Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/129/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Z. I., F.. XX.XX.XXXX, Q.L. T. E..B.. J. X, XXX XX T., zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO 35 951 087, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č.2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-32/2020 zo dňa 26.02.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Dňa 24.10.2019 npor. Mgr. D. T. v prítomnosti nadriadeného - vedúceho oddelenia operačnej služby a zástupca riaditeľa organizačného a operačného odboru Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, orgnizačný a operačný odbor, Pribinova 2, Bratislava (ďalej aj ako „ÚOÚČ a DM MV SR”) mjr. Mgr. R. J. (ďalej aj ako „nadriadený“), vykonával u slúžiacich policajtov npor. Z. I. (ďalej aj ako „policajt“ ale aj ako „žalobca“) a u npor. D. P. dychovú skúšku na operačnom stredisku ÚOÚČ a DM MV SR za účelom zistenia prítomnosti alkoholu, a ktorý v zázname č. p.: OUC-OaOO-1-028/2019 zo dňa 24.10.2019 uviedol, že dychová skúška bola vykonávaná na základe písomného splnomocnenia na vykonanie kontroly riaditeľom ÚOÚČ a DM MV SR a že počas vykonávania uvedenej dychovej skúšky bola žalobcovi v čase o 06.51 hod. nameraná koncentrácia alkoholu vo vydychovanom vzduchu 0,52 mg/l a po uplynutí 20 minút pri opakovanej skúške, t.j. v čase o 07.12 hod. bola zistená koncentrácia alkoholu vo vydychovanom vzduchu 0,52 mg/l. a u npor. D. P. dychová skúška na zistenie prítomnosti alkoholu bola s negatívnym výsledkom.

2. Nadriadený upovedomil žalobcu o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru písomnosťou č. p.: OUC-OaOO-210/2019 zo dňa 28.10.2019 spolu s výzvou, aby sa vyjadril v lehote do troch pracovných dní od doručenia upovedomenia o začatí konania.

3. Dňa 06.11.2019 žalobca v stanovenej lehote predložil nadriadenému písomné vyjadrenie zo dňa 05.11.2019, v ktorom uviedol, že si svoje služobné povinnosti plnil vždy riadne bez toho, aby porušil služobnú disciplínu. Uviedol, že v čase keď bol podrobený dychovej skúške si nebol vedomý takého konania, ktoré by bolo v rozpore s disciplínou príslušníkov PZ. Následne zisťoval možné príčiny výsledku dychovej skúšky a kontaktoval svoju ošetrujúcu lekárku MUDr. C. H., nakoľko užíval lieky Anopyrin,

Trombex, Valzacor a Lexaurin. Potvrdila mu, že jedným z vedľajších účinkov týchto liekov je spomalené odbúravanie alkoholu. Napriek tomu, že krátko pred nástupom do služby alkohol nepožil, lieky mohli spôsobiť, že alkohol požitý v deň pred nástupom do služby sa ešte nachádzalo v krvi. Žiadal, aby bol vykonaný dôkaz dopytom jeho ošetrujúcej lekárky, resp. iného lekárskeho odborníka, aby sa vyjadril, či užívanie spomenutých liekov spôsobuje spomalenie procesu odbúravania alkoholu. Zastával názor, že z jeho strany nedošlo k takému konaniu, ktoré by mohlo spôsobiť, že jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

4. Dňa 06.11.2019 sa npor. D. P. vyjadril k úradnému záznamu k udalosti zo dňa 24.10.2019 a uviedol, že dňa 24.10.2019 od 06.00 hod. do 25.10.2019 do 06.00 hod. vykonával službu na operačnom stredisku ÚOÚČ a DM MV SR ako operátor a že vedúci zmeny operačného strediska bol npor. Z. I.. Ďalej potvrdil, že v čase o 06.50 hod. sa spolu s npor. Z. I. podrobili dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu vo vydychovanom vzduchu a že v čase o 07.15 hod. sa menovaný podrobil opakovanej dychovej skúške s tým, že následne mu bolo oznámené, že bude okamžite vystriedaný zo služby z dôvodu zistenia prítomnosti alkoholu.

5. Dňa 07.11.2019 sa v rámci konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, vyjadril nadriadený k vyjadreniu žalobcu a uviedol, že požiadal o vyjadrenie MUDr. C. H., ktorá v svojom vyjadrení zo dňa 06.11.2019 potvrdila, že jedným z vedľajších účinkov jeho liekov je spomalenie odbúravania alkoholu a zároveň uviedla, že: „Z. I., som upozorňovala, že s liekmi nemôže užívať alkohol. Tvrdenie o spomalenom odbúravaní alkoholu pri použití liekov som žalobcovi nikdy nepovedala ani sme sa o tom nerozprávali.“

6. Dňa 13.11.2019 bol žalobca s návrhom o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ a dôkazmi riadne oboznámený a poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy alebo dôkazy na svoju obhajobu a to do dňa 14.11.2019 do 15:00 hod. (viď úradný záznam OUC- OaOO-210-019/2019).

7. Dňa 11.11.2019 bol prerokovaný návrh o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ s Odborovým zväzom polície v Slovenskej republike, ktorý s jeho prepustením súhlasil a nemal žiadne námietky.

8. Žalobca sa k návrhu nadriadeného na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ vyjadril nasledovne: „Dňa 14.11.2019 po konzultácii so svojou právničkou budem veci riešiť po doručení rozkazu.“

9. Dňa 22.11.2019 nadriadený doručil generálnemu tajomníkovi služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vrátane dôkazného materiálu, podľa ust. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „”).

10. Generálny tajomník služobného pomeru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) vydal personálny rozkaz č. 67 zo dňa 29.11.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie”), ktorým na základe návrhu nadriadeného, odsúhlaseného riaditeľom ÚOÚČ a DM MV SR, prepustil žalobcu dňom 02.12.2019 zo služobného pomeru, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Jeho konanie spočívalo v tom, že žalobca bol počas výkonu štátnej služby, ktorú mal riadne plánovanú dňa 24.10.2019 od 06.00 hod. do 25.10.2019 06.00 hod., podrobený v čase o 06.51 hod. orientačnej dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu s pozitívnym výsledkom 0,52 mg/l (1,08 promile) a opakovanej dychovej skúške v čase o 07.12 hod. s rovnakým pozitívnym výsledkom 0,52 mg/l (1,08 promile). Dôsledným vyhodnotením uvedených dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu dospel nadriadený k záveru, že tento svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobcu spočíva v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru (ďalej aj ako príslušník PZ”), keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholu bolo dňa 24.10.2019 u

neho vykonanými dychovými skúškami zistené, že štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholických nápojov. 11. 12. Dôvodil, že zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že žalobca riadne nevykonával štátnu službu, keď si počas nej svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené mu zákonom (ust. ), nariadením nadriadeného (čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení nariadení ministra vnútra SR č. 6/2003 a č. 40/2004), rozkazom nadriadeného (čl. I písm. a/ bod 2 a 9 rozkazu ministra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ), riadne nevykonával štátnu službu, nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v ust. , , a a to aj napriek tomu, že v zmysle časti I. bod 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003 bol oboznámený s tým, že za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom sa považuje, ak sa u príslušníka PZ pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových látok. 13. 14. Uviedol, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor. Ako príslušník PZ je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi prepismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. S poukazom na uvedené, je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol riadne oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov, sa dopustil uvedeného protiprávneho konania. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. 15. 16. Prvostupňový orgán zdôraznil, že svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, a preto ním nemožno ospravedlniť jeho konanie. 17. 18. 11. Personálny rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 02.12.2019. 19. 20. 12. Dňa 16.12.2019 žalobca doručil žalovanému v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 10.12.2019 proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namietal nezákonnosť personálneho rozkazu z dôvodov, ktoré sú totožné so žalobnými bodmi a žiadal, aby odvolací orgán ho zrušil. 21. 22. 13. Minister vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej aj ako „žalovaný”) rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-32/2020 zo dňa 26.02.2020 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie”), odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu č. 67 zo dňa 29.11.2019, zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný dospel k záveru, že personálny rozkaz bol vydaný v súlade so . 23. 24. 14. Uviedol, že žalobca, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je v súlade so zákonom a interným právnym predpisom, nakoľko generálny tajomník služobného úradu bol ministrom vnútra splnomocnený k tomuto právnemu úkonu. 25. 26. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu a uviedol, že zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu (ust. ) a internými aktmi riadenia (čl. 1 prílohy k N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení neskorších predpisov; časť I. bod 3 rozkazu MV SR č. 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ v znení neskorších predpisov; bod 9 písm. a/ časti I. rozkazu MV SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ). 27.

28. Zdôraznil, že u žalobcu bola dňa 24.10.2019 zistená koncentrácia alkoholu vo vydychovanom vzduchu o 06.51 hod. 0,52 mg/L. Po uplynutí 20 minút, t.j. v čase 07:12:34 hod. bola vykonaná opakovaná dychová skúška za účelom zistenia prítomnosti alkoholu a bola zistená koncentrácia alkoholu vo vydychovanom vzduchu 0,52 mg/L, čo predstavuje 1,08 promile alkoholu. Vzhľadom na skutočnosť, že pri opakovanej dychovej skúške nameraná hodnota v dychu neklesala, nie je možné vyvodiť záver, že išlo o zvyškový alkohol. Nameraná hodnota alkoholu v dychu bola aj po opakovanom testovaní stále tak vysoká, že presahovala 1 promile, čo sa už považuje za stav požitia alkoholu takej závažnosti, že je v prípade vedenia motorového vozidla už trestným činom. 29. 30. Zvlášť hrubým spôsobom tiež porušil základné povinnosti policajta uvedené v ust. , , a , pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Jeho ponechanie v služobnom pomere by preto bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý vykonával službu pod vplyvom alkoholu, napriek poučeniu o prijatých opatreniach v súvislosti s jeho požívaním a dopustil sa tak konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. 31. 32. Dôvodil, že zákon poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, než má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje a teda vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony vo vzťahu k plneniu služobných povinností. Zákon, je v danom smere pre túto profesiu špecifický a určujúci. Služobný pomer policajta vzniká mocenským aktom - rozhodnutím o prijatí a je svojou povahou právnym pomerom štátno-zamestnaneckým - verejnoprávnym. Po celú dobu trvania sa odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je pomerom súkromnoprávnym. Je potrebné poznamenať, že v ust. explicitne nedefinuje, čo považuje za porušenie prísahy alebo za porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Z týchto dôvodov je predmetné ustanovenie zákona možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, ktorá patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, zákon nevymedzuje, z akých hľadísk má správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta, funkciu, ktorú zastával, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností a na dôsledky. To, či sa príslušník PZ dopustí porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, je potrebné posudzovať náležite a dôkladne u každej konkrétnej osoby zvlášť, podľa okolností, ktoré nastali, s prihliadnutím na všetky súvisiace skutočnosti, svedčiace či už v prospech alebo v neprospech posudzovanej osoby. Všetky skutočnosti, ku ktorým príslušný oprávnený orgán na základe takejto úvahy dospeje, musia byť preukázané relevantnými dôkazmi. 33. 34. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje na diskriminačný postup k jeho osobe v porovnaní s prípadom príslušníka PZ L. U., je potrebné v každom jednom prípade postupovať individuálne (viď rozsudok NS SR ). V zmysle o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) (ďalej len ako „antidiskriminačný zákon“), sa za diskrimináciu považuje také konanie, ktoré jednu osobu znevýhodňuje od druhej na základe diskriminačného dôvodu, ktorým je pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský stav a rodinný stav, farba pleti, jazyk,

politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. V zmysle ustanovenia cit. „Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii“. Poukázal na to, že žalobca si zrejme nesprávne vysvetlil obsah pojmu „porovnateľná situácia“, keď poukazoval na postup v prípade iného príslušníka PZ, u tohto bola pri dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu nameraná hodnota 0,17 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo predstavovalo hodnotu 0,35 promile. Pri opakovanej dychovej skúške vykonávanej o necelú polhodinu neskôr mu bola nameraná hodnota 0,13 mg/l, čo predstavovalo hodnotu 0,27 promile. Ide o omnoho nižšie hodnoty, než hodnoty namerané u žalobcu a je na posúdení nadriadeného každého policajta, aký vyvodí postih voči nemu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, pričom na uložený disciplinárny postih má vplyv intenzita porušenia služobnej prísahy a služobnej činnosti. 35. 36. Žalovaný zároveň uviedol, že neobsahuje legálnu definíciu konania - porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že na kvalifikovanie a posúdenie takéhoto konania ponecháva zákonodarca pomerne širokú voľnú úvahu. Možno teda hovoriť o správnej úvahe, respektíve o voľnej úvahe správneho orgánu vyjadrujúci určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožnia v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy (NS SR ). To, či sa určitá osoba dopustila porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, je potrebné posudzovať náležite a dôkladne, u každej osoby zvlášť, podľa okolností, ktoré nastali, s prihliadnutím na všetky súvisiace skutočnosti, svedčiace v prospech alebo neprospech posudzovanej osoby. 37. 38. Ďalej žalovaný uviedol, že poukazovanie žalobcu na to, že neboli brané do úvahy výsledky jeho doterajšej služobnej činnosti v PZ, a že sa podobného konania predtým nedopustil, nie je namieste. Aktívne plnenie uložených úloh policajtom je základnou služobnou povinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo vyplýva priamo z ust. a aktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre jeho protiprávne konanie. 39. 40. Žalovaný poukázal na to, že aj keď žalobca nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že sa konania v ňom uvedeného nedopustil. Ďalej žalovaný konštatoval, že v danom prípade bol skutkový stav dostatočne a úplne zistený.

II.

Žaloba

15. Včas podanou žalobou zo dňa 12.05.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo aj ako „krajský súd“) dňa 13.05.2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného SPOU-PO-PK-32/2020 zo dňa 26.02.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 67 zo dňa 29.11.2019 (ďalej aj ako „personálny rozkaz”), na základe ktorého bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia z dôvodu, že svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

16. Žalobca namietal, že z personálneho rozkazu nie je zrejmé, že generálny tajomník služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je osobou ustanovenou ministrom na konanie vo veciach služobného pomeru a z toho dôvodu považuje personálny rozkaz za nezákonný a nepreskúmateľný, nakoľko z neho nie je zrejmé, či bol vydaný kompetentnou osobou.

17. Ďalej žalobca namietal, že personálny rozkaz neobsahuje žiadnu zmienku o tom, na ujmu akého konkrétneho záujmu štátu by malo byť jeho ponechanie v služobnom pomere a nakoľko ide o zákonnú

podmienku prepustenia zo služobného pomeru v zmysle a preto, personálny rozkaz považuje za nezákonný a nepreskúmateľný. V tejto súvislosti poukázal na to, že z každého rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru musí byť zrejmé nielen to, že policajt svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, ale aj to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na strane príslušného nadriadeného, ktorý má zákonnú povinnosť zákonným spôsobom zabezpečenými a vykonanými dôkazmi preukázať naplnenie všetkých zákonných podmienok dôvodu prepustenia zo služobného pomeru, ktoré vyžaduje ust. .

18. Žalobca mal za to, že personálnym rozkazom bolo hrubo porušené jeho právo na rovnaké zaobchádzanie pri výkone štátnej služby a teda došlo k hrubej diskriminácii jeho osoby, keď v inom obdobnom prípade postupoval miernejšie a uložil len disciplinárny trest, napriek tomu, že mu zákon zaručuje právo na rovnaké zaobchádzanie v pracovnoprávnych vzťahoch.

19. Namietal, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a nesúhlasil so svojim prepustením zo služobného pomeru príslušníka PZ, pretože v danom prípade neboli splnené súčasne kumulatívne dve podmienky, podľa ust. a to, že svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z rozhodnutia teda musí byť zrejmé nielen to, že policajt svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, ale aj to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca zdôraznil, že šetrením nadriadenou mu neboli preukázané zákonné podmienky jeho prepustenia zo služobného pomeru podľa vyššie uvedených skutočností a trval na tom, že svoje služobné povinnosti neporušil.

III.

Vyjadrenie žalovaného

20. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.10.2020, doručenom súdu dňa 20.10.2020, žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že sa s názorom žalobcu nestotožňuje a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Žalovaný sa podrobne vyjadril sa k jednotlivým žalobným bodom žalobcu.

22. Uviedol, že skutkový stav v danej veci, bol riadne zdokumentovaný vlastným šetrením nadriadeného, ktorým bolo protiprávne konanie žalobcu dostatočne preukázané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný konštatoval, že skutkový stav bol dostatočne a úplne zistený.

23. Poukázal na to, že ak žalobca nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že sa konania v ňom uvedeného nedopustil.

IV.

Právne posúdenie veci

24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

25. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. dňa 24.11.2022, nakoľko žalobca v žalobe a ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe nežiadali nariadiť pojednávanie ( ).

26. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného SPOU-PO-PK-32/2020 zo dňa 26.02.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu generálneho

tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 67 zo dňa 29.11.2019, na základe ktorého, bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ust. z dôvodu, že svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

27. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ).

28. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

29. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

30. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

31. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

34. Podľa , občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.

35. Podľa , služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených , ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

36. Podľa , , , , , policajt je povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať

informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu.

37. Podľa sa služobný pomer končí aj prepustením.

38. Podľa , policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

39. Podľa , rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

40. Podľa , ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v až g/, možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

41. Podľa , oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

42. Podľa , oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

43. Podľa , veta prvá , rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

44. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

45. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, posudzoval, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi, a či bol žalobca predmetným rozhodnutím a postupom orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

46. V konaní bol skutkový stav zistený vlastným šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle ust. zabezpečil zápisy o vykonaných dychových skúškach žalobcu k zisteniu požitia alkoholických nápojov pomocou analyzátora dychu typu AlcoQuant 6020 plus zo dňa 24.10.2019, záznam z merania prístrojom AlcoQuant 6020 dňa 24.10.2019, fotokópiu certifikátu o overení analyzátora dychu č. , fotokópiu plánu služieb oddelenia operačnej služby ÚOÚČ a DM MV SR, úradný záznam mjr. Mgr. R. J. zo dňa 24.10.2019, úradný záznam npor. D. P. zo dňa 06.11.2019, vyjadrenie všeobecnej lekárky pre dospelých MUDr. H. zo dňa 06.11.2019, stanovisko nadriadeného k veci prepustenie zo služobného pomeru žalobcu zo dňa 07.11.2019, fotokópiu príslušnej časti knihy príchodov a odchodov, vyjadrenie žalobcu k začatému konaniu o jeho prepustení zo služobného pomeru zo dňa 05.11.2019. Nadriadený ďalej zabezpečil záznam o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, záznam z preškolenia interných predpisov súvisiacich s konaním, stanovisko Odborového zväzu polície v Slovenskej republike zo dňa 11.11.2019 a zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu.

47. Úlohou krajského súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či v danom prípade boli splnené súčasne kumulatívne dve zákonné podmienky podľa ust. a to, či žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

a teda či vznikol zákonný dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa vyššie citovaného ustanovenia.

48. Správny súd mal preukázané z administratívneho spisu, že v zázname č. p.: OUC-OaOO-1-028/2019 zo dňa 24.10.2019 npor. Mgr. D. T. uviedol, že dňa 24.10.2019 vykonával u žalobcu dychovú skúšku na operačnom stredisku ÚOÚČ a DM MV SR za účelom zistenia prítomnosti alkoholu a to na základe písomného splnomocnenia na vykonanie kontroly riaditeľom ÚOÚČ a DM MV SR. Počas vykonávania uvedenej dychovej skúšky bola žalobcovi v čase o 06.51 hod. nameraná koncentrácia alkoholu vo vydychovanom vzduchu 0,52 mg/l. Po uplynutí 20 minút pri opakovanej skúške, t.j. v čase o 7.12 hod. bola zistená koncentrácia alkoholu vo vydychovanom vzduchu 0,52 mg/l. Pri vykonaných dychových skúšok bol prítomný mjr. Mgr. R. J.. Nadriadený zabezpečil dňa 06.11.2019 vyjadrenie npor. D. P., ktorý sa vyjadril k udalosti zo dňa 24.10.2019 a uviedol, že dňa 24.10.2019 od 06.00 hod. do 25.10.2019 do 06.00 hod. vykonával službu na operačnom stredisku ÚOÚČ a DM MV SR ako operátor. Vedúci zmeny operačného strediska bol žalobca. V čase o 06.50 hod. sa spolu so žalobcom podrobili dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu vo vydychovanom vzduchu. V čase o 07.15 hod. bol žalobca podrobený opakovanej dychovej skúške. Ďalej správny súd zistil z administratívneho spisu, že na základe žiadosti nadriadeného sa vyjadrila MUDr. C. H., a že žalobca bol dňa 13.11.2019 s návrhom a s dôkazmi riadne oboznámený a poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy alebo dôkazy na svoju obhajobu, čo potvrdil svojim podpisom. Žalobca sa vyjadril, dňa 14.11.2019 po konzultácii so svojou právničkou bude veci riešiť po doručení personálneho rozkazu. 49. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím považuje za nezákonné a nesúhlasil so svojim prepustením zo služobného pomeru príslušníka PZ.

50. Žalovaný uviedol, že protiprávne konanie bolo žalobcovi riadne a v súlade so zákonom preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise a konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo striktne vykonané na základe zákona a v jeho medziach a preto navrhol žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

51. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania dňa 24.10.2019.

52. Ďalej v konaní nebolo sporné, že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vrátane dôkazného materiálu bol doručený dňa 22.11.2019 generálnemu tajomníkovi služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a že predmetný personálny rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 02.12.2019. Na základe uvedeného, správny súd konštatuje, že lehoty na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ boli zachované v zmysle ust. .

53. K námietke žalobcu, že z personálneho rozkazu nie je zrejmé, že generálny tajomník služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je osobou ustanovenou ministrom na konanie vo veciach služobného pomeru a z tohto dôvodu považuje personálny rozkaz za nezákonný a nepreskúmateľný, nakoľko z neho nie je zrejmé, či bol vydaný kompetentnou osobou, správny súd uvádza, že generálny tajomník služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol podľa čl. 3 ods. 2 písm. m/ bod 2 Nariadenia MV SR č. 174/2010 o personálnej pôsobnosti, oprávnený rozhodnúť o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ust. . Skutočnosť, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Slovenskej republiky, je teda v súlade so zákonom a interným právnym predpisom, nakoľko generálny tajomník služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol k tomuto právnemu úkonu splnomocnený ministrom vnútra Slovenskej republiky. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

54. K námietke, že personálny rozkaz neobsahuje žiadnu zmienku o tom, na ujmu akého konkrétneho záujmu štátu by malo byť jeho ponechanie v služobnom pomere, a nakoľko ide o zákonnú podmienku prepustenia zo služobného pomeru v zmysle ust. a preto považuje personálny rozkaz za nezákonný a nepreskúmateľný, nakoľko z každého rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru musí byť zrejmé nielen to, že policajt svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, ale aj to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, správny súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že u žalobcu bola dňa 24.10.2019 zistená koncentrácia alkoholu vo vydychovanom vzduchu o 06.51 hod. 0,52 mg/L aj po opakovaní dychovej skúšky, čo predstavuje

1,08 promile alkoholu. Správny súd uvádza, že žalovaný správne posúdil, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobcu spočívalo v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholu bolo dňa 24.10.2019 u neho vykonanými dychovými skúškami zistené, že štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholických nápojov a teda, riadne nevykonával štátnu službu, keď si počas nej svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené mu zákonom Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu na úseku svojho služobného zaradenia, keď si počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu v ust. , , , a , v ust. zákona, v ust. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“), v čl. 1 prílohy k Nariadeniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ (ďalej aj ako „NMV SR č. 3/2002“), ako aj v časti I. písm. a/ bod 2 a 9 rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru (ďalej len ako „rozkaz MV SR č. 6/1997“), v časti I. bod 3 rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov Policajného zboru v znení rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 63/2003 (ďalej len ako „ rozkaz MV SR č. 2/2002 “), ako aj v prílohe rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 64/2003 k zabezpečeniu úloh na zamedzenie požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok príslušníkmi Policajného zboru (ďalej len ako „rozkaz MV SR č. 64/2003“) a to aj napriek tomu, že v zmysle časti I. bodu 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003, bol žalobca oboznámený s tým, že za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom sa považuje, ak sa u príslušníka PZ pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových látok. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by preto bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor. Správny súd zdôrazňuje, že neobsahuje legálnu definíciu konania - porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že na kvalifikovanie a posúdenie takéhoto konania ponecháva zákonodarca pomerne širokú voľnú úvahu. Možno teda hovoriť o správnej úvahe, respektíve o voľnej úvahe orgánu verejnej správy vyjadrujúci určitý stupeň voľnosti rozhodovania orgánu verejnej správy, ktoré mu umožnia v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy (viď rozhodnutie NS SR ). To, či sa určitá osoba dopustila porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, je potrebné posudzovať náležite a dôkladne, u každej osoby zvlášť, podľa okolností, ktoré nastali, s prihliadnutím na všetky súvisiace skutočnosti, svedčiace v prospech alebo neprospech posudzovanej osoby. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy sa v napadnutých rozhodnutiach s touto námietkou žalobcu riadne vysporiadali. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

55. K námietke žalobcu, že napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, bolo hrubo porušené jeho právo na rovnaké zaobchádzanie pri výkone štátnej služby a teda došlo k hrubej diskriminácii jeho osoby, napriek tomu, že mu zákon zaručuje právo na rovnaké zaobchádzanie v pracovnoprávnych vzťahoch, správny súd uvádza, že je potrebné v každom jednom prípade postupovať individuálne (viď rozsudok NS SR ). V zmysle o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), sa za diskrimináciu považuje také konanie, ktoré jednu osobu znevýhodňuje od druhej na základe diskriminačného dôvodu, ktorým je pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský stav a rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Podľa ust. cit. „Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii“. V danom prípade si žalobca zrejme nesprávne vysvetlil obsah pojmu „porovnateľná situácia“, keď poukazoval na postup v prípade iného príslušníka PZ, avšak u tohto bola pri dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu nameraná hodnota 0,17 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo predstavovalo hodnotu 0,35 promile. Pri opakovanej dychovej skúške vykonávanej o necelú polhodinu neskôr mu bola nameraná

hodnota 0,13 mg/l, čo predstavovalo hodnotu 0,27 promile. Jednalo sa teda o omnoho nižšie hodnoty, než hodnoty namerané u žalobcu a je na posúdení nadriadeného každého policajta, aký vyvodí postih voči nemu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, pričom na uložený disciplinárny postih má vplyv intenzita porušenia služobnej prísahy a služobnej činnosti. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

56. K námietke žalobcu, že neboli brané do úvahy výsledky jeho doterajšej služobnej činnosti v PZ a že sa podobného konania predtým nedopustil, správny súd uvádza, že táto skutočnosť nie je podstatná pre posúdenie veci, nakoľko aktívne plnenie uložených úloh policajtom je základnou služobnou povinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo vyplýva priamo z ust. a svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre jeho protiprávne konanie. Je o to závažnejšie, že sa žalobca dopustil takéhoto konania aj napriek tomu, že bol s internými predpismi pravidelne preškoľovaný. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

57. Správny súd dospel k záveru, že v konaní boli kumulatívne splnené dve zákonné podmienky na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ v zmysle ust. , a to porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom žalobcom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, z dôvodu, že žalobca sa ako príslušník PZ zaviazal služobnou prísahou pri vzniku služobného pomeru, že bude čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov ich bezpečnosť a verejný poriadok a to aj s nasadením vlastného života a bude sa riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správny súd má za to, že v konaní bolo orgánmi verejnej správy vykonané dostatočné dokazovanie, pričom dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a ktoré dospeli k záveru, že žalobca svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobcu spočíva v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholu, bolo dňa 24.10.2019 u neho vykonanými dychovými skúškami zistené, že štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholických nápojov. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca si nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom. Zvlášť hrubým spôsobom tiež porušil základné povinnosti policajta uvedené v ust. , , a , pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Jeho ponechanie v služobnom pomere by preto bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor. Ako príslušník PZ je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. S poukazom na uvedené je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol riadne oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov, sa dopustil uvedeného protiprávneho konania. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, a preto ním nemožno ospravedlniť jeho konanie.

58. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , kde je uvedené, že: „zákonná definícia dôvodu prepustenia podľa ustanovenia vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch domnienok, a to, porušenie služobnej prísahy alebo porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta

by bolo na ujmu štátnej služby. ...Odôvodnenie rozhodnutia musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade. Nemožno za súladné s považovať odôvodnenie obsahujúce len všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu.“

59. Správny súd poukazuje na to, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že zákonodarca v ust. explicitne nedefinuje, čo pokladá za „porušenie služobnej prísahy“ alebo „porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom“. Z týchto dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, ktorá patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali orgánu verejnej správy. Zákonodarca tak prenechal orgánu verejnej správy príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností.

60. V nadväznosti na vyššie uvedené, zároveň správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.06.2012 sp.zn. : „vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky....Zákon tu síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka policajného zboru pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.“

61. Správny súd zastáva názor, že orgán verejnej správy predložil relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení, a preto možno prijať záver, že konanie žalobcu je zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy a služobnej povinnosti a je dôvodom na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ ako aj, že rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ust. , v ktorom uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený orgán verejnej správy pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

62. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

63. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, , ).

64. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/1997).

65. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Beian v. Rumunsko č. 1 zo dňa 06.12.2007), a z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď (napr. nález sp. zn. z 03.11.2006), je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že rozhodujúcu interpretáciu príslušných ustanovení a vyhodnotenie doteraz „zisteného“ stavu veci vo vzťahu k prejednávanej žalobe a preskúmavaným rozhodnutiam

orgánov verejnej správy Najvyšší súd Slovenskej republiky už vyslovil právny názor v rozsudkoch sp.zn. z 18.01.2011 a sp.zn. zo 14.07.2011.

66. Správny súd zdôrazňuje, že nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní.

67. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd dospel k záveru, že prvostupňový orgán vykonal potrebné dôkazy pre ustálenie skutkového stavu danej veci, t.j. zistil riadne skutkový stav veci a ktorý dokazoval, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ust. .

68. Napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe riadne a úplne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie.

69. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ust. zamietol.

70. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

71. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.