Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/142/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej LL.M., v právnej veci žalobcu v 1. rade: Pear s. r. o., Kozia 22, 811 03 Bratislava, IČO: 31 327 249, žalobcu v 2. rade: M. I., C. XX, XXX XX K., žalobcu v 3. rade: P. A., K. X/O, XXX XX K., žalobcu v 4. rade: Z. J., G. K. X/N, XXX XX K., žalobcu v 5. rade: M. M., K. X/C, XXX XX K., žalobcu v 6. rade: A. Š., K. X/K, XXX XX K., žalobcu v 7. rade: Ing. C. F., K. X/D, XXX XX K., žalobcu v 8. rade: O. L., K. X/L, XXX XX K., žalobcu v 9. rade: M. F., K. X/E, XXX XX K., žalobcu v 10. rade: Mgr. M. Y., F. X, XXX XX K. Š., žalobcu v 11. rade: JUDr. M. Y., A. XX, XXX XX K. Š., zastúpení: BAJO LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: 1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti účastníkov konania: 1. CEDIC SK, s. r. o., Ventúrska 18, 811 01 Bratislava, IČO: 44 060 033 zastúpený: Valko Marián & partners, s.r.o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, 2. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 71 Bratislava, 3. K. Q., O. XX, XXX XX K., 4. Mgr. Ing. B. Y., O.., P. XX, XXX XX K., 5. Zlatá noha, s.r.o., Bellova 2/a, 831 01 Bratislava, 6. Mgr. E. M., Na J. G. X, XXX XX K., 7. Hantabal architekti s.r.o., Nové záhrady I. 3, 821 05 Bratislava, 8. Ing. M. I., K. X, XXX XX K., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2016/3426-KAZ zo dňa 03.04.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a právo na náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi v 1/ rade.

Krajský súd v Bratislave n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania ďalším účastníkom v 2/ až 8/ rade.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Dňa 27.08.2014 podal stavebník CEDIC SK, s.r.o., so sídlom Ventúrska 18, 815 48 Bratislava, IČO: 44 060 033 (ďalej aj ako „stavebník“ alebo aj ako „účastník konania 1.“), na príslušný stavebný úrad, Mestskú časť Bratislava - Nové Mesto (ďalej aj ako „stavebný úrad“), žiadosť o vydanie stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní, na stavbu „Rezidencia Na varte, radové rodinné domy“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, X a XXXX/X, X v katastrálnom území Z..

2. Stavebný úrad - Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, rozhodnutím č. UKaSP-2014/2495/Vim-196 zo dňa 30.09.2014 prerušil stavebné konanie, nakoľko zistil, že predložená žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rezidencia Na varte, radové rodinné domy a zdravotné stredisko“ (ďalej aj ako „stavba“) na pozemkoch parc. č. XXXX/X, X a XXXX/X, X v katastrálnom území Vinohrady, neposkytuje dostatočný podklad pre povolenie stavby. Zároveň vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti o povolenie na napojenie stavby na miestnu komunikáciu, zákres stavby do kópie z katastrálnej mapy s vyznačením odstupových vzdialeností, vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a vyjadrenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru.

3. Stavebný úrad, listom č. ÚKaSP-2014/2495/Vim zo dňa 13.11.2014, oznámil všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie spojeného konania o umiestnení a povolení stavby a súčasne upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, pričom stanovil lehotu 7 pracovných dní na podanie námietok, ktorá plynula odo dňa doručenia tohto oznámenia jednotlivým účastníkom konania.

4. Účastníci konania na základe oznámenia stavebného úradu č. ÚKaSP-2014/2495/Vim zo dňa 13.11.2014, podali námietky v spojenom konaní o umiestnení a povolení stavby nasledovne: L. K. dňa 17.12.2014, P. A. dňa 17.12.2014, M. F. dňa 17.12.2014, Ing. M. M. dňa 19.12.2014, obchodné spoločnosti - MAT Invest s.r.o. dňa 08.12.2014, PEAR s.r.o. dňa 15.12.2014, VIVS-Koliba s.r.o. dňa 15.12.2014, Ing. O. L. dňa 15.12.2014, Ing. M. E.N. dňa 15.12.2014 a obchodná spoločnosť Zlatá Noha s.r.o. dňa 05.01.2015.

5. Stavebník CEDIC SK, s.r.o., listom zo dňa 18.08.2015 doplnil prepracované dispozície objektov C, D, E, F, G a to na základe dohody vyplývajúcej z jeho stretnutia so starostom Mestskej časti - Nové Mesto, poslancami miestneho zastupiteľstva a zástupcami vlastníkov okolitých nehnuteľností.

6. Mestská časť Bratislava - Nové Mesto ako stavebný úrad (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) príslušný podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“), v spojitosti s ust. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, na základe uskutočneného stavebného konania podľa ust. ), ust. stavebného zákona a ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“), rozhodnutím č.: /Vim-4 zo dňa 24.08.2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo aj ako „stavebné povolenie“) v spojenom územnom a stavebnom konaní, povolila stavbu „Rezidencia Na varte - radové rodinné domy a zdravotné stredisko“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a technickú infraštruktúru na pozemkoch parc. č. XXXX/ X, XX, XX, XX, XX, XXXX, XXXX, XXXX/X, X, X a XXXX/X, v katastrálnom území Vinohrady, pre stavebníka obchodnú spoločnosť CEDIC SK, s.r.o., so sídlom Ventúrska 18, 815 48 Bratislava, IČO: 44 060 033, podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracovala spoločnosť Hantabal architekti s.r.o., č. 08/2015, overenej stavebným úradom. Predmetná stavba sa člení na objekty: SO 101 radové rodinné domy a zdravotné stredisko, SO 201 oporné múry, SO 202 prípojka vody, SO 203 areálový rozvod kanalizácie, SO 204 plynová prípojka, SO 205 elektrická prípojka NN, SO 206 vonkajšie osvetlenie, SO 207 káblová prípojka telefónu, SO 208 chodník, SO 209 sadové úpravy. Pre umiestnenie a realizáciu stavby určil stavebný úrad podmienky a stavebníkovi určil povinnosť rešpektovať podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, samosprávy, dotknutých organizácií a účastníkov konania. 7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č.: ÚKaSP-2014-15/2495/Vim-4 zo dňa 24.08.2015, podali odvolanie účastníci konania: Zlatá noha s.r.o., so sídlom Bellova 2/a, 831 012 Bratislava, Ing. M. E., O. X, XXX XX K., M. I., C. XX, XXX XX K., Z.R. J., K. X/O, XXX XX K., B.. K. Q., K. X/H, XXX XX K., T.. C. F., K. X/D, XXX XX K., B.. M. Y. L..M., A. XXXX/XX, K. Š.E., M.. M. Y., F. X/XX, K. Š., A. A., K. X/ K, XXX XX K., E. K., E.C. X, G. M. G. Z., O. A..P..U.., C. XX, XXX XX K., T.. O. L., K. X/L, XXX XX K., M.. M. F., K. X/E, XXX XX K., T.. P. A., K. X/O, XXX XX K., T.. M. M., K. X/C, XXX XX K. (ďalej aj ako „odvolateľ,“ alebo aj ako „odvolatelia“).

Odvolateľ obchodná spoločnosť - Zlatá noha, s.r.o., namietal, že list stavebného úradu zo dňa 13.11.2014 nemožno považovať za riadne oznámenie o začatí konania všetkým známym účastníkom konania v zmysle ust. § 36 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko je v ňom ako stavebník uvedená neexistujúca osoba a ďalej, že bolo nesprávne poučenie a teda neboli splnené podmienky pre vydanie stavebného povolenia, keďže začatie konania nebolo účastníkom konania riadne oznámené. Ďalej namietal, že v

napadnutom rozhodnutí absentuje uloženie povinnosti v zmysle stanoviska hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a to, doriešiť šírkové parametre prístupovej komunikácie Na varte a jej napojenia na Podkolibskú, taktiež stavebník nedoplnil projektovú dokumentáciu k stavbe v zmysle odborného stanoviska Technickej inšpekcie, a.s. k projektovej dokumentácii. Zároveň namietal, že v projektovej dokumentácii absentuje projekt organizácie dopravy počas výstavby, ktorý by riešil kolíziu medzi zásobovaním stavby a stiesnenými pomermi dotknutého územia. Podľa názoru odvolateľa je navrhovaná stavba v rozpore s územným plánom, nakoľko v zmysle územného plánu zóny Podhorský pás, je dané územie určené na obytné územie rodinných domov, pričom navrhovaná stavba má charakter bytového domu, keďže sa v ňom nachádza 18 bytov a zdravotné stredisko. Odvolateľ navrhoval, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odvolateľ - Ing. M. E. v odvolaní v namietal, že stavebný úrad odňal právo účastníkom konania uplatniť svoje námietky k úplnej žiadosti, nakoľko z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po uplynutí lehoty na podanie námietok a ktorá uplynula dňa 17.12.2014, bola doplnená projektová dokumentácia dňa 10.08.2015. Zastával názor, že stavebný úrad porušil zákon aj tým, že spojil územné konanie so stavebným, napriek tomu, že uvedená stavba v zmysle ust. § 139b stavebného zákona nie je jednoduchou stavbou. Taktiež namietal rozpor s územným plánom zóny, ktorý umožňuje stavbu rodinných domov, čo povoľovaná stavba podľa neho nie je, nakoľko má tri plnohodnotné nadzemné podlažia. Ďalej namietal nesprávny výpočet koeficientu voľnej zelene, ako aj nezrovnalosti v jednotlivých častiach projektovej dokumentácie. Poukázal na to, že v spisovom materiáli chýba aktuálny svetlo-technický posudok, preukazujúci vzájomné tienenie resp. presvetlenie navrhovaných stavieb medzi objektmi A-G. V rozhodnutí chýba projektová dokumentácia k stavbe hromadnej podzemnej garáže, spolu so súhlasnými stanoviskami príslušných orgánov. Taktiež konštatoval, že v spisovom materiáli chýbajú stanoviská dotknutých orgánov, alebo existujúce stanoviská sa vyjadrujú k neaktuálnej projektovej dokumentácii a stavebný úrad nevyhodnotil v rozhodnutí túto skutočnosť, ktorú odvolateľ v konaní namietal. Uviedol, že chýbajú stanoviská BVS a.s., Hasičského a záchranného útvaru k prístupovej komunikácii, ktorá má ako jediná prístupová komunikácia nedostatočný šírkový profil. Odvolateľ namietal absenciu vyhodnotenia námietky ohľadom chýbajúceho riešenia rozptylu znečisťujúcich látok z hromadnej garáže a trval na námietke, ktorú podal v konaní o nutnosti vykonania posúdenia projektu zisťovacím konaním EIA podľa najmä z dôvodu zásahu do topografie územia. Mal za to, že stavebný úrad nepostupoval v konaní v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, predložená dokumentácia nespĺňa požiadavky stanovené stavebným zákonom, uskutočnením a užívaním stavby sú ohrozené záujmy spoločnosti a tiež oprávnené záujmy účastníkov konania. Navrhoval, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odvolatelia - M. I., Z. J., B.. K. Q.Á., T.. C. F., B.. M. Y.Č. L..M., M.. M. Y., A. Š., E. K., podali odvolania, ktoré sú obsahovo totožne s podaným odvolaním Ing. M. E. a s doplnením niektorých námietok a to, že svetlo-technický posudok vypracovaný Ing. J.. A. v čase jeho vyhotovenia nerešpektoval posledný stav projektovej dokumentácie doplnenej dňa 10.08.2015. Zastávali názor, že v rozhodnutí chýba, akým spôsobom má stavebník vyriešenú splaškovú kanalizáciu, resp. dažďovú kanalizáciu a nie je v ňom uvedené, či má na pripojenie súhlas. Taktiež namietali odstupové vzdialenosti od existujúcej zástavby rodinných domov, ako aj od spoločných hraníc pozemkov, ktoré nespĺňajú ustanovenia vyhlášky č. 532/2002. Rovnako odvolatelia namietali umiestnenie vchodu do objektu SO 101 A, umiestnenie okien, parametre schodiska, ktoré sa v rozhodnutí neuvádzajú, ako aj nesprávne určenú úroveň ±0,000, čo v konečnom dôsledku môže mať za následok nedodržanie stanovenej výšky zástavby podľa územného plánu zóny Podhorský pás. Na základe uvedeného odvolatelia navrhovali, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie.

Odvolatelia - PEAR s.r.o., Ing. O. L.Č., M.. M. F., T.. P. A. a Ing. M. M., podali odvolania, ktoré sú obsahovo totožne s predošlými odvolaniami podanými účastníkmi konania. Odvolatelia doplnili, že pripomienky podané v konaní neboli žiadnym spôsobom do projektu zapracované, ani inak vybavené a to najmä ako je nesúlad koeficientu zastavanosti so všeobecne záväznými normami a nedostatočný šírkový profil prístupovej komunikácie v napojení na O. ulicu. Navrhovali, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie.

8. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava ako odvolací orgán (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“), rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2016/3426-KAZ zo dňa 03.04.2016 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), na základe odvolania účastníkov konania

- obchodnej spoločnosti Zlatá noha s.r.o., so sídlom Bellova 2/A, Bratislava, Ing. M. E., K. O. X, K., M. I., K. C. XX, K., Z. J., K. K. X/N, K., B.. K. Q., K. K. X/H, K., T.. C. F.C., K. X/D, K., B.. M. Y., L..M., A. XXXX/XX, K. Š., M.. M. Y., K. F. X/XX, K. Š., A. Š., K. K. X/K, K., E.Á. K., K. E. X, G. M. G. Z., U. A. O. A..P..U.., A. A. C. XX, K., O. L., K. K. X/L, K., M. F., K. K. X/E, K., T.. P. A.C., K. K. X/O, K., T.. M. M., K. K. X/C, K., zmenil prvostupňové napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. /Vim-4 zo dňa 24.08.2015 takto: Časť výroku rozhodnutia na 2. a 3. strane predmetného rozhodnutia označenú ako ,,Pre umiestnenie stavby sa určujú tieto podmienky“ mení a dopĺňa nasledovne: „V bode 1 sú umiestnené rodinné domy a zdravotné stredisko vo vzťahu k susedným stavbám a hraniciam pozemku, pre každý objekt osobitne, pričom v prvom riadku pre rodinný dom ,,A“, zdravotné stredisko v objekte ,,B“, rodinný dom ,,C“, rodinný dom ,,D“, rodinný dom ,,E“, rodinný dom ,,F“, rodinný dom ,,G“ tunajší úrad mení text: Od oporného múru na pozemku parc. č. XXXX/X - 2m Na text: Od hranice pozemku parc. č. XXXX/X - 2m.“ Toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. /Vim-4 zo dňa 24.08.2015, ktorého ostatné časti ostávajú nezmenené a v platnosti.“ 9. Mestská časť Bratislava - Nové Mesto č. 7311/2018/ÚKSP/HADL-74 vydala kolaudačné rozhodnutie dňa 10.08.2018 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2018, v znení opravy zrejmej chyby č. 7311/2018/ÚKSP/HADL-74_opr. zo dňa 27.08.2018 (ďalej aj ako „kolaudačné rozhodnutie“), ktorým bolo povolené užívanie „[...] stavby: „Rezidencia Na varte - radové rodinné domy a budova s nebytovými priestormi“ nasl.: RD „A“ na pozemku parc. č. XXXX/XX, budova s nebytovými priestormi „B“ na pozemkoch s parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, RD „C“ na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX Q. XXXX/XX, RD „D“ na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX Q. XXXX/XX, RD „E“ na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX Q. XXXX/XX, RD „F“ na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX Q. XXXX/ XX a RD „G“ na pozemkoch parc. č. XXXX/XX Q. XXXX/XX; podzemná garáž na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX Q. XXXX/XX v katastrálnom území Z., na ulici na Z. Z. K.. Kolaudačným rozhodnutím bolo povolené užívanie nasledovných stavieb: rodinný dom „A“, ktorý je postavený na pozemku - parc. reg. „C“ - s parcelným číslom XXXX/XX (ďalej aj ako „rodinný dom A“); budova s nebytovými priestormi „B“, ktorá je postavená na pozemkoch - parcelách reg. „C“ - s parcelnými číslami XXXX/XX a XXXX/XX (ďalej aj ak „budova B“); rodinný dom „C“, ktorý je postavený na pozemkoch - parcelách reg. „C“ - s parcelnými číslami XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX (ďalej aj ako „rodinný dom C“); rodinný dom „D“, ktorý je postavený na pozemkoch - parcelách reg. „C“ - s parcelnými číslami XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX (ďalej aj ako „rodinný dom D“); rodinný dom „E“, ktorý je postavený na pozemkoch

- parcelách reg. „C“ - s parcelnými číslami XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX (ďalej aj ako „Rodinný dom E“); rodinný dom „F“, ktorý je postavený na pozemkoch - parcelách reg. „C“ - s parcelnými číslami XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX (ďalej aj ako „rodinný dom F“); rodinný dom „G“, ktorý je postavený na pozemkoch - parcelách reg. „C“ - s parcelnými číslami XXXX/XX a XXXX/XX (ďalej aj ako „rodinný dom G“); podzemná garáž, ktorá je postavená na pozemkoch - parcelách reg. „C“ - s parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,XXXX,XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX (ďalej aj ako „podzemná garáž“ a spolu s rodinným domom A, budovou B, rodinným domom C, rodinným domom D, rodinným domom E a rodinným domom F a rodinným domom G ďalej aj ako „skolaudované stavby“).

II.

Žaloba

10. Včas podanou žalobou zo dňa 28.06.2016 na Krajskom súde v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“), doručenou dňa 29.06.2016, sa žalobca v 1. rade: Pear s. r. o., Kozia 22, 811 03 Bratislava, IČO: 31 327 249, žalobca v 2. rade: M. I., C. XX, XXX XX K., žalobca v 3. rade: P.K.

A., K. X/O, XXX XX K., žalobca v 4. rade: Z. J., G. K. X/N, XXX XX K., žalobca v 5. rade: M. M., K. X/C, XXX XX K., žalobca v 6. rade: A. Š.Á., K. X/K, XXX XX K., žalobca v 7. rade: Ing. C. F., K. X/D, XXX XX K., žalobca v 8. rade: O. L., K. X/L, XXX XX K., žalobca v 9. rade: M. F., K. X/E, XXX XX K., žalobca v 10. rade: Mgr. M. Y., F.A. X, XXX XX K. Š. a žalobca v 11. rade: JUDr. M. Y., A. XX, XXX XX K. Š. (ďalej aj ako „žalobcovia“), proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava (ďalej len ako „žalovaný“), za účasti: 1. CEDIC SK, s. r. o., Ventúrska 18, 811 01 Bratislava, IČO: 44 060 033, 2. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 71 Bratislava, 3. K. Q., O. XX, XXX XX K., 4. Mgr. Ing. B.G. Y., O.., P. XX, XXX XX K., 5. Zlatá noha, s.r.o., Bellova 2/a, 831 01 Bratislava, 6. Mgr. E. M., Na J. G. X, XXX XX K., 7. Hantabal architekti s.r.o., Nové záhrady I. 3, 821 05 Bratislava, 8. Ing. M. I., K. X, XXX XX K., (ďalej aj ako „ďalší účastníci“ alebo aj ako „účastníci konania“), domáhali preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2016/3426/KAZ zo dňa 03.04.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu - Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-201-15/2495/Vim-4 zo dňa 24.08.2015 v časti výroku 2. a 3. a vo zvyšku ho potvrdil.

11. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán dospeli na základe zisteného skutkového stavu k nesprávnym zisteniam, nakoľko nedostatočne zistili skutkový stav, že závery žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci a že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie považujú za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť ako aj, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Namietali, že prvostupňový orgán pochybil, keď im neumožnil ako účastníkom konania v zmysle ust. § 33 Správneho poriadku, vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu ako aj k spôsobu jeho zistenia a to po zmene projektovej dokumentácie dňa 10.08.2015. Ďalej v tejto súvislosti namietali, že účastníci konania neboli informovaní, že došlo k doplneniu projektovej dokumentácie, čím sa im odňala možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy v stavebnom konaní. Dôvodili, že táto skutočnosť znamená procesné pochybenie prvostupňového orgánu, ktoré môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

13. Ďalej žalobcovia namietali, že žalovaný porušil ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže vôbec nevysporiadal s odvolacími dôvodmi alebo nedostatočne a pri posudzovaní jednotlivých námietok, tak dospel k nesprávnym právnym záverom.

14. Uviedli, že odvolanie obsahuje 16 námietok, pričom za najzávažnejšie považujú pripomienky žalobcov v 1. rade a v 2. rade.

15. Zároveň žalobcovia v žalobe poukázali na najzávažnejšie odvolacie námietky (č. - 12, 1, 10, 11, 2, 4, 7, 8).

16. Žalobcovia namietali (námietka v odvolaní č. 12), že bolo bezdôvodne spojené územné konanie so stavebným konaním a pri zdravotnom stredisku a hromadnej garáži pod objektmi (rodinnými domami) namietali rozpor so VZN č. 2/2006. Takéto spojenie považovali za vykonané v rozpore s ust. § 39a ods. 4 stavebného zákona. Podľa názoru žalobcov sa územný plán zóny vzťahuje len na pozemky, ktoré sú zastavané rodinnými domami. Mali za to, že všetky rodinné domy v stavebnom povolení sú definované ako jeden stavebný objekt, ktorý pozostáva z 18 bytov, zdravotného strediska a 64 parkovacích miest nachádzajúcich sa v podzemných podlažiach a z tohto dôvodu, sa nejedná o rodinné domy, ale o bytový dom v zmysle ust. § 43b ods. 2 stavebného zákona, ktorý vznikol prepojením hromadnej garáže s nadzemnou časťou stavebného objektu ako jeden samostatný funkčný celok a ktorý je v rozpore s územným plánom zóny. Zároveň žalobcovia poukázali na to, že zo stavebného povolenia vyplýva, že projekt má charakter polyfunkčného objektu, túto skutočnosť mal vyhodnotiť aj žalovaný a prvostupňový orgán, ktorí mali upozorniť na nesúlad s VZN č. 2/2006, pričom pochybili aj pri vyhodnotení kompletného urbanistického návrhu, ktorý navrhuje na predmetné pozemky dva samostatne stojace rodinné domy a jeden dvojdom. Na základe týchto dôvodov, žalobcovia považovali napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, nakoľko žalovaný vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávne skutkové zistenia, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.

17. Zároveň namietali (námietky v odvolaní č. - 1, 10 a 11), že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal s ich námietkami ohľadom nesprávneho určenia počtu bytových jednotiek, pričom počet bytov v projekte má za dôsledok zmenu statickej dopravy.

18. Ďalej namietali (námietka v odvolaní č. 2), že objekty sú definované v plošnom reze ako trojpodlažné (1. PP, 1. NP, 2.NP, 3. NP) a z tohto dôvodu sú v rozpore s platným VZN č. 2/2006 z čoho vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán, nesprávne vyhodnotili predloženú dokumentáciu, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Ďalej uviedli, že podľa ust. § 9 ods. 4 VZN č. 2/2006 pri rodinnom dome, ktorý má nadzemné podlažie na úrovni najnižšieho bodu priľahlého upraveného terénu (vstup do garáže) a že priľahlé oporné múry podľa projektu sú účelové, nakoľko sú aj na hranici so susediacimi pozemkami a majú negatívny vplyv na životné prostredie. Podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola predložená zo strany prvostupňového orgánu žalobcom, rodinný dom označený ako objekt C má strechu navýšenú o ústupné podlažie - výťah a chodbu. Dané miestnosti sú podľa STN 73 43 01 bod 4.1.7 uvažované ako nadzemné podlažie a tým by bola prekročená celková výška a podlažnosť objektu. V ust. § 9 ods. 5 VZN č. 2/2006 sa stanovuje, že za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktoré má úroveň podlahy alebo jej väčšej časti nižšie ako 1 300 mm od najnižšieho bodu upraveného priľahlého terénu. Z dôvodu, že podzemná garáž má dva vstupy na úrovni terénu - a nie 1 300 mm od upraveného terénu, hromadná garáž predstavuje nadzemné podlažie. Z tohto vyplýva, že rodinný dom „C” má až 4 nadzemné podlažia, čo je v rozpore so VZN č. 2/2006.

19. Žalobcovia namietali (námietka v odvolaní č. 4), nesprávne posúdenie koeficientu zastavanosti a koeficientu voľnej zelene, čo považovali za nesprávne právne posúdenie veci. Dôvodili, že projektant nesprávne stanovil maximálny koeficient zastavanej plochy iba zo súčtu podlaží 1. NP a nepočítal zastavanú plochu z ortogonálneho priemetu vonkajšieho líca zvislých konštrukcií SO 101, na základe čoho vyjde koeficient zelenej plochy menší ako skutočný koeficient zelenej plochy. V zmysle VZN je definovaná plocha zelene pre dané územie daná koeficientom 0,6 - 0,65. Žalobcovia nedodržanie koeficientu zelene namietali v územnom konaní, pričom žalovaný pri vysporiadaní sa s odvolacími námietkami uviedol, že tento koeficient bol upravený v prepracovanej projektovej dokumentácii z 08/2015, čo si však nemali možnosť overiť vzhľadom na porušenie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

20. Žalobcovia namietali (námietky v odvolaní č. - 7 a 8), že v rozhodnutí bolo potrebné riešiť aj parametre prístupovej komunikácie po celej dĺžke dotknutej stavebnej parcely s ohľadom na prejazdnosť vozidiel a peších a dopravné napojenie z Podkolibskej ulice, na ulicu Na varte, ktoré nezodpovedá šírkovému profilu 2 dopravné pruhy a chodník v dĺžke 60 m pri vyústení na Podkolibskú ulicu. Na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX, ostatné plochy, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky nie je umiestnená cesta. V prípade, ak by aj cesta existovala, nie je odovzdaná a nie je zahrnutá do cestnej siete Hlavného mesta Slovenskej republiky, resp. príslušnej mestskej časti, a tým ani samotná stavba SO 101 nemá zabezpečený dopravný prístup po verejnej komunikácii (obdobne je to aj s inžinierskymi sieťami). Poukázali na to, že účastník konania 1. si zmluvný vzťah uzatvoril až po vydaní stavebného povolenia.

21. Žalobcovia zhrnuli dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nasledovne:

- procesné pochybenie prvostupňového orgánu, ktoré môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia,

- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže žalovaný sa s odvolacími dôvodmi nevysporiadal vôbec alebo nedostatočne,

- napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne skutkové zistenia, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie veci,

- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

- napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne právne posúdenie.

III.

Pribratie účastníkov do konania

22. Správny súd uznesením č. k. - 220 zo dňa 15.04.2019 rozhodol, tak, že zmenil vo výroku uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. - 135 zo dňa 10.10.2017 takto:

„Správny súd p r i b e r á do konania účastníkov administratívneho konania: 1. CEDIC SK, s.r.o., Ventúrska 18, 811 01 Bratislava, zast.: Valko Marián & partners, s.r.o., Bratislava, 2. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 71 Bratislava, 3. K. Q., O. XX, XXX XX K., 4. Mgr. Ing. B. Y., O.., P. XX, XXX XX K., 5. Zlatá noha, s.r.o., Bellova 2/a, 831 01 Bratislava, 6. Mgr. E. M., Na J. G. X, XXX XX K., 7. Hantabal architekti s.r.o., Nové záhrady I. 3, 821 05 Bratislava, 8. Ing. M. I., K. X, XXX XX K..“

IV.

Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 08.08.2016, doručeným správnemu súdu dňa 10.08.2016 a to zhodne s odôvodnením napadnutého druhostupňového rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2016/3426-KAZ zo dňa 03.04.2016 ako aj prvostupňového rozhodnutia. Zastával názor, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, boli vydané v súlade so zákonom a v nadväznosti na nižšie uvedené skutočnosti navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

24. Žalovaný trval na všetkých skutočnostiach uvedených v napadnutom druho-stupňovom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím s tým, že v jeho odôvodnení sa v dostatočnej miere vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcov a že v celom rozsahu preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a postup prvostupňového orgánu v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, spolu s predloženým spisovým materiálom, ako aj dôvody uvádzané v podanom odvolaní. Porovnal výrokovú časť aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, predovšetkým s ustanoveniami stavebného zákona a Správneho poriadku a dospel k záveru, že nie je dôvod na jeho zrušenie. Uviedol, že obsah žaloby sa z veľkej časti stotožňuje s obsahom odvolania podaného žalobcami, s tým, že jeho námietkami sa podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia a taktiež podrobne popísal priebeh konania a uviedol dôvody, ktoré viedli k zmene rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého druhostupňového rozhodnutia je dostatočne rozvedená správna úvaha, ktorou sa tunajší úrad riadil pri vydávaní napadnutého druhostupňového rozhodnutia a preto zotrvával na skutočnostiach uvedených v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia.

V.

Replika žalobcu

25. Žalobca v replike zo dňa 05.05.2016, doručenej správnemu súdu dňa 06.05.2016 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 08.08.2016 ako aj vyjadrením zo dňa 05.09.2016, zotrval na všetkých námietkach uvedených v žalobe a nesúhlasil v celom rozsahu s jeho tvrdeniami.

VI.

Vyjadrenia účastníka konania 1.

Účastník konania 1. - obchodná spoločnosť CEDIC SK, s. r. o., sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 31.08.2016, doručeným správnemu súdu dňa 26. 31.08.2016 a ďalej sa vyjadril sa k vyjadreniam žalobcov zo dňa 05.05.2016 a zo dňa 04.04.2017, vyjadrením zo dňa 04.09.2019, doručeným správnemu súdu dňa 04.09.2019 a to v nadväznosti na všetky nižšie uvedené skutočnosti navrhol, aby správny súd žalobu v plnom rozsahu zamietol v súlade s ust. .

27. Účastník konania 1. považuje žalobu za nedôvodnú a to z nasledovných dôvodov:

- žaloba neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti,

- žaloba nebola podaná osobou oprávnenou na to zákonom,

- v napadnutom rozhodnutí, ktorým došlo k preskúmaniu stavebného povolenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, bolo žalobcom umožnené uplatniť všetky procesné práva a s pripomienkami žalobcov, s čím sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia riadne vysporiadal,

- napadnuté rozhodnutie je zákonné, riadne odôvodnené, vydané na základe príslušných právnych predpisov;

- napadnuté rozhodnutie netrpí žiadnou z vád, ktorú ako dôvod podania žaloby udáva žalovaný.

28. Účastník konania 1. uviedol, že žaloba neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, nakoľko nie sú v nej uvedené konkrétne tvrdenia žalobcov, z ktorých by vyplývalo, že by boli ukrátení na svojich právach, absentuje uvedenie práv žalobcov, ktoré by boli dotknuté vydaním napadnutého rozhodnutia, stavebného povolenia alebo postupom žalovaného a celkovo uvedenie skutočností, akým spôsobom napadnuté rozhodnutie zasahuje do práv žalobcov. Rovnako v prípade námietky smerujúcej k tomu, že postupom žalovaného bola žalobcom odňatá možnosť ochrany ich práv, žalobcovia neuviedli, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenie chceli v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia tohto uplatnenia.

29. Zároveň účastník konania 1. poukázal na to, že žalobcovia neuviedli, aká ujma na ich subjektívnych právach im bola spôsobená vydaním napadnutého rozhodnutia alebo stavebného povolenia. Poukázal na to, že žalobcovia si svoje práva na vyjadrenie a všetky ďalšie procesné práva uplatnili v zmysle ust. § 33 Správneho poriadku, resp. mohli uplatniť v konaní pred žalovaným ako odvolacím orgánom a taktiež v odvolaní predniesli svoje výhrady a argumenty (súčasne opakovane uvádzané v žalobe) a s ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal. Argumentoval, že zo žaloby nie je zrejmé, aká možnosť ochrany práv bola žalobcom odňatá, ak si v správnom konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia svoje práva uplatnili, aké ďalšie vyjadrenia, ktoré v konaní neuplatnili, ešte chceli uplatniť, čo je dôsledkom znemožnenia tohto uplatnenia s ohľadom na súčasné postavenie žalobcov.

30. Ďalej účastník konania 1. namietal aktívnu procesnú legitimáciu žalobcov na podanie žaloby z dôvodu, že žaloba neobsahuje také tvrdenia, z ktorých by bolo možné určiť, k akému ukráteniu práv žalobcov by mohlo napadnutým rozhodnutím dôjsť a že mu nie je známa žiadna taká skutočnosť, podľa ktorej by vydaním napadnutého rozhodnutia bolo čo i len potenciálne možné ukrátiť akékoľvek práva žalobcov.

31. Zdôraznil, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný riadne vysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi. Nesúhlasil s názorom žalobcov, že sa nemohli vyjadriť k zmene projektovej dokumentácie doručenej stavebnému úradu dňa 10.08.2015, nakoľko táto skutočnosť neznamená, že im bolo upreté právo na podávanie vyjadrení v správnom konaní pred žalovaným. Zdôraznil, že v konaní, ktoré mu predchádzalo, bolo žalobcom umožnené uplatniť si všetky procesné práva. Žalobcovia si podľa vlastného uváženia uplatnili prostriedky určené na ochranu ich práv v správnom konaní pred žalovaným a to podaním odvolania, a podaním námietok v správnom konaní.

32. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, poukázal účastník konania 1. na to, že v zmysle ust. § 61 ods 1 druhá veta stavebného zákona, sa v stavebnom konaní uplatní zásada koncentrácie stavebného konania. V súlade s rozsudkom NS SR zo dňa 23.02.2012 sp. zn. „[. .] v zmysle § 61 ods. 1 druhá veta stavebného zákona pre stavebné konanie platí zásada koncentrácie konania, ktorej účel spočíva v stanovení určitých limitov stavebného konania a cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti.“ Žalobcovia boli oprávnení uplatniť svoje právo na oboznámenie sa so zmenami v projektovej dokumentácii a právo podať vyjadrenie v odvolacom konaní pred žalovaným, ktorý bol oprávnený túto vadu konania pred prvostupňovým orgánom odstrániť. Nakoľko žalobcovia si toto procesné právo neuplatnili, je potrebné na túto vytýkanú vadu neprihliadať.

33. Dôvodil, že z podanej žaloby vyplýva, že žalobcovia v žalobe nevzniesli žiadne nové relevantné námietky k stavebnému konaniu, pričom z preskúmania napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcov predložených v konaní a uvádzaných v odvolaniach jednotlivých žalobcov a ďalších účastníkov.

34. Účastník konania 1. sa podrobne vyjadril k žalobným bodom správnej žaloby.

35. Účastník konania 1. mal za to, že žalovaný sa s námietkami žalobcov riadne vysporiadal a napadnuté rozhodnutie odôvodnil a pri jeho vydávaní postupoval na základe zákona a príslušných právnych predpisov. Žalovaný podrobne argumentačne vysvetlil, prečo námietky žalobcov (opakované v žalobe) neobstoja, z akého dôvodu sú v rozpore so skutkovým stavom, na základe akých ustanovení je stavebné povolenie vydané v súlade so zákonom a stavba ním povolená spĺňa technické podmienky na výstavbu stanovené Stavebným zákonom a ďalšími príslušnými predpismi.

VII.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu účastníka konania 1.

36. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu účastníka konania 1. zo dňa 04.04.2017, doručenému správnemu súdu dňa 11.04.2017, zotrval na všetkých tvrdeniach uvedených v žalobe a nesúhlasil v celom rozsahu s jeho tvrdeniami.

VIII.

Právne posúdenie veci

37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej aj ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Správny súd vo veci rozhodol a vyhlásil rozsudok na pojednávaní konanom dňa 24.11.2022.

38. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného - Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2016/3426/KAZ zo dňa 03.04.2016, ktorým žalovaný zmenil v časti výroku 2. a 3. a vo zvyšku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-201-15/2495/Vim-4 zo dňa 24.08.2015.

39. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ).

40. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

41. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

42. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

43. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

44. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

46. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

47. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

48. Podľa § 34 ods. l o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“), je účastníkom územného konania navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom, príslušným na územné konanie a ten, komu postavenie vyplýva z osobitných predpisov.

49. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na neprihliadne.

50. Podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona, od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

51. Podľa § 36 ods. 3 stavebného zákona, dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

52. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia, sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

53. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

54. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

55. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladá, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

56. Podľa § 43b ods.1 stavebného zákona, bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria

a) bytové domy,

b) rodinné domy,

c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.

57. Podľa § 43b ods.2 stavebného zákona, bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.

58. Podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona, rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

59. Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

60. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona, stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

61. Podľa § 58 ods. 4 stavebného zákona, stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému je určený.

62. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

63. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom štátnej správy, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom pojednávaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

64. Podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

65. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

66. Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona, pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.

67. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.

68. Podľa § 62 ods. 2 stavebného zákona, ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú. Úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava.

69. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

70. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

71. Podľa § 66 ods. 2 stavebného zákona, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, lehotu na dokončenie stavby, plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, použitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť oznámiť začatie stavby.

72. Podľa § 69 ods. 2 stavebného zákona, ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

73. Podľa § 140 stavebného zákona , ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

74. Podľa § 140b stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa stavebného zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

75. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

76. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

77. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

78. Podľa § 3 ods.5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

79. Podľa § 4 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

80. Podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku, všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania.

81. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

82. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

83. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

84. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

85. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

86. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, právny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

87. Správny súd konštatuje, že žaloba bola podaná žalobcami podľa ust. a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „OSP“), pričom od 01.07.2016 nadobudol účinnosť , ktorý v ust. ustanovuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ďalej z ust. ods.

2 vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická) osoba alebo právnická osoba. Z citovaných ustanovení vyplýva, že na konanie v danej veci sa použijú ustanovenia s výnimkou tých, ktoré by boli v neprospech žalobcov. Správny súd na základe uvedeného, preto postupoval podľa ustanovení .

88. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, posudzoval, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi a či bol žalobca predmetným rozhodnutím a postupom orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach.

89. Rámcovo je možné vymedziť, že žalovaný na základe podaných odvolaní žalobcami ako účastníkmi konania zmenil prvostupňové rozhodnutie (stavebné povolenie) tak, že ho zmenil v časti výroku 2. a 3. a to vo vzťahu k rozostupom medzi stavbami v súlade so zakreslením vo výkresovej časti projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom, čím zabezpečil splnenie zákonných limitov a teda, v tejto časti žalobcami podanému odvolaniu v tejto časti vyhovel, pričom v ostatnej časti konštatoval vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia.

90. Úlohou správneho súdu bolo primárne posúdiť splnenie zákonných podmienok stavebníkom na vydanie stavebného povolenia stavby „Rezidencia Na varte, radové rodinné domy a zdravotné stredisko “ v zmysle ust. § 62 ods. 1 a nasl. stavebného zákona.

91. K námietke žalobcov, že došlo nezákonne k spojeniu územného konania a stavebného konania, nakoľko mali za to, že sa nejedná o rodinné domy, ale o bytový dom, ktorý vznikol prepojením hromadnej garáže s nadzemnou časťou stavebného objektu ako jeden samostatný funkčný celok s charakterom polyfunkčného objektu správny súd uvádza, že v rozhodnom čase na uvedenú lokalitu sa vzťahovalo Všeobecné záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. 2/2006, ktorým sa vyhlasuje územný plán zóny Podhorský pás zo dňa 13.06.2006 (ďalej len ako „VZN č. 2/2006“) a z ktorého vyplývajú podmienky pre umiestnenie stavby. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané a to z overenej projektovej dokumentácie, že stavebné povolenie bolo vydané na stavby rodinných domov A, C - G a že každá stavba obsahuje 3 byty so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, má 2 podzemné podlažia a 2 nadzemné podlažia, pričom v jednom objekte B, sa nachádza zdravotnícke zariadenie. Správny súd konštatuje, že z uvedeného je zrejmé, že predmetná stavba má charakter rodinných domov a to v súlade zákonnej definície ust. § 43b ods. 3 stavebného zákona v zmysle ktorého, rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie a taktiež je v súlade s ust. § 9 ods. 4 a ods. 5 VZN č. 2/2006, z ktorého vyplýva, že u rodinného domu, ktorý má nadzemné podlažie na úrovni najnižšieho bodu priľahlého upraveného terénu, pričom toto podlažie je z náprotivnej strany pod úrovňou priľahlého upraveného terénu a nad ním sú dve nadzemné podlažia, posledné nadzemné podlažie sa nepočíta ako tretie nadzemné podlažie, ak má plochú strechu (ods. 4 cit. ust.), počet podzemných podlaží nie je obmedzený, pričom za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktoré má úroveň podlahy alebo jej väčšej časti nižšie ako 1 300 mm od najnižšieho bodu upraveného priľahlého terénu (ods. 5 cit. ust.). Správny súd konštatuje, že navrhovaná stavba skutočne nespĺňala parametre jednoduchej stavby v zmysle ust. § 139b ods. 1 stavebného zákona a v tomto súhlasí s názorom žalobcov, avšak stavebný zákon umožňuje spojiť územné konanie so stavebným konaním aj v iných prípadoch a to v zmysle ust. § 39a ods. 4 stavebného zákona. Správny súd zastáva názor, že k spojeniu územného rozhodnutia a stavebného povolenia došlo v súlade s ust. § 39a ods. 4 stavebného zákona podľa ktorého, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom, na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestenie vyplývajú z územného plánu zóny. V danom prípade pre predmetnú lokalitu bol schválený územný plán zóny Podhorský pás v zmysle VZN č. 2/2006, takže podmienky pre umiestnenie stavby vyplývajú z tejto územnoplánovacej dokumentácie a preto stavebný úrad postupoval správne, keď spojil územné konanie so stavebným konaním podľa ust. § 39a ods. 4 stavebného zákona. Ďalej pokiaľ ide o podzemnú garáž, správny súd uvádza, že podľa ust. § 9 ods. 5 (1. veta) VZN č.2/2006 počet podzemných podlaží nebol obmedzený. Dokumentácia pre podzemnú

garáž je súčasťou projektovej dokumentácie, ktorú dotknuté orgány posudzovali spolu so stavbou ako celok, teda. Ďalej sa vyjadril k riešeniu statickej dopravy Krajský dopravný inšpektorát a Hlavné Mesto Slovenskej republiky Bratislava vydalo stanoviskom č. MAG OZP 117705/2014/45234/Be, súhlas k povoleniu malých zdrojov znečisťovania ovzdušia (plynové kotle, statická doprava) s podmienkami, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

92. K námietke žalobcov, že prvostupňový orgán pochybil, keď im neumožnil ako účastníkom konania v zmysle ust. § 33 Správneho poriadku, vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu ako aj k spôsobu jeho zistenia a to po zmene projektovej dokumentácie zo dňa 10.08.2015 a teda, že neboli informovaní, že došlo k jej doplneniu, čím sa im odňala možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy v stavebnom konaní a tým došlo k procesnému pochybeniu orgánu verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd uvádza, že projektová dokumentácia zo dňa 10.08.2015 bola zmenená na základe podaných námietok v spojenom územnom a stavebnom konaní na predmetnú stavbu „Rezidencia Na varte, radové rodinné domy a zdravotné stredisko“, v stanovenej zákonnej lehote uvedenej v oznámení o začatí stavebného konania zo dňa 13.11.2014 s poučením, že na neskoršie podané námietky a pripomienky sa nebude prihliadať a to, účastníkmi konania - L. K. dňa 17.12.2014, P.K. A. dňa 17.12.2014, M. F. dňa 17.12.2014, Ing. M. M. dňa 19.12.2014, obchodnými spoločnosťami - MAT Invest s.r.o. dňa 08.12.2014, PEAR s.r.o. dňa 15.12.2014, VIVS- Koliba, s.r.o. dňa 15.12.2014, Ing. O. L. dňa 15.12.2014, Ing. M. E. dňa 15.12.2014 a obchodnou spoločnosťou Zlatá Noha s.r.o. dňa 05.01.2015. Správny súd mal preukázané z administratívneho spisu, že pred prepracovaním projektovej dokumentácie boli v konaní vydané záväzné stanoviská dotknutých orgánov, pričom v odvolacom konaní bolo predložené druhostupňovému orgánu opätovne prepracované stanovisko Hasičského a záchranného zboru č. KRHZ-BA-HZUB6-1272/2016 zo dňa 28.04.2016 a to v súlade so zmenenou projektovou dokumentáciou ako projekt požiarnej ochrany vypracovaný oprávnenou osobou a odsúhlasený Útvarom hasičského a záchranného zboru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Zároveň mal správny súd preukázané z administratívneho spisu, že prepracované boli najmä dispozície objektov a že sa nezmenila hmota objektov, výška, podlažnosť, napojenie na inžinierske siete, spôsob a kapacita vykurovania, počet parkovacích miest, prístupová komunikácia, a účel užívania daných objektov. Z uvedeného vyplýva, že zmeny v prepracovanej projektovej dokumentácii vychádzali z námietok účastníkov konania a boli teda výsledkom správneho konania v záujme zosúladenia predloženého návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou a príslušnými ustanoveniami stavebného zákona ako aj vykonávacej vyhlášky. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na koncentračnú zásadu v stavebnom konaní a územnom konaní v zmysle ktorej, po termíne určenom stavebným úradom, sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada (viď rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 23.02.2012, rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 20.07.2011, uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 28.02.2013, rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 08.07.2020,). Zároveň správny súd poukazuje na to, že účastníci konania mali možnosť nahliadať do podkladov k rozhodnutiu, t.j. do spisovej dokumentácie v zmysle ust. § 23 Správneho poriadku o čom boli v stavebnom konaní poučení. Preto neobstojí námietka žalobcov, že sa nemohli vyjadriť k doplnenej projektovej dokumentácii zo dňa 10.08.2015. Správny súd poznamenáva, že žalobcovia tak nakoniec učinili a to v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom namietali ďalšie skutočnosti vyplývajúce aj zo zmenenej projektovej dokumentácie a preto, nemožno prijať záver, že boli ukrátení na svojich právach. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 93. K námietke žalobcov, že boli nesprávne určené počty bytových jednotiek a že sa žalovaný s touto skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a že z dôvodu zmeny počtu bytov dôjde k zmene statickej dopravy, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, správny súd uvádza, že z overenej projektovej dokumentácie je zrejmé, že počet bytových jednotiek bol určený aj zistený stavebným úradom správne. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

94. K námietke k podlažnosti stavby, správny súd uvádza, že žalovaný sa podrobne vysporiadal s touto námietkou na str. 7 napadnutého rozhodnutia, v ktorom podrobne vysvetlil, z akého dôvodu sa stavba považuje za rodinný dom v zmysle ust. § 43b ods. 3 stavebného zákona, normy STN 73 4301/Z1, ktorá stanovuje postup pri určovaní podzemných podlaží a VZN č. 2/2006. Zo spisového materiálu a overenej projektovej dokumentácie mal správny súd preukázané, že autor projektu a stavebný úrad pri označení podlažnosti stavby vychádzali zo záväznej časti platného územného plánu zóny Podhorský pás, konkrétne zo znenia ustanovenia § 9 ods. 4 a 5 VZN č. 2/2006 podľa ktorého, u rodinného domu, ktorý má nadzemné podlažie na úrovni najnižšieho bodu priľahlého upraveného

terénu, pričom toto podlažie je z náprotivnej strany pod úrovňou priľahlého upraveného terénu a nad nim sú dve nadzemné podlažia, posledné nadzemné podlažie sa nepočíta ako tretie nadzemné podlažie, ak má plochú strechu. Keďže napadnutým rozhodnutím povolená stavba je zastrešená plochými nepochôdznymi strechami, na základe uvedenej definície posledné nadzemné podlažie sa nepovažuje za tretie nadzemné podlažie. Územný plán zóny vychádza z daností terénu v riešenej lokalite, ktorý je svahovitý. Vo všeobecnosti, vychádzajúc z definície podzemných podlaží podľa STN 73 4301/Z1 možno skonštatovať, že podlažnosť predmetných stavieb zo stavebno - technického hľadiska zodpovedá dvom podzemným a dvom nadzemným podlažiam, čo deklaroval aj projektant doplnením projektovej dokumentácie v zmysle uvedenej technickej normy. Ďalej z overenej projektovej dokumentácie vyplýva, že každý rodinný dom má tri bytové jednotky, t.j. v zmysle ust. § 43b ods. 3 stavebného zákona stavba ma charakter rodinných domov. V danom prípade, mal správny súd preukázané z administratívneho spisu - z overenej projektovej dokumentácie, že v stavebnom konaní nebol zistený žiaden rozpor s uvádzaným stavom. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení nepredložili žiadne relevantné dôkazy, t.j. technické podklady, ktoré by dokazovali opak. V nadväznosti na vyššie uvedené, správny súd poznamenáva, že za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie zodpovedá projektant v zmysle ust. § 46 ods. 1 stavebného zákona. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

95. K námietke žalobcov, že nedošlo k dodržaniu koeficientu zastavanosti a voľnej zelenej plochy, správny súd uvádza, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal so súladom koeficientu zelene a to tým, že skonštatoval, že k zmene koeficientu zelene došlo zmenou projektovej dokumentácie zo dňa 10.08.2015 a to tak, že pôvodné drevené terasy boli nahradené zeleňou a preto koeficient zelene bol dodržaný. Stavebný úrad ani žalovaný v stavebnom konaní pri preskúmaní a overení projektovej dokumentácie nenamietali žiaden rozpor s uvádzaným stavom. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

96. K námietke žalobcov, že projektant vypočítal koeficient zelene nesprávne, pretože ho počítal z plochy súčtu podlaží 1. nadzemného podlažia, nie však z ortogonálneho priemetu vonkajšieho líca zvislých konštrukcií SO 101 a že takýto spôsob výpočtu koeficientu zelene je v rozpore s príslušnými stavebnými normami, nakoľko koeficient zelene sa nepočíta z plochy stavby nachádzajúcej sa pod zemou, ale z plochy stavby nachádzajúcej sa na úrovni 1. nadzemného podlažia, správny súd uvádza, že žalovaný sa s tou námietkou v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal, pričom argumentoval, že koeficient zelene určuje veľkosť výmery plôch terénu s vegetačným krytom (plocha zelene na rastúcom teréne) k celému bilancovanému územiu. Jedná sa o rozdiel medzi zastavaným územím a zvyšnou časťou terénu. Spôsob výpočtu koeficientu zelene nestanovuje žiadna STN. Spôsob výpočtu koeficientu zelene pri konkrétnej stavbe vychádza z ustanovení VZN č. 2/2006 a to ust. § 9 ods. 7 VZN, podľa ktorého, minimálny koeficient voľnej zelenej plochy je daný podielom voľnej zelenej (nezastavanej) plochy pozemku z celkovej plochy pozemku“ a z ust. § 7 ods. 14 VZN č. 2/2006, podľa ktorého, je plochou zelene v obytnom území plocha pozemku v obytnom území, ktorá nie je určená na zastavanie a je alebo bude využitá ako plocha zelene (vegetačný kryt), v rámci ktorých môžu byť detské ihriská a plochy pre oddych. Z uvedenej definície vyplýva, že plochu zelene (a z toho vyplývajúci koeficient zelene), je potrebné vypočítať ako rozdiel medzi plochou pozemku a zastavanou plochou. Súčasne výpočet zastavanej plochy musí byť v územnej zóne realizovaný v súlade s územným plánom obce - v tomto prípade Územným plánom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, kde je podľa č 2.2.1 (na str. 24) stanovené, že „[...] zastavanou plochou stavby je plocha ortogonálneho priemetu vonkajšieho obvodu zvislých konštrukcií najrozsiahlejšej časti stavby vnímateľnej nad terénom do vodorovnej roviny.“ Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že koeficient zelene sa počíta len z plochy nachádzajúcej sa nad terénom. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

97. K námietke žalobcov, že nemali možnosť si akýmkoľvek spôsobom overiť, či došlo k úprave koeficientu zelene po prepracovaní projektovej dokumentácie z dôvodu porušenia ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny súd uvádza, že v projektovej dokumentácii (v niektorých jej častiach) bolo uvedené, že obytné izby majú bezbariérový kontakt s drevenou terasou, avšak zo situácie a iných častí projektovej dokumentácie je zrejmé, že v zmenenej projektovej dokumentácii zo dňa 10.08.2015, boli drevené terasy zrušené a v celom rozsahu nahradené zeleňou, s tým, že investor doplnil aj prepracovanú časť sprievodnej a technickej správy, v ktorej je údaj o drevených terasách opravený a zosúladený s ostatnými časťami projektovej dokumentácie. Z uvedeného vyplýva, že v zmenenej projektovej dokumentácii bol koeficient zelene dodržaný. Správny súd poznamenáva, že žalobcovia boli oprávnení využiť svoje právo podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a aj v odvolacom konaní

mali právo navrhovať dôkazy a podávať vyjadrenia a mohli aj nahliadnuť do spisu v súlade s ust. § 23 Správneho poriadku. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 98. K námietke žalobcov, že je potrebné pre účely stavebného konania riešiť aj prístupovú komunikáciu, správny súd uvádza, že žalovaný sa s touto skutočnosťou vysporiadaval na str. 10 napadnutého rozhodnutia, v ktorom uviedol, že rozšírenie prístupovej komunikácie je predmetom samostatného konania s tým, že 20.04.2016 stavebník podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rozšírenie komunikácie ul. Na Z., K.“, že aktuálne dopravné napojenie pozemku umožňuje vstup, vjazd a výjazd k povoľovaným nehnuteľnostiam aj z komunikácie na ulici Na varte, ktorá bola riadne skolaudovaná rozhodnutím o povolení užívania stavby vydaným Mestskou časťou Bratislava - Nové mesto č. Val-372/2012-ZS/KR zo dňa 03.05.2012, právoplatným dňa 13.06.2012 ako aj, že napojenie, na ktoré poukazovali žalobcovia, je napojenie z ulice Na zlatej nohe, pričom táto časť prístupovej komunikácie je v súčasnosti už zrealizovaná a že z dôvodu chýbajúcej kolaudácie táto doposiaľ nemohla byť odovzdaná do siete komunikácií príslušnému správcovi. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

99. Správny súd zastáva názor, že prvostupňový orgán vykonal vo veci rozsiahle a dostatočné dokazovanie, pričom dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v stavebnom konaní vyšlo najavo. Taktiež žalovaný preskúmal v napadnutom rozhodnutí riadne všetky námietky žalobcov s ktorými sa riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na správnom súde a vyhodnotil ich ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a považoval ich vydané v súlade so zákonom a teda, že, predmetná stavba je umiestnená v súlade s územným plánom zóny Podhorský pás - ust. § 7 ods. 4 VZN č. 2/2006, a ktorá spĺňa kritéria všeobecných požiadaviek na výstavbu, podmienky z hľadiska hygienického, požiarneho, bezpečnostného, dopravného a ochrany prírody, čo dokazujú kladné stanoviská, odborné vyjadrenia a súhlasy dotknutých orgánov a správcov inžinierskych sietí a že jej umiestnením nedôjde k zásahu do práv a oprávnených záujmov vlastníkov susedných nehnuteľností nad mieru primeranú pomerom.

100. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že žalovaný vec správne právne posúdil.

101. V zmysle ustálenej judikatúry, právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

102. Správny súd poukazuje na to, že aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty.

103. Článok 2 ods. 2 určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu alebo zákon dovoľuje. ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. ).

104. Vyššie citované ustanovenie vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

105. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. Na základe uvedeného, správny súd má za to, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd. Napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie.

106. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

107. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, , ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/1997).

108. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. , , -12). Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (viď uznesenie ÚS SR č.k. -41 zo dňa 27.08.2003).

109. Správny súd má za to, že žalobca nepreukázal dôvody, stanovené v ust. pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia.

110. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú vydané v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s ust. zamietol.

111. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k úspešnému žalovanému rozhodol správny súd podľa ust. v spojení s ust. , avšak nakoľko mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a jedná sa o orgán štátnej správy, z tohto dôvodu, mu súd náhradu trov konania nepriznal.

112. Správny súd priznal právo na náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi: 1. CEDIC SK, s. r. o., Ventúrska 18, 811 01 Bratislava, IČO: 44 060 033 voči žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný a to

podľa ust. 169 , ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

113. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ďalším účastníkom v 2/ až 8/ rade, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnili.

114. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.