Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/156/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľky Ľ., nar. X., bytom v T., zastúpenej JUDr. J. V., advokátom v

P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný

dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 9. júla 2009,

č.k. -130, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 9. júla

2009, č.k. -130, p o t v r d z u j e .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu

JUDr. J. V. náhradu trov odvolacieho konania vo výške 60,44 Euro.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 9. júla 2009, č.k. -130, zrušil

rozhodnutie odporkyne z 15. novembra 2006 číslo X. a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na

a úspešnosť navrhovateľky v konaní.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jej rozhodnutie zo 4. apríla 2007 číslo X.

ako vecne správne potvrdil a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.

Navrhovateľka žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdiť a nahradiť trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 s poukazom na

) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu dôvodov odvolania, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.

Zo spisov vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím zo 16. februára 2004 číslo X. odňala

navrhovateľke čiastočný invalidný dôchodok podľa § 112 ods. 2 v spojení s § 263 zákona č.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“) s odôvodnením, že navrhovateľka už od 28. januára 2004 nespĺňa

zdravotnú podmienku pre nárok na túto dávku a jej výplatu.

V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. odporkyňa

opätovne skúmala zdravotnú podmienku nároku navrhovateľky na čiastočný invalidný

dôchodok (považovaný od 1. januára 2004 za invalidný dôchodok), prípadne na invalidný

dôchodok v termíne kontrolnej lekárskej prehliadky, určenej na 1. októbra 2006.

Rozhodnutím z 15. novembra 2006 číslo X. jej s poukazom na § 263a ods. 1 písm. a)

a zákona o sociálnom poistení a o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení“)

nepriznala invalidný dôchodok, ani čiastočný invalidný dôchodok, lebo zo záverov posudku

posudkového lekára zistila, že zdravotný stav navrhovateľky sa natoľko zlepšil, že jej telesné

alebo duševné schopnosti sú dostatočné na vykonávanie sústavného zamestnania bez osobitne

uľahčených pracovných podmienok a navrhovateľka nemá značne sťažené všeobecné životné

podmienky a preto nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení a ani

čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 uvedeného zákona.

Posudkoví lekári odporkyne posúdili následne zdravotný stav navrhovateľky aj

15. januára 2007, neskôr 2. februára 2007 a naposledy 2. októbra 2007 a opakovane dospeli

k záveru, že navrhovateľka nie je invalidná ani čiastočne invalidná podľa zákona o sociálnom

zabezpečení s účinnosťou od 28. januára 2004. V dôsledku skutočnosti, že navrhovateľka

namietala neobjektívny prístup posudkových orgánov odporkyne pri posudzovaní jej

zdravotného stavu, nariadil súd prvého stupňa dokazovanie o tejto otázke súdnym znalcom

z odboru zdravotníctva, odvetvie ortopédia v súlade s právnym názorom, uvedeným

v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júla 2008, sp. zn. .

Znalecký posudok o zdravotnom stave navrhovateľky vypracoval MUDr. J., súdny znalec

z odboru zdravotníctvo, odvetvie ortopédia a jeho závery sú obsiahnuté v záveroch

znaleckého posudku zo 4. júna 2009 číslo 2/2009. Pri posudzovaní zdravotného stavu

navrhovateľky vychádzal zo zdravotnej dokumentácie po jej pracovnom úraze z 5. júla 1984,

za obdobie od 5. augusta 1984, až do 12. februára 2009 a zo svojho odborného vyšetrenia,

ktoré vykonal 8. apríla 2009 v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej.

V znaleckom posudku zo 4. júna 2009 uviedol, že „súčasný zdravotný stav

navrhovateľky predstavuje závažné funkčné aj anatomické poúrazové poškodenie ľavej dolnej

končatiny a súčasne závažné degeneratívne postihnutie krčnej i driekovej chrbtice, týkajúce

sa hlavne medzistavcových platničiek, obmedzujúce pracovné aj lokomočné schopnosti

navrhovateľky“. Podľa záverov posudku pôvod zdravotných ťažkostí navrhovateľky vyplýva

z ťažkého poškodenia (pomliaždenia) ľavej nohy s následnou amputáciou distálnej polovice

prvej priehlavkovej kosti a celého palca ľavej nohy. V posudku je uvedené, že stratové

poranenie sa pokladá za závažné pre fyziologickú hybnosť človeka a je protetickými

prostriedkami len čiastočne riešiteľné, preto v ortopedickej operačnej praxi platí zásada

potreby vyhnúť sa amputácii palca a prvej priehlavkovej kosti. Súdny znalec v záveroch

svojho znaleckého posudku spochybnil závery posudkovej komisie odporkyne z 2. októbra

2007 v časti „Celkový posudok“, v ktorom je uvedené, že rozsah postihnutia po úraze je

minimálny a že došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, pričom menšie ťažkosti s pohyblivosťou

oboch dolných končatín mohli súvisieť aj s vrodeným vykĺbením oboch bedrových kĺbov a že

navrhovateľka dlhodobo (už pri uznaní čiastočnej invalidity) trpí na ochorenie chrbtice, ktoré

je jednoduché a nespôsobuje útlak periférnych nervov ani v krčnej, ani v krížovej oblasti.

Hoci zdravotný stav navrhovateľky v posudku zo 7. februára 2007 hodnotila aj

posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom

v Banskej Bystrici a posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne,

ústredia so sídlom v Trenčíne na svojom zasadnutí 2. októbra 2007, diagnostické zistenia

a vplyv zdravotného stavu na rozsah zachovanej pracovnej schopnosti navrhovateľky boli

obsahom znaleckého posudku MUDr. J. závažným spôsobom spochybnené. Treba zdôrazniť,

že znalec v súdnom konaní posúdil invaliditu navrhovateľky podľa zákona o sociálnom

poistení, ale súd ho nepožiadal o posúdenie zdravotného stavu aj podľa zákona o sociálnom

zabezpečení. V dôsledku skutočnosti, že pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení bola

navrhovateľka podľa § 37 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, bolo úlohou posudkového

orgánu zistiť, kedy došlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu a v akom rozsahu. Len po

takomto zistení mohla odporkyňa rozhodnúť o odňatí jej čiastočného invalidného dôchodku.

Nemohla pritom opomenúť skutočnosť, že jej rozhodnutie zo 16. februára 2004 číslo X.

o odňatí invalidného dôchodku (čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľky)

účinnosťou nálezu Ústavného súdu stratilo svoje právne účinky a naďalej platí až do

právoplatného rozhodnutia o jej invalidite v súčasnosti, právny stav, podľa ktorého je

navrhovateľka naďalej čiastočne invalidná, a to najmenej do 4. júna 2009, pokiaľ nebude

preukázaný opak.

V dôsledku skutočnosti, že odporkyňa opomenula zisťovať, či navrhovateľkin

zdravotný stav sa zlepšil za účinnosti zákona o sociálnom poistení v období od 28. januára

2004 do 4. júna 2009 v takom rozsahu, že už nebola invalidná podľa § 71 uvedeného zákona,

ale ani podľa § 37 ods. 3, prípadne § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, nie je

vykonaným dokazovaním dostatočne doložený jej záver o tom, že navrhovateľka nesplňuje

zdravotnú podmienku invalidity (predtým čiastočnej invalidity). Takéto zistenia neobsahuje

znalecký posudok, lebo súd ho uvedené zistenia nežiadal a neobsahujú ich ani posudky

orgánov, ktoré skúmali zdravotný stav navrhovateľky v čase od 1. januára 2004. Navyše

všetky posudky skúmali zdravotný stav navrhovateľky len podľa kritérií, obsiahnutých

v jednom z citovaných zákonov, a nie aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení aj podľa

zákona o sociálnom poistení, ako im to vyplýva z § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

Vo svojich záveroch sa pritom vôbec nezaoberali trvaním čiastočnej invalidity na následky

pracovného úrazu.

Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď rozhodnutie odporkyne zrušil, lebo

nezodpovedá skutočnému stavu veci.

Nemožno pritom akceptovať námietku odporkyne, že jej postupom súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom tým, že nemala možnosť vyjadriť sa k záverom znaleckého

posudku znalca MUDr. J..

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že s posudkom krajský súd oboznámil

účastníkov konania, čo vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania na krajskom súde z 9. júla

2009 (č.l. 86-120). Zástupkyňa odporkyne, ktorá bola na pojednávaní prítomná, navrhla

preskúmavané rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a nemala návrhy na doplnenie

dokazovania. Nežiadala o odročenie pojednávania s cieľom podrobnejšie sa oboznámiť

s posudkom znalca a na zabezpečenie vyjadrenia sa k jeho obsahu a záverom posudku.

Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní zaslal znalecký posudok

súdneho znalca MUDr. J. odporkyni na vyjadrenie, ale odporkyňa k jeho diagnostickým

záverom nepredložila námietky, vyplývajúce z vyjadrení jej posudkových orgánov. Námietka

odporkyne, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, preto

nezodpovedá obsahu spisov. Správnosť záverov znaleckého posudku nebola vyvrátená

vyjadrením posudkovej komisie Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Nitre z 9. februára

2010, ktorá sa vo svojich diagnostických záveroch stotožnila so závermi súdneho znalca.

Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Nitre

9. februára 2010 v stanovisku k znaleckému posudku súdneho znalca MUDr. J. dospela

k záveru že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Určila mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť v percentách : 60 %.

Treba ešte uviesť, že navrhovateľka mala v dôsledku pracovného úrazu nárok na

čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu od 9. novembra 1984. Uvedená dávka jej bola

odňatá až 28. januára 2004 a od uvedeného dňa bolo potrebné skúmať trvanie invalidity

(predtým čiastočnej invalidity na následky pracovného úrazu). Právny názor odporkyne, že

invalidný dôchodok bol navrhovateľke odňatý právoplatným rozhodnutím, nemožno

akceptovať s poukazom na už vyššie uvedené dôsledky nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

Odvolací súd sa preto stotožnil so stanoviskom súdu prvého stupňa, že v správnom

konaní v prejednávanej veci nebol náležité zistený skutkový stav, lebo posudky posudkových

lekárov sú neúplné aj s poukazom na znalecký posudok súdneho znalca MUDr. J., aj preto,

že neriešia otázku zlepšenia zdravotného stavu navrhovateľky a dátumu uvedeného zlepšenia

podľa všetkých hľadísk, uvedených v zákone.

Na základe uvedeného odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že závery

posudkových komisií odporkyne, ktoré boli podkladom pre opravným prostriedkom

napadnuté rozhodnutie z 15. novembra 2006 číslo X. neboli dostatočným podkladom pre

záver o riadnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky a jeho následkoch na pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom krajského súdu v tom, že preskúmavané

rozhodnutie odporkyne bolo potrebné zrušiť a vrátiť ho odporkyni na ďalšie konanie (§ 250q

ods. 2 ).

Vzhľadom na námietku odporkyne odvolací súd preskúmal správnosť výšky náhrady

trov konania za právne zastupovanie navrhovateľky advokátom v roku 2007. Odvolací súd

zistil, že navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia, lebo

navrhovateľka bola v konaní úspešná a pre svoje zastupovanie v konaní 18. januára 2007

splnomocnila podľa advokáta. Advokát teda nebol navrhovateľke

ustanovený štátom, ako sa mylne domnieva odporkyňa. Navrhovateľka ako v konaní úspešná

účastníčka má právo na náhradu trov konania podľa , preto súd prvého

stupňa vecne správne jej priznal náhradu trov konania.

Výšku trov konania určil za tri úkony právnej pomoci, poskytnutej advokátom,

(prevzatie veci, účasť na pojednávaní 6. septembra 2007 a účasť na pojednávaní

22. novembra 2007) podľa , a vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške trikrát

po 1 371 Sk a trikrát po 178 Sk. Z toho dôvodu je v tejto časti odvolanie odporkyne

nedôvodné.

Výšku znalečného súd prvého stupňa určil podľa vyhlášky č.

o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov

a prekladateľov, ktorou sa vykonáva

Trovy dôkazov, v danom prípade znalečné a odmena za právne zastupovanie

advokátom sú trovami konania podľa .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa v celom rozsahu potvrdil.

Vzhľadom na úspech navrhovateľky aj v odvolacom konaní odvolací súd jej priznal

náhradu trov odvolacieho konania za právne zastúpenie s poukazom na § 224 ods. 1 a § 250k

podľa , a vyhl. č. , a to za jeden úkon

právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu odporkyne zo 7. októbra 2009) vo vyčíslenej výške

tarifnej odmeny 53,49 € a paušálnej náhrady 6,95 € v spolu v sume 60,44 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. mája 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová