Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_50Cb-61-2020.pdf
PDF · 121.74 KB
Case nature
Area
Subarea
50Cb/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64 948 242, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 251 336, zastúpený ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovaným v rade 1/: Basilar s.r.o., so sídlom Štrková 27/606, 010 08 Žilina, IČO: 51 120 593, v rade 2/: B. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX Ž., zastúpený JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierova 1725, 022 01 Čadca, o zaplatenie 42.124,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný v rade 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 42.124,38 eur s úrokom 8,9 % ročne zo sumy 39.332,01 eur od 18.12.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 10 % ročne zo sumy 39.332,01 eur od 18.12.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovaného v rade 1/, ktorému bola rovnaká povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 30Up/136/2020 zo 17.06.2020 alebo žalovaného v rade 2/ zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Žalovaný v rade 2/ j e p o v i n n ý spoločne a nerozdielne so žalovaným v rade 1/ zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou doručenou súdu dňa 22.1.2020 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 42.124,38 eur, úrok 8,9 % ročne zo sumy 39.332,01 eur od 18.12.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 10 % ročne zo sumy 39.332,01 eur od 18.12.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.
2. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že žalobca ako veriteľ a žalovaný v rade 1/ uzatvorili dňa 30.04.2019 Zmluvu o úvere č. XXXXXX/SB/XXXX /ďalej aj len Zmluva o úvere/, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v rade 1/ úverový limit tak, že na ťarchu žalobcom zriadeného bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom bol žalovaný v rade 1/, vykoná žalobca po dojednanú dobu do výšky úverového limitu príkazy žalovaného v rade 1/ na platby, aj keď na to žalovaný v rade 1/ nebude mať na účte potrebné vlastné peňažné prostriedky /čerpanie úverového limitu článok II. bod 2.1. Zmluvy o úvere/. Žalobca a žalovaný v rade 1/ dojednali výšku úverového limitu 40.000,- eur za účelom financovania prevádzkových potrieb žalovaného v rade 1/. V Zmluve o úvere bola stanovená fixná úroková sadzba 8,9 % ročne v zmysle článku II. bod 2.3.5 Zmluvy o úvere. Žalovaný v rade 1/ sa
zaviazal vyčerpaný úver splácať v 60-ich mesačných splátkach, z toho 59 splátok vo výške 667,- eur a posledná splátka vo výške 647,- eur splatných k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, s prvou splátkou splatnou 31.05.2019. Konečná splatnosť bola určená na 30.04.2024 /článok II. a IV. Zmluvy o úvere/. V súlade s článkom II. bod 2.1. Zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému v rade 1/ úverový limit v dohodnutej výške, čím si splnil svoju povinnosť poskytnúť žalovanému v rade 1/ úver. Uspokojenie pohľadávky žalobcu a splnenie záväzku žalovaného v rade 1/ zo Zmluvy o úvere bolo zabezpečené ručením žalovaného v rade 2/ na základe Dohody o ručení č. XXXXXXA/SX/XXXX zo dňa 30.04.2019 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/ /ďalej aj len Dohoda o ručení/.
3. Nakoľko žalovaný v rade 1/ nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere riadne a včas, žalobca listom zo 04.10.2019 označeným ako Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru v súlade s ustanovením bodu 9.2.1 odsek 9.2.3 písm. b/ Obchodných podmienok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 09.10.2019 a vyzval žalovaného v rade 1/ na zaplatenie celého zostatku úveru. Uvedené oznámenie bolo zaslané aj žalovanému v rade 2/. Podaním zo dňa 14.10.2019 označeným ako Výzva ručiteľovi na úhradu záväzku žalobca vyzval žalovaného v rade 2/ na úhradu dlžnej pohľadávky. Dlžná pohľadávka žalobcu ku dňu jej vyčíslenia 17.12.2019 predstavovala sumu 42.124,38 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 39.332,01 eur, kapitalizovaných zmluvných úrokov vo výške 1.237,24 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 1.523,13 eur a neuhradených poplatkov vo výške 32,- eur. Žalovaní v rade 1/ a 2/ ku dňu podania žaloby dlžnú sumu neuhradili.
4. Na výzvu súdu zo dňa 31.03.2021 žalobca podaním z 22.04.2021 špecifikoval uplatnený nárok, a to v časti kapitalizovaných zmluvných úrokov, kedy uviedol, že si uplatňuje úrok vo výške 8,9 % ročne zo zostatku istiny úveru do lehoty splatnosti od 01.06.2019 do 09.10.2019, t.j. do dňa zosplatnenia úveru podľa špecifikácie uvedenej v písomnom vyjadrení vo výške spolu 1.237,24 eur. V časti kapitalizovaných úrokov z omeškania žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške 18,9 % ročne zo zostatku istiny úveru po lehote splatnosti, t.j. do dňa vyčíslenia pohľadávky k 17.12.2019 podľa špecifikácie uvedenej v písomnom vyjadrení, spolu vo výške 1.523,13 eur. V časti poplatkov si žalobca uplatňuje poplatky za správu úveru v zmysle bodu 2.3.6 Zmluvy o úvere za mesiace jún, júl, august a september 2019 vo výške 8,- eur mesačne, t.j. spolu 32,- eur. Pre prehľadnosť vyčíslenia žalobca predložil súdu ním vyhotovené tabuľky /č.l. 302 spisu/.
5. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 17. júna 2020 platobný rozkaz sp.zn. 30Up/136/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči žalovanému v rade 1/ dňa 21.07.2020.
6. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v rade 2/ v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením, v ktorom uviedol, že pri začatí podnikania žalovaného v rade 1/ ho oslovil bratranec p. P., nakoľko žalovaný v rade 1/ vykonával stavebné práce a potreboval finančné prostriedky na to, aby si zabezpečil zakúpenie traktorbagra. P. P. oslovil žalovaného v rade 2/, aby sa stal zároveň ručiteľom na úvere poskytnutom od žalobcu, za ktorý kúpi traktorbager. Žalovaný v rade 1/ sa dostal do finančných ťažkostí, nakoľko mu odberatelia nezaplatili za vykonané stavené práce. Spoločnosť sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, a preto prestala splácať poskytnutý úver. Nakoľko žalovaný v rade 2/ ako ručiteľ je fyzická osoba, žiada po vykonaní dokazovania o ochranu ako spotrebiteľ najmä čo do navýšených úrokov z omeškania - prirážky vo výške 3 %, ako aj kapitalizovaných úrokov. Vyjadril ochotu rokovať so žalobcom o uzatvorení splátkového kalendára, avšak zároveň uviedol, že žalobcom uplatnenú pohľadávku neuznáva.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení z 21.09.2020 k odporu žalovaného v rade 2/ poukázal na to, že žalovaný v rade 2/ v odpore proti platobnému rozkazu neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali žalobcom uplatnený nárok. Tvrdenia žalovaného v rade 2/ označil za všeobecné, nedôvodné a právne irelevantné. Žalovaný v rade 2/ uvádzal len všeobecné tvrdenia o druhotnej platobnej neschopnosti žalovaného v rade 1/, na základe ktorých nebolo možné uhradiť uplatnenú pohľadávku. Svoje tvrdenia žalovaný v rade 2/ ani nepodložil žiadnymi dôkazmi. Poukázal na to, že voči žalovanému v rade 1/ uplatnil pohľadávku, ktorá vznikla na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi dvoma podnikateľskými subjektami a teda na predmetný záväzkový vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Ručiteľský záväzok žalovaného v rade 1/ je akcesorický k hlavnému záväzku medzi dlžníkom a veriteľom. Ručiteľské vyhlásenie žalovaného v rade 2/ sa tak
z dôvodu subsidiarity a akcesority v súlade s ustanovením § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka rovnako posudzuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka. S odkazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-419/11 zo 14.03.2013 žalobca namietol, že žalovaný v rade 2/ v záväzkovom vzťahu nevystupuje v pozícii spotrebiteľa. S poukazom na uvedené žalobca zotrval na uplatnenom nároku.
8. Žalovaný v rade 2/ v písomnom vyjadrení z 28.01.2021 zotrval na skutočnostiach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Uviedol, že sa domáha postavenia spotrebiteľa v konaní, nakoľko ručenie za žalovaného v rade 1/ uzatvoril ako jednostranný právny úkon, ktorý nespĺňa zákonom stanovené náležitosti z hľadiska formálneho a obsahového, a preto je neplatný podľa ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň ručiteľský záväzok obsahuje neprijateľné podmienky ako spotrebiteľská zmluva. Aplikácia ustanovenia § 261 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka nebráni, aby na danú vec boli aplikované aj ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Žiadal, aby súd vyhodnotil poskytnutý úver ako spotrebiteľský úver, ktorý je samostatným zmluvným typom upraveným v zákone o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný v rade 2/ uviedol, že zhoršenie jeho postavenia ako fyzickej osoby ručiteľa vidí v tom, že žalobca ho pod nátlakom prinútil pri uzatváraní zmluvy podpísať ručiteľský záväzok pri preberaní záväzku žalovaným v rade 1/, ktoré konanie očividne zhoršilo jeho zmluvné postavenie. Žalovaný v rade 1/ si zobral úver za účelom zakúpenia výrobného prostriedku - traktorbagra, pričom žalobca pri zobratí úveru požadoval ručenie žalovaného v rade 2/ ako fyzickej osoby a žalovaný v rade 2/ pod nátlakom musel uzatvoriť aj jednostranný právny úkon o ručení. Nakoľko tento právny úkon neuzatvoril slobodne, je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Neskôr chcel žalovaný v rade 2/ od tohto právneho úkonu odstúpiť, čo mu však úverová zmluva neumožňovala, z ktorého dôvodu obsahuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. f/ Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania úverovej zmluvy žalovaný v rade 2/ nemal možnosť sa oboznámiť s obchodnými podmienkami a ich obsahom a nakoľko tieto obsahujú aj neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka, tak namietané časti zmluvy a obchodných podmienok by mal súd vyhodnotiť ako neplatné. Nakoľko Zmluva o úvere ako spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, je táto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalovaný v rade 2/ namietol voči aplikácii rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-419/11 zo dňa 14.03.2013 v prejednávanej veci, nakoľko rozsudok sa vzťahuje na vlastnú zmenku, teda odlišný prípad ako v prejednávanej veci, kde sa rieši spotrebiteľský úver a ručenie fyzickej osoby. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu voči žalovanému v rade 2/ v celom rozsahu zamietol a žalovanému v rade 2/ priznal plnú náhradu trov konania.
9. Na pojednávaní konanom dňa 02.02.2022 súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, a to v nadväznosti na ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní zo dňa 09.12.2021, súčasťou ktorého bol aj súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
10. Právna zástupkyňa žalovaného v rade 2/ na pojednávaní dňa 02.02.2022 zotrvala na doterajších písomných vyjadreniach žalovaného v rade 2/ vo veci. Uviedla, že s podaným návrhom žalovaný v rade 2/ nesúhlasí, nakoľko poskytnutý úver by sa mal považovať za spotrebiteľský úver a žalovaný v rade 2/ vystupuje v pozícii ručiteľa úveru ako fyzická osoba a teda mu prináleží ochrana ako spotrebiteľovi. Ručiteľský záväzok na seba prevzal žalovaný v rade 2/ pod nátlakom, pričom vypovedať tento záväzok mu nebolo zo strany žalobcu umožnené, nakoľko úverová zmluva to neumožňuje a teda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhla vo veci vypočuť svedka P. P. k tým skutočnostiam, prečo bol zobratý úver, ako bolo požadované ručenie, resp. že bolo požadované ručenie fyzickou osobou a na čo boli minuté peniaze. Na výzvu súdu konkretizovala, že p. P. bral úver, na neho bol braný úver a bol splnomocnený žalovaným v rade 1/, bol prítomný, keď sa úver bral. Žalobu voči žalovanému v rade 2/ žiadala zamietnuť a priznať žalovanému v rade 2/ plnú náhradu trov konania.
11. Žalovaný v rade 2/ na pojednávaní dňa 02.02.2022 uviedol, že Zmluvu o úvere a Dohodu o ručení, ktorú žalobca predložil do obsahu spisového materiálu, podpísal.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to Zmluvou o úvere č. XXXXXX/SB/XXXX - č.l. 7 rub a nasledujúce spisu, Obchodnými podmienkami pre úvery podnikateľom - č.l. 12 a nasledujúce spisu, Dohodou o ručení č. XXXXXXA/SB/XXXX - č.l. 23 a nasledujúce spisu, oznámením o predčasnej splatnosti úveru a výzvou na úhradu zostatku úveru zo 04.10.2019 - č.l. 24 rub a nasledujúce spisu, výzvou ručiteľovi na úhradu záväzku zo 14.10.2019 - č.l. 27
spisu spolu s dokladom o doručení - č.l. 28 spisu, generálnou plnou mocou z 01.02.2019 - č.l. 86 spisu a vyčíslením kapitalizovaných úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov z 21.04.2021 - č.l. 32 spisu.
13. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písmeno d) Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere 30.4.2019 /ďalej len Obchodný zákonník/, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
14. Podľa ustanovenia § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
15. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka, (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. (2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
17. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
18. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 20. Podľa ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, pričom uvedené nebolo medzi stranami sporné, že medzi žalobcom v postavení veriteľa a žalovaným v rade 1/ v postavení dlžníka došlo dňa 30.04.2019 k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to uzatvorením Zmluvy o úvere č. XXXXXX/ SB/XXXX. Záväzkový vzťah založený Zmluvou o úvere medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ súd posúdil ako vzťah obchodnoprávny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, konkrétne ako Zmluvu o úvere uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. V článku II. bod 2.3 medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ boli dojednané základné podmienky úveru, a to výška úveru 40.000,- eur, účel úveru: financovanie prevádzkových potrieb klienta, obdobie čerpania úveru od uzavretia zmluvy do 30.05.2019, deň splatnosti istiny úveru /deň konečnej splatnosti istiny úveru/ 30.04.2024, fixná úroková sadzba na určenie úrokov určená na celé obdobie trvania zmluvy 8,9 % ročne, počiatočný poplatok za prevzatie záväzku poskytnúť úver /poplatok za poskytnutie úveru/ 80,- eur, poplatok z nedočerpanej sumy úveru 1 % a poplatok za správu úveru vo výške 8,- eur mesačne, prirážka pre určenie sadzby úrokov z omeškania 10 % ročne. V zmysle článku IV.
bod 4.1. žalovaný v rade 1/ sa zaviazal vrátiť istinu v 60-ich mesačných splátkach, z toho 59 splátok vo výške 667,- eur a posledná splátka vo výške 647,- eur, deň splatnosti prvej splátky 31.05.2019, posledná splátka splatná v deň splatnosti istiny úveru určený v bode 2.3. zmluvy a každá iná splátka splatná pravidelne vždy v posledný deň v mesiaci. V zmysle článku V. bod 5.1. úroková sadzba na určenie úrokov je fixná po celú dobu trvania zmluvy.
22. Z obsahu Zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že túto uzatvorili žalobca a žalovaný v rade 1/ ako podnikateľské subjekty v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti, konkrétne účelom použitia úveru bolo financovanie prevádzkových potrieb žalovaného v rade 1/. Z uvedeného dôvodu Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ nebolo možné v zmysle argumentácie žalovaného v rade 2/ posúdiť ako spotrebiteľský úver podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 30.4.2019. Predmetný zákon v ustanovení § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver na účely tohto zákona ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. V zmysle § 2 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v zmysle ustanovenia § 2 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalovaný v rade 1/ je právnickou osobou, ktorý pri uzatváraní Zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania, úver bral za účelom financovania jeho prevádzkových potrieb, z čoho jednoznačne vyplýva, že ho nemožno považovať za spotrebiteľa na účely Zákona č. 129/2010 Z.z., tak ako jeho definícia vyplýva z ustanovenia § 2 písm. a/ a Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ dňa 30.04.2019 nemožno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere.
23. V zmysle článku II. bod 2.1. Zmluvy o úvere žalobca sa zaviazal, že za podmienok dojednaných v tejto Zmluve o úvere dočasne poskytne v prospech žalovaného v rade 1/ peňažné prostriedky /úver/ v dojednanej výške a žalovaný v rade 1/ sa zaviazal použiť úver na dohodnutý účel a za dojednaných podmienok poskytnuté peňažné prostriedky /istina/ vrátiť, zaplatiť úroky a dojednané odplaty /poplatky/ a náhrady, poskytnúť potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky podľa tejto zmluvy. V zmysle dojednania v článku II. bod 2.5. Zmluvy o úvere časť obsahu tejto zmluvy, pokiaľ nie je v nej dojednané inak, určujú Obchodné podmienky banky pre úvery podnikateľom /ďalej len Obchodné podmienky/, s ktorými sa klient pred uzavretím tejto zmluvy oboznámil, v tomto rozsahu súhlasí s nimi, čo potvrdil vlastným podpisom na nich a jedno ich vyhotovenie prevzal. Výrazy v tejto zmluve uvedené s veľkým začiatočným písmenom majú význam im priradený v Obchodných podmienkach.
24. Z predložených listinných dôkazných prostriedkov vyplýva a uvedené potvrdil aj žalovaný v rade 2/ na pojednávaní dňa 02.02.2022, že za žalovaného v rade 1/ uzatváral Zmluvu o úvere žalovaný v rade 2/ ako jeho konateľ, pričom z predložených Obchodných podmienok pre úvery podnikateľom /č.l. 12 a nasledujúce spisu/ vyplýva, že žalovaný v rade 1/ konajúci konateľom žalovaným v rade 2/ vyhlásil a svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil so znením Obchodných podmienok pred uzavretím Zmluvy o úvere a s nimi súhlasí. Obchodné podmienky sú opatrené podpisom žalovaného v rade 2/ v postavení konateľa žalovaného v rade 1/ dňa 30.04.2019. Uvedená skutočnosť nebola v konaní namietaná, čo vylučuje námietky žalovaného v rade 2/, že so znením Obchodným podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, nebol oboznámený.
25. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v rade 1/ si riadne a včas neplnil svoje záväzky zo Zmluvy o úvere, konkrétne k termínu 04.10.2019 neuhradil štyri splátky istiny, úrokov a poplatkov úveru splatné 28.06.2019, 31.07.2019, 30.08.2019 a 30.09.2019 na základe Zmluvy o úvere, v dôsledku čoho v súlade s článkom IX. Obchodných podmienok pre úvery podnikateľom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, nastal dôvod predčasnej splatnosti úveru v zmysle dojednania v článku IX. bod 9.2.1. a to v súlade s článkom IX. bod 9.4.3. Obchodných podmienok dňom 9.10.2019, ktorú skutočnosť žalobca oznámil žalovanému v rade 1/ Oznámením o predčasnej splatnosti úveru a výzvou na úhradu celého zostatku úveru zo 04.10.2019 doručeným žalovanému v rade 1/ dňa 09.10.2019 a zároveň žalovanému v rade 2/ dňa 07.10.2019. Dôvod, pre ktorý žalovaný v rade 1/ prestal úver splácať / finančné ťažkosti/ pritom súd nepovažuje za relevantný. V nadväznosti na uvedené žalobca vyčíslil
výšku pohľadávky voči žalovanému v rade 1/ ku dňu 17.12.2019 ako dlžnú istinu úveru 39.332,01 eur, kapitalizované zmluvné úroky vo výške 8,9 % ročne zo zostatku istiny úveru do lehoty splatnosti od 01.06.2019 do 09.10.2019 /deň zosplatnenia úveru/ vo výške 1.237,24 eur v zmysle špecifikácie vo vyjadrení z 22.04.2021, kapitalizované úroky z omeškania vo výške 18,9 % ročne zo zostatku istiny úveru po lehote splatnosti do dňa vyčíslenia pohľadávky 17.12.2019 v zmysle špecifikácie v písomnom vyjadrení z 22.04.2021 a poplatky za správu úveru za štyri mesiace jún, júl, august a september 2019 vo výške 8,- eur mesačne, spolu 32,- eur.
26. Výška dlžnej istiny úveru vyčíslená ku dňu 17.12.2019 žalobcom vo výške 39.332,01 eur nebola v konaní sporná. Súd nepovažoval za relevantné vyzývať žalobcu na vyjadrenie, či nedošlo zo strany žalovaného v rade 1/ k čiastočnej alebo úplnej úhrade pohľadávky, ktorá je predmetom konania tak, ako na to poukazoval žalovaný v rade 2/ v stanovisku k vyjadreniu žalobcu z 28.01.2021, nakoľko žalovaný v rade 2/ doposiaľ je jediným konateľom a spoločníkom žalovaného v rade 1/, preto nevyhnutne disponuje informáciami ohľadne prípadného splnenia pohľadávky žalobcu. Pokiaľ ide o vyčíslené kapitalizované zmluvné úroky ku dňu 17.12.2019 vo výške 1.237,24 eur, ich vyčíslenie žalobca špecifikoval v písomnom vyjadrení z 22.04.2021, obsah ktorého nebol žalovaným v rade 2/ relevantne spochybnený. Výška dojednaných úrokov vyplýva z článku II. bod 2.3.5. Zmluvy o úvere, pričom v zmysle dojednania v článku V. bod 5.1. Zmluvy o úvere dojednaná úroková sadzba na určenie úrokov vo výške 8,9 % ročne je fixná po celú dobu trvania tejto zmluvy. Žalobcom boli uplatnené úroky vyčíslené jednak ku dňu splatnosti úveru 09.10.2019 v sume 1.237,24 eur a zároveň uplatnené z dlžnej istiny úveru 39.332,01 eur od 18.12.2019 do zaplatenia, a to v súlade s dojednaním v článku I. bod 1.4.1. Obchodných podmienok pre úvery podnikateľom, v zmysle ktorého úroky sú peňažné prostriedky, ktoré je klient povinný platiť banke z dlžnej sumy istiny úveru v množstve určenom podľa úrokovej sadzby uvedenej v Zmluve o úvere, a to za dobu do vrátenia dlžnej sumy istiny úveru. Pokiaľ ide o kapitalizované úroky z omeškania uplatnené v sume 1.523,13 eur, v zmysle písomného vyjadrenia žalobcu z 22.04.2021 tieto boli vyčíslené zo zostatku istiny úveru po lehote splatnosti do dňa vyčíslenia pohľadávky 17.12.2019 v sadzbe 18,9 % ročne, ktorých sadzba bola platne dojednaná medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v článku IV. bod 4.6.2. Obchodných podmienok pre úvery podnikateľom, v zmysle ktorého úroky z omeškania sa platia vo výške určenej podľa úrokovej sadzby pre výpočet úrokov v deň splatnosti dlžnej sumy zvýšenej o prirážku určenú v Zmluve o úvere alebo vo výške určenej iným spôsobom podľa dojednania v Zmluve o úvere. V zmysle článku II. bod 2.3.8. Zmluvy o úvere prirážka pre určenie sadzby z úrokov z omeškania je 10 % ročne. V zmysle dojednania v článku IV. bod 4.6.1. Obchodných podmienok pre úvery podnikateľom ak je klient v omeškaní s platením peňažného záväzku alebo jeho časti /splátky/, je banka popri plnení záväzku oprávnená požadovať od klienta aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, a to počnúc dňom splatnosti dlžnej sumy, s ktorou je v omeškaní. Uplatnené poplatky za správu úveru za mesiace jún, júl, august a september 2019 spolu vo výške 32,- eur neboli v konaní namietané a tieto boli žalobcom uplatnené v súlade s dojednaním v článku II. bod 2.3.6. Zmluvy o úvere. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za nespornú, resp. v sporných častiach za preukázanú výšku uplatnenej pohľadávky žalobcu, ako aj jej príslušenstva.
27. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, pričom uvedené rovnako nebolo v konaní sporné, že dňa 30.04.2019 žalobca ako veriteľ a žalovaný v rade 2/ ako ručiteľ uzatvorili Dohodu o ručení č. XXXXXXA/SB/XXXX, obsahom ktorej v článku III. je platné vyhlásenie žalovaného v rade 2/ ako ručiteľa, že ak dlžník žalovaný v rade 1/ definovaný v článku II. bod 2.1. Dohody o ručení voči veriteľovi nesplní záväzok určený v úvodných ustanoveniach tejto dohody, uspokojí veriteľa ako ručiteľ v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Záväzkom dlžníka sa v zmysle článku II. bod 2.1. a bod 2.2. pritom rozumie záväzok podľa Zmluvy o úvere uzavretej dňa 30.04.2019 s veriteľom pod č. XXXXXX/SB/ XXXX v znení prípadných ďalších dodatkov na vrátenie peňažných prostriedkov dočasne poskytnutých veriteľom v prospech dlžníka /istina úveru/ do sumy 40.000,- eur, ako aj na zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania a na zaplatenie dojednaných poplatkov, prípadne iných dlžných súm podľa zabezpečenej zmluvy vrátane prípadu predčasnej splatnosti istiny úveru z dôvodov uvedených v zabezpečenej zmluve, ako aj pri odstúpení od zabezpečenej zmluvy alebo jej vypovedaní alebo vypovedaní poskytnutia úveru alebo jej časti. Ručiteľské vyhlásenie žalovaného v rade 2/ obsiahnuté v článku III. bod 3.1. Dohody o ručení považuje súd za platný právny úkon spravujúci sa v nadväznosti na ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka ustanoveniami § 303 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Žalovaný v rade 2/ prevzal ručiteľský záväzok a v čase uzatvorenia Dohody o ručení konal v postavení jediného spoločníka a konateľa žalovaného v rade 1/ /dlžníka zo zabezpečeného záväzku/, čo vylučuje jeho postavenie spotrebiteľa v právnom vzťahu so žalobcom, ktorý bol založený uzatvorenou Dohodou o ručení zo
dňa 30.04.2019 a v nej obsiahnutým ručiteľským vyhlásením žalovaného v rade 2/. V súvislosti s uvedeným právnym záverom súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Ndc/10/2016 z 09.11.2016, ktorého právne závery sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Ručiteľské vyhlásenie žalovaného v rade 2/ obsiahnuté v Dohode o ručení z 30.04.2019 spĺňa obsahové a formálne náležitosti ručiteľského vyhlásenia v zmysle ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, pričom súd za nedôvodné považuje námietky žalovaného v rade 2/ ohľadom jeho neplatnosti pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko ako bolo konštatované vyššie, žalovaný v rade 2/ v postavení ručiteľa za záväzky žalovaného v rade 1/ zo Zmluvy o úvere uzatvorenej so žalobcom nemá postavenie spotrebiteľa, súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa obsahom Dohody o ručení z hľadiska vyhodnocovania v nej obsiahnutých dojednaní podľa ustanovenia § 52 a nasledujúce, najmä § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Rovnako za nedôvodné súd považoval tvrdenia žalovaného v rade 2/, že Dohodu o ručení neuzatvoril slobodne a to vo väzbe na skutkové tvrdenia žalovaného v rade 2/, že žalobca ho pod nátlakom prinútil pri uzatváraní zmluvy podpísať ručiteľský záväzok pri preberaní záväzku žalovaného v rade 1/, resp. že banka /žalobca/ pri zobratí úveru žalovaného v rade 1/ požadovala ručenie žalovaného v rade 2/ ako fyzickej osoby, pričom pod nátlakom musel uzatvoriť aj jednostranný právny úkon o ručení. Ručiteľské vyhlásenie je legitímny a zákonom predpokladaný prostriedok zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo Zmluvy o úvere, pričom žalovaný v rade 2/ ako konateľ žalovaného v rade 1/ mal možnosť za takýchto podmienok do zmluvného vzťahu so žalobcom nevstúpiť, preto v kontexte týchto skutočností nemožno hovoriť o nátlaku zo strany žalobcu, resp. o neslobodnom uzatvorení Dohody o ručení zo strany žalovaného v rade 2/.
28. Za irelevantné vo vzťahu k žalobcom uplatneného nároku súd považuje aj tvrdenie žalovaného v rade 2/, že ho oslovil bratranec p. P. pri začatí podnikania žalovaného v rade 1/, aby sa stal ručiteľom na úvere, za ktorý kúpi traktorbager, nakoľko Zmluvu o úvere so žalobcom uzatváral žalovaný v rade 2/ osobne ako konateľ žalovaného v rade 1/ a rovnako osobne vo vlastnom mene uzavrel aj Dohodu o ručení. Vo vzťahu k uplatnenému nároku tak nemá relevanciu ani žalovaným v rade 2/ predložený listinný dôkazný prostriedok, a to generálna plná moc z 01.02.2019 /č.l. 86 spisu/, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaný v rade 2/ ako fyzická osoba splnomocňuje P. P. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania tak súd nepovažoval za potrebné ani na návrh žalovaného v rade 2/ vykonávať výsluch svedka P. P. k otázkam, prečo bol zobratý úver, ako bolo požadované ručenie, resp. že bolo požadované ručenie fyzickou osobou a na čo boli minuté peniaze, nakoľko uvedené skutočnosti nepovažoval súd za relevantné pre rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku. V rozpore s vykonaným dokazovaním sú aj vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného v rade 2/ k tomuto dôkaznému návrhu, že p. P. bral úver, na neho bol braný úver a bol splnomocnený právnickou osobou Basilar s.r.o.
29. Na splnenie ručiteľského záväzku žalobca vyzval žalovaného v rade 2/ pred podaním žaloby písomnou výzvou zo 14.10.2019 /č.l. 27 spisu/, o ktorej nebolo v konaní sporné, že sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného v rade 2/ /doručenka č.l. 28 spisu/.
30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému v rade 2/ za skutkovo a právne dôvodný a v celom rozsahu jeho žalobe voči žalovanému v rade 2/ vyhovel. Vo výroku rozsudku súd zároveň vyjadril vzájomný vzťah medzi žalovaným v rade 2/ v postavení ručiteľa a žalovaným v rade 1/ v postavení dlžníka, ktorému bola rovnaká povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 30Up/136/2020 zo 17.06.2020, právoplatným a vykonateľným voči žalovanému v rade 1/ dňa 21.07.2020.
31. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).