Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoKR-9-2015.pdf
PDF · 113.65 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Rizman a členov senátu Mgr. Mária Hlaváčová a JUDr. Zdenka Kohútová v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava proti žalovanému: R.. T.. T.Á. U., K.., správca konkurznej podstaty úpadcu PROFITUBE spol. s r.o., Kpt. Nálepku 17, Košice, v konaní o určenie uznania pohľadávok proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 32Cbi/5/2010-392 zo dňa 21.10.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i p ú š ť a dovolanie na otázku, či Zmluva o postúpení pohľadávok č. Q.-XXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2010 uzatvorená medzi Sociálnou poisťovňou ako postupcom a Slovenskou konsolidačnou, a.s. ako postupníkom je platným právnym úkonom v časti, ktoré sa týka postúpených pohľadávok na dávkach z garančného fondu.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vzniknutá vyplatením dávok garančného poistenia žalobcu s dátumom splatnosti 24.7.2009 zamestnancom PROFITUBE spol. s.r.o., IČO: 36 026 042 uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, pod číslom 26K/5/2009, vo výške 170.772,- EUR sa na základe právneho dôvodu a vo výške podľa ust. § 102 a 103 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení považujú za oprávnené pohľadávky podľa § 87 zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že zo spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26k/5/2009 zistil, že úpadca podal návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 2.4.2009. Na základe tohto návrhu súd vydal dňa 17.4.2009 uznesenie o začatí konkurzného konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.4.2009 a bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 76B/2009 dňa 22.4.2009. Následne na to tunajší súd uznesením zo dňa 27.4. 2009, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 82B/2009 dňa 30.4.2009 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz. Žalovaného súd ustanovil za správcu konkurznej podstaty úpadcu uznesením zo dňa 20.7.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.2009. Súd z uvedeného spisu zistil, že žalobca (Sociálna poisťovňa) si prihláškami pohľadávok zo dňa 12.6. 2009 prihlásil svoje pohľadávky vo výške 44.804,52 EUR, ktoré sú evidované v správcovskom spise pod por. č. 75, pričom ide o pohľadávku vzniknutú titulom poistného na sociálne poistenie za marec 2009, za apríl 2009.
Uznesením zo dňa 7.2.2011, č.k. 26K/5/2009-3396, publikované v Obchodnom vestníku č. 30B/2011 zo dňa 14.2.2011, došlo k zmene veriteľa zo Sociálnej poisťovne na Slovenskú konsolidačnú, a.s., pričom Slovenská konsolidačná sa stala veriteľom pohľadávky evidovanej v správcovskom spise pod por. č. 75 vo výške 44.804,52 EUR. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2011 a oznam o nadobudnutí právoplatnosti bol publikovaný v Obchodnom vestníku č. 49B/2011 zo dňa 11.3.2011.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. Q.-XXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2010 uzavretej medzi Sociálnou poisťovňou so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 ako postupcom a Slovenskou konsolidačnou a.s. so sídlom Cintorínska ul. č. 21, Bratislava IČO: 35 776 005 ako postupníkom vyplýva, že postupca postúpil postupníkovi pohľadávky voči dlžníkovi, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz. Zoznam pohľadávok na ktoré sa zmluva vzťahuje je uvedený v prílohe č. l, ktorá obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I, č.k. 32 Cbi/5/2010-161 zo dňa 17. júla 2013 súd určil, že pohľadávka žalobcu vzniknutá vyplatením dávok garančného poistenia žalobcom s dátumom splatnosti 24.7.2009 zamestnancom žalovaného uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod číslom 26K/5/2009 vo výške 170.722,- EUR sa na základe právneho dôvodu a vo výške podľa ust. § 102 a 103 zákona č.461/2003 Z. z. považuje za oprávnenú.
Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 11 ods. l,2 § 14 ods. l, § 28 ods. l,3,4,5,6 § 29 ods. l,3 § 32 ods. l, 3, 6, 9 , § 46 ods. l § 48, § 87 ods. l, 2 Zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii / ďalej len ZKR/ ustanoveniami § 2 písm. d/, § 4 ods. 4, § 7 ods. l písm. b/, § 12 ods. l, 2, § 13 ods. 4, § 18 ods. l, 3, §25, § 102 ods. l, 2, § 103 ods. l, 2, 3, § 109 ods. l, 2, § 128, § 129, § 1126 ods. 5,6,7, v spojení s ustanovením § 148 ods. 3, § 149, § 231 ods. l písm. a/ f/ § 234 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a ustanovením § 293ak Zákona č. 555/2007.
Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal dňa 2. 4. 2009 dlžník, teda v zmysle citovaných ustanovení bol v čase podania návrhu v úpadku. Na základe tohto návrhu bolo vydané tunajším súdom uznesenie o začatí konkurzného konania dňa 17. 4. 2009, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku 74B/2009 dňa 22. 4. 2009. Od toho dňa mal žalobca možnosť sa oboznámiť s tým, že na majetok úpadcu, žalovaného v 1. rade, môže dôjsť k vyhláseniu konkurzu. Keďže podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa predpokladá, že žalovaný v 1. rade je v úpadku, vyplývajú pre neho povinnosti v zmysle ustanovení hore citovaného zákona o sociálnom poistení (ust. § 234 ods. 1), čiže zamestnávateľ a následne aj predbežný správca konkurznej podstaty.
Súd v zmysle vykonaného dokazovania mal preukázanú skutočnosť, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca z vyplatenia dávky garančného poistenia vznikla vtedy, keď vznikol nárok zamestnancov zamestnávateľa (úpadcu) na dávku garančného poistenia a to v tom prípade, že ich zamestnávateľ (úpadca) sa stal platobne neschopný (dňom 2.4.2009 - návrh na vyhlásenie konkurzu) a nemohol, resp. nevedel uspokojiť nároky svojich zamestnancov, napr. nárok na mzdu. Na základe uvedeného súd má preukázané, že predmetná pohľadávka žalobcu (titulom dávky z garančného poistenia) vznikla pred vyhlásením konkurzu, a výška pohľadávky bola ustálená až po vyhlásení konkurzu.
Predmetom konania je určenie, že pohľadávka žalobcu je pohľadávka proti podstate. Nebolo sporné, že Sociálna poisťovňa vyplatila dávky garančného poistenia po vyhlásení konkurzu a podľa § 148 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení sa vyplatením dávky garančného poistenia stala sa veriteľom úpadcu.
K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu titulom zákonnej prekážky nadobudnutia pohľadávky i prípadnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky súd udáva:
Dňa 11.10.2010 bola uzavretá medzi pôvodným žalobcom Sociálna poisťovňa Bratislava ako postupcom a Slovenskou konsolidačnou a.s. Bratislava ako postupníkom Zmluva o postúpení pohľadávok č. Q.- XXXXX/XXXX v zmysle § 149 ods. 12 § 293ak zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Ustanovenie § 293ak zákona číslo 555/2007 súčinnosťou od 1.1.2008 umožnilo postupovanie pohľadávok zo sociálnej poisťovne na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu. Podľa názoru súdu s ohľadom na uvedené zákonné ustanovenie, ktoré upravilo možnosť postupovať aj tieto pohľadávky v danom prípade postúpeniu pohľadávky nebránila žiadna zákonná prekážka.
K postúpeniu pohľadávky dochádza v zmysle ust. § 524 až 530 Občianskeho zákonníka na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi veriteľom ako postupcom a treťou osobou ako postupníkom pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom dlžníka. Voči nemu sa postúpenie stáva účinným doručením oznámenia, že došlo k postúpeniu pohľadávky.
Najvyšší súd SR rozhodnutím zo dňa 27.5.2010, č.k. 5 Obdo 2/2010 vyslovil názor, že pohľadávky Sociálnej poisťovne z titulu dávky garančného poistenia sú pohľadávkami proti podstate a preto pohľadávku z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia, keďže vznikla po vyhlásení konkurzu je možné považovať za pohľadávku proti podstate.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosti s ohľadom na ustálenú judikatúru je potrebné konštatovať, že vyplatenie dávok garančného poistenia zamestnancom úpadcu uplatnené u žalovaného v konkurznom konaní je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 ZKR.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.
Krajský súd Košice uznesením zo dňa 30.4.2014 č. k. 4CoKR/28/2013-182 zrušil rozsudok I. stupňa a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že už v rozhodnutí zo dňa 22.11.2011 vyslovil právny záver, že pohľadávku žalobcu z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia možno považovať za pohľadávku proti podstate.
Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného v tom smere, že výrok napadnutého rozsudku je nevykonateľný a je v rozpore s navrhovaným znením uvedeným v žalobnom návrhu, ktorým sa žalobca domáhal okrem iného určenia, že pohľadávka žalobcu je právna pohľadávka podľa § 87 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Naproti tomu súd prvého stupňa rozhodol o oprávnenosti na základe právneho dôvodu a vo výške len podľa §§ 102, 103 Zákona č.461/2003 Z.z. Tieto ustanovenia Zákona o sociálnom poistení však neurčujú, či dávky garančného poistenia sú dávkami vo forme pohľadávok proti podstate, tak ako to má na mysli ustanovenie § 87 ZKR a z toho dôvodu výrok napadnutého rozsudku sa javí ako nevykonateľný pre ukončenie konkurzného konania.
K hmotnoprávnej námietke žalovaného týkajúcej sa postúpenia pohľadávok odvolací súd poukázal na ustanovenie § 293ak Zákona o sociálnom poistení v znení novely č. 555/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008, ktorej umožnil postupovanie pohľadávok zo Sociálnej poisťovne na Slovenskú konsolidačnú a.s. vrátane pohľadávok na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu. Na znení tejto právnej úpravy nič nemení názor žalovaného že z hadiska jazykového výkladu nebolo možné postúpiť pohľadávky na dávkach a nie teda dávky samotné, pretože slovo na dávkach malo súvisieť s už vyplatenými dávkami. Podľa záverov odvolacieho súdu z logického výkladu vyššie citovaného ustanovenia § 293ak nevyplýva žiadne obmedzenie, pre ktoré by nebolo možné postúpiť pohľadávku z titulu garančného poistenia zo Sociálnej poisťovne na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu. Ďalej poukázal na to, že ustanovenie § 293 ak zákona č. 555/2007 Z. z. v spojke „aj“ umožňuje postupovať taxatívnej vymedzenej pohľadávky aj za obdobie keď vznikla pred účinnosťou tejto novely t.j. pred 1.1.2008, avšak nezabraňuje postupovaniu pohľadávok z garančného fondu vzniknutých po účinnosti tejto normy. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil hmotnoprávne prekážky pre postúpenie sporných pohľadávok. Samotná zmluva o postúpení pohľadávok č. Q.-XXXXXX/XXXX vychádzajúc z jej obsahu, nevykazuje podľa záveru odvolacieho súdu také nedostatky, ktoré by mali vplyv na právnu možnosť vyslovenia prípadnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Z tohto hľadiska uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 32Cbi/5/2010, zo dňa 9.1.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2013 je v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. záväzné pre účastníkov konania.
Podľa záverov odvolacieho súdu súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa najmä určenia výšky spornej pohľadávky. V prílohe žalobného návrhu sa nachádza listinný dôkaz a to Rekapitulácia vyplatených dávok k dátumu splatnosti 24.7.2009 z ktorého vyplýva, že bolo vyplatených celkove 92 zamestnancov. Naproti tomu len v jednom prípade a to u zamestnanca I.. Š. Q. existuje Správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 9.7.2009 o výške určeného nároku na garančné poistenie s uvedením trvania pracovného pomeru a období nevyplatenia miezd, kým u ostatných zamestnancov takéto rozhodnutia absentujú. Absencia týchto dôkazov má za následok, že nie je možné zistiť a ustáliť správnosť uplatnenej pohľadávky proti podstate.
V zmysle intencií Krajského súdu súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v konaní predložil správne rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky Košice vo veci nároku na dávky garančného poistenia a rekapituláciu vyplatených dávok k dátumu splatnosti 24.7.2009.
Z predložených správnych rozhodnutí Sociálnej poisťovne o výške určeného nároku na garančné poistenie s uvedením trvania pracovného pomeru v období nevyplatenia miezd u sporných zamestnancov vyplýva, že bolo vyplatených celkove 92 zamestnancom.
Právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky proti postate vrátane obdobia, za ktoré boli dávky vyplatené, bol v konaní preukázaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Košice.
Súd s ohľadom aj na právny záver odvolacieho súdu a po doplnení dokazovania rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal úspech vo veci súd prizná náhradu trov konania.
Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi patrí náhrada trov konania. Žalobca si túto náhradu trov konania neuplatnil, preto súd náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal predchádzajúcou odvolacou námietkou.
Súd prvého stupňa sa však vôbec nezaoberal predchádzajúcou odvolacou námietkou žalovaného, resp. právnym názorom odvolacieho súdu (str. 9, ods. 3 uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.4.2014), že výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je nevykonateľný. Na tento právny názor odvolacieho súdu nereagoval ani žalobca.
Žalobou uplatnený nárok zodpovedá ustanoveniu § 80 písm. c) O.s.p., teda sa jedná o kladný určovací petit ("súd určuje, že pohľadávka ..."). Zastával názor, že tak žaloba, ako aj rozsudok, ktorým sa žalovaný nárok priznáva, by mal byť predovšetkým vykonateľný. Preto žalobný nárok a tomu zodpovedajúci výrok súdu by mal znieť na plnenie v zmysle § 80 písm. b) O.s.p.
Nie je daný žiadny naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil, že pohľadávka na dávkach z garančného fondu je pohľadávkou proti podstate (aktuálne táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona). Navyše táto skutočnosť už nie je medzi účastníkmi konania spornou prinajmenšom od 23.9.2013, teda od dátumu doručenia odvolania proti predchádzajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 17.7.2013. V predmetnom odvolaní napr. na str. 5, posledný ods., uviedol ustálenosť rozhodovacej činnosti súdov, a tým aj akceptovateľnosť právneho rámca, že vyplatené dávky z GR sú pohľadávkou proti podstate.
Týmto prejavom, ktorý len kopíruje prevládajúci právny názor a ktorý vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov, pominul akýkoľvek naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe a teda aj na rozhodnutí súdu, aby bolo žalobe vyhovené v zmysle určovacieho petitu žaloby.
V zmysle § 3 veta druhá, O.s.p. každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
V predchádzajúcom odvolaní sa zo dňa 20.9.2013 (doručené súdu dňa 23.9.2013), nenamietalo nesprávne právne posúdenie veci v tej časti, ktorá by sa týkala určenia pohľadávky z GF ako pohľadávky proti podstate, nakoľko tento právny názor sa vývojom rozhodovacej činnosti súdov, predovšetkým najvyššieho, stal všeobecne akceptovateľným. Predmetná tendencia bola umocnená aj novelou ZKR s účinnosťou od 1.1.2012.
Preto v období od vydania zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 30.4.2014 sa tak konalo o právnom nároku žalobcu, ktorý podľa jeho názoru, v priebehu konania odpadol, nakoľko prestal byť sporným.
Terajší rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 21.10.2014 tým, že jeho výroková časť má len deklaratórnu povahu, je rozsudkom nezákonným, nakoľko na jeho vyhlásení, či vydaní, nemôže byť žiadny právny záujem, pričom pre žalovaného je nezáväzným. Nevyplýva mu z neho žiadna povinnosť.
Ako už uviedol vyššie, súd poskytuje ochranu len ohrozeným alebo porušeným právam. K ohrozeniu právam žalobcu mohlo dôjsť v čase podania žaloby, ale už nie prinajmenšom od roku 2013, keď zo strany žalovaného nedošlo k spochybneniu toho, o akú pohľadávku sa v skutočnosti jedná.
Uvedený názor opieral aj o uznesenie NS SR zo dňa 15.5.2013, sp. zn. 10bo 110/2010 (publikovaný aj v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 7/2014), v ktorom sa uvádza táto podstatná právna veta: "Veriteľ s pohľadávkou proti podstate je v priebehu konkurzného konania oprávnený domáhať sa voči správcovi konkurznej podstaty jej zaplatenia žalobou o splnenie povinnosti podanou podľa ust. § 80 písm. b) Občianskeho súdneho konania".
Ináč povedané, právna otázka uplatneného nároku na plnenie, teda či sa jedná o pohľadávku proti podstate, je len otázkou predbežnou zvlášť vtedy, ak spornosť tejto otázky pominula (odpadla). Preto sa domnieval, že žalobca by mal v ďalšom konaní preukázať, ak odvolací súd toto konanie nezastaví, v čom tkvie jeho naliehavý právny záujem na uplatnenom nároku na určenie pohľadávky proti podstate?
V zmysle ustanovenia § 196 a nasl. ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak na konanie podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
V zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
V konaní, po odpadnutí spornosti, že vyplatené dávky z GF skutočne predstavujú pohľadávku proti podstate, namietal zákonnú prekážku možnosti postúpenia takejto pohľadávky. Vyslovil svoj právny názor, a tento som riadne odôvodnil vo svojom písomnom podaní zo dňa 4.7.2013 i v texte svojho odvolania zo dňa 20.9.2013, že pre rozpor s ustanovením § 293ak ZoSP je Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 11.10.2010 neplatným právnym úkonom v časti, ktorá sa týka postúpených pohľadávok na dávkach z GF vyplatených zamestnancom úpadcu.
Na tomto právnom názore naďalej trval a považoval ho naďalej za odvolací dôvod. Z dôvodu účelnosti a hospodárnosti odvolania len poukazoval na dôvody vo svojich vyššie uvedených podaniach.
Odvolateľ si v danej súvislosti dovoľoval vysloviť vlastný poznatok, že tejto otázke nebola venovaná žiadna konkrétna pozornosť v rozhodovacej činnosti súdov (ak je tomu inak, ospravedlňoval sa). Súdy sa zamerali predovšetkým na riešenie spornosti problému, či vyplatené dávky zamestnancom úpadcu z GF sú alebo nie sú pohľadávkami proti podstate. Túto právnu otázku však možno považovať za jednoznačne vyriešenú a uzatvorenú.
Odvolateľ vo svojom predchádzajúcom odvolaní zo dňa 20.9.2013 tiež namietal, že v konaní sa súdy nevysporiadali so skutkovými okolnosťami, ktoré súvisia so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.10.2010. Mal tu na mysli napr. článok I, bod 5 tejto Zmluvy, ktorý práva nadobúdateľa pohľadávok spájal s realizáciou odplaty za ne. V konaní doposiaľ predmetná platba nebola preukázaná, a teda nebolo preukázané, či práva k pohľadávke proti podstate prešli na postupníka, pokiaľ je však Zmluva v tejto časti platnou.
Súdy oboch stupňov v konaní doposiaľ nereagovali, či odplata vo výške 0,03€ za 100%-ne bonitnú pohľadávku proti podstate vo výške 170.772,-€ je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, prípadne aj so zákonom č. 196/2000 Z.z. o cenách v platnom znení. Nadobúdateľ pohľadávky, ktorý je totožný so žalobcom, je obchodnou spoločnosťou založenou podľa Obchodného zákonníka. Sociálna poisťovňa bola zriadená zákonom, pričom poistné do garančného fondu je hradené výlučne zamestnávateľmi a predstavuje verejné zdroje.
Poistné, resp. prípadne aj vrátené vyplatené dávky z GF, sú nárokmi tohto špecifického a účelovo vytvoreného fondu. Preto sa domnieval, že zákonodarca vytvoril takú schému právnej úpravy, ktorá má preferovať verejný záujem na ochrane zamestnancov insolventných zamestnávateľov pred akýmkoľvek ziskom obchodnej spoločnosti hoc aj so 100%-nou majetkovou účasťou štátu, nakoľko GF nie je tvorený zo zdrojov takýchto spoločností alebo zo štátneho rozpočtu.
Zmluva o postúpení pohľadávok sa v záhlaví svojho textu odvoláva na ustanovenie § 269 ods. 2 Občianskeho zákonníka, k čomu podľa jeho názoru neexistuje rozumný dôvod tým viac, že činnosť Sociálnej poisťovni priamo nesúvisí s podnikaním a postupovanie pohľadávok je generálne upravené v Občianskom zákonníku, teda postupovanie pohľadávok nie je takým druhom podnikania, na ktoré by sa viazali napr. typické daňové povinnosti s tým spojené, napr. DPH. V tomto zmysle uzatvorenie predmetnej zmluvy podľa predpisu o obchodných spoločnostiach a obchodno-záväzkových vzťahov je možné hodnotiť aj ako obchádzanie Občianskeho zákonníka, a teda ako neplatné aj z tohto ďalšieho dôvodu (1. nepríslušnosť postúpenia pohľadávok na dávkach z GF, 2. rozpor so zásadou poctivého obchodného styku pri dohodnutí odplaty, 3. obchádzanie zákona, aby sa predišlo prípadnému rozporu s dobrými mravmi).
V zmysle uvedeného odvolateľ navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol.
Náhradu trov odvolacieho konania si odvolateľ neuplatňoval. Žiadal o elektronické oznámenie vyhlásenia rozsudku.
Pre prípad, ak by súd potvrdil napadnutý rozsudok, odvolateľ si dovolil požiadať a navrhoval, aby odvolací súd pripustil možnosť podania odvolania vo veci a v tej jej časti, ktorá sa vzťahovala na dovolenosť postúpenia pohľadávok na vyplatených dávkach z garančného poistenia (fondu) Sociálnou poisťovňou na tretiu osobu a teda, či Zmluva o postúpení pohľadávok č. Q.-XXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2010, uzatvorená medzi Sociálnou poisťovňou ako postupcom a Slovenskou konsolidačnou, a.s. ako postupníkom, môže byť platným právnym úkonom v časti, ktorá sa týka postúpených pohľadávok na dávkach z garančného fondu.
Odvolateľ zastával názor, že by sa malo jednať o otázku zásadného právneho významu, nakoľko postupovanie takýchto pohľadávok je časťou skutočnosťou v mnohých konkurzoch a nezistil vo svojej správcovskej činnosti, aby táto otázka bola súdnou praxou ustálená tak, žeby nevyvolávala pochybnosti a odlišné hodnotenia zo strany konkurzných správcov takto uplatňovaných pohľadávok proti podstate postupníkom.
Ani v tomto konaní neboli produkované právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdu/súdov, ktoré by eliminovali pochybnosti alebo by vytvárali stav právnej istoty v danej oblasti.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Vo veci tiež rozhodoval Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd pod sp. zn. 4CoKR/28/2013, ktorý uznesením zo dňa 30.04.2014 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 32Cbi/5/2010-161 zo dňa 17.07.2013 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí vyslovil odvolací súd aj právny názor k právnosti pohľadávky proti podstate, ktorým súd prvého stupňa pri rozhodovaní dodržal.
Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania, a to najmä listinnými dôkazmi predloženými žalobcom správne zistil, že dávky vyplatené Sociálnou poisťovňou z titulu garančného poistenia z celkove 92 zamestnancom sú nárokom proti podstate v zmysle § 87 ZoKR. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na dôvody odvolania žalovaného, ktorý uviedol, že právna otázka týkajúca sa dávok garančného fondu je jednoznačne vyriešená a uzatvorená.
K odvolacej námietke žalovaného v tom smere, že výrok napadnutého rozsudku je nevykonateľný, odvolací súd dodáva, že v tomto konaní sa nepostupuje podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., ale podľa špeciálneho zákona, ktorým je Zákon o konkurze a reštrukturalizácií č. 7/2005 v znení neskorších predpisov . V tomto prípade sa nevyžaduje zisťovanie naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, pretože tento je daný ex lege až do momentu, kým konkurz nie je zrušený. Práve na základe právoplatného určenia právneho dôvodu pohľadávky je správca v zmysle príslušných ustanovení ZoKR postupovať pri uspokojovaní pohľadávok veriteľov a preto nie je potrebné vydávať rozhodnutie súdu aj na plnenie.
Odvolací súd považoval aj ďalšiu námietku žalovaného v jeho odvolaní týkajúcej sa neprimeranej výšky odplaty za právne irelevantnú, pretože žiadny konkrétny zákonný predpis nestanovuje minimálnu hranicu odplaty zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, zo Sociálnej poisťovne na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorým je v tomto prípade Slovenská konsolidačná, a.s..
K hmotnoprávnej námietke žalovaného týkajúcej sa postúpenia pohľadávok vyjadrenej v jeho odvolaní, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 293ak Zákona o sociálnom poistení v znení Novely č. 555/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008, ktorej umožnil postupovanie pohľadávok zo Sociálnej poisťovne na Slovenskú konsolidačnú a.s., vrátane pohľadávok na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu. Na znení tejto právnej úpravy nič nemení názor odvolateľa, že z hľadiska jazykového výkladu nebolo možné postúpiť pohľadávky na dávkach a nie teda dávky samotné, pretože slovo „na dávkach“ malo súvisieť s už vyplatenými dávkami. Podľa záverov odvolacieho súdu z logického výkladu vyššie citovaného ustanovenia § 293ak nevyplýva žiadne obmedzenie, pre ktoré by nebolo možné postúpiť pohľadávku z titulu garančného poistenia zo Sociálnej poisťovne na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 293ak Zákona č. 555/2007 Z.z. v spojke „aj“ umožňuje postupovať taxatívnej vymedzenej pohľadávky aj za obdobie keď vznikla pred účinnosťou tejto novely, t.j. pred 1.1.2008, avšak nezabraňuje postupovaniu pohľadávok z garančného fondu vzniknutých po účinnosti tejto normy.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil hmotnoprávne prekážky pre postúpenie sporných pohľadávok. Samotná zmluva o postúpení pohľadávok č. Q.-XXXXXX/XXXX vychádzajúc z jeho obsahu, nevykazuje podľa záveru odvolacieho súdu také nedostatky, ktorý by mali vplyv na právnu možnosť vyslovenia prípadnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu.
Žalovaný vo svojom odvolaní žiadal a navrhol, aby odvolací súd pripustil možnosť podania odvolania vo veci a to v tej časti, ktorá sa vzťahuje na dovolenosť postúpenia pohľadávok na vyplatených dávkach z garančného fondu sociálnou poisťovňou na tretiu osobu a teda, či Zmluva o postúpení pohľadávok č. Q.- XXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2010 uzavretá medzi Sociálnou poisťovňou ako postupcom a Slovenskou konsolidačnou, a.s. ako postupníkom, môže byť platným právnym úkonom v časti, ktorá sa týka postúpených pohľadávok na dávkach garančného fondu.
Na základe takejto žiadosti a návrhu odvolací súd zaoberal sa možnosťou pripustiť dovolanie v zmysle § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s tým, že v rozhodovaní dovolacieho súdu doteraz nebola vyriešená právna otázka, ktorá má byť v rozpore s hmotným právom.
Už v dovolacom rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Obdo 2/2010 bolo okrem iného konštatované, že dovolací súd sa nezaoberal hmotnoprávnou otázkou týkajúcou sa postúpením pohľadávok zo Sociálnej poisťovne a Slovenskou konsolidačnou a.s., Bratislava. Podľa záveru odvolacieho súdu z hľadiska vyhlášky ust. § 293ak novely zákona o sociálnom poistení v znení ust. § 557/2007 môže vzniknúť sporná otázka, či je možné postupovať pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu len za obdobie pred 01.01.2008 voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, na ktorý bol vyhlásený konkurz, resp. či sa toto ustanovenie vzťahuje aj na pohľadávky, ktoré vznikli pred 01.01.2008.
V prejednávanom prípade je nesporné, že pohľadávka žalobcu vzniknutá vyplatením dávok garančného poistenia bola zaplatená dňom 24.07.2009, teda až po vyššie uvedenom dátume 01.01.2008 zakotvenom v ust. § 293ak. Na rozdiel od dôvodnej správy k tomuto ust. zák. č. 557/2007 Z.z. prichádza do úvahy aj taký výklad, že takúto pohľadávku pred 01.01.2008 so zreteľom k ust. § 149 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. nie je možné postupovať.
Vzhľadom na vyššie uvedené podľa odvolacieho súdu ide po právnej stránke o otázku zásadného významu, od ktorej závisí správnosť posúdenia právnej otázky či boli v tejto veci splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre postúpenie spornej pohľadávky zo Sociálnej poisťovne na Slovenskú konsolidačnú, a.s. a preto pripustil dovolanie.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, pretože v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuplatnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, preto mu ich krajský súd nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.