Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/28/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: P. konsolidačná, a.s., K. XX, Q., I.: XX XXX XXX, proti žalovanému: R.. T.. T. U., K.., správca konkurznej podstaty úpadcu U. spol. s r.o., B.. M. XX, B., o určení uznania pohľadávok proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku G. súdu B. I, č.k. XXCbi/X/ XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, takto

rozhodol:

Z r u š u j e napadnutý rozsudok a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vzniknutá vyplatením dávok garančného poistenia žalobcom s dátumom splatnosti XX.X.XXXX zamestnancom žalovaného uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde B. I, pod číslom XXK/X/XXXX vo výške XXX.XXX,XX eur sa na základe právneho dôvodu a vo výške podľa ust. a XXX považuje za oprávnenú. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , , , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ) a ďalej ustanoveniami , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , v spojené s ustanovením , , , , o sociálnom poistení, ustanovením .

Uviedol, že zo spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. XXK/X/XXXX súd zistil, že úpadca podal návrh na vyhlásenie konkurzu dňa X.X.XXXX. Na základe tohto návrhu súd vydal dňa XX.X.XXXX uznesenie o začatí konkurzného konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX a bolo publikované v Obchodnom vestníku č. XXB/XXXX dňa XX.X.XXXX. Následne na to tunajší súd uznesením zo dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. XXB/XXXX dňa XX.X.XXXX vyhlásil na majetok úpadcu konkurz. Žalovaného súd ustanovil za správcu konkurznej podstaty úpadcu uznesením zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Súd z uvedeného spisu zistil, že žalobca (P. poisťovňa) si prihláškami pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX prihlásil svoje pohľadávky vo výške XX.XXX,XX V., ktoré sú evidované v správcovskom spise pod por. č. 75, pričom ide o pohľadávku vzniknutú titulom poistného na sociálne poistenie za marec XXXX, za apríl XXXX.

Uznesením zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXK/X/XXXX-XXXX, publikované v Obchodnom vestníku č.30B/2011 zo dňa XX.X.XXXX, došlo k zmene veriteľa zo P. poisťovne na P. konsolidačnú, a.s., pričom P. konsolidačná sa stala veriteľom pohľadávky evidovanej v správcovskom spise pod por. č. XX vo výške XX.XXX,XX eur. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX a oznam o nadobudnutí právoplatnosti bol publikovaný v Obchodnom vestníku č. XXB/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. BA-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi Sociálnou poisťovňou so sídlom ul. XX. augusta č. X a XX, Q., I.: XX XXX XXX ako postupcom a P. konsolidačnou a.s. so sídlom K. ul. č. XX, Q. I.: XX XXX XXX ako postupníkom vyplýva, že postupca postúpil postupníkovi pohľadávky voči dlžníkovi, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz. Zoznam pohľadávok na ktoré sa zmluva vzťahuje je uvedený v prílohe č. l, ktorá obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok.

Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal dňa X.X.XXXX dlžník, teda v zmysle citovaných ustanovení bol v čase podania návrhu v úpadku. Na základe tohto návrhu bolo vydané tunajším súdom uznesenie o začatí konkurzného konania dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku XXB/XXXX dňa XX.X.XXXX. Od toho dňa mal žalobca možnosť sa oboznámiť s tým, že na majetok úpadcu, žalovaného v 1. rade, môže dôjsť k vyhláseniu konkurzu. Keďže podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa predpokladá, že žalovaný v 1. rade je v úpadku, vyplývajú pre neho povinnosti v zmysle ustanovení hore citovaného zákona o sociálnom poistení (ust. § 234 ods. 1), čiže zamestnávateľ a následne aj predbežný správca konkurznej.

Súd prvého stupňa v zmysle vykonaného dokazovania mal preukázanú skutočnosť, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca z vyplatenia dávky garančného poistenia vznikla vtedy, keď vznikol nárok zamestnancov zamestnávateľa (úpadcu) na dávku garančného poistenia a to v tom prípade, že ich zamestnávateľ (úpadca) sa stal platobne neschopný (dňom X.X.XXXX - návrh na vyhlásenie konkurzu) a nemohol, resp. nevedel uspokojiť nároky svojich zamestnancov, napr. nárok na mzdu. Na základe uvedeného súd má preukázané, že predmetná pohľadávka žalobcu (titulom dávky z garančného poistenia) vznikla pred vyhlásením konkurzu, a výška pohľadávky bola ustálená až po vyhlásení konkurzu.

Predmetom konania je určenie, že pohľadávka žalobcu je pohľadávka proti podstate. Nebolo sporné, že P. poisťovňa vyplatila dávky garančného poistenia po vyhlásení konkurzu a podľa § 148 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení sa vyplatením dávky garančného poistenia stala sa veriteľom úpadcu.

K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu titulom zákonnej prekážky nadobudnutia pohľadávky i prípadnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky súd udáva:

Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi pôvodným žalobcom P. poisťovňa Q. ako postupcom a P. konsolidačnou a.s. Q. ako postupníkom Zmluva o postúpení pohľadávok č. BA-XXXXX/XXXX v zmysle zákona číslo o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a .

Ustanovenie § 293ak zákona číslo 555/2007 súčinnosťou od X.X.XXXX umožnilo postupovanie pohľadávok zo sociálnej poisťovne na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu. Podľa názoru súdu s ohľadom na uvedené zákonné ustanovenie, ktoré upravilo možnosť postupovať aj tieto pohľadávky v danom prípade postúpeniu pohľadávky nebránila žiadna zákonná prekážka.

K postúpeniu pohľadávky dochádza v zmysle ust. až 530 na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi veriteľom ako postupcom a treťou osobou ako postupníkom pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom dlžníka. Voči nemu sa postúpenie stáva účinným doručením oznámenia, že došlo k postúpeniu pohľadávky.

Najvyšší súd SR rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX č.k. X G. X/XXXX vyslovil názor, že pohľadávky P. poisťovne z titulu dávky garančného poistenia sú pohľadávkami proti podstate a preto pohľadávku z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia, keďže vznikla po vyhlásení konkurzu je možné považovať za pohľadávku proti podstate.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosti s ohľadom na ustálenú judikatúru je potrebné konštatovať, že vyplatenie dávok garančného poistenia zamestnancom úpadcu uplatnené u žalovaného v konkurznom konaní je pohľadávkou proti podstate podľa 87 ods. 2 zákona.

Podľa ust. , , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na skutočnosť, že úspešný žalobca náhradu trov nežiadal priznať, súd o náhrade jeho trov konania nerozhodoval.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že v rozsiahlejšom odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa zaujal vecné stanovisko k jeho námietkam až od str. 11, hoci s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd vysporiadal len okrajovo, keď konštatoval, že ... „v danom prípade postúpeniu pohľadávky nebránila žiadna zákonná prekážka“.

Ešte vo svojom stanovisku z X.X.XXXX odvolateľ sa pokúsil podrobnejšie vysporiadať sa so zákonnými prekážkami, ktoré takémuto postúpeniu bránia. Uvedená replika súdu je však priveľmi strohá, aby sa jej dalo porozumieť, alebo ju vecne namietať. V tomto zmysle považuje odôvodnenie rozsudku za málo zrozumiteľné a nepreskúmateľné.

Platí to napr. tiež o texte odôvodnenia rozsudku na str. 11 ods. 3: „Na základe uvedeného súd má preukázané, že predmetná pohľadávka žalobcu (titulom dávky z garančného poistenia) vznikla pred vyhlásením konkurzu, a výška pohľadávky bola ustálená až po vyhlásení konkurzu“.

Táto konštatácia je v rozpore s priebehom dokazovania i zákonnou úpravou, nakoľko predmetná pohľadávka sa nemohla „preklopiť“ z nezabezpečenej konkurznej pohľadávky proti všeobecnej podstate na pohľadávku proti podstate len na báze ustálenia jej výšky. Javí sa to odvolateľovi, že táto časť odôvodnenia rozsudku, resp. právneho názoru súdu, je v nesúlade s výsledným rozhodnutím.

Pravdepodobne súd prvého stupňa prehliadol, že Zmluva o postúpení pohľadávok č. BA-XXXXX/XXXX (ďalej len Zmluva) bola uzavretá podľa a teda nie podľa ustanovení a nasl. , tak ako je to uvedené na str. XX rozsudku.

Následne tak súd prehliadol, že zmluvné strany si podľa čl. IV - Záverečné ustanovenia - vymenili, že podpisy zmluvných strán na zmluve budú úradne osvedčené. V konaní táto skutočnosť nebola preukázaná a teda žalovaný považuje za sporné, či sa zmluva stala účinným právnym úkonom (za predpokladu jej platnosti).

V konaní nebolo preukázané, či došlo (síce k minimálnej - X,XX eur) k odplate za postupovanú pohľadávku, nakoľko podľa čl. I, bod 5 Zmluvy, postupník mal nadobudnúť pohľadávku až dňom uhradenia platby. Z dokazovania splnenie tejto podmienky nevyplynulo.

Žalovaný dáva odvolaciemu súdu do pozornosti práve aj otázku dohodnutej odplaty za každú postúpenú pohľadávku v zmysle čl. IV - Odplata a platobné podmienky, keď za vyslovene bonitnú pohľadávku vo výške XXX.XXX,XX eur bola dohodnutá odplata spomínaných X,XX eur. Podľa jeho názoru otázka ceny (odplaty je v danej súvislosti najbližšie riešená v ustanovení v spojení s . Odplata síce bola dojednaná, ale nie v primeranej výške a nie v súlade so zásadou poctivého obchodného styku.

Dávky garančného fondu sú vyplácané z poistných súm, ktoré hradia za svojich zamestnancov ich zamestnávatelia (obchodné spoločnosti, družstvá a pod.). Pri odpale za 100%-ne bonitnú pohľadávku sa tak do predmetného verejného poistenia vráti len X,XX eur.

V Zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj v dodatku k nej zo dňa XX.X.XXXX, nie je zrejmý právny dôvod postupovanej pohľadávky. Dohodnutý predmet plnenia nebol teda dostatočne určitý s poukazom na bod X Zmluvy, keď strany sa zaviazali, že v lehote XX dní odo dňa uzavretia Zmluvy uzavrú k nej Dodatok, v ktorom si strany záväzne potvrdia výšky postúpených pohľadávok a ostatné číselné údaje o pohľadávkach.

Dodatok síce bol uzavretý (po viac ako šiestich mesiacoch), ibaže ešte predtým už pohľadávka mala byť postúpená, čo vyplýva z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa X.XX.XXXX, žalovanému doručeného XX.X.XXXX.

Odvolateľ vylovil názor, že z konania a predložených dôkazov ani jednoznačne nevyplynulo, k akému dátumu bola pohľadávka skutočne postúpená na terajšieho postupcu a kto bol teda účastníkom konania v čase až do vydania uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa X.X.XXXX, o zámene žalobcu a ktoré bolo žalovanému doručené X.X.XXXX. V Zmluve a dodatku k nej sú uvádzané odlišné sumy/výšky postupovaných pohľadávok, takže ani tento znak neprispel k určitosti predmetu právneho úkonu, práve naopak.

Rozdiel medzi výškou postupovaných pohľadávok v Zmluve a výškou potvrdzovaných pohľadávok v dodatku č. 1 predstavuje rozdiel XXX.XXX,XX eur. Sociálna poisťovňa si uplatnila voči žalovanému pohľadávku XXX.XXX,XX eur.

Samotný dodatok sa javí do istej miery zmätočný s poukazom na jeho prílohu č. 2, ktorá jednak nebola v konaní preukázaná a jednak mala obsahovať pohľadávky voči dlžníkom, ktoré nespĺňali kritéria na ich postúpenia. Vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke však táto pochybnosť odstránená nebola.

Treba totiž pripomenúť, že v období od XX.X.XXXX do X.X.XXXX odvolací súd vydal uznesenie, ktorým zrušil pôvodný rozsudok súdu prvého stupňa a bolo tak konané s niekým (P. poisťovňa), komu už nemalo svedčiť žiadne hmotné právo. Súčasne nebolo konané s terajším žalobcom, ktorý naopak tvrdí, že veriteľom úpadcu sa stal v období XX.X.XXXX.

Keďže odvolateľ trvá na svojej argumentácii zo dňa X.X.XXXX aj naďalej, uvádza ju ako ďalšie dôvody svojho odvolania.

Podľa § 149 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení platnom k dátumu XX.XX.XXXX, teda k dátumu kedy bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok BA-XXXXX/XXXX (č.l. XX a nasl.), nebolo možné postúpiť pohľadávky na dávkach (nie teda dávky samotné, ale len titulom ich vzniku ako pohľadávok, vrátane plnenia z dôvodu vyplatených dávok z GR). Z gramatického výkladu slovného spojenia „na dávkach“ nedošlo, podľa názoru odvolateľa k legislatívnemu lapsusu zákonodarcu, nakoľko nepochybne v legislatívnom procese tento návrh pripomienkovala aj P. poisťovňa.

Spojením slov „na dávkach“ došlo, opäť podľa názoru žalovaného k vyjadreniu takých pohľadávok, ktoré súvisia s už vyplatenými dávkami. Dávky samotné (vrátane z garančného fondu) by Sociálna poisťovňa ani postúpiť nemohla, nakoľko sa jedná výlučne o jej ex lege záväzok voči oprávneným osobám a teda nie o jej pohľadávku.

Uvedený výklad zákonného textu môže podporiť aj ustanovenie § 148 ods. 3 ZoSP, že P. poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka až po vyplatení dávky z GR a ďalej aj preto, že problematika pohľadávok je upravená v spoločnom druhom oddieli ZoSP (systematický výklad zákona).

Ustanovenie § 149 ods. 1 ZoSP, na ktorý sa žalovaný odvoláva, nasleduje hneď v ďalšom zákonnom texte. Preto nepovažuje za reálne, aby zákonodarcovi „ušiel“ zmysel pojmov veriteľ - dlžník, záväzok

- pohľadávka.

Podľa čl. I, bod 1 Zmluvy z XX.XX.XXXX „postupca postupuje pohľadávky voči dlžníkom, na ktorých bol vyhlásený konkurz alebo ktoré sú v likvidácii v počte XXX pohľadávok, v celkovej výške XX.XXX.XXX,XX eur. Zoznam pohľadávok, na ktoré sa zmluva vzťahuje, je uvedený v prílohe č. 1 tejto zmluvy...“.

Žalovaný už vyššie uviedol, že podľa uvedeného článku, ani podľa textu celej Zmluvy, nie je zrejmý právny dôvod postupovaných/postupovanej pohľadávky. Ak je v prílohe č. 1 doručenej do súdneho spisu uvedená jediná pohľadávka, tá je špecifikovaná len názvom úpadcu, sumou, číslom konkurzného konania.

Podľa tvrdení o právnom dôvode postupovanej pohľadávky, ktoré odzneli v konaní z oboch účastníckych strán - dávka z garančného fondu, pohľadávka na dávkach (§ 149/1 ZoSP) alebo pohľadávka na peňažných náhradách vyplatených z GF (§ 293ak ZoSP) - sa akýkoľvek právny titul postúpenej pohľadávky v Zmluve nenachádza.

Podľa čl. I, bod 5 Zmluvy, nadobúda postupník pohľadávky až dňom uhradenia platby. Odvolateľ už uviedol, že v konaní ani nebola preukázaná zo strany žalobcu takáto skutočnosť. Teda či sa skutočne stal majiteľom pohľadávky.

Podľa čl. IV, bod 5 Zmluvy, jej neoddeliteľnou súčasťou je príloha č. 1, podpísaná oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán.

Podľa dôkazu doloženého do súdneho spisu tomu tak zjavne nie je: príloha č. 1 nie je podpísaná postupcom.

Dňa XX.X.XXXX bol podpísaný dodatok č. 1 k Zmluve. Podľa čl. I, bod 1 dodatku, je výška postúpených pohľadávok oproti Zmluve odlišná. Podľa bodu 2 dodatku nie je zrejmá zmienka o prílohe č. 2 s odvolávkou sa na ustanovenie § 149 ods. 12 ZoSP: prílohu č. 2 predmetný dodatok buď neobsahuje alebo nebol predložený navrhovateľom, resp. jeho právnym predchodcom.

Žalovaný vyslovil istú pochybnosť o platnosti Zmluvy a dodatku č. 1 aj z dôvodu jej/jeho neurčitosti, nesúladu oboch listín čo do výšky postupovaných pohľadávok a predovšetkým titulom absencie právneho dôvodu postupovaných pohľadávok.

Podľa názoru žalovaného absencia právneho dôvodu/titulu pohľadávky sa javí aj v tom, že právny predchodca terajšieho navrhovateľa nepodal konkurznú prihlášku a formálno-právnym účastníkom konkurzu je len z dôvodu listu z XX.X.XXXX - Uplatnenie pohľadávok proti podstate.

Z textu tohto uplatnenia vyplýva, že P. poisťovňa sa stala veriteľom úpadcu až vyplatením dávok z GF jeho zamestnancom podľa § 148 ods. 3 ZoSP. V texte listu tak nebol ako dôvod pohľadávky použitý ani jeden zo zákonných pojmov: či už dávka z garančného fondu, pohľadávka na dávok, alebo pohľadávka na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu. Je teda možné použiť len obsahový výklad textu listu P. poisťovne z XX.X.XXXX, nie pojem samotný.

Žalobca svoj hmotnoprávny nárok titulom postúpenej pohľadávky a aktívnu procesnú legitimáciu opiera predovšetkým o ustanovenie § 293ak ZoSP, pričom tvrdí, že možnosť postúpenia pohľadávok zo strany P. poisťovne „za obdobie pred 1. januárom XXXX“ sa vzťahuje len na peňažné náhrady na podporách v nezamestnanosti.

Podľa názoru žalovaného, tento výklad nezodpovedá ani gramatickej konštrukcii (syntaxu) zákonného textu, ani historicko-právneho výkladu.

Spojkou „a“ zákonodarca prepojil slovo „pohľadávky“ ... spolu k textu „na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu a na podporách v nezamestnanosti“ ... za obdobie pred 1. januárom XXXX.

Odvolateľ vyslovil názor, že spojka „a“ spája obidva druhy pohľadávok (náhrady z GF a na podporách v nezamestnanosti) aj časovo k obdobiu „pred 1. januárom XXXX“.

Žalovaný je presvedčený, že uvedený spoločný text prešiel do ZoSP v totožné obdobie (s účinnosťou od X.X.XXXX) a tiež tvrdí, že v období od X.X.XXXX prešla agenda dávok z GF a v nezamestnanosti z úradov práce na P. poisťovňu a teda zo o zamestnanosti v zmení neskorších zmien (§, 128a), (i z predchádzajúceho v poslednom účinnom znení, ktorý používal v ustanovení terminológiu „peňažné náhrady“ garančného fondu), do Zákona o sociálnom poistení.

Na tomto mieste je vhodné odcitovať časť textu z rozsudku NS SR zo dňa X.X.XXXX, sp. zn. P. X/XXXX, ktorý môže súvisieť s rôznym alebo nejednoznačným výkladom zákonného textu: „Slovenská republika

je právny štát, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy ... ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy“.

Pokiaľ ide o navrhovateľom predložený rozsudok Okresného súdu v B. Q. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXCbi/XX/XXXXX, bez doložky právoplatnosti, odvolateľ poznamenáva, že na str. 4 odstavec 2 rozsudku (jeho odôvodnenia) sa konajúci súd odvolal na ustanovenie § 293s v spojení s § 149, ods. 13 ZoSP. Ibaže v období XX/XXXX toto ustanovenie bolo zo ZoSP vypustené, takže pre naše konanie je takéto odôvodnenie predbežnej otázky neprijateľné.

Žalovaný uvádza, že rozhodovacou činnosťou súdov bolo ustálené, že peňažná náhrada za vyplatené dávky z GF zamestnancom úpadcu v období po vyhlásení konkurzu je pohľadávkou proti podstate.

Sporným sa však žalovanému javí platnosť alebo právna prípustnosť postúpenia pohľadávky na vyplatených peňažných náhradách z GF. Je toho názoru, že ZoSP tento druh pohľadávok neumožňuje postupovať. Rovnako zastáva názor, že Zmluva o postúpení pohľadávok č. BA-XXXXX/XXXX nie je dostatočne určitýn a perfektným právnym úkonom.

V konaní došlo k vydaniu rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý si dovoľuje odvolateľ označiť (pre účely konkurzu) za nevykonateľný. Návrh pôvodného žalobcu z X.X.XXXX na jeho prvej strane, s navrhovaným petitom na strane 3 toho návrhu (z X.X.XXXX), označenie predmetu konania v záhlaví napadnutého rozsudku zo dňa XX.X.XXXX a následne samotný výrok tohto rozsudku sa mu javí v rozpore s procesnými predpismi a dispozičným oprávnením žalobcu.

Žalovanému sa zdá, že súd prvého stupňa akoby „ex offo“ upravil výrok rozsudku oproti jeho navrhovanému zneniu. Nezdá sa mu, aby v prípade právoplatnosti napadnutého rozsudku, sa mohol konkurzný správca jednoznačne vysporiadať s otázku priznaného určenia. Rozsudok súdu je síce záväzný pre účastníkov konania ( ), ale iba v jeho výrokovej časti, teda nie odôvodnenie rozsudku.

Zároveň analogicky žalovaný poukázal na znenie , keď súd môže prekročiť návrhy účastníkov iba vtedy, ak konanie možno začať aj bez návrhu, čo nie je „náš“ prípad.

Túto procesnú námietku ponechal žalovaný na posúdenie odvolacieho súdu.

Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil pre nedostatok vecnej legitimácie žalobcu.

V prípade, ak by odvolací súd neprihliadol na predchádzajúci procesný návrh, potom žalovaný navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zmenený tak, že žaloba sa zamieta.

Pre prípad, ak by odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, odvolateľ navrhol a požiadal, aby odvolací súd pripustil dovolanie vo veci, nakoľko sa domnieva, že v totno konaní je riešená otázka zásadného právneho významu, teda či je daná zákonná možnosť postúpenia pohľadávky titulom vyplatených dávok zamestnancom úpadcu z Garančného fondu Sociálnou poisťovňou na tretiu osobu (postupníka), ktorou je terajší žalobca.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu je možné zistiť, že Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd už v predmetnej veci rozhodoval rozsudkom č.k. XCoKR/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanému v 1. rade U. spol. s r.o., T. 3, B. zamietnutá a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanému

v 2. rade R.. T.. T. U., K.., správca konkurznej podstaty úpadcu U. spol. s r.o., T. 3, B. zamietnutá a vo výroku, ktorým nebola pripustená zmena žalobcu a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Už v tomto rozhodnutí odvolací súd vyslovil právny záver, že pohľadávku žalobcu z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia možno považovať za pohľadávku proti podstate, ktorý právny záver následne správne odôvodnil súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného v tom smere, že výrok napadnutého rozsudku prvého stupňa je nevykonateľný a je v rozpore s navrhovaným znením uvedeným v žalobnom návrhu.

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal okrem iného určenia, že pohľadávka navrhovateľa je právna pohľadávka podľa o konkurze a reštrukturalizácii. Naproti tomu súd prvého stupňa rozhodol o oprávnenosti na základe právneho dôvodu a vo výške len podľa §, 103 Tieto ustanovenia Zákona o sociálnom poistení však neurčujú, či dávky garančného poistenia sú dávkami vo forme pohľadávok proti podstate, tak ako to má na mysli ustanovenie a z toho dôvodu výrok napadnutého rozsudku sa javí ako nevykonateľný pre ukončenie konkurzného konania.

K hmotnoprávnej námietke žalovanej, týkajúcej sa postúpenia pohľadávok vyjadrenej v jeho odvolaní, odvolací súd poukazuje na ustanovenie s účinnosťou od X.X.XXXX, ktorej umožnil postupovanie pohľadávok zo P. poisťovne na Slovenskú konsolidačnú a.s., vrátane pohľadávok na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu. Na znení tejto právnej úpravy nič nemení názor odvolateľa, že z hľadiska jazykového výkladu nebolo možné postúpiť pohľadávky na dávkach a nie teda dávky samotné, pretože slovo „na dávkach“ malo súvisieť s už vyplatenými dávkami. Podľa záverov odvolacieho súdu z logického výkladu vyššie citovaného ustanovenia nevyplýva žiadne obmedzenie, pre ktoré by nebolo možné postúpiť pohľadávku z titulu garančného poistenia zo Sociálnej poisťovne na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie v spojke „aj“ umožňuje postupovať taxatívnej vymedzenej pohľadávky aj za obdobie keď vznikla pred účinnosťou tejto novely, t.j. pred X.X.XXXX, avšak nezabraňuje postupovaniu pohľadávok z garančného fondu vzniknutých po účinnosti tejto normy.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil hmotnoprávne prekážky pre postúpenie sporných pohľadávok. Samotná zmluva o postúpení pohľadávok č. BA-XXXXXX/XXXX vychádzajúc z jeho obsahu, nevykazuje podľa záveru odvolacieho súdu také nedostatky, ktorý by mali vplyv na právnu možnosť vyslovenia prípadnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Z tohto hľadiska uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. XXCbi/X/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX je v zmysle v spojení s ustanovením záväzné pre účastníkov konania.

Podľa záverov odvolacieho súdu súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa najmä určenia výšky spornej pohľadávky. V spisovom materiáli, v prílohe žalobného návrhu, sa nachádza listinný dôkaz a to Rekapitulácia vyplatených dávok k dátumu splatnosti XX.X.XXXX, z ktorého vyplýva, že bolo vyplatených celkove XX zamestnancov. Naproti tomu len v jednom prípade a to u zamestnanca I.. F. Q. existuje Správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa X.X.XXXX o výške určeného nároku na garančné poistenie s uvedením trvania pracovného pomeru a období nevyplatenia miezd, kým u ostatných zamestnancov takéto rozhodnutia absentujú. Za týchto okolností nie je objektívne možné zistiť a preveriť správnosť a výšku nárokov u ostatných zamestnancov, pretože samotná rekapitulácia vyplatených dávok je v tomto prípade nedostatočným dôkazom. Absencia týchto dôkazov má za následok, že nie je možné zistiť a ustáliť správnosť uplatnenej pohľadávky proti podstate.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom konaní súd prvého stupňa rozhodne o žalobnom návrhu žalovaného v zmysle uplatneného petitu po predchádzajúcom zabezpečení všetkých listinných dôkazov, na ktoré odvolací súd vyššie poukázal, prípadne aj iných, ktorých potreba sa v priebehu dokazovania preukáže.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( )

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.