Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-90-2022.pdf
PDF · 155.5 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/90/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Praha 4 - Michle, Želetavská 1525/1, PSČ 14092, Česká republika, IČ: 649 48 242, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpeného právnym zástupcom ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovaným v 1/ rade: Basilar s.r.o., so sídlom Štrková 27/606, 010 08 Žilina, IČO: 51 120 593, v 2/ rade: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom P. XXXX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 42.124,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 50Cb/61/2020-362 zo dňa 2. februára 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 50Cb/61/2020-362 zo dňa 2. februára 2022 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému v 2/ rade n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom rozhodol, že žalovaný v 2/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 42.124,38 Eur s úrokom 8,9 % ročne zo sumy 39.332,01 Eur od 18.12.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 10 % ročne zo sumy 39.332,01 Eur od 18.12.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovaného v 1/ rade, ktorému bola rovnaká povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/136/2020 zo 17.06.2020 alebo žalovaného v 2/ rade zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného. V poradí druhým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný v 2/ rade je povinný spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1/ rade zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1/ a v 2/ rade zaplatiť žalobcovi istinu 42.124,38 Eur, úrok 8,9 % ročne zo sumy 39.332,01 Eur od 18.12.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 10 % ročne zo sumy 39.332,01 Eur od 18.12.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného. Na odôvodnenie nároku uviedol, že žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1/ rade uzatvorili dňa 30.04.2019 Zmluvu o úvere č. 000308/SB/2019 (ďalej aj len ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1/ rade úverový limit tak, že na ťarchu žalobcom zriadeného bežného
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom bol žalovaný v 1/ rade, vykoná žalobca po dojednanú dobu do výšky úverového limitu príkazy žalovaného v 1/ rade na platby, aj keď na to žalovaný v 1/ rade nebude mať na účte potrebné vlastné peňažné prostriedky (čerpanie úverového limitu článok II. bod 2.1. Zmluvy o úvere). Žalobca a žalovaný v 1/ rade dojednali výšku úverového limitu 40.000,- Eur za účelom financovania prevádzkových potrieb žalovaného v 1/ rade. V Zmluve o úvere bola stanovená fixná úroková sadzba 8,9 % ročne v zmysle článku II. bod 2.3.5 Zmluvy o úvere. Žalovaný v 1/ rade sa zaviazal vyčerpaný úver splácať v 60-ich mesačných splátkach, z toho 59 splátok vo výške 667,- Eur a posledná splátka vo výške 647,- Eur, splatných k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, s prvou splátkou splatnou dňa 31.05.2019. Konečná splatnosť bola určená na 30.04.2024. V súlade s článkom II. bod 2.1. Zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému v 1/ rade úverový limit v dohodnutej výške, čím si splnil povinnosť poskytnúť žalovanému v 1/ rade úver. Uspokojenie pohľadávky žalobcu a splnenie záväzku žalovaného v 1/ rade zo Zmluvy o úvere bolo zabezpečené ručením žalovaného v 2/ rade na základe Dohody o ručení č. 000308A/S8/2019 zo dňa 30.04.2019 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade (ďalej len ,,Dohoda o ručení“). Nakoľko žalovaný v 1/ rade nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere riadne a včas, žalobca listom zo 04.10.2019, označeným ako Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 09.10.2019 a vyzval žalovaného v 1/ rade na zaplatenie celého zostatku úveru. Uvedené oznámenie bolo zaslané aj žalovanému v 2/ rade. Podaním zo dňa 14.10.2019 označeným ako Výzva ručiteľovi na úhradu záväzku žalobca vyzval žalovaného v 2/ rade na úhradu dlžnej pohľadávky. Dlžná pohľadávka žalobcu ku dňu jej vyčíslenia 17.12.2019 predstavovala sumu 42.124,38 Eur pozostávajúcu z istiny vo výške 39.332,01 Eur, kapitalizovaných zmluvných úrokov vo výške 1.237,24 Eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 1.523,13 Eur a neuhradených poplatkov vo výške 32,- Eur. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade ku dňu podania žaloby dlžnú sumu neuhradili. Na výzvu okresného súdu žalobca podaním zo dňa 22.04.2021 špecifikoval uplatnený nárok, a to v časti kapitalizovaných zmluvných úrokov, pričom pre prehľadnosť vyčíslenia predložil vyhotovené tabuľky na č.l. 302 spisu.
3. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 17. júna 2020 platobný rozkaz sp.zn. 30Up/136/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči žalovanému v 1/ rade dňa 21.07.2020. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v 2/ rade odpor, v ktorom uviedol, že pri začatí podnikania žalovaného v 1/ rade ho oslovil bratranec p. P., nakoľko žalovaný v 1/ rade vykonával stavebné práce a potreboval finančné prostriedky na to, aby si zabezpečil zakúpenie traktorbagra. Pán P. oslovil žalovaného v 2/ rade, aby sa stal ručiteľom na úvere poskytnutom od žalobcu, za ktorý kúpi traktorbager. Žalovaný v 1/ rade sa dostal do finančných ťažkostí, nakoľko mu odberatelia nezaplatili za vykonané stavebné práce. Spoločnosť sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, a preto prestala splácať poskytnutý úver. Nakoľko žalovaný v 2/ rade ako ručiteľ je fyzická osoba, žiadal po vykonaní dokazovania o ochranu ako spotrebiteľ, najmä čo do navýšených úrokov z omeškania - prirážky vo výške 3 %, ako aj kapitalizovaných úrokov. Vyjadril ochotu rokovať so žalobcom o uzatvorení splátkového kalendára, avšak zároveň uviedol, že žalobcom uplatnenú pohľadávku neuznáva.
4. Okresný súd v odseku 7. odôvodnenia popísal vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného v 2/ rade, v odseku 8. odôvodnenia obsah písomného vyjadrenia žalovaného v 2/ rade zo dňa 28.01.2021, ďalej poukázal na nariadené pojednávanie konané dňa 02.02.2022 a vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade na tomto pojednávaní, a to v odsekoch 9. a 10. odôvodnenia rozhodnutia.
5. Na základe vykonaného dokazovania, ktoré dôkazné prostriedky okresný súd popísal v odseku 12. odôvodnenia rozhodnutia, súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 261 ods. 6 písm. d), § 261 ods. 7, § 497, § 502, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1, § 303, § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere dňa 30.04.2019 a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby žalobcu voči žalovanému v 2/ rade.
6. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom v postavení veriteľa a žalovaným v 1/ rade v postavení dlžníka došlo dňa 30.04.2019 k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to uzatvorením Zmluvy o úvere č. 000308/SB/2019. Záväzkový vzťah založený Zmluvou o úvere medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade okresný súd posúdil ako vzťah obchodnoprávny v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, konkrétne ako zmluvu o úvere uzatvorenú podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V článku II. bod 2.3. Zmluvy
o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade boli dojednané základné podmienky úveru, a to výška úveru 40.000,- Eur, účel úveru: financovanie prevádzkových potrieb klienta, obdobie čerpania úveru od uzavretia zmluvy do 30.05.2019, deň splatnosti istiny úveru (deň konečnej splatnosti istiny úveru) 30.04.2024, fixná úroková sadzba na určenie úrokov určená na celé obdobie trvania zmluvy 8,9 % ročne, počiatočný poplatok za prevzatie záväzku poskytnúť úver (poplatok za poskytnutie úveru) 80,- Eur, poplatok z nedočerpanej sumy úveru 1 % a poplatok za správu úveru vo výške 8,- Eur mesačne, prirážka pre určenie sadzby úrokov z omeškania 10 % ročne. V zmysle článku IV. bod 4.1. Zmluvy o úvere žalovaný v 1/ rade sa zaviazal vrátiť istinu v 60-ich mesačných splátkach, z toho 59 splátok vo výške 667,- Eur a posledná splátka vo výške 647,- Eur, deň splatnosti prvej splátky 31.05.2019, posledná splátka splatná v deň splatnosti istiny úveru určený v bode 2.3. zmluvy o úvere a každá iná splátka splatná pravidelne vždy v posledný deň v mesiaci. V zmysle článku V. bod 5.1. Zmluvy o úvere úroková sadzba na určenie úrokov je fixná po celú dobu trvania zmluvy.
7. Okresný súd uviedol, že z obsahu Zmluvy o úvere jednoznačne vyplývalo, že túto uzatvorili žalobca a žalovaný v 1/ rade ako podnikateľské subjekty v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti, konkrétne účelom použitia úveru bolo financovanie prevádzkových potrieb žalovaného v 1/ rade. Z uvedeného dôvodu Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade nebolo možné v zmysle argumentácie žalovaného v 2/ rade posúdiť ako spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 30.4.2019. Predmetný zákon v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver na účely tohto zákona ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. V zmysle § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalovaný v 1/ rade je právnickou osobou, ktorý pri uzatváraní Zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania, úver bral za účelom financovania jeho prevádzkových potrieb, z čoho jednoznačne vyplývalo, že ho nemožno považovať za spotrebiteľa na účely zákona č. 129/2010 Z.z. tak, ako jeho definícia vyplýva z § 2 písm. a) tohto zákona a Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade dňa 30.04.2019 nemožno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere.
8. Okresný súd poukázal na to, že v zmysle čl. II. bod 2.1. Zmluvy o úvere sa žalobca zaviazal, že za podmienok dojednaných v tejto Zmluve o úvere dočasne poskytne v prospech žalovaného v 1/ rade peňažné prostriedky v dojednanej výške a žalovaný v 1/ rade sa zaviazal použiť úver na dohodnutý účel a za dojednaných podmienok poskytnuté peňažné prostriedky (istina) vrátiť, zaplatiť úroky a dojednané odplaty (poplatky) a náhrady, poskytnúť potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky podľa tejto zmluvy. V zmysle dojednania v článku II. bod 2.5. Zmluvy o úvere časť obsahu tejto zmluvy, pokiaľ nie je v nej dojednané inak, určujú Obchodné podmienky banky pre úvery podnikateľom (ďalej len Obchodné podmienky), s ktorými sa klient pred uzavretím tejto zmluvy oboznámil, v tomto rozsahu súhlasí s nimi, čo potvrdil vlastným podpisom na nich a jedno ich vyhotovenie prevzal. Výrazy v tejto zmluve uvedené s veľkým začiatočným písmenom majú význam im priradený v Obchodných podmienkach.
9. Okresný súd uviedol, že z predložených listinných dôkazných prostriedkov vyplývalo a potvrdil to aj žalovaný v 2/ rade na pojednávaní dňa 02.02.2022, že za žalovaného v 1/ rade uzatváral Zmluvu o úvere žalovaný v 2/ rade ako jeho konateľ, pričom z predložených Obchodných podmienok pre úvery podnikateľom (č.l. 12 a nasl. spisu) vyplývalo, že žalovaný v 1/ rade konajúci konateľom - žalovaným v 2/ rade vyhlásil a svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil so znením Obchodných podmienok pred uzavretím Zmluvy o úvere a s nimi súhlasí. Obchodné podmienky sú opatrené podpisom žalovaného v 2/ rade v postavení konateľa žalovaného v 1/ rade dňa 30.04.2019. Uvedená skutočnosť nebola v konaní namietaná, čo vylúčilo námietky žalovaného v 2/ rade, že so znením Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, nebol oboznámený.
10. Okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný v 1/ rade si riadne a včas neplnil svoje záväzky zo Zmluvy o úvere, v dôsledku čoho v súlade s článkom IX. Obchodných podmienok pre úvery podnikateľom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, nastal dôvod predčasnej
splatnosti úveru v zmysle dojednania v článku IX. bod 9.2.1., a to v súlade s článkom IX. bod 9.4.3. Obchodných podmienok dňom 09.10.2019, ktorú skutočnosť žalobca oznámil žalovanému v 1/ rade Oznámením o predčasnej splatnosti úveru a výzvou na úhradu celého zostatku úveru z 04.10.2019, doručeným žalovanému v 1/ rade dňa 09.10.2019 a zároveň žalovanému v 2/ rade dňa 07.10.2019. Dôvod, pre ktorý žalovaný v 1/ rade prestal úver splácať, okresný súd nepovažoval za relevantný. V nadväznosti na uvedené žalobca vyčíslil výšku pohľadávky voči žalovanému v 1/ rade ku dňu 17.12.2019 v zmysle špecifikácie v písomnom vyjadrení zo dňa 22.04.2021.
11. Súd prvej inštancie poukázal na to, že výška dlžnej istiny úveru vyčíslená ku dňu 17.12.2019 žalobcom vo výške 39.332,01 Eur nebola v konaní sporná. Okresný súd nepovažoval za relevantné vyzývať žalobcu na vyjadrenie, či nedošlo zo strany žalovaného v 1/ rade k čiastočnej alebo úplnej úhrade pohľadávky, ktorá je predmetom konania tak, ako na to poukazoval žalovaný v 2/ rade v stanovisku k vyjadreniu žalobcu zo dňa 28.01.2021, nakoľko žalovaný v 2/ rade doposiaľ je jediným konateľom a spoločníkom žalovaného v 1/ rade, preto nevyhnutne disponuje informáciami ohľadne prípadného splnenia pohľadávky žalobcu. Pokiaľ išlo o vyčíslené kapitalizované zmluvné úroky ku dňu 17.12.2019 vo výške 1.237,24 Eur špecifikované žalobcom v písomnom vyjadrení zo dňa 22.04.2021, jeho obsah žalovaným v 2/ rade nebol relevantne spochybnený. Výška dojednaných úrokov vyplývala z článku II. bod 2.3.5. Zmluvy o úvere, pričom v zmysle dojednania v článku V. bod 5.1. Zmluvy o úvere dojednaná úroková sadzba na určenie úrokov vo výške 8,9 % ročne je fixná po celú dobu trvania tejto zmluvy. Žalobcom boli uplatnené úroky vyčíslené jednak ku dňu splatnosti úveru 09.10.2019 v sume 1.237,24 Eur a zároveň uplatnené z dlžnej istiny úveru 39.332,01 Eur od 18.12.2019 do zaplatenia v súlade s dojednaním v článku I. bod 1.4.1. Obchodných podmienok. Pokiaľ išlo o kapitalizované úroky z omeškania uplatnené v sume 1.523,13 Eur, v zmysle vyjadrenia žalobcu z 22.04.2021 tieto boli vyčíslené zo zostatku istiny úveru po lehote splatnosti do dňa vyčíslenia pohľadávky 17.12.2019 v sadzbe 18,9 % ročne, ktorá sadzba bola platne dojednaná medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v článku IV. bod 4.6.2. Obchodných podmienok. V zmysle článku II. bod 2.3.8. Zmluvy o úvere prirážka pre určenie sadzby úrokov z omeškania je 10 % ročne. V zmysle dojednania v článku IV. bod 4.6.1. Obchodných podmienok, ak je klient v omeškaní s platením peňažného záväzku alebo jeho časti (splátky), je banka popri plnení záväzku oprávnená požadovať od klienta aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, a to počnúc dňom splatnosti dlžnej sumy, s ktorou je v omeškaní. Uplatnené poplatky za správu úveru za mesiace jún, júl, august a september 2019, spolu vo výške 32,- Eur, neboli v konaní namietané, a tieto boli žalobcom uplatnené v súlade s dojednaním v článku II. bod 2.3.6. Zmluvy o úvere. Z uvedených skutočností okresný súd považoval za nespornú, resp. v sporných častiach za preukázanú výšku uplatnenej pohľadávky žalobcu, ako aj jej príslušenstva.
12. Ďalej mal okresný súd vykonaným dokazovaním preukázané a rovnako nebolo v konaní sporné, že dňa 30.04.2019 žalobca ako veriteľ a žalovaný v 2/ rade ako ručiteľ uzatvorili Dohodu o ručení č. 000308A/SB/2019, obsahom ktorej v článku III. je platné vyhlásenie žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa, že ak dlžník žalovaný v 1/ rade definovaný v článku II. bod 2.1. dohody o ručení voči veriteľovi nesplní záväzok určený v úvodných ustanoveniach tejto dohody, uspokojí veriteľa ako ručiteľ v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Záväzkom dlžníka sa v zmysle článku II. bod 2.1. a bod 2.2. Dohody o ručení rozumie záväzok podľa Zmluvy o úvere uzavretej dňa 30.04.2019 s veriteľom pod č. 000308/SB/2019 v znení prípadných ďalších dodatkov na vrátenie peňažných prostriedkov dočasne poskytnutých veriteľom v prospech dlžníka (istina úveru) do sumy 40.000,- Eur, ako aj na zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania a na zaplatenie dojednaných poplatkov, prípadne iných dlžných súm podľa zabezpečenej zmluvy vrátane prípadu predčasnej splatnosti istiny úveru z dôvodov uvedených v zabezpečenej zmluve, ako aj pri odstúpení od zabezpečenej zmluvy alebo jej vypovedaní alebo vypovedaní poskytnutia úveru alebo jej časti. Ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2/ rade obsiahnuté v článku III. bod 3.1. Dohody o ručení považoval okresný súd za platný právny úkon spravujúci sa v nadväznosti na ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka ustanoveniami § 303 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Žalovaný v 2/ rade prevzal ručiteľský záväzok a v čase uzatvorenia Dohody o ručení konal v postavení jediného spoločníka a konateľa žalovaného v 1/ rade (dlžníka zo zabezpečeného záväzku), čo vylučuje jeho postavenie spotrebiteľa v právnom vzťahu so žalobcom, ktorý bol založený uzatvorenou Dohodou o ručení zo dňa 30.04.2019 a v nej obsiahnutým ručiteľským vyhlásením žalovaného v 2/ rade. V súvislosti s uvedeným právnym záverom okresný súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Ndc/10/2016 z 09.11.2016, ktorého právne závery sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2/ rade obsiahnuté v Dohode o ručení zo dňa 30.04.2019 spĺňa obsahové a formálne
náležitosti ručiteľského vyhlásenia v zmysle ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, pričom súd prvej inštancie za nedôvodné považoval námietky žalovaného v 2/ rade ohľadom jeho neplatnosti pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaný v 2/ rade v postavení ručiteľa za záväzky žalovaného v 1/ rade zo Zmluvy o úvere uzatvorenej so žalobcom nemal postavenie spotrebiteľa, okresný súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa obsahom Dohody o ručení z hľadiska vyhodnocovania v nej obsiahnutých dojednaní podľa ustanovenia § 52 a nasl., najmä § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Rovnako za nedôvodné okresný súd považoval tvrdenia žalovaného v 2/ rade, že Dohodu o ručení neuzatvoril slobodne, a to vo väzbe na skutkové tvrdenia žalovaného v 2/ rade, že žalobca ho pod nátlakom prinútil pri uzatváraní zmluvy podpísať ručiteľský záväzok pri preberaní záväzku žalovaného v 1/ rade, resp. že banka (žalobca) pri zobratí úveru žalovaného v 1/ rade požadovala ručenie žalovaného v 2/ rade ako fyzickej osoby, pričom pod nátlakom musel uzatvoriť aj jednostranný právny úkon o ručení. Okresný súd poukázal na to, že ručiteľské vyhlásenie je legitímny a zákonom predpokladaný prostriedok zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo Zmluvy o úvere, pričom žalovaný v 2/ rade ako konateľ žalovaného v 1/ rade mal možnosť za takýchto podmienok do zmluvného vzťahu so žalobcom nevstúpiť, preto v kontexte týchto skutočností nemožno hovoriť o nátlaku zo strany žalobcu, resp. o neslobodnom uzatvorení Dohody o ručení zo strany žalovaného v 2/ rade.
13. Za irelevantné vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku okresný súd považoval aj tvrdenie žalovaného v 2/ rade, že ho oslovil bratranec p. P. pri začatí podnikania žalovaného v 1/ rade, aby sa stal ručiteľom na úvere, za ktorý kúpi traktorbager, nakoľko Zmluvu o úvere so žalobcom uzatváral žalovaný v 2/ rade osobne ako konateľ žalovaného v 1/ rade a rovnako osobne vo vlastnom mene uzavrel aj Dohodu o ručení. K uplatnenému nároku žalobcu tak nemal relevanciu ani žalovaným v 2/ rade predložený listinný dôkazný prostriedok, a to Generálna plná moc z 01.02.2019 (č.l. 86 spisu), z obsahu ktorej vyplývalo, že žalovaný v 2/ rade ako fyzická osoba splnomocňuje P. P. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania okresný súd nepovažoval za potrebné ani na návrh žalovaného v 2/ rade vykonávať výsluch svedka P. k otázkam, prečo bol zobratý úver, ako bolo požadované ručenie, resp. že bolo požadované ručenie fyzickou osobou a na čo boli minuté peniaze, nakoľko uvedené skutočnosti nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku. V rozpore s vykonaným dokazovaním boli aj vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade k tomuto dôkaznému návrhu, že p. P. bral úver, na neho bol braný úver a bol splnomocnený právnickou osobou Basilar s.r.o..
14. Okresný súd poukázal na to, že na splnenie ručiteľského záväzku žalobca vyzval žalovaného v 2/ rade pred podaním žaloby písomnou výzvou zo 14.10.2019 (č.l. 27 spisu), o ktorej nebolo v konaní sporné, že sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného v 2/ rade (doručenka na č.l. 28 spisu).
15. Okresný súd z vyššie uvedených skutočností považoval žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému v 2/ rade za skutkovo a právne dôvodný a v celom rozsahu jeho žalobe voči žalovanému v 2/ rade vyhovel. Vo výroku rozsudku zároveň vyjadril vzájomný vzťah medzi žalovaným v 2/ rade v postavení ručiteľa a žalovaným v 1/ rade v postavení dlžníka, ktorému bola rovnaká povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 30Up/136/2020 zo 17.06.2020, právoplatným a vykonateľným voči žalovanému v 1/ rade dňa 21.07.2020.
16. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu úspešný, preto mu priznal voči žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a e) CSP. Žalovaný v 2/ rade mal za to, že rozsudok okresného súdu nie je zákonný, nakoľko navrhoval v konaní vypočuť svedka p. P., ktorý mohol vo svojej výpovedi uviesť rozhodujúce skutočnosti. Pána P. žiadal vypočuť už od začiatku konania, pričom sám zabezpečil jeho účasť na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 02.02.2022. Prvoinštančný súd však nepovažoval za podstatné vypočuť ním navrhovaného svedka a jeho výpoveď už vopred označil za irelevantnú bez toho, aby si ju vypočul. Až následne po výpovedi navrhovaného svedka mal okresný súd vyhodnotiť, ktoré skutočnosti sú relevantné a ktoré nie. Podľa žalovaného v 2/ rade
výpoveď ním navrhovaného svedka bola potrebná na zistenie rozhodujúcich skutočností pre spravodlivé rozhodnutie vo veci samej. Navrhoval, aby okresný súd vypočul p. P. v širších súvislostiach ohľadne poskytnutého úveru od žalobcu, čo mohlo napomôcť k objasneniu prejednávanej veci a postavenia žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa fyzickej osoby v tomto záväzkovom vzťahu. Pokiaľ prvoinštančný súd tento dôkaz nevykonal, spôsobilo to nesprávne rozhodnutie vo veci. Tak, ako žalovaný v 2/ rade uvádzal pred prvoinštančným súdom, žalovaný v 1/ rade si zobral úver za účelom zakúpenia výrobného prostriedku - traktorbagra, pričom banka pri zobratí úveru požadovala ručenie žalovaného v 2/ rade ako fyzickou osobou a pod nátlakom musel uzatvoriť aj jednostranný právny úkon o ručení. Nakoľko tento právny úkon neuzatvoril slobodne, je neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2/ rade chcel neskôr od tohto právneho úkonu ručenia odstúpiť, avšak úverová zmluva mu to neumožňovala, a preto obsahuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. f) Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že ručiteľský záväzok obsahuje neprijateľné podmienky ako spotrebiteľská zmluva, domáha sa ochrany ako spotrebiteľ podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zhoršenie jeho postavenia ako fyzickej osoby ručiteľa videl v tom, že žalobca ho pod nátlakom prinútil pri uzatváraní zmluvy podpísať ručiteľský záväzok pri preberaní záväzku žalovaným v 1/ rade, za ktorého konal na základe generálnej plnej moci p. P.. Z tohto úveru nemal žiaden prospech ani zisk, jediné čo mu ostalo, je dlh, ktorý musí zaplatiť namiesto žalovaného v 1/ rade, čo pokladal za nespravodlivé, nakoľko sa do tejto situácie dostal na základe úverovej zmluvy, pričom v čase uzatvárania tejto zmluvy nemal možnosť sa oboznámiť s obchodnými podmienkami a ich obsahom. Nakoľko zmluva o úvere ako spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Pokladal za nespravodlivé, aby ako fyzická osoba bol povinný zaplatiť dlh voči žalobcovi za žalovaného v 1/ rade, keď jeho výrobný prostriedok ani nepoužíval, nemal z neho akýkoľvek profit a bol donútený za žalovaného v 1/ rade ručiť. Žiadal, aby túto nespravodlivosť náležite posúdil odvolací súd a poskytol mu ochranu ako spotrebiteľovi podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal, že prvý výrok rozsudku okresného súdu je zmätočný a nevykonateľný, nakoľko sa v ňom neuvádza spoločná zodpovednosť žalovaného v 2/ rade spolu so žalovaným v 1/ rade. V tomto výroku sa okrem iného aj uvádza, že plnením žalovaného v 2/ rade zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného, čo je zrejmé aj bez uvádzania vo výrokovej časti rozsudku. V prvej výrokovej časti rozsudku však chýba formulácia, že žalovaný v 2/ rade je povinný spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1/ rade tak, aby bol výrok zrozumiteľný a vykonateľný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 11.3.2022 (č.l. 383 spisu) bolo odvolanie žalovaného v 2/ rade doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 384 spisu), s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobca nevyužil.
19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného v 2/ rade bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného v 2/ rade podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za akceptovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného v 2/ rade bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/90/2022-389 zo dňa 14.11.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.11.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
21. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
22. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného v 2/ rade, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 24.03.2022 (č.l. 374-375 spisu), a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v 2/ rade v tomto konaní. Ak žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní
výslovne vyjadril dôvody a rozsah podaného odvolania, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery v tej časti, ktorá sa nestala predmetom odvolania žalovaného v 2/ rade, napr. týkajúce sa výšky uplatneného nároku na zaplatenie istiny, kapitalizovaných úrokov, úroku z omeškania, poplatkov, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ďalej konanie žalovaného v 2/ rade v postavení jediného spoločníka a konateľa žalovaného v 1/ rade, podpis žalovaného v rade 2/ ako konateľa žalovaného v 1/ rade na Zmluve o úvere a ručiteľa na Dohode o ručení. Teda, ak sú odvolateľom vyjadrené dôvody a rozsah podaného odvolania, potom krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery a aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo sa v rámci zadefinovaných dôvodov a rozsahu odvolania nestalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá dôvodmi a rozsahom podaného odvolania vymedzuje, v akom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, z akých odvolacích dôvodov ho rozporuje, len to sa môže stať predmetom posudzovania a zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú v rozhodnutí súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nenapáda, nerozporuje, zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor. V zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379 CSP. Je predsa potrebné, aby sa rozlišovalo (diferencovalo) to, čo bolo predmetom odvolacieho konania, posudzovania odvolacím súdom v nadväznosti na odvolacie dôvody, pretože stav každej sporovej odvolacej právnej veci je odlišný vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti uplatňovaných nárokov, prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
23. Žalovaný v 2/ rade vo vzťahu k napadnutému rozsudku vyjadril odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) CSP, keď mal za to, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý odvolací dôvod spočíval v námietke nevykonania ním navrhnutého dôkazu, čo spôsobilo, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na tom základe k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
24. V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného v 2/ rade krajský súd poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako aj právnymi závermi obsiahnutými v rozsudku okresného súdu, týkajúceho sa odvolaním napadnutej časti. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebolo potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutej časti rozhodnutia, preto bolo postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu týkajúcimi sa odvolaním napadnutej časti, a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd na základe ust. § 387 ods. 3 CSP vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného v 2/ rade bol povinný sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
25. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného v 2/ rade, ktoré boli vyjadrené v ním podanom odvolaní zo dňa 24.03.2022, krajský súd uvádza nasledovné.
26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP krajský súd konštatuje, že postupom okresného súdu nedošlo k zásahu do práva žalovaného v 2/ rade na spravodlivý proces. Žalovaný v 2/ rade postupom okresného súdu mal vytvorené podmienky, možnosti k uplatňovaniu a napĺňaniu
svojich práv, zaručených nielen procesnoprávnym predpisom, a to Civilným sporovým poriadkom, ale aj práv garantovaných Ústavou SR. Bolo výslovne len na žalovanom v 2/ rade, jeho právnom zástupcovi, akým spôsobom budú práva v konaní pred okresným súdom uplatňované. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočívajúcim v námietke žalovaného v 2/ rade o nevykonaní ním navrhnutého dôkazu, a to nenariadením výsluchu svedka p. P. k ozrejmeniu súvislostí ohľadne poskytnutého úveru od žalobcu, teda podľa žalovaného v 2/ rade na ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti, krajský súd poukazuje na ust. § 185 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Citované ustanovenie je vyjadrením nezávislého rozhodovania súdu o tom, ktoré dôkazy vykoná a aj jeho nezávislého postavenia pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal. Z uvedeného nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých stranami sporu nemožno kvalifikovať ako znemožnenie uskutočňovať procesné práva patriace sporovej strane v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal strane možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však v predmetnom prípade nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony sporovej strany reaguje primeraným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom, nemožno jeho postup spočívajúci v nevykonaní navrhovaného dôkazu hodnotiť ako žalovaným v 2/ rade namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade namietal, že okresným súdom nevykonanie ním navrhovaného dôkazu spôsobilo nesprávne rozhodnutie vo veci, tak krajský súd upriamuje pozornosť na § 365 ods. 1 písm. e) CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Takýto dôvod by mohol byť ako odvolací dôvod relevantný len vtedy, ak nedošlo k vykonaniu takéhoto navrhnutého dôkazu, vykonanie ktorého by bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Krajský súd uvádza, že návrh žalovaného v 2/ rade na výsluch svedka p. P. na okolnosti ohľadom poskytnutia úveru žalovanému v 1/ rade od žalobcu, ako aj jeho postavenia ako ručiteľa fyzickej osoby, nebol dôkazom, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska zistenia rozhodujúcich skutočností, ak okresný súd v odseku 28. odôvodnenia riadnym spôsobom zdôvodnil, že nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom svedka p. P. k otázkam, prečo bol zobratý úver a ako bolo požadované ručenie, resp. že bolo požadované ručenie fyzickou osobou a na čo boli minuté peniaze, pretože listinné dôkazné prostriedky preukázali a potvrdil to aj žalovaný v 2/ rade, že Zmluvu o úvere žalovaný v 2/ rade uzatváral ako konateľ žalovaného v 1/ rade, pričom žalovaný v 1/ rade konajúci konateľom žalovaného v 2/ rade vyhlásil a svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil so znením Obchodných podmienok pred uzavretím Zmluvy o úvere. Tak, ako Zmluva o úvere aj Obchodné podmienky sú opatrené podpisom žalovaného v 2/ rade v postavení konateľa žalovaného v 1/ rade dňa 30.04.2019, ktorú okolnosť žalovaný v 2/ rade nenamietal a rovnako ani nenamietal, že ako ručiteľ uzatvoril Dohodu o ručení č. 000308A/SB/2019 dňa 30.04.2019, v rámci ktorej v čl. III. uskutočnil platné vyhlásenie ručiteľa, že ak dlžník - žalovaný v 1/ rade nesplní záväzok určený v úvodných ustanoveniach dohody, uspokojí veriteľa ako ručiteľ v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku, pričom záväzkom v zmysle čl. II. bod 2.1. a bod 2.2. Dohody sa rozumie záväzok podľa Zmluvy o úvere uzavretej dňa 30.04.2019 s veriteľom pod č. 000308/SB/2019. Okresný súd postupoval správne, ak tvrdenia žalovaného v 2/ rade, že ho oslovil bratranec p. P. pri začatí podnikania žalovaného v 1/ rade, aby sa stal ručiteľom na úvere, za ktorý kúpi traktorbager, na čo boli minuté peniaze, ako bolo požadované ručenie, nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku, pretože z hľadiska zistenia rozhodujúcich skutočností tento dôkaz nemohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu.
27. Krajský súd konštatuje, že dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie považuje za dostatočné. Vo vzťahu k výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu je potrebné uviesť, že do obsahu základného práva strany sporu nepatrí ani právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Okresný súd vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné k tomu, aby posúdil žalobcom uplatnený nárok, pričom predmetom druhoinštančného konania v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného v 2/ rade bolo zodpovedať len otázky žalovaným v 2/ rade v podanom odvolaní nastolené.
28. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného v 2/ rade, že právny úkon Dohody o ručení č. 000308A/ SB/2019 dňa 30.04.2019 neuzatvoril slobodne, a preto je neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka a súčasne, že úverová zmluva mu neumožňuje odstúpenie od zmluvy, a preto obsahuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. f) Občianskeho zákonníka a ak ručiteľský záväzok obsahuje neprijateľné podmienky ako spotrebiteľská zmluva, tak sa domáha ochrany ako spotrebiteľ podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, keďže zmluva o úvere ako spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, tak odvolací súd primárne k tejto odvolacej námietke poukazuje na charakter zmluvného vzťahu Zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, tak ako to vyjadril okresný súd v odsekoch 21., 22. a 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
29. Skutkový stav bol zistený okresným súdom dostatočne a okresný súd správne vyhodnotil základ záväzkovo-právneho vzťahu strán sporu, a to uzatvorenie Zmluvy o úvere č. 000308/SB/2019 zo dňa 30.04.2019 medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade ako obchodno-záväzkového vzťahu. Z tohto správneho právneho posúdenia uzatvorenej zmluvy ako obchodnoprávneho vzťahu nebolo možné na predmetný právny vzťah aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Dodáva sa, že základná charakteristika spotrebiteľských zmlúv je upravená v § 52 Občianskeho zákonníka, v ktorom je v ods. 1 definovaná spotrebiteľská zmluva ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nesporné, že žalobca uzavrel zmluvu ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že za spotrebiteľa sa považuje iba fyzická osoba. Žalovaný v 1/ rade - dlžník je obchodnou spoločnosťou nie fyzickou osobou, predmetnú Zmluvu o úvere neuzavrel ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čo vyplýva z označenia žalovaného v 1/ rade v záhlaví zmluvy (č.l. 7 rub spisu), v ktorej bol žalovaný v 1/ rade označený údajmi podnikateľa, a to IČO, právna forma s.r.o.. Ďalej z čl. II. bod 2.3.2. Zmluvy o úvere bolo nepochybné, že ,,Účelom použitia úveru je financovanie: prevádzkových potrieb klienta“. Žalovaný v 1/ rade je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, nie je spotrebiteľom podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., Zmluva o úvere nie je v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Predmetnú zmluvu uzavrel žalovaný v 1/ rade ako dlžník v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vylúčilo jeho právne postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.. Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nevylučuje, aby bol spotrebiteľský úver poskytnutý aj formou úveru na základe zmluvy o úvere uzavretej v zmysle Obchodného zákonníka, avšak zároveň vymedzuje zmluvu o spotrebiteľskom úveru ako zmluvu uzavretú spotrebiteľom, čo v tomto prípade splnené nebolo. Žalovaný v 2/ rade ako ručiteľ rovnako nemôže požívať ochranu právnych noriem spotrebiteľského práva, a to v zmysle § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, podľa ktorého tohto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Zároveň je potrebné uviesť, že v čase podpisovania zmluvy, z ktorej žalobca uplatnil právo, bol/je žalovaný v 2/ rade konateľom žalovaného v 1/ rade ako dlžníka. Zároveň bol/je v danom čase žalovaný v 2/ rade spoločníkom žalovaného v 1/ rade a súčasne dlžníkom z uzatvorenej úverovej zmluvy. Ako bolo konštatované, zmluva bola uzatvorená so žalobcom v rámci predmetu podnikateľskej činnosti žalovaného v 1/ rade, čo bolo vyjadrené postavením a charakterom žalovaného v 1/ rade ako právnickej osoby, ktorá zmluva bola uzatváraná pri jeho podnikateľskej činnosti, čo vyplývalo aj z dohodnutého účelu poskytnutia úveru a opak dokázaný nebol. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade tvrdil nátlak a absenciu slobodnej vôle, tak k uvedenému tvrdeniu neposkytol relevantné tvrdenie a ani dôkaz.
30. V súhrne z dôkazov predložených žalobcom okresný súd správne uzavrel, že úverová zmluva nemala charakter spotrebiteľskej zmluvy, ale išlo o obchodnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade pri podnikateľskej činnosti, a preto nebolo namieste nazerať ani na žalovaného v 1/ rade a ani na žalovaného v 2/ rade ako na osobu, ktorej by patrila ochrana práv prostredníctvom ochrany spotrebiteľských práv, a to u žalovaného v 2/ rade v zmysle § 303 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka. V súvislosti s tvrdeným nátlakom a neslobodou prejavu vôle žalovaného v 2/ rade krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu vyjadreným v odseku 27. odôvodnenia v tom, že predsa žalobca ako banka poskytujúca úver, má právo pri zobratí úveru žalovaným v 1/ rade požadovať ručenie, keď ručiteľské vyhlásenie je legitímny a zákonom predpokladaný prostriedok zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere a bol to žalovaný v 2/ rade ako konateľ žalovaného v 1/ rade, ktorý sa mal možnosť za takýchto podmienok poskytnutia úveru rozhodnúť, či do zmluvného vzťahu so žalobcom vstúpi alebo nevstúpi. Pokiaľ sa žalovaný v 2/ rade
ako konateľ žalovaného v 1/ rade rozhodol za podmienok určených bankou do tohto zmluvného vzťahu vstúpiť, potom nie je možné v kontexte týchto skutočností hovoriť o nátlaku zo strany žalobcu, resp. o neslobodnom uzatvorení Dohody o ručení zo strany žalovaného v 2/ rade.
31. Len k úplnosti odvolací súd dodáva, že neplatný je právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý nemá zákonom požadované náležitosti prejavu vôle, konkrétne, ak nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Ak subjektu chýba vôľa, ide o právny úkon absolútne neplatný. Pri slobode ako náležitosti vôle ide vlastne o slobodu prejavu, ktorú vylučuje konanie, ktoré má takú intenzitu, že namiesto vôle konajúceho sa presadzuje vôľa vnucujúceho. Vykonané dokazovanie nepreukázalo tvrdenie o absencii slobodnej vôle žalovaného v 2/ rade, v ktorej súvislosti je potrebné v zhode s okresným súdom dať do pozornosti bod 5.7. Dohody o ručení č. 000308A/SB/2019, podľa ktorého „účastníci túto dohodu prečítali, rozumejú jej a zhodne vyhlasujú, že vyjadruje ich slobodnú, skutočnú a vážnu vôľu a nie sú im známe okolnosti, ktoré by ju robili neplatnou a na znak súhlasu pripájajú podpisy osôb oprávnených podpisovať v ich mene, ktorých totožnosť bola medzi účastníkmi navzájom preukázaná a ktoré vyhlasujú, že sú oprávnené podpisovať v mene účastníkov dohody, a to ...“, pod ktorým textom sa nachádza označenie veriteľa, označenie ručiteľa a jeho podpis spolu aj s overením tohto podpisu za veriteľa. Vychádzajúc z týchto východísk odvolací súd považuje záver okresného súdu o nedôvodnosti tvrdenia žalovaného v 2/ rade, že Dohodu o ručení neuzatvoril slobodne, ale pod nátlakom, za vecne správne právne posúdenie. Dodáva odvolací súd aj to, že predsa žalovaný v 2/ rade bol/je konateľom žalovaného v 1/ rade, teda bol/je nielen oprávnený konať za spoločnosť, ale mal/ má aj povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Zároveň sa poukazuje na to, že stále platí stará rímska zásada „právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým“, ktorá vyžaduje, aby každý zachoval aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu podpisovaného vlastnou rukou. Teda žalovaný v 2/ rade musí znášať dôsledky svojho konania a túto okolnosť nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, ktorému bol zabezpečovací inštitút určený.
32. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade namietal zmätočnosť a nevykonateľnosť prvého výroku rozsudku, ktorú videl v tom, že sa v ňom neuvádza spoločná zodpovednosť žalovaného v 2/ rade so žalovaným v 1/ rade, tak odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť to, že záväzok ručiteľa, ku ktorého splneniu dochádza cestou uspokojenia ručením zaistenej pohľadávky, teda splnením dlžníkovho záväzku, je záväzkom odlišným od záväzku dlžníka. Záväzkový vzťah medzi ručiteľom a veriteľom sa od záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom líši nielen osobou nositeľa záväzku (pretože ručiteľom musí byť z povahy veci osoba odlišná od dlžníka), ale tiež obsahom; zatiaľ čo dlžník je povinný splniť veriteľovi svoj záväzok, ručiteľ je povinný splniť záväzok dlžníka, ak ho nesplní dlžník. Právny vzťah s ručením je ako zabezpečovací právny vzťah svojou povahou vzťahom akcesorickým, zásadne spätý svojou existenciou s hlavným, obligačným záväzkom a zároveň je vzťahom subsidiárnym, pretože ručiteľ nie je zaviazaný plniť veriteľovi vedľa dlžníka, ale až vtedy, ak nesplní dlžník (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo 3911/2010). Teda ručiteľský záväzok je záväzkom subsidiárnym. Podľa znenia prvého výroku napadnutého rozsudku okresného súdu bola pre subsidiaritu postavenia ručiteľa vyjadrená previazanosť povinnosti žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa voči žalobcovi ako veriteľovi už k právoplatne uloženej povinnosti dlžníkovi, a to žalovanému v 1/ rade (spoločnosti Basilar s.r.o., so sídlom Žilina) na základe právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 30Up/136/2020 zo dňa 17. júna 2020. Okresný súd vecne správne v prvom výroku pri zaviazaní žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa vyjadril, že jeho povinnosť určená rozsudkom okresného súdu zaniká v rozsahu plnenia, v akom bol nárok žalobcu uspokojený žalovaným v 1/ rade, ktorý bol na zaplatenie nároku žalobcu právoplatne zaviazaný platobným rozkazom alebo v rozsahu poskytnutého plnenia druhého žalovaného, t.j. žalovaného v 2/ rade vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Okresný súd vyjadril subsidiaritu ručiteľského záväzku žalovaného v 2/ rade k záväzku dlžníka, a to spoločnosti Basilar s.r.o. vo väzbe na právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 30Up/136/2020. Prvý výrok rozsudku okresného súdu bol tak vecne správny, a to pri vyjadrení subsidiarity ručiteľského záväzku. Čo sa týka trov konania okresný súd o nároku na náhradu trov konania vyjadril solidárny záväzok žalovaného v 2/ rade spoločne so žalovaným v 1/ rade, ktorý výrok osobitnými odvolacími dôvodmi žalovaného v 2/ rade nebol napadnutý.
33. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov žalovaného v 2/ rade, preto vo vyvolanom odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému v 2/ rade bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.