Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Q.. X. O., O. S. Č.. X, O. O., zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Radlinského č. 17/8, Dolný Kubín proti odporcovi: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -344 zo dňa 22. septembra 2014 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru; o priznanie náhrady mzdy z neplatne rozviazaného pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere s odporcom na dobu neurčitú v pracovnej pozícii vedúci výrobného štábu. Odporca listom zo dňa 08.07.2010 oznámil navrhovateľovi skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa , keďže vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa sa stal nadbytočným. V súvislosti s uvedeným skončením pracovného pomeru bol medzi účastníkmi uzatvorený zmier schválený Okresným súdom Banská Bystrica uznesením zo dňa 28.04.2011, č. k. -69, v rámci ktorého odporca uznal, že výpoveď zo dňa 08.07.2010 je neplatná. Účastníci uzatvorili Dohodu o sporných nárokoch a ich urovnaní zmierom, v ktorej sa dohodli, že odporca bude navrhovateľovi prideľovať od 02.05.2011 prácu podľa pôvodnej pracovnej zmluvy. Odporca dňa 31.03.2011 vydal rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia a znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a o iných organizačných zmenách spočívajúcich v racionalizačných opatreniach zamestnávateľa. Štatutárny zástupca odporcu vydal dňa 08.06.2011 rozhodnutie, ktorým zrušil funkčné miesto navrhovateľa - vedúci výrobného štábu ako nadbytočné. Odporca listom zo dňa 23.06.2011 oznámil navrhovateľovi, že na základe písomného rozhodnutia generálnej riaditeľky zo dňa 08.06.2011 bolo jeho funkčné miesto zrušené z dôvodu organizačných zmien a odporca nemá možnosť ponúknuť mu iné vhodné pracovné miesto, z toho dôvodu s ním končí pracovný pomer výpoveďou podľa . Navrhovateľ oznámil odporcovi, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a požiadal ho o ďalšie zamestnávanie. Odporca schválil Organizačný poriadok zverejnený vo Vestníku dňa 16.03.2011. Odporca požiadal listom zo dňa 08.06.2011 zástupcu zamestnancov - odborovú organizáciu ZO OZM pri STV Banská Bystrica (P.Š. W. - predseda) o prerokovanie rozhodnutia generálnej riaditeľky o zrušení funkčného miesta navrhovateľa s tým, že s navrhovateľom bude skončený pracovný pomer výpoveďou podľa . Na tom istom liste je zároveň uvedené, že bolo prerokované výborom odborovej organizácie OZM ZV STV Banská Bystrica dňa 16.06.2011.

Zároveň listom zo dňa 20.06.2011 bolo prerokovanie doručené G. O., predsedníčke ZO OZM pri Sro a OZM. Listom zo dňa 10.06.2011 požiadala G. O., predsedníčka OZM o doručenie žiadostí o prerokovanie podľa a Kolektívnej zmluvy z dôvodu, že na kolektívnom vyjednávaní dňa 26.01.2011 sa zmluvné strany dohodli, že korešpondencia, ktorá sa dotýka viacerých odborových organizácií bude realizovaná prostredníctvom predsedníčky ZO OZM pri Sro a OZM. Týmto listom požiadala o prerokovanie rozhodnutia generálnej riaditeľky o zrušení funkčných miest zamestnancov a jednotlivé žiadosti o prerokovanie výpovede, ktoré prevzala dňa 10.06.2011, týkajúce sa mimo iného aj navrhovateľa. Listom zo dňa 21.06.2011 doručili členovia OZM STV BB G. O. zápis zo zasadnutia svojich členov, na ktorom súhlasili s vystúpením z OZM k 30.04.2011 a registráciou do SLOVES k 01.05.2011. ZV OZM v STV Bratislava požiadala o registráciu následníckej odborovej organizácie listom zo dňa 26.04.2011. Odporca vyhotovil zápis zo stretnutia k zrušeniu funkčného miesta zo dňa 24.06.2011, podľa ktorého bolo navrhovateľovi oznámené zrušenie jeho funkčného miesta, zároveň bol oboznámený s možnosťami rozviazania pracovného pomeru. Podľa systemizácie zamestnancov ku dňu 01.06.2011 boli na v štúdiu RTVS Banská Bystrica - STV - Produkcia zaradení zamestnanci - navrhovateľ ako vedúci výrobného štábu a W. Š.R. ako vedúca OVP. Podľa systemizácie zamestnancov ku dňu 01.09.2011 boli na v štúdiu RTVS Banská Bystrica - STV - Produkcia zaradení zamestnanci

- navrhovateľ ako vedúci výrobného štábu, A. W. ako vedúca výrobného štábu, A. F. J. ako vedúca výrobného štábu a V. Y. ako dispečer. Podľa systemizácie zamestnancov ku dňu 31.12.2011 boli na v štúdiu RTVS Banská Bystrica - STV - Produkcia zaradení zamestnanci - A. W. ako vedúca výrobného štábu, A. F. J. ako vedúca výrobného štábu a V. Y. ako dispečer. Podľa Katalógu pracovných miest a funkcií odporcu zverejneného vo Vestníku dňa 28.06.2011 je na pozíciu vedúceho výrobného štábu požadované úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie. Odporca oznámil dňa 06.04.2011 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny informáciu o plánovanom hromadnom prepúšťaní. S Úradom zároveň hromadné prepúšťanie prerokoval dňa 19.04.2011. Odporca rokoval so zástupcami zamestnancov dňa 05.04.2011 ohľadom hromadného prepúšťania. Podľa Kolektívnej zmluvy odporcu na obdobie od 26.01.2011 do 31.12.2013 čl. 3 ods. 2 sa odporca zaviazal, že znižovanie plánovaného počtu funkčných miest bude vykonávať v prvom rade u tých zamestnancov, ktorí porušujú pracovnú disciplínu a u zamestnancov, ktorí nespĺňajú predpoklady alebo stanovené požiadavky pre riadny výkon práce, u zamestnancov s pracovným pomerom na dobu určitú až po skončení doby uvedenej v pracovnej zmluve, t.j. ako miesto neobsadené. Zároveň sa zaviazal, že nepristúpi k rozviazaniu pracovného pomeru ak to nebude nevyhnutné s osamelými zamestnancami alebo oboma manželmi starajúcimi sa o nezaopatrené deti. Podľa osobných listov zamestnancov mala zamestnankyňa A. J. dosiahnuté odborné vzdelanie s maturitou a A. W. vysokoškolské vzdelanie. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. ; a ; a ; ; , , , ; a konštatoval, že odporca v konaní preukázal, že splnil všetky zákonom stanovené hmotnoprávne predpoklady skončenia pracovného pomeru. Rozhodnutím Generálnej riaditeľky zo dňa 08.06.2011 odporca zrušil funkčné miesto navrhovateľa

- vedúci výrobného štábu ako nadbytočné. Uvedenému rozhodnutiu predchádzalo prerokovanie hromadného prepúšťania s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 19.04.2011. Odporca zároveň rokoval o hromadnom prepúšťaní aj so zástupcami zamestnancov dňa 05.04.2011. S navrhovateľom zrušenie funkčného miesta riadne prerokoval a následne mu doručil výpoveď. Pokiaľ ide o splnenie ponukovej povinnosti odporcu, zo systemizácie miest vyplýva, že k 01.06. 2011 boli na oddelení, na ktorom bol zaradený navrhovateľ, dvaja zamestnanci, k 01.09.2011 boli na oddelení zaradení štyria zamestnanci, okrem navrhovateľa a A. W.S. U. A. J. F., všetci vo funkcii vedúci výrobného štábu a V. Y. vo funkcii dispečera, pričom A. J. F. bola presunutá z iného oddelenia. Následne k 31.12.2011 boli na uvedenom oddelení zaradení traja zamestnanci - A. J. F., A. W. (obe vo funkcii vedúci výrobného štábu) a V. Y. (dispečer). Vzhľadom k tomu, že išlo o celoplošnú organizačnú zmenu prebiehajúcu u odporcu, nemožno vyvodiť, že navrhovateľ sa nestal pre odporcu nadbytočným s ohľadom na presuny zamestnancov medzi jednotlivými oddeleniami, nakoľko zamestnankyňa A. J. F. bola presunutá z oddelenia, ktoré ako také zaniklo, čo samozrejme korešponduje s požiadavkou optimalizácie a racionalizácie pri hromadnom prepúšťaní. Napokon, v čase po daní výpovede navrhovateľovi, zostali na predmetnom oddelení traja zamestnanci, z toho dvaja vo funkcii vedúci výrobného štábu. Zo systemizácie miest zároveň nevyplynulo, že odporca v čase výpovede disponoval vhodnými pracovnými miestami pre navrhovateľa. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že funkcia vedúceho výrobného štábu je totožná s funkciou produkčného, uvedené sa v konaní nepreukázalo vzhľadom na Katalóg pracovných miest a funkcií odporcu, v ktorom sa tieto dve pracovné zaradenia uvádzajú nezávisle. Zároveň z Katalógu vyplýva, že na funkčné miesto vedúceho

výrobného štábu sa vyžaduje úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie. Je výlučne v kompetencii odporcu ako zamestnávateľa rozhodnúť, ktorého zo zamestnancov zastávajúcich rovnakú funkciu sa bude prepúšťanie dotýkať. Tvrdenie navrhovateľa, že sa nestal nadbytočným vzhľadom na zmluvy uzatvorené po jeho výpovedi s externými pracovníkmi, týkajúce sa programov, ktoré dovtedy zabezpečoval navrhovateľ, prípadne vzhľadom na výpoveď svedkyne A. F.R., že výroba programov na oddelení nestúpla, neobstojí, nakoľko táto samotná skutočnosť nie je dôvodom k vyvodeniu záveru, že uvedeným postupom nedošlo u odporcu k racionalizácii a optimalizácii v celkovom kontexte hromadného prepúšťania. Odporca neporušil ustanovenie čl. 3 ods. 3, nakoľko navrhovateľ nespĺňal status osamelého zamestnanca z dôvodu, že sa nestaral o nezaopatrené dieťa (nemal dieťa zverené do osobnej starostlivosti). Navyše, povinnosť odporcu nepristúpiť k rozviazaniu pracovného pomeru s takýmito zamestnancami nebola striktne v Kolektívnej zmluve uložená, ale v prípade nevyhnutnosti bolo možné rozviazať pracovný pomer aj s osamelými zamestnancami. Odporca zrušenie funkčného miesta a jeho výpoveď prerokoval s odborovou organizáciou ZO OZM pri STV Banská Bystrica na žiadosť zo dňa 08.06.2011, ktorú prostredníctvom G. O. odporca doručil tejto organizácii, čo potvrdila aj vo svojej výpovedi a vyplýva to aj z listinného dôkazu - doručenie žiadosti zo dňa 10.06.2011. Napriek tomu, že z výpovede svedka - P. W., bývalého predsedu ZV ZO STV BB vyplynulo, že nerozumel prečo mala práve táto organizácia prerokovať výpoveď navrhovateľa, keď v tom čase už boli jej členovia zaregistrovaní v SLOVES, súd nepovažoval za preukázané, že výpoveď nebola prerokovaná s príslušnou odborovou organizáciou. Ako vyplynulo z listinného dôkazu - zápisu zo zasadnutia členov OZM STV BB zo dňa 16.06.2011, členovia OZM STV BB súhlasili s vystúpením z OZM k 30.04.2011 a registráciou do SLOVES k 01.05.2011. Vzhľadom k prerokovaniu výpovede zástupcami zamestnancov - ZO OZM pri STV dňa 16.06.2011, prvostupňový súd dospel k záveru, že v rozhodnom čase bola výpoveď prerokovaná s príslušným zástupcom zamestnancov, nakoľko predmetná odborová organizácia až listom zo dňa 16.06.2011 oznámila svoj zámer preregistrovať svojich členov, a navyše k spätnému dátumu, čo nemôže byť pripísané na ťarchu odporcu ako zamestnávateľa s dôsledkom neplatnosti jeho úkonu - prerokovania výpovede s príslušným zástupcom zamestnancov. Pokiaľ ide o listinný dôkaz - žiadosť o registráciu následníckej odborovej organizácie, v danom prípade nešlo o zástupcu zamestnancov, ktorý prerokoval výpoveď navrhovateľa, ale o ZV OZM v STV Bratislava. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa o konaní odporcu v rozpore s dobrými mravmi, prvostupňový súd vyvodil, že skutočnosť, že s odporcom uzatvoril zmier, pričom vzápätí bolo jeho funkčné miesto zrušené, nie je spôsobilá na konštatovanie konania odporcu, ktoré nie je v súlade s dobrými mravmi, nakoľko uznanie neplatnosti prvej výpovede nevylučuje skončenie pracovného pomeru z toho istého dôvodu, naviac, ak v danom prípade išlo o celoplošnú organizačnú zmenu a hromadné prepúšťanie zamestnancov. Rovnako v konaní nebolo preukázané ani prípadný nátlak na osobu navrhovateľa alebo diskriminačné konanie odporcu voči navrhovateľovi, a to ani výsluchom svedka X. P.. O náhrade trov konania rozhodol podľa , podľa ktorého patrí plne úspešnému odporcovi náhrada trov konania. Vzhľadom k tomu, že odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ju nepriznal. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ. Uviedol, že prvostupňový súd bez vážneho dôvodu na pojednávaní dňa 22. 09. 2014 odmietol vykonať dôkaz oboznámením originálu zoznamu voľných miest ku dňu 09. 12. 2011, ktorý má vysoký výpovednú hodnotu, vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti, ohľadom neexistencie výpovedného dôvodu. V rozpore s ust. a zásadou rovnosti strán sa prvostupňový súd snaží bagatelizovať závažnosť porušení práv jeho práv v zmysle čl. 3 ods. 3, písm. a) Kolektívnej zmluvy. Prvostupňový súd tiež nesprávne vyhodnotil nadbytočnosť zamestnanca keď rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo reálne realizované pretože zamestnávateľ prideľoval navrhovateľovi počas výpovednej lehoty prácu. Zo žiadosti podľa o prerokovaní výpovedí zo dňa 08. 06. 2011 vyplýva, že generálna riaditeľka Y. P.. Q. G. podpísala žiadosť, v ktorej sa ďalej uvádza, že vopred žiadajú príslušný odborový orgán o prerokovanie výpovede. Na samotnej žiadosti je pod čiarou konštatované, že žiadosť bola prerokovaná výborom odborovej organizácie v Banskej Bystrici dňa 16. 06. 2011. Pod textom sa nachádza podpis pána W. s pečiatkou Odborový zväz masmédií závodný výbor Slovenská televízia, Rudlovská cesta 1, 947 35 Banská Bystrica, PSČ na Rudlovskú cestu č. 1 je 947 01. Pre posúdenie veci je relevantné skúmať adresu, kde bola doručovaná žiadosť o prerokovanie výpovede doručovaná, keďže generálna riaditeľka doručovala žiadosť o prerokovanie neexistujúcej odborovej organizácii. Žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou má obsahovať náležitosti výpoveďou ust. . Je nevyhnutné v žiadosti skutkovo vymedziť skutočný dôvod, ktorým

bolo, že z dôvodu rozhodnutia generálnej riaditeľky zo dňa 08. 06. 2011 bolo zrušené funkčné miesto vedúci výrobného štábu a to z dôvodu organizačných zmien s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd nedal presvedčivú jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, neuviedol ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo, ako vec právne posúdil, z dôvodov, ktorých navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že prvostupňový súd na pojednávaní konanom dňa 22. 09. 2011 vykonal dokazovanie na pojednávaní tak, že prečítal obsah listín, o čom má odporca so súhlasom súdu zvukový záznam. Ak by aj súd prvého stupňa tento dôkaz nevykonal, nezakladá to vadu, nakoľko výpoveď bola navrhovateľovi doručená dňa 29. 06. 2011 a pracovný pomer skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňa 30. 09. 2011. Zoznam voľných pracovných miest ku dňu 09. 12. 2011 je irelevantný, nakoľko ponuková povinnosť vhodnej pracovnej pozície je daná v čase výpovede a nie tri mesiace potom, čo je pracovný pomer skončený, teda uplynula aj výpovedná doba. Zamestnávateľ nemohol ponúknuť pracovné pozície voľné v budúcnosti, najmä ak na tieto pracovné pozície neplánoval prijímať zamestnancov. Tri mesiace po doručení výpovedi navrhovateľovi bola prijatá na pracovisko nová produkčná, pracovné miesto navrhovateľa teda vedúceho výrobného štábu nie je totožné s pracovným miestom produkčnej, čo vyplýva zo systematizácie zamestnancov. Zdôrazňuje, že čl. 3 bod 3 Kolektívnej zmluvy poskytuje zamestnancovi len zvýšenú ochranu osamelým zamestnancom a v žiadnom prípade im neposkytuje imunitu. Navrhovateľ sa snažil spochybniť prerokovanie výpovede tvrdením, že žiadosť o prerokovanie bola zaslaná na nesprávnu adresu a pán P. W. nebol oprávnený podpísať prerokovanie výpovede. Zo súdnej praxe č. 4/2000 str. 79 bolo publikované rozhodnutie podľa ktorého okolnosť, že zásielku obsahujúcu písomnosť zamestnávateľa týkajúcu sa vzniku a zániku pracovného pomeru alebo vzniku zmien a zániku povinnosti zamestnanca odovzdal pošte na doručenie zamestnancovi neobsahuje doručenku ale iba poznámku do vlastných rúk, prípadne, že na zásielka je uvedená iná než posledná adresa zamestnanca, ktorá je zamestnávateľovi známa, nemá za následok neúčinnosť doručenia písomnosti zamestnancovi, ak zamestnanec napriek týmto nedostatkom písomnosť z pošty prevzal. Analogicky tento prípad je možné použiť aj na doručovanie žiadosti o prerokovanie výpovede odborovej organizácii, nie je podstatné aká adresa je na predmetnej žiadosti, podstatná je tá skutočnosť, že výpoveď bola doručená odborovej organizácii a bola prerokovaná, teda bola splnená hmotnoprávna podmienka výpovede. Pán W. bol oprávnený podpísať prerokovanie výpovede, čo vyplynulo aj so svedeckej výpovede pani O.. Odborová organizácia a zamestnávateľ sa dohodli, že všetka korešpondencia bude zasielaná prostredníctvom pani O., teda jej udelili plnú moc, aby zabezpečovala správne doručenie žiadosti o prerokovanie výpovede, v zmysle tejto dohody odporca aj postupoval. Z dôvodu organizačných zmien bolo zrušené pracovné miesto navrhovateľa, čo však automaticky neznamená, že je nadbytočný a musí dostať výpoveď. Nakoľko ak je voľné iné pracovné miesto zamestnávateľ je povinný mu toto pracovné miesto ponúknuť. Keďže išlo o hromadné prepúšťanie, nebolo možné navrhovateľa preradiť na iné pracovné miesto, stal sa pre potreby odporcu nadbytočným a teda skutočným dôvodom výpovede bola nadbytočnosť navrhovateľa. Pracovnoprávny vzťah trval až do uplynutia výpovednej doby, počas jej plynutia nezanikajú práva a povinnosti zamestnancov ani zamestnávateľov a teda zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle , . Okolnosť, ktorá nijako nespochybňuje nadbytočnosť zamestnanca nemá za následok neplatnosť výpovede. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa bez nariadenia ústneho pojednávania podľa (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, pretože napadnuté prvostupňové rozhodnutie je vecne správne.

V súdenej veci navrhovateľ žalobou uplatnil neplatnosť skončenia pracovného pomeru danú zamestnávateľom podľa . Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa o určenie neplatnosti výpovede, ako aj na opodstatnenosť tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (, ). Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s dospel k správnym skutkovým záverom a na ich

základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti navrhovateľom uplatňovaného nároku. Na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia ; a ; a ; ; , , , ; , ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa aj riadne v súlade s odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania.

Navrhovateľ v podstatnej časti svojho odvolania už len zrekapituloval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé a vyčerpávajúce. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje ( a ).

Na podčiarknutie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súhrne zdôrazňuje, že predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Hmotno-právnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného výpovedného dôvodu je splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ustanovenia . Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.

Prvostupňový súd sa uvedenými zásadami dôsledne riadil a ak na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že rozhodnutím Generálnej riaditeľky zo dňa 08.06.2011 odporca zrušil funkčné miesto navrhovateľa - vedúci výrobného štábu ako nadbytočné, rozhodnutiu ktorému predchádzalo prerokovanie hromadného prepúšťania s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 19.04.2011 a tiež rokovanie o hromadnom prepúšťaní so zástupcami zamestnancov dňa 05.04.2011 čím odporca v konaní preukázal splnenie všetkých zákonom stanovených hmotnoprávnych predpokladov skončenia pracovného pomeru je nutné považovať tento záver za vecne správny.

Bez možnosti privodiť na vec iný náhľad je tvrdenie navrhovateľa, že na pojednávaní dňa 22. 09. 2014 prvostupňový súd odmietol vykonať dôkaz oboznámením originálu zoznamu voľných miest ku dňu 09. 12. 2011, ktorý má vysoký výpovednú hodnotu, vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti, ohľadom neexistencie výpovedného dôvodu. V prvom rade tvrdenie navrhovateľa je v príkrom rozpore s obsahom zápisnice z pojednávania konanom dňa 22. 09. 2011 (č.l. 319) z ktorého vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie na pojednávaní tak, že prečítal obsah listiny - zoznam voľných pracovných miest ku dňu 09.12. 2001. Nevedno prečo napriek tomu, že súd tento dôkaz vykonal, navrhovateľ nástojil na vykonaní dôkazu zabezpečením originálu listiny, keď jej obsah nebol spochybnený. Odporca namietal neoficiálnosť dokladu, ale hlavne poukázal na nadbytočnosť vykonania tohto dôkazu, nakoľko nepreukazuje existenciu voľných pracovných miest v čase výpovede navrhovateľovi, obranu ktorú vyhodnotil prvostupňový súd za relevantnú. Výpoveď bola navrhovateľovi doručená dňa 29. 06. 2011 a pracovný pomer skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňa 30. 09. 2011. Zoznam voľných pracovných miest ku dňu 09. 12. 2011 je teda bezvýznamný, nakoľko ponuku inej vhodnej práce musí zamestnávateľ dať zamestnancovi predtým, než mu dá výpoveď z pracovného pomeru; na neskôr nastalé okolnosti sa už neprihliada ( Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. ). Správnosti prijatého záveru nasvedčuje aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , z ktorého vyplýva, že z hľadiska času sa ponuka musí uskutočniť ešte pred tým, než zamestnávateľ dá

zamestnancovi výpoveď. Nevykonanie dôkazu zabezpečením originálu zoznamu voľných pracovných miest ku dňu 09.12. 2011 nezakladá vadu ktorá by mala za následok nesprávnosť rozhodnutia, keďže aj prípadné vykonanie tohto dôkazu by nepriviedlo súd prvého stupňa k zmene svojho rozhodnutia.

Nesprávne navrhovateľ upozorňuje na bagatelizovanie závažnosti porušení práv navrhovateľa v zmysle čl. 3 ods. 3, písm. a) Kolektívnej zmluvy. Toto ustanovenie poskytuje zamestnancovi len zvýšenú ochranu osamelým zamestnancom. Je nutné súhlasiť s obranou odporcu, že v žiadnom prípade zamestnancom neposkytuje imunitu. Predmetné dojednanie v Kolektívnej zmluve poskytuje zamestnancom ochranu v prípade, že sa rozhoduje medzi dvoma kvalitatívne podobnými typmi zamestnancov, pričom jeden z nich je osamelým zamestnancom. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje zamestnávateľ sám, súd nemôže v tomto smere preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa (R 90/1967).

V občianskom súdnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má v takomto konaní jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú tieto procesné povinnosti účastníka, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. V preskúmavanom prípade bolo - so zreteľom na citované ustanovenia - na odporcovi, aby preukázal, že výpoveď z pracovného pomeru bola "vopred" prerokovaná so zástupcom zamestnancov ( Zák. práce).

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že k účinnému doručeniu žiadosti o prerokovanie nedošlo, keďže generálna riaditeľka doručovala žiadosť o prerokovanie neexistujúcej odborovej organizácii nemožno pripísať tejto obrane očakávanú váhu, keďže odvolací súd v danom prípade nemôže tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť a obrana navrhovateľa je zjavne účelového charakteru. Odborová organizácia a zamestnávateľ sa dohodli, že všetka korešpondencia bude zasielaná prostredníctvom pani O., ktorej udelili plnú moc, aby zabezpečovala správne doručenie žiadosti o prerokovanie výpovede. Pri posudzovaní, či bola splnená hmotnoprávna podmienka platného skončenia pracovného pomeru vyplývajúca z , súd vo všeobecnosti skúma, či zástupca zamestnancov "vopred" prerokoval výpoveď z pracovného pomeru, neskúma však, aký postup pri tom zvolil (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. > uviedol, že síce nepredpisuje, ako má prebiehať prerokovanie výpovede zástupcom zamestnávateľov, je však nevyhnutné, aby už v čase tohto prerokovania bol dôvod výpovede konkretizovaný dostatočne určito (pozri R 47/2007) tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Odvolací súd, nadväzujúc na tieto úvahy, pre účely preskúmavanej veci konštatuje, že odporca v zmysle tejto dohody aj postupoval a žiadosť o prerokovanie výpovede vopred prostredníctvom G. O. doručil odborovej organizácii ZO OZM pri STV Banská Bystrica, čo svedkyňa G. O.Á. potvrdila aj vo svojej svedeckej výpovedi. Nevyvrátiteľným faktom potvrdzujúcim túto skutočnosť je aj listinný dôkaz - doručenie žiadosti zo dňa 10.06.2011. Z uvedeného vyplýva, že žiadosť o prerokovanie výpovedi, ktorá bola doručená zástupcom zamestnancov obsahovala výpovedný dôvod, takže ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom podľa a tento bol skutkovo vymedzený ako nadbytočnosť v zmysle , . V čase podania výpovede navrhovateľovi nemal odporca žiadne iné voľné pracovné miesto, čo vyplýva zo záznamu s prerokovania hromadného prepúšťania Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, preto je nutné považovať hmotnoprávnu podmienku platného skončenia pracovného pomeru vyplývajúcu z za splnenú.

Za nenáležitú je nutné považovať obranu navrhovateľa, že o nadbytočnosť navrhovateľa sa nejednalo, keďže zamestnávateľ plne využíval prácu navrhovateľa počas výpovednej lehoty. Ak dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď podľa z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, je zamestnávateľ povinný aj v priebehu výpovednej doby prideľovať zamestnancovi práce podľa pracovnej zmluvy; prideľovanie práce zamestnancovi podľa pracovnej zmluvy nevylučuje nadbytočnosť zamestnanca ( Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľ v odvolaní

neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. , v celom rozsahu a bez ďalšieho poukazuje, s týmto sa plne stotožňuje, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa a .

Úspešnému odporcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (, ) pre absenciu návrhu ( ) ako aj z dôvodu, že mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.