Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/424/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: L., bytom W. XXXX/XXX, XXX XX A. N., štátny občan SR, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 251 794, proti žalovanému: Obec Maršová - Rašov, so sídlom 013 51 Maršová - Rašov 2, IČO: 00 648 213, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom, so sídlom Z. A. XXXX/XX, XXX XX A. N., v konaní o určenie neúčinnosti odstúpenia od zmluvy a o zaplatenie 20.658,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -592 zo dňa 22.7.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -592 zo dňa 22.7.2014 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.658,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne počítaným zo sumy 19.015,17 Eur od 24.4.2009 a s 10% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1.643,09 Eur od 16.2.2009 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa 7.6.2008, vykonaného žalovaným listom zo dňa 24.6.2009. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.658,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne počítaným zo sumy 19.015,17 Eur od 24.4.2009 a s 10% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1.643,09 Eur od 16.2.2009 do zaplatenia, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobný návrh zamietol. Ďalej vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou žiadal žalobca určiť, že odstúpenie od Zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2008, ktoré vykonal žalovaný listom zo dňa 24.6.2009, je nedôvodné a neúčinné. Žalobca súčasne žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie ceny diela vo výške 20.658,26 Eur spolu s 10%-ným ročným úrokom z omeškania od 16.2.2009 a na náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil s poukazom na uzatvorenú Zmluvu o dielo zo dňa 7.6.2008, ktorej predmetom bolo vyhotovenie projektových a inžinierskych prác na stavbe „Bytový dom 8 bytových jednotiek Rašov“. Cena diela bola dojednaná na sumu 19.015,16 Eur. Obec Predmier ako príslušný stavebný úrad dňa 13.11.2008 začala stavebné konanie na návrh žalovaného. Na ústnom konaní bol oboznámený predmet konania, neboli vznesené námietky a žalovaný v postavení navrhovateľa stavebného konania a tiež žalobca ako projektant súhlasili s vydaním stavebného povolenia. Dňa 14.1.2009 Obec Predmier vydala rozhodnutie o prerušení stavebného konania z dôvodu, že žalovaný dňa 25.11.2008 vzal kompletnú projektovú

dokumentáciu späť. Tento postup žalobca namietol svojim stanoviskom zo dňa 15.1.2009. Žalobca cenu diela vyúčtoval dvomi faktúrami, a to vo výške 20% dohodnutej ceny diela faktúrou č. 10/2008 a vo výške 80% ceny diela faktúrou č. 11/2008, v celkovej sume 19.015,16 Eur s termínom splatnosti 15.2.2009. Na základe dohody účastníkov žalobca prepracoval projekt a rozpočet na zvýšené úvery a dotácie z dôvodu zmeny osadenia stavby a cenu vyúčtoval faktúrou č. 15/2008 v sume 1.643,09 Eur. Žalobca uviedol, že späťvzatie dokumentácie v rámci stavebného konania zo strany žalovaného nebolo dôvodné a žalovaný tým zmaril vydanie stavebného povolenia. Dôvod žalovaného na vrátenie faktúr, v zmysle ktorého „podmienky projektu a rozpočtu stavby nevyhoveli podprahovej zákazke“, označil žalobca za rozporný s obsahom zmluvy. Žalovaný v určenej lehote, v januári roku 2009, nepodal žiadosť o úver a dotáciu, čím nastala podmienka splatnosti ceny diela podľa čl. VII bod 7.9 zmluvy o dielo. Žalobca povinnosť vykonať dielo splnil a žalovaný projektovú dokumentáciu použil na schválenie dotknutými orgánmi v stavebnom konaní, pričom v tom čase neuplatňoval žiadne vady. Listom zo dňa 24.6.2009 žalovaný od zmluvy odstúpil. Žalobca toto odstúpenie považuje za nedôvodné a neúčinné s poukazom na ust. a a tiež s prihliadnutím na ust. , , a to z dôvodu, že k odstúpeniu došlo bezdôvodne až po odovzdaní diela bez dodržania zákonných podmienok a lehôt. Žalobca tak žiadal určiť odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa zo dňa 24.6.2009 za nedôvodné a neúčinné a súčasne zaviazať žalovaného na zaplatenie ceny diela v celkovej sume 20.658,26 Eur spolu s príslušenstvom.

Vo vzťahu k žalobnej žiadosti na určenie neplatnosti označeného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy okresný súd skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Žalobca naliehavý právny záujem odôvodňoval tým, že bez určenia neplatnosti odstúpenia by bolo právne postavenie žalobcu neisté a bolo by sporné, či má nárok na peňažné plnenie z titulu zmluvy o dielo alebo z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd prijal záver o neopodstatnenosti podanej žaloby v tejto časti, nakoľko otázku platnosti odstúpenia od zmluvy žalovaným vo vzťahu k uplatnenému peňažnému nároku posudzoval ako otázku predbežnú. Ak žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňoval len vo vzťahu k súčasne uplatnenému peňažnému nároku a iné dôvody netvrdil, okresný súd žalobu v tejto časti z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol.

Vo vzťahu k peňažnému nároku z titulu zaplatenia ceny diela okresný súd z vykonaných dôkazov zistil, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol písomne uzatvorenou Zmluvou o dielo zo dňa 7.6.2008. Keďže v tomto vzťahu na strane zhotoviteľa vystupoval podnikateľ pri jeho podnikateľskej činnosti a na strane objednávateľa obec pri zabezpečovaní verejných potrieb, okresný súd právny vzťah posúdil podľa ust. , . K námietke žalovaného, že zmluva bola uzavretá podľa v tom čase neplatného autorského zákona, konštatoval, že nesprávne označenie zákonných ustanovení v záhlaví zmluvy nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Autorský zákon má vo vzťahu k povahu lex specialis, a preto okresný súd všetky v autorskom zákone neupravené otázky posudzoval podľa príslušných ustanovení . S ohľadom na námietku žalovaného o možnosti odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu podľa ust. autorského zákona, posúdil okresný súd predmet uzatvorenej zmluvy o dielo a uviedol, že predmet tejto zmluvy z hľadiska povahy plnenia možno označiť za autorské dielo, ktoré požíva autorsko-právnu ochranu. Zmyslom úpravy obsiahnutej v autorskom zákone je chrániť autorské práva a viazať použitie diela na podmienky licenčnej zmluvy. Aj autorský zákon preberá základnú zásadu zmluvného práva, a to zásadu zmluvnej voľnosti, podľa ktorej zákonná úprava platí len vtedy, ak nie je zmluvnými stranami dohodnuté inak. Pre posúdenie obsahu právneho vzťahu účastníkov tak okresný súd primárne skúmal obsah zmluvy a otázky zmluvou neupravené posúdil podporne podľa ustanovení . K námietke žalovaného, že podľa čl. III. bod 3.2. zmluvy o dielo sa žalobca zaviazal vypracovať realizačný projekt, ktorý nevypracoval a neodovzdal, poukázal okresný súd na závery ustanoveného znalca, ktorý konštatoval nezrovnalosti v názvosloví pri koncipovaní zmluvy používaním nesprávnych a legislatívne neznámych pojmov a uviedol, že podľa zmluvy je opomenutý základný projekt, a to projekt pre stavebné povolenie, a v zmluve sa používa pojem „projekt stavby pre realizáciu“, pričom pravdepodobným zámerom spracovateľa bol návrh vypracovania legislatívne záväzného „projektu pre stavebné povolenie, v podrobnosti realizačného projektu“. Znalec konštatoval, že „Realizačný projekt“ je úplne iný druh projektu, ktorý má dodávateľský charakter. Okresný súd uviedol, že predmetom záväzku žalobcu bolo vypracovanie projektu pre stavebné povolenie, čo je zrejmé z toho, že účelom záväzku bolo dosiahnutie vydania stavebného povolenia. O takomto obsahu právneho úkonu mal predstavu nielen žalobca, ale aj žalovaný, čo je zrejmé z toho, že až do okamihu vypracovania znaleckého posudku nesplnenie záväzku žalobcu v tejto časti nepredložením „realizačného projektu“

žalovaný nenamietal, a nikdy sa takéhoto plnenia voči žalobcovi nedomáhal. Okresný súd primárne vychádzal z úmyslu konajúceho, pokiaľ bol tento úmysel strane, ktorej bol prejav vôle určený, známy ( ). Prihliadal aj na okolnosti prípadu a správanie sa účastníkov, ktorí na moment odovzdania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a následné podanie žiadosti o poskytnutie dotácie viazali splatnosť ceny diela. Záväzok žalobcu vykonávať autorský a odborno-technický stavebný dozor vyhodnotil okresný súd ako vedľajšie ujednanie, ktorého plnenie nemá vplyv na splatnosť ceny diela s prihliadnutím na čl. V. zmluvy o dielo, podľa ktorého sa zhotoviteľ zaviazal vypracovať a odovzdať predmet plnenia ako hmotne zachytený výsledok činnosti v termíne do 15.10.2008. Splatnosť ceny diela tak účastníci viazali na iné skutočnosti, než na poskytnutie občasného autorského dozoru v rámci vykonávania stavby. Takýto výklad korešponduje aj správaniu sa žalovaného, ktorý sa v rámci vytýkaných vád nedomáhal spracovania realizačného projektu, ale odstránenia vád vypracovaného rozpočtu a projektovej dokumentácie. Okresný súd dospel k záveru, že nezrovnalosti v názvosloví pri koncipovaní predmetu zmluvy nespôsobovali jej neplatnosť, a preto okresný súd zamietol návrh žalobcu na výsluch znalca k objasneniu termínov použitých v zmluve, keďže znalcovi prináleží vyjadrovať sa k otázkam odborným a nie k otázkam právnym.

Pre posúdenie uplatneného nároku na zaplatenie ceny diela okresný súd posudzoval otázku, či žalobca splnil svoj záväzok zo zmluvy odovzdať žalovanému riadne vykonané dielo a pre prípad, že svoju povinnosť nesplnil, či jeho záväzok v zmenenom rozsahu z titulu vadného plnenia naďalej trvá, alebo z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalovaným zmluva medzi účastníkmi zanikla. Prvostupňový súd poukázal, že v je definícia vadného diela uvedená všeobecným spôsobom, a preto je podstatný spôsob vymedzenia predmetu diela a jeho vlastnosti v zmluve. Ak zmluva konkrétne vlastnosti nevymedzuje, platí pravidlo funkčnej spôsobilosti diela, teda, že dielo bude použiteľné na účel, ktorý vyplýva zo zmluvy a ktorý je stranám známy, príp. na jeho obvyklé použitie. Keďže zmluva počítala s prihliadnutím na spolupôsobenie a podklady objednávateľa, je zrejmé, že podkladom na spracovanie projektových a inžinierskych prác boli okrem iného požiadavky investora na kategorizáciu, skladbu, počet a podlažnú plochu bytov a požiadavky investora na rešpektovanie vyhlášok Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“). Žalovaný v rámci predsporovej písomnej komunikácie namietol, že vypracovaný projekt a rozpočet síce spĺňal limity stanovené ŠFRB pre poskytovanie dotácií, avšak ceny uvedené v rozpočte boli prispôsobené požiadavkám na splnenie tohto limitu a neodrážali realitu a možnosti postavenia predmetného bytového domu. Požiadavka žalovaného na zhotovenie diela vrátane rozpočtu tak, aby mohla byť použitá podprahová metóda pri výbere dodávateľa (list žalovaného zo dňa 5.5.2009), však podľa okresného súdu z obsahu zmluvy nevyplývala a žalobca takúto požiadavku žalovaného v rámci zmluvných rokovaní medzi účastníkmi poprel. S prihliadnutím na ust. , , , a ust. , okresný súd uviedol, že základným kritériom na posudzovanie, či sa dosiahol výsledok dohodnutý v zmluve, alebo či má dielo vady, je určenie vlastností predmetu diela a parametrov, ktoré má dielo dosiahnuť. Ak dielo spočívalo v zhotovení veci, platia obdobne ust. - a o kúpnej zmluve. Podľa okresného súdu účastníci v zmluve o dielo nevymedzili konkrétne vlastnosti predmetu diela, jeho účel a požiadavky objednávateľa na kvalitu diela. Okresný súd tak vlastnosti diela mohol hodnotiť len vo vzťahu k účelu, na ktorý sa dielo spravidla používa, teda či vypracovaná projektová dokumentácia spolu s rozpočtom vytvárala podklad pre stavebné povolenie a podanie žiadosti o pridelenie úveru a dotácii zo ŠFRB.

Okresný súd vyslovil názor, že posúdenie kvalitatívnych parametrov diela v rámci stavebného konania a v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov zo ŠFRB žalovaný zmaril tým, že po vyhlásení, že predmetnú stavbu bude realizovať podľa podmienok stavebného povolenia a v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou, následne vzal kompletnú projektovú dokumentáciu späť na doplnenie a prepracovanie dňa 25.11.2008, čím došlo k prerušeniu a následnému zastaveniu stavebného konania. Žiadosť o poskytnutie dotácií zo ŠFRB žalovaný nepodal, a teda nebolo možné objektivizovať jeho námietky voči kvalite vykonaného diela. Žalobca predloženými dôkazmi vo forme troch realizácií opakovaného projektu Bytového domu 8 bytových jednotiek Rašov v troch rôznych okresoch preukazoval, projekt na rovnaké požiadavky bol na základe podaných žiadostí o finančné prostriedky zo ŠFRB a Ministerstva výstavby podkladom pre poskytnutie úverov a dotácií. Išlo o dokumentáciu na stavbu Bytového domu 8 bytových jednotiek Prašice, okres Topoľčany, za ktorú bol žalobca v rámci celoslovenskej súťaže ocenený Čestným uznaním. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného (pozn. krajského súdu: správne má byť uvedené žalobcu), že neúspešnosť výberového konania uskutočneného vo forme podprahovej metódy nemôže byť dôkazom o vadách projektu alebo rozpočtu, ak účastník takéhoto výberového konania nesplnil súťažné podmienky. Ak za tejto situácie

žalobca na opakované žiadosti žalovaného vypracoval viaceré návrhy rozpočtov, nemožno z takéhoto postupu automaticky dovodiť existenciu vád diela. Ak žalovaný svojim konaním, resp. nekonaním znemožnil posúdenie projektovej dokumentácie a rozpočtu v rámci stavebného konania a v rámci rozhodovania o poskytnutí úverov a dotácií, nie je možné z neúspešného výberového konania na dodávateľa stavby vyvodiť záver o existencii vád poskytnutého plnenia.

Zo znaleckého posudku Ing. arch. Vladimíra Kuliša vyplynulo, že projektová dokumentácia svojou skladbou a rozsahom zodpovedala projektu stavby pre stavebné povolenie v podrobnostiach realizačného projektu a bola po technickej stránke spracovaná štandardným spôsobom a na dobrej technickej úrovni. Ku spracovaným rozpočtom znalec uviedol, že nevyhovovali limitom maximálnych rozpočtových nákladov pre rok 2008, avšak zodpovedali zvýšeným limitom v roku 2009. Pri rozpočtoch spracovaných ku dňu 30.6.2008 a 29.12.2008 znalec skonštatoval ich podhodnotenie o cca 15% pod hladinou zistených obvyklých cien s tým, že v danom období ceny prác vystúpili na lokálne maximum, čo ovplyvnilo záujem stavebných firiem o menej lukratívne zákazky. Pre projektovú dokumentáciu s rozpočtovou časťou k 30.3.2009 znalec skonštatoval dodržanie limitu oprávnených nákladov v hraniciach praktickej tolerancie do 5% pod hladinou zistených obvyklých cien s tým, že takéto možné podhodnotenie je možné v roku 2009 pokladať za splnenie podmienky zmluvy po projektovej stránke a naplnenie podmienok ŠFRB pre poskytnutie dotácie i úveru. K záverom znaleckého dokazovania okresný súd uviedol, že je potrebné posúdiť, či závery znalca o podhodnotení rozpočtov možno v kontexte dojednaných zmluvných podmienok hodnotiť ako poskytnutie vadného plnenia žalobcom. Trhová cena a konkrétny rozpočet stavby je vždy výsledkom dojednania medzi stranou ponuky a stranou dopytu ako individuálny akt, a preto nie je možné určiť konkrétnu hodnotu trhovej ceny a táto je vymedziteľná len v podobe určitej miery pravdepodobnosti. Okresný súd tak prijal záver, že aj pri stanovení rozpočtu žalobcom pod dolnou hranicou trhových cien, ktoré boli určované spätne porovnaním rozpočtových a obvyklých trhových cien v danom čase, nemožno takúto vlastnosť rozpočtov vyhodnotiť ako vadu diela s prislúchajúcimi zodpovednostnými nárokmi. Ak žalobca prepracoval rozpočtovú časť k projektu v rámci uplatneného zodpovednostného nároku žalovaného, aby vyhovel požiadavke objednávateľa diela, okresný súd pre určenie doby omeškania so zaplatením ceny diela viazal okamih vzniku omeškania žalovaného na okamih odovzdania prepracovanej časti, t.j. na deň 23.4.2009, kedy záväzok žalobcu odovzdať riadne vykonané dielo zanikol splnením.

S prihliadnutím na závery znalca potom okresný súd konštatoval, že dielo zhotovené žalobcom na základe uzatvorenej zmluvy svojou povahou, rozsahom a kvalitou zodpovedalo podmienkam vyplývajúcim z uzatvorenej zmluvy o dielo a účelu, na ktorý sa obvykle predmetné dielo používa. Napriek dohode účastníkov v čl. V. zmluvy o dielo o odovzdaní predmetu plnenia do 15.10.2008 okresný súd konštatoval, že vzhľadom na opakované námietky žalovaného a dodatočne určenú lehotu na odstránenie namietaných vád diela, t.j. prepracovanie rozpočtovej časti, žalobca požiadavke žalovaného vyhovel prepracovaním príslušnej časti diela ku dňu 30.3.2009, ktorú odovzdal žalovanému spolu so sprievodným listom zo dňa 23.4.2009. Týmto okamihom žalobca odovzdal žalovanému dielo v rámci žalovaným zvoleného zodpovednostného nároku a uloženej lehoty na odstránenie vád diela. Uvedeným okamihom žalobca splnil svoj záväzok vypracovať a odovzdať predmet plnenia zmluvy žalovanému a následné odstúpenie od zmluvy vykonané žalovaným jednostranným právnym úkonom zo dňa 24.6.2009 okresný súd vyhodnotil ako neplatné. Dôvod odstúpenia od zmluvy, že projektová dokumentácia nesplnila náležitosti objednávateľa v zmysle podmienok dotácie ŠFRB a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, je v rozpore so závermi vyplývajúcimi zo spracovaného znaleckého posudku, aj s tvrdeniami žalovaného na pojednávaní konanom dňa 1.7.2014. Vzhľadom na žalovaným určenú dodatočnú lehotu na odstránenie vád diela súd námietku žalovaného, že projektová dokumentácia sa vzhľadom na stanovený termín podávania žiadostí o poskytnutie dotácií stala bezpredmetnou, vyhodnotil ako irelevantnú. Žalovaný v rámci zvoleného zodpovednostného nároku požadoval odstránenie vád diela a určil na to primeranú lehotu, pričom na zmenu voľby tohto zodpovednostného nároku neboli dodržané zákonom stanovené podmienky. K otázke odstúpenia od zmluvy upravenej v autorskom zákone okresný súd konštatoval s poukazom na ust. § 39 ods. 4 autorského zákona, že objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy, ak má dielo nedostatky; ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže odstúpil od zmluvy len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento účel. Aj v podmienkach osobitnej úpravy podľa autorského zákona potom okresný súd konštatoval, že pri odstrániteľných vadách diela je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy za predpokladu, že diela autor vady neodstránil v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ na tento účel poskytol. V posudzovanom prípade tak neboli splnené podmienky na

odstúpenie od zmluvy ani podľa autorského zákona v zmysle ustanovenia a ani podľa úpravy v zmysle ust. a ust. .

Otázku splatnosti ceny diela okresný súd posúdil s prihliadnutím na uzatvorenú zmluvu o dielo, podľa ktorej účastníci splatnosť ceny diela viazali na čas po odovzdaní predmetu plnenia s oprávnením zhotoviteľa fakturovať cenu diela v dvoch splátkach, s prvou splátkou v termíne január - február 2009 v sume 114.570,- Sk a druhou splátkou v sume 458.281,- Sk do 14 dní po obdržaní úveru zo ŠFRB SR. Toto zmluvné dojednanie však podľa okresného súdu nie je možné vykladať izolovane od ostatných častí zmluvy, keď v čl. VII bod 7.9 zmluvy o dielo zmluvné strany dohodli, že ak obec nepodá riadnu žiadosť o pridelenie úveru a dotácií zo ŠFRB v termíne január 2009, vzniká žalovanému povinnosť uhradiť cenu diela z vlastných finančných prostriedkov obce. V konaní bolo preukázané, že predmetnú žiadosť žalovaný nepodal a splnenie tejto podmienky zmaril, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dojednanú cenu diela. Ak pre takýto prípad zmluva upravovala, že splatnosť ceny diela nastáva 14 dní po obdržaní záporného rozhodnutia zo strany ŠFRB, je zrejmé, že táto časť zmluvného ustanovenia nie je aplikovateľná na posudzovaný prípad, nakoľko k podaniu žiadosti, ktorá by vyvolala akékoľvek rozhodnutie ŠFRB, nedošlo. Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť cenu diela na podklade výzvy, za ktorú možno považovať vystavené faktúry, avšak len za predpokladu odovzdania predmetu plnenia žalovanému, ktorý okamih podľa dohodnutých zmluvných podmienok jednoznačne predchádzal splatnosti ceny diela a ku ktorému nepochybne došlo riadnym splnením záväzku žalobcom dňa 23.4.2009. Uvedeným dňom vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť fakturovanú cenu, a ak tak neučinil, dostal sa od 24.4.2009 do omeškania s úhradou ceny diela, ktoré omeškanie naďalej trvá.

Vo vzťahu k cene diela, ktorú žalobca vyúčtoval faktúrou č. 14/2008 na základe dodatočnej požiadavky na prepracovanie projektovej dokumentácie, žalovaný uviedol, že pokiaľ vystavenú faktúru potvrdil pečiatkou a podpisom, má za to, že fakturovaná cena zodpovedala dohode účastníkov. Predmetom tejto fakturácie bolo prepracovanie rozpočtu na zvýšené úvery a dotácie a prepracovanie projektov: osadenie stavby, miestna komunikácia, verejná kanalizácia a verejný vodovod v celkovej sume 1.643,09 Eur s dátumom splatnosti 15.2.2009. Okresný súd z obsahu predsporovej komunikácie účastníkov zistil, že požiadavku na vykonanie tohto diela vzniesol žalovaný po odovzdaní predmetu plnenia v zmysle zmluvy zo dňa 7.6.2008, po uskutočnení stavebného konania dňa 13.11.2008, a to v súvislosti s plánovaným rozšírením pozemku kúpou vedľajšej parcely vo vlastníctve Ministerstva obrany SR. Išlo tak o samostatnú zmluvu o dielo, ktorá sa síce vzťahovala k predmetu plnenia podľa zmluvy zo dňa 7.6.2008, avšak vzhľadom na vecné a časové súvislosti ju možno považovať za samostatnú zmluvu, z ktorej vznikol žalobcovi samostatne žalovateľný nárok. Medzi účastníkmi nebol sporný predmet tejto zmluvy a jeho cena, preto okresný súd návrhu v tejto časti vyhovel a priznal žalobcovi právo na zaplatenie ceny diela v sume 1.643,09 Eur, ktorú žalobca vyúčtoval faktúrou č. 1/2008, spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, teda od 16.2.2009, do zaplatenia.

Okresný súd spolu priznal žalobcovi právo na zaplatenie ceny diela vo výške 20.658,26 Eur spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe 9% ročne počítaným zo sumy 19.015,17 Eur od 24.4.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.643,09 Eur od 16.2.2009 do zaplatenia a v zostávajúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd podľa ust. vyhradil rozhodnutiu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, namietal, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav tým, že nevykonal navrhované dôkazy a vec tiež nesprávne právne posúdil. Podľa názoru žalovaného bolo rozhodujúce ustáliť, podľa akého právneho predpisu mala byť zmluva o dielo posudzovaná. Okresný súd mal odstúpenie od zmluvy posudzovať podľa § 39 ods. 4 autorského zákona. Keďže zo zmluvy okrem iného vyplývalo, že zhotoviteľ bude rešpektovať požiadavky investora stanovené vo vyhláškach ŠFRB, možno konštatovať, že zmluva o dielo bola uzatvorená za účelom získania finančných prostriedkov zo ŠFRB a Ministerstva výstavby na r. 2009. K splneniu diela muselo dôjsť do 15.10.2008, ako je uvedené v zmluve, z dôvodu, aby žalovaný mohol vykonať úkony smerujúce k priznaniu dotácie. Dohoda medzi účastníkmi zmluvy bola taká, že príslušná dokumentácia, ktorú mal zhotoviteľ vypracovať, mala zabezpečiť, aby výstavba bytového domu bola krytá výlučne z finančných prostriedkov získaných z dotácií. Žalovaný nesúhlasil so závermi okresného súdu, že záväzkom žalobcu bolo vypracovanie projektu pre stavebné povolenie. Stavebné povolenie je len jednou z podmienok poskytnutia dotácií, nie avšak rozhodujúcou. Rozhodujúcou podmienkou je splnenie požiadaviek ŠFRB a žalovaný sa pri jednaniach o zmluve vyjadril, že finančné prostriedky, pokiaľ nebudú

kryté z dotácií, nemá. Nepriamo to potvrdzuje aj znenie zmluvy o dielo v čl. VII. v bode 7.7 a 7.8, ktoré sa odvoláva na zaplatenie ceny až po obdržaní úveru zo ŠFRB. Vydanie stavebného povolenia v tomto prípade nemá rozhodujúcu rolu, pretože v stavebnom konaní sa neskúmali podmienky ŠFRB, a teda i keby bolo stavebné povolenie vydané, ŠFRB by dotáciu neposkytol, keďže neboli splnené stanovené podmienky, pričom posúdenie tejto skutočnosti je rozhodujúce i pre ustálenie, či dielo bolo alebo nebolo dokončené. Žalovaný mal za to, že dielo odovzdané dňa 30.6.2008 nespĺňalo predmet zmluvy podľa čl. III.. Je nereálne, aby dielo bolo odovzdané dňa 30.6.2008, ak bola zmluva uzatvorená dňa 7.6.2008, a je nereálne, aby v taktom krátkom čase mohol dielo zhotoviteľ vypracovať sám. Podľa § 39 ods. 3 je autor povinný vytvoriť dielo osobne. Žalobca pritom priznal, že minimálne rozpočet stavby nevykonával sám. Autor dielo odovzdal dňa 30.6.2008, kedy ešte neboli známe podmienky ŠFRB pre rok 2009 na poskytnutie dotácie. Žalobca nerešpektoval vyhlášky ŠFRB, dielo podľa zmluvných podmienok neodovzdal a zavinil, že žalovaný bol nútený stiahnuť návrh na vydanie stavebného povolenia a nepodať žiadosť o poskytnutie dotácií, pretože ak by tak urobil na základe projektovej dokumentácie zo dňa 30.6.2008, dotácia na rok 2009 by mu poskytnutá nebola. Samotný žalobca počítal s tým, že po vydaní podmienok ŠFRB bude vypracovaný rozpočet na realizáciu stavby a prípadne bude opravená projektová dokumentácia. To, že rozpočet z 30.6.2008 podmienky nespĺňal, bolo preukázané i znalcom Ing. Arch. Kubišom, ktorý uviedol, že najchúlostivejšou sa javila plocha 2-izbových bytov na 2. nadzemnom podlaží vo výmere 60,6 m2, resp. 60,10 m2 po odrátaní výmery vstavaného nábytku, čo by pri prísnejšom spôsobe preverovania mohlo spôsobiť problém z pohľadu prekročenia parametrov maximálnej plochy bytu pre pridelenie úveru a príspevku ŠFRB. Za problémové znalec označil i zaradenie pivničných priestorov, ktoré mali charakter pivničných kobiek a mali by byť do vybavenia bytu započítané. Vyjadrenie znalca tak žalovaný považoval za rozporné, nakoľko v závere znalec uviedol, že štandard maximálnej podlahovej plochy bol splnený. Tento rozpor mal byť odstránený výsluchom znalca. Ohľadom rozpočtu zo dňa 30.6.2008 znalec konštatoval jeho podhodnotenie o cca 15% a je logické, že žiadna stavebná firma za takúto cenu nebola schopná bytový dom postaviť. Žalobca tým, že nesplnil podmienky zmluvy o dielo a do 15.10.2008 neodovzdal dielo v dohodnutom rozsahu a kvalite, zmaril možnosť podania žiadosti o pridelenie dotácie a úveru. V zmluve bolo jednoznačne dohodnuté, že dielo musí spĺňať podmienky ŠFRB pre r. 2009, čo splnené nebolo a keďže žiadosti sa podávali do konca februára 2009, dielo dodané po tomto termíne znovu nespĺňalo požiadavky, pretože na základe takýchto podkladov by mohli byť podané žiadosti až na rok 2010, kedy boli znovu určené iné podmienky ŠFRB. Nejasná je tiež predstava projektanta, kam mienil zaradiť uvažované pivničné boxy vo vzťahu k celkovej podlahovej ploche bytov. Znalec konštatoval, že pivničné boxy sa zaraďujú do podlahovej plochy bytov a v takom prípade by podlahová plocha prekročila podlahu určenú vo výnose na dotáciu na výstavbu nájomného bytu pre r. 2009. Aj k tejto otázke mal byť znalec vypočutý. S ohľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa bežne stáva, že každá, i minimálna chyba má za následok nepriznanie dotácií a úveru zo ŠFRB. Projektová dokumentácia a rozpočtová časť ku dňu 30.3.2009 podmienky ŠFRB nespĺňala a ďalšie vyhotovenia dokumentácie a rozpočtu boli bezpredmetné, pretože na rok 2009 za účelom priznania dotácie už neboli použiteľné. Ani projekt predložený dňa 29.12.2008 podmienky ŠFRB nespĺňal a bol predložený po termíne. Neobstojí záver znalca, že podhodnotenie zhruba o 5 % je v rozsahu praktickej tolerancie. Ani jedna projektová dokumentácia spolu s rozpočtom nespĺňala podmienky zmluvy, a preto záver okresného súdu o naplnení zmluvy dňa 23.4.2009 nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Keďže termín na podávanie žiadosti bol do 28.2.2009, plnenie ku dňu 23.4.2009 prestalo byť použiteľným, bolo zmätočné a nemohlo slúžiť ani na nasledujúci rok, keďže vtedy boli stanovené iné podmienky pre poskytnutie úverov. Z vyjadrení žalobcu vyplývalo, že dielo dňa 30.6.2008 vypracoval na základe podmienok pre rok 2008, čo v zmluve nebolo dohodnuté a jedná sa o vážne porušenie zmluvy. Nesplnenie termínu odovzdania dňa 15.10.2008 malo za následok, že žalovaný už nemohol vykonať úkony na to, aby vo februári 2009 mohol podať žiadosť na poskytnutie dotácií a úveru a dielo malo neodstrániteľné vady a bol tu teda dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 39 ods. 4 autorského zákona. Okresný súd mal tiež posudzovať, či k zániku zmluvy nedošlo už oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa 22.12.2008. Žalovaný poukázal na rozhodnutie stavebného úradu, ktorý v rozhodnutí o prerušení konania konštatoval, že žiadosť na vydanie stavebného povolenia spolu s prílohami neposkytovala dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby. Vzhľadom na námietky žalovaného sa okresný súd mal zaoberať aj otázkou prípadnej neplatnosti zmluvy o dielo. Odkaz žalobcu na postavenie iných bytových domov na základe projektovej dokumentácie neobstojí, pretože nie je zrejmé, za akých podmienok sa tieto domy stavali. Žalovaný namietal, že v tomto prípade konkrétne podmienky, ktoré požadoval, splnené neboli (prekročený limit výmery bytov, ceny na m2, podhodnotený rozpočet). Okresný súd tak nevykonal dostatočné dokazovanie, aby mohol vec objektívne posúdiť a najmä nevypočul znalca Ing. Arch. Vladimíra Kubiša. Rozsudok považoval tiež za nepreskúmateľný z

dôvodu nedostatočného odôvodnenia, nakoľko sa okresný súd nezaoberal odstúpením od zmluvy zo dňa 22.12.2008, nakoľko ak týmto odstúpením došlo k zániku zmluvy, tak ďalšie plnenia už nebolo možné podľa zmluvy posudzovať. Okresný súd tiež zmluvu nevyhodnotil ako celok, pretože, ak by sa vychádzalo z toho, že dielo malo byť splnené do 15.10.2008, pretože neskoršie splnenie už pre žalovaného nemalo žiadny efekt, potom ustanovenia o cene strácajú zmysel, keď úhrada by bola poskytnutá za plnenie poskytnuté žalovanému dňa 23.4.2009. V bode 7.8 predmetnej zmluvy je okrem toho odkladacia podmienka, ktorá hovorí, že cena bude uhradená až po obdržaní úveru zo ŠFRB. Žalovaný tak žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na doplnenie dokazovania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a zaviazať žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania. Žalobca poukázal na to, že žalovaný na pojednávaní dňa 6.3.2014 nárok v podstate uznal a žiadal o lehotu za účelom uzavretia súdneho zmieru, čo podmieňoval iba dlhodobým splátkovým kalendárom. Žalobca so splátkami nemal problém, ale nesúhlasil s tým, aby splátky začali až v roku 2015. Vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o dielo žalobca poukázal na to, že ju treba posudzovať prioritne podľa obsahu a nie podľa jej označenia. Aj podľa autorského zákona právo autora na odmenu vzniká odovzdaním diela a prípadné odstúpenie od diela je rovnako podmienené tým, že ak má dielo nedostatky, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť, len ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu na to objednávateľ poskytol. Žalobca všetky pripomienky žalovaného akceptoval, vykonával požadované úpravy a žalovaný pred odstúpením od zmluvy žiadnu lehotu neposkytol. Žalovaný až do vyhotovenia znaleckého posudku zmluvu jej platnosť, určitosť, či splatnosť ceny diela nenamietal. Predmet plnenia je rozsahom a obsahom vymedzený v čl. II. a III. zmluvy, z ktorej nevyplývalo, že by plnenie diela bolo výlučne za účelom získania finančných prostriedkov zo ŠFRB. Takáto podmienka nie je uvedená ani v predmete zmluvy, ani v rozsahu a obsahu predmetu plnenia a otázky týkajúce sa finančných prostriedkov zo ŠFRB boli iba podmienkami na získanie dotácie, nie na financovanie celej výstavby. Práva a povinnosti zmluvných strán neboli bezprostredne závislé na pridelení úveru, keďže žalovaný podľa bodu VII. bod 7.7 zmluvy bol povinný cenu diela zaplatiť aj v prípade, ak žiadosť o pridelenie úveru a dotácie nepodá alebo mu tieto pre rok 2009 nebudú pridelené. Otázku stavebného povolenia žalovaný v odvolaní bagatelizuje, avšak práve konaním žalovaného bolo vydanie stavebného povolenia zmarené, hoci projektová dokumentácia bola v stavebnom konaní odsúhlasená. Žalovaný zmaril akékoľvek jednanie o pridelenie úveru a dotácie, keďže žiadosť o pridelenie úveru ani nepodal. Žalobca preukázal, že za obdobných podmienok podobných projektov a rozpočtov boli v iných obciach bytovky postavené. Žalovaný nadradil záujem zhotoviteľa nad súťažné podmienky, pretože pokiaľ zhotoviteľ vo výberovom konaní nesplnil súťažné podmienky, musí byť z výberového konania vylúčený. Neobstojí námietka, že rozpočet je nedostatočný, nakoľko výberové konanie slúži práve na to, aby sa získal zhotoviteľ s najvýhodnejšími podmienkami. Pokiaľ žalovaný bezdôvodne zmaril vydanie stavebného povolenia, nepodal žiadnu žiadosť o pridelenie úveru a dotácie zo ŠFRB a nevykonal výberové konanie dodávateľa stavby formou verejného obstarávania, išlo o neplnenie povinností na strane žalovaného, a preto nebolo možné dospieť k posudzovaniu podmienok pre poskytovanie úveru, nebolo možné posudzovať podmienky získania dodávateľa stavby. Žalobca odmietol tvrdenie, že by termín realizácie diela mal byť prekážkou pre žiadosť o pridelenie úveru a dotácie, pretože tieto podmienky sa v každom prípade aktualizovali a v dôsledku toho sa vykonávali úpravy, a preto termín realizácie diela nebol rozhodujúcou skutočnosťou a takou neboli ani úpravy rozpočtu, pretože tieto by prichádzali do úvahy až po podaní žiadosti, čo však žalovaný neurobil. V čl. VIII. zmluvy bolo dojednané, že zmluvné strany pristúpia k zmene svojich záväzkov, ak sa po uzavretí zmluvy zmenia východiskové podklady alebo vzniknú nové požiadavky objednávateľa, čo sa nepochybne týkalo aj prípadných zmien podmienok pre poskytovanie úveru a dotácie. Žalovaný v tomto smere bezdôvodne prestal komunikovať nielen vo vzťahu k žalobcovi, ale aj vo vzťahu k stavebnému úradu a k ŠFRB. Tvrdenie žalovaného o nepoužiteľnosti projektu nesplnením podmienok pre rok 2009 je nepravdivé a absurdné, nakoľko zmluvné strany vedeli, že podmienky ŠFRB sa zverejňujú vždy až koncom kalendárneho roku, a preto nebolo možné tieto podmienky zapracovať do zmluvy či rozpočtu v čase, keď ešte neboli známe. Naopak bolo podmienkou a povinnosťou žalovaného poskytnúť súčinnosť pri zmenách, ktoré nastali po zverejnení týchto podmienok, čo však žalovaný nevykonal. Ku dňu 15.10.2008 žalovaný ani nemohol podať žiadosť o pridelenie úveru na r. 2009, nakoľko v tom čase pre žiadnu stranu neboli ešte známe podmienky. Zo žiadnych okolností nevyplývalo, že by výstavba mohla byť realizovaná výlučne z finančných prostriedkov z dotácii, ako to tvrdí žalovaný. Preto ani medzi účastníkmi nemohla byť takáto dohoda. Podmienky na r. 2009 boli uverejnené až vo Výnose z 21.11.2008, ktorý stanovoval priemerné podlahové plochy v m2, priemerné oprávnené náklady stavby na m2, percentuálny podiel dotácie a potrebu vlastných zdrojov na dofinancovanie, príp.

doklad o zabezpečení prostriedkov z cudzích zdrojov. Podmienky vo výnose nestanovujú nepoužiteľnosť projektu a rozpočtu pri drobných odchýlkach a určujú iba percentuálnu výšku dotácie vo vzťahu k priemerným oprávneným nákladom. Stavebníkovi nič nebráni v dofinancovaní z vlastných alebo cudzích zdrojov aj nad rámec priemerných oprávnených nákladov. Medzi nevyhnutné podmienky pre získanie úveru zo ŠFRB však patrí právoplatné stavebné povolenie, výber zhotoviteľa verejným obstarávaním - uverejnením vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie, zmluva stavebníka s vybraným zhotoviteľom, stavebný dozor a doklad, že stavebník má prostriedky na dofinancovanie stavby. Tieto podmienky žalovaný nesplnil a ani sa ich nesnažil splniť, preto nebolo vydané ani stavebné povolenie, ani daná žiadosť o úver a dotáciu. Žalobca tiež odmietol námietku, že dielo nevytvoril osobne, nakoľko predmetom autorského diela nebol celý predmet zmluvy a zmluva sa dotýkala aj takých činností, ktoré autorskému zákonu nepodliehajú a na ktoré žalobca ako architekt ani nemá oprávnenie. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, že celá výstavba mala byť financovaná z prostriedkov ŠFRB, naopak podmienkou je príspevok zo strany žalovaného. Získanie dodávateľa stavby nie je viazané na projekt alebo úver, ale sa realizuje súťažou dodávateľov v rámci výberového konania. Po neúspešnom výberovom konaní bolo povinnosťou žalovaného vyhlásiť súťaž formou verejného obstarávania vyhlásením vo vestníku, čím by došlo k zisteniu možnosti a spôsobilosti projektu a jeho realizácie za podmienok upraveného rozpočtu. Rozpočet je istou formou plánu, ktorá v určitých prípadoch môže byť naplnená, prípadne môže dôjsť k úspore alebo k prekročeniu, čo by bolo možné zistiť len uskutočnením dostupných foriem výberového konania. Žalobca popieral potrebu osobného výsluchu znalca, nakoľko znalec v spolupráci s konzultantom podrobne vyhodnotil projektovú dokumentáciu vrátane rozpočtovej časti a uviedol, že tieto spĺňajú požadované podmienky, mierne prekročenie je nepatrného charakteru a nespôsobovalo by prekážku pri určení priemerných podlahových plôch. Žalovaný na jednej strane uvádza, že neboli zapracované podmienky, ktoré v čase vyhotovenia ešte neboli známe, a na druhej strane namieta nepoužiteľnosť dokumentácie v období, keď bolo zrejmé, že sám zmaril stavebné povolenie a žiadnu žiadosť nepodal. Ohľadom ďalšieho odstúpenia od zmluvy žalobca uviedol, že okresný súd sa touto skutočnosťou zaoberal. S ohľadom na späťvzatie odstúpenia a na výslovné tvrdenie žalovaného je nepochybné, že pokiaľ žalovaný zrušil svoj úkon z 22.12.2008 a ďalej vo veci jednal a dochádzalo k plneniu zmluvy, v odvolacom konaní takýto argument žalovaného nemôže byť relevantný. Neobstojí ani tvrdenie, že by plnenie po 15.10.2008 nebolo možné, nakoľko z čl. VIII. bod 8.1 je zrejmé, že sa predpokladala zmena východiskových podkladov, minimálne vo vzťahu k termínu vydávania výnosov, podmienok úverov a dotácií, ktoré sa stanovovali ku koncu kalendárneho roku. Dokumentáciu v zmysle zmluvy o dielo žalovaný prevzal, odsúhlasil, táto bola v stavebnom konaní schválená, žalovaný prevzal faktúru, túto nenamietal a navrhol súdny zmier, pričom meritórny nárok žalobcu nespochybnil. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.658,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne počítaným zo sumy 19.015,17 Eur od 24.4.2009 a s 10% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1.643,09 Eur od 16.2.2009 do zaplatenia potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -672 zo dňa 07.04.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.04.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust.

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 3.9.2014. Žalovaný považoval za nesprávny záver okresného súdu ohľadom jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi cenu diela, namietal nesprávne právne posúdenie veci, rozpory v znaleckom posudku, vady diela, neplatnosť zmluvy o dielo a tiež nevykonanie dokazovania vypočutím znalca.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu, so závermi vyslovenými okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj so skutkovými a právnymi zhodnoteniami, a preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na jeho dôvody. K úplnosti je potrebné dodať, že pokiaľ sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu a aplikuje ust. , tak nie je potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré už odzneli v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Je postačujúce, pokiaľ sám odkáže na toto odôvodnenie a k zvýrazneniu správnosti napadnutého rozhodnutia je možné uviesť okolnosti zdôrazňujúce správnosť prvostupňového rozhodnutia. Takýto postup krajského súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ...„ak v odvolacom konaní krajský súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, v zásade sa môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k jednotlivým relevantným odvolacím dôvodom uvádza odvolací súd nasledovné.

Žalovaný v podanom odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom vo vzťahu k aplikácii autorského zákona. Ohľadom tohto odvolacieho dôvodu žalovaného krajský súd odkazuje na závery okresného súdu. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie ceny diela v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi. V danom prípade sa jedná o záväzkovo- právny vzťah, v ktorom žalobca vystupoval ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti a na strane žalovaného vystupuje obec pri zabezpečovaní verejných potrieb. Jedná sa teda o vzťah, na ktorý dopadá aplikácia ust. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a tiež všeobecnú úpravu . Tieto závery žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil, namietol však, že pri posudzovaní odstúpenia od zmluvy bolo potrebné postupovať podľa ust. autorského zákona. Vo vzťahu k tejto námietke krajský súd považuje za potrebné citovať príslušné ustanovenia autorského zákona.

Podľa ust. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), zmluvou o vytvorení diela sa autor zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa dielo.

Podľa ust. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), v zmluve o vytvorení diela môže autor s objednávateľom dohodnúť odmenu za vytvorenie diela.

Podľa ust. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), autor je povinný vytvoriť dielo osobne.

Podľa ust. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), ak má dielo nedostatky, objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy; ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento účel.

Pre posúdenie tejto odvolacej námietky žalovaného je potrebné zaoberať sa obsahom Zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi dňa 07.06.2008. Zo zmluvy je zrejmé, že predmetom záväzku žalobcu ako zhotoviteľa bolo vypracovanie architektonickej štúdie, zadania stavby a projektu pre realizáciu stavby, pričom projektová dokumentácia mala pozostávať z architektonickej - zastavovacej a objemovej štúdie, zadania stavby, projektu stavby na realizáciu včítane technickej infraštruktúry a rozpočtu a inžinierskej činnosti. S ohľadom na skutočnosť, že podľa ust. § 5 ods. 1 autorského zákona je architektonickým dielom najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, je zrejmé, že nie celý predmet záväzku žalovaného podľa uzatvorenej zmluvy o dielo možno charakterizovať ako dielo v zmysle autorského zákona. Regulácii podľa autorského zákona podlieha tá časť zmluvného záväzku žalobcu, ktorá spĺňa charakteristiku architektonického diela v zmysle autorského zákona, teda predovšetkým vypracovanie architektonickej štúdie a projektu pre realizáciu stavby. Definíciu architektonického diela však nespĺňala časť predmetu plnenia žalobcu podľa uzatvorenej zmluvy, ktorá zodpovedala jeho povinnosti vypracovať rozpočet danej stavby. Samotný žalobca na pojednávaní pred okresným súdom dňa 22.10.2010 uviedol, že tento rozpočet vypracovával jeho pracovník - rozpočtár a cestou právneho zástupcu v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného doplnil, že predmetom autorského diela a autorského práva nie je celý predmet zmluvy o dielo, ktorá sa týkala aj činností, ktoré autorskému zákonu nepodliehajú a na ktoré žalobca ako architekt ani nemá oprávnenie. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti potom vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného ohľadom nedodržania ust. § 39 ods. 3 autorského zákona z dôvodu, že žalobca rozpočet stavby nevykonal osobne.

Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žalobca nesplnil svoj záväzok podľa zmluvy o dielo tým, že neodovzdal dielo za podmienok dohodnutých v zmluve a nerešpektoval vyhlášky ŠFRB, s čím súvisí jeho námietka ohľadom odstúpenia od zmluvy, krajský súd poukazuje na závery dokazovania vykonaného okresným súdom. Pre posúdenie otázky splnenia záväzku vyhotoviť dielo zo strany zhotoviteľa je rozhodujúce vymedzenie, ktorým účastníci v zmluve o dielo určili rozsah a obsah plnenia, ktoré mal žalobca podľa zmluvy pre žalovaného vykonať. Z tejto zmluvy o dielo nevyplývalo, že by účastníci vymedzili osobitné vlastnosti, ktoré by predmet plnenia - projektová dokumentácia, objemová štúdia a rozpočet, mali spĺňať. V čl. IV. bod 4.1 zmluvy o dielo bolo vymedzené, že žalobca ako zhotoviteľ bude pri vypracovaní projektu dodržiavať záväzné predpisy, technické normy, dojednania zmluvy a bude sa riadiť východiskovými podkladmi objednávateľa s tým, že podľa čl. VI. bod 6.2. zmluvy je podkladom pre spracovanie projektových a inžinierskych prác okrem iného požiadavka investora na rešpektovanie vyhlášok ŠFRB ohľadne poskytovania úverov. V zhode so závermi okresného súdu krajský súd konštatuje, že žalobca svoju povinnosť podľa zmluvy o dielo splnil. Okresným súdom ustanovený znalec konštatoval, že predložená projektová dokumentácia skladbou a rozsahom zodpovedá projektu stavby pre stavebné povolenie v podrobnostiach realizačného projektu a že projektová dokumentácia bola spracovaná na dobrej technickej úrovni. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi nevyplývalo, že by účelom tejto zmluvy o dielo malo byť získanie finančných prostriedkov zo ŠFRB tak, ako to uvádzal žalovaný v podanom odvolaní. V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že viazanosť na získanie finančných prostriedkov zo ŠFRB by mala vyplývať z čl. VII. bod 7.7. a 7.8. zmluvy o dielo. Tieto ustanovenia vymedzovali, akým spôsobom sa bude fakturovať predmet plnenia, a síce splátkovým kalendárom do 14 dní po obdržaní úveru zo ŠFRB s tým, že cena má byť uhradená až po obdržaní úveru. Zároveň však ustanovenie čl. VII. bod 7.9. uzatvorenej zmluvy o dielo počítalo s možnosťou, že žalovaný žiadosť o pridelenie úveru a dotáciu zo ŠFRB nepodá a tiež s možnosťou, že mu tento úver na rok 2009 nebude poskytnutý. V takomto prípade je žalovaný povinný uhradiť cenu diela z vlastných finančných prostriedkov.

V zhode so závermi okresného súdu preto krajský súd konštatuje, že jednotlivé ustanovenia zmluvy o dielo treba vykladať v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Účastníci dohodli povinnosť platiť cenu diela aj v prípade, ak úver zo ŠFRB žalovanému poskytnutý nebude. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že nezískaním úveru zo ŠFRB sa účel zmluvy zmaril. Takémuto záveru nezodpovedalo ani správanie sa účastníkov v čase po uzavretí zmluvy o dielo. Z vyjadrenia účastníkov

v priebehu konania je zrejmé, že účastníci od samého začiatku počítali s tým, že sa predmet diela bude upravovať a dopĺňať tak, aby spĺňal požiadavky ŠFRB pre rok 2009. Starostka žalovaného Bc. W. G. na pojednávaní pred okresným súdom dňa 01.07.2014 výslovne uviedla, že projektová dokumentácia a rozpočet v čase odovzdania diela žalobcom spĺňali požiadavky predmetu diela a záväzne vyhlásené limity ŠFRB. Zároveň uviedla, že sa predpokladalo, že žiadosť o poskytnutie dotácie bude podaná v nasledujúcom roku do 15.02.2009 a v súvislosti s vyhlásenými zmenami limitov ŠFRB bolo preto potrebné projektovú dokumentáciu a rozpočet prepracovať a z tohto dôvodu požiadali žalobcu o prepracovanie. Podľa krajského súdu tak nemohli obstáť ani námietky žalovaného v tom smere, že plnenie zo dňa 30.06.2008 nemožno považovať za dielo, ktoré by spĺňalo predmet zmluvy. Účastníci od počiatku počítali s tým, že sa predmet zmluvy bude upravovať a prepracovávať tak, aby podmienky ŠFRB na rok 2009 spĺňal. Takisto nemohli byť ako relevantné zhodnotené ani námietky žalovaného v tom smere, že plnenie žalobcu bolo vzhľadom na uplynutie termínov pre podanie žiadosti o úver a dotáciu zo ŠFRB pre žalovaného nepoužiteľné a bezpredmetné. Z písomnej korešpondencie účastníkov vyplývalo, že žalovaný síce listom zo dňa 22.12.2008 (č.l. 27 spisu) oznámil žalobcovi, že Zmluvu o dielo zo dňa 7.6.2008 ruší, čo potvrdil aj listom zo dňa 22.1.2009 (č.l. 32 spisu), avšak ďalším listom zo dňa 17.02.2009 (č.l. 40 spisu) žalovaný k listu zo dňa 22.01.2009, v ktorom vyjadril odstúpenie od zmluvy o dielo, uviedol, že toto odstúpenie je treba považovať za bezpredmetné. Žalovaný tak v zmysle ust. účinky pôvodného obstúpenia od zmluvy zo dňa 22.12.2008 sám odvolal. Nebola preto dôvodná námietka žalovaného ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalovaného týmto listom. Ustanovenie vyžaduje na odvolanie účinkov odstúpenia od zmluvy súhlas druhej strany, teda v tomto prípade žalobcu. Žalobca aj po odvolaní odstúpenia žalovaným reagoval na výzvy žalovaného na odstránenie vád diela a poskytoval žalovanému ďalšiu súčinnosť a plnenie. Krajský súd je tak názoru, že ďalším plnením zmluvných povinností žalobca konkludentne vyslovil súhlas s odvolaním odstúpenia od zmluvy žalovaným.

Vo vzťahu k námietke žalovaného, že zmluva o dielo mala rešpektovať podmienky stanovené ŠFRB pre rok 2009, krajský súd uvádza, že samotný žalovaný podpísal zmluvu so žalobcom ešte dňa 7.6.2008, kedy ako žalovaný tvrdil, podmienky ŠFRB pre rok 2009 ešte neboli zverejnené. Rovnako tieto podmienky neboli zverejnené ani do termínu plnenia dňa 15.10.2008, ktorý tak žalobca, ako aj žalovaný podpisom zmluvy potvrdili. Je preto nepochybné, ako už bolo krajským súdom uvedené, že účastníci si boli vedomí skutočnosti, že plnenie podľa zmluvy o dielo sa bude dopĺňať a prepracovávať po tom, ako budú stanovené podmienky ŠFRB pre rok 2009.

Z týchto zistení tak krajský súd považoval za nepreukázanú námietku žalovaného, že by plnenie žalobcu po termíne na podávanie žiadosti na dotáciu zo ŠFRB bolo pre žalovaného bezpredmetné a nepoužiteľné. Samotný žalovaný v liste zo dňa 17.02.2009 žiadal o odstránenie vád diela v podobe podhodnoteného rozpočtu v lehote do 31.03.2009 a následným listom zo dňa 06.04.2009 určil lehotu na odstránenie vád do 15-tich dní od doručenia tohto listu. Žalovaný tak záujem o plnenie podľa zmluvy o dielo zo strany žalobcu prejavoval ešte v mesiaci apríl 2009, teda viac ako jeden mesiac po tom, ako uplynul žalovaným uvádzaný termín 28.02.2009, dokedy mali byť podávané žiadosti o pridelenie úveru a dotácie zo ŠFRB na rok 2009. Z tohto dôvodu preto nemôže byť dôvodná ani námietka žalovaného v tom smere, že ak vo februári 2009 nemohol podať žiadosť na poskytnutie dotácie, tak dielo poskytnuté žalobcom malo mať neodstrániteľné vady, a teda bol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 39 ods. 4 autorského zákona. Ak samotný žalovaný žiadal plnenie od žalobcu ešte listom zo dňa 06.04.2009 s poskytnutím dodatočnej 15-dňovej lehoty na odstránenie vád, tak je zrejmé, že mal záujem aj na plnení žalobcu, ku ktorému malo dôjsť po zmluvne dohodnutom termíne plnenia, ktorým bol deň 15.10.2008. V súvislosti s touto námietkou krajský súd poukazuje aj na skutočnosť, že z obsahu zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi nevyplývalo, že žalovaný ako veriteľ by nemal záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie a jeho následné správanie potvrdilo, že záujem na takomto plnení mal a takéto dodatočné plnenie od žalobcu prevzal. Námietku žalovaného o jeho odstúpení od zmluvy podľa § 39 ods. 4 autorského zákona tak krajský súd zhodnotil ako nedôvodnú. Odstúpenie od zmluvy vykonané žalovaným jednostranným právnym úkonom zo dňa 24.6.2009 krajský súd v zhode so závermi súdu okresného vyhodnotil ako neplatné, keďže nebolo zistené, že by dielo žalobcu malo neodstrániteľné vady.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že odovzdané dielo nespĺňalo predmet zmluvy a nedodržalo rozsah a obsah predmetu plnenia dohodnutého v čl. III. predmetnej zmluvy tým, že projekt nespĺňal stanovenú plochu dvojizbových bytov na druhom nadzemnom podlaží, čo potvrdil aj znalec, ktorý uviedol, že

bolo zistené presiahnutie limitnej maximálnej veľkosti dvojizbových a trojizbových bytov, a námietku žalovaného ohľadom nedodržania štandardu podlahovej plochy vo vzťahu k pivničným boxom, ktorú žalovaný vymedzil tak, že započítaním pivničných boxov do podlahovej plochy bytov by podlahová plocha bytov prekročila podlahu určenú vo výnose na dotáciu pre výstavbu nájomného bytu pre rok 2009, krajský súd uvádza, že sa jedná o žalovaným novo tvrdenú skutočnosť poskytnutú až v podanom odvolaní. Nedostatky projektovej dokumentácie v podobe dodržania záväzných limitov podlahovej plochy bytov žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa nenamietal. Za stavu princípu neúplnej apelácie a koncentračnej zásady vyplývajúcej z ust. v spojení s ust. tak nebolo možné krajským súdom na tento odvolací dôvod prihliadať ako na dôvod relevantný. Žalovaný bol okresným súdom opakovane podľa ust. poučený, že všetky dôkazy a skutočnosti musí podložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a že na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Toto poučenie je súčasťou predvolania na súdne pojednávania (č.l. 123, 534 spisu) a bolo zopakované tiež na pojednávaní dňa 22.07.2014. Krajský súd potom za konštatovania splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu podľa ust. nezistil žiaden z dôvodov taxatívne uvedených v ust. , len za splnenia ktorých by bolo možné prihliadať v odvolacom konaní ako na relevantné odvolacie dôvody na novo tvrdené skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na procesný systém neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie, potom krajský súd nemohol na novo tvrdené skutočnosti prihliadať a zaoberať sa nimi ako relevantnými odvolacími dôvodmi. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„Ak súd prvého stupňa účastníka poučil v zmysle , postupom odvolacieho súdu, keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle “.

Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý nesúhlasil so závermi okresného súdu, že predmetom záväzku žalobcu bolo vypracovanie projektu pre stavebné povolenie, krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Zmluva o dielo predmet plnenia vymedzila vypracovaním architektonickej štúdie a projektu pre realizáciu stavby a zo žiadneho zo zmluvných ustanovení nevyplýva, že by splnenie povinnosti žalobcu bolo viazané na poskytnutie dotácie zo ŠFRB. Okresný súd správne konštatoval, že predmetom záväzku žalobcu bolo vypracovanie projektu pre stavebné povolenie. Žalovaný nepredloženie realizačného projektu namietal až v priebehu súdneho konania po vypracovaní znaleckého posudku, pričom predtým realizačný projekt ako vadu diela žalobcovi nevytýkal a od žalobcu predloženie takéhoto projektu nikdy nežiadal. Z už citovaného vyjadrenia starostky žalovaného Bc. G. vyplynulo, že samotný žalovaný považoval dielo v čase jeho odovzdania žalobcom za dielo, ktoré spĺňalo požiadavky a záväzne vyhlásené limity ŠFRB. Nevypracovanie realizačného projektu tak ani štatutárny orgán žalovaného voči žalobcovi nenamietal. Krajský súd pritom konštatuje, že znalec Ing. Arch. Vladimír Kuliš v znaleckom posudku uviedol, že žalobcom spracovaná projektová dokumentácia zodpovedá projektu stavby pre stavebné povolenie v podrobnostiach realizačného projektu, pričom realizačný projekt je úplne iný druh projektu, ktorý má dodávateľský charakter. Neobstojí potom ani námietka žalovaného vo vzťahu k neplatnosti zmluvy z dôvodu jej neurčitosti, nakoľko nezrovnalosti v názvosloví, na ktoré poukázal znalec, nespôsobujú neplatnosť uzavretej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti. Zo správania účastníkov zmluvy pred začatím súdneho konania aj v jeho priebehu je zrejmé, že účastníci nemali pochybnosti o tom, čo je predmetom ich zmluvných práv a povinností a aké plnenie mal žalobca žalovanému poskytnúť.

Krajský súd vo všeobecnosti k námietkam žalovaného, ohľadom spochybňovania kvality vypracovaného projektu a rozpočtu a k tvrdeniu, že tieto nespĺňali podmienky pre uskutočnenie stavebného konania a pre priznanie úveru a dotácie zo ŠFRB, poukazuje, v zhode so súdom prvého stupňa, na skutočnosť, že samotný žalovaný zmaril posúdenie kvality vypracovaného diela v rámci stavebného konania tým, že kompletnú projektovú dokumentáciu, ktorú predložil na ústnom pojednávaní pred stavebným úradom dňa 13.11.2008, zobral späť. Neobstojí tvrdenie žalovaného v tom smere, že by z Rozhodnutia Obce Predmier zo dňa 14.01.2009 (č.l. 21 spisu) malo vyplývať, že žiadosť spolu s prílohami neposkytovala podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Je zrejmé, že Obec Predmier ako stavebný úrad dospela k tomuto záveru práve v súvislosti s tým, že projektová dokumentácia, ktorá bola pôvodne žalovaným predložená, bola následne zobratá späť a bez projektovej dokumentácie žiadosť nemohla poskytovať dostatočný podklad na posúdenie stavby. Tento záver je zrejmý z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia Obce Predmier, ktorým bol zároveň žalovaný vyzvaný na doplnenie návrhu do 31.03.2009 o projektovú

dokumentáciu a vyjadrenie SSE, a.s., Žilina k umiestneniu stavby. Žalovaný pritom na ústnom jednaní stavebného úradu dňa 13.11.2008, ktoré predchádzalo rozhodnutiu Obce Predmier zo dňa 14.01.2009, vyhlásil, že predmetnú stavbu bude realizovať podľa podmienok stavebného povolenia a v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou a napriek tomu následne túto projektovú dokumentáciu zobral späť. Žalovaný rovnako zmaril možnosť posúdenia kvality vypracovaného projektu a rozpočtu ŠFRB tým, že žiadosť o poskytnutie dotácie zo ŠFRB vôbec nepodal. Žalobca naopak preukázal predloženými realizáciami opakovaného projektu bytového domu 8 bytových jednotiek, že ním vypracovaný projekt bol na základe žiadosti zo ŠFRB hodnotený kladne a došlo k poskytnutiu úverov a dotácií. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu tiež konštatuje, že neúspech výberového konania, ktoré žalovaný realizoval podprahovou metódou, nemôže byť relevantný pre posúdenie žalovaným namietaných vád projektu alebo rozpočtu. Skutočnosť, že žiaden z účastníkov výberového konania neponúkol vo výberovom konaní cenu, ktorá by zodpovedala rozpočtu, nemôže svedčiť o tom, že tento rozpočet je vadný, ale preukazuje len to, že z prihlásených účastníkov žiaden nemal záujem o realizáciu daného projektu za rozpočtovanú cenu. V tejto súvislosti krajský súd odkazuje aj na závery znaleckého dokazovania, v ktorom znalec síce konštatoval podhodnotenie rozpočtu, avšak zároveň poukázal na kulmináciu cien nehnuteľnosti v júni 2008, kedy bol stavebný trh relatívne nasýtený, čím vystúpili aj ceny stavebných prác na svoje lokálne maximum, čo ovplyvnilo záujem firiem o menej lukratívne zákazky. Neúspešné získanie dodávateľa stavby v roku 2008 znalec označil za nie ojedinelý prípad. Vo vzťahu k doplnenému rozpočtu vypracovanému ku dňu 30.03.2009 konštatoval znalec dodržanie limitu oprávnených nákladov v hraniciach praktickej tolerancie do 5% s tým, že takéto podhodnotenie možno pokladať za splnenie podmienky zmluvy po projektovej stránke a tiež za naplnenie podmienok ŠFRB pre poskytnutie dotácie a úveru. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný žiadosť o poskytnutie dotácie na fond rozvoja bývania nepodal, považuje krajský súd jeho tvrdenia, že aj malá odchýlka pri výmere a stanovení rozpočtu stavby mohla mať za následok zamietnutie žiadosti, za hypotetické.

K správnosti postupu okresného súdu a k jeho záverom týkajúcim sa nevykonania dôkazu nevypočutím znalca Ing. Arch. Vladimíra Kubiša na pojednávaní a súčasne k záveru krajského súdu o dostatočnom zistení skutkového stavu okresným súdom krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ()“. Rozhodnutie okresného súdu napadnuté odvolaním žalovaného v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy ( )“. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptoval návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu SR bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený a chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci.

V danom prípade okresný súd v napadnutom rozsudku s prihliadnutím na obsah predmetu zmluvy, správanie sa účastníkov, predovšetkým žalovaného vo vzťahu k požiadavke na spracovanie realizačného projektu, a s ohľadom na vykonaný výklad právneho úkonu, dostatočne odôvodil zamietnutie návrhu žalovaného na výsluch znalca k objasneniu termínov použitých v zmluve v časti vymedzeného predmetu plnenia s tým, že znalcovi prináleží vyjadrovať sa k otázkam odborným, nie však k otázkam právnym. V podanom odvolaní žalovaný žiadal znalca vypočuť aj k otázke podlahovej plochy dvojizbových aj trojizbových bytov, ktorá podľa názoru žalovaného nemala spĺňať požiadavky ŠFRB. Ako však bolo krajským súdom uvedené vyššie, táto námietka bola krajským súdom vyhodnotená ako novo tvrdená skutočnosť, na ktorú v odvolacom konaní nebolo možné prihliadať. Rovnaký záver platí aj o vypočutí znalca k otázke prekročenia výmery bytov započítaním plochy pivničných boxov. S ohľadom na uvedené sa krajský súd stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol, prečo nevykonal výsluch vypočutím znalca k otázkam, ktoré žalovaný žiadal na súde prvého stupňa výsluchom znalca ozrejmiť, nakoľko sa jednalo o otázky právne, týkajúce sa určitosti a neurčitosti, a tým prípadnej neplatnosti zmluvy o dielo, ku ktorým sa znalec nie je oprávnený vyjadrovať. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. marca 1992, sp. zn. ...„nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorý súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Krajský súd je potom toho názoru, že okresný súd nevykonaním dôkazu vypočutím znalca nepostupoval spôsobom, ktorý by znamenal odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom.

Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. je potrebné ust. vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané, uviedol príslušné právny normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery, ktoré okresný súd prijal.

Krajský súd tak ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného neposúdil ako relevantný. Okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu konštatuje, že žalobca splnil svoju povinnosť podľa zmluvy o dielo tým, že po odstránení žalovaným namietaných vád diela odovzdal žalovanému predmet plnenia dňa 23.04.2009, čím žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela, ktorú voči nemu žalobca uplatnil vystavením dvoch faktúr v súhrnnej výške 19.015,17 Eur. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na zaplatenie faktúry č. 14/2008 žalovaný žiadne námietky v odvolacom konaní neuplatnil, prepracovanie projektovej dokumentácie na základe požiadaviek žalovaného, ktorého cena je predmetom tejto fakturácie, medzi účastníkmi nebolo sporné a okresný súd tak rozhodol vecne správne, ak zaviazal žalovaného tiež na zaplatenie sumy 1.643,09 Eur podľa tejto faktúry, a to titulom zaplatenia ceny diela podľa samostatne uzatvorenej zmluvy o dielo. Vo vzťahu k otázke omeškania žalovaného s plnením jeho povinnosti vo vzťahu k žalobcovi krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje, a tieto závery cez zákonné ust. krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku neopakuje.

Z vyššie uvedených, len doplnených záverov bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , .

Výrok rozsudku odvolacieho súdu, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, vychádza z ust. , a to z dôvodu postupu okresného súdu podľa ust. , keď vo výroku napadnutého rozsudku uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.