Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_48Sa-13-2021.pdf
PDF · 148.62 KB
Case nature
Area
Subarea
48Sa/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Hrašnovou v právnej veci žalobkyne A. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava P.O.BOX 86, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.01.2021, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.01.2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.08.2020 podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 28.11.2019 o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 25.06.2020 je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 ZSP, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 60 %. 2. Na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej (ďalej v texte len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.01.2021, vydaným v rámci odvolacieho konania, odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 04.08.2020 podľa § 218 ods. 2 ZSP potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol. 3. Žalovaná rozhodnutie druhého stupňa vecne dôvodila aplikáciou ustanovení § 71 ods. 1 až ods. 9, § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ako aj závermi opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v rámci odvolacieho konania jednak posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava dňa 28.10.2020 a jednak posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave dňa 26.11.2020 (posúdenie zdravotného stavu žalobkyne vykonané v jej neprítomnosti na základe ustanovenia § 153 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z. z.), ktorých výsledkom boli zhodné závery na skoršom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňou na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na skutočnosť, že posúdenie invalidity žalobkyne s polymorbiditou (s výskytom viacerých ochorení súčasne) bolo vykonané opakovane v apríli 2011, v auguste 2016 a v októbri 2020, kde bola uznaná invalidnou z dôvodu ortopedického ochorenia –
vrodenej deformity končatín, s rovnakým dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Žalovaná konkretizovala popisom, v u žalobkyne ide o flekčnú deformitu nôh, ktorá jej sťažuje chôdzu. Na horných končatinách trpí hypotrofiou svalstva, ktorá je približne od šiesteho roku veku sledovaná pre skrátenie šľachového aparátu lakťových kĺbov, s problémami jemnej motoriky prstov rúk. Od roku 2008 má žalobkyňa očné problémy, diagnostikovaná suchá keratokonjunktivitída oboch očí, parciálna porucha okulomotoriky ľavého oka. V roku 2016 bol žalobkyni diagnostikovaný glaukóm s uzavretým uhlom a je intenzívne sledovaná oftalmológom. V roku 2017 absolvovala iridoplastiku a iridotomiu. 4. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej stanovil vrodenú deformáciu nôh, so zaradením do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položky 57 – pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie nohy, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa, písmena b) obojstranné postihnutie prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, z percentuálneho rozpätia 50% až 60%. Pre pridružené zdravotné postihnutia žalobkyne – iné špecifikované vrodené deformácie svalov a kostí predlaktia, syndróm vrodených chýb zahŕňajúcich najmä končatiny, bolesť chrbta – dorzalgia, konjunktivitída, glaukóm, zmiešaná úzkostná depresívna porucha, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom žalovanej stanovená na 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 5. Záverom žalovaná konštatovala, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok, dodajúc, že žalobkyňa nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. II. Rozsah a dôvody žaloby
6. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.01.2021 v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie. Na prejednanie veci nežiadala nariadiť pojednávanie. 7. V súvislosti so svojím zdravotným postihnutím uviedla, že je poberateľom invalidného dôchodku od roku 2011, kedy jej bol stanovený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60%. Žalobkyňa konkretizovala, že trpí závažnou, invalidizujúcou, geneticky podmienenou vadou s progresívnou multiorgánovou manifestáciou - tzv. Nail - patella syndróm (NPS). Ide o vzácne autozomálne dominantné dedičné ochorenie (mutácia génu LMX1B na IX. chromozóme, okrem iného v morfogenézii bazálnych membrán obličkových glomerulov). Dané ochorenie je špecifické tým, že má širokú škálu syndrómov, ktoré sa u pacienta objavujú postupne. Jedná sa o neliečiteľné ochorenie s neustále sa zhoršujúcou prognózou. V roku 2016 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne - choroba jej zasiahla oči, vytvoril sa jej tzv. platau Iris glaucoma (špecifický typ glaukómu) a pribudli jej panické záchvaty spôsobené v spojitosti s hlavnou diagnózou. Žalobkyňa preto požiadala žalovanú o zvýšenie invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 28.11.2019. 8. Žalobkyňa namietala nesprávne zistenie skutočného stavu veci, spočívajúce v zisteniach posudkového lekára žalovanej. Stanovenie miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť o 60% považuje žalobkyňa za vecne nesprávne, sociálne nespravodlivé a pre žalobkyňu priam urážajúce vzhľadom na jej ťažký a neustále sa zhoršujúci zdravotný stav. Zároveň namietala, že v dôsledku nesprávnej diagnózy došlo aj k nesprávnemu právnemu názoru žalovanej pri vydaní napadnutého rozhodnutia, pričom nesprávne právne posúdenie veci žalovanou žalobkyňa vzhliadla v nesprávnej aplikácií prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pri subsumovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré bolo vyvolané nesprávnou hlavnou diagnózou posudkového lekára žalovanej. 9. Žalobkyňa dala do pozornosti, že z dôvodu jej nestotožnenia sa so závermi posudkového lekára žalovanej, nechala si žalobkyňa vypracovať znalecký posudok č. 19/2021 zo dňa 15.03.2021 znaleckou organizáciou MED - PRO - ORTO, s.r.o., IČO: 36 824 488, sídlom Tatranská ulica 11, 040 01 Košice, ktorej uvedený znalecký posudok pripojila žalobkyňa ako prílohu k správnej žalobe. V tejto súvislosti uviedla, že znalecká organizácia určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 70%. Dôvodila, že posudkový znalec žalovanej pochybil, keď hodnotil pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len na základe jediného symptómu, pričom v posudzovanom prípade
žalobkyne je nutné v hodnotení zohľadniť komplexne celé spektrum postihnutia viacerých orgánových systémov. 10. Na podporu oprávnenosti žalobných bodov žalobkyňa poukázala na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku uvedenej znaleckej organizácie, že „V posudzovanom prípade po dôkladnej analýze dostupnej zdravotnej dokumentácie konštatujem, že navrhovateľka F. A. B., nar.: XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. D. G. XX, E., je invalidná v zmysle § 71 ods. 1./ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z 30. októbra 2003 v znení neskorších predpisov, miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje celkom 70 %. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z 30. októbra 2003 v znení neskorších predpisov pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí subsumovanom ako:
- systémové ochorenia spojivového tkaniva, poruchy ťažkého stupňa - 60 %.
- s navýšením percentuálnej miery o 10 % podľa § 71 ods . 8./ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z 30. októbra 2003 v znení neskorších predpisov s prihliadnutím na ďalšie zdravotné postihnutia / F41.0 Panická porucha - epizodická záchvatová úzkosť, F41.2 Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha./“ 11. Citujúc ustanovenia § 209 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) žalobkyňa argumentovala, že v zmysle týchto ustanovení CSP je predložený znalecký posudok súkromným znaleckým posudkom a pri vykonávaní tohto dôkazu sa postupuje akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, pričom procesný postup vykonávania dôkazu - súkromného znaleckého posudku bude rovnaký ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca. V tejto súvislosti podporila svoju argumentáciu poukazom na závery vyplývajúce z odbornej literatúry (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 779 s.), ako aj poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/156/2009 (ktorým bolo potvrdené zrušenie rozhodnutia žalovanej), v zmysle ktorého znalecký posudok je plne spôsobilý z vecného hľadiska spochybniť závery posudkového lekára žalovanej. 12. Žalobkyňa mala za to, že rovnako aj v tomto prípade sú závery posudkového lekára žalovanej spochybnené vecne a konkrétne, pretože pochybil, keď posudzoval invaliditu žalobkyne iba podľa jedného zo symptómov Nail - patella syndrómu, a nie pre dané ochorenie ako komplex viacerých syndrómov. 13. Pre úplnosť žalobkyňa dodala, že žije toho času v Nórsku, kde jej vyšetrujúci lekár uviedol, že by mala mať 100% invaliditu, čo je zachytené aj v znaleckom posudku str. 8 a 9 nasledovne: „Dr. Leif Ingmar Rossäs. Poliklinika Môj doktor, Mellomvegen 50,9007 Tromso, Nórsko, oficiálny preklad, nález zo dňa 15.03.2021: Zhrnutie/správa k 04.02.2021: Jej chronické vrodené ochorenie (Nail-Patella syndróm) môže spôsobiť symptómy všetkých orgánov tela a tým spôsobiť celkovú záťaž, ktorá môže viesť k psychickým ťažkostiam. Jej zdravotné problémy sa postupne od roku 2013 vo všeobecnosti zhoršili. Má problémy s celkovými bolesťami, najmä v oblasti členkov / kolien / lakťov / šije / chrbta. Má oslabené svalstvo, postupné zhoršenie, ktoré sa podieľa na bolestiach resp. zhoršuje bolesti. Keďže je tu nebezpečenstvo zlyhania obličiek, neberie lieky proti bolesti. Má malformáciu v oblasti členkov, pes equinovarus, ktorý má za následok degeneratívne zmeny, postupné zhoršenie. Má silne zníženú pohyblivosť členkov a všeobecne chodidiel. To sa postupne zhoršilo a viedlo k problémom s chôdzou a nestabilitou. Preto v zime používa paličky (v Tromso, kde je sneh a šmykľavý podklad). Šľachy sú stuhnuté, čo vedie k zvýšeným bolestiam a stuhnutiu v okolí kĺbov, ako bolo uvedené už v oblasti oboch chodidiel a tiež zápästí a prstov. V r. 2016 sa u nej objavil problém s očami, má diagnózu glaukóm plateu iris (zvýšený očný tlak). Berie lieky na zníženie očného tlaku, ale nedokáže ho udržať na dostatočne nízkej hodnote (žiadne iné lepšie lieky neexistujú). Tlak stúpa, keď sa približne 30 minút sústredí - napríklad pri čítaní alebo písaní. Je to ochorenie (Nail-Patella syndróm), ktoré sa postupne zhoršuje s rizikom zvýšenej invalidity. Považujeme ju za 100% lekársky invalidnú a 100% invalidnú na akékoľvek povolanie.“ (žalobkyňa uvedený preklad lekárskej správy priložila k správnej žalobe). 14. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa namietala, že obdobne (ako v citovanej veci z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/156/2009) aj v tomto prípade nebol v konaní odstránený rozpor medzi správou lekára z Nórska a posudkovým lekárom žalovanej o tom, aká je miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti žalobkyňa napádala obsah rozhodnutí žalovanej oboch stupňov, v ktorých sa žalovaná vôbec nevysporiadala s lekárskymi správami žalobkyne z Nórska, neuviedla žiadnu argumentáciu, prečo ich neakceptuje a nedala teda dostatočné odôvodnenie napadnutému rozhodnutiu. 15. Neposkytnutie dostatočného odôvodnenia je podľa názoru žalobkyne porušením ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, čo vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 342/2010, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06-59 zo dňa 28.06.2007). Dôvodnosť tejto žalobej námietky podporila žalobkyňa aj poukazom na totožný názor vyplývajúci aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutie ESĽP vo veci Helle c. Fínsko z 19. decembra 1997). 16. Z uvedených dôvodov považuje žalobkyňa napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a svojou povahou za arbitrárne.
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne
17. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, pridržiavajúc sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nežiadala, aby súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. 18. Zopakovala priebeh administratívneho konania, dôvody napadnutého rozhodnutia, ako aj závery vyplývajúce z lekársky posudkov posudkových lekárov žalovanej, tvoriacich podklad napadnutého rozhodnutia, zdôrazniac rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne, ktoré bolo určené posudkovými lekármi v nadväznosti na žalobkyňou predložené lekárske správy z odborných vyšetrení a odôvodňovalo určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %. 19. Žalobné body žalovaná vyhodnotila ako nedôvodné. 20. S poukazom na zákonnú úpravu výkonu lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaná argumentovala, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to, zdôrazniac, na základe objektívneho vyšetrenia jej zdravotného stavu, ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie, teda z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 21. Žalovaná uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava dňa 28.10.2020, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený správne, a keďže nevyhovel odvolaniu predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 26.11.2020 a naďalej určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 60 %. 22. Žalovaná mala za to, že skutkové okolnosti týkajúce sa zdravotného postihnutia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, nálezmi, t. j. zdravotnou dokumentáciou doloženou do konania žalobkyňou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto podľa názoru žalovanej daný dôvod na ďalšie dokazovanie. 23. Z tohto dôvodu je potrebné podľa názoru žalovanej považovať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a v súlade s § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. 24. Žalovaná dôvodila, že skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu žalobkyne bol objektívne zistený, neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Žalovaná mala za to, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Svoj postup žalovaná označila za správny a podľa jej názoru dôvody napadnutého rozhodnutia má podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku na invalidný dôchodok žalobkyne správne. 25. Pochybnosti žalobkyne a jej tvrdenie o nesprávnosti posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia a o nesprávnom určení percentuálnej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým lekárom pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci, žalovaná považuje za nedôvodné. Podľa názoru žalovanej sú tieto námietky vyvolané len subjektívnym presvedčením žalobkyne, čo žalovaná nepovažuje za dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 26. Záverom žalovaná zopakovala z dôvodov rozhodnutia, že žalobkyňa nepreukázala žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. 27. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. Dodal, že žaloba podaná žalobkyňou nie je založená na subjektívnom presvedčení, ale na objektívnom dôkaze, ktorým je
súkromný znalecký posudok, jednoznačne preukazujúcom pochybenie posudkového lekára žalovanej a že žalobkyni mala byť priznaná vyššia miera invalidity. Zopakovala, že znalec žalovanej pochybil, keď hodnotil pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len na základe jedného symptómu, majúc za to, že v posudzovanom prípade žalobkyne je nutné v hodnotení zohľadniť komplexne celé spektrum postihnutia viacerých orgánových systémov. 28. Žalovaná v písomnej reakcii na vyjadrenie žalobkyne, zotrvajúc na svojom skoršom vyjadrení k dôvodom žaloby, poukázala na povinnosť žalobkyne preukazovať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobkyňa povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Teda žalobkyňa je povinná predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpila. V tejto súvislosti žalovaná dodal, že žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.
IV. Relevantná právna úprava
29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 31. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 32. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
33. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 34. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 35. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 36. Podľa § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „SSP“), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 37. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 38. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 39. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 40. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 41. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 42. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 43. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
44. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 45. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 46. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 47. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 48. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 49. Podľa § 112 ods. 4 ZSP výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 50. Podľa § 153 ods. 8 ZSP posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 51. Podľa § 184 ods. 5 ZSP Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. 52. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 53. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 54. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 55. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 56. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 57. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 58. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
59. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
60. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 61. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a z jej obsahu zistil, že žalobkyňa s poukazom na svoje dlhodobo pretrvávajúce zdravotné postihnutia, zhoršujúci sa zdravotný stav a na závery žalobkyňou predloženého znaleckého posudku vypracovaného na objednávku žalobkyne znaleckou organizáciou MED - PRO - ORTO, s.r.o. pod č. 19/2021 v spojení s lekárskym posúdením jej zdravotného stavu „Dr. Leif Ingmar Rossäs, Poliklinika Môj doktor, Mellomvegen 50,9007 Tromso, Nórsko, oficiálny preklad, nález zo dňa 15.03.2021: Zhrnutie/správa k 04.02.2021“, namieta nesprávne určenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 62. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 veta prvá SSP) a zároveň aj v nadväznosti na dôvody žaloby ako aj na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, a súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 63. Z administratívneho spisu vyplýva, že u žalobkyne bolo realizované posúdenie invalidity posudkovými lekármi žalovanej v apríli 2011, od ktorého roku je žalobkyňa aj poberateľkou invalidného dôchodku so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom opakovane bola invalidita žalobkyne posudzovaná v auguste 2016 s rovnakým výsledkom určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V preskúmavanom administratívnom konaní bol zdravotný stav žalobkyne pre účely posúdenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzovaný celkom trikrát. Výsledkom boli odborné posudky o invalidite vydané príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, a to dňa 25.06.2020 a na základe odvolania po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne v dňoch 28.10.2020 a 26.11.2020 (bez osobnej účasti žalobkyne z dôvodu opatrení prijatých počas krízovej situácie). 64. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že pre posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne na účely hodnotenia invalidity boli posudkovými lekármi žalovanej zohľadnené lekárske nálezy z odborných lekárskych vyšetrení, a to podľa popisu žalovanej - odborná lekárska správa bez dátumu, žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 24.02.2019, lekárska správa pri práceneschopnosti – sociálne zabezpečenie zo dňa 08.08.2018, očné vyšetrenie zo dňa 09.08.2018, k odvolaniu žalobkyňou doložené ortopedické vyšetrenie zo dňa 20.10.2020, gastroenterologické vyšetrenie zo dňa 23.05.2019 a psychiatrické vyšetrenie zo dňa 17.09.2020. 65. Žalovaná v dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia konštatovala u žalobkyne pretrvávajúce zdravotné postihnutie - vrodenú deformitu končatín (flekčnú deformitu nôh), ktorá žalobkyni sťažuje chôdzu, zároveň na horných končatinách hypotrofiu svalstva, ktorá je približne od šiesteho roku veku sledovaná pre skrátenie šľachového aparátu lakťových kĺbov, s problémami jemnej motoriky prstov rúk, ako aj zhoršujúce sa ochorenia očí (od roku 2008, zrakové problémy), pričom v roku 2016 bol žalobkyni diagnostikovaný glaukóm s uzavretým uhlom a je intenzívne sledovaná oftalmológom, dodajúc, že v roku 2017 žalobkyňa podstúpila iridoplastiku a iridotomiu. 66. Pritom z lekárskych posudkoch tvoriacich podklad napadnutého rozhodnutia a ani z jeho odôvodnenia nevyplýva, akým spôsobom vyhodnotili príslušné orgány sociálneho poistenia zjavne sa zhoršujúci zdravotný stav žalobkyne od roku 2011, kedy jej bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %, teda rovnaká, k akej dospeli posudkoví lekári žalovanej po deviatich rokoch. Hoci žalovaná v nadväznosti na lekárske posudky o invalidite konštatovala na základe predložených lekárskych nálezov u žalobkyne výskyt viacerých ochorení súčasne, vo vzťahu k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nezohľadniac nepriaznivú prognózu pribúdajúcich zdravotných postihnutí, nevysvetlila súvis a vzájomnú ingerenciu celkového sa zhoršujúceho zdravotného stavu žalobkyne s jej vrodeným zdravotným postihnutím. Žalovaná v nadväznosti na
závery vyplývajúce z predložených lekárskych nálezov, v kontexte s nepriaznivou prognózou ďalšieho zhoršovania zdravotného stavu žalobkyne, neozrejmila úvahou pracovnú rekomandáciu vyjadrenú v lekárskom posudku zo dňa 26.11.2020 všeobecným popisom, v zmysle ktorého žalobkyňa môže vykonávať prácu v prostredí bez nerovnosti terénu a výškových rozdielov a prácu primeranú vzdelaniu a získaným pracovným zručnostiam žalobkyne. Zo záverov odborných lekárskych posudkov žalovanej a z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akej úvahy žalovaná dospela k záveru, že žalobkyňa môže, s prihliadnutím na jej zdravotné obmedzenia a za súčasného zachovania ľudskej dôstojnosti, vykonávať prácu primeranú jej vzdelaniu a získaným pracovným zručnostiam. 67. V tomto ohľade je rozhodnutie žalovanej nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 68. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa vo svojich podaniach v predmetnej veci dávala žalovanej do pozornosti, že dlhodobo žije v Nórsku, kde jej bola rozhodnutím priznaná invalidita so stanovením stupňa invalidity 100 %. Zároveň v novembri 2019 boli doručené administratívne podklady, vystavené príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia Nórskeho kráľovstva v rámci konania o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku (obsahujúce okrem iného aj závery odborných lekárskych vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne), pričom žalovaná zabezpečila preklad do slovenského jazyka. 69. Teda konajúce orgány sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci konania vo veci žiadosti žalobkyne zo dňa 28.11.2019 o zvýšenie invalidného dôchodku mali vedomosť o vyššie uvedených podkladoch k zdravotnému stavu žalobkyne, získaných pri uplatňovaní sociálnych nárokov žalobkyne v Nórsku, na ktoré zároveň žalobkyňa v podanom odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 04.08.2020 neformálne ako na dôkazy poukazovala. 70. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti ohľadom podkladov predkladaných žalobkyňou v priebehu administratívneho konania na podporu jej tvrdení, nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovanej, že žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla relevantné dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ani nepredložila žiadne nové odborné vyšetrenia, ktoré by preukazovali zhoršenie jej zdravotného stavu. 71. V danom prípade neobstojí len jednoduché zotrvávanie na dôkaznom bremene účastníka administratívneho konania (resp. žiadateľ o dávku sociálneho poistenia) použitím doslovného výkladu ustanovení § 184 ods. 5 vety druhej zákona o sociálnom poistení v spojení s § 196 ods. 6 vety prvej zákona o sociálnom poistení. Je potrebné mať na zreteli, že hoci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a preukázanie skutočností rozhodujúcich na vznik nároku na dávku zaťažuje účastníka konania tohto návrhového typu správneho konania, zodpovednosť za určenie postupu smerujúceho k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci a za obstaranie potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci nesie predovšetkým konajúci orgán sociálneho poistenia (§ 184 ods. 5 veta druhá in fine ZSP, § 195 ods. 1 ZSP, § 196 ods. 6 in fine, ods. 7 ZSP, vrátane zákonných nárokov na presvedčivosť a zákonnosť rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 1 a 4 ZSP). Je to práve Sociálna poisťovňa, ktorá určuje spôsob, akým má žiadateľ o dávku preukázať skutočnosti rozhodujúce pre uplatnený nárok, rovnako tak určuje, ktorý dôkaz (či už účastníkom navrhnutý alebo nenavrhnutý) sa za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci v konaní vykoná alebo doplní, a v neposlednom rade, zákon o sociálnom poistení Sociálnej poisťovni explicitne ukladá povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, dokonca vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci (§ 196 ods. 6 in fine ZSP). 72. Na to, aby sa dosiahol účel poskytovania jednotlivých dávok sociálneho poistenia sledovaný zákonom o sociálnom poistení, je potrebné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a podľa potreby využívať inštitúty zákona o sociálnom poistení (napr. súčinnosť so všeobecným a odborným ošetrujúcim lekárom účastníka konania; § 153 ods. 8 ZSP), a to za súčasného zachovania a dodržania zásad ovládajúcich správne konanie vo všeobecnosti. 73. Hoci sa podľa § 172 ods. 1 vety prvej zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/ v znení neskorších predpisov) nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov v zmysle Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe. S prihliadnutím na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR v spojení s čl. 154c Ústavy SR) možno konštatovať, že pre orgány verejnej správy vo všeobecnosti platí povinnosť v procese administratívnych konaní priamo aplikovať
zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na tieto explicitne vzťahuje použitie Správneho poriadku, alebo nie. 74. Zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť bezvýhradne uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že v dávkovom konaní zákon o sociálnom poistení neukladá účastníkom konania povinnosť právneho zastúpenia advokátom a s prihliadnutím na skutočnosť, že v prevažnej väčšine ide o účastníkov konania bez právnického vzdelania, povedomia a s možným sociálnym a zdravotným hendikepom, je namieste aplikovať per analogiam zvýšenú manudukčnú (poučovaciu) povinnosť príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, vyplývajúcu zo základných zásad správneho konania podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, a v neposlednom rade musia poskytovať účastníkom konania pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 in fine Správneho poriadku). 75. Preto bolo v záujme presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, potrebného pre rozhodnutie o oprávnenosti žalobkyňou uplatneného nároku na zvýšenie invalidného dôchodku, aby na úrovni prípravy podkladov príslušnou organizačnou zložkou žalovanej pred realizáciou opätovného posudzovania zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi, táto zabezpečila doplnenie podkladov, a to v úzkej súčinnosti so žalobkyňou v súvislosti so zabezpečením jej úplnej zdravotnej dokumentácie a lekárskych nálezov z odborných vyšetrení k zmieneným zdravotným postihnutiam žalobkyne, pokiaľ by pre vyhodnotenie skutočného stavu veci nepostačovali lekárske správy predložené žalobkyňou a v čase posudzovania z objektívnych príčin nebolo možné vykonať osobné vyšetrenie poistenkyne. 76. V danom prípade konajúce organizačné zložky žalovanej mali vedomosť o dobách sociálneho poistenia v rôznych sústavách sociálneho poistenia dvoch štátov (v slovenskom všeobecnom sociálnom poistnom systéme a v nórskom systéme sociálneho zabezpečenia), taktiež mali zo strany žalobkyne predložené podklady, z ktorých vyplývalo, že jej zdravotný stav pre účely určenia invalidity bol posudzovaný aj na základe odborných lekárskych nálezov z lekárskych vyšetrení realizovaných v Nórsku. Preto bolo namieste, aby žalovaná pre účely konania vo veci žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku v napadnutom rozhodnutí ozrejmila právny rámec posudzovania podmienok invalidného poistenia s cudzím prvkom, z ktorých vyplýva úroveň vzájomnej právnej pomoci a uznávania rozhodnutí a ich podkladov, ktoré boli produkované v rámci administratívneho konania realizovaného podľa noriem sociálneho zabezpečenia v inom štáte. 77. V preskúmavanom rozhodnutí sa nenachádza ani zmienka o tvrdení žalobkyne ohľadom existencie rozhodnutia, ktorým mala byť žalobkyni príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia Nórska priznaná invalidita so stanovením stupňa invalidity 100 % a rovnako tak sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza zmienka o tom, že žalobkyni bola poskytovaná v Nórsku zdravotná starostlivosť, výsledkom ktorej sú lekárske nálezy k zdravotnému stavu žalobkyne (konštatované podstatné zhoršenie od júna 2016), vrátane diagnostikovaných a liečených novších zdravotných postihnutí žalobkyne. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, či žalovaná pri stanovení miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vychádzala z kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne, a to vrátane lekárskych nálezov z vyšetrení absolvovaných v zahraničí. 78. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne a presvedčivo taktiež nevysvetlila, na základe akých ustanovení medzinárodných zmlúv a vnútroštátneho práva nevyhodnotila žalobkyňou predkladané podklady (lekárske správy, posudky zabezpečené v Nórsku) použité v administratívnom konaní vedenom nórskymi orgánmi sociálneho zabezpečenia vo veci invalidného dôchodku žalobkyne. Teda z rozhodnutia nie je zrejmé, či predmetné podklady predložené žalobkyňou ako dôkazy neprijala, s uvedením dôvodov, pre ktoré tieto podklady nespĺňajú kritériá dôkazu v zmysle § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a pre ktoré tieto odmietla vyhodnotiť ako podklady relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Rovnako tak žalovaná v rozhodnutí zrozumiteľne nevysvetlila, na základe akej úvahy a aplikácie ktorých právnych predpisov tak postupovala, keď na tieto podklady neprihliadla, prípadne za súčinnosti so žalobkyňou nepožadovala ich doplnenie za účelom spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci, predovšetkým vo vzťahu k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňou v nadväznosti na jej zhoršujúci sa zdravotný stav. 79. Aj z uvedených dôvodov súd vyhodnotil rozhodnutie žalovanej ako nepreskúmateľné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. 80. Presné a úplné zistenie skutočného stavu veci v sebe zahŕňa nevyhnutné vykonanie všetkých vyšetrení a zistení potrebných na objasnenie rozhodujúcich okolností prípadu a pre posúdenie veci
samej (úplnosť zistenia), ako aj s použitím správnej úvahy vyhodnotenie získaných dôkazov a podkladov pre rozhodnutie, t. j. v rámci ich voľného hodnotenia, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, podľa zásad logického myslenia tieto získané dôkazy a podklady vyhodnotiť tak, aby skutkové zistenia odvodené z predložených a vykonaných dôkazov zodpovedali skutočnosti a ich podradenie pod príslušnú položku zisteného zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákona o sociálnom poistení nevyznelo formálne, bez zohľadnenia okolností prípadu. Správny orgán je povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti a nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania, i keď v dávkových veciach sociálneho (dôchodkového) poistenia ide o návrhové konanie. Správny orgán zohráva aktívnu úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci a za využitia úzkej súčinnosti s účastníkom konania a procesných inštitútov správneho konania (napr. prerušenie konania podľa § 193 ods. 1 alebo ods. 3 zákona o sociálnom poistení za účelom zabezpečenia chýbajúcich podkladov pre rozhodnutie, najmä ak z pohľadu posudkového lekára alebo konajúceho správneho orgánu je potrebné tieto doplniť v čase oparení platiacich počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo v súvislosti s inými okolnosťami) zabezpečuje spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci potrebného pre rozhodnutie. 81. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej na základe aktuálnejších odborných lekárskych nálezov a úplnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne zistiť skutočný stav veci (zdravotný stav žalobkyne) vo vzťahu k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňou v dôsledku zistených zdravotných postihnutí žalobkyne, ktorých vplyv z dlhodobého hľadiska na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť bude potrebné vyhodnotiť vo vzájomných súvislostiach a komplexne v intenciách ustanovení § 71 ods. 3 až 8 zákona o sociálnom poistení. Pritom žalovaná uvedie, ako sa vysporiadala s podkladmi predloženými žalobkyňou v novembri 2019, ktoré sa týkajú konania vo veci priznania invalidného dôchodku žalobkyni príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia v Nórsku a zároveň sa žalovaná vysporiada so znaleckým posudkom vypracovaným na objednávku žalobkyne znaleckou organizáciou MED - PRO - ORTO, s.r.o. pod č. 19/2021 zo dňa 15.03.2021 v spojení s lekárskym posúdením jej zdravotného stavu „Dr. Leif Ingmar Rossäs, Poliklinika Môj doktor, Mellomvegen 50,9007 Tromso, Nórsko, oficiálny preklad, nález zo dňa 15.03.2021: Zhrnutie/správa k 04.02.2021, ktoré žalobkyňa predložila k tomuto súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej. 82. Pokiaľ ide o žalobkyňou predložený znalecký posudok č. 19/2021 zo dňa 15.03.2021, ktorý nebol predložený v preskúmavanom administratívnom konaní, správny súd uvádza, že na tento neprihliadal ani ho nevyhodnocoval, pretože na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy preskúmavané administratívne konanie nedopĺňa, ani nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy pri vyhodnocovaní skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o predmete správneho konania, teda v danom prípade o splnení zákonných podmienok na zvýšenie invalidného dôchodku žalobkyne. 83. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, ktorého výsledkom musí byť rozhodnutie vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a zodpovedajúce svojím odôvodnením požiadavkám zákona (§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). 84. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods.1 SSP, o výške ktorých bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).