Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10C-255-2014.pdf
PDF · 88.22 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/255/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti odporcovi: S. E., H.. XX.X.XXXX, S. D. XXX/XX, XX XX S., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou D. H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu N. H. R., o zaplatenie 1.422,69 eur s prísl., takto
rozhodol:
návrh z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.6.2014 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1422,69 eur s príslušenstvom. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že dňa 24.8.2006 uzavrel s odporcom Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006 a Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002, Sadzobník, Obchodné podmienky pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby vydané bankou s účinnosťou od 1.2.2006, Obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydané bankou s účinnosťou od 10.9.2002. V dôsledku neplnenia platobných povinností odporcom a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte odporcu v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle ustanovenia čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vyššie uvedeného porušenia povinností odporcom, navrhovateľ v zmysle ustanovenia čl. 8.4.písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ustanovením bodu 14.1. Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte odporcu evidovaného právnym predchodcom navrhovateľa v celkovej sume 1721,55 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny vo výške prečerpania, t.j. 1422,69 eur, úrokov v sume 187,67 eur, poplatkov v sume 111,19 eur a vyzval odporcu na zaplatenie pohľadávky v lehote do 8.10.2013. Keďže odporca pohľadávku nezaplatil dostal sa do omeškania zo zaplatením sumy 1422,69 eur s príslušenstvom od 9.10.2013.
Odporcovi sa nepodarilo doručiť návrh na začatie konanie na adresu uvedenú v návrhu. Po vykonanom šetrení pobytu odporcu, ktorý sa nepodarilo zistiť, mu súd postupom podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil opatrovníčku; opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrila.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania, pričom bolo prihliadnuté na obsah spisu.
Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane odporcu, vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie a uviedol, že banka je v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu jeden rok. Poukázal na skutočnosť, že zmluva medzi účastníkmi konania bola predčasne ukončená formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 30.9.2013, avšak postúpená bola už 28.3.2013.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konanie, dodatkom k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, zmluvou o sporožírovom účte, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky, predsúdnou výzvou, vyjadrením vedľajšieho účastníka, výpisom z účtu odporcu, podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 22.5.2015 a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 24.8.2006 zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, na základe ktorej bolo odporcovi poskytnuté povolené prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006. Odporca čerpal peňažné prostriedky právneho predchodcu navrhovateľa vo výšky 1327,76 eur. Posledný vklad odporcu na predmetný účet bol vo výške 40,- eur dňa 16.5.2011. V dôsledku neplnenia platobných povinnosti a prekročenia limitu povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 30.9.2013. Z prehľadu z účtu odporcu vyplýva, že odporca v období od 16.6.2011 do 16.6.2014 neuskutočnil žiadny výber ani vklad z účtu.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase rozhodovania súdu, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Napriek ustanoveniu čl. II. bod 4 zmluvy, v zmysle ktorého vzájomné právne vzťahy súvisiace so zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby budú sa podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, súd aplikoval na uvedený vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom poukazuje na rozsudok NS SR vo veci 5MCdo/20/2009. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Slovenskej republike predstavuje ust. § 52 Občianskeho zákonníka a nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa 5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa a že postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o úvere, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, keby išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi, alebo dvomi podnikateľmi, resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.
Pre posúdenie, či § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd ex offo prihliadal na premlčanie. Čo sa týka začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, súd skúmal plynutie premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, t.j. odo dňa nasledujúceho po výbere jednotlivých finančných prostriedkov. Návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 16.6.2014, v rozhodnom období, teda v období troch rokov pred podaním žaloby od 16.6.2011 do 16.6.2014, odporca z účtu nevybral ani na účet nevložil žiadne finančné prostriedky. Celá uplatnená pohľadávka vznikla pred dátumom 16.6.2011, teda je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení premlčaná, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého súd priznal odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti navrhovateľovi. Keďže odporcovi žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania, nakoľko ich nepovažoval za účelne vynaložené. Prevzatie a príprava zastúpenia podľa názoru súdu nie je účelne vynaloženým úkonom právnej služby, nakoľko reálne nedochádza ku konzultácii medzi právnym zástupcom a štatutárnym zástupcom vedľajšieho účastníka ohľadom predmetu konania, do ktorého formulárovo vedľajší účastník vstupuje. Pokiaľ sa týka vyjadrenia vo veci súd má za to, že ani tento úkon právnej služby nie je účelným, nakoľko súd zamietol návrh z dôvodu premlčania, čiže námietka vznesená účastníkom nepredstavovala účelné bránenie práva odporcu. Z týchto dôvodov súd nepriznal vynaložené trovy vedľajšieho účastníka ako neúčelné vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.