Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/52/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: N. I., trvale bytom C. XXXX/XX, S., o zaplatenie 1.002,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. októbra 2020, č.k. -147, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.002,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.002,05 eur od 22.5.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.002,05 eur spolu sa úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.002,05 eur od 22.5.2018 do zaplatenia, nakoľko je právnym nástupcom Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej ako „SLSP“), s ktorým žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere, pričom žalovaná porušila svoje povinnosti podľa zmluvy tým, že splátky neplnila riadne. Žiadal preto úhradu dlžnej sumy. Najskôr sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe zmluvy o úvere. Mal za preukázané, že medzi SLSP ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 21.5.2018 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok. Z tejto zmluvy o postúpení pohľadávok odvodzoval žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Súd skúmal otázku vyhotovenia, odoslania a doručenia písomnej výzvy banky žalovanej pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom konštatoval, že aktívnu vecnú legitimáciu musí skúmať z úradnej povinnosti. Vyzval žalobcu na predloženie písomnej výzvy banky a dokladu o odoslaní tejto výzvy na úhradu omeškaného dlhu alebo o jej doručení žalovanej, s upozornením, že listiny sú potrebné na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca predložil súdu výpoveď zmluvy o úvere vyhotovenú SLSP zo dňa 14.2.2017 a odstúpenie od zmluvy o bežnom účte vyhotovené SLSP zo dňa 11.5.2017, ktorými listinami SLSP zároveň vyzývala žalovanú na úhradu omeškanej pohľadávky zo zmluvy o úvere, no žalobca nepreukázal, že tieto písomnosti banka naozaj žalovanej doručila, resp. ich aspoň žalovanej odoslala, a teda nepreukázal, že sa dostali do dispozičnej sféry žalovanej. Bolo v záujme veriteľa, aby kvalifikovanú výzvu zasielal dlžníkovi takým spôsobom, aby to bolo preukázateľné, a aby doklad o odoslaní, resp. doručení výzvy, dlžníkovi uschovával pre prípad jeho potreby v budúcnosti. Žalobca predložil súdu aj výzvu SLSP zo dňa 23.1.2018 adresovanú žalovanej, ktorou bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o úvere a predložil aj podací hárok zo dňa 29.1.2018 o odoslaní zásielky

poštou žalovanej. Týmito listinami však žalobca podľa súdu prvej inštancie nepreukázal, že banka pred postúpením predmetnej pohľadávky skutočne žalovanej zaslala písomnú výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z obsahu výzvy zo dňa 23.1.2018 súdu vyplývalo, že sa týka inej pohľadávky z inej zmluvy, keďže pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal, vznikla zo zmluvy s iným číslom a s iným dátumom uzavretia zmluvy. Nakoľko žalobca nepreukázal, že SLSP ako veriteľ zo zmluvy o úvere pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovanú na splnenie peňažného záväzku titulom nepovoleného prečerpania na účte, a že jej túto výzvu odoslal a doručil, nepreukázal, že pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie žalobcovi. Preto zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.5.2018 v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanej považoval súd prvej inštancie za absolútne neplatnú podľa pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v zákona o bankách. Z týchto dôvodov súd žalobu proti žalovanej zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa a .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovuje § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až ku dňu 21.5.2018. Žalovaná bola postupcom vyzvaná na úhradu dlžnej sumy okrem iných výziev aj výpoveďou zmluvy zo dňa 14.2.2017, odstúpením od zmluvy zo dňa 11.5.2017 a výzvou zo dňa 23.1.2018 opatrenou podacím hárkom, pričom doručenie predmetných výziev žalovaná v konaní nijakým spôsobom nepoprela ani nespochybňovala. Podľa názoru žalobcu bolo preto nesporné, že predmetné výzvy sa dostali do dispozičnej sféry žalovanej, pričom k výzve zo dňa 23.1.2018 priložil aj podací hárok, preukazujúci odoslanie tejto výzvy. Mal za to, že skutkové tvrdenia neboli protistranou popreté, v zmysle ich bolo preto podľa jeho názoru potrebné považovať za nesporné. Dodal, že súd v konaní neprezentoval za spornú skutočnosť nedoručenie výziev zo strany postupcu, pričom rovnako tak nevyjadril ani svoj právny názor ohľadom výzvy zo dňa 23.1.2018. O skutočnosti, že súd výzvu zo dňa 23.1.2018 nepovažoval za výzvu postupcu na úhradu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, sa dozvedel až z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ďalej upozornil, že na odstúpení zo dňa 11.5.2018 je uvedené pôvodné číslo účtu a variabilný symbol je s ním zhodný, a je na ňom uvedené aj nové číslo účtu. Túto skutočnosť žalobca nepovažoval za novotu v odvolacom konaní, nakoľko by súdu prvej inštancie v prípade prezentovania spornosti tejto skutočnosti uvedené vysvetlil. Konštatoval, že súd v konaní neprezentoval pred stranami sporu túto skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákony priestor na doplnenie dôkazov a podanie vysvetlenia, a to i napriek nariadenému pojednávaniu. Na základe toho mu súd odňal možnosť konať pred súdom. Bol preto názoru, že v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe a prizná mu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp. napadnutý rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa a žalobe vyhovieť.

5. Žalobca v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie neučinil v priebehu konania spornou skutočnosť, že splnil podmienky aktívnej vecnej legitimácie v spore podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách vzhľadom na výzvu zo dňa 23.1.2018, ktorou túto skutočnosť preukazoval.

6. Táto odvolacia námietka však podľa odvolacieho súdu nie je dôvodná. Zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 23.10.2020 plynie, že výzvu zo dňa 23.1.2018 sudca prejednávajúci vec oboznámil ako spornú, pričom prítomný právny zástupca žalobcu na túto skutočnosť nijako nereflektoval. Vzhľadom na tento záver neobstojí jeho tvrdenie o údajnej nespornosti skutočnosti o aktívnej vecnej legitimácií žalobcu v spore vzhľadom na výzvu zo dňa 23.1.2018.

7. V odvolaní žalobca obhajoval záver, že výzvou zo dňa 23.1.2018 preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

8. S touto odvolacou námietkou sa odvolací súd stotožňuje.

9. Výpoveďou zmluvy zo dňa 14.2.2017 SLSP vypovedala zmluvu k č. účtu SK7009000000000361967532. Zároveň žalovaná bola upozornená, že v prípade, ak banka pristúpi aj k ukončeniu zmluvy, nebude možné ďalej uhrádzať pohľadávku na tento účet, ale nové číslo účtu jej bude dodatočne oznámené.

10. Odstúpením od zmluvy zo dňa 11.5.2017 SLSP odstúpila od zmluvy č. účtu SK7009000000000361967532 (teda totožnej ako vo výpovedi zmluvy zo dňa 14.2.2017). Žalovaná bola vyzvaná na úhradu pohľadávky vo výške 1.509,19 eur na č. účtu SK55 0900 0000 0051 2971 3645 s variabilným symbolom 0361967532 (teda ako č. zmluvy).

11. Výzvou zo dňa 23.1.2018 SLSP vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky vo výške 1.509,19 eur (teda totožnej pohľadávky ako v odstúpení od zmluvy zo dňa 11.5.2017), pričom dlžnú sumu mala žalovaná uhradiť na č. účtu SK7009000000000361967532 (teda rovnaké ako vo výpovedi a odstúpení). Vo výzve bolo uvedené tiež č. účtu/úveru SK55 0900 0000 0051 2971 3645 (teda ako nové číslo účtu v odstúpení) a dátum uzavretia zmluvy 23.7.2016.

12. Z výzvy zo dňa 23.1.2018 je preto zrejmé, že sa jedná o tú istú pohľadávku SLSP voči žalovanej. V tejto výzve došlo k zámene č. úveru/účtu a čísla účtu, kde má byť pohľadávka uhradená, pričom z predchádzajúcich listín je zrejmé, že došlo iba k chybe v písaní. Rovnako došlo k chybe v písaní pri uvedení dátumu uzatvorenia zmluvy, nakoľko iné racionálne vysvetlenie z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, ani ho žalovaná netvrdila. Iné vysvetlenie z postupnosti vyššie uvedených listín a skutočností v nich tvrdených ani podľa odvolacieho súdu do úvahy nepripadá.

13. K výzve zo dňa 23.1.2018 doložil žalobca v konaní i podací hárok zo dňa 29.1.2018 o odoslaní zásielky poštou žalovanej.

14. K postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní zo SLSP na žalobcu došlo dňa 21.5.2018. Žalobca preto preukázal, že napriek písomnej výzve banky zo dňa 23.1.2018 bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaním so splnením jej záväzku. Došlo preto k platnému postúpeniu bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

15. Tento záver odôvodňuje danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

16. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie sumy 1.002,05 eur s príslušenstvom od zmluvy o úvere zo dňa 7.10.2002, ktorú uzatvoril jeho právny predchodca so žalovanou. Od právneho predchodcu žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej vo výške 1.571,15 eur. Tá pozostávala z istiny vo výške 1.002,05 eur, úroku z omeškania vo výške 338,16 eur, riadneho úroku vo výške 203,54 eur a z poplatkov vo výške 27,40 eur. V tomto konaní si uplatnil žalobca iba nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.002,05 eur a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 22.5.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, do zaplatenia.

17. Žalobca v konaní preukázal, že úverová zmluva spĺňa náležitosti vyžadované o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

18. Žalovaná v priebehu konania nijako nespochybňovala žalobcom uplatnený nárok, a to ani čo do základu, ani čo do výšky.

19. Podľa a skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

20. V civilnom sporovom konaní platí, že vykonávaniu dôkazov predchádza identifikácia skutkových tvrdení strán sporu na sporné a nesporné. Dokazovanie vykonáva súd prvej inštancie iba v prípade

sporných skutkových tvrdení strán sporu a, naopak, nevykonáva dokazovanie na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán sporu. Citované ustanovenie kladie na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany kvalitatívne nároky pod podmienkou ich neúčinnosti. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť podporené uvedením vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach. Stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.

21. Keďže v priebehu konania žalovaná nijakým spôsobom nepoprela skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že uzatvorila úverovú zmluvu, titulom ktorej nevrátila istinu vo výške žalovanej sumy 1.002,05 eur, boli tieto skutkové tvrdenia žalobcu nesporné. Takéto nesporné skutkové tvrdenia musia tvoriť základ zisteného skutkového stavu veci, z ktorého súd vychádza aj pri meritórnom rozhodnutí.

22. Vzhľadom na tieto závery je potrebné zmeniť napadnuté rozhodnutie. Žalovaná titulom úveru nevrátila žalobcovi čerpanú istinu vo výške 1.002,05 eur, a preto je povinná túto sumu žalobcovi zaplatiť. Z tejto sumy patrí žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 8 % ročne podľa v spojení s nariadenia vlády SR č. , a to od 22.5.2018 do zaplatenia, nakoľko je žalovaná s dlžnou sumou v omeškaní a žalobca si uplatnil od tohto dňa úroky z omeškania (hoci žalovaná je v omeškaní s vrátením istiny od skoršieho dňa v zmysle výzvy zo dňa 23.1.2018).

23. Lehotu na plnenie odvolací súd určil v zmysle s tým, že nezistil žiadnu okolnosť podmieňujúcu určenie dlhšej než zákonnej lehoty na plnenie.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, nakoľko bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie ( ).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).