Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Csp-36-2022.pdf
PDF · 97.81 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/36/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., IČO : 53255739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka proti žalovanému L. V., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom H.. E.. L. XXXX/XX, N. Y., o zaplatenie 1.798,46 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný n e m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 2. 8. 2022 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.798,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.200,39 eur od 18. 9. 2021 do zaplatenia, pričom si v rámci vyčíslenia trov konania, ktorých náhrady sa v konaní takisto domáhal ako jeden z právnych úkonov právnej služby vyčíslil aj tzv. predžalobnú výzvu v sume odmeny 97,60 eur spolu s 20% DPH a príslušného režijného paušálu k tomuto úkonu právnej služby vo výške 13,96 eur spolu s 20% DPH. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 13. 11. 2020 medzi postupcom -Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, IČO : 31320155 a žalobcom v spojení so žiadosťou o postúpenie a prevod zo 17. 9. 2021 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému uplatnenú v tomto konaní. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným 31. 8. 2017 zmluvu č. 001444221310817, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach postupcu. Zmluva podľa žalobcu obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca 19. 8. 2019 vyhlásil celý úver za splatný, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 1.798,46 eur, ktorá suma pozostávala z istiny vo výške 1.200,39 eur, z riadneho (zmluvného) úroku vo výške 598,07 eur, z úroku z omeškania vo výške 0 eur a z poplatkov vo výške 0 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný po postúpení pohľadávky doteraz vykonal úhrady vo výške 0 eur. Žalobca v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení
dlhu nárok na zmluvné úroky poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 7. 2019, sp. zn. : 6Cdo/113/2018, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo 7. 8. 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v zmysle ktorých cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Žalobca si v tomto konaní uplatnil tiež nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, počnúc dňom 18. 9. 2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky až do zaplatenia, a to v sadzbe 5 % ročne zo sumy 1.200,39 eur.
2. Výzvou z 30. 8. 2022 (č.l. 145 spisu) tunajší súd (obsadený vyššou súdnou úradníčkou) vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy riadne identifikoval uplatnený nárok, t.j. aby uviedol, akým titulom a na základe akých zmluvných ustanovení si tento nárok uplatňuje, a z čoho žalovaná suma pozostáva, a tiež aby špecifikoval, koľko celkom zaplatil žalovaný, a ako boli jeho úhrady započítané, t.j. koľko bolo zaúčtované na istinu, na úrok, na úrok z omeškania a na poplatky, a v prípade poplatkov, aby tieto ďalej špecifikoval a odôvodnil ich uplatňovanie v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Vyššia súdna úradníčka v tejto výzve žalobcovi tiež pripomenula, že opísanie rozhodujúcich skutočností je potrebné uviesť priamo v žalobe a splnenie tejto povinnosti nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. Táto výzva bola zástupcovi žalobcu doručená 7. 9. 2022 (viď doručenka nalepená na zadnej strane č.l. 145 spisu.)
3. Dňa 21. 9. 2022 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu z 20. 9. 2022, v ktorom tento na základe výzvy súdu doplnil, že postupca uzatvoril so žalovaným 31. 8. 2017 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania č. 001444221310817, predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania na bežnom účte do výšky 1.100 eur. Dňa 17. 9. 2021 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v celkovej výške 1.798,46 eur, ktorá suma pozostávala z istiny vo výške 1.200,39 eur a z riadneho úroku vo výške 598,07 eur. K špecifikácii postúpenej pohľadávky následne žalobca doplnil, že žalovaný sa transakciami dostal na bežnom účte do prečerpania, pričom ku 2. 4. 2019 bolo nepovolené prečerpanie na bežnom účte až vo výške 1.111,12 eur. Jednotlivé transakcie po dátume nepovoleného prečerpania (vrátane prečerpania z 2. 4. 2019) pozostávali z debetných transakcií v celkovej výške 2.163,73 eur (debetný zostatok na bankovom účte k 2. 4. 2019 v sume 1.111,12 eur, platby, nákupy, splátky, výbery v hotovosti v celkovej výške 444,55 eur, platby - splátky úverov vo výške 470,44 eur, úroky v celkovej výške 69,67 eur a poplatky 67,95 eur), ako aj z kreditných transakcií v celkovej výške 963,34 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 0,78 eur - kompenzácia daru od VÚB 2. 4 2019, sumy 661,77 eur - 2016 z 8. 4. 2019, sumy 269,38 eur - DO2019-04-15/SP z 15. 4. 2019, sumy 16,13 eur - DO2019-05-15/SP zo 16. 5. 2019, sumy 14,00 eur ako poplatku za poskytnutie spotrebiteľského úveru z 22. 5. 2019 a sumy 1,28 eur - DO2021-01-28/SPLIFI z 29. 1. 2021. Rozdiel medzi debetnými a kreditnými transakciami na bežnom účte predstavoval 1.200,39 eur, čo podľa žalobcu predstavovalo postúpenú istinu. Riadne úroky vo výške 598,07 eur - riadny úrok sa vyčíslil podľa nasledujúceho vzorca
- výška prečerpania * výška úrokovej sadzby / 360 (počet dní v roku) * počet dní príslušného obdobia - odo dňa čerpania do dátumu úhrady, resp. do ďalšieho čerpania, resp. do konca príslušného obdobia.
4. Žalovaný sa napriek výzve súdu podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorá mu bola doručená na adresu jeho trvalého pobytu 30. 9. 2022 (viď doručenka nalepenú na zadnej strane č.l. 159 spisu) k žalobe a ani k jej doplneniu nijako písomne nevyjadril.
5. Na pojednávanie 24. 11. 2022 sa nedostavil ani predvolaný zástupca žalobcu ani žalovaný, avšak predvolaný zástupca žalobcu v písomnom podaním doručenom na tunajší súd deň pred pojednávaním, t.j. 23. 11. 2022 (viď č.l. 168 až 169 spisu), označenom ako „Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“ uviedol, že nárok uplatnený podanou žalobou preukázal predloženými dôkazmi v celom rozsahu a medzi stranami nie sú sporné žiadne skutkové tvrdenia, v dôsledku čoho je potrebné všetky žalobcom tvrdené skutočnosti v tomto konaní považovať podľa § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Právny predchodca žalobcu v súlade s právnymi predpismi pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou preskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom v záujme, čo možno najhospodárnejšieho a najefektívnejšieho riešenia veci súhlasil s takým rozhodnutím vo veci samej, ktoré bude aj bez účasti žalobcu a jeho právneho
zástupcu na uvedenom súdnom pojednávaní. Súd neprezentoval v priebehu konania pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho žalobca nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom jeho rozsahu a nemá preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali takto riadne preukázaný nárok a navyšovať tak trovy právneho zastúpenia. Iné rozhodnutie, ako vyhovenie žalobe v celom rozsahu by za uvedeného stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko súd doposiaľ nepostupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP a neprezentoval spornosť takýchto skutočností, na základe čoho by žalobcovi umožnil v súlade so zásadou kontradiktórnosti právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie dôkazy, ktoré sa v tomto štádiu konania nejavia žalobcovi ako významné pre priznanie ním uplatneného nároku, nakoľko žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. : 8Co/172/2020 z 19. 1. 2021, podľa ktorého bez vytvorenia procesnej príležitosti strane v prvoinštančnom konaní kontradiktórne sa vyjadriť a právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia, či predložiť nové dôkazy, ktoré sa z jej hľadiska nejavili ako významné dochádza k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Princíp kontradiktórnosti je nevyhnutné v prvoinštančnom konaní dodržať i so zreteľom na to, že v odvolacom konaní má strana v dôsledku účinkov sudcovskej a zákonnej koncentrácie už len obmedzené možnosti na uplatňovanie nových skutkových tvrdení a na predkladanie nových dôkazov. Následne žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. : 17CoCsp/52/2020 z 25. 2. 2021, podľa ktorého dokazovanie súd prvej inštancie vykonáva iba v prípade sporných skutkových tvrdení strán sporu a naopak nevykonáva dokazovanie na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán sporu (§ 151 CSP.) Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Keďže v priebehu konania žalovaný nijakým spôsobom nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že uzatvoril úverovú zmluvu titulom ktorej nevrátil istinu vo výške žalovanej sumy 1.002,05 eur, boli tieto skutkové tvrdenia žalobcu nesporné. Takéto nesporné skutkové tvrdenia musia tvoriť základ zisteného skutkového stavu veci, z ktorého súd vychádza aj pri meritórnom rozhodnutí. Na záver tohto podania žalobca pre prípad, ak súd s ohľadom na vyššie uvedené, nebude považovať uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, resp. požaduje na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení, tak pre tento prípad žalobca požiadal súd o písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie uvedených skutočností a vzhľadom k vyššie uvedenému aj o odročenie pojednávania vytýčeného na 24. 11. 2022, nakoľko žalobca doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýkoľvek skutočnosti ako sporných zo strany súdu.
6. Vzhľadom na to, že uvedené podanie označené ako „Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“ bolo doručené na tunajší súd 23. 11. 2022, nebolo možné zabezpečiť jeho doručenie protistrane a tunajší súd bol pripravený toto podanie žalobcu doručiť žalovanému na pojednávaní, na ktoré bol žalovaný riadne a včas predvolaný. Vzhľadom na to, že sa žalovaný tohto pojednávania z vlastného rozhodnutia nezúčastnil, súd mal za to, že sa vzdaním práva účasti na pojednávaní žalovaný vzdal aj práva na oboznámenie sa s prípadnými písomnými vyjadreniami, resp. predloženými dôkazmi na takomto pojednávaní, resp. tesne pred ním, a keďže žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania nebolo na mieste ani z takéhoto dôvodu odročovať pojednávanie, nakoľko to nebol vážny dôvod pre odročenie pojednávania podľa § 183 CSP.
7. Vzhľadom na to, že (ako vyplýva z ďalej uvedeného výkladu v rámci právneho posúdenia veci) žalobcom opísaný skutkový stav v žalobe, ako aj v doplnení žaloby po výzve vyššej súdnej úradníčky z 30. 8. 2022 nebolo možné považovať za dostatočný (a tento nedostatok neodstránil aj prípis žalobcu doručený na tunajší súd deň pred pojednávaním), teda uvedený v takom rozsahu, aby bol takto opísaný skutkový stav (presahujúci rozsah tzv. základných skutkových tvrdení umožňujúcich odlíšiť uplatnený nárok po skutkovej stránke od iných) subsumovať pod príslušnú hmotnoprávnu normu, na základe čoho by mohol byť zabezpečený čo i len čiastočný úspech žalobcu v tejto veci, nebolo tak potrebné v tejto veci vykonať žiadne dokazovanie. Vykonanie dokazovania na preukázanie neúplne opísaného skutkového stavu, ktorý by aj v prípade jeho preukázania neviedol ani len k čiastočnému úspechu žalobcu v spore, by totiž bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania vyplývajúcou z článku 17 Základných princípov CSP.
8. Z neúplného opisu skutkového stavu žalobcu by pritom vyplynulo (v prípade jeho preukázania vykonaným dokazovaním), že by sa mohlo jednať o právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorý vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prečerpania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z 31. 8. 2017) ako osobitnej právnej úpravy v rámci uvedeného zákona o spotrebiteľských úveroch.
9. V danom prípade bolo potrebné žalobu zamietnuť pre neunesenie bremena tvrdenia v rozsahu dostatočnom pre (čo i len čiastočný) úspech žaloby, pretože žalobca (napriek osobitnej výzve vyššej súdnej úradníčky tunajšieho súdu z 30. 8. 2022 na č. l. 145 spisu, ktorá výzva bola zástupcovi žalobcu doručená 7. 9. 2022) v dostatočnom rozsahu nešpecifikoval, z čoho pozostáva žalovaná suma a tiež v dostatočnom rozsahu neuviedol, koľko žalovaný celkom zaplatil na úhradu záväzkov z tejto zmluvy a ako boli jeho úhrady započítané na istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky, pričom tiež bližšie nešpecifikoval poplatky, na čo všetko však bol vyzvaný v tejto výzve vyššej súdnej úradníčky. Žalobca totiž (aj po tejto výzve vyššej súdnej úradníčky z 30. 8. 2022 na odstránenie nedostatkov skutkových tvrdení v žalobe podľa § 150 ods. 2 CSP) v rámci špecifikácie uplatnenej pohľadávky (t.j. v rámci doplnenia žaloby doručenom na tunajší súd 21. 9. 2022) špecifikoval debetné a kreditné transakcie na účte žalovaného (len) od 2. 4. 2019. Keďže neboli uvedené debetné a kreditné operácie (ich rozpis) aj za obdobie pred týmto dátumom (a odkaz žalobcu na priložené dôkazy podľa § 132 ods. 2 CSP neobstojí - je neprípustný), žalobca tak v dostatočnom rozsahu nešpecifikoval, z čoho pozostáva žalovaná suma, ktorú vypočítal na základe rozdielu týchto debetných a kreditných operácií v časti tzv. „istiny“ (podľa žalobcu), a keďže nebol uvedený rozpis kreditných operácií na účte žalovaného aj za obdobie pred 2. 4. 2019, tak tým žalobca tiež nevyhovel výzve vyššej súdnej úradníčky z 30. 8. 2022, aby uviedol skutkové tvrdenia, koľko žalovaný celkom zaplatil a ako boli jeho úhrady započítané (na istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky.) Poplatky pritom žalobca tak isto bližšie nešpecifikoval a uvádzal (aj to len pre obdobie debetných operácií po 2. 4. 2019) len ich celkovo zrazenú sumu. V týchto nedostatkoch skutkových tvrdení žalobcu pritom ide o také nedostatky v tvrdeniach, ktoré sa týkajú okolností nad rámec tzv. základných skutkových tvrdení umožňujúcich odlíšenie uplatneného nároku zo skutkového hľadiska od prípadných iných nárokov, pri absencii ktorých základných skutkových tvrdení by bola namieste výzva na odstránenie vád žaloby a v prípade nevyhovenia tejto výzve odmietnutie žaloby v režime ustanovenia § 129 CSP, ale išlo o nedostatok v skutkových tvrdeniach nad rámec týchto základných skutkových tvrdení, pričom absencia týchto skutkových tvrdení (nedostatočné unesenie bremena tvrdenia potrebného pre subsumovanie opísaných skutkových tvrdení pod príslušnú hmotnoprávnu normu), ktorá by umožňovala aspoň čiastočný úspech žalobcu v spore viedla k nevyhnutnosti zamietnuť žalobu.
10. Keďže súd výzvou vyššej súdnej úradníčky z 30. 8. 2022 vytvoril príležitosť pre žalobcu na odstránenie nedostatkov jeho skutkových tvrdení, a to na základe postupu podľa § 150 ods. 2 CSP (ktorý už sám o sebe predstavuje výnimočný fakultatívny postup, ktorým sa zmierňujú príliš formálne následky neunesenia bremena tvrdenia, a ktorý postup už svojim spôsobom bol v prospech žalobcu, a ku ktorému postupu súd pristúpil aj vzhľadom na niektoré rozhodnutia tunajšieho odvolacieho súdu týkajúce sa obdobných prípadov), súd už (za týchto okolností) nebol povinný žalobcu opakovane (ďalšou výzvou) na túto skutočnosť upozorňovať, a keďže sa žalobca nezúčastnil pojednávania, pripravil sa tak aj o možnosť byť oboznámený s týmito skutočnosťami v rámci predbežného právneho posúdenia podľa § 181 ods. 2 CSP, na ktorého prezentáciu bol súd pripravený (a v pojednávacej miestnosti ho nepodal len z dôvodu hospodárnosti, keďže sa pojednávania pred vyhlásením rozsudku okrem zákonného sudcu nikto nezúčastnil.) O zamietnutí (eventuálneho, t.j. formulovaného pre prípad, že súd s ohľadom na vyjadrenia žalobcu uvedené v podaní doručenom na tunajší súd 23. 11. 2022, nebude považovať uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, resp. bude požadovať na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení) návrhu žalobcu na odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať 24. 11. 2022, ktorý návrh bol formulovaný žalobcom v závere jeho podania doručeného na tunajší súd 23. 11. 2022 (deň pred pojednávaním) bol pritom zástupca žalobcu (v danej situáciu) objektívne jedinou možnou formou (telefonicky) upovedomený, o čom svedčí aj príslušný úradný záznam asistentky v spise.
11. Porovnajúc žalobou uplatnený petit a výrok rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou v spore bol žalovaný, a preto by mal mať proti žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak keďže žalovanému pre jeho
absolútnu pasivitu v tomto konaní objektívne žiadne trovy konania nevznikli, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.