Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/70/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Bratislava, Tallerova 4, IČO: 50 050 907, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Košice, Žižkova 4D, IČO: 47 240 482, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -140 zo dňa 25. januára 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -140 zo dňa 25. januára 2022 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) vo výroku I. odvolaním napadnutého rozsudku určil, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX katastrálneho územia mesta G. ako parcela CKN 14251 - záhrada o výmere 1192 m2 patrí do výlučného vlastníctva žalobcu K. U., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX G., občana SR. Vo výroku II. rozsudku nepriznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Primárne posudzoval, či existuje v súdenom prípade neodstrániteľná prekážka podmienok konania

- a to prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata podľa (ďalej iba „CSP“) vzhľadom na tú skutočnosť, že už v inom konaní vedenom u Okresného súdu Čadca rozsudkom pod č. k. -41 zo dňa 27.11.2020 totožnú nehnuteľnosť (pozemok), ktorá je predmetom aktuálneho konania okresný súd určil do výlučného vlastníctva totožného žalobcu. Konštatoval síce, že v obidvoch konaniach je totožný predmet konania, je totožná nehnuteľnosť a je totožný aj okruh sporových strán - aktuálny žalovaný - spoločnosť Slovak Estate, s.r.o., ktorý je právnym nástupcom X. A. vystupujúceho v pozícii žalovaného v konaní sp.zn. od ktorého v rámci konkurzu získal aktuálny žalovaný spornú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy. Napriek uvedenému z pohľadu kritérií vymedzených v ust. (ďalej iba „CSP“) prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je podľa názoru okresného súdu naplnená, pretože predmetné procesné ustanovenie pre totožnosť veci si vyžaduje aj totožnosť základu nároku, ktorý v obidvoch konaniach je rozdielny. V danej súvislosti okresný súd ozrejmil, že vo veci vedenej pod sp.zn. Okresný súd Čadca svojim rozsudkom určil vlastnícke právo žalobcu k totožnej nehnuteľnosti na základe právneho titulu podľa ust. ods. l „iná skutočnosť ustanovená zákonom“, ktorou je aj zjednocujúce rozhodnutie č. 911/32 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého NS ČSR uverejnenej v Zbierke IV. o faktickom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou do roku 1950. V aktuálnom spore je iný titul nadobudnutia vlastníckeho

práva žalobcu k tej istej nehnuteľnosti podľa ust. ním je „ rozhodnutie štátneho orgánu „ rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -41 zo dňa 27.11.2020, právoplatný dňa 16.3.2021. Žalobca sa stal na základe právoplatného rozsudku výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, na list vlastníctva ale nemohol byť zapísaný, pretože v časovom medziobdobí medzi rozhodnutím prvostupňového súdu a zápisom vlastníctva žalobcu na základe rozhodnutia súdu na list vlastníctva bol zaevidovaný/ zapísaný namiesto pôvodného žalovaného X. A. v rámci konkurzu žalovaný - spoločnosť Slovak Estate, s.r.o., Bratislava, IČO: 50 050 907. Podľa vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností podľa zákona o katastri nehnuteľnosti, teda, žalobca síce právoplatným rozsudkom súdu už je určený za výlučného vlastníka k aktuálnemu predmetu sporu, ale ku zavkladovaniu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nedošlo, z uvedeného dôvodu zároveň vychádzajúc z ust nemohol žalobca vlastnícke právo do jeho výlučného vlastníctva už k určenej nehnuteľnosti nadobudnúť.

3. Keďže rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -41 zo dňa 27.11.2020 nadobudol právoplatnosť 16.03.2021, vo vzťahu k tomuto rozsudku ide podľa názoru okresného súdu o prekážku právoplatne rozsúdenej veci podľa a , , následne vychádzal z prijatého záveru, že reálne vydelená nehnuteľnosť CKN 14251 - záhrada o výmere 1192 m2 zapísaná na LV č. XXXXX, kat. úz. G. vznikla tak, ako je v uvádzanom rozsudku uvedené, reálnou deľbou medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi. Reálne vydelená nehnuteľnosť v prírode bola prikázaná právnym predchodcom žalobcu, pozemnoknižným spoluvlastníkom a následné prevody aj keď v ideálnych spoluvlastníckych podieloch vo formálnej rovine, v hmotnoprávnej sa týkali tejto reálne vydelenej nehnuteľnosti, ktorá bola v prírode oplotená a žalovaný A. túto skutočnosť reálnej deľby a výlučného vlastníctva žalobcu rešpektoval. Súd odkazuje aj na písomné vyjadrenie žalovaného A. zo dňa 9.4.2020 nachádzajúceho sa na čl. 32 spisu OS Čadca č.k. , v ktorom menovaný uviedol, že „ani on ani jeho právni predchodcovia nikdy nemali ideálny spoluvlastnícky podiel, ani nehnuteľnosť neužívali, spoluvlastnícky podiel mali v iných nehnuteľnostiach reálne vydelených, ktoré aj užívali, rešpektoval, že túto reálne vydelenú nehnuteľnosť užíva a vlastní žalobca a predtým jeho právni predchodcovia a nárok si do sporných nehnuteľností nerobil“ - po takomto vyjadrení, ktorý žalovaný A. učinil pred rozhodnutím okresného súdu dňa 27.11.2020 bolo žalobe žalobcu - K. U. vyhovené a súd žalobcu určil za výlučného vlastníka spornej nehnuteľnosti.

4. V aktuálne súdenej veci tak súd prvej inštancie vyhodnotil za jednoznačne preukázaný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva K. U., žalobcu, v nadväznosti na „rozhodnutím štátneho orgánu“, rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. -41 zo dňa 27.11.2020, právoplatným dňa 16.03.2021, následne uzavrel, že žalobca na svoje tvrdenie, že má právoplatný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti uniesol dôkazné bremeno v aktuálnom spore.

5. Naliehavý právny záujem žalobcu z pohľadu ust. na podanej určovacej žalobe/ na opakovanom určení vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľností je daný podľa názoru okresného súdu tým, že vo formálnej rovine na základe právoplatného rozsudku je právoplatným spôsobom určené vlastnícke právo žalobcu k spornej nehnuteľnosti, taktiež v hmotnoprávnej rovine je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ktorú získal od svojich právnych predchodcov, avšak nemôže realizovať svoje práva vyplývajúce z tohto vlastníckeho práva podľa , t.j. nemôže celú reálne vydelenú nehnuteľnosť držať, užívať, požívať plody a úžitky, disponovať s ňou a pod. .Aktuálny stav zápisu v katastri nehnuteľnosti v G. na LV č. XXXXX ku parc. CKN č. 14251 - záhrada o výmere 1192 m2 je taký, že žalobca je zapísaný na spoluvlastnícke podiely, ktoré získal na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní Nz 13376/2019 a na základe darovacej zmluvy N 168/2018, Nz 35740/2018 zo dňa 22.10.2018 od svojej matky K. U., rod. A. a žalovaný je zapísaný na totožnom LV k ideálnemu spoluvlastníckemu podielu parcely, vzhľadom na skutočnosť, že parcela CKN bola vytvorená z parcely EKN (predtým PKN).

6. Okresný súd konštatuje, že v konaní vedenom pod sp. zn. bolo preukázané výlučné vlastnícke právo žalobcu na základe právneho titulu podľa - zrejme sa má jednať o titul opierajúci sa o ust. ako to už v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozhodnutia okresný súd uvádzal (poznámka odvolacieho súdu), - ním je tzv. „iná skutočnosť“ zjednocujúce rozhodnutie 911/32 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého NS ČSR o faktickom zrušení ideálneho spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti EKN (predtým PKN) medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a k vyporiadaniu tohto zrušeného spoluvlastníctva reálnou deľbou do roku 1950, pričom výsledkom tejto reálnej deľby vo vzťahu k žalobcovi bola práve sporná nehnuteľnosť CKN č. 14521 - záhrada o výmere 1192 m2, zapísaná

na LV č. XXXXX, kat. územia G. (v čase reálnej deľby a v čase vzniku evidencie nehnuteľností, reálne vydelená parcela bola parcelou EN pred THM zamapovaná mapami EN a evidovaná na evidenčnom liste na právnych predchodcov žalobcu). Faktickým zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva došlo k zrušeniu spoluvlastníctva k parcele PKN (teraz EKN) ako k celku. Len vo formálnej rovine boli naďalej evidované ideálne spoluvlastnícke podiely. V hmotnoprávnej rovine od 1950 každý z pozemnoknižných spoluvlastníkov bol výlučným vlastníkom reálne vydelených nehnuteľností, ktoré dlhodobo a nerušene užívali. Spoluvlastnícky vzťah k parcelám PKN (teraz EKN), z ktorých je vytvorená aj sporná nehnuteľnosť CKN, bol v dávnej minulosti zrušený a vyporiadaný reálnou deľbou medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej parcely PKN (teraz EKN). V dôsledku zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctvo zaniklo a existujú len reálne vydelené nehnuteľnosti. V tomto prípade vo vzťahu k žalobcovi CKN č. 14251 - záhrada. Okresný súd za potrebné považoval ustáliť, či spoluvlastníci zapísaní na LV na parcelu EKN (predtým PKN), z ktorej je vytvorená parcela CKN, sú zapísaní na LV len formálne. Parcely EKN boli na LV zapísané na základe výsledkov ROEPu. K zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva však došlo do roku 1950 v dávnej minulosti, v čase existencie parciel PKN. Zjednocujúce rozhodnutie 911/32 bolo založené na dlhodobom, faktickom stave, nie na formálnom stave. Okresný súd odkázal na konanie vedené pod sp. zn. z ktorého ako uvádza ďalej vyplynulo, že v dávnej minulosti bolo ideálne spoluvlastníctvo k parcele EKN (predtým PKN), z ktorej je vytvorená reálne vydelená nehnuteľnosť CKN č. 14251 - záhrada o výmere 1192 m2 zrušené, ideálne spoluvlastníctvo zaniklo a ku dňu rozhodovania súdu vo veci sp. zn. spoluvlastníctvo neexistuje v hmotnoprávnej rovine, existuje len formálne. Teda podľa ku dňu rozhodovania neexistuje spoluvlastnícky vzťah k parcele EKN (predtým PKN), z ktorej je vytvorená nehnuteľnosť CKN, reálne vydelená. Podľa , katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Takým údajom je aj zápis na LV na spornú nehnuteľnosť EKN, z ktorej je vytvorená parcela CKN č. 14251, a to údaj o spoluvlastníctve tam uvedených spoluvlastníkov a výške ich ideálnych spoluvlastníckych podielov. Ide o zákonnú domnienku, ktorú však možno vyvrátiť preukázaním opaku podľa . Žalobcovi sa v nadväznosti na zákonnú domnienku dlhodobého, faktického, nerušeného užívania vydelených nehnuteľností (R 911/32) podarilo preukázať v konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. , a to právoplatným spôsobom, opak, teda podarilo sa mu právoplatným spôsobom vyvrátiť zákonnú domnienku podľa , katastrálneho zákona, že existuje spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti EKN, z ktorej je vytvorená reálne vydelená sporná nehnuteľnosť CKN č. 14251. Žalobca tak preukázal právoplatným spôsobom, že zápis spoluvlastníctva na LV na spornú nehnuteľnosť EKN, z ktorej je vytvorená reálne vydelená nehnuteľnosť CKN č. 14251, je len formálny. Za tohto stavu (vyplývajúceho z konania sp.zn. ) ku dňu nariadenia konkurzu (uznesenie sp. zn. zo dňa 16.12.2019, čl. 100) nemohol žalovaný Slovak Estate, s. r. o. nadobudnúť od svojho právneho predchodcu A. neexistujúci ideálny spoluvlastnícky podiel, spoluvlastníctvo už neexistovalo, zaniklo. Predmetom právnych úkonov môže byť len spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov, podľa , neexistujúci spoluvlastnícky podiel nemôže byť spôsobilým predmetom prevodu a právnych úkonov, keďže nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Právne úkony správkyne konkurznej podstaty úpadcu v prospech žalovaného Slovak Estate, s. r. o. sú podľa názoru okresného súdu absolútne neplatnými právnymi úkonmi. K reálne vydelenej nehnuteľnosti žalovaný nepreukázal žiaden spoluvlastnícky vzťah a jeho nároky do nehnuteľnosti žalobcu sú právne nedôvodné.

7. Súd napokon posudzoval aj námietky žalovaného ním vnesené nielen v písomnej podobe ( na č.l. 6 spisu ) ale aj do zápisnice na pojednávaní dotýkajúcej sa dobrej viery nadobudnutia vlastníckeho práva, okresný súd dôvodiac, že táto dobrá viera sa vzťahovala k nadobudnutiu ideálneho spoluvlastníckeho podielu k parcelám EKN a v žiadnom prípade sa nevzťahovala k reálne vydelenej parcele CKN, ktorá tvorila predmet obidvoch súdnych konaní. Podľa názoru súdu nie je pravdou, že žalovaný konal v dobrej viere k reálne vydelenej nehnuteľnosti CKN, ku ktorej nemá nadobúdací titul (ani vo formálnej rovine, ani v hmotnoprávnej rovine). Žalovaný nepreviedol nehnuteľnosti v rámci konkurzu, ale samostatnými kúpnymi zmluvami. Vo veci sp. zn. bolo súdom rozhodnuté dňa 27.11.2020, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2021 a v tomto konaní na čl. 32 je vyjadrenie vtedajšieho žalovaného A. zo dňa 9.4.2020, ktorý uviedol, že sa necíti byť vlastníkom spornej reálne vydelenej nehnuteľnosti a súhlasí, že vlastníkom je žalobca a jeho právni predchodcovia, pričom k uzavretiu kúpnych zmlúv medzi správkyňou konkurznej podstaty a žalovaným došlo až následne 30.6.2020, návrh na vklad bol podaný 2.7.2020, konanie o vklad bolo prerušené 20.7.2020 a nový návrh na vklad podal žalovaný až 30.12.2020. Z uvedeného je podľa názoru okresného súdu zrejmé, že sa tak stalo až po rozhodnutí Okresného súdu Čadca vo veci , ktorý rozhodol dňa 27.11.2020. Napokon konanie ktoré bolo

skončené prerušiť nemožno, takýto návrh na prerušenie konanie nepodala ani správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, ani samotný žalovaný, nepodal ani návrh na kataster nehnuteľností na vyznačenie poznámky. Ku dňu rozhodovania súdu nebolo zrejmé, že nastal konkurz, pretože to nebolo zaznačené v poznámke k spornej nehnuteľnosti. Uznesenie o nariadení konkurzu je zo dňa 14.12.2019. Konkurz bol zverejnený v Obchodnom vestníku 34/2020 (čl. 28) zo dňa 19.2.2020, avšak k parcelám EKN, konkurz nebol ani zverejnený ani nariadený k reálne vydelenej nehnuteľnosti CKN 14251 - záhrada o výmere 1192 m2, ktorá tvorila predmet sporu obidvoch súdnych konaní sp. zn. i sp. zn. . Dôvod na prerušenie konania zo zákona neexistoval a návrh v súdnom konaní sp. zn. zo strany správkyne konkurznej podstaty uplatnený nebol. Súd dodáva, že na správkyňu konkurznej podstaty úpadcu sa nevzťahuje len zákon o konkurze a vyrovnaní, ale aj ostatné zákonné ustanovenia uvedené napr. v , podľa ktorého ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza majú spoluvlastníci predkupné právo, iba že ide o prevod blízkej osobe. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu prevod nerobila v rámci konkurzu, ale samostatnými kúpnymi zmluvami a neponúkla žalobcovi ako väčšinovému spoluvlastníkovi spoluvlastnícky podiel X. A. na predaj. Automaticky uzavrela kúpnu zmluvu so žalovaným Slovak Estate, s. r. o., a povinnosťou správkyne konkurznej podstaty úpadcu bolo žalobcu o takýchto úkonoch upovedomiť a realizovať ponukové konanie.

8. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle , hoc úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov, tento procesný nárok mu súd nepriznal dôvodiac, že jeho právnou zástupkyňou uplatnený nebol.

9. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalovaný, domáhal sa jeho zmeny, v rámci nej požadoval zamietnutie žaloby, alternatívne navrhoval zrušenie rozsudku s vrátením veci na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolateľ vytýka súdu „zmätočnú argumentáciu“ ozrejmuje, že na jednej strane konajúci súd v bode 3 uvádza, že v predmetnej veci nejde o res iudicata, nakoľko je vo veciach rozdielny základ nároku a na strane druhej, v bode 5 rozhodnutia konštatuje, že nemohol preskúmavať opakovane právny titul na základe ktorého žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej predmet tohto sporu, nakoľko o tomto už mal rozhodnúť súd v inom konaní, vedenom pod sp. zn. . Žalovaný sa domnieva, že sa okresný súd mal zaoberať konkrétnymi okolnosťami nadobudnutia vlastníckeho - spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 47/432 k nehnuteľnosti ním v rámci konkurzného konania, najmä posúdiť ako aj súd uviedol „ nový základ nároku“ - medzi tie tzv. nové okolnosti odvolateľ zaraďuje - nadobudnutie nehnuteľnosti tvoriace predmet aktuálneho sporu ním v konkurznom konaní, jeho dobrú vieru a dobromyseľnosť v štátom vedenú evidenciu a vykonávané úkony v rámci platne prebiehajúceho konkurzného konania a práve s ohľadom na rôzny právny základ žaloby sa mal súd dôsledne zaoberať v odôvodnení, na základe akých skutočností mal za preukázaný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom a nie len odkázať na rozsudok okresného súdu s totožnými účastníkmi konania a totožným predmetom - nehnuteľnosťami.

10. Tvrdenie súdu uvedené v bode 5 a 6 odôvodnenia rozsudku hodnotí odvolateľ za nesprávne, odkazuje na uzavretú kúpnu zmluvu medzi správkyňou a ním (konkrétne čl. I, bod 1.17, 1.26) na základe ktorej bol vykonaný v prospech jeho zápis vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 47/432. Dodáva, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 30.06.2020 (dňa 19.02.2020 bol zverejnený súpis všeobecnej podstaty dlžníka v obchodnom vestníku, a to pod číslom 34/2020) on svoj svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nadobudol riadne a v súlade so zákonom, v prebiehajúcom konkurznom konaní na majetok dlžníka - X. A., nar. XX.X.XXXX, po splnení všetkých požadovaných podmienok. Dáva do pozornosti tiež, že ani zo strany dlžníka a ani zo strany žalobcu ako spoluvlastníka nehnuteľnosti neboli voči zverejnenému súpisu majetku dlžníka vznesené žiadne námietky. Ani Okresný úrad Čadca nemal žiadne pochybnosti o vlastníctve dlžníčka a o riadnom prevode vlastníckeho práva na neho/odvolateľa a preto vydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu dlžníka, v prospech jeho/odvolateľa. Tvrdí, že uvedené nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, je presvedčený aj o dobromyseľnosti ustanoveného správcu, ktorý konal v súlade s potvrdenými údajmi verejnej evidencie nehnuteľností. O vedení súdneho konania pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. v ktorom súd rozsudkom vydaným dňa 27.11.2020 určil výlučné vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti nemal vedomosť ani správca konkurznej podstaty, ani on - ktorý „len“ právne aprobovaným spôsobom zareagoval na verejnú ponuku nehnuteľnosti zverejnenú v Obchodnom vestníku. Nedošlo ani k zápisu poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní do katastra nehnuteľností, aby bola daná objektívna možnosť tretím osobám dozvedieť sa o tom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti je predmetom súdneho sporu. On o tejto skutočnosti získal

vedomosť až z odôvodnenia rozsudku, ktorý tvoril prílohu doručovacej žaloby v tejto veci. Je názoru, že procesná (ne)aktivita p. X. A. ako žalovaného v predchádzajúcom konaní, keď žiadnym spôsobom neinformoval ustanoveného správcu, bola dôsledkom jeho snahy zbaviť sa majetku mimo procesu oddĺženia. Poukazuje aj na súčasnú judikatúru súdov v zmysle ktorej je nevyhnutné v obdobných prípadoch skúmať v záujme zachovania zásady ochrany dobrej viery a zásady ochrany slobodnej vôle u nadobúdateľov vlastníckeho práva od nevlastnícka. On si zachoval maximálnu možnú mieru opatrnosti a zodpovednosti pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Odvolateľ ďalej tvrdí, že nesúlad medzi formálnym a skutočným stavom vznikol v dôsledku nesprávnej evidencie štátu, čo nemôže ísť na jeho úkor ako dobromyseľného nadobúdateľa, ale tieto následky má znášať štát, prípadne P. A. - jeho/žalovaného právny predchodca. V chronologickom slede podrobne popísal odvolateľ aj súbeh prebiehajúceho súdneho a konkurzného konania, na základe uvedeného zdôrazňuje, že konkurzné konanie bolo začaté a prebiehalo už počas súdneho konania ( sp.zn. ) - domnieva sa preto, že súdne konanie malo byť ex lege prerušené zároveň je názoru, že rozsudok Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. bol vydaný protizákonne, preto nemohol a nemôže tvoriť akýkoľvek podklad k rozhodnutiu, resp. k odôvodneniu rozhodnutia v tejto aktuálnej právnej veci.

11. V nasledujúcej písomnej reakcii k odvolaniu žalobca argumentoval totožne ako súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku, že do roku 1950 došlo k faktickému zrušeniu a vyporiadaniu ideálneho spoluvlastníckeho vzťahu k pôvodnej nehnuteľnosti PKN (teraz EKN), z ktorej bola vytvorená parcela CKN č. 14251, reálne vydelená nehnuteľnosť v prírode bola prikázaná právnym predchodcom žalobcu, pozemnoknižným spoluvlastníkom a následné prevody aj keď v ideálnych spoluvlastníckych podieloch vo formálnej rovine, v hmotnoprávnej sa týkali tejto reálne vydelenej nehnuteľnosti, ktorá bola v prírode oplotená, preto súd vychádzal aj zo záveru, že žalovaný A. túto skutočnosť reálnej deľby a výlučného vlastníctva jeho/ žalobcu rešpektoval. Žalobca namieta dobromyseľnosť a dobrú vieru žalovaného o práve vlastníctva k predmetu sporu. Zotrváva na tom, že sa mu v konaní vedenom pod sp. zn. podarilo vyvrátiť zákonnú domnienku v zmysle ustanovenia § 70 ods. 1, 2 katastrálneho zákona, riadnym spôsobom totiž preukázal, že zápis spoluvlastníctva na LV na spornú nehnuteľnosť EKN, z ktorej je vytvorená reálne vydelená nehnuteľnosť CKN č. 14251 je len formálny, pričom spoluvlastníctvo bolo zrušené do roku 1950.

12. V ďalšom /následnom písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že už v uplatnenom odvolaní namietal nesprávnu aplikáciu zásady res iudicata z dôvodu nedostatočného preskúmania, nevyhodnotenia jeho/ žalovaného námietok súdom ohľadne právneho titulu nadobudnutia jeho spoluvlastníckeho podielu. Nadobudnutie vlastníckeho práva v konkurznom konaní predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, za správne zostavenie súpisu majetku zodpovedá správca konkurznej podstaty, ktorého úlohou je zostaviť podstatu majetku v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Správca konkurznej podstaty ako odborne spôsobilá osoba zodpovedá za správnosť svojich úkonov, pri výkone svojej činnosti, preto on/ odvolateľ nemôže niesť právnu zodpovednosť za prípadné zákonné pochybenia správcu konkurznej podstaty.

13. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie uplatnila v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia a contrario rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu podľa zrušil a podľa konanie zastavil - aplikáciou pri rozhodovaní aj ust. .

14. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

15. Zmyslom civilného procesu je naplnenie hmotnoprávnej ochrany, a to presne definovaným postupom vyjadreným v , resp. v osobitných predpisoch. V tomto procese dochádza k uplatňovaniu a realizovaniu základných práv vyplývajúcich z hmotného práva. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia a spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), to znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania - takáto prekážka konania neodstrániteľnej povahy existuje podľa názoru odvolacieho súdu aj v tomto súdenom prípade.

16. V zmysle judikatúry právoplatný rozsudok o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o ďalšej určovacej žalobe, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu.

17. V súdenom prípade je zásadný aj sporový charakter konania, čo znamená tiež, že je súd viazaný skutkovými okolnosťami, skutkovým vymedzením žaloby o ktoré žalobca (ako pán sporu) opiera svoj žalobný návrh. V aktuálnej veci žalobca podľa skutkového vymedzenia žaloby (ide o tzv. pozitívnu žalobu) za predmet sporu nastolil určenie „vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. G. ako parcela CKN č. 14251 - záhrada o výmere 1192 m2, dôvodiac ďalej, že k totožnému pozemku /nehnuteľnosti už bolo jeho výlučné vlastnícke právo určené rozsudkom Okresného súdu Čadca vydanom dňa 27.11.2020 v konaní pod sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2021, ozrejmil skutkové okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od svojich právnych predchodcoch a dodal, že napriek uznaniu jeho vlastníckeho práva žalovaným A. v uvádzanom súdnom konaní, jeho nehnuteľnosti po vydaní rozsudku dňa 27.11.2020 nadobudol kúpnou zmluvou žalovaný, ktorý nesúhlasí so zápisom vlastníctva na neho/žalobcu.

18. Aj okresný súd konštatuje v tomto odvolaním napadnutom rozhodnutí, že v obidvoch súdnych konaniach je totožný predmet konania, je totožná nehnuteľnosť a je totožný aj okruh sporových strán, keď aktuálny žalovaný - spoločnosť Slovak Estate, s.r.o/žalovaný v aktuálnom spore) je právnym nástupcom X. A. vystupujúceho v pozícii žalovaného v konaní sp. zn. od ktorého v rámci konkurzu získal aktuálny žalovaný spornú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy. Odvolací súd ale nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že by mal byť založený odlišný základ nároku z dôvodu, že vlastnícke právo žalobcu v spore vedenom pod sp. zn. bolo určené právnym titulom podľa ust. „iná skutočnosť ustanovená zákonom“ a v aktuálnom spore je iný titul nadobudnutia

- podľa ust. - rozhodnutie štátneho orgánu „ - rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. - 41 zo dňa 27.11.2020, právoplatný dňa 16. 3. 2021. Obidva uvádzané právne tituly totiž sú založené na rovnakých - totožných skutkových okolnostiach nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom, aj samotné rozhodnutie štátneho orgánu „ konštatujúce výlučné vlastnícke právo žalobcu k totožnej nehnuteľnosti ako tomu je v tomto súdenom prípade - je vo svojej podstate výsledkom v konaní vedenom pod sp.zn potvrdzujúcim dokazovaním preukázané tvrdenia žalobcu o práve vlastníctva na základe tzv. inej skutočnosti ustanovenej zákonom“ - závery rozhodnutia štátneho orgánu/ právoplatného rozsudku súdu sa ale neodchyľujú v uznaní vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti od tých skutočností, ktoré urobil žalobca predmetom posúdenia už v právoplatne skončenom konaní a o ktoré skutkové okolnosti (totožné) opiera vlastnícke právo žalobca k predmetu sporu v tomto súdnom spore. Ide o určujúce závery na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, že v súdenom prípade existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorú už nie je možné prejednávať znova. Odvolací súd dáva do pozornosti judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyslovil, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. ), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. , a ). Zároveň iba nad rámec odvolací súd poznamenáva, že podľa jeho názoru v prípade dovolania sa ochrany práva žalobcu voči žalovanému (vylúčenia jeho vlastníctva) by prichádzal v úvahu iný právny prostriedok (napr. iný typ žaloby).

19. Krajský súd podľa ods. l v aplikácii s ods. l rozhodoval o náhrade trov celého konania. Po konštatovanom procesnom zavinení žalobcu na zastavenom konaní - inicioval súdne konanie v ktorom bola zistená prekážka právoplatne rozhodnutej veci a ktoré muselo byť zastavené, zodpovedá z procesného hľadiska za trovy ktoré vznikli protistrane - z uvedeného dôvodu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi žalovanému a to v rozsahu 100 %. Dodáva, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v ods. l (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ä ods. l ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Podľa ods. l dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. l neplatí v prípadoch vymedzených v .