Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/628/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, o zaplatenie 1.334,03 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19. júna 2014, č.k. -34, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s použitím , a vecne tým, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 24.07.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100010426, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.062,21 Eur. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splácať spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach vo výške 51,48 Eur, teda namiesto poskytnutých 1.062,21 Eur sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť 2.471,04 Eur. Čo sa týka právnej kvalifikácie uplatneného nároku, z obsahu Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že odporca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda uvedenú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Podľa obsahu zmluvy (poskytnutie úveru) sa zároveň jedná o spotrebiteľský úver. Zmluva preto musí obsahovať náležitosti v zmysle Súd preskúmal účastníkmi uzavretú zmluvu, pričom zistil, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úver a tiež výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal na druhá veta účinného ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého ak Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri preskúmaní predmetnej zmluvy zároveň súd zistil, že RPMN predstavuje 63% a ročná úroková sadzba 63,13%, pričom tieto údaje sú neprimerane vysoké. Porovnaním výšky úrokovej sadzby a RPMN pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami bolo zistené, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy banky poskytovali spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov pri ročnej úrokovej sadzbe 16,30% a RPMN 14,32%. Vzhľadom na tú skutočnosť, že účastníkmi uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti, ktoré má obsahovať ako náležitosti povinné podľa tak, ako je vyššie uvedené, predmetný úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov. To znamená, že odporca by bol povinný navrhovateľovi vrátiť rozdiel medzi tým, čo v skutočnosti dostal a uhradil. Z platobnej histórie je však zrejmé, že odporca ku dňu podania návrhu

uhradil 1.137,01 Eur. Túto skutočnosť oznámil aj navrhovateľ vo svojom podaní dňa 04.04.2014. Je teda zrejmé, že navrhovateľovi odporca uhradil viac, než mu na spornom úvere bolo poskytnuté (poskytnutých 1.062,21 Eur, vrátených 1.137,01 Eur). Preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, odporcovi však v konaní trovy nevznikli, odporca sa na pojednávanie ani nedostavil, preto súd odporcovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a odporcu zaviaže na zaplatenie žalovaných nárokov aj náhrady trov konania; alternatívne navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa. Odvolateľ si zároveň uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania v sume 95,29 Eur. Ako odvolacie dôvody označil dôvody podľa v spojení s a , podľa v spojení s a podľa , a Argumentoval tým, že v čase uzavretia zmluvy účastníkov bola výška odplát za spotrebiteľské úvery medzi účastníkmi súdneho konania explicitne regulovaná, pričom maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere (výška úveru, doba splatnosti), bola 112,52%. Je nesporné, že výška odplaty dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje túto maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhovateľ tvrdí, že výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy je v súlade s platnou právnou úpravou a závery súdu, podľa ktorých by malo ísť o neplatné dojednanie, sú nezákonnými. Prípad rozporu výšky odplaty za úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere so žiadnym zákonom nenastal. Zároveň, vo veci nikto netvrdil (aj keď po vecnej a právnej stránke by išlo o nedôvodný postup) a neuplatňoval námietku dojednania o výške odplaty, hoci podľa by sa vyžadovala. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje z právneho hľadiska potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru). V zmysle ustanovenia čl. 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Pritom vôľa konajúcich strán je v zmysle príslušných zákonných ustanovení ( ) rozhodujúca pre výklad právneho úkonu. Navrhovateľ tvrdí, že neprichádza do úvahy pochybnosť o tom, že predmetné oznámenie tvorí súčasť zmluvy. A dokonca aj v prípade možnosti viacerých výkladov má prednosť ten, ktorý zachováva platnosť zmluvy. Výkladové pravidlo vyplývajúce z ustanovenia , tiež nesmeruje k zneplatneniu spotrebiteľskej zmluvy, ale k jej výkladu v prospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z naznačeného je potom podstatné, že obsah zmluvného vzťahu určujú v prvom rade zmluvné strany a súd je povinný ich vôľu rešpektovať. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi pritom vyjadruje v otázke konečnej splatnosti úveru skutočnosť, že ktorá plynie z bodu 5 a bodu 6 samotnej zmluvy. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Tento údaj uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je logickým vyústením údajov uvedených v spomenutých bodoch. Navrhovateľ namieta tiež správnosť záverov súdu, podľa ktorého by zmluva mala obsahovať určenie počtu splátok, dátum ich splatnosti ako aj ich výšku. Zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a termíny splatnosti. Požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok úrokov, istiny je potrebné posudzovať s ohľadom na praktický význam a reálnu využiteľnosť daných údajov. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžaduje, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.

Odporca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), prejednal vec v medziach a rozsahu odvolania podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a

dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu zhodnotením jeho výsledkov v súlade s , dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré správne vyložil a svoje dôvody vedúce k danému rozhodnutiu aj náležite vysvetlil v súlade s

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa bolo posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol z toho dôvodu, že predmetný úver pre chýbajúce náležitosti úverovej zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. až Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v prevažnom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť pretože súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre túto časť rozhodnutia a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v prevažnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 24.07.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100010426, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.062,21 Eur. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splácať spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach vo výške 51,48 Eur, teda namiesto poskytnutých 1.062,21 Eur sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť 2.471,04 Eur.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a ust. a nasl. o spotrebiteľských zmluvách.

V zmysle Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ods. 3 veta druhá).

Posúdiac vyššie citované ustanovenia zmluvy za použitia výkladu v zmysle cit. podľa cit. Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť v zmysle s. 2 písm. g) citovaného zákona a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V texte zmluvy nie je obsiahnutý žiaden údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle citovaného zákona. Odvolací súd uzatvára, že s poukazom na znenie týchto ustanovení nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o

spotrebiteľskom úvere by bolo možné dátum konečnej splatnosti vypočítať (tu možno aj s ťažkosťami, keďže v zmluve nie je s určitosťou uvedená splatnosť prvej splátky) keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade splnené nebolo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nutne uvedený iba konkrétny dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď konečná splatnosť môže byť v zmluve určená i iným spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým, ktorým je nesporne a jednoznačne určiteľný - vypočítateľný dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky. V predmetnej zmluve ale údaj o konečnej splatnosti úveru nie je uvedený žiadnym spôsobom.

Pokiaľ sa odvolateľ odvoláva na Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, z ktorých termín konečnej splatnosti úveru má tiež vyplývať, je však potrebné vychádzať z toho, že oznámenie veriteľa o schválení dlhu navrhovateľ nemal pre odporcu ako dlžníka k dispozícii pri podpise zmluvy z jeho strany, teda dňa 18.07.2008, ale až dňa 24.07.2008. Odporca tak tieto listiny nemal k dispozícii ku dňu, kedy zmluvu podpísal, teda nemal možnosť sa pred podpisom zmluvy s nimi oboznámiť, preto nemôžu tvoriť platnú prílohu zmluvy.

Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 2 písm. g) v spojení s § 4 ods. 2 veta druhá Zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom podľa dokladov predložených navrhovateľom, odporca ku dňu podania návrhu uhradil 1.137,01 Eur, ktorú skutočnosť oznámil aj navrhovateľ vo svojom podaní dňa 04.04.2014. Je teda zrejmé, že navrhovateľovi odporca uhradil viac, než mu na spornom úvere bolo poskytnuté (poskytnutých 1.062,21 Eur, vrátených 1.137,01 Eur). Preto súd správne návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Keďže už len absencia vyššie uvedenej obligatórnej náležitosti zmluvy má za následok to, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, bolo by už nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania zaoberať sa i ďalšími dôvodmi bezúročnosti a bez poplatkovosti zmluvy.

Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa zaoberajúcu sa ďalšími, podľa súdu prvého stupňa absentujúcimi, podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere účastníkov, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku, včítane výroku o trovách konania, s poukazom na konštatované, ako vecne správny, s použitím potvrdil.

V odvolacom konaní bol plne úspešný odporca a preto mu v zmysle v spojení s ust. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporca si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle neuplatnil (podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli), odporcovi nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.