Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31S-39-2020.pdf
PDF · 186.62 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: MH Teplárenský holding, a.s., so sídlom Turbínová 3, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 211 541, od 01.05.2022 ako právny nástupca spoločnosti Žilinská Teplárenská, a.s., so sídlom Košická 11, Žilina, IČO: 36 403 032, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ APLI.KAL, družstvo, so sídlom Vendelína Javorku 29/1, 010 01 Žilina , IČO: 51 030 837, 2/ Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, 3/ Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, odštepný závod Piešťany, so sídlom Nábrežie Ivana Krasku 3/384, 921 01 Piešťany, IČO: 36 022 047, 4/ VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, so sídlom P.O.BOX 45, Karloveská 2, 842 04 Bratislava, IČO: 00 156 752, 5/ Obec Rosina, so sídlom 013 22 Rosina 167, právne zastúpený: HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 3743/2020-1.8, 14028/2020 zo dňa 10.03.2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky Číslo: 3743/2020-1.8, 14028/2020 vydané dňa 10.03.2020 a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie Číslo:OU-ZA-OOP3-2019/004100/ KUZ vydané dňa 26.06.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
III. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ až v rade 5/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím číslo: OU-ZA-OSZP3-2018/012346-003/Slt zo dňa 27.03.2018, právoplatným dňa 28.03.2018, (ďalej len „Súhlas“) Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej len „Okresný úrad Žilina, OŽP“), ako príslušný orgán miestnej štátnej správy podľa § 2 a § 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako príslušný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako príslušný orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve podľa § 108 ods. l písm. m) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch") a podľa ustanovení zákona o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) udelil súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch pre Žilinskú teplárenskú, a.s.,
Žilina, Košická č. 11,011 87 Žilina, IČO: 36 403 032 (právny predchodca žalobcu uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ďalej len „žalobca“). Miesto nakladania: Odkalisko Rosina, Žilinská teplárenská a.s., Žilina, k.ú. G., na parc. č.: 1458/119, 1458/120, 1458/122, 1458/124, 1458/126, 1458/128, 1458/130, 1458/132, 1458/134, 1458/136, 1458/138, 1458/139, 1458/140, 1458/141, 1458/280, 1458/,278, 1458/276, 1458/274, 1458/265, 1427/51, 1427/50, 1427/49, 1427/48. Zároveň Okresný úrad, OŽP určil taxatívne stanovené podmienky predmetného súhlasu, ktoré špecifikoval vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Súhlas bol udelený na dobu určitú do 26.03.2023. Proti súhlasu nebolo podané odvolanie a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2018.
2. Podnet na preskúmanie Súhlasu bol podaný ďalším účastníkom konania v rade 1/ listom zo dňa 15.06.2018.
3. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) preskúmal mimo odvolacieho konania zákonnosť Súhlasu, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh konania a rozhodnutím Číslo: OU-ZA-OOP3-2019/004100/KUZ zo dňa 26.06.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) právoplatný Súhlas Okresného úradu, OŽP zrušil z dôvodu porušenia zákonnosti z hľadiska hmotného práva, nakoľko bol vydaný v rozpore s príslušnými právnymi predpismi ako aj v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku, na základe neúplne zisteného skutkového stavu, pričom boli porušené hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy platné v čase jeho vydania. Žalovaný vytýkal Súhlasu nasledovné nedostatky:
- Výrok je zmätočný a nepresný, pričom po obsahovej stránke nie je v súlade s platnými právnymi predpismi.
- Podmienka 2./ Súhlasu je stanovená nad rámec zákona, nakoľko v súlade s § 97 ods. 2 sa pri písm. d) zákona o odpadoch neurčuje množstvo odpadu.
- Podmienka 4./ Súhlasu je stanovená v rozpore s ustanoveniami zákona o odpadoch, nakoľko spôsob nakladania s odpadmi: · R13 Skladovanie odpadov pred použitím niektorej z činností Rl až R12 (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku) - do podmienok Súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov podľa § 97 ods. 2 písm. d) zákona o odpadoch nepatrí. Taktiež Okresný úrad, OŽP neuviedol v súlade s akým právnym predpisom uvedený kód stanovil. · Kód R13 je súčasťou Prílohy č. 1 k zákonu o odpadoch a týka sa zhodnocovania odpadov. V súlade s § 3 ods. 3 zákona o odpadoch zariadenie na zber odpadov nie je totožné so zariadením na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov. Okresný úrad, OŽP stanovil v podmienke 4./ Súhlasu: „zhromažďovanie vytriedených odpadov - zeminy podľa druhu odpadov na určené plochy a vytvorenie dočasných depónií, zeminy umiestnených na zhromažďovacom mieste vyčlenenom v objekte Odkaliska Rosina", pričom malo byť správne uvedené: „na parcelách, ktoré vymedzujú zariadenie na zber odpadov“. Podľa podmienky 5./ je predmetný súhlas vydaný na dobu určitú do 26.03.2023, čo však nekorešponduje so stanoveným termínom realizácie prevádzky (str. 6.), a to „Dovoz rekultivačnej zeminy do prevádzky na zber bude v termíne od marca 2018 do októbra 2018 ". Vo výroku v časti Všeobecné ustanovenia v podmienke č. 5/ (str. 3.) je uvedené: „Prevádzkovateľ bude zberať len vybrané druhy odpadov, uvedené v predmetnom súhlase zaradené do kategórie O
- ostatný odpad.“ Avšak v časti „Bezpečnostné opatrenia pri prevádzkovaní zariadenia na zber" je opatrenie pod č. 10 (str. 7.) stanovené nesprávne a do predmetného súhlasu nepatrí: „V prípade zberu a spracovania odpadov skupiny 20 - komunálne odpady musí žiadateľ - prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov predložiť zmluvu s obcou na vykonávanie takejto činnosti a obec podrobne upraví spôsob a podmienky zberu, prepravy BRO tak, aby bolo v súlade s VZN obce." Vo výroku súhlasu sú stanovené „Podmienky súhlasu k využitiu odpadov na povrchovú úpravu terénu" (str. 3.). Okresný úrad, OŽP však rozhodoval iba o súhlase na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch. Podmienka č. 8 (str. 3.) nepatrí do predmetného Súhlasu. „Pri povrchovej úprave terénu je účelné pred použitím tieto odpady vhodne upraviť a spôsob ich využitia musí zabezpečiť stabilitu takto uloženého inertného odpadu najmä s ohľadom na zabránenie zosuvov." Podmienka č. 12 (str. 4.) nepatrí do predmetného Súhlasu. „Scenéria krajiny -odporúčame vykonať rekultiváciu odkaliska v súlade s požiadavkami ochrany životného prostredia a iných súvisiacich predpisov tak, aby lokalita po rekultivácii nepôsobila rušivo na scenériu krajiny."
Vo výroku Súhlasu v časti - Technické podmienky prevádzky (str. 6.) je chybne uvedené: „Na základe výpisu z katastra nehnuteľnosti zo dňa 23.2.2018 LV č. XXXX je vlastníkom uvedených parciel Odkaliska Rosina, spoločnosť Žilinská teplárenská a.s., Žilina." Taktiež slovné spojenie „uvedených parciel Odkaliska Rosina" je nedostatočne špecifikované. Okresný úrad, OŽP uviedol nesprávne číslo listu vlastníctva a neuviedol ani katastrálne územie, ktorého sa LV týka. Správne malo byť uvedené: „Na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. je výlučným vlastníkom parciel, na ktorých bude prevádzkované zariadenie na zber odpadov, Žilinská teplárenská, a.s., Žilina." Prvostupňový správny orgán poukazoval na skutočnosť, že Okresný úrad, OŽP rozhodoval iba o súhlase na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch, avšak v rozpore s ustanoveniami zákona o odpadoch v taxatívne stanovených podmienkach súhlasu rozhodoval o využití odpadov na povrchovú úpravu terénu a o rekultivácii Odkaliska Rosina. V odôvodnení rozhodnutia taktiež absentuje správna úvaha Okresného úradu, OŽP vo vzťahu k § 97 ods. 2 písm. f) zákona o odpadoch, a teda, či je potrebné v danom prípade stanoviť podmienky kontroly a monitorovania výkonu činnosti. V súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku je prvostupňový správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Ide o zákonný nárok účastníka konania a zúčastnených osôb a Okresný úrad, OŽP uvedenú zákonnú povinnosť opomenul, čo môže byť za podmienok § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku dôvodom na obnovu konania. Aj v doručení Súhlasu a následnom vyznačení právoplatnosti sú pochybenia. V spisovom materiáli absentuje prehlásenie účastníka konania - Vodohospodárskej výstavby, š.p., Bratislava o vzdaní sa práva na podanie odvolania; napriek tomu Okresný úrad, OŽP nesprávne a predčasne vyznačil právoplatnosť Súhlasu na deň 28.03.2018, kedy uvedený účastník konania ešte len Súhlas prevzal a neuplynula zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania. Ostatní účastníci konania podpísali „Prehlásenie o odovzdávaní spisu a vzdania sa odvolania Okresného úradu Žilina, číslo spisu rozhodnutia: OU-ZA-OSZP3/2018/012346/Slt zo dňa 27.03.2018", čo je po obsahovej stránke zmätočné, nakoľko nie je zrejmé, aký spis im bol odovzdávaný a z akého dôvodu. Prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že preskúmavaný Súhlas je s poukazom na výrokovú časť a podmienky v ňom stanovené nepreskúmateľný a zmätočný s tým, že na základe uvedených výsledkov preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania nebolo možné Súhlas ponechať v platnosti, a to ani pri posúdení dobromyseľne nadobudnutých práv žiadateľa a bolo potrebné ho pre nezákonnosť a porušenie hmotného práva (platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia) zrušiť. 4. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, v ktorom vzniesol nasledovné námietky:
- záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je všeobecne považovaná za jednu zo záruk právnej stability vzťahov upravených správnym rozhodnutím, pričom túto stabilitu je potrebné v rámci mimo odvolacieho prieskumu rešpektovať,
- zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáže, že rozhodnutie je rozpore s hmotným právom, zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je právnym predpisom zmiešanej povahy, ktorý obsahuje tak hmotnoprávne ustanovenia ako aj ustanovenia procesného práva. S ohľadom na povahu ustanovení § 97 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch sú tieto ustanovenia procesného charakteru, čo potvrdzuje aj ich umiestnenie v rámci vnútorného členenia, jednotlivé nedostatky Súhlasu zistené prvostupňovým správnym orgánom uvedené v rozhodnutí považoval žalobca za nedostatky procesné a formálne, pokiaľ prvostupňový správny orgán špecifikuje obsahové náležitosti súhlasu, ktoré sú nadbytočnými a nemali byť v rámci súhlasu obsiahnuté, na základe čoho následne dospel k záveru, že Súhlas je potrebné zrušiť. Následne pokiaľ by bolo nepochybne preukázané, že Súhlas je v dôsledku týchto náležitostí v rozpore s hmotným právom, bolo by možné zvážiť, či odôvodňujú najkrajnejší zásah zrušením rozhodnutia, nedodržanie postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nemohlo viesť k rozporu k Súhlasu s hmotným právom, dôvodom na zrušenie Súhlasu nemôže byť ani nesprávne/zmätočné vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia, k obsahovým náležitostiam Súhlasu, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami zákona
o odpadoch, rozhodovanie o využití odpadov na povrchovú úpravu terénu a o rekultivácii Odkaliska Rosina ( k časti súhlasu „Podmienky súhlasu k využitiu odpadov na povrchovú úpravu terénu") nie je možné chápať ako úpravu práv a povinnosti týkajúcich sa využitia odpadov na povrchovú úpravu terénu a rekultivácie Odkaliska Rosina. Podmienky obsiahnuté v dotknutej časti súhlasu sa podľa svojho obsahu neviažu k fáze rekultivácie Odkaliska Rosina, povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku je zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením dotknuté.
5. Žalovaný svojim rozhodnutím Číslo: 3743/2020 - 1.8, 14028/2020 zo dňa 10.03.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, pričom sa nezaoberal jednotlivými bodmi odvolania, pretože zo spisového materiálu zistil, že prvostupňový správny orgán správne skonštatoval, že Súhlas bol vydaný na základe neúplného zisteného skutkového stavu, pričom boli porušené hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy platné v čase vydania rozhodnutia. Žalovaný v rámci konania zohľadnil podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku práva účastníka konania nadobudnuté dobromyseľne. Podľa žalovaného práva účastníka konania nemohli byť v tomto prípade rozhodnutím prvostupňového orgánu vôbec dotknuté, nakoľko zistil, že žalobca v nasledujúcich rokoch (neuvádza konkrétny rok) bude realizovať rekultiváciu odkaliska, na ktorú bude potrebovať výkopovú zeminu, ktorú chce navoziť v množstve 100 000 až 120 000 m3 z výstavby diaľničného privádzača Lietavská Lúčka - Žilina, čím vytvorí dočasnú depóniu výkopovej zeminy na odkalisku na obdobie 5 rokov, ktoré miesto si spoločnosť zadefinovala ako miesto na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov a následne požiadala o súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov. Poukazujúc na § 3 ods. 5, § 5 ods. 1 a § 3 ods. 18 zákona o odpadoch žalovaný vyhodnotil, že skladovanie výkopovej zeminy nie je možné v zariadení na zber odpadov a mať udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, nakoľko v predmetnom zariadení sa nevykonáva dočasné zhromažďovanie odpadu na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov. Účelom zariadenia na zber odpadov je zber a výkup odpadu, ktorý sa pri určitom vyzberanom a vykúpenom množstve odpadu odvezie na spracovanie odpadov. Do predmetného zariadenia na zber odpadov môže držiteľ odpadu priviesť a odovzdať odpady, ktoré sú povolené v rámci predmetného súhlasu, a to kedykoľvek počas prevádzkových hodín zariadenia. Na skladovanie výkopovej zeminy pre pôvodcu sa udeľuje súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. v) zákona o odpadoch. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca nenadobudol práva priznané pôvodným Súhlasom dobromyseľne. S poukazom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že v rámci konania zohľadnil podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku tiež práva účastníka konania nadobudnuté dobromyseľne a žiadne práva žalobcu neboli prvostupňovým rozhodnutím dotknuté, pričom dôvodom zrušenia Súhlasu bola jeho nezákonnosť. Na základe vyššie uvedeného mal podľa pokynu žalovaného Okresný úrad Žilina, OŽP začať konanie o odstránení výkopovej zeminy z priestorov Odkaliska Rosina, nakoľko súčasne skladovanie navozenej výkopovej zeminy je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.
6. Včas podanou správnou žalobou žalobca žiadal preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a tieto zrušiť. Správnu žalobu odôvodnil nasledovnými žalobnými bodmi: a) nesprávne právne posúdenie veci; b) nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; c) zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci. V prvom rade žalobca poukázal na to, že žalovaný sa tak, ako to uvádza v poslednom odseku na str. 4 druhostupňového rozhodnutia, nezaoberal jednotlivými bodmi podaného odvolania, a to aj napriek tomu, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, aj s poukázaním na relevantnú judikatúru, vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Navyše, žalovaný prekvapivo konštatoval, že Súhlas je nezákonný z dôvodu, že ani nemal byť vydaný, čím sa zásadným spôsobom odchýlil od dôvodov prvostupňového rozhodnutia; zároveň na
tomto základe konštatoval, že žalobca nenadobudol práva priznané Súhlasom dobromyseľne, pričom sa opäť nezaoberal zistením a posúdením relevantného skutkového stavu. Podľa žalobcu žalovaný, napriek tomu, že konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní Prvostupňového rozhodnutia postupoval správne, založil svoje rozhodnutie na zásadne odlišných dôvodoch, čím žalobcu zároveň zbavil možnosti na tieto závery reagovať ešte v administratívnom konaní (podľa názoru žalobcu v súvislosti s uvedeným bol daný dôvod na postup podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku). Prvostupňový správny orgán prvostupňové rozhodnutie založil na zistení porušenia zákonov, a to nielen v procesnej rovine, ale aj v hmotnoprávnej rovine, pričom však nespochybnil Súhlas ako taký, avšak konštatoval len rozpor niektorých obsahových náležitostí výrokovej časti s hmotným právom. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal práve na základe toho, že na základe Súhlasu už nadobudol výkopovú zeminu, pričom z prvostupňového rozhodnutia nevyplýval tak závažný rozpor s hmotným právom, ktorý by odôvodňoval jeho zrušenie, osobitne pri rešpektovaní § 65 ods. 2 Správneho poriadku, pričom zároveň sa prvostupňový orgán otázkou, či došlo k dobromyseľnému nadobudnutiu práv zo Súhlasu a či a ako budú tieto dotknuté, vôbec nezaoberal. Podľa žalobcu žalovaný dospel k záveru o tom, že žalobca nenadobudol práva dobromyseľne, arbitrárne. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že z podania, ktorým začalo konanie o Súhlase, priamo vyplývali všetky relevantné skutočnosti, pre ktoré mal žalobca záujem výkopovú zeminu nadobudnúť, t.j. správny orgán nebol ničím uvádzaný do omylu. Bolo len a len vecou Okresného úradu Žilina, OŽP podanie žalobcu posúdiť a rozhodnúť o ňom; zároveň sa k podkladu Súhlasu vyjadrovali aj ďalšie správne orgány, vykonávajúce svoje právomoci aj v oblasti nakladania s odpadmi, ktoré taktiež vydanie Súhlasu nerozporovali. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že ani podávateľ podnetu na preskúmanie Súhlasu mimo odvolacieho konania, hoci zastúpený právnym zástupcom a s predmetom činnosti aj v oblasti nakladania s odpadom, nenamietal skutočnosť, že by Súhlas bol nezákonný z dôvodu, ku ktorému dospel žalovaný. Nakoniec, k takémuto záveru nedospel ani prvostupňový správny orgán v rámci prvostupňového rozhodnutia. V takejto súvislosti je podľa žalobcu konštatovanie nedobromyseľnosti pri nadobudnutí práv nepodložené, ba až absurdné a mal za to, že jedným z cieľov jeho konštatovania bolo vyhnúť sa zdôvodňovaniu potreby zvoleného zásahu a posudzovaniu jeho dôsledkov. K svojej dobromyseľnosti a postupu v súvislosti s podaním žiadosti o vydanie Súhlasu žalobca uviedol, že túto podal po tom, ako príslušné orgány informoval o možnosti získať výkopovú zeminu potrebnú na rekultiváciu odkaliska zo stavby „Dl Diaľničný privádzač Lietavská Lúčka - Žilina, II. etapa", ktorá bola realizovaná v bezprostrednej blízkosti žalobcom prevádzkovaného odkaliska s tým, že všetkým zúčastneným, vrátane okolitých obcí bolo zrejmé, že takéto riešenie by bolo prínosné aj z pohľadu vedľajších vplyvov na životné prostredie. Na základe konzultácie s Okresným úradom a Slovenskou inšpekciou životného prostrediu (ďalej len „SIŽP“) žalobcovi bol odporučený práve uplatnený postup (viď obsah vyjadrenia SIŽP, ktoré je citované v prvostupňovom rozhodnutí; str. 7 - 8). Záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je všeobecne považovaná za jednu zo záruk právnej stability vzťahov upravených správnym rozhodnutím, pričom túto stabilitu je potrebné v rámci mimoodvolacieho prieskumu rešpektovať. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 10Sžk/7/2018 zo dňa 28.02.2019, v ktorom tento dospel k záveru, podľa ktorého povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku je zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. Správny orgán musí dbať na to, aby účastník konania, ktorý konal dobromyseľne, bol rozhodnutím vydaným v mimo odvolacom konaní dotknutý v čo najmenšej miere, prípadne vôbec. NS SR v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/102/2017 zo dňa 24.04.2019 uvádza: „Aj v správnom práve zásadne platí princíp „rei iudicatae", ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Ide nielen o tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Keďže však konaním o mimoriadnych opravných prostriedkoch dochádza k zásahu do právoplatných rozhodnutí, je potrebné pristupovať k takýmto opravným prostriedkom s najvyššou opatrnosťou, aby nedochádzalo k ohrozeniu dôvery občanov v stabilitu raz založených práv a povinností a v základy právneho štátu." V bode 11 odôvodnenia citovaného rozsudku NS SR uvádza: „... je nevyhnutné, ako to vyplýva aj zo Správneho poriadku, v rámci konania mimo odvolania skúmať i zásah do dobromyseľne nadobudnutých
práv, jeho intenzitu a vysporiadať sa s otázkou, či v konkrétnom prípade prevažuje záujem na nezmeniteľnosti správneho rozhodnutia a relevantný súkromný záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv alebo verejný záujem na zmene nezákonného rozhodnutia. S touto otázkou sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. S ohľadom na zásah do nadobudnutých práv sa v konaní mimo odvolania nepripúšťa ani zrušenie rozhodnutia pre procesné chyby v pôvodnom konaní, skončenom právoplatným rozhodnutím. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Či právoplatné rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením." Žalobca mal za to, že bolo povinnosťou správnych orgánov relevantným spôsobom sa vysporiadať s problematikou uvádzanou v citovaných rozhodnutiach NS SR a keďže vydaný Súhlas, ani práva na jeho základe nadobudnuté, nezasahujú žiadnym spôsobom do práv tretích osôb, zastával názor, že nebol dôvod Súhlas rušiť, osobitne s ohľadom na dôsledky z jeho zrušenia vyplývajúce, vrátane hroziacej ujmy a jej rozsahu.
V súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca uviedol, že v dôsledku zrušenia Súhlasu má byť vedené konanie o odstránení výkopovej zeminy z priestorov ním prevádzkovaného odkaliska. V závislosti od použitého dopravného prostriedku by na vykonanie prepravy objemu výkopovej zeminy, ktorú na základe Súhlasu nadobudol, bolo súhrnne potrebné cca 7.000 jázd, ktoré by už ale nemohli byť vedené mimo zastavané územie susediacich obcí tak, ako to bolo pri navážaní zeminy, kedy bola doprava vedená po trase budovaného diaľničného privádzača a po komunikácii spájajúcej mestskú časť Bytčica s obcou Rosina. Rovnaká situácia by nastala pri opätovnom dovoze materiálu v súvislosti s rekultiváciu odkaliska. Podľa žalobcu práve aj týmito skutočnosťami sa správne orgány mali zaoberať pri posudzovaní dopadov rozhodnutia o zrušení Súhlasu v mimoodvolacom konaní, pokiaľ by boli postupovali v súlade so zákonom, osobitne, pokiaľ by žalovaný nebol arbitrárne dospel k záveru, že žalobca nebol dobromyseľný. Pokiaľ by Súhlas nebol vydaný, jeho postavenie by bolo lepšie - nedisponoval by síce potrebným materiálom, avšak by mu ani nehrozila dodatočná ujma; paradoxným je aj to, že rovnako tak by boli celkom zjavne nižšie dopady na životné prostredie, ktoré majú práve dotknuté správne orgány chrániť. Žalobca považoval za potrebné ďalej uviesť, že zeminu nepreberal za účelom dosiahnutia zisku a aj odplata, ktorú prevzal (0,50 EUR/m3) bola spotrebovaná v súvislosti so spojenými činnosťami.
7. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný svojim podaním zo dňa 08.07.2020 a žalobu navrhol ako neopodstatnenú zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutia (prvostupňové aj druhostupňové) obsahujú všetky náležitosti ustanovené § 47 Správneho poriadku. Žalovaný uviedol, že z predloženého administratívneho spisového materiálu zistil a vo svojom rozhodnutí č. 3743/2020-1.8, 14028/2020 zo dňa 10.3.2020 uviedol všetky námietky uvedené v odvolaní žalobcu. Žalobná námietka o tom, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu, je podľa žalovaného účelová a zavádzajúca, pretože v odvolaní nie je ani zmienka o nesprávnom posúdení veci a o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Žalovaný upozornil, že táto námietka nebola zo strany žalobcu uplatnená v priebehu správneho konania (mimo odvolacie konanie) ani v odvolaní. Z tohto dôvodu žalovaný trvá na tom, aby správny súd na túto námietku žalobcu neprihliadal, a to s poukazom na ustálenú prax správneho súdnictva. Žalovaný mal za to, že dostatočne vysvetlil, prečo na skladovanie výkopovej zeminy nie je možné udeliť súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov. Stotožnil sa aj s názorom prvostupňového orgánu majúc za to, že druhostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi s dôrazom na dodržanie zásady legality vyjadrenej v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že ministerstvo ako odvolací orgán „prekvapivo konštatoval, že Súhlas je nezákonný z dôvodu, že ani nemal byť vydaný, čím sa zásadným spôsobom odchýlil od dôvodov Prvostupňového rozhodnutia", žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že prvostupňové a druhostupňové správne rozhodnutie tvoria v rámci správneho konania jeden celok, teda odvolací orgán nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, keďže preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu a nie je viazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry, napr. rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžso/8/2012 zo dňa 27.03.2013, rozsudok NS SR sp. zn. 2Sž-o-KS 126/2006 zo dňa 01.05.2007.
Z uvedeného nepochybne vyplýva, že druhostupňový správny orgán môže uviesť aj iné skutočnosti potvrdzujúce vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia. Žiadny právny predpis nevylučuje, aby druhostupňový správny orgán uviedol na zdôraznenie vecnej správnosti ďalšie relevantné okolnosti. Žalovaný bol názoru, podľa ktorého ako odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaní náležite posúdil vec zo skutkovej a právnej stránky a preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, pričom ani po prípadnom vrátení veci správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie nebude možné v danej veci zo strany žalovaného rozhodnúť spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania výhodnejší alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. Opätovné prejednanie veci neprinesie priaznivejší výsledok vo veci, čo je v tomto štádiu súdneho konania zrejmé, naopak spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní správneho súdu a popiera názor vyslovený vo vyššie uvedenom rozsudku NS SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002. K námietke žalobcu, podľa ktorej druhostupňový orgán dospel arbitrárne k záveru, že žalobca nenadobudol práva dobromyseľne, žalovaný uviedol, že účelom žiadosti žalobcu je skladovanie výkopovej zeminy, ktorú v budúcnosti (ale neuvádza kedy) chce použiť na účely rekultivácie odkaliska a požiadal príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva o súhlas na zber odpadov, pričom už pri predkladaní žiadosti žalobca vedel, že žiaden zber odpadov vykonávať nebude a že mu ide len o skladovanie výkopovej zeminy tak, ako to vyplýva z celého spisového materiálu. Skutočnosť, že žalobca nechcel vykonávať fyzický (reálny) zber odpadov, žalovaný považuje za jednoznačné preukázanie, že žalobca nenadobudol práva dobromyseľne. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že správne orgány v konaní správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona o odpadoch a Správneho poriadku. Prvostupňové rozhodnutie, ako aj druhostupňové rozhodnutie obsahujú všetky náležitosti ustanovené § 47 Správneho poriadku a námietky žalobcu uvedené v žalobe považuje žalovaný za nedôvodné a neopodstatnené.
8. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 31.07.2020, pričom zopakoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe. Podľa jeho názoru sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyjadril ku všetkým námietkam žalobcu, ktorými tento argumentoval v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Pokiaľ žalovaný považuje za účelovú a zavádzajúcu žalobnú námietku žalobcu, že v odvolaní mal žalobca vytýkať nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu, žalobca uviedol, že toto sa nezakladá vôbec na pravde tak, ako nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že táto námietka nebola zo strany žalobcu uplatnená v priebehu správneho konania (mimoodvolacie konanie), resp. nebola uplatnená žalobcom ani v odvolaní. O opaku svedčia všetky písomné podania žalovaného v správnom konaní. Žalobca opätovne poukázal, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na zásadne odlišných dôvodoch ako prvostupňový orgán, čím zároveň zbavil žalobcu možnosti na tieto závery reagovať ešte v administratívnom konaní, a teda v súvislosti s uvedeným bol daný dôvod na procesný postup podľa § 50 ods. 3 Správneho poriadku, nie na potvrdenie rozhodnutia prvostupňového orgánu. Táto námietka nemohla byť ani uplatnená skôr ako v žalobe, keďže správne orgány neposkytli žalobcovi ani potrebnú súčinnosť, aby mohol svoje práva i záujmy účinne a riadne obhajovať. Napr. vo vzťahu k dobromyseľnosti nadobudnutých práv sa prvostupňový orgán touto zaoberal len lakonicky, bez vyhodnotenia dopadov podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku a žalovaný, zjavne si uvedomujúc význam tejto otázky, bez toho, aby mohol žalobca akokoľvek reagovať a navyše v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu, dospel k záveru, že žalobca bol nedobromyseľný. Podľa žalobcu nie je ani možné porozumieť, ako žalovaný dospel k záveru, že žalobná námietka je účelová a zavádzajúca, nakoľko správna žaloba primárne napadá rozhodnutie žalovaného a jeho nedostatky a sekundárne poukazuje aj na postup prvostupňového organu, pričom vytýkané nedostatky sa neodchyľujú od odvolania podaného vo veci. Právny názor žalovaného je odlišný od právneho názoru okresného úradu v konaní o Súhlase, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí v rámci mimoodvolacieho prieskumu. Zo žiadnych zákonných ustanovení táto skutočnosť takto jednoznačne nevyplýva. Ani jeden správny orgán v danom správnom konaní nijako neodôvodnil, prečo na príslušný účel, jednoznačne identifikovaný v rámci žiadosti o vydanie Súhlasu, a to po konzultáciách s príslušnými správnymi orgánmi, nie je možné udeliť súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov. Žalobca uviedol, že zásada legality vyjadrená v ČI. 2 ods. 2 Ústavy SR, na ktorú žalovaný upriamuje pozornosť, v žiadnom prípade neoprávňuje k svojvôli správneho orgánu. Zrušovanie právoplatných rozhodnutí je postupom, ktorý nie je možné uplatňovať ľubovoľne, osobitne citlivo je potrebné vyhodnocovať zásahy do dobromyseľne nadobudnutých práv. Aby sa žalovaný tomuto vyhol, bez akéhokoľvek hlbšieho posúdenia a akýchkoľvek dôkazov a bez preukázania tvrdených skutočností
konštatoval nedobromyseľnosť žalobcu (naproti prvostupňovému orgánu, ktorý ju nespochybňoval). Uvedené nenasvedčuje zároveň dodržaniu princípov ústavného práva (napr. zásady legality) ani princípov správneho konania. Žalobca mal za to, že správne orgány úplne rezignovali na vysporiadanie sa problematikou uvádzanou v ním citovaných rozhodnutiach NS SR sp. zn. 10Sžk/7/2018 z 28.02.2019 a 9Sžsk/102/2017 z 24.04.2019 a keďže vydaný Súhlas ani práva na jeho základe nadobudnuté nezasahujú žiadnym spôsobom do práv tretích osôb, žalobca zastáva názor, že nebol dôvod Súhlas rušiť, osobitne s ohľadom na dôsledky z jeho zrušenia vyplývajúce vrátane hroziacej ujmy a jej rozsahu Čo sa týka tvrdenia žalovaného, podľa ktorého prvostupňové a druhostupňové správne rozhodnutie tvoria v rámci správneho konania jeden celok, žalobca uviedol, že žalovaný iba vytrháva z kontextu v žalobe uvádzané dôvody správnej žaloby, avšak ním zdôraznené časti je potrebné posudzovať ako celok, pretože ako celok predstavujú príslušný dôvod žaloby a zároveň, ako celok vymedzujú žalobcom identifikované pochybenie správneho orgánu odôvodňujúce podanie správnej žaloby. Žalobca k tvrdeniu žalovaného, že druhostupňový správny orgán môže uviesť aj iné skutočnosti potvrdzujúce vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia a žiadny právny predpis nevylučuje, aby druhostupňový správny orgán uviedol na zdôraznenie vecnej správnosti ďalšie relevantné okolnosti, poukazuje na skutočnosť, že žalovaný tým, že založil svoje rozhodnutie na zásadne odlišných dôvodoch ako prvostupňový správny orgán, zbavil žalobcu možnosti na tieto závery reagovať ešte v administratívnom konaní, a teda mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Pokiaľ žalovaný uvádza, že ani po prípadnom vrátení veci správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie nebude možné v danej veci zo strany žalovaného rozhodnúť spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania výhodnejší alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov, žalobca má za to, že prezumovanie výsledku správneho konania je popretím základných princípov práva, na dôvažok, keď žalobca práva nadobudol dobromyseľne a neboli splnené podmienky pre taký zásah, aký zvolili prvostupňový a druhostupňový správny orgán. Ohľadne tvrdenia žalovaného, že opätovné prejednanie veci spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní správneho súdu, žalobca uvádza, že nie je zrejmé, prečo by bránenie práva, navyše vo vzťahu k rozhodnutiu, ktorým bolo zrušené právoplatné rozhodnutie, na základe ktorého žalobca získal práva a tieto aj aktívne užíval, malo spôsobovať akékoľvek prieťahy v konaní správneho súdu (a o zbytočných prieťahoch nemôže byť v tejto súvislosti vôbec reč) a už vôbec, prečo by malo popierať akýkoľvek názor NS SR. Naopak, tak ako to vyplýva zo žaloby, postup správnych orgánov odporuje opakovane konštatovaným právnym názorom súdov Slovenskej republiky, najmä NS SR, čo žalobcu viedlo k uplatneniu jeho práv súdnou cestou. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, podľa ktorého žalobca nemal chcieť vykonávať fyzický (reálny) zber odpadov, čím má žalovaný mať za preukázané, že žalobca nenadobudol práva dobromyseľne, žalobca uvádza, že z podania ktorým začalo konanie o Súhlase, priamo vyplývali všetky relevantné skutočnosti, pre ktoré má žalobca záujem výkopovú zeminu nadobudnúť, t. j. správny orgán nebol ničím uvádzaný do omylu.
9. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania v rade 4/ podaním zo dňa 15.06.2020 s tým, že bol vopred informovaný žalobcom a Okresným úradom Žilina, OŽP o začatí konania a nariadení ústneho pojednávania vo veci vydania súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov a vytvorenie depónie na mieste odkaliska (list č. OU-ZA-OSZP3-2018/0125346-002/SIt zo dňa 09.03.2018), ako aj o rozhodnutí v danej veci (list č. OU-ZA-0SZP3-2018/012346-003/Slt zo dňa 27.03.2018). Voči tomuto rozhodnutiu z pohľadu technicko-bezpečnostného dohľadu nemal pripomienky.
10. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania v rade 5/ podaním zo dňa 26.10.2020 a navrhol správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na to, že napriek inému právnemu posúdeniu zo strany žalovaného oproti prvostupňovému rozhodnutiu, pôvodne vydaný Súhlas nemôže obstáť a výrok o jeho zrušení je namieste. Argumentáciu žalobcu o nedôvodnom zásahu do jeho dobromyseľne nadobudnutých práv považoval za bezvýznamnú, vzhľadom na podstatné vady Súhlasu. Celospoločenský záujem na ochrane životného prostredia a na riadnom rozhodovacom procese v otázkach nakladania s odpadom prevažuje nad záujmami a dobromyseľnosťou žalobcu. V prípade, ak by bol žalobca nesprávnym postupom a celkom zjavne nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Žilina, OŽP dotknutý na svojich právach, môže sa domáhať náhrady škody podľa zák. č. 514/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na
rozsah a povahu pochybení pri vydávaní zrušeného Súhlasu však podľa názoru ďalšieho účastníka v rade 5/ situáciu nemožno riešiť tým, že bude akceptované a ponechané v platnosti nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, nesprávne a nezákonné rozhodnutie, ako to sleduje podanou správnou žalobou žalobca. S názormi rozhodovacej praxe NS SR sa ďalší účastník v rade 5/ stotožnil, nesúhlasil však s tým, že by mali byť na prejednávanú vec aplikované spôsobom, ako to uvádza žalobca. Dal do pozornosti, že už vady, ktoré Súhlasu vytýkal prvostupňový správny orgán, sú významného a zásadného charakteru. Rozhodnutie neobsahuje všetky zákonné náležitosti a naopak obsahuje podmienky, ktoré by nemalo obsahovať, pretože určením týchto podmienok sa fakticky rozhodovalo už o rekultivácii odkaliska, teda o úplne inej veci. Podľa ďalšieho účastníka v rade 5/ žalovaný v rámci odvolacieho konania správne podotkol, že Súhlas bol nesprávne a bez právneho či skutkového základu vydaný na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadu, hoci o takúto činnosť a zariadenie jednoznačne nejde. NS SR akcentuje, že mimoriadne opravné prostriedky majú mimoriadny charakter a nemali by prichádzať do úvahy tam, kde ide o ospravedlniteľné, formálne a menej závažné pochybenia a predovšetkým kde by zrušením správneho rozhodnutia došlo k neodôvodnenému a neprimeranému zásahu do práv nadobudnutých dobromyseľne. V prejednávanej veci však podľa ďalšieho účastníka v rade 5/ o taký prípad nejde. Okresný úrad Žilina, OŽP vydal úplne iné rozhodnutie, než aké vydať mal, okrem toho tak urobil zmätočne a nesprávne. Súhlas vybočuje zo zákonného rámca neudržateľným spôsobom a v oblasti s celospoločenským záujmom (ochrana životného prostredia - nakladanie s odpadmi), že v konečnom dôsledku žalobcova dobromyseľnosť nemôže prevážiť nad potrebou takéto rozhodnutie zrušiť. Avšak aj keby správny súd dospel k záveru, že žalobca dobromyseľný bol, nie je to dôvod, ktorý by mal prevážiť nad potrebou zrušiť rozhodnutie vydané v príkrom a niekoľkonásobnom rozpore s právnym poriadkom. Ak by pôvodne vydaný Súhlas ostal nezrušený, založil by sa stav, keby sa miesto uskladnenia výkopovej zeminy (§ 97 ods. 1 písm. v) zák. č. 79/2015 Z. z.) malo považovať za zariadenie na zber odpadu (§ 97 ods. 1 písm. d) zák. č. 79/2015 Z. z.), napriek tomu, že zo skutočností uvádzaných samotným žalobcom vyplýva, že o také zariadenie nejde. Inak povedané vo svetle analógie predchádzajúceho odseku by sa malo na vec, ktorá nie je stavbou, nahliadať ako na stavbu. Podľa ďalšieho účastníka v rade 5/ neobstoja ani námietky žalobcu k procesnej stránke veci. Skutočnosť, že žalovaný potvrdil zrušujúce rozhodnutie na základe iných pochybení nezakladá na strane žalobcu odvolací dôvod založený na tom, že sa žalobca k tejto argumentácii v konaní nevyjadril. Žalobca do podmienok správneho konania v tomto smere prenáša odvolacie dôvody, ktoré sú typické pre civilné konanie, osobitne civilné sporové konanie. Takýto postup nemá oporu v zákone. Žalovaný podľa ďalšieho účastníka v rade 5/ v tejto súvislosti vo svojom vyjadrení správne poukázal na skutočnosť, že v podmienkach správneho konania tvoria prvostupňové konanie i odvolacie konanie jeden celok a že odvolací orgán nie je viazaný odvolacími dôvodmi, ale rozhodnutie preskúmava ako celok. Analogicky a vo zvýšenej miere to platí pre prieskum rozhodnutia mimo odvolacieho konania ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorého cieľom a účelom je odstrániť hrubé porušenia zákona v rozhodovacej činnosti správnych orgánov. Nad rámec výhrad a zákonných nedostatkov zrušeného Súhlasu ďalší účastník v rade 5/ dal do pozornosti správneho súdu aj ďalšie okolnosti, o ktorých sa v konaní nepojednávalo, avšak ktoré z jeho pohľadu predstavujú dodatočné dôvody nezákonnosti pôvodne vydaného rozhodnutia, a teda súčasne potvrdzujú záver žalovaného, že je namieste jeho zrušenie ako rozhodnutia celkom nezákonného a nesprávneho. Uviedol, že pokiaľ sa rozhodovalo o vydaní súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadu alebo o súhlase na skladovanie výkopovej zeminy pre pôvodcu odpadu v rámci areálu objektu „Odkalisko Rosina", mal byť účastníkom takého konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, že ukladanie zeminy sa plánovalo len na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. G. Z obsahu zrušeného Súhlasu je nepochybné, že pri ukladaní zeminy budú na území obce Rosina vykonávané prepravné úkony. Komunikácie, na ktorých sa tak malo stať, nie sú v rozhodnutí bližšie určené, čo samo osebe vyvoláva pochybnosť o určitosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Asfaltová komunikácia v správe Žilinskej teplárenskej, a.s. ústi do komunikácie prechádzajúcej katastrálnym územím obce V., pričom obec je cestným správnym orgánom a rovnako tak v zmysle § 4 ods. 3 písm. f) a h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií a utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie. Vzhľadom na uvedené, aj keď doprava nemá prechádzať cez zastavané územie obce, mala byť obec účastníkom konania, pretože dopravné a obslužné činnosti sa budú vykonávať
na jej území. Výkonom takejto dopravy je obec Rosina priamo dotknutá na svojich právach a mala mať možnosť sa k týmto skutočnostiam a spôsobu vykonávania dopravy vyjadriť. Preprava odpadu - zeminy, cez katastrálne územie obce bezprostredne zasahuje do kompetencií obce v oblasti dopravy a dotýka sa jej obyvateľov, najmä ich subjektívnych práv v oblasti životného prostredia. Tieto práva a právom chránené záujmy sú ďalej dotknuté aj na základe toho, že zemina sa má nachádzať na hranici katastrálneho územia obce V.. Zo Súhlasu nevyplýva, že by sa konajúci orgán zaoberal prípadnými dopadmi uskladnenia zeminy na obyvateľov obce Rosina (prašnosť a hluk pri preprave a imisie po uskladnení - prašnosť spôsobená vetrom a pod.). Uspokojil sa s tým, že vo vzťahu k obci Rosina bude doprava realizovaná mimo zastavaného územia. To však samo osebe nie je postačujúce pre záver o tom, že obyvatelia obce Rosina nebudú dovozom a ukladaním zeminy nijako dotknutí. Tieto skutočnosti sú zdôraznené faktickou okolnosťou, že v rámci realizácie výstavby diaľničného privádzača ako aj v dôsledku majetkovoprávnych sporov súvisiacich s vlastníctvom pozemkov je zo strany od kat. úz. G. značne obmedzený prístup k objektu „Odkaliska Rosina", a teda ako jediné efektívne spojenie slúži príjazd mechanizmov a zariadení cez kat. územie V. Z odôvodnenia Súhlasu taktiež nevyplýva, čo je podkladom záveru konajúcich správnych orgánov, podľa ktorého uskladnenie zeminy nemá žiadny vplyv na prevádzkovanie vodnej stavby odkaliska, ktoré sa nachádza aj na území obce Rosina, a do akej miery sa touto podstatnou skutočnosťou zaoberali a aké dôkazy boli vykonané na ustálenie tohto záveru. Pritom vzhľadom na druh a povahu vodnej stavby, uložených látok a ich nebezpečnosť pre život a zdravie ľudí a blízkosť osídlených území by mala práve týmto vplyvom byť venovaná osobitná pozornosť, aby sa predišlo haváriám odkalísk, aké sú nám známe z Maďarskej republiky (zaplavenie Kolontáru a okolia v roku 2010), ale po novom už aj z územia Slovenska (kolaps odkaliska nad Dúbravkou na Liptove). 11. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Žilinská teplárenská, a.s., Žilina, podala dňa 14.02.2018 žiadosť o vydanie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov na Okresný úrad Žilina, OŽP podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch. K žiadosti doložil Prevádzkový poriadok zariadenia na zber odpadov - depónie zeminy, súhlasné stanoviská Mesta Žilina, Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Vodohospodárskej výstavby a.s. a Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Zmluvu s Metrostav a.s. zo dňa 28.03.2018, Projekt pre stavebné povolenie na rekultiváciu odkaliska a Mapu dopravnej trasy v súvislosti s ťažbou výkopovej zeminy. Okresný úrad Žilina, OŽP listom OU-ZA-OSZP3-2018/012346-002/Slt zo dňa 09.03.2018 oznámil začatie konania a nariadenie ústneho pojednávania na deň 19.03.2018. Následne dňa 27.03.2018 udelil Súhlas tak, ako je uvedené v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku. Podnet na preskúmanie Súhlasu bol podaný podávateľom podnetu APLI.KAL, družstvo, Žilina, a to listom zo dňa 15.06.2018, ktorým toto namietalo, že Súhlas bol vydaný v rozpore s jeho vlastníckymi právami, Zákonom o integrovanej prevencii č. 39/2013, Z. z., Vodným zákonom, Prevádzkovým poriadkom vodnej stavby a Kolaudačným rozhodnutím vodnej stavby Odkalisko Rosina. Prvostupňový správny orgán listom č. OU-ZA-OOP3-2018/027853/KUZ zo dňa 24.08.2018 oznámil začatie konania na preskúmanie Súhlasu. V stanovenej lehote sa s podanému podnetu písomne vyjadrila Žilinská teplárenská a.s., a to listom zo dňa 13.09.2018. Ďalej prvostupňový správny orgán listom č.: OU-ZA-OOP3-2019/004100/KUZ zo dňa 14.03.2019 požiadal Slovenskú inšpekciu životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, Odbor integrovaného povoľovania a kontroly o súčinnosť v súlade s § 32 ods. 3 Správneho poriadku ako dotknutý orgán, ktorý vydal rozhodnutie číslo: 1268-5365/2015/Daň/770650104/Z42 zo dňa 18.03.2015, ktoré sa týka zmeny integrovaného povolenia na vykonávanie činností v prevádzke „Výroba tepla a elektrickej energie" pre prevádzkovateľa Žilinská teplárenská, a.s., Košická 11, Žilina. Dňa 02.04.2019 bola na prvostupňový správny orgán doručená odpoveď Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, a to listom č.: 4965-12445/77/2019/Daň zo dňa 28.03.2019, v ktorej uviedol: „Inšpekcia nepovoľovala uvedenú činnosť, nakoľko zariadenie na zber odpadov nie je činnosť spadajúca pod prílohu č. 1 zákona o IPKZ, nejedná sa o činnosť ovplyvňujúcu činnosti povolené v integrovanom konaní, keďže vytvorenie dočasných depónií nesúvisí s prevádzkou spadajúcou pod integrované povolenie - činnosť výroby tepla a elektrickej energie, ani neovplyvní a nezasahuje do súčasného prevádzkovania odkaliska.“ Prvostupňový správny orgán listom č. OU-ZA-OOP3-2019/004100/KUZ zo dňa 20.05.2019 v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podávateľ podnetu APLI.KAL, družstvo, listom zo dňa 12.06.2019 predložil svoje písomné stanovisko k podkladom rozhodnutia.
Ďalej administratívne konanie pokračovalo tak, ako je uvedené v odseku 3. - 5. odôvodnenia tohto rozsudku. 12. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení účinnom v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o odpadoch“), zber odpadov je zhromažďovanie odpadu od inej osoby vrátane jej predbežného triedenia a dočasného uloženia odpadu na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o odpadoch, zariadenie na zber odpadov je priestor ohraničený plotom alebo nachádzajúci sa v stavbe, alebo inak primerane zabezpečený pred odcudzením odpadu a vstupom cudzích osôb, v ktorom sa vykonáva zber odpadov.
Podľa § 3 ods. 18 zákona o odpadoch, skladovanie výkopovej zeminy je dočasné uloženie odpadu - výkopovej zeminy mimo staveniska pred jej využitím na zásypové práce, terénne úpravy a iné práce súvisiace s výstavbou v mieste, ktoré nie je zariadením na zhodnocovanie odpadov alebo zariadením na zneškodňovanie odpadov a ktoré nie je miestom vzniku výkopovej zeminy.
Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal a rozhodol vec na pojednávaní nariadenom na termín 23.11.2022 v neprítomnosti žalovaného a ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 4/ za splnenia podmienok stanovených ust. § 114 SSP. Žalobca a ďalší účastník v rade 5/ cestou ich právnych zástupcov na pojednávaní zotrvali na svojej dovtedajšej argumentácii. 14. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a postupu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu predchádzajúceho ich vydaniu podľa § 177 ods. 1 SSP, a to vychádzajúc zo žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP).
15. Správny súd s poukazom na námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ako i prvostupňového rozhodnutia, musel pri skúmaní jeho dôvodnosti začať od posúdenia obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a zrozumiteľnosti i dostatočnosti ich odôvodnenia.
16. Správny súd úvodom dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy SR“) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 115/03 z 3.7.2003, nález Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 60/04 z 19.5.2004). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 209/04 z 23.06.2004). Uvedenú judikatúru je možné nepochybne aplikovať aj v prípade rozhodnutí správnych orgánov.
17. V prejednávanej veci správny súd konštatuje záver, podľa ktorého sa žalovaný jednotlivými bodmi odvolania podaného žalobcom nezaoberal, čo aj výslovne uviedol na str. 4 v druhom odseku napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup žalovaný odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán správne skonštatoval nezákonnosť Súhlasu pre porušenie hmotnoprávnych i procesnoprávnych predpisov platných v čase vydania Súhlasu, ako aj pre neúplne zistený skutkový stav s tým, že výrok Súhlasu je zmätočný a nepresný a po obsahovej stránke nie je v súlade s platnými predpismi. Takýto postup žalovaného, keď sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu, považuje správny súd nezákonný, dôsledkom čoho bolo vydanie rozhodnutia žalovaného nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov.
18. Správny súd podotýka, že odvolacie námietky žalobcu uvedené v bode 4. odôvodnenia tohto rozsudku boli relevantné (t. j. týkajúce sa veci) a zároveň konkrétne (t. j. formulované dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“, t. j. vecne správny, mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. S námietkami takéhoto charakteru ako je zrejmé z ustálenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR, je povinný sa orgán verejnej správy (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť ešte predmetom úvah orgánu verejnej správy, v opačnom prípade správny orgán poruší právo účastníka konania na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je riadne odôvodnenie rozhodnutia. Práve vysporiadanie sa so všetkými relevantnými a konkrétnymi odvolacími námietkami účastníka konania môže zabrániť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov, resp. žalôb. 19. Žalovaný mal v prejednávanej veci teda dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť relevantné odvolacie námietky žalobcu a posúdiť opodstatnenosť takýchto námietok vo svetle aplikovaných nielen hmotnoprávnych ale aj procesnoprávnych predpisov. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, porušil citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
20. Len vo všeobecnosti správny súd dodáva, že samotná zmena právneho posúdenia zo strany žalovaného oproti prvostupňovému orgánu neumožňuje odvolaciemu správnemu orgánu rezignovať na právo účastníka na spravodlivý proces. Imanentnou súčasťou tohto práva je, aby účastník dostal odpoveď na svoju relevantnú a konkrétnu námietku, hoc by to bola odpoveď, že táto námietka je nedôvodná z hľadiska správnym orgánom aplikovaných procesno-právnych, resp. hmotno-právnych predpisov (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžp 27/2011 zo dňa 28.06.2012). Na splnení si tejto povinnosti správnym orgánom je nevyhnutné dôsledne trvať, nakoľko právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste pre úplnosť vysloviť záver, podľa ktorého správny súd nie je povinný avšak ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov a dopĺňať nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vlastnými úvahami o opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti odvolacích námietok žalobcu.
21. Správny súd v súhrne uvádza, že pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je teda potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Pre úplnosť odôvodnenia správny súd na podporu svojich záverov poukazuje na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR k otázke spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k
riadnemu odôvodneniu rozhodnutia, ktorá je aplikovateľná i pre rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy a v tejto súvislosti na nálezy Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 78/2005 zo 16.03.2015 alebo I.ÚS 114/08 z 12.06.2008 alebo I.ÚS 327/2010 z 11.11.2010, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Sžo/11/2013.
22. Vzhľadom na absenciu preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musel správny súd s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). Súčasne správny súd uvádza, že z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov sa nemohol meritórne zaoberať prieskumom zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na ostatné námietky žalobcu. Správny súd v súlade s návrhom žalobcu a úpravou podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP pristúpil aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, nakoľko toto sa nezaoberalo podstatnou otázkou - dobromyseľnosťou žalobcu, ktorá okolnosť rovnako zakladá jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
23. Osobitne vo vzťahu k záveru o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia považuje správny súd za vhodné vyjadriť sa k otázke skúmania dobromyseľnosti žalobcu, ktorú jedinú odvolaciu námietku vyhodnocoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
24. Správny súd vo väzbe na uvedené poukazuje na závery NS SR sp. zn. 10Sžk/58/2018 zo dňa 30.06.2020, podľa ktorých:
„Kasačný súd dáva do pozornosti, že zákonodarca ustanovuje podmienky preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania v ustanovení § 65 a nasl. správneho poriadku, majúceho charakter mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý je z hľadiska svojej právnej povahy prostriedok dozorového opravného prostriedku. Predpokladom na uplatnenie tohto opravného prostriedku je právoplatnosť rozhodnutia vydaného v správnom konaní a zásadnou podmienkou na jeho uplatnenie je nezákonnosť rozhodnutia. Účelom konania preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je preskúmavanie právnych nedostatkov, t j. odstraňovanie rozporov rozhodnutí so zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi. Na základe výsledkov preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán rozhodnutie zruší alebo zmení. Či dôjde k zrušeniu alebo k zmene rozhodnutia, posúdi správny orgán podľa okolností konkrétneho prípadu. Dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia. Takýto postup však nie je možný len pre nehospodárnosť, či neúčelnosť rozhodnutia alebo pre jeho formálne nedostatky, ak nemajú vplyv na obsah rozhodnutia a pod. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Nezákonnosť rozhodnutia teda musela existovať už v čase vydania rozhodnutia. Uplatňovaním inštitútu preskúmania správneho rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa už zaoberal v rozhodovacej praxi Najvyšší súd, ktorý vo svojej judikatúre napr. R 69/2002 - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/31/2002 zo dňa 1.11.2002 konštatoval, že správne konanie výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t.j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a až tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona, a ak áno, či verejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka (prípad § 65 ods. 3 správneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre publikovanej v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R 27/2003, vyslovil názor, že preskúmavanie rozhodnutí v mimoodvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za
súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov. Zrušenie takto preskúmaného rozhodnutia prichádza do úvahy len vtedy, ak vadné rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané a konanie treba zastaviť, alebo vtedy, keď pre nevyhnutnosť vykonania ďalšieho dokazovania je z hľadiska rýchlosti či hospodárnosti výhodnejšie, ak vo veci opätovne rozhodne orgán nižšieho stupňa. V ostatných prípadoch správny orgán sám rozhodnutie zmení. Novým, zákonu zodpovedajúcim spôsobom, tak určí práva, ktoré boli preskúmaným rozhodnutím nesprávnym spôsobom, či v nesprávnom rozsahu priznané. Pri oboch týchto alternatívach je správny orgán povinný dbať na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv. Zároveň z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/31/2014 zo dňa 1.7.2016 vyplýva, že pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté; táto úvaha správneho orgánu je predmetom súdneho preskúmania.“
25. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd považuje za vhodné odlíšiť prejednávanú vec od situácie, keď sa navrhuje v správnom súdnom konaní prieskum druhostupňového rozhodnutia, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Také rozhodnutie, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nedochádza ním k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, správne konanie ním nie je skončené, a preto také rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov, keďže vo veci sa ďalej bude konať a účastníci konania majú možnosť hájiť svoje práva priamo v pokračujúcom administratívnom konaní. V tejto súvislosti primerane správny súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžo/207/2015 zo dňa 28.07.2016, podľa ktorého: Rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým je zrušené iba prvostupňové rozhodnutie a vec je vrátená na nové konanie a rozhodnutie možno považovať za procesné rozhodnutie, ktoré nič nemení na subjektívnych právach účastníkov správneho konania. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo.
26. V prejednávanej veci podľa názoru žalovaného s poukazom na § 3 ods. 5 a ods. 18 a § 5 ods. 1 zákona o odpadoch nenadobudol žalobca práva dobromyseľne, nakoľko skladovať výkopovú zeminu nie je možné v zariadení na zber odpadov a mať pritom udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, pretože v predmetnom zariadení sa nevykonáva dočasné zhromažďovanie (zber a výkup) odpadu na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov. Na skladovanie výkopovej zeminy pre pôvodcu sa udeľuje súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. v) zákona o odpadoch. Správny súd teda konštatuje, že pri posudzovaní dobromyseľnosti žalobcu žalovaný vychádzal z právneho posúdenia, podľa ktorého na skladovanie výkopovej zeminy pre pôvodcu (odpadu) sa udeľuje súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. v) zákona o odpadoch, o ktorý súhlas žalobca v pôvodnej žiadosti nežiadal. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje nesprávnosť takéhoto vyhodnocovania dobromyseľnosti zo strany žalovaného, nakoľko otázka dobromyseľnosti sa má vzťahovať len ku skutkovým okolnostiam, teda ku konaniu žalobcu, a nie k tomu, či tento pri podaní žiadosti správne právne posúdil, podľa ktorého ustanovenia zákona o odpadoch má na činnosť, ktorú plánuje vykonávať, žiadať o udelenie súhlasu. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/180/2019 z 30.06.2022, podľa záverov ktorého: „Otázka či v konkrétnom prípade bola dobromyseľnosť preukázaná alebo nepreukázaná, nie je otázkou interpretácie práva, ale otázkou dostatku či naopak nedostatku skutkových zistení pre jeden alebo druhý možný záver, a teda primárne vecou dokazovania (vyhodnotenia skutkových zistení potrebných pre formulovanie následného právneho záveru, či došlo k vydržaniu). V takomto prípade sa potom dovolaciemu súdu javí, že ide skôr o otázku skutkovú, keďže mimo akúkoľvek pochybnosť ide len o proces hodnotenia dôkazov. Zároveň platí, že vyhodnotenie existencie či neexistencie dobromyseľnosti v konkrétnom prípade závisí od posúdenia jedinečných skutkových okolností posudzovanej veci, čo činí uvedenú otázku nespôsobilou na zovšeobecnenie, ktoré sleduje jeden z účelov § 421 ods. CSP (Civilného sporového poriadku- pozn. správneho súdu).
27. Správny súd dáva za pravdu žalobcovi, že jeho postavenie nie je po vydaní Súhlasu výhodnejšie ako bolo pred jeho vydaním, nakoľko v prípade odstránenia už navozenej výkopovej zeminy mu hrozia dodatočné náklady. Taktiež správny súd zdôrazňuje, že žalobca aj keď o súhlas požiadal podľa nesprávneho ustanovenia zákona o odpadoch, neuvádzal správne orgány do omylu ohľadne činnosti, na ktorú súhlas žiadal. Bolo úlohou správnych orgánov posúdiť činnosť žalobcu podľa správneho
ustanovenia zákona o odpadoch, teda subsumovať ju pod správne ustanovenie § 97 ods. 1 zákona o odpadoch. Správny súd tiež dáva do pozornosti, že žalobca ani po vydaní súhlasu nevykonával inú činnosť ako tú, o ktorej schválenie žiadal.
28. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov vyhodnotiť a náležite odôvodniť záver o existencii či neexistencii dobromyseľnosti žalobcu v kontexte záverov správneho súdu. Pokiaľ opätovne správne orgány pristúpia k zrušeniu Súhlasu mimo odvolacieho konania, sú povinné vecne sa vysporiadať so všetkými relevantnými a konkrétnymi námietkami vznesenými žalobcom v administratívnom konaní a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s citovaným ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Zároveň v takom prípade považuje správny súd za vhodné, aby sa správne orgány vysporiadali aj s tým, z akých dôvodov, s ohľadom na skutkový stav veci, nepristúpili k zmene Súhlasu (ak na to sú splnené zákonné podmienky), pokiaľ ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku takýto postup (t. j. zmena rozhodnutia namiesto jeho zrušenia) umožňuje.
29. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
30. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľ im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 31. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému súd náhradu dôvodne vynaložených trov konania priznal v plnom rozsahu. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa citovaného ust. § 169 SSP a contrario tak, že im náhradu trov voči žalovanému nepriznal, nakoľko im správny súd v tomto konaní neuložil žiadnu povinnosť, a teda im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom. Pre priznanie náhrady ďalších trov konania neboli zistené ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.