Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoCsp-11-2022.pdf
PDF · 99.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu Wolkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, Bratislava - Nové Mesto, zastúpeného SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., so sídlom Palisády 32, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej H.. Y. J., X.. X.X.XXXX, L. F. XXXX/XX, P., o zaplatenie 7.456,78 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 6.12.2021, č.k. 9Csp/113/2020-76 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.437,86 eur s prísl. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami konania bola uzatvorená zmluva o nájme, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako prenajímateľa prenechať do užívania motorové vozidlo vo vzťahu k žalovanej za dohodnuté nájomné vo výške 398,40 eur mesačne na dobu 12 mesiacov. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné zmluvy žalobcu k zmluve o nájme - operatívny leasing. Zo žiadneho zmluvného ustanovenia nevyplynula možnosť žalovanej za splnenia určitých podmienok nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu nájmu, ale práve naopak, po celú dobu nájmu výlučným vlastníkom predmetu nájmu ostal žalobca a žalovaná bola výlučne užívateľom, čo je zásadným rozdielom oproti tzv. finančnému leasingu, ktorý predstavuje spôsob obstarania hmotného majetku na základe požiadavky leasingového nájomcu a následne uzatvorenej nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci a nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetu leasingu, spravidla po zaplatení všetkých splátok. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi stranami konania ako vzťah spotrebiteľský, preto vo veci aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že sporným v konaní nebol nárok žalobcu na zaplatenie neuhradených splátok nájomného, poplatku za predčasné ukončenie zmluvy vo výške mesačnej splátky - zmluvná pokuta a registračného poplatku, ktoré nároky žalovaná uznala a tejto časti bola žaloba čiastočne opodstatnená. Spornou skutočnosťou bolo posúdenie nároku na zaplatenie sumy 5.380,05 eur, ktorú si žalobca uplatnil podľa bodu 6 čl. VII. všeobecných podmienok. Podľa finančného vyrovnania ide v tomto smere o rozdiel medzi zostatkovou hodnotou vozidla v účtovníctve prenajímateľa vo výške 17.675,31 eur a cenou odpredaného vozidla po ukončení nájmu vo výške 12.295,26 eur. Súd prvej inštancie pristúpil k preskúmaniu tejto zmluvnej podmienky v čl. VII. bod 6 písm. a/ druhá veta a dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú. Z obsahu tohto článku vyplynulo, že ide o text upravujúci záväzok nájomcu
platiť sankciu v podobe škody v konkrétne nešpecifikovanej výške so spôsobom jej určenia bez možnosti nájomcu zasiahnuť, resp. ovplyvniť túto výšku. Bolo zistené, že obsah všeobecných podmienok v zmluve bol vopred pripravený a daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek ich zmenu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že hoci preskúmavané zmluvné ustanovenie uvádza tento nárok žalobcu ako výpočet škody prenajímateľa, v konečnom dôsledku však nejde o škodu v pravom slova zmysle, ale len o ďalšiu sankciu na ťarchu nájomcu z dôvodu predčasného ukončenia nájomného vzťahu. Uviedol, že škodou na strane prenajímateľa by mohli byť splátky nájomného, ktorých zaplatenie mohol od žalovanej očakávať v prípade riadneho plnenia povinností z nájomnej zmluvy po dojednanú dobu nájmu. Rovnako v prípade riadneho ukončenia nájomného vzťahu aj v prípade predčasného ukončenia tohto vzťahu je v zmysle zmluvných podmienok predmet nájmu vrátený prenajímateľovi. Nebolo zistené, aby žalovaná predmet nájmu vrátila žalobcovi v stave, ktorý by nezodpovedal veku a počtu najazdených kilometrov, teda žalobcovi nevznikli žiadne náklady či už na opravu vozidla alebo na jeho uvedenie do stavu zodpovedajúcemu veku a odjazdeným kilometrom. Výlučným vlastníkom predmetu nájmu bol v priebehu celého trvania právneho vzťahu strán sporu žalobca. Podľa súdu prvej inštancie bolo oprávnením žalobcu ako vlastníka motorového vozidla aj po predčasnom ukončení zmluvy o nájme týmto ďalej disponovať, avšak nevidí dôvod, prečo by nájomca mal znášať dôsledky rozhodnutia žalobcu vozidlo predať. Uviedol, že od odovzdania vozidla žalovanou žalobcovi bolo toto vozidlo k dispozícii žalobcu minimálne po dobu viac ako 8 mesiacov, ktorá doba má taktiež vplyv na cenu vozidla bez akýchkoľvek záruk, že by vozidlo po jeho vrátení nemohlo byť žalobcom inak užívané. Uviedol, že výpočet uplatneného nároku je vo výlučnej sfére žalobcu, keďže rozhodnutie o tom, či predmet nájmu predá a za akú cenu, je len na ňom, a teda žalobca môže a nemusí predmet nájmu vôbec predať, vychádzajúc z použitia slovného spojenia v tomto zmluvnom dojednaní. Týmto je podľa súdu prvej inštancie narušená rovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže uplatnenie tohto nároku závisí len od vôle žalobcu ako prenajímateľa. Cenový rozdiel žalobca si podľa tohto dojednania môže vymôcť bez nájomcu bez akejkoľvek možnosti nájomcu ovplyvniť výšku predajnej ceny vozidla a bez určenia časového horizontu medzi vrátením vozidla a jeho odpredajom. Táto sankcia tiež nereflektuje dobu, počas ktorej nájomca bol v omeškaní s úhradou splátok. V tejto časti preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania strán sporu rozhodol postupom podľa § 255 a nasl. CSP.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom II. a III. podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby jeho žalobe o zaplatenie istiny 5.380,05 eur s prísl. bolo vyhovené. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s právnym posúdením ustanovenia VOP a § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, ktoré podľa jeho názoru nie je možné aplikovať, nakoľko sa skutočne jedná o náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla predčasným ukončením nájomnej zmluvy a nie o neprimerane vysokú sankciu spojenú s neplnením záväzku. Zostatková hodnota vozidla je tvorená už pri uzatváraní zmluvy a odzrkadľuje voliteľné faktory, ktoré sú vopred určované nájomcom. Na výšku zostatkovej ceny má vplyv napr. aj nájomcom zvolený limit na najazdené kilometre alebo dĺžka nájmu. Výška samotného nájomného tak odzrkadľuje práve tieto faktory. V prípade, že by počas trvania zmluvy došlo k zmene niektorého z nich, dôjde aj k zmene výšky mesačného nájomného a zostatkovej hodnoty vozidla. Motorové vozidlá podľa žalobcu strácajú cenu najmä počas obdobia prvých rokov ich používania a následne sa pokles hodnoty motorového vozidla znižuje, čo môže mať za následok, že vozidlo podľa obdobia prvých rokov trvania nájmu stratí väčšiu hodnotu, ako za roky nasledujúce. Má za to, že objektívne je oprávnený požadovať náhradu škody, ktorá je vyčíslená rozdielom zostatkovej hodnoty vozidla oproti hodnote odpredaného vozidla. Ďalej uvádza, že po ukončení nájomného vzťahu k odpredaju motorového vozidla dochádza vždy či už pri predčasnom alebo riadnom ukončení nájomnej zmluvy. Hypotetický scenár súdu prvej inštancie, že nemusí byť v záujme žalobcu, aby predmet nájmu predal za čo najvýhodnejšiu cenu nemá oporu v žiadnom tvrdení alebo vo vykonanom dokazovaní. Dôvod, prečo dochádza k predčasnému ukončeniu zmluvy je neschopnosť plnenia podmienok zmluvy nájomcom. Žalobca ako podnikateľský subjekt sa snaží ponížiť dlh o čo najvyššiu sumu, a nie ako to uvádza súd prvej inštancie, zvýšiť a vymáhať tento dlh priamo od nájomcu. Pokiaľ ide o možnosť ovplyvnenia výške predajnej ceny, žalobca tvrdí, že túto možnosť nemá ani on, nakoľko odpredaj motorového vozidla je realizovaný prostredníctvom burzy. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch II. a III. v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.
6. V odvolacom konaní vyplýva z dispozičnej zásady, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov a rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
8. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/7/2010).
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré odkazuje a na zdôraznenie vecnej správnosti v súvislosti s odvolacími námietkami strán dopĺňa uvedené.
10. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzatvorili dňa 22.11.2018 zmluvu o nájme č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo modelu C. C rok výroby XXXX s cenníkovou cenou vozidla 33.722,40 eur. V zmluve bola uvedená doba nájmu - 12 mesiacov a celkový limit kilometrov za dobu nájmu - 20.000 km. V mesačnej splátke boli zahrnuté položky ako amortizácia, úrok, daň z motorových vozidiel, povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, registračný poplatok, poplatok za správu zmluvy vo výške spolu s DPH 398,40 eur.
11. Žalobca oznámil žalovanej predčasné ukončenie zmluvy o nájme motorového vozidla dňom 23.7.2019 z dôvodu omeškania s úhradou dvoch mesačných splátok podľa čl. VII. ods. 2 všeobecných podmienok a dlh na zmluve ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia predstavoval sumu 1.390,26 eur.
12. Žalobca si v danom konaní uplatnil, okrem iného, aj sumu 5.380,05 eur v zmysle bodu 6 čl. VII. všeobecných podmienok. Túto sumu žalobca uplatňoval podľa bodu 6 čl. VII. všeobecných podmienok s tým, že ide o rozdiel medzi zostatkovou hodnotou vozidla v účtovníctve prenajímateľa vedenej vo
výške 17.675,31 eur a cenou odpredaného vozidla vo výške 12.295,26 eur, ktorá podľa všeobecných podmienok čl. VII. bod 6 písm. a/ druhá veta predstavuje škodu, ktorú je prenajímateľ oprávnený od nájomcu vyžadovať okrem zmluvnej pokuty.
13. Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že zmluva uzatvorená medzi stranami konania je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.).
18. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012).
19. Nebolo sporné, že v danom prípade zmluvná podmienka, od ktorej si žalobca odvodzuje nárok na zaplatenie sumy 5.380,05 eur je súčasťou všeobecných podmienok a netýka sa hlavného predmetu plnenia, ktorým bola úhrada nájomného zo strany žalovanej. Je tiež zrejmé, že v tejto súvislosti ide o text upravujúci záväzok nájomcu platiť sankciu v podobe škody v konkrétne nešpecifikovanej výške so spôsobom jej určenia bez možnosti nájomcu zasiahnuť, resp. ovplyvniť túto výšku. Táto zmluvná podmienka nepochybne individuálne dojednaná nebola. Za vzájomnú dohodu len ťažko možno považovať to, že „dohoda“ o náhrade škody je dodávateľom jednostranne predložená spotrebiteľovi na podpis vo formulárovej, dodávateľom vopred pripravenej zmluve bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť ju odmietnuť, či nejakým spôsobom korigovať. V žiadnom prípade tak nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ túto zmluvnú podmienku so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Táto podmienka je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách používaných dodávateľom bez dojednania jej konkrétnej výšky v zmluve. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že takéto paušálne dojednanie škody, ktoré vôbec
nezohľadňuje intenzitu a význam toho - ktorého porušenia povinností, ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi ďalšiu sankciu na ťarchu nájomcu z dôvodu predčasného ukončenia nájomného vzťahu.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje toto zmluvné dojednanie za také, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ pritom má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, preto možno od neho očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľom bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.
21. Bolo nepochybne oprávnením žalobcu ako vlastníka prenajatého motorového vozidla, týmto vozidlom aj po predčasnom ukončení zmluvy o nájme ďalej disponovať a žalobca v priebehu konania nezdôvodnil, prečo by nájomca mal znášať dôsledky rozhodnutia žalobcu predmetné motorové vozidlo odpredať, keď nájomca nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť výšku predajne ceny vozidla a k odpredaju motorového vozidla dochádza bez určenia časového horizontu medzi vrátením vozidla nájomcom a jeho následným odpredajom. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne zdôraznil, že takáto nepredvídateľná sankcia nájomcu nereflektuje ani na dobu, počas ktorej nájomca bol v omeškaní s úhradou dohodnutých splátok, keď prenajímateľ toleruje omeškanie nájomcu s úhradou troch mesačných splátok, ktoré omeškanie má potom následok zánik nájomného vzťahu. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaná predmet nájmu žalobcovi vrátila v stave, ktorý by nezodpovedal veku a počtu najazdených kilometrov, a teda je zrejmé, že žalobcovi nevznikli žiadne náklady, či už na opravu predtým prenajatého motorového vozidla, alebo na jeho uvedenie do stavu zodpovedajúcemu veku a odjazdeným kilometrom. V tomto konkrétnom prípade tiež je zrejmé, že od odovzdania vozidla žalovanou žalobcovi bolo toto motorové vozidlo v dispozícii žalobcu minimálne po dobu viac, ako 8 mesiacov, keď tento časový úsek má taktiež nepochybne vplyv na následnú cenu motorového vozidla pri realizovanom odpredaji.
22. So zreteľom na všetky tieto dôvody aj odvolací súd konštatuje, že zmluvná podmienka v čl. VII. bod 6 písm. a/ druhá veta všeobecných podmienok spoločnosti žalobcu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Súd prvej inštancie preto opodstatnene v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.
23. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, a teda vo výroku II. a v súvisiacom výroku o trovách konania III. ako vecne správny, v dôsledku čoho bol potvrdený postupom podľa § 387 CSP.
24. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).