Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
49f/376741.17a61a.pdf
PDF · 113.89 KB
No categories available
7So/156/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/156/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci navrhovateľky Ľ., nar. X., bytom v T., zastúpenej JUDr. J. V., advokátom v
P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný
dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 9. júla 2009,
č.k. 12 Sd/35/2007-130, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 9. júla
2009, č.k. 12 Sd/35/2007-130, p o t v r d z u j e .
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu
JUDr. J. V. náhradu trov odvolacieho konania vo výške 60,44 Euro.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 9. júla 2009, č.k. 12 Sd/35/2007-130, zrušil
rozhodnutie odporkyne z 15. novembra 2006 číslo X. a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 OSP
a úspešnosť navrhovateľky v konaní.
Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jej rozhodnutie zo 4. apríla 2007 číslo X.
ako vecne správne potvrdil a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.
Navrhovateľka žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdiť a nahradiť trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 s poukazom na
§ 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu dôvodov odvolania, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.
Zo spisov vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím zo 16. februára 2004 číslo X. odňala
navrhovateľke čiastočný invalidný dôchodok podľa § 112 ods. 2 v spojení s § 263 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) s odôvodnením, že navrhovateľka už od 28. januára 2004 nespĺňa
zdravotnú podmienku pre nárok na túto dávku a jej výplatu.
V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z.z. odporkyňa
opätovne skúmala zdravotnú podmienku nároku navrhovateľky na čiastočný invalidný
dôchodok (považovaný od 1. januára 2004 za invalidný dôchodok), prípadne na invalidný
dôchodok v termíne kontrolnej lekárskej prehliadky, určenej na 1. októbra 2006.
Rozhodnutím z 15. novembra 2006 číslo X. jej s poukazom na § 263a ods. 1 písm. a)
a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení“)
nepriznala invalidný dôchodok, ani čiastočný invalidný dôchodok, lebo zo záverov posudku
posudkového lekára zistila, že zdravotný stav navrhovateľky sa natoľko zlepšil, že jej telesné
alebo duševné schopnosti sú dostatočné na vykonávanie sústavného zamestnania bez osobitne
uľahčených pracovných podmienok a navrhovateľka nemá značne sťažené všeobecné životné
podmienky a preto nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení a ani
čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 uvedeného zákona.
Posudkoví lekári odporkyne posúdili následne zdravotný stav navrhovateľky aj
15. januára 2007, neskôr 2. februára 2007 a naposledy 2. októbra 2007 a opakovane dospeli
k záveru, že navrhovateľka nie je invalidná ani čiastočne invalidná podľa zákona o sociálnom
zabezpečení s účinnosťou od 28. januára 2004. V dôsledku skutočnosti, že navrhovateľka
namietala neobjektívny prístup posudkových orgánov odporkyne pri posudzovaní jej
zdravotného stavu, nariadil súd prvého stupňa dokazovanie o tejto otázke súdnym znalcom
z odboru zdravotníctva, odvetvie ortopédia v súlade s právnym názorom, uvedeným
v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júla 2008, sp. zn. 7 So 34/2008.
Znalecký posudok o zdravotnom stave navrhovateľky vypracoval MUDr. J., súdny znalec
z odboru zdravotníctvo, odvetvie ortopédia a jeho závery sú obsiahnuté v záveroch
znaleckého posudku zo 4. júna 2009 číslo 2/2009. Pri posudzovaní zdravotného stavu
navrhovateľky vychádzal zo zdravotnej dokumentácie po jej pracovnom úraze z 5. júla 1984,
za obdobie od 5. augusta 1984, až do 12. februára 2009 a zo svojho odborného vyšetrenia,
ktoré vykonal 8. apríla 2009 v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej.
V znaleckom posudku zo 4. júna 2009 uviedol, že „súčasný zdravotný stav
navrhovateľky predstavuje závažné funkčné aj anatomické poúrazové poškodenie ľavej dolnej
končatiny a súčasne závažné degeneratívne postihnutie krčnej i driekovej chrbtice, týkajúce
sa hlavne medzistavcových platničiek, obmedzujúce pracovné aj lokomočné schopnosti
navrhovateľky“. Podľa záverov posudku pôvod zdravotných ťažkostí navrhovateľky vyplýva
z ťažkého poškodenia (pomliaždenia) ľavej nohy s následnou amputáciou distálnej polovice
prvej priehlavkovej kosti a celého palca ľavej nohy. V posudku je uvedené, že stratové
poranenie sa pokladá za závažné pre fyziologickú hybnosť človeka a je protetickými
prostriedkami len čiastočne riešiteľné, preto v ortopedickej operačnej praxi platí zásada
potreby vyhnúť sa amputácii palca a prvej priehlavkovej kosti. Súdny znalec v záveroch
svojho znaleckého posudku spochybnil závery posudkovej komisie odporkyne z 2. októbra
2007 v časti „Celkový posudok“, v ktorom je uvedené, že rozsah postihnutia po úraze je
minimálny a že došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, pričom menšie ťažkosti s pohyblivosťou
oboch dolných končatín mohli súvisieť aj s vrodeným vykĺbením oboch bedrových kĺbov a že
navrhovateľka dlhodobo (už pri uznaní čiastočnej invalidity) trpí na ochorenie chrbtice, ktoré
je jednoduché a nespôsobuje útlak periférnych nervov ani v krčnej, ani v krížovej oblasti.
Hoci zdravotný stav navrhovateľky v posudku zo 7. februára 2007 hodnotila aj
posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom
v Banskej Bystrici a posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne,
ústredia so sídlom v Trenčíne na svojom zasadnutí 2. októbra 2007, diagnostické zistenia
a vplyv zdravotného stavu na rozsah zachovanej pracovnej schopnosti navrhovateľky boli
obsahom znaleckého posudku MUDr. J. závažným spôsobom spochybnené. Treba zdôrazniť,
že znalec v súdnom konaní posúdil invaliditu navrhovateľky podľa zákona o sociálnom
poistení, ale súd ho nepožiadal o posúdenie zdravotného stavu aj podľa zákona o sociálnom
zabezpečení. V dôsledku skutočnosti, že pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení bola
navrhovateľka podľa § 37 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, bolo úlohou posudkového
orgánu zistiť, kedy došlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu a v akom rozsahu. Len po
takomto zistení mohla odporkyňa rozhodnúť o odňatí jej čiastočného invalidného dôchodku.
Nemohla pritom opomenúť skutočnosť, že jej rozhodnutie zo 16. februára 2004 číslo X.
o odňatí invalidného dôchodku (čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľky)
účinnosťou nálezu Ústavného súdu stratilo svoje právne účinky a naďalej platí až do
právoplatného rozhodnutia o jej invalidite v súčasnosti, právny stav, podľa ktorého je
navrhovateľka naďalej čiastočne invalidná, a to najmenej do 4. júna 2009, pokiaľ nebude
preukázaný opak.
V dôsledku skutočnosti, že odporkyňa opomenula zisťovať, či navrhovateľkin
zdravotný stav sa zlepšil za účinnosti zákona o sociálnom poistení v období od 28. januára
2004 do 4. júna 2009 v takom rozsahu, že už nebola invalidná podľa § 71 uvedeného zákona,
ale ani podľa § 37 ods. 3, prípadne § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, nie je
vykonaným dokazovaním dostatočne doložený jej záver o tom, že navrhovateľka nesplňuje
zdravotnú podmienku invalidity (predtým čiastočnej invalidity). Takéto zistenia neobsahuje
znalecký posudok, lebo súd ho uvedené zistenia nežiadal a neobsahujú ich ani posudky
orgánov, ktoré skúmali zdravotný stav navrhovateľky v čase od 1. januára 2004. Navyše
všetky posudky skúmali zdravotný stav navrhovateľky len podľa kritérií, obsiahnutých
v jednom z citovaných zákonov, a nie aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení aj podľa
zákona o sociálnom poistení, ako im to vyplýva z § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
Vo svojich záveroch sa pritom vôbec nezaoberali trvaním čiastočnej invalidity na následky
pracovného úrazu.
Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď rozhodnutie odporkyne zrušil, lebo
nezodpovedá skutočnému stavu veci.
Nemožno pritom akceptovať námietku odporkyne, že jej postupom súdu bola odňatá
možnosť konať pred súdom tým, že nemala možnosť vyjadriť sa k záverom znaleckého
posudku znalca MUDr. J..
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že s posudkom krajský súd oboznámil
účastníkov konania, čo vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania na krajskom súde z 9. júla
2009 (č.l. 86-120). Zástupkyňa odporkyne, ktorá bola na pojednávaní prítomná, navrhla
preskúmavané rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a nemala návrhy na doplnenie
dokazovania. Nežiadala o odročenie pojednávania s cieľom podrobnejšie sa oboznámiť
s posudkom znalca a na zabezpečenie vyjadrenia sa k jeho obsahu a záverom posudku.
Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní zaslal znalecký posudok
súdneho znalca MUDr. J. odporkyni na vyjadrenie, ale odporkyňa k jeho diagnostickým
záverom nepredložila námietky, vyplývajúce z vyjadrení jej posudkových orgánov. Námietka
odporkyne, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, preto
nezodpovedá obsahu spisov. Správnosť záverov znaleckého posudku nebola vyvrátená
vyjadrením posudkovej komisie Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Nitre z 9. februára
2010, ktorá sa vo svojich diagnostických záveroch stotožnila so závermi súdneho znalca.
Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Nitre
9. februára 2010 v stanovisku k znaleckému posudku súdneho znalca MUDr. J. dospela
k záveru že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Určila mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v percentách : 60 %.
Treba ešte uviesť, že navrhovateľka mala v dôsledku pracovného úrazu nárok na
čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu od 9. novembra 1984. Uvedená dávka jej bola
odňatá až 28. januára 2004 a od uvedeného dňa bolo potrebné skúmať trvanie invalidity
(predtým čiastočnej invalidity na následky pracovného úrazu). Právny názor odporkyne, že
invalidný dôchodok bol navrhovateľke odňatý právoplatným rozhodnutím, nemožno
akceptovať s poukazom na už vyššie uvedené dôsledky nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
Odvolací súd sa preto stotožnil so stanoviskom súdu prvého stupňa, že v správnom
konaní v prejednávanej veci nebol náležité zistený skutkový stav, lebo posudky posudkových
lekárov sú neúplné aj s poukazom na znalecký posudok súdneho znalca MUDr. J., aj preto,
že neriešia otázku zlepšenia zdravotného stavu navrhovateľky a dátumu uvedeného zlepšenia
podľa všetkých hľadísk, uvedených v zákone.
Na základe uvedeného odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že závery
posudkových komisií odporkyne, ktoré boli podkladom pre opravným prostriedkom
napadnuté rozhodnutie z 15. novembra 2006 číslo X. neboli dostatočným podkladom pre
záver o riadnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky a jeho následkoch na pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom krajského súdu v tom, že preskúmavané
rozhodnutie odporkyne bolo potrebné zrušiť a vrátiť ho odporkyni na ďalšie konanie (§ 250q
ods. 2 OSP).
Vzhľadom na námietku odporkyne odvolací súd preskúmal správnosť výšky náhrady
trov konania za právne zastupovanie navrhovateľky advokátom v roku 2007. Odvolací súd
zistil, že navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia, lebo
navrhovateľka bola v konaní úspešná a pre svoje zastupovanie v konaní 18. januára 2007
splnomocnila podľa § 25 ods. 1 OSP advokáta. Advokát teda nebol navrhovateľke
ustanovený štátom, ako sa mylne domnieva odporkyňa. Navrhovateľka ako v konaní úspešná
účastníčka má právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP, preto súd prvého
stupňa vecne správne jej priznal náhradu trov konania.
Výšku trov konania určil za tri úkony právnej pomoci, poskytnutej advokátom,
(prevzatie veci, účasť na pojednávaní 6. septembra 2007 a účasť na pojednávaní
22. novembra 2007) podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške trikrát
po 1 371 Sk a trikrát po 178 Sk. Z toho dôvodu je v tejto časti odvolanie odporkyne
nedôvodné.
Výšku znalečného súd prvého stupňa určil podľa vyhlášky č.491/2004 Z.z.
o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z.
Trovy dôkazov, v danom prípade znalečné a odmena za právne zastupovanie
advokátom sú trovami konania podľa § 137 OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 OSP v celom rozsahu potvrdil.
Vzhľadom na úspech navrhovateľky aj v odvolacom konaní odvolací súd jej priznal
náhradu trov odvolacieho konania za právne zastúpenie s poukazom na § 224 ods. 1 a § 250k
OSP podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to za jeden úkon
právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu odporkyne zo 7. októbra 2009) vo vyčíslenej výške
tarifnej odmeny 53,49 € a paušálnej náhrady 6,95 € v spolu v sume 60,44 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. mája 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová