Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: K. I., R.. XX.XX.XXXX, T. D. T. X, I., zast. Advokátska kancelária S.. S. K., I..W..V.., X.: XX XXX XXX, U. XX, D., proti žalovanej: L. N., O..I.., X.: XX XXX XXX, J. XX, D., zast. I.J. &. N., I..W..V.., X.: XX XXX XXX, Š. X, D., o zaplatenie 1.032 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.05.2021, č.k. -151, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 96 eur od 16.05.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,40 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (výrok III.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. , , a , a , , , až 3, až 3, (ďalej len „“) a ust. nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a vecne tým, že poistenie sa vzťahuje iba na tie udalosti, ktoré nastali v čase trvania poistného vzťahu a pre ktoré bola dojednaná poistná ochrana (dojednané poistné riziká). Vymedzenie poistnej udalosti je tak závislé od dojednaní v poistnej zmluve a v poistných podmienkach. Uviedol, že všeobecne pod poistnou udalosťou možno rozumieť náhodnú udalosť, v ktorej sa kumuluje poistné riziko, ujma vo sfére poisteného následkom poistného rizika a povinnosť poisťovne na výplatu poistného plnenia, pričom obsahom poistných zmlúv či poistných podmienok býva aj negatívne vymedzenie poistnej udalosti (tzv. výluky z poistenia), kedy zo systému pozitívne vymedzenej skupiny poistných udalostí (majúcich potenciál byť poistnou udalosťou nebyť výslovného určenia zo strany poisťovne) sa vyčlení skupina škodových udalostí, ktoré nepodliehajú poistnému krytiu zo strany poisťovne. Vznik práva poisteného na poskytnutie poistného plnenia od poisťovne je podmienený uzatvorením poistnej zmluvy a obsahom práv a povinností upravených medzi poisťovateľom a poisteným v poistnej zmluve, všeobecných a osobitných poistných podmienkach. Splatnosť poistného plnenia je viazaná na skončenie vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu poistiteľa plniť, úkony poisťovne dôležité pre ustálenie povinnosti poistiteľa plniť zákonodarca bližšie neurčuje a nelimituje, čo je aj vzhľadom na nepredvídateľnosť skutkových okolností poistných udalostí pochopiteľné, poistiteľ v rámci prešetrovania poistnej udalosti posudzuje oznámenú škodovú

udalosť z hľadiska oprávnenosti výplaty poistného plnenia primárne so zreteľom na ustálenie, či ide o poistnú udalosť v zmysle poistných podmienok a následne z hľadiska určenia výšky poistného plnenia, pričom predpokladom pre ukončenie šetrenia poistnej udalosti je súčinnosť poisteného. K nevyplateniu poistného plnenia môže dôjsť napr. v prípade odstúpenia od poistnej zmluvy, odmietnutia poistného plnenia, zníženia poistného plnenia následkom porušenia povinností zo strany poisteného, či prijatím záveru poisťovne, že uplatnený nárok nie je subsumovateľný pod poistné krytie. Od zníženia poistného plnenia ako sankcie za porušenie povinnosti zo strany poisteného ( ) treba odlišovať neposkytnutie plnenia z dôvodu, že nejde o poistnú udalosť, čo je možné vyvodiť z ust. . V predmetnej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobca sa dňa 18.02.2017 pošmykol na namrazenej dlažobnej kocke a v dôsledku pádu utrpel úraz v podobe luxácie ľavého ramena, čo vyplýva z predloženej zdravotnej dokumentácie a záverov odborného vyjadrenia N.. K.. Q., rovnako nesporným bolo, že v čase škodovej udalosti trval medzi sporovými stranami zmluvný vzťah založený Poistnou zmluvou pre životné poistenie pre zdravie a dôchodok dňa 08.03.2013 (ďalej len „Poistná zmluva“) a že úraz, ktorý žalobca utrpel spĺňa definíciu poistnej udalosti v časti úrazového poistenia (čl. 31 ods. 1 Všeobecných poistných podmienkach pre investičné životné poistenie (ďalej len ako „VPP“ alebo „VPP-IŽP“) a čl. 61 VPP- IŽP). Predmetom poistného krytia bolo riziko doby nevyhnutného liečenia úrazu a doby trvania dočasnej pracovnej neschopnosti s 28-dňovou karenčnou dobou. Spornou v konaní bola oprávnenosť odmietnutia poskytnutia poistného plnenia žalovanou pre naplnenie vo VPP- IŽP definovaných výluk z poistného krytia. Pokiaľ sa týka poistenia dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu, obrana žalovanej v priebehu celého konania bola podľa súdu prvej inštancie zhodne založená na argumentácii použitej vo vyjadrení zo dňa 06.04.2017, ktorým žalovaná oznámila žalobcovi, že mu s poukazom na čl. 36 ods. 1, 6 písm. a) VPP- IŽP nevznikol nárok na poistné plnenie (liečba žalobcu Ibalginom indikovaná v súvislosti s úrazom nebola zameraná na vyliečenie telesného poškodenia luxácie ramena a nejedná sa o adekvátnu nevyhnutnú liečbu), pričom žalobca dôvodnosť uplatneného nároku v tejto časti odvodzoval od záverov odborného vyjadrenia N.. K.. Q. (ktorý konštatoval, že adekvátna doba liečenia v prípade luxácie ramena predstavuje znehybnenie ramenného kĺbu min. po dobu 21 dní s následnou operáciou), od tvrdenia, že samotná skutočnosť, že jeho ošetrujúci lekár mu nenaordinoval správnu liečbu (že mu nenasadil ortézu), ho nemôže diskvalifikovať z nároku na poistné plnenie a že výklad pojmu skutočné lekárske liečenie použitý vo VPP je potrebné vykladať v prospech poisteného ako slabšej strany zmluvného vzťahu založeného vopred pripravenou formulárovou zmluvou. Žalobca poukazoval aj na to, že v súvislosti s predmetným úrazom mu iná poisťovňa poskytla poistné plnenie a že priklonením sa k argumentácii žalovanej by bolo viac než pravdepodobné, že z úrazového poistenia by nebolo možné uhradiť akékoľvek poškodenie zdravia, ktoré by si nevyžadovalo neustály lekársky dohľad. Súd prvej inštancie mal zhodne so žalovanou za to, že poistné plnenie je nárok vyplývajúci zo zmluvného vzťahu (nie zo samotného vzniku škodovej udalosti) a jeho vznik je podmienený a determinovaný dojednaniami v Poistnej zmluve a vo VPP-IŽP, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, na ktoré žalobca ako poistený podpisom poistnej zmluvy (dobrovoľne) pristúpil. V danom prípade podľa čl. 36 VPP- IŽP nárok na dennú dávku za dobu nevyhnutného liečenia úrazu poistenému vzniká za dobu, ktorá zodpovedá podľa ošetrujúceho lekára dobe skutočného lekárskeho liečenia úrazu a v spojení s ods. 6 písm. a) VPP- IŽP je vylúčený za dobu, po ktorú sa poistený podrobuje občasným zdravotným kontrolám alebo rehabilitácii, ktorá je zameraná na zmiernenie subjektívnych ťažkostí. Z predložených lekárskych správ je zrejmé, že luxácia ramenného kĺbu ako následok nešťastného pádu žalobcu bola napravená spontánne (nie lekárskym zákrokom) a že žalobca v súvislosti s týmto poškodením zdravia navštívil lekára z traumatologickej ambulancie K.. W. prvýkrát dňa 21.02.2017, ktorý mu po negatívnom Rtg odporučil vyšetrenie magnetickou rezonanciou, práceneschopnosť a užívanie lieku Ibalgin s kontrolou dňa 27.02.2017. Žalobcovi bola všeobecným lekárom K.. Š. potvrdená dočasná pracovná neschopnosť od 20.02.2017. Rovnaké odporúčania boli K.. W. dané žalobcovi aj pri kontrole dňa 27.02.2017, žalobcovi nebola žiadna liečba indikovaná ani podľa lekárskych správ zo dňa 20.03.2017 a 27.03.2017, t. j. po vykonanej magnetickej rezonancii (14.03.2017), ktorá potvrdila diagnostický záver luxáciu ramena so spontánnou repozíciou, pričom žalobca bol od 28.03.2017 uznaný za práceschopného. Z uvedených skutočností bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca počas trvania práceneschopnosti od 20.02.2017 do 27.03.2017 podstupoval občasné zdravotné kontroly v zdravotníckych zariadeniach a jediná liečba (podľa definície v ust. o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti v znení účinnom v rozhodnom čase), ktorá bola žalobcovi ošetrujúcim lekárom odporúčaná, bola liečba Ibalginom, t.j. aj podľa záverov N.. K.. Q. v odbornom vyjadrení predloženom samotným žalobcom, sa nejednalo o procedurálnu liečbu predmetného úrazu, ale len liečbu zameranú na tlmenie subjektívnych ťažkostí. Z uvedeného súd prvej inštancie dovodil, že skutkový stav zodpovedá žalovanou namietanej výluke z

poistného plnenia upravenej v čl. 36 ods. 6 písm. a) VPP- IŽP a mal zhodne s likvidačným záverom žalovanej za to, že žalobcovi nevznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia vo forme dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu. Irelevantné pre posudzovanie splnenia podmienok nároku na poistné plnenie bolo podľa názoru súdu prvej inštancie poukazovanie žalobcu na to, že za rovnakú škodovú udalosť mu bolo inou poisťovňou vyplatené poistné plnenie, nakoľko predmetom tohto konania je posúdenie obsahu konkrétneho zmluvného vzťahu so žalovanou a nie s inou poisťovňou, u ktorej je viac než pravdepodobné, že zmluvné dojednania nebudú identické s posudzovanou poistnou zmluvou a VPP podľa obchodnej stratégie jednotlivých poisťovní premietnutých do obsahu a podmienok poistných zmlúv a ani dobrovoľné poskytnutie poistného plnenia nemusí nevyhnutne viesť k záveru o splnení všetkých poistných podmienok pre jeho poskytnutie. Súd prvej inštancie neprisvedčil ani právnemu názoru žalobcu, že pochybenie ošetrujúceho lekára, ktorý nepostupoval správne a obvykle, keď žalobcovi v rámci liečebného procesu nenaordinoval ortézu za účelom imobilizácie, nemôže diskvalifikovať žalobcu z nároku na poistné plnenie a poukázal na svoj záver, že pre posúdenie nároku na poistné plnenie sú rozhodné zmluvne stanovené podmienky a ich (nie hypotetické) splnenie, ktoré sa posudzuje vždy v závislostí od konkrétnych skutkových okolností daného prípadu, nárok na poistné plnenie teda nemôže založiť hypotéza či špekulácia založená na závere, že pokiaľ by lekár liečil pacienta inak a naordinoval by mu obvyklú liečbu, poistenému by vznikol nárok na poistné plnenie - liečba stanovená ošetrujúcim lekárom v konkrétnom prípade nemôže byť určovaná podľa toho, aby pacientovi vznikol nárok na poistné plnenie, ale vždy musí závisieť od konkrétneho zdravotného stavu pacienta. Uvedené zohľadňujú aj poistné podmienky (čl. 36 ods. 1 VPP- IŽP), ktoré vznik nároku na poistné plnenie priamo podmieňuje skutočným (nie hypotetickým a špekulatívnym) lekárskym liečením úrazu ošetrujúcim lekárom. Podľa súdu prvej inštancie ani analogicky nemožno daný prípad komparovať so žalobcom predostretou situáciou vzniku škody na aute, nakoľko uvedený prípad a závery súdnej praxe, podľa ktorých škoda na motorovom vozidle a nárok na jej refundáciu poškodenému vzniká aj pokiaľ nedôjde k oprave motorového vozidla, sa vzťahuje na náhradu škody (uhrádzanú z povinného zmluvného poistenia), ktorá je inou kategóriou a iným nárokom ako v danom prípade uplatnený nárok na poistné plnenie vyplývajúci z Poistnej zmluvy. Rovnako na tomto závere súdu prvej inštancie nič nemení ani tá skutočnosť, že posudzovaný zmluvný vzťah je nepochybne spotrebiteľským zmluvným vzťahom, nakoľko samotné postavenie žalobcu ako spotrebiteľa a slabšej zmluvnej strany nemôže bez ďalšieho nahradiť absenciu podmienok pre poskytnutie poistného plnenia vyplývajúcu zo zisteného skutkového stavu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu na poskytnutie poistného plnenia v podobe dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia žalobcom uplatnený v sume 936 eur (24 eur x 39 dní) za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol. Okrajovo v súvislosti s rozsahom požadovaného poistného plnenia poukázal súd prvej inštancie na skutočnosť, že žalobca si nárok na poistné plnenie uplatnil od 20.02.2017, pričom lekárom z príslušného odboru (traumatológia) bol vyšetrený až dňa 21.02.2017, kedy najskôr mohla byť stanovená diagnóza a od nej závislé adekvátne liečenie úrazu, na ktoré je poistné plnenie naviazané (viď čl. 36 ods. 4 VPP- IŽP). Pokiaľ ide o nárok na dennú dávku za pracovnú neschopnosť, tento bol v zmysle čl. 61 VPP- IŽP podmienený trvaním pracovnej pohotovosti dlhšie ako bola karenčná doba uvedená v poistnej zmluve, v danom prípade 28 dní a v čl. 63 ods. 1 VPP- IŽP si zmluvné strany dohodli, že podkladom pre poskytnutie poistného plnenia bude vyplnené tlačivo poisťovne a lekárom alebo zdravotníckym zariadením vystavené potvrdenie o pracovnej neschopnosti so stanovením príslušného čísla diagnózy a začiatku trvania pracovnej neschopnosti. Prvotná obrana žalovanej založená na tvrdení, že žalobca doposiaľ nepredložil doklad o práceneschopnosti, čo žalobca namietal argumentujúc tým, že všetky doklady predložil žalovanej hneď po ukončení pracovnej neschopnosti, po tom, čo žalobca predložil súdu prvej inštancie overenú fotokópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (tlačivo Sociálnej poisťovne), bola následne žalovanou zmenená, keď uviedla, že predložené tlačivo Sociálnej poisťovne jej bolo dňa 29.03.2017 spolu s lekárskymi správami doručené, avšak žalovaná toto neakceptovala, nakoľko ako deň ukončenia práceneschopnosti bol uvedený budúci dátum 28.04.2017 a obranu tak založila na znení čl. 63 ods. 2 VPP- IŽP (podľa ktorého v prípade, ak vyplnené tlačivo poisťovne nebude poisteným predložené poisťovni bez zbytočného odkladu po začatí pracovnej neschopnosti, najneskôr v deň nasledujúci po uplynutí karenčnej doby, žalovaná bude plniť iba odo dňa, kedy jej bolo tlačivo doručené). Súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmysle kogentného ust. vedomé porušenie normatívnych alebo zmluvných povinností môže byť dôvodom len pre zníženie, nie odmietnutie poistného plnenia, a aj to len za predpokladu, že vedomé porušenie týchto povinností malo kvalifikovaný (podstatný) vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov. V danom prípade však doloženie dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovanej dňa 29.03.2017, t. j. deň po ukončení práceneschopnosti nemalo a nemohlo mať žiaden vplyv na vznik poistnej udalosti či zväčšenie rozsahu jej následkov.

Pre zrejmý rozpor predmetného čl. 63 ods. 2 VPP- IŽP s ust. nebolo podľa súdu prvej inštancie možné so žalovanou uvedeného dôvodu konštatovať neexistenciu nároku na poistné plnenie. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané trvanie práceneschopností v čase od 20.02.2017 do 27.03.2017, t.j. nad zmluvne dohodnutú karenčnú dobu 28 dní, preto považoval nárok žalobcu na poistné plnenie dennej dávky za pracovnú neschopnosť za 8 dní presahujúcich karenčnú dobu za dôvodný, a žalobcovi týmto titulom priznal sumu 96 eur (podľa čl. 63 ods. 7 VPP- IŽP súčin počtu 8 dní pracovnej neschopnosti po uplynutí karenčnej doby a poistnej sumy dohodnutej v poistnej zmluve vo výške 12 eur/deň), pričom trvanie práceneschopnosti v tomto rozsahu nespochybňuje ani oprava dátumu ukončenia pracovnej neschopnosti na tlačive Sociálnej poisťovne, nakoľko zo žalobcom predloženého potvrdenia je zjavné, že oprava bola vykonaná ošetrujúcim lekárom (osobou oprávnenou vystaviť doklad o trvaní práceneschopnosti), pričom K.. Š. vykonanie opravy potvrdil svojim podpisom a pečiatkou. Tvrdenie žalovanej o možnej účelovej manipulácii s týmto dokladom tak ostalo len v rovine nepodložených a hypotetických úvah, na ktoré súd prvej inštancie neprihliadal a pochybenie ľudského faktora spočívajúce v pisárskej chybe pri vypĺňaní tlačiva nie je pritom ničím výnimočným a bez ďalšieho ho nemožno pripisovať na ťarchu poisteného. Argumentáciu žalobcu, v ktorej namietal rozpor VPP s textáciou Poistnej zmluvy pokiaľ sa týka pojmov doba nevyhnutného liečenia a denná dávka za práceneschopnosť, karencia 28 dní vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelovú, nezistil žiaden rozpor medzi znením Poistnej zmluvy a VPP- IŽP, ktoré len bližšie a podrobnejšie špecifikujú podmienky nároku na poistné plnenie a rozpor, ktorý tvrdí žalobca je len medzi ním zvoleným extenzívnym účelovo motivovaným výkladom a zreteľne stanovenými poistnými podmienkami, ktoré v časti nevyhnutného liečenia úrazu neboli v danom prípade splnené. Spornou medzi stranami bola aj dôvodnosť uplatneného úroku z omeškania, kedy žalovaná sa bránila poukazom na ust. a s poukazom na závery vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „“) sp. zn. . Predmetné ustanovenie podľa súdu prvej inštancie zakotvuje nielen právo spojené s úrokmi z omeškania, ale aj povinnosť poisťovne vykonať šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti na plnenie a zákonodarca dôraz na prešetrovanie poistných udalostí aj vzhľadom na prístup poisťovní neskôr vyjadril aj v znení ust. účinnom od 01.10.2018, od dátumu ktorého je pre poisťovňu záväzný a nemenný dôvod, pre ktorý odmietla alebo znížila poistné plnenie. V danom prípade bolo dokazovaním súdom prvej inštancie zistené, že žalobca dňa 29.03.2017, t.j. deň po ukončení práceneschopnosti doručil žalovanej oznámenie o úraze, ku ktorému predložil lekárske správy a potvrdenie o práceneschopnosti vystavené K.. Š. s pôvodne nesprávne uvedeným dátumom (namiesto 28.03.2017 bol ako dátum ukončenia práceneschopnosti uvedený dátum 28.04.2020, pozn. odvolacieho súdu správne má byť 28.04.2017). Žalovaná v reakcii na doručenie týchto dokladov vo vyjadrení k škodovej udalosti zo dňa 06.04.2017 prezentovala dôvody, pre ktoré žalobcovi nemal vzniknúť nárok na dennú dávku doby nevyhnutného liečenia a v časti likvidácie dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu bez uvedenia akejkoľvek lehoty vyzvala na kópie lekárskych správ dokumentujúce priebeh pracovnej neschopnosti po 27.03.2017, teda jej požiadavky smerovali do doby, kedy práceneschopnosť už netrvala, z čoho nepriamo možno vyvodiť, že do uvedeného dátumu nemala sporné trvanie pracovnej neschopnosti, a zo sledu skutkových okolností, kedy z predložených lekárskych správ vyplývalo, že posledná lekárska správa bola datovaná 27.03.2017, bolo konštatované, že žalobca už nemá žiadne subjektívne ťažkosti, a z doručenia tlačiva sociálnej poisťovne s vyplnenou kolónkou o ukončení práceneschopnosti žalobcu dňa 29.03.2017 žalovanej v spojení so všeobecne známou skutočnosťou, že ukončenie práceneschopnosti mesiac vopred nielenže nie je bežnou lekárskou praxou, ale ani nemá zákonnú oporu, nebolo možné vyvodiť iný záver ako ten, že zo strany obvodného lekára žalobcu došlo k zrejmej nesprávnosti pri označení mesiaca v dátume ukončenia práceneschopnosti, čo ako správne uviedol žalobca, nemožno pričítať na jeho ťarchu. Žalovanej, ktorú zaťažovala zákonná povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť, stačilo predmetné pochybenie na to, aby sa viac nárokom žalobcu na poskytnutie poistného plnenia nezaoberala. Na tomto mieste je podľa súdu prvej inštancie však potrebné dať do pozornosti záverečné vyhlásenia Poistnej zmluvy, podľa ktorých bola žalovaná na základe žalobcovho splnomocnenia a súhlasu oprávnená vyžiadať si lekárske správy a výpisy zo zdravotnej dokumentácie od ošetrujúcich lekárov a zdravotníckych zariadení, a tak jednoduchým spôsobom si mohla a mala verifikovať skutočnosť, že žalobcova práceneschopnosť bola ukončená dňom 27.03.2017. Vo vyjadrení žalovanej zo dňa 06.04.2017 nie je ani zmienka o tom, že neakceptuje predložený doklad vyplnený ošetrujúcim lekárom o práceneschopnosti z dôvodu, že je v ňom uvedený dátum mesiac dopredu a žalobca objektívne, vzhľadom k faktickému ukončeniu práceneschopnosti, nemohol žalobkyni doručiť ňou požadované lekárske správy dokumentujúce trvanie práceneschopnosti po dátume 27.03.2017 a rovnako ani tlačivo poisťovne o pokračovaní práceneschopnosti dlhšie ako

30 dní po uplynutí karenčnej doby. Jediná povinnosť, ktorú žalobca preukázateľne nesplnil, bolo nedoručenie vyplneného tlačiva poisťovne - oznámenie o pracovnej neschopnosti. Vzhľadom ku skutkovým okolnostiam prípadu a omisívnemu prístupu žalovanej pri likvidácii poistnej udalosti súd prvej inštancie okamih splatnosti úhrady poistného plnenia stanovil dňom zodpovedajúcim súčtu 1 mesiaca od 29.03.2017, t.j. od doručenia oznámenia o poistnej udalosti, lekárskych správ a potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcom žalovanej (doba, prekročenie ktorej zákonodarca v ust. viaže na poskytnutie preddavku na poistné plnenie a ktorá bola v danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočná na to, aby žalovaná riadne ukončila šetrenie poistnej udalosti) a 15 dní ( ). Súd prvej inštancie podporne uviedol, že skutočnosť, že zákonodarca na rozdiel od zákonnej úpravy povinného zmluvného poistenia () nestanovuje lehotu na prešetrenie poistnej udalosti, no slovným spojením bez zbytočného odkladu zdôrazňuje dôležitosť včasného ukončenia šetrenia, na ktoré zároveň viaže okamih splatnosti poistného plnenia, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru o nemožnosti priznania úrokov z omeškania, pretože opačný záver by viedol k absurdnému záveru, že poisťovňa, voči ktorej má poistený titulom poistnej udalosti peňažnú pohľadávku, by v dôsledku omeškania s bezodkladným šetrením poistnej udalosti a absencie aktívneho prístupu pri jej prešetrovaní, bola ešte aj zvýhodnená a oslobodená od sankcie, ktorá má pôsobiť motivačne a je spojená s omeškaním poskytnutia peňažného plnenia. Zdôraznil tiež, že úlohou súdu nie je prešetrovať poistnú udalosť ( ), ale skúmať, či boli dané dôvody pre odmietnutie či zníženie poistného plnenia, čo nezodpovedá ani účelu právnej úpravy, ktorej cieľom bolo rýchle a účinné odstránenie následkov škodovej udalosti a v danom prípade vyznieva o to viac nespravodlivo, nakoľko nemožno na ťarchu žalobcu pričítať pochybenie lekára pri vypisovaní práceneschopnosti, ktoré nič nemení na správnosti skutkového záveru, že posledným dňom práceneschopnosti žalobcu bol 27.03.2017. Aj napriek tomu, že dôvodnosť a začiatok plynutia omeškania je predmetom zákonnej a nie zmluvnej úpravy (a vylučuje v tejto časti argumentáciu o neprijateľných zmluvných podmienkach), poukázať podľa súdu prvej inštancie možno aj na to, že pokiaľ si poistený nesplní povinnosť v lehote splatnosti platiť poistné, zaťažuje ho povinnosť zaplatiť úroky z omeškania a rovnako na skutočnosť, že rozhodnutím súdu, ktorým sa vyhovuje nároku na poistné plnenie, sa len deklaruje, že podmienky na jeho poskytnutie zo strany poisťovateľa boli splnené, a pokiaľ poisťovňa dospela k inému záveru, jej záver o likvidácii bol nesprávny. K argumentácii žalovanej rozhodnutím sp. zn. uviedol súd prvej inštancie, že skutkovou odlišnosťou daného prípadu je to, že základ nároku, čo do dennej dávky za pracovnú neschopnosť (do 27.03.2017) a existencia poistnej udalosti sporné neboli a ako vplýva z vyjadrenia žalovanej zo dňa 06.04.2017 v súvislosti s trvaním pracovnej neschopnosti do 27.03.2017 neboli žiadne vážne pochybnosti o relevancii nároku na dennú dávku za trvanie pracovnej neschopnosti, nemožno argumentovať ani tým, že by žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, pretože z jeho strany bol predložený doklad o trvaní dočasnej práceneschopnosti a pokiaľ by žalovaná aktívne a v kooperácii s obvodným lekárom žalobcu prešetrila poistnú udalosť (nepochybne mylne uvedený dátum ukončenia práceneschopnosti), bola by žalobcovi riadne poskytla poistné plnenie. Pokiaľ tak nekonala, dostala sa do omeškania s výplatou peňažnej pohľadávky majúcej základ v poistnom vzťahu, preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške v súlade s ust. nariadenia vlády SR č. z priznanej sumy 96 eur, a to od dátumu 16.05.2015 (žalobca uplatňoval od 15.05. 2015) do zaplatenia, a to z dôvodu, že deň 14.05.2015 ako posledný deň 15 dňovej zákonnej lehoty na poskytnutie poistného plnenia pripadol na nedeľu, t. j. v zmysle zásad počítania hmotnoprávnych lehôt ( ) mohla žalovaná včas plniť ešte dňa 15.05.2017 a nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania výsluchom ošetrujúceho lekára (traumatológa) K.. W. k ním tvrdenej skutočnosti, že ako pacient mohol užívať len lekárom naordinované lieky, nakoľko túto podľa názoru súdu všeobecne známu skutočnosť, resp. záver v konaní nesporovala ani samotná žalovaná a nejedná sa o otázku, ktorej zodpovedanie by bolo potrebné a rozhodné pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady pomeru úspechu vyjadrenej v ust. (ďalej len „“), keď úspech žalobcu, ktorému súd prvej inštancie z uplatnenej sumy 1.032 eur priznal sumu 96 eur, predstavuje v percentuálnom vyjadrení 9,30 %, v nadväznosti na to úspech žalovanej 90,70 %; v konaní úspešnejšia žalovaná tak mala čistý úspech 81,40 % (90,70 % mínus 9,30 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom ( ). 3. Proti výroku II. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. a , t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod podľa ust. ) odôvodňoval žalobca tým, že v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol výsluch ošetrujúceho lekára K.. W. za účelom ustálenia, že žalobca ako pacient mohol užívať len lekárom naordinované lieky, resp. podstúpiť len lekárom predpísanú liečbu, ktorý návrh súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že táto skutočnosť nebola rozporovaná a nie je relevantná pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie pristupoval k návrhu na vypočutie K.. W. formalisticky, nezohľadniac širší kontext ustaľovaného skutkového stavu, nakoľko pre rozhodnutie o uplatnenom nároku nie je bez významu, z akého dôvodu žalobcovi nebola naordinovaná adekvátna liečba, resp. z akého dôvodu sa tak výrazne líši liečebný postup predpísaný K.. W. (Ibalgin) a postup považovaný za adekvátny N.. Q. v zmysle záverov jeho odborného vyjadrenia č. 186/2019 (imobilizácia po dobu 21 dní). Závery N.. Q. neboli doposiaľ relevantne konfrontované, podľa žalobcu je zjavný rozpor medzi ponímaním adekvátnej liečby K.. W. O. N.. Q. (namietaný aj na pojednávaní dňa 11.05.2021), pričom výsluch K.. W. by významnou mierou prispel k odstráneniu tohto rozporu, a cez prizmu adekvátnej podoby liečby je následne potrebné nazerať na pojem „doby nevyhnutného liečenia úrazu“. Nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa ust. ) odôvodňoval žalobca tým, že má zato, že „doba nevyhnutného liečenia úrazu“ je objektívna kategória, na ktorú nevplýva skutočnosť, či bola liečba skutočne naordinovaná správne a adekvátne a prijatím opačnej argumentácie by sa pacient dostal do situácie, keď by ošetrujúci lekár stanovil liečbu, o ktorej vhodnosti možno mať odôvodnené pochybnosti, pričom pacient nemá možnosť podstupovať inú liečbu než tú, ktorá mu bola naordinovaná, preto splnenie poistných podmienok podľa tejto argumentačnej línie nezávisí od pacienta a jeho skutočnej potreby liečby, ale výhradne od názoru ošetrujúceho lekára. Žalobcovi v dôsledku tohto postupu nebola poskytnutá obvyklá a adekvátna liečba a ani poistné plnenie, pričom tieto dôsledky sú úplne nezávislé od vôle a počínania si samotného pacienta. Podmieňovať plnenie za „dobu nevyhnutného liečenia“ skutočným absolvovaním liečby, ktorú žalobca navyše bez vlastnej viny absolvovať ani nemohol, je neprípustným preferovaním znenia VPP ako dokumentu, ktorý neobsahuje žiadne osobitne dojednané ustanovenia, pred znením Poistnej zmluvy. Pojem „doba nevyhnutného liečenia“ preto treba vykladať bez súvisu so znením VPP, pretože obvykle sa týmto pojmom rozumie liečenie za daných okolností obvyklé a adekvátne a ak by existovala pochybnosť, či nevyhnutným liečením treba rozumieť skutočné liečenie, prednosť musí mať výklad priaznivejší v prospech spotrebiteľa ( o ochrane spotrebiteľa). Podľa žalobcu nie je možné pojmy v Poistnej zmluve vykladať na ťarchu spotrebiteľa a domnelú pochybnosť (pretože podľa žalobcu obvyklý význam pojmov použitých v Poistnej zmluve je bežnému človeku intuitívne zrejmý) o ich zmysle odstrániť poukazom na znenie VPP, ktoré je so znením Poistenej zmluvy v rozpore, a nemôže ho dopĺňať či špecifikovať. A ak by tomu tak nebolo, zákon o ochrane spotrebiteľa na takú situáciu pamätá a zavádza výkladový mechanizmus contra proferentem. Súd prvej inštancie sa dopustil protichodnej argumentácie, keď na jednej strane konštatuje „zjavný rozpor čl. 63. ods. 2 VPP s ust. “ a na druhej strane žalobcom namietaný rozpor čl. 36. ods. 1 VPP s Poistnou zmluvou označil za „extenzívny a účelovo motivovaný“ a obmedzil sa na konštatovanie, že nezistil rozpor medzi Poistnou zmluvou a VPP, nie je však zrejmé, akou úvahou k tomuto záveru dospel, ani aké výkladové metódy sám aplikoval. Žalobca je toho názoru, že prostredníctvom VPP nedochádza k doplneniu či objasneniu pojmu „doby nevyhnutného liečenia,“ ale naopak nastal zmluvný odklon od VPP v prospech spotrebiteľa tak, ako to predpokladá . Žalobca netvrdí, že ak je konštatovaný rozpor jedného ustanovenia VPP, musí byť nevyhnutne bez ďalšieho konštatovaný rozpor aj druhého ustanovenia VPP, avšak súd prvej inštancie sa nemôže s tvrdením žalobcu vysporiadať iba popretím jeho tvrdení bez zdôvodnenia či identifikovania úvah a výkladových postupov, a dokonca žalobcu viniť z „účelovo motivovaného výkladu“, najmä keď tvrdený rozpor iného ustanovenia VPP s platným právom bol vyhodnotený ako opodstatnený. Ohľadom skutočnosti, že si žalobca uplatnil nárok na poistné plnenie 20.02.2017, pričom K.. W. bol vyšetrený dňa 21.02.2017, na ktorú súd prvej inštancie okrajovo poukazuje v rozsudku, tvrdil, že žalobca vzhľadom na charakter poškodenia zdravia mohol dôvodne predpokladať, že dôjde k stanoveniu takej liečby, ktorú poisťovateľ nebude namietať, stotožnil sa však s tvrdením súdu prvej inštancie, že poistné plnenie je naviazané na adekvátne liečenie úrazu, nie je ale potom zrejmé, prečo súd prvej inštancie nezotrval na tomto tvrdení, ale ho poprel a v iných častiach rozsudku viaže poistné plnenie nie na adekvátnu liečbu, ale liečbu fakticky podstúpenú, hoci zjavne neadekvátnu. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu prvej inštancie ohľadom nepoužiteľnosti analógie s vyplatením poistného plnenia z PZP napriek neuskutočneniu opravy na poškodenom aute, skutočnosť, že ide o iný druh poistenia je žalobcovi zrejmá, avšak zastáva názor, že aplikovateľná z toho dôvodu, že z textácie Poistnej zmluvy nijak nevyplýva podmienka skutočného absolvovania liečby. Ak sa teda z PZP nahrádza spôsobená škoda bez spojitosti

s (ne)uskutočnenými opravami, podobne v tomto prípade sa má nahradiť objektívne stanovená doba nevyhnutného liečenia bez ohľadu na liečenie skutočne podstúpené a keďže vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení VPP podmieňujúcich poistné plnenie skutočnou liečbou, poistné plnenie sa môže odvíjať iba od liečby objektívne adekvátnej. Vo vzťahu k argumentu súdu prvej inštancie, že plnenie poskytnuté inou poisťovňou je irelevantné z dôvodu pravdepodobne inej obchodnej stratégie, uviedol žalobca, že neposkytnutie poistného plnenia ani po splnení podmienok dojednaných v Poistnej zmluve nie je „inou obchodnou stratégiou“ žalovanej, ale neprípustným prelamovaním dohodnutého znenia poistnej zmluvy ustanoveniami VPP. Žalobca žiadal, aby odvolací súd výroky II. a III. napadnutého rozsudku v zmysle ust. zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 936 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 936 eur od 16.05.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, alternatívne pre prípad, že by odvolací súd dospel k názoru, že nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, aby v zmysle ust. vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.06.2021 a uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Súd prvej inštancie vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, na základe ktorého vec posúdil správne a zákonne. K odvolaniu žalobcu uviedla s poukazom na , a , že žalobca sa domnieva, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to preukázania, že „ako pacient mohol užívať len lekárom naordinované lieky“, čo ale žalovaná nepopierala a nešlo o rozhodujúcu skutočnosť, ako sa mylne domnieva žalobca. Žalovaná uviedla, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi bola po úraze jeho ošetrujúcim lekárom opakovane naordinovaná liečba zameraná na potláčanie subjektívnych ťažkostí (užívanie Ibalginu dvakrát denne). Podľa čl. 36 ods. 1 VPP-IŽP poisťovňa vyplatí poistenému poistné plnenie výlučne za dobu, ktorá zodpovedá podľa ošetrujúceho lekára poisteného dobe skutočného lekárskeho liečenia úrazu, preto navrhovaný výsluch K.. C. W. nemohol viesť k zisteniu skutočností rozhodujúcich pre vyriešenie veci, ktorou bolo výlučne to, akú dobu skutočného lekárskeho liečenia úrazu absolvoval žalobca. V danom prípade bolo na základe listinných dôkazných prostriedkov (lekárske správy a odborné vyjadrenie) jednoznačne preukázané, že žalobca nepodstúpil žiadne liečenie úrazu, indikovaná liečba smerovala výlučne k potláčaniu bolesti spojenej s jeho úrazom, preto nebolo rozhodujúce či mohol v danom prípade žalobca užívať aj iné lieky, resp. podstupovať inú liečbu alebo či jeho ošetrujúci lekár zvolil adekvátnu liečbu. Tieto skutočnosti by navyše zrejme nevedel posúdiť ani K.. C. W., ktorý žalobcovi sám naordinoval iba užívanie analgetík. Z toho dôvodu súd prvej inštancie konal zákonne, keď aj so zreteľom na efektívnosť konania, návrh žalobcu na doplnenie dokazovania odmietol. K nevyhnutnej dobe liečenia s poukazom na čl. 36 ods. 1, čl. 36 ods. 6 písm. a) VPP-IŽP, a , a sa žalobca domnieva, že „doba nevyhnutného liečenia úrazu“ by mala byť objektívna kategória, na ktorú nevplýva skutočnosť, či bola liečba skutočne naordinovaná správne a adekvátne a napriek tomu svoju odvolaciu argumentáciu paradoxne ďalej odvíja od toho, že v predmetnom prípade nebola žalobcovi ošetrujúcim lekárom poskytnutá obvyklá a adekvátna liečba a preto by mal mať údajne nárok na poistné plnenie napriek tomu, že sa v skutočnosti nepodrobil lekárskemu liečeniu úrazu tak, ako to predpokladajú poistné podmienky. Žalovaná poukázala na to, že sporové strany uzavreli Poistnú zmluvu s vymedzeným rozsahom poistného krytia v časti „Údaje o poistení“ Poistnej zmluvy, okrem iného pre dobu nevyhnutného liečenia úrazu, a to ako denná dávka 24 eur, pričom bližšie podmienky poistenia neboli stanovené priamo v Poistnej zmluve, ale v súlade s ust. vo VPP-IŽP, ktoré tvorili jej neoddeliteľnú súčasť a podľa týchto vyplatí žalovaná poistné plnenie iba za dobu, ktorá zodpovedá podľa ošetrujúceho lekára poisteného dobe lekárskeho liečenia úrazu (čl. 36 ods. 1 VPP-IŽP). Pre vznik nároku na poistné plnenie nie je rozhodujúce rýdzo hypotetické splnenie podmienok (úvaha o obvyklom liečebnom postupe), ale reálne splnenie poistných podmienok stanovených v Poistnej zmluve a vo VPP-IŽP. Žalovaná poukázala na to, že každý úraz a jeho liečebný proces je osobitný, preto nemožno vyhodnocovať dôvodnosť nároku na poistné plnenie na základe všeobecných predpokladov liečenia typovo totožného úrazu a iba ošetrujúci lekár vie v konkrétnych okolnostiach zvoliť najvhodnejší liečebný postup, z ktorého tohto predpokladu vychádzajú aj poistné podmienky (čl. 36 ods. 1 VPP-IŽP). V tejto veci však žalobcovi bola indikovaná liečba zameraná na potláčanie subjektívnych ťažkostí, za ktorú mu nevzniká nárok na poistné plnenie (čl. 36 ods. 6 písm. a) VPP-IŽP v nadväznosti na ). Žalobca účelovo interpretuje spojenie „doba nevyhnutného liečenia“ a uvádza, že obvykle sa týmto pojmom rozumie „liečenie za daných okolností obvyklé a adekvátne“, čím prikladá pojmu „nevyhnutný“ výrazne odlišný význam (podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka tento pojem definuje ako bezpodmienečne potrebný, naliehavý, nutný). Nevyhnutnosť liečenia tak nemožno

zamieňať s jeho obvyklosťou, naopak, nevyhnutné liečenie (t.j. také, ktoré je v danom prípade potrebné) vie určiť iba ošetrujúci lekár. Žalobca podstúpil liečbu naordinovanú jeho ošetrujúcim lekárom K.. C. W., ktorá bola zameraná výlučne na zmiernenie jeho ťažkostí. Luxácia ramenného kĺbu (zranenie, ktoré utrpel žalobca) bola napravená spontánne bez lekárskeho zákroku. Odborný posudok vypracovaný prof. K.. N. Q., P.. potvrdil, že indikovaná liečba (užívanie analgetika) slúži na tlmenie subjektívnych ťažkostí a nejde o liečebnú procedúru. Podľa žalovanej neobstojí ani žalobcove tvrdenie o rozpore znenia VPP-IŽP a Poistnej zmluvy, pretože VPP-IŽP iba upresňujú poistné podmienky pre poistné krytie nevyhnutnej doby liečenia, ktoré s výnimkou výšky dennej dávky, neboli upravené priamo v texte Poistnej zmluvy takmer vôbec. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že rozpor, ktorý namieta žalobca je iba medzi ním zvoleným a účelovo motivovaným výkladom a zreteľne stanovenými poistnými podmienkami. Podľa žalovanej v tomto prípade nejde o zmluvný odklon Poistnej zmluvy od VPP-IŽP v prospech spotrebiteľa, ako to naznačuje žalobca, keďže Poistná zmluva neobsahuje žiadne bližšie vymedzenie podmienok poskytnutia poistného plnenia. Na špekulatívny postup žalobcu poukazuje podľa žalovanej aj fakt, že si nárok na poistné plnenie uplatnil odo dňa 20.02.2017, pričom vyšetrenie absolvoval až dňa 21.02.2017, nemožno teda akceptovať obranu žalobcu, že vzhľadom na charakter poškodenia zdravia mohol dôvodne predpokladať, že dôjde k stanoveniu takej liečby, ktorú poisťovateľ nebude namietať. V zmysle VPP-IŽP mal žalobca nárok na poistné plnenie iba za dobu, ktorá zodpovedá podľa ošetrujúceho lekára dobe skutočného lekárskeho liečenia úrazu a splnenie podmienok pre vznik nároku na poistné plnenie nemožno odvodzovať od hypotetických domnienok žalobcu. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej viac na výzvu súdu prvej inštancie nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( ). 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd, nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť ( ). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami sa vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobcu. 8. Podľa ust. v znení účinnom ku dňu vzniku škodovej udalosti, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 9. Podľa ust. , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone. 10. Podľa ust. , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

11. Podľa ust. , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel oznámené. 12. Podľa ust. , poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb). 13. Podľa ust. , povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. 14. Podľa ust. , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 15. Podľa ust. , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 16. Podľa ust. , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 17. Podľa ust. , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 18. Podľa ust. , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 19. Podľa ust. , z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť. 20. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol uplatnený nárok žalobcu (v sume 936 eur (39 dní x 24 eur) spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania) titulom nevyplateného poistného plnenia žalobcovi za dobu nevyhnutného liečenia úrazu s karenčnou dobou 14 dní (v podobe dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu vo výške 24 eur/deň). 21. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené. 22. Z obsahu spisu vyplýva a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že (i) žalobca a žalovaná uzavreli Poistnú zmluvu, predmetom ktorej o.i. bolo poistenie rizika doby nevyhnutného liečenia úrazu (dennej dávky), pričom súčasťou Poistnej zmluvy boli VPP-IŽP, (ii) úraz, ktorý utrpel žalobca (luxácia ľavého ramena so spontánnou repozíciou v dôsledku pošmyknutia dňa 18.02.2017) spĺňa definíciu poistnej udalosti (č. l. 31 ods. 1 a 5 VPP), (iii) žalobcovi bola naordinovaná ošetrujúcim lekárom K.. W. výhradne liečba Ibalginom. 23. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov odvolania žalobcu ( ) možno konštatovať, že sporné medzi stranami bolo, či boli dané predpoklady pre odmietnutie poistného plnenia žalovanou pre naplnenie výluky z poistného krytia podľa VPP- IŽP s poukazom na čl. 36 ods. 1 a 6 písm. a) VPP- IŽP, pretože liečba žalobcu Ibalginom indikovaná v súvislosti s úrazom nebola zameraná na vyliečenie telesného poškodenia luxácie ramena (nie je teda kauzálnou liečbou) a nejedná sa o adekvátnu nevyhnutnú liečbu. Žalobca dôvodnosť uplatneného nároku odvodzoval od záveru odborného vyjadrenia N.. K.. Q., že adekvátna doba liečenia v prípade luxácie ramena predstavuje znehybnenie ramenného kĺbu min. po dobu 21 dní s následnou operáciou a že samotná skutočnosť,

že jeho ošetrujúci lekár mu nenaordinoval (takúto) správnu liečbu, ho nemôže diskvalifikovať z nároku na poistné plnenie, pričom výklad pojmu skutočné lekárske liečenie použitý vo VPP-IŽP je potrebné vykladať v prospech poisteného. 24. Odvolací súd sa pri právnom posúdení plne stotožňuje s predpokladmi, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ohľadne aplikácie ním citovaných ustanovení VPP-IŽP (, ) a ( a , a ). Podľa názoru odvolacieho súdu nie je správna argumentácia žalobcu, že bez ohľadu na skutočne naordinovanú liečbu by mal mať nárok na poistné plnenie po „dobu nevyhnutného liečenia úrazu“ ako určitej objektívnej kategórie, a to napriek tomu, že sa v skutočnosti nepodrobil lekárskemu liečeniu úrazu tak, ako to predpokladajú poistné podmienky. 25. V súlade s VPP-IŽP ako neoddeliteľnej súčasti Poistnej zmluvy ( ), vyplatí žalovaná poistné plnenie iba za dobu, ktorá zodpovedá podľa ošetrujúceho lekára poisteného dobe skutočného lekárskeho liečenia úrazu, najviac však za dobu nevyhnutného liečenia pre tento úraz podľa oceňovacej tabuľky poisťovne (čl. 36 ods. 1 VPP-IŽP). Pokiaľ ďalej VPP-IŽP (čl. 36 ods. 6 písm. a) VPP-IŽP) stanovia, že nárok na poistné plnenie nevzniká za dobu, počas ktorej sa poistený podrobuje zdravotným kontrolám alebo rehabilitáciám, ktorá je zameraná na zmiernenie subjektívnych ťažkostí (čo liečba žalobcu Ibalginom bezpochyby bola a aj prof. K.. N. Q., P.. v odbornom vyjadrení potvrdil, že indikovaná liečba (užívanie analgetika Ibalgin) slúži na tlmenie subjektívnych ťažkostí/ bolesti a nejde o liečebnú procedúru/metódu, pričom luxácia ramenného kĺbu žalobcu bola napravená spontánne bez lekárskeho zákroku), určenie (inej) obvyklej alebo adekvátnej liečby úrazu luxácia ramenného kĺbu a doby jej trvania (21 dňová imobilizácia s následnou ambulantnou rehabilitáciou), ktorú ale žalobca skutočne nepodstúpil, je irelevantné pre vznik nároku na poistné plnenie. 26. Inak povedané, ak poistený skutočné lekárske liečenie úrazu nepodstúpi, nepatrí mu poistné plnenie ani za dobu, ktorá by (objektivizáciou spôsobu a doby liečenia typovo toho-ktorého úrazu) zodpovedala dobe nevyhnutného liečenia úrazu; nie je teda možné priznať nárok za „hypotetické lekárske liečenie úrazu“ ako sa mylne domnieva žalobca. Na uvedenom závere nemení nič ani úvaha žalobcu o tom, či indikovaná (skutočná) absolvovaná liečba bola adekvátna a správne naordinovaná/poskytnutá, naviac v prípade, ak preukázateľne viedla k vyliečeniu. Na prípadné odstraňovanie pochybností žalobcu o správnosti zvolenej liečby (liečebného postupu) ošetrujúcim lekárom sú zákonom stanovené iné postupy a púhe úvahy žalobcu o tom, ako mal/mohol byť liečený (aj keď s poukazom na adekvátnu liečbu podľa odborného vyjadrenia), zrejme len s cieľom naplnenia predpokladov pre výplatu poistného plnenia od žalovanej, sú v tomto ohľade bezpredmetné. 27. Odvolací súd nezistil ani žalobcom opakovane namietaný rozpor znenia VPP-IŽP a Poistnej zmluvy a v tomto ohľade je správna argumentácia žalovanej, že VPP-IŽP spresňujú poistné podmienky pre poistné krytie nevyhnutnej doby liečenia, ktoré s výnimkou výšky dennej dávky, neboli upravené Poistnou zmluvou. Prihliadajúc na to, posúdením argumentácie žalobcu ohľadne predpokladov pre výplatu poistného plnenia, je zrejmé, že rozpor namietaný žalobcom vychádza z jeho výkladu poistných podmienok. Nakoľko podľa odvolacieho súdu nie je (domnelá) pochybnosť o výklade ustanovení VPP- IŽP vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na dennú dávku za dobu nevyhnutného liečenia, neobstojí ani jeho námietka, že ide o neprípustný odklon od Poistnej zmluvy a je potrebné uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. 28. Rovnako vychádzajúc zo správneho záveru súdu prvej inštancie, že z Poistnej zmluvy a VPP-IŽP vyplýva podmienka skutočného liečenia úrazu na výplatu poistného plnenia, je argumentácia žalobcu analógiou s vyplatením poistného plnenia z PZP (napriek neuskutočneniu opravy na poškodenom aute) neaplikovateľná. Správne uviedol súd prvej inštancie, že v prípade plnenia z PZP ide o nárok na náhradu škody (uhrádzanú z povinného zmluvného poistenia), ktorá je inou kategóriou a iným nárokom, ako žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie vyplývajúci z Poistnej zmluvy (zmluvného vzťahu). Aj skutočnosť, že iná poisťovňa (bez ohľadu na to, či oprávnene alebo neoprávnene) na základe iného osobitného zmluvného vzťahu so žalobcom s osobitne (zrejme aj odlišne) dojednanými zmluvnými a poistnými podmienkami, poskytla žalobcovi plnenie titulom totožnej poistnej udalosti (úrazu), je irelevantná pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní na základe Poistnej zmluvy. 29. Odvolateľom namietaná neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa ust. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom; nevykonanie

dôkazov navrhnutých stranou nie je postupom, ktorým súd odníma procesnej strane možnosť konať pred súdom (porovnaj aj rozhodnutia NS SR uverejnené pod R 37/1993 a pod 125/1999, uznesenie NS SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. ). 30. Žalobca na pojednávaní dňa 14.10.2021 a následne aj dňa 11.05.2021 navrhol dokazovanie výsluchom svedka ošetrujúceho lekára (traumatológa) K.. W. na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, že ako pacient mohol užívať len lekárom naordinované lieky. Súd prvej inštancie tento návrh žalobcu na vykonanie (doplnenie) dokazovania zamietol s odôvodnením, že túto podľa názoru súdu prvej inštancie všeobecne známu skutočnosť resp. záver v konaní nesporovala ani samotná žalovaná a nejedná sa o otázku, ktorej zodpovedanie by bolo potrebné a rozhodné pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Odvolacia argumentácia žalobcu spočívala v tom, že súd prvej inštancie jeho návrh vyhodnotil formalisticky bez zohľadnenia širšieho kontextu ustaľovaného skutkového stavu a že pre rozhodnutie o uplatnenom nároku nebolo bez významu, z akého dôvodu žalobcovi nebola naordinovaná adekvátna liečba a prečo sa výrazne líšil liečebný postup predpísaný K.. W. (Ibalgin) a postup považovaný za adekvátny N.. Q., teda že bolo potrebné odstrániť zjavný rozpor medzi ponímaním adekvátnej liečby a následne pojmu „doby nevyhnutného liečenia úrazu.“ 31. S ohľadom na závery uvedené v ods. 24 až 26 vyššie bol podľa odvolacieho súdu správny a odôvodnený postup súdu prvej inštancie, keď návrh žalobcu na výsluch svedka - ošetrujúceho lekára (traumatológa) K.. W. - zamietol ( , , ) a navrhovaný dôkaz nevykonal. Žalovaná ani nepopierala (teda nebola sporná) tú skutočnosť, že žalobcovi bola po úraze jeho ošetrujúcim lekárom opakovane naordinovaná iba liečba zameraná na potláčanie subjektívnych ťažkostí (užívanie Ibalginu 2x denne) a posúdenie tejto skutočnosti nebolo rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti nároku. S poukazom na znenie VPP-IŽP (čl. 36 ods. 1 VPP-IŽP) a listinné dôkazy (lekárske správy a odborné vyjadrenie) vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie, bolo preukázané, že žalobca nepodstúpil žiadne liečenie úrazu, indikovaná liečba smerovala výlučne k potláčaniu bolesti, preto nebolo rozhodujúce, či mohol v danom prípade žalobca užívať aj iné lieky alebo podstupovať inú liečbu, prečo ošetrujúci lekár zvolil ním indikovanú liečbu a či zvolil adekvátnu liečbu. Zhodne so žalovanou má tak odvolací súd za to, že navrhovaným dôkazom nemala byť preukazovaná taká, medzi stranami konania sporná skutková okolnosť, ktorá bola pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná alebo rozhodujúca (viď. primerane nález sp. zn. z 21.11.2019, rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. z 31.03. 2021). 32. So zreteľom na všetko zhora uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto rozsudok v napadnutej časti výroku II. a III. (vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) odvolací súd podľa ust. ako vecne a právne správny potvrdil. 33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a a vzhľadom na neúspech žalobcu, rozhodol tak, že žalovanej ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ). 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).