Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/257/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, v zastúpení: Mgr. Lenka Zichová, LL.M., advokátka, so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX I., o vymoženie sumy 771,60 Eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty, exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18. augusta 2014 pod č. k. - 13, EX 2174/2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 2174/2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na ustanovenia , Exekučného poriadku, a , o spotrebiteľských úveroch, , a a a , , , a o rozhodcovskom konaní a vecne potom tým, že po preskúmaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100043898, uzatvorenej medzi oprávneným - dodávateľom a povinným - spotrebiteľom dňa 20.03.2012, ako i Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania toho istého dňa (20.03.2012) dospel k záveru, že rozhodcovská doložka Rozhodcovskej zmluvy, nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, napriek tomu, že má formu samostatnej listiny, a táto ho fakticky núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu prvého stupňa už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko takto formulovaná doložka v rozhodcovskej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je teda najmä skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a takýto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na výkon exekúcie. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom svojho právneho zastúpenia podal oprávnený odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľa, exekučný súd poprel zásadu prekážky veci zahájenej. Rozhodcovská zmluva bola zjednaná alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú strany možnosť domáhať sa svojich práv buď na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Právo spotrebiteľa tak bolo zachované. Odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je a nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy (kde to je výslovne uvedené) a z dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy (podľa ktorého dlžník môže od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia). Rozhodcovská zmluva preto spĺňa podmienku individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Povinný mohol obsah rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, a to pred a po jej uzavretí. Bol o obsahu zmluvy riadne poučený, čo potvrdil svojim podpisom. Nepodpísaním zmluvy by neprišlo k jej platnosti a účinnosti, teda ani jej obsah by sa nestal záväzným. Povinný tiež mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Záver súdu, že povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy preto neobstojí. Záver, že rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou nie je správny, pretože nedáva odpoveď na otázku, aká rozhodcovská zmluva by bola individuálne dojednaná. Z pohľadu odvolateľa nie je možné variovať obsah rozhodcovskej zmluvy od jednotlivca k jednotlivcovi, ale je možné dať mu čas na rozmyslenie a dať mu možnosť od zmluvy odstúpiť. Argument exekučného súdu, že oprávnený uzatvára obsahovo a formálne tú istú zmluvu, či už rozhodcovskú, úverovú alebo inú, nie je legálnym argumentom, keďže zákon nezakazuje ani neobmedzuje množstvo takto uzavretých zmlúv, a nie je k tomu ani dôvod. Odvolateľ poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. z 22.11.2012, kde súd posudzoval možnosť zrušenia rozhodcovskej zmluvy zakotvenej vo všeobecných podmienkach, pričom dojednanie pripustil v rámci všeobecných podmienok, kde spotrebiteľ mal len dve možnosti - buď ich odmietne a teda nevznikne ani hlavný zmluvný vzťah alebo s nimi súhlasí. Odvolateľ poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 21.11.2013, ktorý vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako individuálne dohodnutú a platnú. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 10.12.2013 a na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 31.01.2014, v ktorých súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka totožného znenia nie je neprijateľnou podmienkou. Odvolateľ ďalej poukázal na existenciu inštitútu priemerného spotrebiteľa a upozornil na to, že jeho ochrana by nemala byť zneužitím práva a v rozpore so základnými zásadami (typicky právna istota zmluvných strán) v spoločnosti. U tzv. priemerného spotrebiteľa má byť miera pozornosti posudzovaná prísnejšie než skôr. Vyžaduje sa nielen povrchná či zbežná povinnosť, ale rozumná miera vnímavosti a obozretnosti. Odvolateľ zdôraznil, že povinný nemusel pochopiť text zmlúv a ich zmysel v krátkej dobe, alebo ihneď pri ich podpise. Povinný mal možnosť rozhodcovskú zmluvu tak ako ostatné dokumenty potrebné k uzavretiu zmluvného vzťahu vopred vyžiadať, preštudovať (prípadne sa o ich obsahu poradiť s advokátom), a následne sa rozhodnúť, či zmluvy podpíše. K podpisu ho nikto nenútil. Exekučný súd nekalosť rozhodcovskej doložky dôvodil aj z toho, že bola uzavretá s povinným v čase, keď nebol dostatočne bdelý, teda pri uzavretí úverovej zmluvy, a nie až v čase po vzniku sporu. Odvolateľ k uvedenému uviedol, že povinnosťou každého subjektu práva, teda aj spotrebiteľa, je dbať svojich práv, a to najmä pri konaní právnych úkonov, akým je uzavretie rozhodcovskej zmluvy alebo úverovej zmluvy. Argument, že by mal byť povinný bdelý až po vzniku samotného sporu, je v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt a zároveň podnecuje k zneužitiu práva povinným. Bdelosť jednej zo zmluvných strán až pri následkoch porušenia zmluvy, ktoré majú za následok až exekúciu, vedie práve k vyhýbaniu sa zmluvným povinnostiam, čomu by exekučný súd, ako strážca zákona, mal zabraňovať. Základom tohto sporu je porušenie povinnosti povinného vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ktoré povinný obdŕžal. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( (ďalej len „“)), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, 204 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( , Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ( a ), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) po preskúmaní napadnutého uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.

Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul z formálnej stránky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. (R 46/2012), podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Aj v uznesení zo dňa 27.02.2013 sp. zn. Najvyšší súd SR konštatoval, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie zjavnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Najvyšší súd ďalej uviedol, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria bdelým"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí , keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní

ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Podobný názor vyslovil aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. zo dňa 27.09.2012, podľa ktorého všeobecný súd sa dopustí porušenia práva účastníka na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny, ak v exekučnom konaní nepreskúma otázku právomoci rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok predstavujúci v danom konaní exekučný titul. Ak spor nebol rozhodovaný rozhodcom, ktorého výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania. Zákon o rozhodcovskom konaní nevylučuje, aby otázka (nedostatku) právomoci rozhodcu bola skúmaná i v exekučnom konaní.

V predmetnej veci bola medzi povinným a oprávneným dňa 28.03.2012 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere. Predmetná zmluva spĺňa kritéria stanovené ustanovením , bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na tento právny vzťah je teda nevyhnutné použiť ustanovenia až 54 účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v .

Medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva, pričom povinným bola podpísaná dňa 20.03.2012, v rovnaký deň, v ktorý podpísal aj Zmluvu o revolvingovom úvere. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením oprávneného o individuálnom dojednaní tejto zmluvy. Predmetná rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou nachádzajúcou sa na samostatnej listine, podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z týchto skutočností však jednoznačne nevyplýva, že ide o samostatnú zmluvu. Je nesporné, že predmetnú zmluvu podpísal povinný spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere ako viacero spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier malo za účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka je uvedená ako samostatná rozhodcovská zmluva, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter, a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, preto ju v zmysle nemožno považovať za individuálne dojednanú. Skutočnosť, že vo formulári rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, nie je dostatočným dôkazom, že tomu tak aj bolo. Nesporným dôkazom slobodného a individuálneho uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy by bola situácia, keď rozhodcovská doložka resp. zmluva by bola uzatvorená až určitý čas po uzatvorení zmluvy o úvere a poskytnutí finančných prostriedkov, samozrejme len za predpokladu, že by nebolo uzatvorenie inej dohody v prospech dlžníka (napr. splátkového kalendára) podmienené uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, ako to v praxi často býva.

Z tohto dôvodu odvolací súd podrobil predmetnú rozhodcovskú doložku preskúmaním z hľadiska, či nejde o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, výber je na žalobcovi. V prípade, že žalobca sa rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov. Súd prvého stupňa rozhodcovskú doložku správne posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, pričom možnosť voľby je vždy na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre veriteľa - dodávateľa, pretože výber rozhodcov dodávateľom je obsahom všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená, a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd (rozhodca) bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd (rozhodcu) zdrojom príjmov, preto je

namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne.

Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd ďalej len dodáva, že pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky je potrebné postupovať podľa , ktoré obsahuje všeobecnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ustanovenie obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, preto kľúčová je vždy všeobecná definícia uvedená v ods. 1.

Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul, v danej veci odvodil z ustanovenia v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z toho dôvodu, že spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

Rešpektujúc zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania, bolo potom už nadbytočným zaoberať sa ďalším obsahom zmluvy o úvere a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných podmienok.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle a potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.