Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-4-2015.pdf
PDF · 104.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/4/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Dolný Kubín, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Veselou, v právnej navrhovateľa: L. Y., nar. X.X.XXXX, bytom X. N., W.. K. XXXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou Kováčik Legal s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1729, IČO: 47 238 429, proti odporcom: 1/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N., M. XXX/XX, 2/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N., M. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 4.038,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
. Odporcovia v 1 a 2 rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.038,25 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Odporcovia v 1 a 2 rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 765,31 eur a ďalšie trovy konania vo výške 242,- eur, ktoré sú p o v i n n í zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.01.2015, sa navrhovateľ voči odporcom v 1 a 2 rade domáhal zaplatenia sumy 4.038,25 eur, ako aj náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/173/2013-96 zo dňa 24.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/309/2014-136 zo dňa 13.10.2014 bola odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a navrhovateľovi ako odporcovi v 3. rade uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlo: Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, sumu 2.821,75 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.678,70 € od 05.08.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením povinnosti odporcami v 1. a 2. rade v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť plnenia odporcovi v 3. rade. Odporcom v 1. až 3. rade bola zároveň uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 160,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 503,37 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené výroky rozsudkov nadobudli právoplatnosť dňa 01.12.2014. Odporcom v 1. a 2. rade bola uložená uvedená povinnosť ako dlžníkom zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0322247444 uzavretej so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá postúpila svoju pohľadávku na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Záväzok odporcov v 1. a 2. rade vrátiť poskytnutý úver bol zabezpečený ručením zo strany navrhovateľa L. Y. na základe ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v dohode o ručení zo dňa 13.05.2003. Navrhovateľ na základe uvedených rozsudkov splnil dňa 13.12.2014 pohľadávku veriteľa vo výške 4.038,25 €, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2.871,70, úrokov z omeškania vo výške 552,63 € (95,42 € od 05.08.2012 do 31.12.2012, 457,21 € od 01.01.2013 do 13.12.2014), náhrady trov konania vo výške 160,50 € a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 503,37 €. Navrhovateľ z opatrnosti zaplatil sumu 4.100,- €. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Odporcovia v 1. a 2. rade navrhovateľovi nesplnili dlh,
ktorý za nich plnil ich veriteľovi, a preto sa navrhovateľ domáha uspokojenia svojho regresného nároku v tomto konaní. Navrhovateľ nepodáva návrh na vydanie platobného rozkazu z dôvodu, že odporcovia sa časť roka zdržujú vo Veľkej Británii, a preto je otázne doručenie platobného rozkazu obidvom odporcom.
Navrhovateľ k žalobe pripojil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/309/2014-136 zo dňa 13.10.2014, zmluvu o splátkovom úvere č. 0322247444 zo dňa 13.05.2003, dohodu o ručení zo dňa 13.05.2003, príkaz na úhradu zo dňa 13.12.2014, výtlačok emailovej správy zo dňa 16.12.2014.
K žalobe sa písomne vyjadrila odporkyňa v 1. rade, ktorá vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.2.2015 uviedla, že jej dcére a zaťovi stavali dom, keďže nemali peniaze na zariadenie domu, tak ich ako tesťovcov požiadala ich dcéra aj so zaťom L. Y., či by im nezobrali úver na zariadenie kuchyne, čo sa aj tak stalo. Úver bol zobratý v Slovenskej sporiteľni č. 0322247444. Sľúbil, že bude úver riadne splácať, čo sa však nestalo, úver splácala ona, do dnešného dňa jej nedal tie peniaze, čo splácala úver na zariadenie kuchyne, ktorú p. Lepeta používal. Tak si myslí, že je to jeho povinnosť splatiť ostatné peniaze. Keby vedela, že sa takto zachová, tak nezoberie na seba ten úver. Preto si myslí, že by si to p. R. Y. mal uvedomiť , že s tým nemá nič spoločné. Toto píše aj za svojho manžela - odporcu v 2 rade. Verí, že súd ich oslobodí od žaloby.
Odporkyňa v 1/ rade k vyjadreniu pripojila faktúru č. 2003046 vystavenú spoločnosťou ArtModul, s.r.o. dňa XX.XX.XXXX na sumu 214.008,- Sk za dodanie kuchynskej linky, kde je ako odberateľ uvedená S. O., M. XXX/XX, X. N..
K žalobe sa vyjadril písomne aj odporca v 2/, ktorý vo svojom podaní, súdu doručenom dňa 19.02.2015 uviedol, že nesúhlasí so žalobou v celom rozsahu, pretože ako sa už vyjadril v predošlom súdnom konaní, peniaze z tohto úveru boli použité na stavbu rodinného domu navrhovateľa, o ktoré nás v tom čase žiadal. Po rozvode s ich dcérou S. O.N. došlo k dohode BSM, v tejto dohode navrhovateľa uznáva tento dlh za svoj.
Označený dôkaz - dohodu o vyporiadaní BSM navrhovateľa a dcéry odporcov 1/ a 2/súd vyžiadal od navrhovateľa a vykonal ňou dokazovanie, ktoré ďalej spočívalo vo výsluchu účastníkov konania a výsluchu svedkyne Evy Vonšákovej, nar. 22.01.1978 a v dokazovaní listinami, ktoré do spisu predložili účastníci konania. Súčasne súd vykonal dokazovanie rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/173/2013-96 zo dňa 24.02.2014, ako aj zápisnicou z pojednávania zo dňa 08.01.2014 vo veci tunajšieho súdu 6C/173/2013 a napokon správou Slovenskej sporiteľne, a.s. o tom, na aký účet bol čerpaný úver č. 0322247444/0900.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v r. 2004, aspoň tak sa mu zdá, bral úver v Slovenskej sporiteľni na svoje meno, bolo to počas jeho manželstva s dcérou odporcov. Tento úver bol vo výške 300.000,- Sk. Tento úver sa zaviazal splácať v dohode o vyporiadaní BSM. Pokiaľ ide o úver, ktorý je predmetom konania, tak to bolo tak, že on bol ručiť odporcom na úver ktorý si brali oni. Netuší načo si ho brali. Ak hovoria o tom, že úver bol zobratý na kuchyňu, tak majú dcéru, ak brali úver na kuchyňu, tak ho brali pre dcéru. Na otázku súdu uviedol, že on žalovanú sumu vyplatil spoločnosti EOS KSI na základe toho, že mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Žiline a keďže tušil, že odporcovia v 1 a 2 rade nič nezaplatia, tak aby sa vyhol tomu, aby to išlo na exekúciu a on mal pred Vianocami zablokovaný účet, tak si zobral pôžičku a žalovanú sumu vyplatil. Pokiaľ hovoril o tom, že tušil, že odporcovia nič nezaplatia, tak to tušenie bolo na základe toho, čo bolo na pojednávaní vo veci 6C 173/2013. Na otázku odporkyne v 1 rade uviedol, že nevie kam išli peniaze z úveru. Pokiaľ ide o úver z Tatrabanky, a.s. a o to ako bol z mojej strany splácaný, k tomu sa vyjadrovať nebude, pretože to nesúvisí s predmetom konania a je to riešené v dohode o vyporiadaní BSM. Na otázku odporcu v 2/ rade navrhovateľ uvádza, že pokiaľ ide o platenie úveru ktorého sa týka predmet sporu, tak on z tohto úveru zaplatil 4.100,- eur.
Odporca v 2/ rade k tomu uviedol, že to bolo celé tak, že navrhovateľovi nemohli dať úver, tak on ho požiadal, aby mu išiel ručiť a že pôjde ručiť aj on a úver zoberie moja manželka.
Odporkyňa v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ ju spolu s jej dcérou požiadal, aby si zobrali úver, pretože nemali peniaze. S manželom kúpili pozemok, ktorý rozdelili pre syna a dcéru, aby na týchto pozemkoch stavali. Navrhovateľ peniaze nemal a oni im chceli takto pomôcť. Nič si však nevážil, v dome ktorý spolu s dcérou postavili, býval dva roky a odišiel. S manželom zobrali úver z Prvej
stavebnej sporiteľne na 1.000.000, - Sk a z toho stavali dom pre dcéru a on ich dá nakoniec na súd kvôli kuchyni. Oni tento úver brali preto, že dcéra mala pozemok a našetrené vo Wustenrote 250.000,- Sk, to však stačilo len na hrubú stavbu. Potom peniaze neboli. Zobrali si ešte úver z Tatrabanky 6.000,- eur na kúrenie a kto ho vyplatil. Na otázku súdu uviedla, že v dome kde je kuchyňa o ktorej hovorila, dcéra nebýva, aj keď dom jej patrí a to preto že navrhovateľ ju dal na exekúciu aby mu vyplatila 1.000.000,- Sk. Navrhovateľ si myslí, že sa ho to netýka, pol roka neplatil úver v Tatrabanke, ušiel a dcére rok nedával výživné na dve deti. Dcéra dodnes býva s nimi.
Odporca v 2/ rade vo svojej výpovedi uviedol, že to bolo tak, že navrhovateľ ho osobne požiadal, aby išiel ručiť na úver, ktorý zoberie jeho manželka, pretože jemu nechceli úver dať. Tak bol ručiť, podpísal papiere a viac sa o to nezaujímal, nevie na čo boli peniaze použité. Vie, že išli do stavby dcéry a navrhovateľa. Pre nich s manželkou určite použité neboli. Vtedy vravel, že on to bude splácať , nech sa nebojí. Povedal mu, že mu pomôžu a keď to nebudú splácať, že to zaplatia oni. On však nezaplatil z tohto úveru ani jednu korunu, až teraz. Dovtedy nezaplatil nič.
Odporkyňa v 1/ rade k tomu uviedla, že peniaze na úver im nedali, ale bolo to tak, že faktúru ktorú vystavil Art Modul doniesli do Slovenskej sporiteľne a ona potom úver vyplatila spoločnosti Art Modul.
Svedkyňa S. O. (dcéra odporcov v 1/ a 2/ rade a bývalá manželka navrhovateľa) vo svojej výpovedi uviedla, že vie, že sa jedná v tomto konaní o úver, ktorý bol braný im ako manželom na kuchynskú linku. Oni si úver zobrať nemohli, pretože už mali úver z Tatrabanky a ona bola na materskej dovolenke. Manžel vtedy pracoval. Bolo to v čase, keď mali dostavaný dom, ale nemali tam kuchynskú linku. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré sa brali, cez úver s týmito ona neprišla do styku, len vie, že mali kuchynskú linku. Fyzicky s peniazmi do kontaktu neprišla. O zaplatenie kuchynskej linky sa postarali jej rodičia. O to, aby si jej rodičia zobrali úver ich požiadala ona so svojim vtedy manželom s tým, aby im ho pomohli aj splácať, s čím sa im aj sami ponúkli. To, že peniaze z úveru boli použité na kúpu kuchynskej linky vie od svojich rodičov. Kuchynská linka sa momentálne nachádza v rodinnom dome na Mokradi. Tento už nie je jej vlastníctvom.
Na otázky právneho zástupcu navrhovateľa svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o titul, na základe ktorého im rodičia poskytli finančné prostriedky z úveru tak nebol to dar, bola to výpomoc , aby spolu s manželom žili, ale keď odišiel a nechal ju samú s deťmi, tak rodičia úver splácať odmietli, resp. ho prestali splácať. V tom čase keď sa bral úver sa dohodli, že jej rodičia im budú vypomáhať so splácaním, teda, že budú ho splácať sem tam, keď im zachýbajú peniaze. Prakticky jej to chceli darovať, jej ako dcére kvôli tomu si úver vzali, bol to dar. Keď si s bývalým manželom vyporiadavali BSM tak si boli vedomí existencie záväzkov z predmetného úveru. Na vyporiadavaní BSM sa dohodli po vzájomnej dohode.
Na pojednávaní dňa 29.4.2015 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že namieta vykonávanie akéhokoľvek dokazovania z dôvodu, že nárok navrhovateľa sa opiera v § 550 Občianskeho zákonníka, v ktorom je zákonodarcom upravená tzv. zákonná cesia nároku pôvodného veriteľa na ručiteľa. Nárok pôvodného veriteľa bol právoplatne priznaný rozsudkom OS D. Kubín 6C/173/2013 v spojení s rozsudkom KS v Žiline 11Co/309/2014. V tomto konaní je potrebné len skúmať či ručiteľ plnil za dlžníkov teda odporcov v 1 a 2 rade a táto skutočnosť bola v konaní preukázaná. Ak odporcovia tvrdia, že peňažné prostriedky z úveru boli poskytnuté na kúpu resp. zhotovenie kuchynskej linky, takýto nárok môže byť jedine samostatným nárokom, ktorý mohol byť uplatnený v samostatnom konaní, resp. vzájomnom návrhu. Pokiaľ tak odporcovia neurobili, každé ďalšie dokazovanie je nadbytočné, nesúvisiace s predmetom konania. Odporcovia ani nedefinovali aký by mal byť právny dôvod ich návrhu. Nie je zrejmé na základe akého právneho titulu by mali peniaze z úveru poskytnúť navrhovateľovi a ich dcére. Či by to mal byť dar, pôžička, resp. bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného mám za to, že súd aj bez vykonania ďalších dôkazov má na základe doteraz vykonaných dôkazov dostatočný podklad pre rozhodnutie. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v tomto prípade neprichádza do úvahy, a to z toho dôvodu, že ak mali odporcovia voči navrhovateľovi nejaký nárok a mali si ho možnosť uplatniť súdnou cestou a toto svoje právo nevyužili, nemožno teraz na ich ďalšie námietky prihliadať, zvlášť keď neboli vznesené vzájomným návrhom.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
Odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli dňa 13.05.2003 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0322247444 a to so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 200.000,- Sk s účelom: investičný - údržba rodinného domu a v ktorej sa úver zaviazali splácať v mesačných splátkach v sume 2.690,- Sk, splatných od 20.06.2003 do 20.04.2013. V ten istý deň ako úverová zmluva bola podpísaná navrhovateľom podpísaná Dohoda o ručení, v ktorej navrhovateľ vyhlásil, že uspokojí úverovú pohľadávku, vrátane jej súčasti a príslušenstva, ktorá vzniká zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0322247444 zo dňa 13.05.2003, a to v prípade, ak dlžník (odporcovia 1/ a 2/ rade) neuspokoja pohľadávku riadne a včas, pričom ručiteľ sa zaväzuje, že túto pohľadávku uhradí aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. Ako vyplýva zo správy Slovenskej sporiteľne, a.s. na č.l. 54 spisu úver č. 0322247444 bol čerpaný bezhotovostne na účet č. 0322028313/0900 vedený na meno odporkyne v 1/rade. Dňa 13.11.2003 spoločnosť ArtModul, s.r.o. vystavila faktúru č. 2003046 na sumu 214.008,- Sk za dodanie . Dňa 16.03.2009 navrhovateľ uzavrel s bývalou manželkou S. O., nar. XX.XX.XXXX (dcérou odporcov v 1/ a 2/rade) dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorej sa dohodli, že rodinný dom súp. č. 480 postavený na pozemku KN-C parc. č.138/5 vrátane hnuteľných vecí uvedených v čl. II dohody (medzi nimi aj vstavaná kuchyňa s elektrospotrebičmi) patrí do výlučného vlastníctva S. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa súčasne zaviazala splácať zostatok spotrebného úveru od Tatra banky, a.s. a navrhovateľ sa zaviazal splácať zostatok úveru od SLSP, a.s. vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 0352035637 (č.l. 40-42 spisu). Ako vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 6C/173/2013-96 zo dňa 24.02.2014, ktorý obsahuje aj výpoveď odporkyne v 1/rade, úver, ktorý si brali spoločne s manželom, prestali splácať v roku 2008. Z rozsudku taktiež vyplýva vyjadrenie odporcu v 2/ rade, že úver si bol braný na výstavbu kuchyne v rodinnom dome odporcu v 3. rade a ich dcéry. Týmto rozsudkom súd vyhovel návrhu navrhovateľa - spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorým sa domáhal nárokov z uvedenej úverovej zmluvy na základe toho, že pohľadávka z tejto zmluvy bola, vrátane príslušenstva, na ňu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE zo dňa 27.06.2012. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6C/173/2013-96 zo dňa 24.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/309/2014-136 zo dňa 13.10.2014 bola odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a navrhovateľovi ako odporcovi v 3. rade uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi EOS KSI Slovensko, s.r.o. sumu 2.821,75 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.678,70 € od 05.08.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením povinnosti odporcami v 1. a 2. rade v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť plnenia odporcovi v 3. rade. Odporcom v 1. až 3. rade bola zároveň uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 160,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 503,37 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené výroky rozsudkov nadobudli právoplatnosť dňa 01.12.2014. Dňa 13.12.2014 navrhovateľ zo svojho účtu vedeného v SLSP, a.s. č.ú. 54036404/0900 poukázal sumu 4.100,- eur na účet č.ú. 0630176844/0900. Z emailovej správy na č.l. 11 spisu vyplýva, že spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. túto platbu eviduje a započítala ju na sumu vyplývajúcu z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/309/2014-136 (istina 2.821,75 eur, úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 2.678,70 eur od 05.08.2012 do 13.12.2014, súdny poplatok 160,50 eur a trovy právneho zastúpenia 503,37 eur).
Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2000 sp. zn. 4 Obo 115/99). Jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodnoprávneho vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach § 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom, sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012).
Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že navrhovateľ splnil povinnosť, ktorá mu z titulu ručiteľského záväzku vyplynula z právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č.k. 6C/173/2013-96 zo dňa 13.02.2014, keď lehota na plnenie podľa tohto rozsudku odporcom v 1/ a 2/rade márne uplynula dňa 14.12.2014.
Na základe tejto skutočnosti s poukazom na ust. § 308 Obchodného zákonníka sa stal veriteľom odporcov v 1/ a 2/ rade s pohľadávkou v sume 4.038,25 eur.
S ohľadom na obranu odporcov, súd v konaní skúmal, či právo, ktoré navrhovateľ uplatňuje v konaní nie je vykonávané v rozpore s dobrými mravmi, kedy by bolo na mieste takémuto výkonu odoprieť ochranu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Bolo by tomu tak v prípade, ak by sa preukázalo, že odporcovia v 1/ a 2/ rade figurovali v úverovej zmluve ako prijímatelia úveru, avšak v skutočnosti by prijímateľom úveru, teda osobou, ktorá by fakticky nakladala s úverovými prostriedkami bol navrhovateľ. Z vykonaného dokazovania to však nevyplýva. Z dokazovania, konkrétne z výpovedí odporcov a svedkyne, vyplýva, že odporcovia vstúpili do úverového vzťahu na požiadanie svojej dcéry a jej manžela. Úverové prostriedky boli poukázané na účet odporkyne v 1/ rade a podľa jej tvrdenia použité na zaplatenie kuchyne, ktorú dodala spoločnosť ArtModul, s.r.o. Navrhovateľ nerozporoval tvrdenie odporcov a svedkyne o tom, že odporcovia im kúpili kuchyňu, poukazoval však na to, že to bolo pre ich dcéru. Z dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že predmetná kuchyňa bola predmetom vyporiadania, na základe čoho možno uzavrieť, že nešlo o výlučný majetok bývalej manželky navrhovateľa, resp. jeho výlučný majetok, ale o ich spoločnú vec/veci. Svedkyňa vypovedala, že s peniazmi z úveru do styku vôbec neprišla, navrhovateľ uviedol, že nevie kam išli peniaze z úveru. Odporkyňa v 1/ rade uviedla, že do Slovenskej sporiteľne doniesli faktúru ArtModulu a banka potom úver vyplatila tejto spoločnosti. Zhrnúc doteraz uvedené, súd dospel k záveru, že odporcovia v 1/ a 2/ rade darovali svojej dcére a jej vtedajšiemu manželovi (navrhovateľovi) kuchyňu, pričom na jej zaplatenie boli použité peňažné prostriedky z úveru. Nakladanie s peňažnými prostriedkami z úveru, navrhovateľ, ani jeho vtedajšia manželka (dcéra odporcov), nemohli ovplyvniť. Boli to odporcovia v 1/ a 2/ rade, ktorí jediní mohli rozhodnúť o použití úverových prostriedkov. Tí tieto použili na zaplatenie kuchyne pre svoju dcéru a jej vtedajšieho manžela (navrhovateľa). Týmto, podľa názoru súdu, došlo k zo strany odporcov v 1/ a 2/ rade k darovaniu kuchyne ich dcére S. a navrhovateľovi. Ak neskoršie správanie navrhovateľa (t.j. jeho správanie po tomto darovaní) odporcovia 1/ a 2/rade vnímali ako neuspokojivé, toto mohlo byť prípadne dôvodom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z darovania, pričom súd sa zhoduje s právnou argumentáciou navrhovateľa, že súd by o týchto nárokoch v tomto konaní mohol rozhodovať len na základe procesného úkonu odporcov v 1/ a 2/ rade, ktorý tu absentoval. Keďže bolo preukázané, že navrhovateľ ako ručiteľ zaplatil za odporcov 1/ a 2/ dlh judikovaný rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/173/2013-96 zo dňa 24.02.2014, súd s poukazom na ust. § 308 Obchodného zákonníka, návrhu vyhovel.
Vzhľadom na výsledok konania vzniklo právo na náhradu trov konania navrhovateľovi, ako v spore úspešnému účastníkovi, a to podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľove trovy konania predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh v sume 242,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 765,31 eur, keď navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý vo veci vykonal štyri úkony právnej služby (1. Prevzatie veci a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. Písomné podanie na súd - žalobný návrh, 3. Účasť na pojednávaní dňa 08.04.2015, 4. Účasť na pojednávaní dňa 29.04.2015). Za každý z týchto úkonov náleží odmena z hodnoty veci vo výške 151,05 eur a ku každej odmene režijný paušál v sume 8,39 eur, ako aj 20% DPH (ktorej je právny zástupca platiteľom - č.l. 59 spisu), to všetko podľa ust. 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Všetky priznané trovy sú odporcovia povinní zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa, ako to vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Právny zástupca navrhovateľ žiadal trovy poukázať na č.ú. 5033212045/0900.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
v Dolnom Kubíne
dňa 29. apríla 2015
JUDr. Jana Veselá
samosudkyňa