Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-59-2019.pdf
PDF · 108.82 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v spore žalobkýň: 1/ V. Č., I.. XX.X.XXXX, Z. D. X, XXX XX B., 2/ Ľ. Z., I.. X.X.XXXX, Z. F. W. X, XXX XX B., zast.: JUDr. Petrom Gabrikom , advokátom so sídlom kancelárie Jilemnického 14, 040 01 Košice, IČO: 52701352, proti žalovaným: 1/ B. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. B. XXX, XXX XX B., 2/ W.. Y. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. B.N. XXX, XXX XX B., zast.: JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou so sídlom kancelárie Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31944779, o odstránenie stavby, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í odstrániť stavbu oplotenia nachádzajúceho sa na parcele CKN XX v katastrálnom území Podhradík vedenej na LV č. XXX, ktorá zodpovedá novovytvorenej parcele CKN XX/X o výmere 67 m 2 vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 17.10.2019 overeného Okresným úradom Prešov - katastrálny odbor pod č. Q.-XXXX -XXXX zo dňa 23.10.2019 v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobkyniam v 1. a 2. rade proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne žalobou doručenou súdu dňa 06.11.2019 upravenou v priebehu súdneho konania sa domáhali odstránenia stavby oplotenia vo vlastníctve žalovaných umiestneného na pozemku vo vlastníctve žalobkýň a to konkrétne na CKN XX v katastrálnom území B. vedenej na LV č. XXX, ktorá zodpovedá novovytvorenej parcele H. XX/X vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 17.10.2019.
2. V žalobe uviedli, že sú podielovými spoluvlastníčkami parcely CKN č. XX vedenej na LV č. XXX v katastrálnom území B., ktorú nadobudli darom od svojej matky v roku 2010.
3. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcimi sa v katastrálnom území B. vedených na LV č. XXX, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou v roku 2015.
4. Ešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobkýň k parcele CKN č. XX právny predchodca žalovaných V. K. namiesto pôvodného plota z kolíkov a dreveného pletiva postavil murovaný plot a to tak, že tento celý svojou plochou stojí na vyššie uvedenej parcele. Na túto skutočnosť upozorňovali aj právnu predchodkyňu žalovaných, ktorá si objednala v roku 2014 zameranie spoločnej hranice. Po tomto zameraní s právnou predchodkyňou žalovaných rokovali o mimosúdnom vyriešení sporu, ku ktorému nedošlo a preto sa následne pokúšali mimosúdne dohodnúť so žalovanými. K dohode nedošlo, keďže žalobkyne podmieňovali uzatvorenie uvedenej dohody vyriešením sporu, ktorý je toho času predmetom súdneho konania vedeného pod sp.zn. 10C/23/2017.
5. Žalovaní so žalobu nesúhlasili.
6. Uviedli, že vlastnícke právo nadobudli k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX katastrálne územie Podhradík kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 05.03.2015 zavkladovanou pod č. vkladu O.. Ich právna predchodkyňa W. B. túto nadobudla kúpnou zmluvou pod č. vkladu O. od prevodkyne I. W. a dohodou o vyporiadanie BSM zavkladovanou pod č. vkladu O..
7. I. W. nadobudla vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou od svojich rodičov pod č. vkladu O. a jej rodičia kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 16.10.1981. V čase prevodu vlastníckych práv na manželov B. v roku 2007 bol spracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorým východisková hodnota predmetného oplotenia bola vyčíslená na sumu 20.742,60 EUR. S ohľadom na infláciu a rast cien po roku 2018 až po súčasnosť je dôvodné predpokladať, že sa hodnota plota neznížila, naopak stúpla. Žalovaní poukázali na to, že k zriadeniu oplotenia podľa ich vedomosti došlo ešte niekedy v roku 1997 po uskutočnenej plynofikácii záhradnej chaty V. K., ktorá prebehla v roku 1996. Nie je pravdou tvrdenie žalobkýň, že žalovaní nemali záujem o mimosúdne riešenie a usporiadanie vzťahov k zastavanej časti parcely H. XX po tom, ktorý sa stal ich vlastníctvom v roku 2015. Viackrát prejavili ochotu voči žalobkyniam finančne vyporiadať zastavanú časť jej odkúpením, čo však nebolo v ich záujme. Je teda zrejmé, že ochrany vlastníckeho práva sa žalobkyne domáhajú podanou žalobou o vypratanie pozemku po dlhom časovom odstupe od zistenia skutočnosti, že plot je postavený za vlastníckou hranicou pozemku CKN XXX/X. Aj keď vlastnícke právo a právo na jeho ochranu nepodlieha premlčaniu, môže mať uvedená skutočnosť vplyv na spôsob rozhodnutia súdu. Nejde pri tom o priamy zásah žalovaných do vlastníckeho práva žalobkýň, ktorým bol spôsobený namietaný závadný zásah. Osobitným typom vlastníckych žalôb všeobecným vlastníckym žalobám je špeciálna úprava v ust. § 135c Občianskeho zákonníka, ktorá upravuje domáhanie sa vyporiadania neoprávnenej stavby zriadenej na cudzom pozemku vlastníkom pozemku. Návrh na súd môže podať len vlastník pozemku, a tento musí smerovať proti vlastníkovi stavby. V prípade, že žalobkyne upravia žalobný návrh podľa § 135c Občianskeho zákonníka v intenciách takto uplatneného nároku, budú aj žalovaní uplatňovať svoju obranu.
8. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkýň, popretí skutkových tvrdení žalovaných, oboznámením výpisov z listov vlastníctva, geometrického plánu, znaleckých posudkov, odborných posudkov, výsluchom žalobkyne v 1. rade a žalovaného v 1.rade, výsluchom svedkov, ako aj oboznámením ďalšieho spisového materiálu zistil tento skutkový stav:
9. Žalobkyne v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami parcely CKN XX o výmere 2.246 m2- trvalý trávny porast vedenej na LV č. XXX, katastrálne územie B.. Vlastnícke právo k predmetnej parcele nadobudli darovacou zmluvou zo dňa 03.03.2010 od svojej matky W. Y. uzatvorenej formou notárskej zápisnice pod I., I..
10. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely XX/X o výmere 1.391 m2, XX/X o výmere 107 m2, XX/X o výmere 74 m2, XX/X o výmere 9 m2, 77 o výmere 38 m2 a 235 o výmere 290 m2 vrátane stavieb so súpisným číslom 93 postavenej na parcele č.XX- záhradný domček; súpisným číslom 10 postavenej na parcele č. XX/X - rodinný dom a so súpisným číslom 130 postavenej na parcele č. XX/X - garáž, sklad vedených na LV č. XXX katastrálne územie B..
11. Medzi stranami nebolo sporné, že po obvode pozemkov vo vlastníctve žalovaných vedených na LV č. XXX je umiestnená stavba murovaného oplotenia zhotovená ešte zo strany ich právneho predchodcu.
12. Súčasne medzi stranami nebolo sporné, že časť oplotenia, ktorá mala byť umiestnená na hranici pozemkov CKN XX (vlastníctvo žalobkýň) a CKN XX/X (žalovaní) je celou svojou časťou postavená na pozemku vo vlastníctve žalobkýň, čo nesporne vyplýva z predloženého geometrického plánu č. 24/2019 zo dňa 17.10.2019.
13. Žalobkyne na túto skutočnosť mali upozorniť ešte právnu predchodkyňu žalovaných W. B., ktorá si objednala zameranie spoločnej hranice v roku 2014 aj s jej vytýčením (č.l.7), z ktorého vyplýva, že predmetný plot v celej svojej dĺžke od podrobného bodu č. 1-491 po bod č. 1-489 neprebieha po
vlastníckej hranici. Napriek pokusu o mimosúdnu dohodu, k tejto s právnou predchodkyňou žalovaných nedošlo a preto sa o mimosúdne vyriešenie sporu pokúšali aj so žalovanými.
14. Súdu bolo predložené listiny preukazujúce, že medzi stranami sporu prebiehali pokusy o jeho mimosúdne vyriešenie. Žalovaní navrhovali, že spornú časť pozemku pod oplotením od žalobkýň odkúpia, avšak tieto uzatvorenie takejto mimosúdnej dohody podmieňovali vyriešením ďalšieho sporu týkajúceho sa ich práva prechodu, ktorý je predmetom súdneho konania vedeného pod sp.zn. 10C/23/2017.
15. Žalobkyňa v 1.rade uviedla, že jej právna predchodkyňa - matka mala upozorňovať právneho predchodcu žalovaných pána K., ktorý uvedené murované oplotenie postavil, že nestavia na vlastníckej hranici, ale že zasahuje do pozemku v jej výlučnom vlastníctve. Až v roku 2014 žalobkyne upozornili právnu predchodkyňu žalovaných W. B. s ktorou aj rokovali, že uvedená časť oplotenia nie je postavená na hranici pozemkov, ale celou svojou dĺžkou zasahuje do pozemku CKN XX vo vlastníctve žalobkýň. V čase jeho výstavby pri jej osobných návštevách jej matka povedala, že má pochybnosti s tým, že sa stavia na jej pozemku. Žalobkyňa v 1.rade dodala, že samotné odstraňovanie pôvodného pletivového oplotenia nevidela, ale videla až výstavbu murovaného oplotenia.
16. Žalovaný v 1.rade uviedol, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX v katastrálnom území Podhradík kupovali cez realitnú kanceláriu, pričom neboli informovaní o tom, že časť oplotenia je postavená na pozemku vo vlastníctve žalobkýň. Až žalobkyne ich na túto skutočnosť upozornili a preto spornú časť oplotenia chceli mimosúdne doriešiť. Žalobkyne však navrhovali, že im spornú časť na ktorom je postavené ich oplotenie darujú, avšak za výmenu prístupovej cesty k ich pozemku s čím nesúhlasili.
17. Svedkyňa I. W. uviedla, že pozemky t.č. vedené na LV č. XXX ešte v roku 1977 kúpili jej rodičia. Po elektrifikácii a plynofikácii domu sa začal budovať murovaný plot. Tento sa staval bližšie k pozemku t.č. vo vlastníctve žalovaných, pričom pôvodné pletivové oplotenie bolo umiestnené ďalej, teda bližšie k pozemku žalobkýň. Proti výstavbe oplotenia nenamietal ani otec žalobkýň s ktorým to konzultovali. Potvrdila, že ani v čase výstavby pletivového oplotenia postaveného jej rodičmi, ako aj murovaného oplotenia, ktoré budovala sama, neboli medzi nimi a právnymi predchodcami žalobkýň žiadne spory týkajúce sa tohto oplotenia.
18. Podľa žalovaných muselo byť predmetné oplotenie postavené ešte pred rokom 1998, čo podľa ich názoru potvrdzuje fotografia z výstavby rodinného domu (prílohová obálka) z ktorej je zrejmé, že uvedené murované oplotenie už v tom čase bolo postavené, pričom ich právnej predchodkyni I. W. bolo stavebné povolenie pre stavbu rodinného domu vydané dňa 19.06.1998 (viď prílohová obálka). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto žiadali, aby súd I. inštancie usporiadal pomery medzi žalobkyňami ako vlastníkmi pozemku na ktorom je umiestnená časť murovaného oplotenia vo vlastníctve žalovaných podľa § 135c ods. 3 OZ, teda zriadením vecného bremena za náhradu.
19. Súdu predložili znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný Ing. O. W., ktorým bola určená všeobecná hodnota pozemku žalobkýň zastavaného časťou murovaného oplotenia vo vlastníctve žalovaných vo výške 2.257,23 EUR a hodnota plotu murovaného lomového kameňa vo výške 9.774,07 EUR. Zároveň uvedeným znaleckým posudkom bola určená aj výška náhrady za prípadné zriadenie vecného bremena v sume 3.246,33 EUR.
20. Žalobkyne s takýmto spôsobom usporiadania nesúhlasili tvrdiac, že v danom prípade je potrebné rozlišovať medzi neoprávnenou stavbou postavenou v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka a nepovolenou stavbou, ktorá bola zrealizovaná v rozpore so stavebno-právnymi predpismi, teda bez stavebného povolenia.
21. Podľa informácie obce B. na č.l. 128.2 zo dňa 08.01.2021 na uvedené murované oplotenie nie je evidované žiadne ohlásenie drobnej stavby, ani vydanie stavebného povolenia. Na ich návrh súd vykonal výsluch svedka V. Y., ktorý potvrdil, že uvedené murované oplotenie bolo postavené ďalej ako pôvodné pletivové oplotenie, teda viac do pozemku jeho sestier - žalobkýň. Súdu predložili odborný statický posudok uvedeného oplotenia, z ktorého vyplýva, že murivo je na viacerých miestach poškodené vypadaním kusov lomového kameňa. Na murivo bola použitá nekvalitná cementová malta, murivo bolo nekvalitné realizované. Nekvalitná malta sa dá na viacerých miestach ručne vyškrabovať, čím dochádza
k vypadávaniu kameňov, zmenšuje sa šírka muriva a následne aj jeho stabilita. Pri realizácii neboli dodržané dilatačné zvislé škáry na základovej časti muriva. Následkom zmien teploty dochádza k deformácii muriva a absenciou dilatačných škár dochádza k lokálnym trhlinám. Neboli dodržané zásady kladenia kyklopských väzieb kameňov a tak dochádza k lokálnemu oslabovaniu muriva. Základová škára v hĺbke 40 až 50 cm zamrzáva, čo tiež spôsobuje deformácie a následne trhliny v murive. Doporučená nepremŕzavá hĺbka základovej škáry v danej lokalite je 90 cm až 1 m. Na základe statickej analýzy môže konštatovať, že objekt oplotenia je podmienečne bezpečný a spoľahlivý a spĺňa kritéria posúdenia podľa príslušných platných technických noriem pre návrh a posudzovanie konštrukcií stavieb. V miestach poškodenia vypadnutých kusov kameňa došlo k zmenšeniu šírky muriva a tým k jeho oslabeniu o 40 %. Následkom ďalšieho vplyvu počasia ako je dážď a teplotné zmeny bude dochádzať k ďalšiemu poškodzovaniu, čím bude ohrozená bezpečnosť osôb pohybujúcich sa v jeho blízkosti. Navrhuje v čo najkratšom čase posudzovaný múr oplotenia rekonštruovať a pri rekonštrukcii použiť kvalitný materiál a poctivé remeslo. V blízkosti miest s poškodením muriva zamedziť z bezpečnostných dôvodov pohyb osôb, najmä osôb maloletých.
22. Dňa 14.10.2021 bola realizovaná ohliadka spornej časti oplotenia za účasti statika Ing. O. X., ktorý vypracoval statický posudok predložený žalobkyňami a uviedol, že rekonštruovať poškodené sporné oplotenie je možné injektážou, prípadne primurovaním, čo by však bolo finančne náročnejšie ako zbúranie uvedených častí oplotenia a nanovo jeho vymurovanie. Hlavnými príčinami jeho poškodzovania sú nedostatky v jeho základoch, ktoré nie sú umiestnené v nemrznúcej časti zeminy a neexistencia žiadnej dilatácie. Boli zistené viaceré poruchy oplotenia spôsobené vypadnutím lomového kameňa, ktoré majú za následok oslabenie muriva oplotenia a ohrozujú tak nielen jeho stabilitu, ale vyvolávajú aj nebezpečenstvo prípadného poškodenia zdravia u maloletých osôb nachádzajúcich sa v jeho blízkosti.
23. Žalovaní na základe výsledkov ohliadky navrhovali odstránenie časti sporného oplotenia asi v jednej polovici s tým, aby bolo zachované oplotenie v tej časti, kde je vedená plynová prípojka k ich rodinnému domu. Podľa dodatku k statickému posudku v prípade rozhodnutia o premiestnení oplotenia, nie je technický problém umiestniť potrubie plynovej prípojky na novom oplotení (nad zemou) a súčasne nie je potrebné odstránenie porastov. V dĺžke záhradného jazierka navrhol realizovať ľahkú konštrukciu plota.
24. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka, (1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). (2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
25. Za neoprávnenú stavbu z hľadiska občiansko-právnej úpravy treba považovať stavbu postavenú na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. Od takto postavenej neoprávnenej stavby, pri ktorej chýba občiansko-právny titul na jej zriadenie, treba odlišovať stavbu nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov. Ide o stavbu bez stavebného povolenia, alebo stavbu postavenú v rozpore so stavebným povolením. Tieto otázky sú však upravené v rámci správneho práva, na základe ktorého príslušný stavebný úrad môže uložiť sankcie za porušenie administratívnych predpisov v zmysle ust. § 88 zák. č. 50/1976 Zb.
25. Z ust. § 88 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad nariadi vlastníkovi odstránenie stavby, ak ide o závadnú stavbu ohrozujúcu život alebo zdravie; ak stavba bola postavená bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním; ďalej stavbu na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené, alebo dočasnú stavbu pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel na ktorý bola zriadená.
26. Z uvedeného teda vyplýva, že súd nemá právomoc rozhodovať o prípadnom odstránení tzv. nepovolenej stavby, keďže túto majú výlučne správne orgány.
27. Z občiansko-právneho hľadiska je potom aj nepovolená stavba stavbou neoprávnenou, pokiaľ bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť.
28. Za neoprávnenú stavbu možno považovať iba takú stavbu zriadenú na cudzom pozemku, ktorá má charakter nehnuteľnosti v zmysle ust. § 119 ods. 2 OZ, teda ktorá je spojená so zemou s pevným základom.
29. Medzi stranami nebolo sporné, že oplotenie vo vlastníctve žalovaných má charakter stavby, pretože je spojené so zemou pevným základom, čo vyplýva aj zo statického posudku predloženého žalobkyňami.
30. Vlastník pozemku sa môže proti neoprávnenému stavebníkovi domáhať ochrany na súde a súd môže rozhodnúť tak, že nariadi odstrániť neoprávnenú stavbu na náklady stavebníka, alebo prikáže neoprávnenú stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, alebo inak usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, ak neprichádza do úvahy odstránenie stavby, ani jej prikázanie vlastníkovi pozemku. V takomto prípade vlastníctvo k stavbe zostáva nezmenené a naďalej je vlastníkom stavby stavebník bez toho, aby súd o tomto vlastníctve ešte rozhodoval. Jedným zo spôsobov iného usporiadania je zriadenie vecného bremena za náhradu, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Pri tomto inom usporiadaní pomerov súdom pôjde zrejme o situácie, keď so zreteľom na okolnosti daného prípadu bude spravodlivé a v súlade aj s dobrými mravmi, aby vlastníctvo k stavbe zostalo aj naďalej stavebníkovi, pretože napríklad bol pri zriaďovaní stavby dobromyseľný a vlastník pozemku to mlčky trpel. Súd však nemá možnosť v zmysle ust. § 135c priznať stavebníkovi vlastnícke právo k pozemku, môže mu však za náhradu najmä zriadiť vecné bremeno obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe. Vecné bremeno by malo vlastníka pozemku zaťažovať len v nevyhnutnej miere, ktorej zodpovedá napríklad aj priestor vymedzujúci prístupovú cestu k stavbe. Pri určení náhrady za zriadenie vecného bremena nemožno vychádzať iba z cenových predpisov, resp. z trhovej ceny za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase zriadiť vecné bremeno zmluvou. Treba tu zohľadniť aj skutočnosť, že vlastník pozemku bol obmedzený proti svojej vôli, prípadne bez svojho vedomia a treba tiež prihliadať okolnosti za ktorých bola neoprávnená stavba zriadená.
31. Pri rozhodnutí o odstránení stavby sa prihliada k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, potom na to, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe býva, aký je rozsah zastavaného pozemku a či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Je potrebné prihliadnuť i k dôvodom, prečo vlastník pozemku nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie a pokiaľ vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel tiež k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula (Najvyšší súd ČR 22Cdo/432/2002).
32. Súd I. inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci uvažoval o usporiadaní pomerov medzi žalobkyniami ako vlastníkmi pozemku a žalovanými ako vlastníkmi časti neoprávnenej stavby oplotenia postupom podľa § 135c ods. 3 OZ. K výstavbe murovaného oplotenia došlo v čase, kedy vlastníčkou pozemkov t.č. vo vlastníctve žalovaných bola ich právna predchodkyňa I. W., ktorá vlastníctvo k nim nadobudla darovacou zmluvou pod č. vkladu V1316/98, čo nesporne vyplýva z obsahu jej svedeckej výpovede. Táto zároveň poprela existenciu akýchkoľvek sporov týkajúcich sa predmetného oplotenia s právnymi predchodcami žalobkýň.
33. Aj keď žalobkyne tvrdili, že ich matka mala pochybnosti o tom, že uvedené murované oplotenie je umiestnené čiastočne na pozemku v jej vlastníctve, nepreukázali žeby táto realizovala akékoľvek faktické alebo právne kroky proti jeho výstavbe.
34. Teda vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby stavebník v čase jeho výstavby vedel, že ho stavia na cudzom pozemku a súčasne nebolo preukázané, žeby právna predchodkyňa žalobkýň akýmkoľvek spôsobom proti jeho výstavbe zakročila spochybňujúc jeho umiestnenie na pozemku v jej výlučnom vlastníctve. Potom vzhľadom na dobu, ktorá od jeho výstavby uplynula by bolo spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi usporiadanie pomerov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkmi stavby postupom podľa § 135c ods. 3 OZ.
35. V priebehu súdneho konania bol súdu predložený statický posudok, zo záverov ktorého vyplynulo, že murivo na viacerých miestach uvedenej časti oplotenia je poškodené vypadaním kusov lomového kameňa; na murivo bola použitá nekvalitná cementová malta, ktorá sa dá na viacerých miestach ručne vyškrabovať čím dochádza k vypadávaniu lomového kameňa, tým k zmenšeniu šírky muriva spôsobujúcej ohrozenie celej jeho stability. Z miesta poškodenia vypadnutých kusov kameňa došlo k
zmenšeniu šírky muriva a tým k jeho oslabeniu o 40 %. Pri realizácii základovej časti muriva neboli dodržané dilatačné zvislé škáry a preto následkom zmien teploty dochádza k vzniku lokálnych trhlín. K lokálnemu oslabeniu muriva dochádza aj z dôvodu nedodržania zásady kladenia tzv. kyklopských väzieb kameňov. K poškodzovaniu uvedeného muriva oplotenia dochádza aj z dôvodu, že základová škára je v hĺbke 40 až 50 cm, kde zamŕzava, čo tiež spôsobuje deformácie a následné trhliny v murive. V uvedenej lokalite je doporučená nepremŕzavá hĺbka základovej škáry 90cm až 1m. Vypadávaním lomového kameňa z muriva oplotenia zároveň vzniká nebezepečenstvo ohrozenia zdravia najmä v prípade maloletých osôb nachádzajúcich sa v jeho blízkosti. Pri ohliadke uvedeného oplotenia statik pripustil možnosť jeho rekonštrukcie a to buď injektážou alebo výstavbou betónovej primúrovky až do základov s dilatačnými škárami, avšak náklady takejto rekonštrukcie by boli nepomerne vyššie oproti nákladom spojených s rozobratím poškodenej časti muriva a jeho novou výstavbou v súlade s technickými normami.
36. Vzhľadom na vzniknuté deformácie v spornej časti murovaného oplotenia popísané v statickom posudku a zistené pri jeho ohliadke s nepriaznivou prognózou ich ďalšieho rozširovania následkom teplotných zmien, dažďa a pod. spôsobujúcich ohrozenie jeho stability a zároveň nebezpečenstva vzniku škody, nielen na majetku žalobkýň, ale aj na zdraví osôb nachádzajúcich sa v jeho blízkosti, súd dospel k záveru o odôvodnenosti návrhu žalobkýň na jeho odstránenie postupom podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka.
37. Ak by súd akceptoval návrh žalovaných na usporiadanie vzťahov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkmi stavby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, je nepochybné, že sporná časť oplotenia by si vyžiadala rekonštrukciu a táto podľa návrhu statika by neprimeraným spôsobom podľa názoru súdu I. inštancie zasahovala do vlastníckeho práva žalobkýň. Rekonštrukciou navrhovanou statikom výstavbou betónovej primúrovky do základovej časti s dilatačnými škárami, by došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobkýň ešte vo väčšom rozsahu ako v prípade spornej časti murovaného oplotenia.
38. Zo stavebno-technického hľadiska, súd nepovažoval za vhodný spôsob usporiadania vzťahov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkmi stavby odstránením časti stavby sporného oplotenia s tým, že v zostávajúcej časti, kde je vedená plynová prípojka k domu žalovaných by bolo zriadené vecné bremeno. Podľa názoru súdu I. inštancie nebolo vylúčené, že odstránením časti sporného oplotenia by nemohlo dôjsť k ohrozeniu stability zostávajúcej časti a tým aj k nebezpečenstvu vzniku škody nielen na majetku ale aj zdraví žalobkýň. Aj z dodatku k statickému posudku vyplýva, že aj v prípade rozhodnutia o premiestnení oplotenia nie je technický problém umiestniť potrubie plynovej prípojky na novom oplotení (nad zemou) s tým, že súčasné odstránenie porastov nie je potrebné. Na základe uvedených skutočností, preto súd žalobe vyhovel a uložil žalovaným povinnosť odstrániť spornú časť oplotenia v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení dlhšej lehoty na splnenie povinnosti zohľadnil prípadnú potrebu realizácie prekládky plynovej prípojky tak, aby táto nemusela byť realizovaná v zimnom období v čase vykurovacej sezóny.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobkyniam voči neúspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.