Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/90/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: T. L., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. V. L., O. Ľ. X, v konaní právne zastúpený J.. Y. I., D. T. T. L. Y., R. XX, proti žalovanému: I. K. Ž. Y., D.. T.., S.: XX XXX XXX, H. X, Q., v konaní právne zastúpený J.. E. P., D. T. T. L. Q., C. XX, D. V. E.: I. XX, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Q. sp. zn. XC XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 514,02 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Q. sp. zn. XC XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa , , a o rozhodcovskom konaní.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX Arbitrážny súd v Q.Š. vydal rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého mu ako žalovanému bola uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Eur a trovy konania vo výške XXX Eur. Rozhodcovské rozsudok mu bol doručený XX.XX.XXXX. So žalovaným v tomto konaní uzatvoril žalobca dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXX. Dňa XX.XX.XXXX mu žalovaný oznámil, že z dôvodu údajného nedoplatku na poistnom jeho poistnú zmluvu ku dňu XX.XX.XXXX zrušil a oznámil mu, že zaplatiť nemá žiadne finančné prostriedky. Suma, ktorá bola žalovaná pred arbitrážnym súdom, mala predstavovať náklady na odmenu sprostredkovateľa za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca nároky žalovaného neuznával.

Žalobca uviedol, že všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré uvádza žalovaný, okrem iného čo sa týka rozhodcovskej doložky, nie je viazaný. Ustanovenie článku VII bod 7a Všeobecných poistných podmienok o výške provízie je podľa žalobcu nezrozumiteľné, neurčité a preto neplatné. Žalobca tiež namietal právomoc rozhodcovského súdu. Mal za to, že podľa rozhodcovská doložka a ani rozhodcovská zmluva platne uzatvorená nebola. Mal za to, že ustanovenia článku XV. Všeobecných poistných podmienok sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou v súlade s a v zmysle tohto ustanovenia je neprijateľná podmienka upravená v spotrebiteľskej zmluve neplatná. Žalobca mal za to, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je paaktom a nemožno mu priznať účinky riadneho rozhodnutia. Žalobca tvrdil, že dôvodmi na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú skutočnosti, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, jeden z účastníkov rozhodcovského

konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, bola porušená rovnosť účastníkov rozhodcovského konania a tiež boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal nesplnenie poplatkovej povinnosti žalobcu s vyslovením názoru o tom, že dané konanie je osobitným konaním, ktoré sa spoplatňuje. Vyslovil tiež názor o neurčitosti žalobného petitu, v ktorom má byť uvedený aj právny dôvod požadovaného zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobu žiadal zamietnuť.

Uviedol, že zmluvné podmienky v poistných zmluvách nespadajú pod súdnu kontrolu v zmysle smernice Rady 93/13/EHS - jej devätnásteho bodu odôvodnenia, podľa ktorého hodnoteniu zmluvných podmienok v zmysle tejto smernice nepodliehajú, pretože zahŕňajú poistné riziko pri výpočte poistného a poukázal na závery Ústavného súdu SR . Hodnotí ustanovenie (ďalej len ) a jeho formuláciu považuje za nesprávnu, v dôsledku chybného prekladu už spomínanej smernice a chybnej transpozície do . Zdôraznil, že zámerom EÚ je uplatňovať v čo najväčšej miere mimosúdne prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv. Mal za to, že pri poistných zmluvách smernica predpokladá pri skúmaní neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve určitý postup a toto porušenie vymedzeného logického postupu je ústavne neprípustné a rovnako je v rozpore so zámerom smernice. Poukázal tiež na skutočnosť, že smernica poskytuje za účelom určenia, či podmienka vytvára hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach aj tzv. test primeranosti podmienky podľa článku 4 smernice. Test primeranosti stanovujete okolnosti, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri skúmaní či podmienka je neprijateľná. Pre označenie zmluvného dojednania za neprimerané je nutné preukázať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, toto vždy ku ťarche spotrebiteľa. Súd musí brať do úvahy povahu služby, ktorú žalovaný žalobkyni poskytol, všetky špecifické okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, všetky ďalšie podmienky zmluvy vo vzájomných súvislostiach, najmä či na prvý pohľad jednostranná izolovaná podmienka vytrhnutá z kontextu nie je vyvážená inou výhodnou zmluvnou podmienkou, a to všetko v dobe uzatvorenia zmluvy.

Žalovaný poukázal na to, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalobkyňa nemusela podpísať a v takom prípade by nebol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Dôkazom tohto tvrdenia je aj záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý predchádzal uzavretiu poistnej zmluvy a ktorý preukazuje to, že klient bol poučený o možnostiach riešenia sporov v rozhodcovskom konaní a nežiadal ďalšie dopĺňajúce vysvetlenia. V dôsledku individuálneho dojedania rozhodcovskej doložky nemôže už súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, čo však navyše ani nie je tento prípad. Zdôrazňuje koncepciu priemerne vnímavého a obozretného spotrebiteľa a v tej súvislosti skutočnosť, že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatne graficky, vizuálne a právne oddelený, obsahuje len 2 body, je teda stručný a zrozumiteľný bez toho, aby mohol spotrebiteľa zavádzať, pričom na znak vôle a súhlasu s jeho obsahom je samostatne verifikovaný menom, priezviskom, miestom, dátumom, číslom OP a osobitným podpisom žalobcu vzťahujúcim sa len k týmto dojednaniam.

Žalovaný odmietol tvrdenie, že by v rozhodcovskom konaní bola porušená rovnosť účastníkov. Poukázal na to, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní pasívny, nevyužil žiadne zo svojich procesných práv.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami k tejto zmluve, spisom Arbitrážneho súdu Q. XC XXXX/XXXX, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili účastníci poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, týkajúcu sa životného poistenia žalobcu, ktoré malo trvať od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

Ako vyplýva zo spisu Arbitrážneho súdu Q. XC XXXX/XXXX, k zániku tohto poistenia došlo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu neplatenia poistného.

Súčasťou príslušnej poistnej zmluvy sú VPP v počte 12 strán napísané drobným písmom, ktoré podpísal aj žalobca dňa XX.XX.XXXX. Čl. XV. upravuje rozhodcovské konanie. V bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá

aj štatút rozhodcovského súdu. VPP pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú označené ako „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“ a v nich v bode 2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň XX.XX.XXXX.

V časti XVII. VPP označených ako „záverečné ustanovenia“ je 19 bodov (vrátane podbodov), pričom v bode 7a sa uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto VPP pred rozhodcovským súdom.

Práve vyššie uplatnený nárok si žalovaný uplatnil návrhom na Arbitrážnom súde v Q., ktorý vyčíslil na sumu XXX,XX Eur.

Arbitrážny súd Košice dňa XX.XX.XXXX bez pojednávania vydal rozsudok pod sp. zn. XC XXXX/ XXXX, ktorým uložil žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatiť I. K. Ž. Y., D.. T.. sumu XXX,XX Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške XXX Eur. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa XX.XX.XXXX. Poučenie rozhodcovského rozsudku obsahuje informáciu o možnosti podania odporu v lehote 5 dní od doručenia, ale len za podmienky zaplatenia poplatku za odpor vo výške XX Eur.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pri uzatváraní poistnej zmluvy sa so sprostredkovateľkou o rozhodcovskej doložke ani o riešení prípadných sporov nebavili. So sprostredkovateľkou poistenia, svojou švagrinou R. Y., sa rozprávali o poistnom plnení, o výške poistného a na čo sa zmluva o poistení vzťahuje. O tom, čo sa stane v prípade neplatenia poistného sa nerozprávali. Taktiež sa nebavili o tom, ako by sa riešili prípadné spory. Žiadnu informáciu o rozhodcovskom súde alebo o možnosti vydania rozhodcovského rozsudku nedostal. Po tom, ako sprostredkovateľka vypísala tlačivo zmluvy mu bolo povedané, kde mal zmluvu podpísať, ohľadom podpisovania sa nič nepýtal. Nedostal osobitné poučenie o tom, čo podpisuje. Sprostredkovateľke poistenia ako svojej švagrinej dôveroval a o rozhodcovskom súde sa dozvedel, až keď mu prišli z tohto súdu listiny. Všeobecné zmluvné podmienky nečítal.

Svedkyňa R. Y. uzatvárala poistnú zmluvu so žalobcom ako sprostredkovateľka poistenia na základe zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Potvrdila, že žalobcu neupozorňovala na rozhodcovskú doložku, o ktorej ani ona nebola informovaná. Prehlásila, že nebola školená o rozhodcovskej doložke ani o riešení sporov medzi poisťovňou a klientom. Uviedla aj to, že pre uzavretie poistnej zmluvy bolo nevyhnutné, aby poistník podpísal nielen poistnú zmluvu, ale aj všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania.

Podľa (ďalej len ) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V sú len demonštratívne vymenované niektoré neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluve.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovské konanie je upravené v o rozhodcovskom konaní.

Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len citovaného zákona), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

V predmetnom konaní súd zistil, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v 30- dňovej lehote, keďže rozsudok bol žalobcovi doručený XX.XX.XXXX a žalobu na tunajší súd podal XX.XX.XXXX.

Tvrdenia žalovaného, že žalobca mohol viazanosť dohody o rozhodcovskom konaní ovplyvniť v 30- dňovej lehote aj dodatočným odmietnutím rozhodcovského konania na základe dodatku č. 2 zo dňa XX.XX.XXXX neboli nijako preukázané. Žalovaný síce predložil súdu dodatok č. 2, nijako však nepreukázal, že by tento dodatok bol žalobcovi aj doručený. Prijatie dodatku jednou zmluvnou stranou však nemôže meniť zmluvu bez vedomosti strany druhej.

Je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia a nasl. . Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo VPP a či bola v osobitných zmluvných dojednaniach individuálne vyjednaná. Súd poukazuje na ustanovenie v znení účinnom od 01.01.2008. Podľa citovaného ustanovenia

za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Smernica Rady 93/3/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata vedený v upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k) bola upravená až novelou vykonanou s účinnosťou od 01.01.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná účinným od 01.04.2004). Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v , a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v . Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Žalovaný správne uviedol, že VPP sú súčasťou poistnej zmluvy, čo vyplýva priamo zo zákona ( ). Preto aj v prípade, ak by žalobca nepodpísal sporné osobitné zmluvné dojednania, stále by platili VPP, ktoré taktiež obsahovali rozhodcovskú doložku v čl. XV. Spomínané VPP totiž tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, takže nebolo nutné ich podpísať, zároveň to však znamená, že sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi teda žalovanom tak, ako to jasne vyplýva z v aktuálnom znení, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade však toto dôkazné bremeno žalovaný neuniesol a ťažko si možno predstaviť opak v prípade predtlačeného formulára. Žalovaný ako jediný dôkaz označil „Záznam o požiadavkách a potrebách klienta“ zo dňa XX.XX.XXXX podpísaný žalobcom. Ten je opäť v predtlačenom formulári (okrem následných koloniek týkajúcich sa predmetu poistenia a poistného). V predtlačenej časti formulára je uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle a VPP poisťovne platných od 21.5.2007. Uvedená veta je však absolútne bezvýznamná pre tento spor, nepreukazuje, že boli poskytnuté informácie spotrebiteľovi o rozhodcovskom konaní, ale upozorňuje len na možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, navyše nie sporov z poistenia, ale zo sprostredkovania poistenia. Navyše z výpovede žalobcu a svedkyne - sprostredkovateľky poistenia vyplynulo, že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu rozhodcovskej doložky nedošlo.

Súd poukazuje na ustanovenie . Dané zákonné ustanovenie je platné a v zmysle neho je spornú rozhodcovskú doložku potrebné považovať za neprijateľnú podmienku napriek tomu, že citované ustanovenia, ako to už súd konštatoval, bolo zavedené do novelou účinnou od 01.01.2008. Podľa doterajšej právnej úpravy účinnej do 31.12.2007 totiž len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto aj u zmlúv uzatvorených pred 01.01.2008 možno aplikovať ustanovenie .

Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu,

predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 24.10.2013, ). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ani argumentácia žalovaného o vylúčení posudzovania neprijateľných zmluvných podmienkach v poistných zmluvách s ohľadom na smernicu Rady 93/13/EHS neobstojí. Súd svoje rozhodnutie vyvodil z právnych noriem, na ktoré poukázal vyššie a tie sú v súlade s európskou právnou úpravou a judikatúrou. Navyše príslušná časť smernice sa netýka rozhodcovskej doložky, ale podmienky vyplývajúcej z poistného rizika. Súd pri rozhodovaní si osvojil právne závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutia , , , a teda nesúhlasí so závermi rozhodnutí, na ktoré poukázal žalovaný a ktoré prijali súdy nižšieho stupňa. Pokiaľ ide o uznesenie Najvyššieho súdu SR , na ktoré poukázal žalovaný, to neobsahuje jednoznačný právny záver, ale vytýka súdom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí, týkajúceho sa posúdenia možnosti odstúpenia od rozhodcovskej doložky.

Súd sa teda stotožnil s právnymi názormi vyslovenými senátom Najvyššieho súdu SR 6Cdo. Konkrétne v rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.

Ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Hoci sťažnosť žalovaného proti tomuto uzneseniu bola prijatá na Ústavný súd SR, doposiaľ vo veci rozhodnuté nebolo a uznesenie NS SR platí.

Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.03.2013 a zo dňa 26.06.2013.

Súd poukazuje na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako spotrebiteľ bol informovaný o rozhodcovskom konaní ako inštitúte, o jeho rozdieloch v porovnaní so súdnym konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu. Opäť je potrebné zdôrazniť, že princíp ochrany práv spotrebiteľa je dôležitejší ako princíp „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje), na čo poukázal aj Najvyšší súd SR v spomínanom rozhodnutí . Vykonané dôkazy - výpoveď žalobkyne a svedkyne vylučujú poskytnutie týchto informácii.

Rozhodcovský súd si podľa rozhodcovskej doložky vyberá sám žalovaný. Už táto okolnosť vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj jeho činnosť má charakter podnikania. Aj Ústavný súd ČR v náleze zo dňa 01.11.2011 uviedol, že v rozhodcovskom konaní ide o vyjasnenie a urovnanie vzájomných práv, ktoré sa realizujú činnosťou rozhodcu v zastúpení strán, ktoré na rozhodcu zmluvou delegovali svoju vôľu. Preto rozhodcovské konanie nie je konaním súdneho typu a to vedie k prísnejšiemu nazeraniu na rozhodcovskú doložku a jej náležitostí tak, aby nepredstavovali neprimerané podmienky v spotrebiteľských zmluvách a teda nevyvolávali nerovnováhu medzi účastníkmi konania a neviedli k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov. Táto procesná nerovnováha môže spočívať aj v zbavení spotrebiteľa ochranných ustanovení právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa napr. formou rozhodovania na základe zásad spravodlivosti. Ústavný súd ČR ďalej uvádza, že to, aby rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách bola platne dojednaná, predpokladá predovšetkým transparentné pravidlá pre určenie rozhodcu. V tejto súvislosti možno poukázať aj na ďalší nález Ústavného súdu ČR zo dňa 03.04.2012, v ktorom sa

zdôrazňuje, že právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

V náleze Ústavného súdu ČR sa ďalej uvádza, že rozhodcovské konanie musí zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo na mieste v prípade, ak by spotrebiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok v uplatnení spotrebiteľských práv). Podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa.

Vychádzajúc z vyššie uvedených myšlienok a s poukazom na rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Q., ktorý je súdu a nepochybne aj žalovanému známy z iných súdnych sporov, vedených na tunajšom súde, možno dospieť k záveru o poškodení procesných práv spotrebiteľa, pretože jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu. Možno poukázať napr. na zásadu písomnosti rozhodcovského konania; na to, že spotrebiteľ má síce možnosť žiadať nariadiť pojednávanie, ale len za poplatok XX Eur, navyše musí platiť aj paušál na správne náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu (od XX do X XXX Eur); na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená neúmerne krátka 5-dňová lehota; fikcia o doručení rozsudku platí aj v prípade, že adresát sa nezdržiava na adrese doručovania; v prípade procesných úkonov je podmienkou prijatia takéhoto procesného úkonu zaplatenie príslušného poplatku (v tomto prípade podmienkou na podanie odporu je zaplatenie XX Eur); nie je upravené oslobodenie od poplatku v dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a pod.

Súd teda dospel k záveru o tom, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v čl. XV. VPP, ale aj v osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľná a teda neplatná a preto žalobe vyhovel. Súd pritom zohľadňoval aj trest primeranosti. Zároveň tým bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa Ďalšími uplatnenými dôvodmi zrušenia rozhodcovského rozsudku sa súd nepovažoval za potrebné zaoberať, pretože bolo by to nadbytočné. Rozhodujúci bol pre rozhodnutie uznaný dôvod podľa s dôsledkom záveru o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, keďže ďalšie dôvody uplatnené žalobu takýto dôsledok nemajú ( citovaného zákona).

K predloženému uzneseniu Ústavného súdu SR -13 zo dňa 15.08.2012 súd musí konštatovať, že nemá žiadny význam pre tento súdny spor. Týmto uznesením totiž bola odmietnutá sťažnosť pre nedostatok právomoci Ústavného súdu. Sťažovatelia podali sťažnosť voči rozhodcovskému rozsudku, pričom Ústavný súd poukázal na to, že sťažovatelia majú možnosť domôcť sa nápravy žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku a až po vyčerpaní všetkých právnych prostriedkov v zmysle právneho poriadku prichádza do úvahy právomoc Ústavného súdu. Žalovaný tiež predložil rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-342/13. Aj predloženie tohto rozhodnutia svedčí o nepochopení záverov tohto rozhodnutia žalovaným. Uvedené rozhodnutie sa týka posúdenia rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve o hypotekárnom úvere a posúdení jej nekalosti. V prejednávanom prípade však spotrebiteľ pred podpisom zmluvy obdržal všeobecné informácie o rozdieloch medzi arbitrážnym konaním a súdnym konaním. Európsky súd pritom zdôraznil v kontexte článku V. Smernice Rady 96/13/EHS, že pred uzatvorením zmluvy majú informácie o zmluvných podmienkach a dôsledkoch tohto uzatvorenia zásadný význam pre spotrebiteľa, pretože na základe týchto informácii sa tento spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré vopred pripravil podnikateľ (bod 33). Zároveň však konštatuje, že aj za predpokladu, že všeobecné informácie, ktoré obdŕžal spotrebiteľ pred uzatvorením zmluvy, spĺňajú požiadavku podľa čl. 5, podľa jednoduchosti a zrozumiteľnosti nemôže samotná táto skutočnosť vylúčiť nekalosť klauzuly, ktorá je predmetom hlavného konania (bod 34).

Celkové správanie sa žalovaného voči poistníkom počnúc zakomponovaním sporného článku do objemovo rozsiahlych VPP týkajúceho sa či už rozhodcovskej doložky alebo čl. XVII. zakladajúceho právo na vymáhanie vrátenia provízií vyplatených sprostredkovateľovi poistenia od poistníka „skrytého“ opäť v rozsiahlych záverečných ustanoveniach, neinformovaní poistníka o dôsledkoch zániku poistenia v súvislosti s daným článkom a uplatnením príslušnej pohľadávky, ale rovno doručenie rozhodcovského rozsudku možno hodnotiť ako správanie v hrubom rozpore s pravidlami morálky.

Podľa (ďalej len ), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej pomoci á XX,XX Eur (prevzatie a príprava zastúpenia XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, vyjadrenie k odvolaniu XX.XX.XXXX) a 3 úkony á XX,XX Eur (účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, vyjadrenie vo veci samej XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX) v súlade s ustanovením vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške XXX,XX Eur. Ďalej súd postupom podľa citovanej vyhlášky priznal režijný paušál vo výške XX,XX Eur (3×X,XX € , ×X,XX €). Keďže právny zástupca žalobcu je platcom DPH, súd postupom podľa citovanej vyhlášky priznal aj túto daň z odmeny vo výške XX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia sú tak vo výške XXX,XX Eur.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovi vznikli trovy konania vo výške XXX,XX Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaného, pričom podľa je tento povinný zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.