Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-40-2021.pdf
PDF · 213.24 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Žilina Invest, s. r. o., so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 36 416 754, zastúpený spoločnosťou: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o. so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P.O.Box 100, 810 05 Bratislava 15, za účasti ďalších účastníkov: 1/ A. A., bytom D. XXX, XXX XX K., 2/ Z. A., bytom M. XXX, XXX XX M., 3/ O. A., bytom E. J. XXX/XX G., L. republika, 4/ A. A., bytom M. XXX, XXX XX M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 06261/2021/ SV/00976 zo dňa 17.01.2021, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovaného č. 06261/2021/SV/00976 zo dňa 17.01.2021 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
III. Ďalším účastníkom v rade 1/ - 4/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2020/000880/ AJA zo dňa 18.08.2020 ako príslušný orgán podľa § 117a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vo vyvlastňovacom konaní vo veci žiadostí vlastníkov A. A., Z. A., O. A. a A. A., o rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov parciel KNE 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1, 231/2, 233/1, 233/2, 242/1, 242/2, 242/3 a 242/4 v katastrálnom území M., podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu verejnoprospešnej líniovej stavby „Výstavba externej infraštruktúry v súvislosti s výstavbou závodu na montáž automobilov KIA v Žiline", na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona rozšíril vyvlastnenie o parcely uvedené v položkách číslo 1 až 12 rozhodnutia v katastrálnom území M. (KNE 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1, 231/2, 233/1, 233/2, 242/1, 242/2, 242/3), trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech Žilina Invest, s. r. o. Zároveň konštatoval, že za rozšírenie vyvlastnenia patrí doterajšiemu vlastníkovi náhrada v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona, a to podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom č. 3/2020 zo dňa 10.02.2020 vyhotoveným znalkyňou U.. B. D., ktorý bol vypracovaný podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorý stanovuje jednotkovú hodnotu pozemku v sume 2,056 eur/m2 v celkovej náhrade pre vlastníka tak, ako sa uvádza vo
výroku rozhodnutia. Náhradu za rozšírenie vyvlastnenia predmetného pozemku v eurách uvedenú v rozhodnutí uhradí navrhovateľ vyvlastnenia Žilina Invest, s. r. o. do 30-tich pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia dotknutým vlastníkom na účet, ktorého číslo si zabezpečí navrhovateľ vlastným zisťovaním/oslovením dotknutého vlastníka, resp. poštovou poukážkou na adresu trvalého pobytu. V dôvodoch svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja č. 24855/2015/B624-SV/66837/Ka zo dňa 26.10.2015. Uvedeným rozhodnutím ministerstvo v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.. 3 Sžo/119/2015 zo dňa 09.06.2015 preskúmalo rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVBP2/B/2013/002862/00909/ To-G2,3 zo dňa 04.11.2013 a rozhodlo tak, že v časti výroku o vyvlastnení tam uvedených pozemkov rozhodnutie potvrdilo a v časti výroku o zamietnutí žiadosti dotknutých vlastníkov na rozšírenie vyvlastnenia a zostávajúce časti pozemku rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Z rozhodnutia ministerstva vyplýva, že okresný úrad je povinný v súčinnosti s účastníkmi konania vykonať dokazovanie pri každej namietanej parcele samostatne, a to na skutočnosť, či jej vlastník môže využívať zostávajúcu časť pozemku doterajším spôsobom alebo len s neprimeranými ťažkosťami. Za týmto účelom je okresný úrad povinný v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vykonať miestnu ohliadku a fotodokumentáciu z tejto ohliadky s vyznačením vzťahov k vybudovanej pozemnej komunikácii, keďže rozhodujúce je porovnanie faktického stavu pred vyvlastnením a po vyvlastnení, ktorý bol zmenený výstavbou pozemnej komunikácie. Správny orgán prvého stupňa po doplnení dokladov zo strany navrhovateľa z dôvodu rozsahu podaného návrhu a umiestnenia pozemkov rozdelil konanie o podanom návrhu na dve časti. Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2016/002496/1/ AJA zo dňa 14.06.2016 rozhodol o rozšírení vyvlastnenia s tým, že v odvolacom konaní bolo uvedené rozhodnutie ministerstvom potvrdené, a to rozhodnutím číslo 23022/2016/B624-SB/57443/Ho zo dňa 14.09.2016. Uvedené rozhodnutie bolo zároveň preskúmané v správnom súdnom konaní Krajským súdom v Žiline, ktorý rozsudkom sp. zn. 30S/80/2016 zo dňa 04.12.2018 žalobu žalobcu spoločnosti Žilina Invest, s. r. o. zamietol. Pokiaľ ide o druhú časť návrhu navrhovateľa, táto je predmetom aktuálneho konania. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 06.12.2016 rozhodnutie č. OU-ZA-OVBP2-2016/002496/AJA, ktorým rozhodol tak, že podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona zamietol žiadosť tam uvedených vlastníkov o rozšírenie vyvlastnenia o zostávajúce časti parciel KNE 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1, 231/2, 233/1, 233/2, 242/1, 242/2, 242/3 a ďalším výrokom rozhodol tak, že rozšíril vyvlastnenie o parcelu KNE 242/4 v prospech Žilina Invest, s. r. o. Požiadavke navrhovateľa o zriadenie vecného bremena cez novovytvorené KNC parcely č. 829/34, 829/100, 829/101, 969/13, 969/14, 829/13, 829/31, 829/97, 829/98 a KNE 784 a 785/3 nevyhovel. Žalovaný na základe podaného odvolania preskúmal uvedené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutím č. 30342/2019/SV/98517 zo dňa 29.11.2019 rozhodol tak, že v časti výroku o zamietnutí žiadosti A. A., Z. A., O. A. a A. A. o rozšírení vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemku rozhodnutie zrušil, pričom v ostatnej časti ostalo rozhodnutie nezmenené z dôvodu, že nebolo napadnuté odvolaním. Podľa právneho názoru žalovaného bol prvostupňový správny orgán povinný v novom konaní o uvedenej žiadosti opakovane konať, skúmať splnenie podmienok podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona a vysporiadať sa so spornou skutočnosťou, ktorou je prístup odvolateľov na zostávajúce časti pozemkov. Správny orgán prvého stupňa odkázal na § 110 ods. 3 stavebného zákona a konštatoval, že toto sa aplikuje v prípade, že by vlastníkovi po vyvlastnení zostala nepoužiteľná časť pozemku, pričom nepoužiteľnosť zostávajúceho pozemku alebo neprimerané ťažkosti musia byť v konaní objektivizované a preukázané, aby nedochádzalo k prechodu, ktorý nie je účelný a potrebný pre vyvlastniteľa. S poukazom na uvedené zároveň správny orgán skúma, či by vlastník po vyvlastnení mohol využívať zostávajúcu časť pozemkov. Správny orgán pri možnosti, resp. nemožnosti vlastníka nehnuteľnosti užívať zostávajúcu časť pozemkov doterajším spôsobom posudzoval využívanie zostávajúcich pozemkov pred realizáciou stavby a v súčasnosti. Pozemky pred realizáciou stavby boli využívané na poľnohospodárske účely a aj v súčasnosti a tiež z vykonanej miestnej ohliadky a fotodokumentácie z nej je zrejmé, že pozemky sú na tieto účely neustále využívané, t. j. pozemky majú také isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby. Uvedené pozemky využíva na intenzívnu poľnohospodársku výrobu týkajúcu sa pestovania obilnín a krmovín súkromná poľnohospodárska spoločnosť AGRA - VÁH, s. r. o., so sídlom Martinčekova 1043, Varín. Uvedená spoločnosť využíva pozemky pri výkone svojej podnikateľskej činnosti na základe nájomných vzťahov uzatvorených s takmer všetkými vlastníkmi pozemkov. Správny orgán mal za to a aj na základe miestneho zisťovania pri ohliadke bolo preukázané, že vyvlastnením časti pozemkov o minimálnych záberoch a realizáciou stavby nedošlo k znemožneniu výkonu vlastníckeho práva k zvyšným častiam pozemkov. Správny orgán prvého stupňa ďalej skúmal ako vlastníci realizovali svoj prístup na pozemky pred realizáciou stavby. V
priebehu miestnej ohliadky zástupca spoločnosti Žilina Invest, s. r. o. pán U. predložil mapový podklad preukazujúci prístup k pozemkom. Na základe výpovedí účastníkov konania a taktiež aj výpovede pani A. v priebehu ohliadky vlastníci realizovali prístup na svoje pozemky po komunikácii na železničnú stanicu (t. j. z verejnej cesty Gbeľany - Mojš) a z nej odbočka na poľnú cestu od cesty smerom k potoku vo vlastníctve Urbáru Gbeľany k parcelám vo svojom vlastníctve. Vlastníci teda v minulosti realizovali prístup k svojim pozemkom po komunikácii, ktorá je zachovaná a používaná i teraz a následne po poľnej ceste, cez ktorú realizovali prístup k svojim pozemkom. Pozemok KNE parcela č. 784, ktorá bola súčasťou poľnej cesty, po ktorej realizovali svoj prístup, bola vo vlastníctve urbáru a v jeho vlastníctve je aj v súčasnosti. V súčasnosti poľná cesta, ktorou realizovali vlastníci prístup k svojim pozemkom, v teréne nie je zrejmá z dôvodu, že pozemky nevyužívajú vlastníci, ale intenzívne ich využíva v rámci zlúčeného pôdneho bloku súkromná poľnohospodárska spoločnosť. V prípade, že by sa vlastníci rozhodli realizovať prístup k týmto svojim parcelám, tento môžu realizovať z komunikácie Gbeľany - Mojš a následne po parcelách vo vlastníctve spoločnosti Žilina Invest, s. r. o., ktorých pokračovaním je napojenie na parcelu KNE 784 vo vlastníctve urbáru. Skutočnosť, že časť vstupu pred napojením na urbársku parcelu KNE 784 je možná len po pozemkoch navrhovateľa (parcelách KNC 829/34, 829/101 a 829/100, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. 81/2016), nie je prekážkou užívania a je preukázané, že nijakým spôsobom nebráni ich terajšiemu užívateľovi (AGRA - VÁH, s. r. o.) a netvorilo by prekážku ani vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom, pokiaľ by sa sami rozhodli zostávajúcu časť pozemku vo svojom vlastníctve na poľnohospodárske účely užívať. Z miestnej ohliadky bolo zrejmé, že pozemky sú v úrovni cesty, t. j. bez výrazného výškového rozdielu, Gbeľany - Mojš, z ktorej je možné sa bezproblémovo na pozemky dostať peši aj poľnohospodárskymi mechanizmami za účelom ich obrábania. Vyvlastnenie časti pozemkov netvorí žiadnu prekážku pre užívanie a vstup na zostávajúce pozemky KNE 233/2, 231/2, 230/2, 229/2, 228/2, 227/2, keďže všetky pozemky sú preukázateľne od času pred vybudovaním komunikácie až doteraz nerušene a nepretržite využívané na rovnaké účely (poľnohospodárstvo). Navrhovateľ vyvlastnenia nebráni vlastníkom vstupovať na svoje pozemky cez pozemky vo svojom vlastníctve a oznámil, že aj po právnej stránke je ochotný poskytnúť vlastníkom bezodplatné zmluvy o zriadení vecného bremena. Na uvedený účel dal navrhovateľ vypracovať aj geometrický plán č. 81/2016 zo dňa 27.10.2016, ktorý vyhotovil U.. K. E.. Z uvedeného geometrického plánu je zrejmé, že vecné bremeno na právo prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov parciel KNE 227/2, 228/2, 229/2, 230/2, 231/2, 233/2 je možné zapísať a realizovať cez novovytvorené parcely KNC 829/34, 829/100, 829/101, 969/13 a 969/14 po podpise zmluvy obidvoma zmluvnými stranami. Navrhovateľ preukázal, že vlastníci mali reálnu možnosť podpísaním takejto zmluvy vecné bremeno bezodplatne zriadiť. Do dnešného dňa však nedošlo k podpísaniu tejto zmluvy, keďže v konaní bolo preukázané, že vlastníci nemajú záujem o to, aby prístup na pozemky mohli mať aj právne zabezpečený, pretože trvali na rozšírení vyvlastnenia aj na zostávajúce parcely. Rozšírenie vyvlastnenia požadoval ich právny zástupca v každej písomnosti nachádzajúcej sa v spise. Vlastníci žiadosť o rozšírenie vyvlastnenia do dnešného dňa nezobrali späť. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že právo prístupu môže byť realizované aj zo súkromných pozemkov za predpokladu existencie zákonného, resp. zmluvného titulu, ktorý vlastníka zostávajúcej časti nevyvlastnených pozemkov oprávňuje k prechodu cez cudzí pozemok za účelom využívania vlastnej nehnuteľnosti. Správny orgán prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že aj vzhľadom na uvedené a to, že predmetné pozemky sa od nepamäti aj pred realizáciou stavby užívajú nerušene a nepretržite rovnakým spôsobom a reálne prístup na pozemky je nerušene vlastníkmi, resp. nájomcami realizovaný, zostávajúce výmery pozemkov sú dostatočne veľké a neobmedzene poľnohospodársky využívané, bolo potrebné rozšíriť vyvlastnenie podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona tak, ako to požadovali vlastníci zostávajúcich pozemkov, keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že sa žiadnym spôsobom (dohodou ani vyvlastnením) nepodarilo po právnej stránke zriadiť vecné bremeno pre zabezpečenie prístupu a práva prechodu dotknutých vlastníkov k zostávajúcim častiam pozemkov. Uvedené predstavuje neprimeranú ťažkosť, resp. prekážku pre neobmedzené užívanie zostávajúcich častí pozemkov. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/80/2016 nevyhnutnou podmienkou nielen pre realizáciu práva užívať vec je existencia prístupovej komunikácie k pozemku. Táto podmienka musí byť splnená v čase rozhodnutia správneho orgánu o rozšírení vyvlastnenia, pričom právo prechodu musí byť zriadené v prospech vlastníka pozemkov (ktoré by mali byť predmetom rozšíreného vyvlastnenia), resp. viazané in rem, teda k pozemkom samotným. Požiadavke zákonodarcu na „využiteľnosť" predmetu vlastníctva teda nemôže zodpovedať napríklad prechod cez cudzí pozemok bez zákonného, resp. zmluvného titulu spočívajúce len v strpení prechodu vlastníkom pozemku bez vôle zabezpečiť tomuto prechodu bez právneho titulu. Rovnako nie je právne relevantné, že prípadné zmluvné právo prechodu prináleží tretej osobe, napríklad nájomcom pozemkov, ktorí pozemky, ktoré majú byť predmetom rozšíreného vyvlastnenia, aktuálne
užívajú. Podmienka podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona spočívajúca v nemožnosti využívania zostávajúceho pozemku, resp. jeho užívania spojená s neprimeranými ťažkosťami je splnená, preto rozhodol správny orgán o rozšírení vyvlastnenia aj o tieto pozemky v rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a požiadavke dotknutých vlastníkov o rozšírenie vyvlastnenia tak vyhovel. Pokiaľ ide o výšku náhrady za vyvlastnenie, správny orgán prvého stupňa odkázal na § 111 stavebného zákona.
2. Žalovaný rozhodnutím č. 06261/2021/SV/00976 zo dňa 07.01.2021 v zmysle § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie spoločnosti Žilina Invest, s. r. o. a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že § 110 ods. 3 stavebného zákona predstavuje výnimku zo zásady, že vyvlastniť možno len v nevyhnutnom rozsahu. Táto výnimka je odôvodnená žiadosťou vlastníka alebo inej oprávnenej osoby a obmedzením vlastníckeho práva alebo iného práva k zostávajúcej časti pozemku. Účelom § 110 ods. 3 stavebného zákona je poskytnutie primeranej náhrady za vyvlastnenie v širšom zmysle, pričom účelom primeranej náhrady je zásadne vyvážiť ujmu, ktorá vyvlastnením vznikla (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 37/95). Uvedené ustanovenie v podstate poskytuje vlastníkovi ochranu pred ďalšou ujmou spôsobenou vyvlastnením, ktorá nie je vyvážená poskytnutím trhovej ceny pozemku podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona. Uvedené je dôsledkom ponímania vlastníctva ako absolútneho panstva nad vecou a dôsledkom toho, že vlastník toto panstvo nad vecou v podstate stráca. Stavebný zákon v § 110 ods. 3 nešpecifikuje, o znemožnenie akého využívania má v tom ktorom konkrétnom prípade ísť, nerozlišuje, či ide o obvyklé alebo neobvyklé využívanie, skutočné alebo potenciálne a podobne, a preto je potrebné vychádzať z toho, že sa môže jednať o znemožnenie akéhokoľvek využívania zostávajúcej časti pozemkov. Pod pojmom „využívať pozemok" v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona mal zákonodarca na mysli celý obsah vlastníckeho práva (§ 123 Občianskeho zákonníka), pričom nevyhnutnou podmienkou pre realizáciu práva užívať predmet svojho vlastníctva, v danom prípade zostávajúce časti pozemku, je existencia prístupu k pozemku. Žalovaný dal do pozornosti, že konaniu o predmetnej žiadosti o rozšírení vyvlastnenia ukončeného na Okresnom úrade vydaním rozhodnutia č. OU-ZA-OVBP2-2020/000880-040 zo dňa 18.08.2020 predchádzali konania okresného úradu o predmetnej žiadosti, v rámci ktorých za účelom zistenia úplného a skutočného stavu veci uskutočnil okresný úrad viaceré dokazovania vo väzbe na tvrdenia žiadateľov o znemožnení výkonu ich vlastníckeho práva, a to z dôvodu nemožnosti užívať zostávajúce pozemky, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, vrátane neexistencie prístupu k týmto pozemkom. Keďže skutkový a právny stav veci sa ku dňu rozhodovania žalovaného o odvolaní podanom proti rozhodnutiu zo dňa 18.08.2020 nezmenil, mal za to, že na okresným úradom zistené skutočnosti, o ktorých má vedomosť z úradnej činnosti, je nutné prihliadať z úradnej povinnosti, a preto ich zohľadnil pri svojom rozhodovaní. Podľa názoru žalovaného sa okresný úrad dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so zisteniami, skutkovým stavom, ktorý zistil v rámci dokazovania toho, či žiadatelia o rozšírenie vyvlastnenia zostávajúcej časti pozemkov v katastrálnom území M. nemôžu využívať, prípadne ich môžu využívať len s neprimeranými ťažkosťami a s prístupom k nim. Výsledok vykonaného dokazovania okresného úradu preukázal, že vyvlastnením vznikla situácia, že zostávajúce pozemky KNE parcely č. 227/1, 228/1, 229/1, 230/1, 231/1, 233/1, 242/1, 227/2, 228/2, 229/2, 230/2, 231/2 a 233/2 v katastrálnom území M., ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby, môžu žiadatelia síce využívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením (poľnohospodárska činnosť), avšak prístup na tieto pozemky majú cez cudzie pozemky. Táto skutočnosť je zrejmá z miestnej ohliadky zo dňa 26.05.2016 a taktiež zo samotného vyjadrenia odvolateľa, ktorý v konaní túto skutočnosť sám uviedol a zároveň navrhoval vzniknutú situáciu riešiť tým, že navrhol právne zabezpečiť prechod cez novovytvorené parcely v jeho vlastníctve, a to uzavretím Zmluvy o zriadení vecného bremena. Svoju vôľu deklaroval návrhom zmluvy o zriadení vecného bremena v zmysle § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žiadateľmi ako oprávnenými z vecného bremena a ním ako povinným z vecného bremena. V spisovom materiáli okresného úradu sa nachádza doklad o tom, že odvolateľ návrh uvedenej zmluvy zaslal emailovou poštou dňa 03.11.2016 právnemu zástupcovi žiadateľov; v spisovom materiáli okresného úradu sa nenachádza doklad o tom, že niektorý zo žiadateľov na tento návrh reagoval. Žalovaný mal z dokazovania vykonaného okresným úradom preukázané, že vyvlastnením vznikla situácia, keď žiadatelia môžu zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, predmetné pozemky majú to isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby, avšak žiadatelia majú prístup na zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo vlastníctve odvolateľa. Táto skutočnosť je zrejmá z miestnej ohliadky a
taktiež zo samotných vyjadrení a procesných úkonov odvolateľa, ktorý v predchádzajúcich konaniach túto skutočnosť sám uviedol a zároveň navrhoval vzniknutú situáciu riešiť a právne zabezpečiť prechod cez parcely v jeho vlastníctve, a to uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena; svoju vôľu deklaroval návrhom zmluvy o zriadení vecného bremena medzi žiadateľmi ako oprávnenými z vecného bremena a ním ako povinným z vecného bremena. Neobstojí argumentácia odvolateľa, že na zostávajúce časti parciel majú žiadatelia spolu s ostatnými spoluvlastníkmi zabezpečený prístup cez tie parcely, cez ktoré odjakživa na uvedené parcely prechádzali, a že nie je rozhodujúce, či išlo o cudzie parcely. Taktiež nie je dôvodná argumentácia, že žiadatelia a ich právni predchodcovia získali vecné bremeno prechodu cez uvedené cudzie parcely vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal za to, že situáciu žiadateľov vzniknutú vyvlastnením je potrebné riešiť jednoznačne tak, aby nevyvolávala pochybnosti o výkone ich vlastníckeho práva a aby výkon ich vlastníckeho práva v budúcnosti nebol závislý od výkonu vlastníckeho práva iných vlastníkov.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie. Uviedol, že nevyhnutným predpokladom na to, aby správny orgán postupoval v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona, to znamená, aby vyvlastnil aj zostávajúcu časť pozemku je kumulatívne splnenie nasledovných podmienok:
- nemožnosť využívať zostávajúcu časť pozemku vlastníkom, resp. možnosť užívať zostávajúcu časť pozemku len s neprimeranými ťažkosťami a
- žiadosť vlastníka o takýto postup. Odkázal na záver vyjadrený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 3Sžo/119/2015 zo dňa 09.06.2015, v zmysle ktorého „pokiaľ žalobcovia nemajú zabezpečený prístup k zostávajúcim častiam pozemkov v tom štandarde ako pred vyvlastnením, je nevyhnutné vyvážiť vzniknutý stav buď vykonaním primeraných opatrení alebo finančnou kompenzáciou. Rozhodujúce je porovnanie faktického stavu pred vyvlastnením a po vyvlastnení, ktorý je významne zmenený výstavbou komunikácie". Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je prístup k zostávajúcim častiam pozemkov po vyvlastnení zabezpečený rovnako ako pred vyvlastnením, nie je daný nijaký dôvod na postup podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona a stav po vyvlastnení sa nijako nezmenil. Pokiaľ by aj v minulosti bol prístup len cez cudzie pozemky, tak nemôže byť vadou, resp. zhoršením postavenia účastníka, že aj po vyvlastnení bude prístup cez cudzie pozemky. Podľa vyjadrenia spoločnosti AGRA - VÁH, s. r. o. sú predmetné pozemky využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu, a teda nie je žiaden problém s prístupom. Uvedeným je tak nepochybne preukázané, že prístup k pozemkom je zabezpečený, keďže sú tieto poľnohospodársky obrábané a nijako sa účastníkom konania nezmenila využiteľnosť týchto pozemkov. Predmetné pozemky boli aj v minulosti poľnohospodársky využívané poľnohospodárskym družstvom a aj v súčasnosti sú takto využívané, a teda sa ich využitie absolútne nijakým spôsobom nezmenilo. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nebol dostatočným spôsobom zistený skutkový stav potrebný na riadne zistenie veci, rozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nebolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok pre postup v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona - nemožnosť využívať zostávajúcu časť pozemku vlastníkom, resp. možnosť užívať zostávajúcu časť pozemku len s neprimeranými ťažkosťami, a to na základe porovnania faktického stavu pred vyvlastnením a po vyvlastnení, ktorý je významne zmenený výstavbou komunikácie. Výstavbou cestnej komunikácie sa nijakým spôsobom pre niektorých navrhovateľov nezmenil prístup k tzv. zbytkovým parcelám, a to KNE parcela č. 233/1, 233/2, a to v podiele pod B2 A. Z. spoluvlastnícky podiel 1/3 a pod B5 spoluvlastnícky podiel 1/6 a pri KNE parcele č. 242/2 orná pôda o výmere 26 m2 a 242/3 orná pôda o výmere 2149 m2, katastrálne územie M., pod B3 spoluvlastníčka A. A., rod. I., spoluvlastnícky podiel 1/2. Navrhovateľ A. A. je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1584/2520 v KNE parcelách č. 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1 a 231/2, ostatní spoluvlastníci predmetných nehnuteľností si neuplatňujú náhradu za tzv. zbytkové parcely, z čoho logicky vyplýva, že na tieto parcely, v ktorých ostali spoluvlastníkmi, majú zabezpečený prístup. Z. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/6 v KNE parcele č. 233/1, 233/2, ostatní spoluvlastníci predmetných nehnuteľností si neuplatňujú náhradu za tzv. zbytkové parcely, z čoho logicky vyplýva, že na tieto parcely, v ktorých ostali spoluvlastníkmi majú zabezpečený prístup. A. A. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 v KNE parcele č. 242/1, 242/2 a 242/3, ostatní spoluvlastníci predmetných nehnuteľností si rovnako neuplatňujú náhradu za tzv. zbytkové parcely, z čoho tiež vyplýva, že na tieto parcely, v ktorých ostali spoluvlastníkmi majú zabezpečený prístup. Rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, zo dňa 06.12.2016 č. OU-ZA-OVBP2-2016/002496-AJA bolo konštatované, že KNE parcely č. 242/3 a 242/2 nie sú dotknuté realizáciou komunikácie. Na miestnej ohliadke správny
orgán zistil a uviedol aj do zápisnice, že zostávajúce parcely KNE 242/2 a 242/3 neboli vôbec dotknuté realizáciou komunikácie. Nikto z prítomných na ohliadke proti uvedenému nenamietal. Skutočnosť, že tieto parcely realizáciou komunikácie neboli vôbec dotknuté preukazujú aj podklady v spisovom materiáli
- mapový podklad U.. J. na ohliadke geometrické zameranie parciel GP 20/2016 zo dňa 04.02.2016 vyhotovený SLOVGEO s. r. o. Žilina. Z uvedeného vyplýva, že nebolo dôvodné vyvlastnenie o tieto parcely rozšíriť. Táto skutočnosť sa konštatuje aj v zápisnici z miestnej ohliadky zo dňa 26.05.2016. Z geometrického plánu U.č. 76/2004 zo dňa 19.08.2004, ktorý bol úradne overený Správou katastra Žilina pod č. 1259/04 zo dňa 25.08.2004, ktorý bol podkladom pre vyvlastnenie nehnuteľností pod cestou vyplýva, že do novovytvorenej KNC parcely č. 829/30 bola zahrnutá časť pozemnoknižnej parcely 242/1 zapísanej v PK vložke 81. Z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie M., kde sú vedené KNE parcely č. 242/2 orná pôda o výmere 26 m2 a 242/3 orná pôda o výmere 2149 m2 v časti Iné údaje vyplýva, že KNE parcely č. 242/1, 242/2, 242/3 boli vytvorené z pozemnoknižnej vložky 81. Rozhodnutím Okresného úradu Žilina zo dňa 04.11.2013 č. OU-ZA-OVBP2/B/2013/002862/00909/To-G2,3 vyplýva, že pozemky boli vyvlastnené podľa geometrického plánu č. 76/2004 a medzi inými pod položkou č. 12 aj KNC parcela č. 829/30 ostatná plocha o výmere 3369 m2 zapísaná na LV č. XXXX, vlastníctvo pod B2 A. A. v podiele 1/2. Z uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia, ako aj z geometrického plánu č. 76/2004 jednoznačne vyplýva, že predmetom vyvlastnenia bola len pozemnoknižná parcela 242/1 zapísaná v pozemnoknižnej vložke 81 a ďalšie parcely zapísané v pozemnoknižnej vložke 81, a to konkrétne pozemnoknižné parcely č. 242/2, 242/3 a 242/4 neboli predmetom vyvlastnenia, a preto KNE parcely č. 242/2 orná pôda o výmere 26 m2 a KNE parcela č. 242/3 orná pôda o výmere 2149 m2, keďže neboli predmetom vyvlastnenia, u týchto parciel nemôže správny orgán postupovať podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona. Keďže KNE parcela č. 242/2 orná pôda o výmere 26 m2 a KNE parcela č. 242/3 orná pôda o výmere 2149 m2 neboli predmetom vyvlastnenia, nemôže prichádzať do úvahy možnosť, že by vlastník nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku. Z rozhodnutia o vyvlastnení Okresného úradu Žilina zo dňa 18.08.2020 vyplýva odplata za KNE parcelu č. 242/2 vo výške 26,73 eur a KNE parcelu č. 242/3 orná pôda o výmere 2149 m2 vo výške 2 209,14 eur. Keďže KNE parcely č. 242/2 a 242/3 neboli predmetom vyvlastnenia, nie je možné priznať za uvedené parcely žiadateľom finančnú náhradu. Medzi vyvlastnenou KNC parcelou č. 829/30 a zbytkovou KNE parcelou č. 242/1 a spornými KNE parcelami č. 242/2 a 242/3 v čase vyvlastnenia už existovali nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako KNC parcely č. 832/6, 832/7, 832/8, 832/4, 832/11, na ktorých sú postavené aj stavby, a to konkrétne na KNC parcely č. 832/10 - stavba súpisné č. XXX administratívna budova. Z toho jednoznačne vyplýva, že medzi zbytkovou KNE parcelou č. 242/1 a KN parcelou č. 242/3 sú uvedené parcely a stavby vo vlastníctve tretích osôb, a preto nie je možné tvrdiť, že KNE parcela č. 242/3 je zbytkovou parcelou KNE parcely č. 242/1, pretože už v čase vyvlastnenia pozemkov pod cestu, uvedené stavby a parcely vo vlastníctve tretích osôb existovali. KNE parcely č. 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1 a 231/2, 233/1, 233/2, 242/1, 242/2 a 242/3, k. ú. M. je využívaná vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktorí výkon svojho vlastníckeho práva prenechali zákonnou formou spoločnosti AGRA - VÁH, s. r. o. na poľnohospodárske účely. Na tieto účely sú uvedené parcely využívané odjakživa, a to aj počas výstavby predmetnej cesty, ako aj po ukončení jej výstavby. Táto skutočnosť je nesporná a s touto skutočnosťou sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Navrhovateľ A. A. má ku KNE parcele č. 227/1, 228/1, 229/1, 230/1, 231/1 zabezpečený prístup cez KNE parcelu č. 787/2 ostatná plocha o výmere 527 m2 vo vlastníctve Slovenskej republiky. Ide o účelovú komunikáciu popri železničnej trati, ktorá je verejne prístupná a daná na všeobecné užívanie. Nie je teda pravdou tvrdenie, že A. nemá prístup k uvedeným zbytkovým parcelám. Každý vlastník domov a pozemkov má prístup k svojim nehnuteľnostiam z obecných komunikácií, a to aj napriek tomu, že netvoria jeho vlastníctvo. Účelom účelových komunikácií je práve tzv. všeobecné užívanie, pričom medzi tieto patria aj poľné cesty a sú určené na všeobecné užívanie. Pokiaľ ide o KNE parcely č. 227/2, 228/2, 229/2, 230/2, tieto susedia s KNE parcelou č. 785/3 trvalý trávny porast o výmere 1683 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako spoločná nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z. a KNE parcela č. 231/2 susedí s KNE parcelou č. 784 ostatná plocha o výmere 718 m2 zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX ako spoločná nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z. Táto spoločná nehnuteľnosť slúžila v minulosti a slúži aj naďalej ako prístupová cesta k hore uvedeným nehnuteľnostiam, a teda vyvlastnením nedošlo nijakým spôsobom k zmene pomerov. Pokiaľ ide o KNE parcelu č. 233/1, ktorá je v spoluvlastníctve Z. A. v podiele 3/6 a O. A. v podiele 1/6, táto susedí s KNE parcelou č. 787/2 ostatná plocha o výmere 527 m2 vo vlastníctve Slovenskej republiky,
a teda menovaní majú ku KNE parcele č. 233/1 zabezpečený prístup po účelovej komunikácii. Ide o účelovú komunikáciu popri železničnej trati, ktorá je verejne prístupná a daná na všeobecné užívanie. Pokiaľ ide o KNE parcelu č. 233/2, táto susedí s KNE parcelou č. 784 ostatná plocha o výmere 718 m2 zapísanou na LV č. XXXX ako spoločná nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z., kde pod poradovým číslom 141 je vedená Z. A. ako podielová spoluvlastníčka v podiele 2016000/457732800, čo znamená, že cez túto parcelu, kde Z. A. vlastní spoluvlastnícky podiel má zabezpečený prístup na KNE parcelu č. 233/2. Na KNE parcelu č. 784 má Z. A. zabezpečený prístup cez parcelu č. 785/3 trvalý trávny porast o výmere 1683 m2, na ktorej má Z. A. pod poradovým č. 141 spoluvlastnícky podiel v rozsahu 2016000/457732800. Na KNE parcelu č. 785/3 je priamy prístup zo Školskej ulice v Gbeľanoch. Pokiaľ ide o KNE parcelu č. 242/2 orná pôda o výmere 26 m2 a KNE parcelu č. 242/3 orná pôda o výmere 2149 m2, tieto neboli predmetom vyvlastnenia a nie je možné o nich hovoriť ako o zbytkových parcelách, čo už bolo uvedené. V súčasnej dobe je táto parcela zastavaná miestnou komunikáciou s názvom Železničná ulica, ktorá bola vybudovaná už dávno predtým, ako došlo k vyvlastneniu v prospech Žilina Invest, s. r. o. Základnou podmienkou rozšírenia vyvlastnenia v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona na zostávajúcu časť pozemku je, že vlastník nemôže túto využívať. V napadnutom rozhodnutí správny orgán uviedol, že navrhovatelia nemôžu KNE parcely č. 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1 a 231/2, 233/1, 233/2, 242/1, 242/2 a 242/3 k. ú. M. využívať, lebo k nim nemajú zabezpečený prístup, čo sa nezakladá na pravde, pretože práve naopak, prístup fakticky aj právne zabezpečený majú. Navrhovatelia získali k uvedeným nehnuteľnostiam aj vecné bremeno prechodu vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zákona, a preto sa nemôže v spisovom materiáli okresného úradu nachádzať žiaden doklad preukazujúci vydržanie v prospech navrhovateľov, keďže k vydržaniu vlastníckeho práva došlo zo zákona automaticky, pokiaľ sa uvedený prechod pokojne, nerušene a dobromyseľne užíva po dobu dlhšiu ako 10 rokov, pričom táto skutočnosť je jednoznačne preukázaná samotným faktom, že minimálne od ukončenia výstavby cesty, čo predstavuje dobu dlhšiu ako 10 rokov, sa tento prechod využíva a využíva ho v mene vlastníkov ich nájomca spoločnosť AGRA - VÁH, s. r. o. Okresný úrad zistil z miestnej ohliadky, že pozemky sú poľnohospodársky obrábané. Napokon žalobca zdôraznil, že dotknutí vlastníci majú zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území , a to cez vlastné parcely k. ú. M. zapísané na liste vlastníctva č. 1064 ako KNE parcela č. 784 ostatná plocha o výmere 718 m2 a KNE parcela č. 785/3 trvalý trávny porast o výmere 1683 m2, cez Železničnú ulicu, ktorá je taktiež komunikáciou určenou na všeobecné užívanie, cez KNE parcelu č. 787/2 ostatná plocha o výmere 527 m2 zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, v teréne ako poľná cesta - účelová komunikácia určená na všeobecné užívanie, KNE parcela č. 242/2 orná pôda o výmere 26 m2 a KNE parcela č. 242/3 orná pôda o výmere 2149 m2 zapísané na LV č. XXXX sú čiastočne zastavané miestnou komunikáciou - Železničnou ulicou, pričom k tejto situácii došlo pred vyvlastnením a vyvlastnením ostala situácia nezmenená a takisto prístup k zostávajúcej časti KNE parcely č. 242/3 nebol vyvolaný vyvlastnením v tomto konaní, ale uvedená situácia nastala a ostala nezmenená dávno pred vyvlastnením a navyše uvedené parcely neboli predmetom vyvlastnenia a nejde o tzv. zbytkové parcely.
4. Žalovaný vo vyjadrení v podanej žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že sa v odvolacom konaní podrobne oboznámil s dôvodmi odvolania a spisovým materiálom Okresného úradu Žilina predloženým do odvolacieho konania, pričom pri rozhodovaní o odvolaní sa zaoberal námietkami žalobcu, ktoré boli rozhodujúce pre skúmanie splnenia zákonných podmienok rozšírenia vyvlastnenia tak, ako ich upravuje § 110 ods. 3 stavebného zákona a v odôvodnení rozhodnutia sa s týmito námietkami podrobne vysporiadal. Zdôraznil, že § 110 ods. 3 stavebného zákona upravuje 2 situácie, a to: a) vlastník nemôže využívať zostávajúcu časť pozemku alebo stavby, v zmysle ktorej ide o stratu, t. j. zánik možnosti využívať pozemok alebo stavbu, oproti stavu pred vyvlastnením, teda ide o prípad, keď v dôsledku vyvlastnenia vlastník stratí možnosť využívať pozemok alebo stavbu úplne alebo čo i len ich časti, t. j. stratí možnosť užívať pozemok alebo stavbu na určitý účel, hoci možnosť využívať pozemok alebo stavbu na iný účel mu zostáva zachovaná, b) vlastník môže využívať zostávajúcu časť pozemku alebo stavby len s neprimeranými ťažkosťami oproti stavu pred vyvlastnením, keď síce nedochádza k strate možnosti užívania pozemku alebo stavby, úplnej alebo čiastočnej, ale toto užívanie na rozdiel od skutkovej podstaty v bode a) je spojené s neprimeranými ťažkosťami. Obsahom vlastníckeho práva je aj využívanie pozemku alebo stavby na akýkoľvek účel, ktorý nie je zakázaný (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Ustanovenie § 110 ods. 3 stavebného zákona nešpecifikuje, o znemožnenie akého využívania má v tomto konkrétnom prípade ísť, nerozlišuje, či ide o obvyklé alebo
neobvyklé využívanie, skutočné alebo potenciálne a podobne, a preto je potrebné vychádzať z toho, že sa môže jednať o znemožnenie akéhokoľvek využívania zostávajúcej časti pozemkov alebo stavby. Uvedené je dôsledkom ponímania vlastníctva ako absolútneho panstva nad vecou a dôsledkom toho, že vlastník toto panstvo nad vecou v podstate stráca. V zmysle uvedeného správny orgán v konaní o žiadosti na rozšírenie vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona, je povinný skúmať splnenie zákonných podmienok, ktorými sú nemožnosť využívania zostávajúcej časti pozemku alebo stavby alebo ich užívanie len s neprimeranými ťažkosťami. Žalovaný dal do pozornosti, že konaniu o predmetnej žiadosti o rozšírenie vyvlastnenia ukončeného na okresnom úrade vydaním rozhodnutia Okresného úradu Žilina, predchádzali konania Okresného úradu Žilina o predmetnej žiadosti, v rámci ktorých za účelom zistenia úplného a skutočného stavu veci uskutočnil okresný úrad viaceré dokazovania vo väzbe na tvrdenie žiadateľov o znemožnení výkonu ich vlastníckeho práva a tiež z dôvodu nemožnosti užívať zostávajúce pozemky, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby, rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, vrátane neexistencie prístupu k týmto pozemkom. Keďže skutkový a právny stav veci sa ku dňu rozhodovania žalovaného o odvolaní podanom proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina nezmenil, žalovaný mal za to, že na Okresnom úrade Žilina zistené skutočnosti, o ktorých má vedomosť z úradnej činnosti, bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti, a preto ich zohľadnil pri svojom rozhodovaní. Okresný úrad Žilina sa zaoberal opodstatnenosťou tvrdenia žiadateľov o nemožnosti užívať zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli vyvlastnením, rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením. Vo veci bola nariadená miestna ohliadka spojená s ústnym pojednávaním, a to na deň 26.05.2016. Na miestnej ohliadke bolo zistené, že parcela KNE č. 242/1 je neprístupná pre výškové rozdiely, parcely KNE č. 242/2, 3 sú nedostupné realizáciou komunikácie, parcela KNE č. 233/1 - od železnice nie je prístup zo strany komunikácie, bránia výškové rozdiely, t. j. aj parcela KNE č. 231/1, 230/1, 229/1, 228/1, 227/1. Na parcele KNE č. 233 sa dalo dostať po komunikácii smerom na železničnú stanicu, z nej je odbočka na poľnú cestu, ktorej časť je teraz po parcele č. 829/32 v súčasnosti vo vlastníctve spoločnosti Žilina Invest, s. r. o., od cesty smerom k potoku vo vlastníctve Urbáru Gbeľany. Okresný úrad uviedol, že na parcelách KNE č. 233/2, 230/2, 829/76, 829/75, 829/74 tým istým spôsobom. Ďalej uviedol, že pokračovanie parcely č. 829/32 smerom k potoku je parcela KNE č. 784, mapový podklad predložil zástupca Žilina Invest, s. r. o. Pri potoku je v katastri vedená cesta 785/3. Všetky pozemky sú poľnohospodársky využívané, je vyhotovená fotodokumentácia. Pozemky sú využívané spoločnosťou AGRA - VÁH, s. r. o., Varín. Žalobca na miestnej ohliadke do zápisnice uviedol, že podľa predloženej mapy je zrejmé, že je potrebné zriadiť vecné bremeno cez pozemok v jeho vlastníctve, dotknutých vlastníkov osloviť zmluvami, už sa vyhotovuje geometrický plán a žiada o prerušenie konania na 60 dní na predloženie riešenia prístupu k parcelám č. 233/2, 230/2, 229/2, 228/2, 227/2. Na základe výzvy žalobca predložil okresnému úradu listinu zo dňa 26.10.2016, v zmysle ktorej navrhol riešenie prístupu na zostávajúce KNE parcely č. 227/1, 228/1, 229/1, 230/1, 231/1, 233/1 a 242/1 tak, aby správny orgán zriadil vecné bremeno cez novovytvorené KNC parcely č. 829/13, 829/31, 829/97 a 829/98, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom U.. K. E. č. 54/2016 zo dňa 19.10.2016, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu peši a poľnohospodárskymi mechanizmami za účelom vykonávania poľnohospodárskych prác v prospech žiadateľov. Ďalším podaním zo dňa 28.10.2016 doručeným okresnému úradu, žalobca navrhol riešiť prístup na zostávajúce KNE parcely č. 227/2, 228/2, 229/2, 230/2, 231/2, 233/2 a 242/4 zriadením vecného bremena cez novovytvorené KNC parcely č. 829/34, 829/100, 829/101, 969/13 a 969/14, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom U. K. E. č. 81/2016 zo dňa 27.10.2016, a KNE parcelu č. 784 a KNE parcelu č. 785/3, spočívajúcim v práve prechodu a prejazdu peši a poľnohospodárskymi mechanizmami za účelom vykonávania poľnohospodárskych prác v prospech žiadateľov. Následne žalobca zaslal Okresnému úradu Žilina dokument „Predloženie zmlúv o zriadení vecného bremena katastrálne územie M." zo dňa 10.11.2016, ktorého prílohou boli Zmluva o zriadení vecného bremena - GP č. 54/2016 U.. K. E., Zmluva o zriadení vecného bremena - GP č. 81/2016 U.. K. E. a emailová komunikácia s A.. I., ktorá preukazuje, že zmluvy o zriadení vecného bremena sú upravené na základe požiadaviek A.. I.. Žalovaný mal po preskúmaní dokladov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli Okresného úradu Žilina za to, že správny orgán sa dostatočne vysporiadal so skutočnosťami týkajúcimi sa prístupu k zostávajúcim častiam pozemkov, ktoré zistil pri miestnej ohliadke dňa 26.05.2016 a o ktoré oprel aj svoje odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný prisvedčil tvrdeniu Okresného úradu Žilina uvedenému v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, že v konaní bolo na základe výsledkov dokazovania preukázané, že žiadatelia môžu zostávajúce pozemky, ktoré sú predmetom žiadosti o rozšírenie vyvlastnenia a ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, predmetné pozemky majú to isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby. Vo vzťahu k prístupu
na zostávajúcu časť pozemkov parciel KNE č. 227/2, 228/2, 229/2, 230/2, 231/2, 233/2 okresný úrad mal z vykonanej miestnej ohliadky a dokumentov predložených žalobcom do konania preukázané, že pozemky sú v úrovni cesty Gbeľany - Mojš, t. j. bez výrazného výškového rozdielu, z ktorej je možné sa na pozemky dostať peši aj poľnohospodárskymi mechanizmami cez pozemok parcela KNE č. 784 vo vlastníctve urbariátu, ktorý bol súčasťou poľnej cesty, ktorá v súčasnosti v teréne nie je zrejmá, keďže pozemky nevyužívajú žiadatelia, ale intenzívne ich využíva v rámci zlúčeného pôdneho bloku súkromná poľnohospodárska spoločnosť. Časť vstupu pred napojením na pozemok parcela KNE č. 784 je možný len po pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, a to pozemku parcela KNC č. 829/34, 829/101 a 829/100. Uvedené nespochybnil v predchádzajúcich konaniach ani sám žalobca, práve naopak, z dôvodu vyriešenia tohto stavu dal v predchádzajúcom období vypracovať geometrický plán č. 81/2016 zo dňa 27.10.2016 za účelom zriadenia zmluvného vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu v prospech žiadateľov ako vlastníkov pozemkov parciel č. 227/2, 228/2, 229/2, 230/2, 231/2 a 233/2 cez novovytvorené pozemky parcela KNC č. 829/34, 829/100, 829/101, 969/13 a 696/14 vo vlastníctve žalobcu. Podľa vyjadrenia žalobcu, tento nebráni súčasnému užívateľovi spoločnosti AGRA
- VÁH, s. r. o. zostávajúcu časť pozemkov vo vlastníctve žiadateľov užívať na poľnohospodárske účely a netvoril by prekážku ani žiadateľom, resp. podielovým spoluvlastníkom, pokiaľ by sa sami rozhodli zostávajúcu časť pozemkov na poľnohospodárske účely užívať. Vo vzťahu k prístupu na zostávajúcu časť pozemkov, na parcely č. 227/1, 228/1, 229/1, 230/1, 231/1, 233/1 a 242/1 okresný úrad mal na základe miestnej ohliadky a dokumentov predložených v konaní preukázané, že KNE parcela č. 242/1 je neprístupná pre výškové rozdiely, pozemky KNE parcely č. 242/2 a 3 sú nedostupné realizáciou komunikácie a na pozemky KNE parcely č. 233/1, 231/1, 230/1, 229/1, 228/1 a 227/1 od železnice nie je možný prístup a zo strany komunikácie bránia výškové rozdiely; prístup na tieto pozemky je možný zo strany od komunikácie Gbeľany - Mojš, preto v predchádzajúcom období žalobca, ako sám uviedol, z dôvodu právneho zabezpečenia prístupu žiadateľov k týmto pozemkom oslovil vlastníka pozemku KNE parcela č. 243 so žiadosťou o jej odkúpenie, keďže sa jedná o pozemok, ktorý je umiestnený súbežne s cestou Gbeľany - Mojš (od križovatky smerom k železnici) a cez ktorý by mohli žiadatelia bezproblémovo realizovať prístup k svojim pozemkom. Súčasťou spisového materiálu je vyjadrenie pani O. A. zastupujúcej na ohliadke vlastníčku Z. A., ktorá uviedla, že na pôvodnú parcelu KNE č. 233 sa dalo dostať po komunikácii smerom na železničnú stanicu, z nej odbočka na poľnú cestu, ktorej časť je teraz pod parcelou č. 829/32 vo vlastníctve žalobcu, od cesty smerom k potoku vo vlastníctve Urbáru Gbeľany. Uvedené nespochybnil v predchádzajúcich konaniach ani sám žalobca, ktorý umožňuje nerušene žiadateľom, resp. nájomcovi na tieto pozemky reálne vstupovať a práve z dôvodu usporiadania právnych vzťahov navrhoval zriadenie vecného bremena. Žalobca dal vypracovať geometrický plán č. 54/2016 za účelom zriadenia zmluvného vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu v prospech žiadateľov ako vlastníkov pozemkov KNE parcela č. 227/1, 228/1, 229/1, 230/1, 231/1, 233/1 a 242/1 cez novovytvorené pozemky KNC parcely č. 829/13, 829/31, 829/97, 829/8 v jeho vlastníctve. Výsledok vykonaného dokazovania okresného úradu teda preukázal, že vyvlastnením vznikla situácia, že zostávajúce pozemky v katastrálnom území M. ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby, môžu žiadatelia síce využívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením (poľnohospodárska činnosť), avšak prístup na tieto pozemky majú cez cudzie pozemky. Táto skutočnosť je zrejmá z miestnej ohliadky zo dňa 26.05.2016 a taktiež zo samotného vyjadrenia žalobcu, ktorý v konaní túto skutočnosť sám uviedol, a zároveň navrhoval vzniknutú situáciu riešiť tým, že navrhol právne zabezpečiť prechod cez novovytvorené parcely v jeho vlastníctve, a to uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena. Svoju vôľu deklaroval návrhom zmluvy o zriadení vecného bremena v zmysle § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žiadateľmi ako oprávnenými z vecného bremena a ním ako povinným z vecného bremena. V spisovom materiáli okresného úradu sa nachádza doklad o tom, že žalobca návrh uvedenej zmluvy zaslal emailovou poštou dňa 03.11.2016 právnemu zástupcovi žiadateľov; v spisovom materiáli okresného úradu sa nenachádza doklad o tom, že niektorí zo žiadateľov na tento návrh reagoval. Žalovaný mal z dokazovania vykonaného Okresným úradom Žilina preukázané, že vyvlastnením vznikla situácia, keď žiadatelia môžu zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, predmetné pozemky majú to isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby, avšak žiadatelia majú prístup na zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo vlastníctve žalobcu. Táto skutočnosť je zrejmá z miestnej ohliadky, a taktiež zo samotných vyjadrení a procesných úkonov žalobcu, ktorý v predchádzajúcich konaniach túto skutočnosť sám uviedol, a zároveň navrhoval vzniknutú situáciu riešiť a právne zabezpečiť prechod cez parcely v jeho vlastníctve, a to uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena; svoju vôľu deklaroval návrhom zmluvy o zriadení vecného bremena v zmysle § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka medzi
žiadateľmi ako oprávnenými z vecného bremena a ním ako povinným z vecného bremena. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že neobstojí argumentácia žalobcu, že na zostávajúce časti parciel majú žiadatelia spolu s ostatnými spoluvlastníkmi zabezpečený prístup cez tie parcely, cez ktoré odjakživa na uvedené parcely prechádzali a že nie je rozhodujúce, či išlo o cudzie parcely. Taktiež nie je dôvodná argumentácia, že žiadatelia a ich právni predchodcovia získali vecné bremeno prechodu cez uvedené cudzie parcely vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Situáciu žiadateľov vzniknutú vyvlastnením je potrebné riešiť jednoznačne tak, aby nevyvolávala pochybnosti o výkone ich vlastníckeho práva a aby výkon ich vlastníckeho práva v budúcnosti nebol závislý od výkonu vlastníckeho práva iných vlastníkov. Je pre to nepochopiteľné, že napriek uvedeným krokom žalobcu (návrh na uzavretie zmluvy o vecnom bremene, návrh na zriadenie vecného bremena podaný na okresný úrad a následné doplnenie aktuálneho znaleckého posudku na ocenenie pozemkov, ktoré sú predmetom žiadosti o rozšírenie vyvlastnenia), žalobca v žalobe tvrdí a dôvodí, že žiadatelia majú na zostávajúce pozemky v katastrálnom území M. iný prístup ako cez pozemky v jeho vlastníctve a že nie je dôvod na rozšírenie vyvlastnenia. Uvedené svedčí len o tom, že žalobca sa účelovo snaží simulovať iný skutkový stav, ktorý v predchádzajúcich rokoch nerozporoval, práve naopak, snažil sa ho dohodou alebo právne riešiť, namiesto toho, aby ako navrhovateľ vyvlastnenia pre realizáciu stavby „Výstavba externej infraštruktúry v súvislosti s výstavbou závodu na montáž automobilov KIA v Žiline" prijal zodpovednosť za situáciu vzniknutú vyvlastnením. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že žiadatelia majú zabezpečený faktický aj právny prístup na zostávajúce časti pozemkov, s ktorým tvrdením žalovaný v zásade nesúhlasí, potom sa žalobcov návrh na zriadenie vecného bremena v prospech žiadateľov v uvedenom rozsahu javí ako nedôvodný a vo svojej podstate nelogický. Žalovaný zdôraznil, že žiadatelia majú prístup na svoje pozemky len cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, pričom je irelevantné, že tento uvedenú skutočnosť toleruje a podľa jeho predchádzajúcich vyjadrení by ju toleroval aj v budúcnosti. Mal za to, že situáciu žiadateľov vzniknutú vyvlastnením treba riešiť jednoznačne a tak, aby nevyvolávala akékoľvek pochybnosti. Pokiaľ ide o argumentáciu týkajúcu sa vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žiaden doklad preukazujúci právo vydržania v prospech žiadateľov.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že výstavbou cestnej komunikácie sa nijakým spôsobom pre niektorých navrhovateľov nezmenil prístup k tzv. zbytkovým parcelám, a to KNE parcele č. 233/1, 233/2, a to v podiele pod B2 A. Z. spoluvlastnícky podiel 1/3, pod B5 spoluvlastnícky podiel 1/6 a pri KNE parcele č. 242/2 orná pôda o výmere 26 m2 a 242/3 orná pôda o výmere 2149 m2, katastrálne územie M., pod B3 spoluvlastníčka A. A. rod. I., spoluvlastnícky podiel 1/2. Navrhovateľ A. A. je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1584/2520 v KNE parcelách č. 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1 a 231/2, ostatní spoluvlastníci predmetných nehnuteľností si neuplatňujú náhradu za tzv. zbytkové parcely, z čoho vyplýva, že na tieto parcely ostatní spoluvlastníci majú zabezpečený prístup. Z. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/6 v KNE parcele č. 233/1, 233/2 a O. A. je v predmetných nehnuteľnostiach podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/6 a ostatní spoluvlastníci predmetných nehnuteľností si neuplatňujú náhradu za tzv. zbytkové parcely. A. A. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 v KNE parcele č. 242/1, 242/2 a 242/3, pričom ostatní spoluvlastníci predmetných nehnuteľností si neuplatňujú náhradu za tzv. zbytkové parcely. Medzi vyvlastnenou KNC parcelou č. 829/30 a zbytkovou KNE parcelou č. 242/1 a spornými KNE parcelami č. 242/2 a 242/3 v čase vyvlastnenia už existovali nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako KNC parcely č. 832/6, 832/7, 832/8, 832/4, 832/11, na ktorých sú postavené aj stavby, a to konkrétne na KNC parcele č. 832/10 stavba, súpisné číslo XXX, administratívna budova. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že medzi zbytkovou KNE parcelou 242/1 a KN parcelou č. 242/3 sú uvedené parcely a stavby vo vlastníctve tretích osôb, a preto nie je možné tvrdiť, že KNE parcela č. 242/3 je zbytkovou parcelou KNE parcely č. 242/1, pretože už v čase vyvlastnenia pozemkov pod cestu uvedené stavby a parcely vo vlastníctve tretích osôb existovali a bol a je k nim zabezpečený prístup. Navrhovateľ A. A. má ku KNE parcelám č. 227/1, 228/1, 229/1, 230/1, 231/1 zabezpečený prístup cez KNE parcely č. 787/2 ostatná plocha o výmere 527 m2 vo vlastníctve Slovenskej republiky. Ide o účelovú komunikáciu popri železničnej trati, ktorá je verejne prístupná a daná na všeobecné užívanie. Nie je pravdou teda tvrdenie, že A. nemá prístup k uvedeným zbytkovým parcelám. Každý vlastník domov a pozemkov má prístup k svojim nehnuteľnostiam z obecných komunikácií (z ciest), a to aj napriek tomu, že netvoria jeho vlastníctvo. Účelom účelových komunikácií je práve tzv. všeobecné užívanie, pričom k týmto patria aj poľné cesty a sú určené na všeobecné užívanie. Pokiaľ ide o KNE parcely č. 227/2, 228/2, 229/2, 230/2, tieto susedia s KNE parcelou č. 785/3 trvalý trávny porast o výmere 1683 m2 zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX ako spoločná nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z. a KNE parcela č.
231 susedí s KNE parcelou č. 784 ostatná plocha o výmere 718 m2 zapísanou na liste vlastníctve č. XXXX ako spoločná nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z. Táto spoločná nehnuteľnosť slúžila v minulosti a slúži aj naďalej ako prístupová cesta k uvedeným nehnuteľnostiam, a teda vyvlastnením nedošlo nejakým spôsobom k zmene pomerov. Žalobca opakovane odkázal na výklad § 110 ods. 3 stavebného zákona. Pokiaľ ide o parcelu KNE č. 233/1, táto je v spoluvlastníctve Z. A. v podiele 3/6 a O. A. v podiele 1/6 a susedí s KNE parcelou č. 787/2 ostatná plocha o výmere 527 m2 vo vlastníctve Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že menovaní majú ku KNE parcele č. 233/1 zabezpečený prístup po účelovej komunikácii. Ku KNE parcele č. 233/2 uviedol, že táto priamo susedí s KNE parcelou č. 784 ostatná plocha o výmere 718 m2 zapísanou na LV č. XXXX ako spoločná nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z., kde pod poradovým číslom 141 je vedená Z. A. ako podielová spoluvlastníčka v podiele 2016000/457732800, čo znamená, že cez túto parcelu, kde Z. A. vlastní spoluvlastnícky podiel, má zabezpečený prístup na KNE parcelu č. 233/2. Na KNE parcelu č. 784 má Z. A. zabezpečený prístup cez parcelu č. 785/3 trvalý trávny porast o výmere 1683 m2, na ktorej má Z. A. pod poradovým číslom 141 spoluvlastnícky podiel v rozsahu 2016000/457732800. Na KNE parcelu č. 785/3 je priamy prístup zo Školskej ulice v Gbeľanoch. Žalovaný sa k existencii prístupu ku KNE parcele č. 233/2 cez KNE parcelu č. 784, ktorá priamo susedí s KNE parcelou č. 233/2 nevyjadril, práve naopak tvrdil, že KNE parcela č. 784 je vo vlastníctve urbariátu, pričom z listu vlastníctva XXXX jednoznačne vyplýva, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, v ktorej má Z. A. spoluvlastnícky podiel, a teda má priamo zo svojej parcely, v ktorej je spoluvlastníčkou zabezpečený prístup na KNE parcelu č. 233/2. Na túto parcelu je priamy prístup cez KNE parcelu č. 785/3, na ktorej má taktiež Z. A. spoluvlastnícky podiel a na túto parcelu je priamy prístup zo Školskej ulice v Gbeľanoch. Týmto prístupom cez vlastnú parcelu Z. A. KNE parcela č. 233/2 sa žalovaný vôbec nezaoberal. Poukázal na nemožný prístup z opačnej strany z cesty Gbeľany - Mojš. Tvrdenie žalovaného, že na KNE parcelu č. 784 je možný prístup len po pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, a to cez KNC parcelu č. 829/34, 829/101, 829/100 sa nezakladá na pravde, pretože prístup na uvedenú parcelu, ktorá priamo susedí s parcelou č. 233/2 je možný cez KNC parcelu č. 785/3, na ktorú je priamy prístup zo Školskej ulice v Gbeľanoch a s touto skutočnosťou sa žalovaný vo svojom vyjadrení absolútne nevysporiadal a ani sa k tejto skutočnosti nevyjadril. Pokiaľ ide o KNE parcelu č. 242/3 orná pôda o výmere 2149 m2, žalobca poukázal na to, že v súčasnej dobe je táto zastavaná miestnou komunikáciou s názvom Železničná ulica, ktorá bola vybudovaná už dávno predtým, ako došlo k vyvlastňovaniu v prospech Žilina Invest, s. r. o. Na túto parcelu je teda priamy prístup po Železničnej ulici, pod ktorou sa uvedená parcela nachádza. Tvrdenie žalovaného, že KNE parcely č. 242 a 242/3 sú nedostupné realizáciou komunikácie sa nezakladajú na pravde, lebo s vyvlastnením nemajú tieto parcely nič spoločného, parcela č. 242/3 ešte dávno predtým ako došlo k predmetnému vyvlastneniu bola zastavaná miestnou komunikáciou. Tiež zopakoval, že vlastníci dotknutých pozemkov získali právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zákona, a preto sa nemôže v spisovom materiáli okresného úradu nachádzať žiaden doklad preukazujúci vydržanie v prospech vlastníkov, keďže k vydržaniu vlastníckeho práva došlo zo zákona automaticky, pokiaľ sa uvedený prechod pokojne, nerušene a dobromyseľne užíva po dobu dlhšiu ako 10 rokov, pričom táto skutočnosť je jednoznačne preukázaná samotným faktom, že minimálne od ukončenia výstavby cesty, čo predstavuje dobu dlhšiu ako 10 rokov, sa tento prechod využíva a využíva ho v mene vlastníkov ich nájomca spoločnosť AGRA - VÁH, s. r. o. Žalobca ďalej zopakoval, že vlastníci pozemkov majú zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území M. KNE parcela č. 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1, 231/2, 233/1, 233/2 a 242/1 cez parcely, ako to už uvádzal v podanej žalobe. V ďalšej časti podania žalobca opakoval viaceré argumenty, ktoré už v danom podaní uviedol, resp. ktoré už uvádzal v žalobe. Pokiaľ ide o KNE parcely č. 242/2 a 242/3, už v rozhodnutí okresného úradu, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 06.12.2016 sa konštatuje, že KNE parcely č. 242/3 a 242/2 nie sú dotknuté realizáciou komunikácie. Na miestnej ohliadke správy orgán zistil a uviedol aj do zápisnice, že zostávajúce parcely KNE 242/2 a 242/3 neboli vôbec dotknuté realizáciou komunikácie. Nikto z prítomných na ohliadke proti uvedenému nenamietal. Skutočnosť, že tieto parcely realizáciou komunikácie neboli vôbec dotknuté, preukazujú aj podklady v spisovom materiáli - mapový podklad U. J. na ohliadke, geometrické zameranie parciel GP 20/2016 zo dňa 04.02.2016 vyhotovený SLOVGEO s. r. o. Žilina. Z uvedeného vyplýva, že nebolo dôvodné vyvlastnenie o tieto parcely rozšíriť. Táto skutočnosť sa konštatuje aj v zápisnici z miestnej ohliadky zo dňa 26.05.2016. Medzi vyvlastnenou KNC parcelou č. 829/30 a zbytkovou KNE parcelou č. 242/1 a spornými KNE parcelami č. 242/2 a 242/3 v čase vyvlastnenia už existovali nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako KNC parcely č. 832/6, 832/7, 832/8, 832/4, 832/11, na ktorých sú postavené aj stavby, a to konkrétne na KNC parcele č.
832/10 stavba súpisné číslo XXX administratívna budova. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že medzi zbytkovou KNE parcelou č. 242/1 a KNE parcelou č. 242/3 sú uvedené parcely a stavby vo vlastníctve tretích osôb, a preto nie je možné tvrdiť, že KNE parcela č. 242/3 je zbytkovou parcelou KNE parcely č. 242/1, pretože už v čase vyvlastnenia pozemkov pod cestu uvedené stavby a parcely vo vlastníctve tretích osôb existovali.
6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na to, že žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti, a preto zotrval na svojich tvrdeniach, ktoré už uviedol vo vyjadrení k žalobe, pričom žiadal, aby súd žalobu zamietol.
7. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
9. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
10. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd zistený nasledovný skutkový stav.
11. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 24855/2015/B624-SV/66837/Ka zo dňa 26.10.2015, postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie O. A., O. L., A. Z., A. A., Z. A., Y. A. a A. A. podané proti výroku o vyvlastnení a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2/ B/2013/002862/00909/To-G2,3 zo dňa 04.11.2013 v časti výroku o vyvlastnení označených pozemkov. Postupom podľa § 59 ods. 3 ministerstvo označené rozhodnutie v časti výroku o zamietnutí žiadosti O. A., O. L., A. Z., A. A., Z. A., Y. A. a A. A. na rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov parcela KNE 223/1, KNE 225/103, KNE 226/1, KNE 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1, 231/2, 233/1, 233/2, 242/1, 242/2, 242/3, 242/4, všetko katastrálne územie M. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Ministerstvo postupovalo vo veci v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo/119/2015 zo dňa 09.06.2015, ktorý považoval preskúmavané rozhodnutie za nepreskúmateľné v časti týkajúcej sa rozšírenia vyvlastnenia zostávajúcich častí pozemkov. K posúdeniu žiadosti o rozšírenie vyvlastnenia aj na zostávajúce časti pozemkov v odôvodnení citovaného rozsudku uviedol, že správnu úvahu na skutočnosť, či zostatkové parcely vzniknuté po vyvlastnení možno užívať len s neprimeranými ťažkosťami musí vykonať správny orgán na základe dokazovania vykonaného v súčinnosti s účastníkmi konania. Správna úvaha nemôže byť nahradená znaleckým posudkom a obsah pojmu neprimerané ťažkosti nie je odbornou otázkou pre znalca. Najvyšší súd SR konštatoval, že v danom prípade takáto správna úvaha absentovala, pričom správna úvaha musí byť vykonaná ku každej parcele alebo k jej dotknutej časti samostatne a nie zovšeobecňujúcim paušálnym záverom.
12. Výzvou zo dňa 15.12.2015 správny orgán prvého stupňa požiadal navrhovateľa vyvlastnenia - Žilina Invest, s. r. o. o doplnenie návrhu, a to o aktuálny znalecký posudok, resp. aktualizáciu znaleckého posudku č. 107/2013, ktorý bude oceňovať KNE parcely v katastrálnom území M., ktoré sú predmetom konania, tiež o geometrický plán, ktorý zameria označené parcely a rovnako žiadal predložiť aktuálne listy vlastníctva na predmetné parcely.
13. Na výzvu reagoval žalobca, ktorý dňa 02.03.2016 predložil správnemu orgánu prvého stupňa jednotlivé listy vlastníctva, ako aj Geometrický plán č. 20/2016 zo dňa 03.02.2016 a tiež znalecký posudok vyhotovený U.. A. B..
14. Správny orgán prvého stupňa vo veci nariadil miestnu ohliadku spojenú s ústnym pojednávaním, pokiaľ ide o pozemky KNE č. 223/1, 225/103 a 226/1, a to na 24.05.2016 o 9:30 hod. Účastníci boli upozornení, že pokiaľ majú námietky proti vyvlastneniu podľa
§ 113 ods. 3 stavebného zákona, musia ich uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník konania uplatniť v územnom konaní podľa stavebného zákona sa neprihliada.
15. Následne správny orgán prvého stupňa nariadil ústne pojednávanie ohľadom ďalších pozemkov - KNE 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1, 231/2, 233/1, 233/2, 242/1, 242/2, 242/3 a 242/4. Miestna ohliadka bola nariadená na 26.05.2016 o 9:30 hod., pričom účastníkom bolo dané do pozornosti, že do podkladov rozhodnutia môžu nahliadnuť pred dňom ústneho pojednávania na tunajšom úrade počas stránkových dní v určenom čase s tým, že pokiaľ majú námietky proti vyvlastneniu podľa § 113 ods. 3 stavebného zákona, musia ich uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté, alebo ktoré mohol účastník konania uplatniť v územnom konaní podľa stavebného zákona sa neprihliada.
16. Zo zápisnice z miestnej ohliadky uskutočnenej dňa 26.05.2016 o 9:30 hod. v katastrálnom území M. na pozemkoch KNE 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1, 231/2, 233/1, 233/2, 242/1, 242/2, 242/3 a 242/4 okrem iného vyplýva, že parcela č. 242/1 - neprístupná pre výškové rozdiely, parcela č. 242/3 - nedotknutá realizáciou komunikácie, parcela č. 242/2 - nedotknutá realizáciou komunikácie, parcela č. 233/1 - od železnice, nie je prístup zo strany komunikácie, bránia výškové rozdiely, t. j. aj parcely č. 231/1, 230/1, 229/1, 228/1, 227/1. Pani A. uviedla, že na pôvodnú parcelu KNE 233 sa dalo dostať po komunikácii smerom na železničnú stanicu, z nej odbočka na poľnú cestu, ktorá časť je teraz pod parcelou č. 829/32, teraz vo vlastníctve Žilina Invest, s. r. o., od cesty smerom k potoku vo vlastníctve Urbáru Gbeľany. Správny orgán ďalej uviedol, ako to vyplýva zo zápisnice, že „na parcely KNE č. 233/2, 230/2, 829/76, 829/75, 829/74 tým istým spôsobom". Pokračovanie parcely č. 829/32 smerom k potoku je parcela KNE č. 784, mapový podklad predložil zástupca Žilina Invest, s. r. o., pri potoku je v katastri vedená cesta 780/3. Všetky pozemky sú poľnohospodársky využívané, je vyhotovená fotodokumentácia. Pozemky sú využívané spoločnosťou AGRA - VÁH Varín. Ďalej z vyjadrenia spoločnosti Žilina Invest, s. r. o. vyplýva, že podľa predloženej mapy je zrejmé, že je potrebné zriadiť vecné bremeno cez parcelu v jeho vlastníctve, dotknutých vlastníkov osloviť zmluvami, už sa vyhotovuje geometrický plán, preto žiadal o prerušenie konania na 60 dní na predloženie riešenia prístupu k parcelám č. 233/2, 230/2, 229/2, 228/2, 227/2.
17. Správny orgán prvého stupňa následne vyzval žalobcu listom zo dňa 27.05.2016 o predloženie spôsobu riešenia prístupu na zostávajúce parcely KNE č. 233/2, 230/2, 229/2, 228/2 a 227/2. Do doplnenia vyvlastňovacieho návrhu vyvlastňovacie konanie prerušil.
18. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím číslo OU-ZA-OVBP2-2016/002496/1/AJA zo dňa 14.06.2016 rozhodol podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona o rozšírení vyvlastnenia o parcely KNE č. 223/1, 225/103 a 226/1 katastrálne územie M. trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech Žilina Invest, s. r. o. Zároveň rozhodol o náhrade za vyvlastnenie postupom podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona.
19. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy rozhodnutím č. 23022/2016/B624-SV/57443/Ho zo dňa 14.09.2016 rozhodlo o zamietnutí podaných odvolaní a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA- OVBP2-2016/002496/1/AJA zo dňa 14.06.2016.
20. Podaním zo dňa 26.10.2016 žalobca navrhol zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 109 ods. 1 stavebného zákona, a to v prospech vlastníkov KNE parciel č. 227/1, 228/1, 229/1, 230/1, 231/1, 233/1 a 242/1.
21. Ďalším podaním zo dňa 28.10.2016 žalobca navrhol postupom podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníkov KNE parciel č. 227/2, 228/2, 229/2, 230/2, 231/2, 233/2 a 242/4 k. ú. M..
22. Podaním zo dňa 10.11.2016 žalobca predložil návrhy zmlúv o zriadení vecného bremena, pričom deklaroval, že tieto preukazujú jeho snahu právne vyriešiť problematiku prístupu na jednotlivé KNE parcely tak, aby sa podieloví spoluvlastníci, resp. výluční vlastníci (oprávnení z vecného bremena)
mohli na svoje nehnuteľnosti dostať tak peši, ako aj poľnohospodárskymi mechanizmami za účelom vykonávania poľnohospodárskych prác. Na základe týchto zmlúv žiadal správny orgán rozhodnúť tak, že vyvlastnenie nebude rozšírené o tzv. zbytkové, resp. zostávajúce pozemky, a to konkrétne KNE parcela č. 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1, 231/2, 233/1, 233/2, 242/1, 242/2, 242/3 a 242/4. Pokiaľ ide o KNE parcely č. 242/2 a 242/3 k. ú M. správny orgán na ohliadke dňa 26.05.2016 konštatoval, že k týmto parcelám majú vlastníci zabezpečený prístup a nie sú dotknuté realizáciou komunikácie. Zdôraznil, že z jeho strany bolo vyvinuté maximálne úsilie na to, aby vlastníci pozemkov mali právnym spôsobom zabezpečený prístup k ich nehnuteľnostiam, a to vecným bremenom zriadeným in rem.
23. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2016/002496/ AJA zo dňa 06.12.2016 rozhodol podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona tak, že zamietol žiadosť vlastníkov o rozšírenie vyvlastnenia o zostávajúce časti parciel - KNE 227/1, 227/2, 228/1, 228/2, 229/1, 229/2, 230/1, 230/2, 231/1, 231/2, 233/1, 242/1, 242/2, 242/3 k. ú. M. (časť A rozhodnutia), a zároveň rozšíril vyvlastnenie o parcelu KNE 242/4 k. ú M. trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech Žilina Invest, s. r. o. (časť B rozhodnutia). Správny orgán prvého stupňa rozhodol tiež o náhrade za vyvlastnenie.
24. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, rozsudkom sp. zn. 30S/80/2016 zo dňa 04.12.2018 zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23022/2016/B624-SV/57443/Ho zo dňa 14.09.2016, pričom zároveň rozhodol o trovách konania. Správny súd sa v zmysle odôvodnenia rozsudku stotožnil so skutkovými zisteniami žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ako aj s ich právnym posúdením. Mal za to, že v danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky na aplikáciu § 110 ods. 3 stavebného zákona, teda na rozšírenie vyvlastnenia aj na zostávajúce časti vyvlastnených nehnuteľností na základe žiadosti ich vlastníkov v prospech žalobcu. K aplikácii § 110 ods. 3 stavebného zákona uviedol, že nevyhnutnou podmienkou nielen pre realizáciu práva užívať vec je existencia prístupovej komunikácie k pozemku. Právo prístupu môže byť realizované z verejných komunikácií, avšak aj zo súkromných pozemkov za predpokladu existencie zákonného, resp. zmluvného titulu. Táto podmienka musí byť splnená v čase rozhodnutia správneho orgánu o rozšírení vyvlastnenia, pričom právo prechodu musí byť zriadené v prospech vlastníka pozemkov, resp. viazané in rem, teda k pozemkom samotným. Požiadavke zákonodarcu na „využiteľnosť" predmetu vlastníctva teda nemôže zodpovedať napr. prechod cez cudzí pozemok bez zákonného, resp. zmluvného titulu spočívajúce len v strpení prechodu vlastníkom pozemku bez vôle zabezpečiť tomuto prechodu bez právneho titulu. Rovnako nie je právne relevantné, že prípadné zmluvné právo prechodu prináleží tretej osobe napr. nájomcom pozemkov, ktorí pozemky, ktoré majú byť predmetom rozšíreného vyvlastnenia, aktuálne užívajú. Preto zistenie správneho orgánu, že pozemky sú užívané v rámci väčšieho celku súkromnou organizáciou a na uvedené zistenie nadväzujúca námietka žalobcu, že je tým preukázaný prístup k sporným pozemkom, nie je právne relevantná. Pretože zrealizovanie pozemnej komunikácie zabránilo prístupu k pozemkom pôvodným spôsobom, je bezpredmetné skúmať, akým titulom uvedenú prístupovú cestu ďalší účastníci v minulosti užívali. Žalobca v administratívnom konaní nepredložil, resp. neoznačil dôkaz, prípadne netvrdil, že ďalší účastníci majú prístup (v zmysle existujúceho zmluvného alebo zákonného titulu zaručujúceho vlastníkom trvalý, resp. opätovný výkon práva) k zostávajúcej časti pozemkov z iných nehnuteľností. Pokiaľ účastníci označili ako prístupovú cestu k dosiaľ nevyvlastnenej časti pozemkov cestu, ktorú nie je možné v súčasnosti možné využívať pre výstavbu pozemnej komunikácie a ohliadkou, v ktorej nevyšli najavo iné prístupové cesty, pričom žalobca najneskôr na ústnom pojednávaní uvedené tvrdenie ďalších účastníkov nenamietal (§ 113 ods. 3 stavebného zákona), považoval aj správny súd v takomto rozsahu zistený skutkový stav správnym orgánom za dostatočný z hľadiska aplikácie § 110 ods. 3 stavebného zákona pre rozhodnutie o rozšírení vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov z dôvodu nemožnosti ich využívania. Správnemu orgánu neprináležalo právo zriaďovať vecné bremeno práva prechodu v prospech ďalších účastníkov k niektorému zo susedných pozemkov, a to ani k žalobcom označenej parcele, keďže v čase rozhodnutia žalovaného nebol žalobca ako vyvlastniteľ jej vlastníkom.
25. Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia výstavby, rozhodnutím č. 30342/2019/ SV/98517 zo dňa 29.11.2019 rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA- OVBP2-2016/002496/AJA zo dňa 06.12.2016 vo výroku A o rozšírení vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemku zrušilo a vec vrátilo tomuto orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie vo výroku B nebolo predmetom odvolacieho konania, preto ostalo nezmenené. Z rozhodnutia vyplýva, že
v zmysle dokazovania okresného úradu majú odvolatelia (A. Z. A., O. A. a A. A.) prístup na zostávajúce časti pozemkov, ktoré sú predmetom žiadosti o rozšírenie vyvlastnenia, len cez cudzie pozemky v katastrálnom území M. - novovytvorené pozemky vo vlastníctve Žilina Invest, s. r. o. a cez pozemok parcela KNE č. 784, ktorý bol súčasťou poľnej cesty a je v spoluvlastníctve urbariátu a parcelu KNE č. 243 vo vlastníctve W. D. rod. A. Y..
26. Podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.
27. Podľa § 114 ods. 2 stavebného zákona rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom určuje najmä a) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, d) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.
28. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
29. V správnym súdom prejednávanej veci podstatou sporu bola otázka, či boli splnené zákonné podmienky, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 110 ods. 3 veta tretia stavebného zákona pre vyvlastnenie tzv. zvyškových parciel vo vlastníctve ďalších účastníkov v rade 1/ až 4/, t. j. či ďalší účastníci nemôžu využívať zostávajúcu časť pozemkov, prípadne či zostávajúcu časť pozemkov môžu využívať len s neprimeranými ťažkosťami.
30. Žalovaný dospel k záveru, že ďalší účastníci môžu využívať zostávajú časť pozemkov (ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu verejnoprospešnej stavby) rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením (pozemky sú využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu), avšak ďalší účastníci majú prístup na zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo vlastníctve žalobcu.
31. Zo zápisnice z miestnej ohliadky uskutočnenej v danej veci dňa 26.05.2016 okrem iného vyplýva ohľadom každej jednej z parciel č. 242/2 a 242/3, k. ú. M. konštatovanie „nedotknuté realizáciou komunikácie". Bližšie vysvetlenie zápisnica neponúka. K daným parcelám v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal, že tieto sú čiastočne zastavané miestnou komunikáciou
- Železničnou ulicou, pričom k tomuto stavu došlo pred vyvlastnením, a teda vyvlastnením ostala situácia nezmenená. Existujúci stav na týchto parcelách nebol teda vyvolaný vyvlastnením. K ostatným vyvlastneným parcelám žalobca argumentoval v konkrétnostiach, že vlastníci k nim majú zabezpečený prístup.
32. Na úvod správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorú žalobca videl v absencii posúdenia stavu prístupu k dotknutým parcelám pred a po rozhodnutí o vyvlastnení.
33. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných
prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom toho, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
34. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
35. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku v nadväznosti na § 114 ods. 2 stavebného zákona. Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
36. Žalobca (okrem iného) v odvolaní uplatnil odvolaciu námietku, v zmysle ktorej sa niektorým účastníkom nezmenil prístup k parcelám, ktoré sú predmetom konania, resp. prístup je možný cez parcely, ku ktorým majú ďalší účastníci spoluvlastnícky podiel alebo sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, ako aj námietku, že ďalší účastníci majú prístup k zostávajúcim pozemkom, pretože nadobudli vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu.
37. V prejednávanej veci sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vecne nevysporiadal s uvedenými námietkami, t. j. žalobca nedostal od žalovaného žiadnu odpoveď na konkrétnu námietku o existencii prístupu ďalších účastníkov na pozemky, ktoré sú predmetom konania, a najmä nevysvetlil postup v prípade KNE parciel č. 242/2 a 242/3, k. ú. M., ktoré neboli dotknuté vyvlastnením (nie je jasné, ako toto konštatovanie uvedené v zápisnici z ohliadky prepojiť s postupom smerujúcim k ich vyvlastneniu podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona), pričom k námietke existencie práva prechodu plynúceho z vecného bremena titulom vydržania sa žalovaný obmedzil len na konštatovanie nedôvodnosti takej námietky. Na tomto mieste správny súd osobitne akcentuje závery vyslovené v rozhodnutí Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja č. 24855/2015/B624-SV/66837/Ka zo dňa 26.10.2015, kde sa konštatuje, že okresný úrad bol povinný vykonať dokazovanie pri každej namietanej parcele samostatne, k čomu správny súd dodáva, že tento postup sa mal následne prejaviť aj v odôvodnení aplikácie § 110 ods. 3 veta tretia stavebného zákona individuálne vo vzťahu ku každej parcele.
38. Správny súd podotýka, že označené odvolacie námietky žalobcu boli relevantné (t. j. týkajúce sa veci) a zároveň konkrétne (t. j. formulované dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, Bochan v. Ukrajina, Krasulya v. Rusko) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený" (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. S námietkami takéhoto charakteru, ako je zrejmé z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR, je povinný sa orgán verejnej správy (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o jej „opodstatnenosti" (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti" inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy, v opačnom prípade správny orgán poruší právo účastníka konania na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je riadne odôvodnenie rozhodnutia. Práve vysporiadanie sa so všetkými relevantnými a konkrétnymi odvolacími námietkami účastníka konania môže zabrániť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov, resp. žalôb.
39. Žalobca mal dostať vzhľadom na vyššie uvedené právnoteoretické postuláty konkrétnu odpoveď na svoju námietku v otázke existencie prístupu ďalších účastníkov k zostávajúcim častiam nehnuteľností, keď práve od zodpovedania označenej otázky závisí záver správneho orgánu o naplnení hypotézy
citovaného ustanovenia § 110 ods. 3 veta tretia stavebného zákona pre vyvlastnenie zostávajúcich nehnuteľností. Žalovaný mal dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť označené odvolacie námietky žalobcu a posúdiť opodstatnenosť takýchto námietok vo svetle aplikovaných nielen hmotnoprávnych, ale aj procesnoprávnych predpisov. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, porušil citované ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste pre úplnosť podotknúť, že nie je povinný, avšak ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov a dopĺňať nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vlastnými úvahami o opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti odvolacích námietok žalobcu.
40. Vzhľadom na absenciu preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musel správny súd s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). Na záver správny súd uvádza, že z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sa nemohol meritórne zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia.
41. Úlohou žalovaného v novom konaní bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu a v rozhodnutí sa vysporiadať so všetkými relevantnými a konkrétnymi odvolacími námietkami v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Len vo všeobecnosti správny súd dodáva, že samotné neuplatnenie námietky v koncentračnej lehote neumožňuje rezignovať správnemu orgánu na právo účastníka na spravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou je, aby účastník dostal odpoveď na svoju relevantnú a konkrétnu námietku, hoc by to bola odpoveď, že táto námietka je nedôvodná z hľadiska správnym orgánom aplikovaných procesno-právnych, resp. hmotno-právnych predpisov. Na splnení tejto povinnosti správnym orgánom je nevyhnutné dôsledne trvať, pretože sa tak eliminuje aj podávanie nedôvodných opravných prostriedkov, resp. žalôb. Je potrebné doplniť, že uplatnenie koncentračnej zásady stavebný úrad nezbavuje povinnosti postupovať v konaní v zmysle zásady zákonnosti vyjadrenej v § 3 ods. 1 správneho poriadku (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp 27/2011 zo dňa 28.06.2012).
42. Pre úplnosť správny súd dodáva, že na nariadenom pojednávaní dňa 29.11.2022 zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania LV č. XXXX a snímka mapy, LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, kat. úz. M. a GP 76/2004 z nasledovných dôvodov. Pre správny súd je podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým skutkovým stavom je správny súd viazaný. V prejednávanej veci naviac neboli ani splnené podmienky, ktoré má na mysli ust. § 120 SSP, pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t. j. dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) SSP.
43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Správny súd náhradu trov konania nepriznal ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 4/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd.
44. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.