstavbe zakročila, spochybňujúc jeho umiestnenie na pozemku v jej výlučnom vlastníctve. Potom vzhľadom na dobu, ktorá od výstavby oplotenia uplynula, by bolo spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi usporiadanie pomerov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkmi stavby postupom podľa už spomínaného § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie však ďalej uviedol, že v priebehu konania bol predložený statický posudok zo záveru ktorého vyplynulo, že murivo na viacerých miestach k spornej časti oplotenia je výrazne poškodené vypadávaním kusov lomového kameňa s tým, že na murivo bola použitá nekvalitná cementová malta, ktorá sa dá na viacerých miestach ručne odstrániť, čím dochádza k vypadávaniu lomového kameňa, tým k zmenšeniu šírky muriva, spôsobujúcej ohrozenie stability tohto oplotenia. Z miesta poškodenia vypadnutých kusov kameňa došlo k zmenšeniu šírky muriva a k jeho oslabeniu až o 40%. Pri realizácií základovej časti muriva neboli dodržané dilatačné zvislé škáry, a preto následkom zmien teploty dochádza k vzniku lokálnych trhlín. K poškodzovaniu muriva oplotenia dochádza aj preto, že základová škára je v hĺbke 40-50 centimetrov, kde zamrzáva, čo tiež spôsobuje deformácie a následné trhliny v murive. V tejto lokalite je doporučená nezmrzáva hĺbka základovej škáry 90 cm - 1 meter. Vypadávaním lomového kameňa z muriva oplotenia vzniká nebezpečenstvo ohrozenia zdravia najmä v prípade maloletých osôb nachádzajúcich sa v jeho blízkosti. Súd prvej inštancie poukázal aj na zistenia obhliadky na mieste samom, kde pri obhliadke oplotenia statik pripustil možnosť rekonštrukcie, a to buď inejktážou, alebo výstavbou betónovej primúrovky až do základov s dilatačnými škárami, avšak náklady takejto rekonštrukcie by boli nepomerne vyššie oproti nákladom spojeným s rozobratím poškodenej časti muriva a jeho novou výstavbou v súlade s technickými normami. Vzhľadom na vzniknuté deformácie v spodnej časti murovaného oplotenia popísané v statickom posudku a zistené pri obhliadke s nepriaznivou prognózou ich ďalšieho rozširovania a nebezpečenstva vzniku škody nielen na majetku žalobkýň, ale aj zdraví osôb nachádzajúcich sa v jeho blízkosti súd prvej inštancie dospel k záveru o odôvodnenosti návrhu žalobkýň na jeho odstránenie postupom podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že zo stavebno-technického hľadiska nepovažoval za vhodný spôsob usporiadania vzťahov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkmi stavby odstránením časti stavby sporného oplotenia s tým, že v zostávajúcej časti v miestach, kde je vedená plynová prípojka k domu žalovaných by bolo zriadené vecné bremeno. Podľa súdu prvej inštancie nebolo vylúčené, že odstránením časti sporného oplotenia by nemohlo dôjsť k ohrozeniu stability ostávajúcej časti tohto oplotenia, a tým aj k nebezpečenstvu vzniku škody, nielen na majetku, ale aj zdraví žalobkýň. Aj z dodatku statického posudku vyplynulo, že v prípade rozhodnutia o premiestnení oplotenia nie je technický problém umiestniť potrubie plynovej prípojky na novom oplotení - nad zemou, s tým, že súčasné odstránenie porastov potrebné nie je. Preto súd prvej inštancie v žalobe v zmysle návrhu žalobkýň vyhovel a uložil žalovaným povinnosť odstrániť spornú časť oplotenia v dlhšej lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku zohľadňujúc prípadnú potrebu realizácie prekládky plynovej prípojky tak, aby táto nemusela byť realizovaná v zimnom období. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Žalovaní namietajú, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať na daný prípad ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznili, že motívom žaloby žalobkýň nebol ich záujem vo vzťahu k odstráneniu oplotenia, ale skutočným záujmom žalobkýň je primať takýmto spôsobom žalovaných k uznaniu vecného bremena v ich prospech k prístupovej ceste vedúcej po pozemku žalovaných H. č. XXX,k.ú. B., ktorý nárok si uplatnili v inom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 10C/23/2017 a s ktorým žalovaní nesúhlasia. Predsúdnou výzvou zo dňa 23.02.2017 žalobkyne podmieňovali vyporiadanie pozemku pod plotom do vlastníctva žalovaných len v spojení so získaním vecného bremena na prístup cez parcelu H. č. XXX, k.ú. B.. Žalovaná strana pritom prezentovala záujem na mimosúdnom riešení veci tak v predsúdnom konaní, odkúpením spornej časti pozemku, na ktorej stojí stavba murovaného plota, resp. odplatným zriadením vecného bremena, čo však žalujúca strana odmietla a trvala na tomto vzájomnom plnení. Žalovaní v priebehu konania poukazovali na genézu zmeny právnych vzťahov k pozemku a stavbe rodinného domu, ktorý nadobudli v roku 2015 do svojho vlastníctva s príslušenstvom, ktorým je aj sporný murovaný plot. Tento bol postavený prvotným vlastníkom V. K., ktorý nadobudol s manželkou predmetný pozemok v roku 1981. Zdôraznil, že v konaní bola vypočutá svedkyňa I. W., dcéra manželov K., ktorá uviedla, že pozemok, ktorý vlastnia toho času žalovaní, kúpili v roku 1977 jej rodičia, ten nebol oplotený, 2/3 pozemku tvorili kamene a kríky a bolo potrebné ho kultivovať, a následne došlo
k výstavbe oplotenia s čím súhlasili aj právni predchodcovia žalobkýň. Problémom nebol vzťah k oploteniu, ale iba tvrdenie právnej predchodkyne žalobkyne, že im patrí nejaká cesta s tým, že podľa žalovaných a vypočutej svedkyne oplotenie bolo vybudované po dohode s právnym predchodcom žalobcov. Murovaný plot sa staval pred hranicou, kde stal pôvodný pletivový plot, bližšie k pozemku patriacom teraz žalovaným. Nie je neobvyklým javom, že pri súčasnom digitalizovanom zameriavaním hraníc pozemkov, sa objavujú odchýlky od starého stavu registra „E“ oproti novému stavu registra „C“, a preto vznikajú aj časté spory o určenie hraníc pozemkov, resp. o vlastníctvo. Preskúmavanie správnosti hranice podľa geometrického plánu predloženého žalujúcou stranou pre účely tohto konania by si však vyžadovalo znalecké skúmanie a výdavky na strane žalovaných, ktoré pre potreby tohto konania považovali za nadbytočné. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie nezohľadnil dostatočným spôsobom, pričom ide o skutočnosti významné pre posúdenie, či stavba murového plota spĺňa atribúty neoprávnenej stavby v zmysle predpokladov § 135c ods. 1 OZ. Uviedli, že súd prvej inštancie posúdil daný prípad aj v súlade s ich obranou, podľa § 135c OZ., avšak odklonil sa od svojho predbežného právneho posúdenia veci, po tom čo žalobcovia so značným časovým oneskorením od začatia súdneho sporu predložili súdu posudok R. O. X.. Na základe tohto dôkazu žiadali žalobkyne odstrániť oplotenie už nie prioritne z titulu neoprávnenej stavby, ale z dôvodu tvrdenej nebezpečnej stavby, pričom podľa obhliadky na mieste samom bolo zistené, že len zo strany pozemku žalobkýň a len v hornej časti oplotenia sú defekty na murovanom oplotení a miestami vypadnuté kamene z malty. Zo strany žalovaných žiadne takéto defekty na predmetnom plote zistené neboli. Na jednom mieste bolo zistené prešpárovanie niekoľkých malých kameňov, kde sa ukazovali predtým trhliny v miestach osadenia týchto kameňov do muriva. Rozdiel v kvalite oplotenia bol aj znalcom vyhodnotený tak, že zo strany pozemku žalobkyne ide o južnú stranu, kde najmä v zimnom období sú tepelné rozdiely väčšie a môžu spôsobovať skoršiu devastáciu muriva. Súčasne tiež uviedol, že pre zabezpečenie statiky stavby do budúcna by bolo potrebné vykonať spevnenie až do základov oplotenia. Žalovaní sa nikdy nebránili potrebným opravám oplotenia, pričom nemohli vidieť stav murovaného plota z pozemku žalobkýň tak, ako ho videli pri obhliadke. Namietajú odstránenie tej časti oplotenia, ktoré prebieha od príjazdovej cesty po záhradný domček a vedľa neho je uložená plynová prípojka, ktorá naviac nevykazuje žiadne defekty ani z pohľadu od pozemku žalobkýň, žiadajú toto ponechať za odplatné zriadenie vecného bremena. K tejto námietke žalovaných postupovali žalobcovia tak, že predložili doplnok k statickému posudku v zmysle tom, že ani plynová prípojka nie je prekážkou pre zriadenie nového oplotenia na pozemku žalovaných. Kompetentnosť k takémuto technickému posúdeniu vedenia plynovej prípojky je z ich pohľadu pochybná a neadekvátna a pre daný spor právne bezvýznamná. Súd prvej inštancie podľa ich názoru nehodnotil hľadisko spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi sporu v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka ako to žalovaní v priebehu konania navrhovali. Majú za to, že kompletné odstránenie oplotenia pritom nie je ani z technického hľadiska potrebné a dopad nákladov je neakceptovateľný vzhľadom na potreby technickej sanácie aktuálneho stavu. Ak súd oprel svoje rozhodnutie o stavebno-technické hľadisko mal sa zaoberať otázkou, či z toho pohľadu je potrebné kompletné odstránenie oplotenia, čo si vyžaduje aj odstránenie základových konštrukcií. V mieste stavby oplotenia je značný výškový rozdiel medzi pozemkom žalobkýň a pozemkom žalovaných. Pozemok je svahovitý so sklonom k pozemku žalobkýň. Odstránenie stavby oplotenia až do základov by narušilo pevnosť zeminy na pozemku žalovaných a vyžadovalo by si to vybudovanie ďalšieho oporného múru. Na základe týchto dôvodov žalovaný navrhli podanému odvolaniu vyhovieť a v ďalšom štádiu odvolacieho konania predložili vyjadrenie k stavebno- technickému stavu objektu R.. L. M. z XX/XXXX. Podľa tohto vyjadrenia stavebného inžiniera v odbore statika stavieb, objekt oplotenia spĺňa hlavné podmienky odolnosti a stability. K nadmernej globálnej strate stability objektu nedochádza, objekt vykazuje známky lokálneho porušenia na viacerých miestach. Hlavný dôvod je posúdenie klimatických vplyvov s tým, že kompletné odstránenie oplotenia potrebné nie je. Použitie ťažkých mechanizmov je problematické vzhľadom na priestorové možnosti a dopad nákladov neakceptovateľný vzhľadom na potreby technickej sanácie aktuálneho stavu.
4. Žalobkyne v 1. a 2. rade navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Žalobkyne zdôrazňujú, že z dôvodu zlyhania predsúdnych pokusov o riešenie boli nútené podať žalobu na súd. Bez obrátenia sa na súd by sa situácia nevyriešila. Preto tvrdenia žalovaných sú účelové a nekorektné. Ich predstava zrejme bola, že uhradia náhradu za vecné bremeno a ďalej nijako nebudú murovaný plot riešiť, a tým budú vyvíjať nátlak na žalobkyne. Ak mali žalovaní snahu skutočne opraviť oplotenie, potom výrok rozsudku pre nich nie je nevýhodný. Žalobkyne už na podporu žaloby pripojili dôkazy a preukazovali, že oplotenie je v zlom stave, a preto je potrebné nariadiť jeho odstránenie. Následne si zabezpečili ďalšie dôkazy, najmä statický posudok znalca R.. X. a jeho doplnok, a ich postup je potrebné považovať od začiatku za úplne konzistentný. Samotní žalovaní navrhli, že murované oplotenie začnú demontovať a
nanovo ho postavia na správnom mieste hranice. Tento návrh dali pokiaľ ide o väčšiu časť oplotenia v dĺžke cca 3/4 pozemku - od prístrešku na pozemku žalobkýň po západný koniec hranice pozemkov. Následne počas obhliadky na mieste samom poukázali na to, že z ich strany pozemku je vedená plynová prípojka a sú osadené tuje. Preto v tomto momente navrhli odstránenie a nové vymurovanie oplotenia po hraniciach ich záhradného domčeka, teda cca 1/2 dĺžky oplotenia, a vo zvyšku navrhli zriadiť vecné bremeno s tým, že túto časť opravia. Ak by žalovaní vykonávali dobrovoľne odstránenie a nanovo postavenie oplotenia na správne miesto v jednej časti pozemku, vznikol by podľa žalobkýň problém napojenia na zvyšnú časť, resp. tak ako poukázal súd, pri odstraňovaní oplotenia by sa mohla poškodiť aj zvyšná časť muriva. Zo strany žalobkýň dodávajú, že podľa odporúčania statika je potrebné pozdĺž jazierka vybudovať iný typ oplotenia, čím by vznikol tzv. odskok v oplotení. Teda v jednej časti by oplotenie išlo po správnej hranici pozemkov, v istej časti tak, ako tomu je dnes. Naviac by stavebné úpravy ešte viac zasiahli do pozemku žalobkýň, lebo ako uviedol statik, podporné múry a podpery by zasiahli priestorovo do pozemku žalobkýň. S návrhom žalovaných teda nemohli súhlasiť, nakoľko by sa minimálne v časti oplotenia stavebne ešte viac zastaval ich pozemok. Na dvoch miestach by sa odstraňovaním oplotenia mohlo ešte viac poškodiť pôvodné oplotenie, vznikol by tzv. odskok, a teda oplotenie by nebolo rovné a priamočiare, čím by sa znehodnotil pozemok a žalovaní nereagovali na upozornenie statika, žeby sa pozdĺž jazierka mohol postaviť iný druh oplotenia. Preto riešenie poňaté v rozsudku považujú za správne a spravodlivé. K predloženému vyjadreniu k stavebnotechnickému stavu objektu, ktorý mal vypracovať v decembri 2021 R.. L. M., žalobcovia uviedli že v prvom rade ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní, keď je zrejmé, že na poslednom pojednávaní vo veci dňa 08.11.2021 právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Ani v odvolaní žalovaní nepredložili žiaden nový dôkaz, až následne predložili spomínané vyjadrenie. Takto predložený dôkaz podľa ich názoru nemôže byť pripustený ako novota v odvolacom konaní, a preto žiadajú, aby odvolací súd naň neprihliadal.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných, pokiaľ ide o vec samú, dôvodné nie je.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ vymedzuje nielen to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdi relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/05).
8. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza, a na ktorý následne aplikuje konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhov civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
9. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, a aplikuje konkrétne právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav . O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napríklad rozhodnutie NS SR sp.zn. 7Cdo/7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola v predmetnom prípade naplnená.
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutie prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
11. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje v ust. § 126 Občianskeho zákonníka ochranu vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. V právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci.
12. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť svoje tvrdenia a dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu nemuselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho prospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné z pohľadu hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť preukázaná byť nemohla.
13. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyne v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami parcely H. č. XX vo výmere 2 246 m2 - trvalý trávnatý porast zapísanej na LV č. XXX, k.ú. B.. Vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudli darovacou zmluvou zo dňa 03.3.2010 od svojej právnej predchodkyne, matky W. Y. s tým, že táto darovacia zmluva bola uzatvorená formou Notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX.
14. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi okrem iného parcely H. č. XX/X vo výmere 1 391 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. B.. Po obvode pozemkov vo vlastníctve žalovaných je umiestnená stavba murovaného oplotenia, ktorú zhotovil ich právny predchodca.
15. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že oplotenie, ktoré malo byť umiestnené na hranici pozemkov H. č. XX (spoluvlastníctvo žalobkýň v 1. a 2. rade), a H. č. XX/X (bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných), je celou svojou časťou postavené na pozemku vo vlastníctve žalobkýň, čo nepochybne vyplynulo z Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 17.10.2019. Pozemok vytvorený spomínaným Geometrickým plánom č. XX/XXXX H. XX/X vo výmere 67 m2, predstavuje plochu spoluvlastníctva žalobkýň zabranú výstavbou sporného betónového oplotenia.
16. Na skutočnosť, že časť oplotenia je umiestnená na pozemku žalobkýň, tieto pred začatím konania upozornili ešte právnu predchodkyňu žalovaných W. B., ktorá zabezpečila zameranie spoločnej hranice susediacich pozemkov v roku 2014 aj s jej vytýčením, z ktorého zamerania vyplynulo, že predmetné oplotenie v celej svojej dĺžke od podrobného bodu č. 1 - 481 po bod č. 1 - 489 neprebieha po vlastníckej hranici. Od predávajúcej W.. W. B. žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX k.ú. B. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.03.2015.
17. Podľa Znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom R.. W. Mohlerom, betónové oplotenie bolo vyhotovené v roku 2002, z konštrukčného hľadiska je plot prevedený ako murovaný z lomového kameňa o výške 1,4 metra, a v celkovej dĺžke so susediacim pozemkom žalobkýň 79,67 metrov (do pozornosti tiež Znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný znalcom R.. O. W.).
18. Podľa § 135c ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
19. Citované ust. § 135c OZ sa týka tzv. neoprávnenej stavby, a pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia sa vyžaduje existencia stavby, ktorá je neoprávnene zriadená a ktorá je na cudzom pozemku.
20. Neoprávnenou je taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník stavby mal k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie. Pod takýmto oprávnením treba rozumieť najmä vlastnícke právo, vecné bremeno obsahom ktorého je právo zriadiť stavbu a obligačné právne úkony v rámci ktorých dáva vlastník súhlas na zriadenie stavby na jeho pozemku (napríklad nájomná zmluva). Od neoprávnenej stavby je potrebné odlišovať nepovolenú stavbu aj keď obe stavby bývajú laicky nazývané „čiernymi stavbami“. Nepovolenou je stavba, ktorá bola zrealizovaná v rozpore so stavebno-právnymi predpismi, najmä bez stavebného povolenia. Medzi neoprávnenou a nepovolenou stavbou je však vzájomná previazanosť, keďže v stavebnom konaní musí stavebník preukázať, že je vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Nepreukázanie práva stavebníka stavať na pozemku je dôvodom pre nevydanie stavebného povolenia, na základe ktorého možno postaviť stavbu občianskoprávneho charakteru (§ 55 a § 56 stavebného zákona č. 50/1976 Zb.). Ako súd prvej inštancie správne konštatoval, v zásade platí, že neoprávnená stavba je súčasne aj stavbou nepovolenou. Občiansky zákonník v § 135c predpokladá existenciu občianskoprávneho oprávnenia k momentu zriadenia stavby. Citované zákonné ustanovenie sa vzťahuje aj na ten stav, ak sa na cudzom pozemku nachádza čo i len časť stavby (pozri rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo2500/2008).
21. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne k všeobecným vlastníckym žalobám upraveným v § 126 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 135c ustanovuje spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby rozhodnutím súdu odstránením stavby na náklady jej vlastníka, prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku, ak by odstránenie stavby nebolo účelné, a vlastník pozemku s tým súhlasí, alebo inak, najmä zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu. V uvedenom poradí spôsobov vyporiadania je obsiahnutá aj ich „preferenčná postupnosť“. Súd by preto mal vždy najprv skúmať, či je možné odstránenie stavby, následne prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania. V tejto postupnosti je zohľadnená i hodnotová podstata celého inštitútu vyporiadania neoprávnenej stavby, účelom ktorého je chrániť vlastníka pozemku pred neoprávneným stavebným zásahom do jeho vlastníctva. Keďže konanie o vyporiadanie stavby je konaním, kde zo znenia § 135c Občianskeho zákonníka vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi účastníkmi, nie je ani súd v tomto konaní viazaný návrhmi účastníkov (§ 216 ods. 2 CSP), a súd by mal pri svojom rozhodovaní zohľadňovať všetky okolnosti prípadu, skutočnosti za ktorých bola stavba postavená, či je stavebník naďalej vlastníkom stavby, účel užívania stavby, či rozsah, v akom stavba bráni využívaniu pozemku.
22. Za neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie či ide o stavbu neoprávnenú nie je podstatné, či stavebník má stavebné povolenie, a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje ak stojí na cudzom pozemku len z časti. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby (rozsudok NS SR sp.zn. 6Mcdo/44/2012).
23. Dokazovanie vykonané v závislosti od návrhov strán konania aj podľa odvolacieho súdu podporuje záver súdu prvej inštancie, ktorý vzájomné vzťahy strán sporu vyporiadal postupom podľa už spomínaného ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo záverov statického posudku R.. O. X., autorizovaného stavebného inžiniera (č.l. 142 a nasledujúce) je zrejmé, že murivo na viacerých miestach spornej časti oplotenia je poškodené vypadaním kusov lomového kameňa s tým, že na murivo bola použitá nekvalitná cementová malta v dôsledku čoho dochádza k vypadávaniu lomového kameňa, tým k zmenšeniu šírky muriva spôsobujúcej ohrozenie celej jeho stability. Z miesta poškodenia vypadnutých kusov kameňa došlo k zmenšeniu šírky muriva a tým k jeho oslabeniu až o 40%. Pri realizácií základovej časti muriva neboli dodržané dilatačné zvislé škáry a následkom zmien teploty dochádza k vzniku lokálnych trhlín v oplotení. K lokálnemu oslabeniu muriva dochádza aj z dôvodu nedodržania zásady kladenia tzv. kyklopských väzieb kameňov. Statik tiež zdôraznil, že základová škára je umiestnená v hĺbke 40 - 50 cm, kde zamŕza, čo tiež spôsobuje deformácie a následné trhliny v murive, keď v uvedenej lokalite je doporučená nepremrzavá hĺbka základovej škáry 90 cm - 1 m. Vypadávaním lomového kameňa z muriva oplotenia zároveň vzniká nebezpečenstvo ohrozenia zdravia najmä v prípade maloletých osôb nachádzajúcich sa v jeho blízkosti. Pri ohliadke na mieste samom menovaný statik pripustil možnosť rekonštrukcie oplotenia, a to buď injektážou alebo výstavbou betónovej prímúrovky až do základov s dilatačnými škárami, avšak zdôraznil, že náklady takejto rekonštrukcie by boli nepomerne vyššie oproti nákladom spojeným s rozobratím poškodenej časti muriva a jeho novou výstavbou v súlade s platnými technickými normami. Statik tiež spomenul nepriaznivú prognózu ďalšieho rozširovania deformácie v spodnej časti murovaného oplotenia následkom teplotných zmien, dažďa a podobne, spôsobujúcich ohrozenie jeho stability a zároveň nebezpečenstva vzniku škody, nielen na majetku žalobkýň, ale aj zdraví osôb, ktoré by sa nachádzali v jeho blízkosti. Žalovaní v priebehu konania nepreukázali opodstatnenosť a najmä stavebno-technickú možnosť spočívajúcu v odstránení len časti sporného oplotenia, čo správne akcentoval aj prvoinštančný súd. Nemožno totiž vylúčiť, že odstránením len časti oplotenia by došlo k ohrozeniu stability jeho zostávajúcej časti, keď zároveň z dodatku k predloženému statickému posudku vyplynulo, že aj v prípade rozhodnutia o premiestnení oplotenia nie je technický problém umiestniť potrubie plynovej prípojky žalovaných na novom oplotení s tým, že súčasné odstránenie existujúcich porastov v tejto súvislosti potrebné nie je.
24. K odbornému vyjadreniu k stavebno-technickému stavu objektu oplotenia, ktoré vyhotovil R.. L. M., stavebný inžinier v odbore statika stavieb v decembri 2021, a ktorý predložili žalovaní v štádiu odvolacieho konania je potrebné uviesť, že odvolací súd prihliada na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité (§ 366 CSP), len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Je potrebné konštatovať, že tieto podmienky v prejednávanej veci splnené neboli. Ako už bolo spomínané súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhli, a na pojednávaní konanom dňa 08.11.2021 žalovaní ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali (č. l. 183). Na takto predložený nový dôkaz preto odvolací súd v danom štádiu konania prihliadnuť nemohol.
25. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o vec samú, potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku, alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/05).
26. Pokiaľ ide o výrok konania strán sporu je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu, teda ust. § 255 a nasledujúce CSP. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom - v ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť, ust. § 257 CSP umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných zvláštneho zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo z časti nepriznal. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad, a či sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností
konkrétnej veci, prihliadne sa tiež k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku a podobne.
27. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem.
28. Odvolací súd preskúmal a zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru o potrebe aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu a zohľadnil v tomto smere odvolaciu námietku žalovaných. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa zohľadnil odvolací súd charakter a najmä okolnosti prejednávanej veci. Prihliadol na to, že v konaní nebolo preukázané že by stavebník (právny predchodca žalovaných), v čase výstavby oplotenia vedel, že stavia na cudzom pozemku, a súčasne nebolo preukázané, že by právna predchodkyňa žalobkýň relevantne spochybňovala umiestnenie oplotenia na jej pozemku. Vzhľadom na dobu, ktorá od výstavby oplotenia uplynula, aj súd prvej inštancie z hľadiska spravodlivosti a súladu s dobrými mravmi usporiadania pomerov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkmi stavby zvažoval postup podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Výsledky ďalšieho dokazovania, ako bolo spomínané, však vylúčili možnosť takéhoto usporiadania pomerov medzi stranami konania. Tieto okolnosti vo svojom súhrne preto odôvodňujú aplikáciu už spomínaného ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu.
29. Odvolací súd preto rozsudok vo výroku II. zmenil tak, že stranám náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal (§ 388 CSP).
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, keď vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa zohľadnil odvolací súd aj pri rozhodovaní o trovách tohto štádia konania.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).