Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/51/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. B., B. D. XXX/XX, o zaplatenie 30.890,10 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -134 zo dňa 18. januára 2022 – II. a III. výrok, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 861,49 Eur a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 28.947,98 Eur, úroky 1.051,53 Eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 28.947,98 Eur od 17.4.2019 do zaplatenia, poplatky 18,- Eur, všetko do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.

Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj zákon o spotrebiteľských úveroch), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení, s poukazom aj na procesné ust. , , .

Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že na základe zmluvy zo dňa 17.1.2018 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej refinančný spotrebiteľský úver vo výške 30.000,- Eur, ktorý mala žalovaná splácať v 96-tich mesačných splátkach po 515,09 Eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc 15.2.2018, pričom celkovo mala splatiť 49.447,54 Eur, a to do 15.1.2026. Dojednaná úroková sadzba predstavovala 11,5 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 14,6 %. Bolo tiež dojednané poistenie úveru, pričom výška splátky poistného predstavovala 36,- Eur z celkovej sumy mesačnej

splátky. V podrobnostiach zmluva odkazovala na obchodné podmienky. Žalovaná neplatila splátky riadne a včas, preto veriteľ po predchádzajúcej výzve úver k 11.9.2018 zosplatnil. Ku dňu zosplatnenia žalovaná dlžila na istine 29.639,56 Eur, na úrokoch 1.051,53 Eur a na poplatkoch 18,- Eur. Po zosplatnení uhradila ďalších 691,58 Eur. K 31.10.2019 mala žalovaná uhradenú sumu 2.481,24 Eur; z toho žalobca započítal na istinu 360,44 Eur, na úroky 1.859,80 Eur a na poplatky 261,- Eur.

Právne súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu uzavrel, že v časti vyčíslených (zákonné) úrokov z omeškania vo výške 872,59 Eur „za obdobie od predčasného zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovanej,“ žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Keďže ide o spotrebiteľský spor so zvýšenou ochranou spotrebiteľa (žalovanej), okresný súd sa neuspokojil iba s tvrdením žalobcu (hoci žalovaným nepopretým), že mu táto suma patrí.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s Žalobca bol v spore úspešný v 99 %, (súd mu priznal 30.070, Eur z uplatnených 30.890, Eur), žalovaná potom v 3 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 94 % (96 % - 4%); v tomto pomere má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie výlučne voči II. a III. výroku a navrhol v napadnutom rozsahu zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmenu a vyhovenie žalobe a priznanie náhrady trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, s poukazom na , . Argumentoval tým, že nesúhlasí so zamietnutím nároku v časti úroku z omeškania 872,59 Eur. V žalobnom návrhu uviedol, že suma 872,59 Eur predstavuje vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške od momentu zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovanej, opísal rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých dospel k výške jednotlivých nárokov uvedených v petite, teda aj sumy úrokov z omeškania vo výške 872,59 Eur. Uviedol v žalobe, že žalovaná po zosplatnení úveru vykonala nasledovné úhrady dňa 19.9.2018 sumu vo výške 296,- Eur a dňa 16.4.2019 sumu vo výške 395,58 Eur, a že jednotlivé splátky žalovanej sú uvedené v Aktuálnom stave úveru v časti „Zaplatené splátky“ vyhotovenom z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením a o bankách v platnom znení. V žalobe uviedol aj, že voči žalovanej si od momentu zosplatnenia úveru uplatňuje len zákonné úroky z omeškania, a to v súlade ustanovením nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , keď výška úroku z omeškania je 5 %. Platby vykonané žalovanou po vyhlásení predčasnej splatnosti Úveru sa započítavajú prednostne na istinu. Určujúcim dátumom pre začatie úročenia zákonným úrokom, a to percentom z dlžnej istiny úveru po vykonaní poslednej úhrady žalovanej, je deň nasledujúci po poslednej vykonanej platbe zo strany žalovanej. Dlžná istina ku dňu zosplatnenia úveru vyplýva z predloženej výzvy na úhradu 11.9.2018, ktorá bola prílohou žalobného návrhu. Ak konajúci súd požadoval uvedenie presného matematického výpočtu, mal žalobcu vyzvať na doplnenie resp. objasnenie žalobného návrhu, nakoľko zákon stanovuje pre žalobcu ako podmienku opísania rozhodujúcich skutočností uplatneného nároku, a to v kontexte uvedeného dodržal, nakoľko opísal metodiku výpočtu uplatnených nárokov. Súd je podľa oprávnený vyzvať procesnú stranu, aby uviedla ďalšie skutkové tvrdenia. Súd je pritom povinný vopred oboznámiť procesné strany, okrem iného aj tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné. Túto povinnosť má v prípade nariadenia pojednávania, ako aj v prípade, ak pojednávanie nenariadi. Okresný súd povinnosť informovať žalobcu ( ) o tom, že považuje výšku úroku z omeškania vo výške 872,59 Eur za spornú neinformoval. Odňal tým žalobcovi právo riadne uplatňovať jeho procesné práva a možnosť preukázať skutočnosť, ktorú súd považoval za spornú. Rozsudok je nepreskúmateľný v časti odôvodnenia zamietnutého nároku.

Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

– zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podaní pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie ma zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznať čiastočný úspech, preto postupom podľa napadnutý II. výrok zmenil.

Predmetom konania na súde prvej inštancie bol pôvodne nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie istiny 28.947,98 Eur, úrokov 1.051,53 Eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 28.947,98 Eur od 17.4.2019 do zaplatenia, poplatkov 18,- Eur, úrokov z omeškania 872,59 Eur.

Výrok I. napadnutého rozsudku (zaplatenie istiny 28.947,98 Eur, úrokov 1.051,53 Eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 28.947,98 Eur od 17.4.2019 do zaplatenia, poplatkov 18,- Eur) nebol napadnutý odvolaním strán, preto nadobudol právoplatnosť.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak II. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol (vyčíslený úrok z omeškania 872,59 Eur), III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.

Okresný súd uznesením č. k. -154 zo dňa 4.4.2022 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu, a to tak, že do konania namiesto pôvodného žalobcu: 365bank, a. s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, vstupuje nový žalobca: R Collectors s. r. o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava.

Súd prvej inštancie správne v odseku 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle (a nasl.) , keď ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase ich uzavretia, čo nespochybnil ani žalobca. Právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úvery žalovanému, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( ). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj a nasl. , má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe (čl. 9) zákonný úrok z omeškania vo výške 872,59 Eur špecifikoval tak, že ide o vyčíslený úrok z omeškania od momentu zosplatnenia úveru do vykonania

poslednej úhrady žalovanej, výšku úroku z omeškania 5 % ročne žiadal s poukazom na nariadenia vlády SR č. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 17.1.2018 zmluva o spotrebiteľskom úvere „lepšia splátka“ č. 1855436771, ktorou veriteľ poskytol žalovanej účelový úver na refinancovanie vo výške 30.000,- Eur, ktorý mala žalovaná splácať v 96-tich mesačných splátkach po 515,09 Eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc 15.2.2018, pričom celkovo mal splatiť 49.447,54 Eur do 15.1.2026. Dojednaná úroková sadzba predstavovala 11,50 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 14,60 %. V zmluve si strany dohodli poistenie úveru vo výške 36,- Eur mesačne (poistné). Výzvou zo dňa 15.8.2018 veriteľ upozornil žalovanú v zmysle , že ku dňu 15.8.2018 je pohľadávka banka vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1.815,97 Eur (pozostávajúca z omeškanej splátky 1.806,97 Eur, poplatkov 9,- Eur, poistného 0,- Eur) a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Výzvou zo dňa 11.9.2018 veriteľ oznámil žalovanej zosplatnenie úveru k 11.9.2018 a vyzval žalovanú na úhradu sumy 30.709,09 Eur (29.639,56 Eur dlžná istina, 1.051,53 Eur úrok, 18,- Eur poplatky) v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Dňa 19.9.2018 uhradila žalovaná sumu 296,- Eur, dňa 16.4.2019 sumu 395,58 Eur. K 31.10.2019 (16.4.2019) žalovaná uhradila sumu 2.481,24 Eur.

Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z , podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené s jej uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok ( ). Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom. Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny).

Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie žalobu v časti úroku z omeškania (vyčísleného v sume 872,59 Eur) nesprávne zamietol. Úrok z omeškania pritom predstavuje tzv. zákonnú sankciu (považuje sa za príslušenstvo pohľadávky s poukazom na ) pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného plnenia. Nárok na úrok z omeškania tak vzniká žalobcovi (veriteľovi) automaticky zo zákona a nie je k tomu potrebná žiadna dohoda účastníkov zmluvy. Odvolací súd vyhovel žalobe v sume 861,49 Eur (I. výrok tohto rozsudku), ktorá predstavuje vyčíslený úrok z omeškania žalovanej s úhradou sumy 28.947,98 Eur (ako rozdiel zosplatnenej istiny úveru 29.639,56 Eur a sumy 691,58 Eur uhradenej žalovanou po zosplatnení úveru – dvoma úhradami dňa 19.9.2018 suma 296,- Eur a dňa 16.4.2019 suma 395,58 Eur) od 12.9.2018 ako deň nasledujúci po zosplatnení úveru (dňa 11.9.2018) do dňa 16.4.2019 (druhej úhrady) žalovanej, tj. žalovaná bola v omeškaní 217

dní. Keďže odvolací súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 12.9.2018 do 16.4.2019 v sume 861,49 Eur (vyčíslený á 3,97 Eur x 217 dní), vo zvyšnej časti 11,10 Eur (rozdiel 872,59 Eur a 861,49 Eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd sa stotožnil s požadovanou výškou úrokov z omeškania 5 % ročne, keď výška základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke E., bola t. j. 0 % + 5 bodov spolu výška 5 % ročne v zmysle a v spojení s Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . S ohľadom na uvedené odvolací súd postupom podľa napadnutý II. výrok zmenil tak, že uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sume 861,49 Eur, vo zvyšku (zamietnutého) úroku z omeškania v sume 11,10 Eur napadnutý II. výrok ako vecne správny potvrdil podľa .

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak, ods. 3 lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku spravidla musia potom existovať dôvody, ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia, a to aj v prípade určenia dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie povinnosti.

Na základe ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti, nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu; súd musí prihliadnuť na povahu uloženej povinnosti, osobné a majetkové pomery sporových strán, pričom súd musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami; záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

Odvolací súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť priznanú sumu úroku z omeškania I. výrokom tohto rozsudku v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a to s poukazom na . Už súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku uložil žalovanej zaplatiť ním priznanú sumu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom žalobca s takto určenou lehotou na plnenie súhlasil (rozhodnutie v tejto často nenapadol odvolaním). Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci zodpovedá lehota na plnenie tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

Podľa , súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalobca v konaní dosiahol prakticky čistý úspech 99,92 % ako rozdiel 99,96 % (priznaná suma 30.879,- Eur pozostávajúca 28.947,98 Eur s príslušenstvom, úroky 1.051,53 Eur, poplatky 18,- Eur, úrok z omeškania 861,49 Eur) a 0,04 % (zamietnutá suma 11,10 Eur) vyčíslené úroky ku dňu rozhodnutia). I keď výslovne nerieši situáciu ak strana mala v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti (pôvodne ust. v znení do 30.6.2016) a na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo juris), nič to nemení na tom, že aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o čo i len čiastočnom, ale úspechu jednej zo strán. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že hoci má strana v konaní neúspech v nepatrnej časti, v danom prípade 0,04 Eur, priznal jej plnú náhradu trov konania ( ), keď rozhodnutie postupom najskôr podľa o priznaní nároku strane na náhradu trov konania v rozsahu 99,92 %, by odporovalo súdnej praxi, ktorá vychádza z výkladu, že pomerne nepatrná časť predstavuje 5 % až 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch.

Odvolací súd teda o nároku na náhradu trov rozhodol podľa v spojení s , pričom úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu (keď nezistil dôvody na postup podľa ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).